Zdroj: piestany.sk

2006-2010, 2009, 2010, Čachtické Karpaty, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Čachtický hrad

20/04/201607/03/2024 skala

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8 – 9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk brány druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).

Castle Hill was inhabited in prehistoric times, as evidenced by archaeological finds. It is very likely that there was a hillfort here (Vladimír Ammer: Čachtice, Publishing Center of ZsKNV at the Regional Pedagogical Institute in Bratislava). Probably in the 8^th-9th centuries (Hanuš). Historically, the castle had various names, such as Chekche, Chehte, Csejte. It is located between the villages of Čachtice and Višňové in the Čachtice Karst at an altitude of 375 meters (hrady-zamky.org).

Čachtice Castle is mentioned in 1276. It was probably built after 1260 and is attributed to Kazimír from the Hunt-Poznanovci family (Information board). It was established as an important fortress forming part of the defense of the western border of Hungary (odklinaniehradov.sk). It belonged to the first castles that secured this border (Wikipedia.sk). In its history, it was one of the few that resisted the armies of Přemysl Otakar II (Information board), who, however, severely damaged it in 1273 (Hanuš). It was defended by Kazimír’s sons Peter and Pongrác (Wikipedia.sk). The castle is known mainly due to Elizabeth Báthory. In 1392, Stibor from Stiborice acquired the castle from King Sigismund. After 1434, the king donated the castle to the Orság family, who owned it until 1567. From them, the castle passed into the hands of Ursula Kanižajová, the widow of Tomáš Nádašdy. From her, the estate was acquired by František Nádašdy, the husband of Elizabeth Báthory. In 1708, it was conquered and burned by the forces of Francis II Rákóczi. Later, in the 18^th century, it served as a prison. Since then, the castle has fallen into ruin. The castle is part of the Čachtický Castle Hill protected nature reserve (Information board). It has never served as a representative residence for its owners; it was always built and maintained as a military fortress. The owners of the castle built their residences in the village (Hanuš).

Among the oldest parts of the castle, the remnants of a five-lobed tower with a dominant southwest wall, reaching a height of about 15 meters, are preserved. In 1992, static securing of the most endangered parts was carried out. At the beginning of the 21^st century, the arch of the gate of the second bailey was bricked up. Later activities included the removal of overgrown trees, security, and conservation work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický Castle Hill is a significant site for thermophilic limestone flora. The Slovak rowan Sorbus slovenica, Kmeť’s rowan Sorbus kmetiana, Lumnitzer’s carnation Dianthus lumnitzeri, clover Trigonella monspeliaca, and feather grass (Stipa spp.) grow here. Several orchids, such as Holuby’s Ophrys holoserica ssp. Holubyana, bee orchid Ophrys apifera, helleborine Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine, thrive in the area (piestany.sk). The Castle Hill and its immediate surroundings have been a nature reserve since 1964 (Hanuš).

Odkazy

Naľavo Višňové z hradného Čachtického vrchu

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

09/02/201607/03/2024 skala

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov “temä”, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta “týn” (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie “Hrad Tematín” a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý Pulsatila grandis, chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ Stipa, zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

24/07/201407/03/2024 skala

Liečivé účinky termálnej minerálnej vody a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). História mesta Piešťany je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

The healing effects of thermal mineral water and sulfur mud were first described by physicians in the 14^th century (danubiushotels.sk). It is even said that the healing effects of the springs were discovered by Roman soldiers. They rested on a muddy meadow near the Váh River after a long and exhausting journey. After this rest, they reportedly continued their journey remarkably refreshed (piestany-spa.info). The history of the town of Piešťany is closely tied to the development of balneology in the 16^th century. The first detailed description of the springs comes from the prefect of Šariš Castle and royal councilor Juraj Werhner in 1545. Later descriptions are from the physician of the Austrian emperors Johann Crato de Crafheim in 1571, the personal physician of Pope Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa in 1588, and the German traveler Martin Zeiller in 1632. The most famous description of the baths comes from Adam Trajan in the poem “Saluberrimae Pistinienses Thermae” from 1642. In 1772, the significant balneologist, Professor Heinrich J. von Cranz, appeared in Piešťany. Only after his visit did they construct the first permanent bathhouse; until then, they used pits dug in the ground.

Die heilenden Wirkungen von Thermal-Mineralwasser und Schwefelschlamm wurden erstmals von Ärzten im 14. Jahrhundert beschrieben (danubiushotels.sk). Es wird sogar gesagt, dass römische Soldaten die heilenden Wirkungen der Quellen entdeckten. Sie ruhten sich nach einer langen und anstrengenden Reise auf einer schlammigen Wiese am Fluss Waag aus. Nach dieser Ruhepause setzten sie angeblich ihre Reise außergewöhnlich erfrischt fort (piestany-spa.info). Die Geschichte der Stadt Piešťany ist eng mit der Entwicklung der Balneologie im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste detaillierte Beschreibung der Quellen stammt von dem Präfekten des Schlosses Šariš und königlichen Rat Juraj Werhner aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen von dem Arzt der österreichischen Kaiser Johann Crato de Crafheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung der Bäder stammt von Adam Trajan in dem Gedicht “Saluberrimae Pistinienses Thermae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 erschien der bedeutende Balneologe, Professor Heinrich J. von Cranz, in Piešťany. Erst nach seinem Besuch wurde das erste dauerhafte Badehaus errichtet; bis dahin verwendete man Gruben, die im Boden gegraben waren.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme kúpele viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy “Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov”. Tesne pred koncom vojny, 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby “každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov”. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ľudia ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, parky, kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa cesty, budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

Beginning of the 19^th century, Jozef Erdödy had the first brick bathhouses built in the neoclassical style, which were expanded and renovated throughout the entire 19^th century (Wikipedia). Before the Winters, Vienna entrepreneur Schmidt and Hlohovec engineer Skarnitzel leased the baths. They neglected the baths, and their condition was catastrophic. From 1889 to 1940, Alexander, Imrich, and Ľudovít Winter were the leading figures in the company “Alexander Winter and Sons, a business for the general lease of baths.” Shortly before the end of the war, on September 18, 1918, Winter signed an agreement with Count Viliam Erdödy to extend the lease of the baths for 90 years (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inspiration for Alexander Winter’s entrepreneurial success also came from the government of Hungary, which, in 1867, had won a certain independence from the Habsburgs. The government called on citizens to “undertake independently from their own strength and resources.” Alexander Winter was enthusiastic about this call and decided to lease the Piešťany baths. At that time, only about 1,000 patients visited Piešťany in the summer, and most of them did not stay at the Kurhotel, which had 30 rooms. He built the Workers’ Hospital, where even the less fortunate could receive treatment if the employer or the municipality was willing to bear the costs. This was followed by a major construction boom. Protective embankments were built against floods, new spa areas, promenades, parks, cafes, hotels, a swimming pool, a golf course, a museum, roads were paved, and sewage and water supply systems were built. For example, the Art Nouveau-style Thermia Palace hotel (Eva Čobejová).

Zu Beginn des 19. Jahrhunderts ließ Jozef Erdödy die ersten gemauerten Badehäuser im neoklassizistischen Stil errichten, die im Laufe des gesamten 19. Jahrhunderts erweitert und renoviert wurden (Wikipedia). Vor den Winters hatten der Wiener Unternehmer Schmidt und der Ingenieur Skarnitzel aus Hlohovec die Bäder gepachtet. Sie kümmerten sich nicht um die Bäder, und ihr Zustand war katastrophal. Von 1889 bis 1940 waren Alexander, Imrich und Ľudovít Winter führende Mitarbeiter des Unternehmens “Alexander Winter und Söhne, ein Unternehmen für die allgemeine Vermietung von Bädern”. Kurz vor Kriegsende, am 18. September 1918, unterzeichnete Winter mit Graf Viliam Erdödy einen Vertrag zur Verlängerung der Bäderpacht um 90 Jahre (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inspiration für den unternehmerischen Erfolg von Alexander Winter kam auch von der ungarischen Regierung, die 1867 eine gewisse Unabhängigkeit von den Habsburgern gewonnen hatte. Die Regierung rief die Bürger dazu auf, “unabhängig von ihrer eigenen Kraft und ihren eigenen Ressourcen zu handeln”. Alexander Winter war von diesem Aufruf begeistert und beschloss, die Bäder von Piešťany zu pachten. Zu dieser Zeit besuchten im Sommer nur etwa 1.000 Patienten Piešťany, von denen die meisten nicht im Kurhotel übernachteten, das 30 Zimmer hatte. Er baute das Arbeiterkrankenhaus, in dem auch weniger begüterte Menschen behandelt werden konnten, wenn der Arbeitgeber oder die Gemeinde bereit war, die Kosten zu tragen. Dies wurde von einem großen Bauboom begleitet. Es wurden Schutzwälle gegen Überschwemmungen, neue Kurgebiete, Promenaden, Parks, Cafés, Hotels, ein Schwimmbad, ein Golfplatz, ein Museum, Straßen wurden gepflastert und Abwasser- und Wasserversorgungssysteme gebaut. Beispielsweise das Jugendstil-Hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne pramene sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. Voda sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich teplota je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

In November 1938, Ľudovít Winter learned that Count Viliam Erdödy was a supporter of Hitler and wanted to sell the baths to a certain German consortium. In March 1939, he proposed to President Tiso that they hand over the baths to a participating company, requesting only to leave modest employment for the two Winters. Tiso sensed danger and submitted a proposal to the government to take over the baths. The entire property was placed under forced administration based on a government resolution. On October 20, 1940, the baths were expropriated from the Erdödys and became state property (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 5). Thermal springs are in the Považský Inovec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accumulates in the Burgidalian (Miocene) sediments of the Danube Basin. The springs are sulfur-hydrocarbonate, calcium-magnesium, and sulfur. Their temperature is 67 – 69 °C, with a content of around 1.5 g/l of mineral substances and a gas content, especially hydrogen sulfide. The capacity of captured wells is more than 3 million liters of water per day (Cambel, B, 1962). The long-term reaction of thermal water with soft rocks and specific bacterial microflora forms mud, thanks to which the baths owe their good reputation (interspa.sk). Mud conducts heat well, cools four times slower than water, and has high viscosity (danubiushotels.sk). Most of the springs that emerge on the Spa Island are captured at depths of 50 – 60 meters, eliminating the possibility of contamination with surface water, ensuring constant temperature (slovenske.info). Thanks to this, in Piešťany, balneotherapy, hydrotherapy, and rehabilitation are successfully developed. It treats a variety of post-traumatic conditions, diseases of the musculoskeletal system, etc.

Im November 1938 erfuhr Ľudovít Winter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhänger Hitlers ist und die Bäder an ein bestimmtes deutsches Konsortium verkaufen möchte. Im März 1939 schlug er daher Präsident Tiso vor, die Bäder einer teilnehmenden Gesellschaft zu übergeben und bat nur darum, den beiden Winters bescheidene Arbeitsplätze zu belassen. Tiso spürte die Gefahr und reichte einen Vorschlag bei der Regierung ein, die Bäder zu übernehmen. Der gesamte Besitz wurde aufgrund eines Regierungsbeschlusses unter Zwangsverwaltung gestellt. Am 20. Oktober 1940 wurden die Bäder von den Erdödys enteignet und wurden Staatsbesitz (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 5). Die Thermalquellen liegen im Považský Inovec-Fehlerbereich in einer Tiefe von 2.000 Metern. Das Wasser sammelt sich in den burgidalských (miozänen) Sedimenten des Donaubeckens. Die Quellen sind schwefelhaltig-hydrogencarbonat‑, calcium-magnesium- und schwefelhaltig. Ihre Temperatur beträgt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/l Mineralstoffen und einem Gasgehalt, insbesondere Schwefelwasserstoff. Die Kapazität der gefangenen Brunnen beträgt mehr als 3 Millionen Liter Wasser pro Tag (Cambel, B, 1962). Die langfristige Reaktion von Thermalwasser mit weichen Gesteinen und spezifischer bakterieller Mikroflora bildet Schlamm, dem die Bäder ihren guten Ruf verdanken (interspa.sk). Schlamm leitet Wärme gut, kühlt viermal langsamer als Wasser und hat eine hohe Viskosität (danubiushotels.sk). Die meisten Quellen, die auf der Kurinsel entspringen, werden in Tiefen von 50 – 60 Metern gefangen, wodurch die Möglichkeit einer Kontamination mit Oberflächenwasser ausgeschlossen ist, was eine konstante Temperatur gewährleistet (slovenske.info). Dank dessen entwickelt sich in Piešťany die Balneotherapie, Hydrotherapie und Rehabilitation erfolgreich. Es behandelt eine Vielzahl von posttraumatischen Zuständen, Krankheiten des Bewegungsapparates usw.

Pávy patria ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2 – 3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné vtáky: bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Peafowls are part of the spa experience in Piešťany. After a break of over 30 years, the Piešťany spas revived the tradition of peafowl breeding on Spa Island, which was started by the Winters. According to legend, it was a peafowl that revealed the healing effects of thermal waters and mud (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Peafowls back on Spa Island, Revue Piešťany No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera published a story in the Saluberrimae Pistinienses Thermae magazine, No. 2 – 3 in 1948, where a chilly peafowl noticed that its stay in the mud by the river was beneficial. Initially, they were behind the lakes, but today they are in a relatively large area just behind the dam, behind the Kolonádny Bridge on the left side. In other words, in front of the EVA swimming pool and near the lakes. In addition to the crowned peafowl Pavo cristatus, other birds are also found here: golden pheasant – Chrysolophus pictus, silver pheasant – Gennaeus nycthemerus, royal pheasant – Syrmaticus reevesii, laughing dove – Streptopelia roseogrisea (Information board) Thermia Palace – is a five-star hotel today, incidentally, it was the first to meet such criteria. It is a beautiful building behind the Kolonádny Bridge, whose construction was credited to Ľudovít Winter in 1912 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). In February 1917, three emperors, Wilhelm II Hohenzollern, Austrian Emperor Karl I, and Bulgarian Tsar Ferdinand I, negotiated the conduct of the war here (Wikipedia). I recommend looking at it from both sides.

Pfauen gehören zu den Bädern in Piešťany. Nach einer über 30-jährigen Pause knüpften die Bäder von Piešťany an die Tradition der Pflege von Pfauen auf der Kúpeľný Insel an, die bereits von den Winters begonnen wurde. Legende nach war es ein Pfau, der die heilende Wirkung von Thermalwasser und Schlamm enthüllte (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pfauen wieder auf der Kúpeľný Insel, Revue Piešťany Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera veröffentlichte eine Geschichte im Saluberrimae Pistinienses Thermae Magazin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frierender Pfau bemerkte, dass sein Aufenthalt im Schlamm am Fluss vorteilhaft war. Anfangs waren sie hinter den Seen, heute sind sie in einem relativ großen Bereich direkt hinter dem Damm, hinter der Kolonádny-Brücke auf der linken Seite. Mit anderen Worten, vor dem Schwimmbad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gekrönten Pfau Pavo cristatus finden sich hier auch andere Vögel: Goldfasan – Chrysolophus pictus, Silberfasan – Gennaeus nycthemerus, Königsfasan – Syrmaticus reevesii, Lachtaube – Streptopelia roseogrisea (Informationstafel) Thermia Palace – ist heute ein Fünf-Sterne-Hotel, übrigens war es das erste, das solche Kriterien erfüllte. Es ist ein wunderschönes Gebäude hinter der Kolonádny-Brücke, dessen Bau im Jahr 1912 Ľudovít Winter zu verdanken ist (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Im Februar 1917 verhandelten hier drei Kaiser, Wilhelm II Hohenzollern, der österreichische Kaiser Karl I. und der bulgarische Zar Ferdinand I., über die Kriegsführung (Wikipedia). Ich empfehle, es von beiden Seiten zu betrachten.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12. – 13. septembra 2008.

Irma is a spa building where many procedures take place. It is adjacent to Thermia and connected by a corridor. The Irma Spa bears the name of Countess Erdődy. In Irma, there is a mud pool directly built on the thermal spring, which is a European unique feature. Since 1912, Swedish gymnastics, electrotherapy, four-cell baths, and an inhalatorium have been offered here. Today, it also features a mirror room, mud pool, traction pool, rehabilitation section, tub department, dry carbon bath, sauna, dry traction, hydrotherapy, magnetotherapy, fitness, and many more (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Comfort and Luxury in the Irma Spa House, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria is a balneotherapeutic and accommodation facility today, built in 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). I was rehabilitated there when I was little. The Presidents’ Fountain in front of Irma was named on the occasion of the meeting of the V4 countries’ presidents on September 12 – 13, 2008.

Irma ist ein Kurhaus, in dem viele Behandlungen stattfinden. Es liegt neben Thermia und ist durch einen Gang verbunden. Das Irma Spa trägt den Namen der Gräfin Erdődy. In Irma befindet sich ein Schlammbecken, das direkt über der Thermalquelle gebaut wurde, was in Europa einzigartig ist. Seit 1912 werden hier schwedische Gymnastik, Elektrotherapie, Vierzellenbäder und ein Inhalatorium angeboten. Heute gibt es auch einen Spiegelraum, ein Schlammbecken, ein Traktionsbecken, einen Rehabilitationsbereich, eine Wannenabteilung, ein trockenes Kohlensäurebad, eine Sauna, eine trockene Traktion, Hydrotherapie, Magnetotherapie, Fitness und vieles mehr (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort und Luxus im Irma Spa House, Revue Piešťany, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Patria ist heute eine balneotherapeutische und Unterkunftseinrichtung, erbaut im Jahr 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Ich wurde als Kind dort rehabilitiert. Der Brunnen der Präsidenten vor Irma wurde anlässlich des Treffens der Präsidenten der V4-Länder am 12. – 13. September 2008 benannt.

Literatúra

Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bratislava, Geofond, Bratislava, 248 pp..

Odkazy

Thermia Palace - prvý päť hviezdičkový hotel na Slovensku

Parčík pred Thermiou v jarnokvetnom obložení

Magnolia sulangeana na rozhraní Irmy a Thermia Palace

Fontána pri Irme. Smerom k Napoleonským kúpe¾om

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudská príroda, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

26/09/201107/03/2024 skala

V parku v Piešťanoch sa nachádza, v jeho centrálnej časti, množstvo búdiek, kam chodí celé roky prikrmovať vtáky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stretol. Chodí pravidelne v rovnakú hodinu, vtáky si naňho už určite zvykli. Iste aj vďaka tomu to je vďačné miesto pre fotografa.

Za sledované obdobie celého roka kŕmidlo navštívilo 28 druhov vtákov. Predovšetkým sýkorka veľká a vrabec poľný. Veľmi častými návštevníkmi je brhlík obyčajný, ďateľ veľký a ďateľ prostredný. Často sa objaví drozd čierny, hrdlička záhradná a sýkorka belasá. Občas priletí sýkorka mlynárka, sýkorka uhliarka, sýkorka hôrna, sýkorka chochlatá, zelienka obyčajná, kanárik poľný, pinka obyčajná. Zriedkavo vrabec domový, havran, kavka, vrana popolavá, sojka, škorec, kačica divá. V zime červienka obyčajná, glezg obyčajný, čížik obyčajný, pinka severská, kôrovník dlhoprstý. Občas uloví na kŕmidle nejakého vtáka aj jastrab krahulec (Kaňuščák, 2012).

In the park in Piešťany, in its central part, there are numerous bird feeders where Mr. Karol Fano has been feeding birds for many years, since 1970. I have encountered him there more than once. He consistently visits at the same hour, and the birds have surely grown accustomed to him. Certainly, this has made it a grateful spot for photographers.

Throughout the observed period of the whole year, 28 species of birds have visited the feeder. Particularly common visitors include the great tit and the house sparrow. Other frequent visitors are the great spotted woodpecker, the greater spotted woodpecker, and the middle spotted woodpecker. The blackbird, the common wood pigeon, and the Eurasian blue tit are also seen frequently. Occasionally, the crested tit, the coal tit, the marsh tit, the willow tit, the greenfinch, the common linnet, and the common chaffinch make an appearance. More rarely observed are the house sparrow, the carrion crow, the jackdaw, the hooded crow, the magpie, the jay, the great grey shrike, and the mallard. In winter, the common redpoll, the Eurasian siskin, the common chaffinch, the northern bullfinch, and the long-tailed tit are added to the mix. Occasionally, a sparrowhawk captures a bird at the feeder (Kaňuščák, 2012).

Odkazy

Do búdiek si zvykli rýchlo chodiť aj veveričky

Ako vidno, na kôre stromov je ho ťažké zbadať

Celkom zvláštne, že takýto hmyzožravec si našiel cestu ku prikrmovaniu. Navyše chodil pravidelne

Vtáky majú zavesené žrádlo na stromoch aj v takýchto sieťkach na mydlo, prípadne na ovocie

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Technické, Technika

Zlaté stuhy – Concours d´elegance

28/03/201103/04/2024 skala

Už nejaký ten rok sa Piešťanoch koná podujatie nazvané “Zlaté stuhy”, alebo “Concours d´elegance”. V roku 2009 sa podujatie konalo 5.6 až 7.6.2009 (Peter Kaclík). Podujatie sa v Piešťanoch konalo v 30-tych rokoch 20. storočia. V rokoch 1932 až 1937 sa konávali súťaže o najkrajší automobil. Tradícia bola obnovená po roku 1980 už ako prehliadka historických vozidiel (Eva Jančinová). Program podujatia obyčajne pozostáva z jazdy a samozrejme s prehliadkou automobilov na Kúpeľnom ostrove (piestantv.sk).

Concours d’Elegance je symbolom, ktorý získavajú automobily za ich eleganciu, krásu a historickú hodnotu. Zameriava sa na estetiku, štýl a originalitu. Často tieto veterány predstavujú vrchol automobilového dizajnu a remesla.

For several years now, an event called “Zlaté stuhy” or “Concours d’elegance” has been taking place in Piešťany. In 2009, the event was held from June 5 to June 7, 2009 (Peter Kaclík). Similar events were held in Piešťany in the 1930s, with competitions for the most beautiful car taking place from 1932 to 1937. The tradition was revived after 1980, now as a showcase of historical vehicles (Eva Jančinová). The event program usually includes a drive and, of course, a display of cars on the Spa Island (piestantv.sk).

Concours d’Elegance is a symbol awarded to automobiles for their elegance, beauty, and historical significance. It focuses on aesthetics, style, and originality. Often, these vintage vehicles represent the pinnacle of automotive design and craftsmanship.

Depuis quelques années déjà, à Piešťany, se déroule un événement intitulé “Zlaté stuhy” ou “Concours d’élégance”. En 2009, l’événement a eu lieu du 5 au 7 juin 2009 (Peter Kaclík). Les festivités ont une longue histoire à Piešťany, remontant aux années 30 du XXe siècle, lorsque des concours pour la plus belle automobile étaient organisés de 1932 à 1937. La tradition a été rétablie après 1980 en tant qu’exposition de véhicules historiques (Eva Jančinová). Le programme de l’événement comprend généralement des défilés et bien sûr une exposition de voitures sur l’île des thermes (piestantv.sk).

Concours d’Élégance est un symbole attribué aux automobiles pour leur élégance, leur beauté et leur importance historique. Il met l’accent sur l’esthétique, le style et l’originalité. Souvent, ces véhicules anciens représentent le summum du design et du savoir-faire automobile.

Odkazy