Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20467

Chémie sa netreba báť, má svoje pevné zákonitosti, ale bez jej aspoň malých vedomostí sa dá len veľmi ťažko zaobísť pri úspešnom chove, alebo pestovaní rastlín. Biologické procesy úzko súvisia aj s fyzikálnymi zákonmi. V prírode sa len veľmi málo látok v kvapalnom alebo plynnom stave nachádza v stálom, neutrálnom stave. Drvivá väčšina látok je disociovaná na ióny. Schopnosť viazať sa na látky, prvky je špecifická, závisí od množstva chemických, ale aj fyzikálnych faktorov. Aj samotná voda sa vyznačuje ionizáciou – veď každý z nás vie, že je vodičom elektrického prúdu. O pH počul asi každý akvarista. Čo popisuje pH? Rozdielnu koncentráciu chemicky čistých zložiek vody – jednotlivých „zložiek“ tvoriacich vodu. Voda poskytuje možnosti pre množstvo chemických reakcií. Pre tieto reakcie je možné opísať rovnovážne konštanty. Nie je to nič nenormálne, nič ťažko pochopiteľné. Keď použijem analógiu, je to presne ako medzi ľuďmi, aj tam existuje medzi nami určitá rovnováha, určité napätie (tlak), ktoré sa raz prikloní na jednu stranu, inokedy na opačnú. A k podmienkam, ktoré určujú tento stav rovnako patrí aj taká maličkosť, ako „odkiaľ fúka vietor„. Spomeňme si na osmózu, ale aj na to, čo sa stane, keď uvoľníme ventil na pneumatike – časom sa vyrovná tlak. Chemická väzba je krehká vec, podobne ako vzťahy medzi ľuďmi. Aj medzi nami existujú katalyzátory, enzýmy podobne ako sa popisujú v chémii a biológii, ktoré dovoľujú uskutočniť nejaký proces, nejakú reakciu. Samozrejme aj spomaľovače – inhibítory.

Príroda má jednotný základ, Aristoteles ju chápe ako vznik, podstatu a vývoj vecí, a ja to vidím rovnako. Ak sa k tomu postavíme spoločne, máme väčšiu šancu porozumieť aj akvaristike. Pochopenie súvislostí rôznych vedných odborov popisuje termín konziliencia. Základným stavebným prvkov živých sústav je uhlík. Uhlík patrí spolu s vodíkom, kyslíkom, dusíkom, fosforom, sírou ku biogénnym prvkom. Chémia uhlíka tvorí samostatne stojacu disciplínu – organickú chémiu (nezaoberá sa len oxidmi uhlíka). Uhlík tvorí najväčšiu časť sušiny rýb, rastlín, aj mikroorganizmov. Asi každý z vás sa v živote stretol s pojmom fotosyntéza. Aj táto reakcia, ktorá aj nám, ľuďom dovoľuje existovať, sa točí okolo uhlíka. V akváriu sa uhlík vyskytuje najmä vo forme oxidu uhličitého, uhličitanov, hydrogenuhličitanov a kyseliny uhličitej. V akom pomere závisí najmä od pH. Uhlík sa nachádza aj vo forme bielkovín v potrave, v dreve kde postupným rozkladom dochádza ku štiepeniu bielkovín na aminokyseliny a následne ku nitrifikácii a denitrifikácii, čo posúva pH smerom dole – prostredie sa okysľuje. V denitrifikácii a nitrifikácii hrá najdôležitejšiu úlohu dusík. V akváriu dochádza najprv ku nitrifikácii. Najprv oxiduje amoniak na dusitany a dusičnany pôsobením nitrifikačných baktérií Nitrosomonas. Ako nám už nahovára predchádzajúca veta, tento proces je aeróbny (za prístupu vzduchu). V anaeróbnych podmienkach dochádza k opačnému procesu (redukčnému) – ku denitrifikácii. Dochádza ku redukcii zlúčenín dusíka na oxidy dusíka – N2O, NO, prípadne na až N2 pri pH vyššom ako 6 pôsobením baktérií Nitrobacter. Keďže ide o plyny, denitrifikácia dokáže odstrániť z vody (akvária) zlúčeniny dusíka. Tieto procesy sú pre akvaristiku veľmi dôležité a v zásade pozitívne naklonené. Toxicita produktov látok cyklu dusíka klesá v tomto rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyšší obsah dusičnanov neznášajú niektoré citlivejšie druhy – napr. americké Apistogrammy. Toxicita amoniaku je vyššia pri vyššom pH. Viac amoniaku sa nachádza vo vode s vyšším pH a vyššou teplotou.

Dusík pochádza zo štiepenia bielkovín, ktoré dodávame potravou. Najprv sa tvoria aminokyseliny, neskôr amoniak. Dusičnany je možné účinne eliminovať rastlinami, prípadne reverznou osmózou v zdrojovej vode , alebo selektívnymi iontomeničmi. Fosforečnany ( PO4) a ťažké kovy ako napr. olovo, zinok sú takisto toxické. Niektoré kovy sú v stopovom množstve žiaduce, ale vo vyššej koncentrácií pôsobia ako jedy. V prípade, že pri rozklade hmoty je kyslíkový deficit, produkty hnitia sú metán ( CH4), amoniak, sulfán ( H2S), kyselina mliečna. Druhy neznášajúce príliš mäkkú vodu často trpia na vodnateľnosť. To je spôsobené osmotickým tlakom – z ich tela sa soli vyplavujú a viac čistej vody preniká do ich tela ako je únosné. Oxid uhličitý je nevyhnutná anorganická látka, ktorá však pri vysokej koncentrácii pôsobí ako narkotikum a ryby dusí. Niekedy sa tieto účinky dajú využiť. Ak chceme napr. ryby humánne usmrtiť, stačí na to minerálka – tá by mala obsahovať viac ako 5% rozpusteného CO2. Medzi uhličitanovou tvrdosťou, pH a oxidom uhličitým je závislosť. Obsah CO2 je nepriamo úmerný ku pH a teplote a priamo úmerný ku uhličitanovej tvrdosti.

 

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2007, Časová línia, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Ancistrus cf. cirrhosus – najbežnejší prísavník

Hits: 52328

Veľmi známy druh, často ho poznajú aj deti, a často sa aj deťom kupuje. Často počujem v akvaristickom obchode odporúčania predávajúcich ako je to dobré mať prísavníka. Vraj im bude čistiť sklo. Dá sa povedať, že je to nezmysel. V normálne zariadenom akváriu prísavník zablúdi aj na sklo, ale určite ho nebude čistiť tak, aby tomu, kto nádrž čistí dovolil nezbavovať steny akvária od rias a iných nečistôt. To by musel mať chovateľ ďaleko viac prísavníkov, prípadne iné veľkosti prísavníkov ako sú bežne dostupné. Navyše za predpokladu, že chudáci prísavníci by nemali čo iné konzumovať. Svojho času som mal v jednej nádrži, ktorá nemala ani 30 litrov asi desať prísavníkov a sklá boli bez rias. Prísavník je nenáročný druh na chemizmus, ale aj vôbec na starostlivosť. Dokáže prežiť mnohé doslova katastrofy v akváriu. Myslím, že je to tá najodolnejšia akváriová rybka s akou som mal počas svoje akvaristickej praxe od roku 1982 do činenia. Až by som povedal, že je schopná prežiť až „nerybie“ podmienky. Napr. pri sťahovaní nádrže sa často stane, že sme všetky ryby vylovili, aspoň sme si to mysleli. Po pomerne dlho čase zrazu nájdeme prísavníka napr. vo vedre na koreni, kde sa silou vôle držal. Poznám prípady takmer vypusteného akvária, v ktorom prežil prísavník týždeň s minimom vody. Azda na jedinú vec je prísavník náročnejší – na obsah kyslíka vo vode. Dbajme na to najmä pri prenose a vtedy, keď budú mať vaše deti tendenciu dať priveľa prísavníkov do nejakého malého pohára. Pohľad na zdochnutých prísavníkov je pre mnohých vcelku odpudzujúci. Prijíma aj suchú stravu, odporúčam mu občas spestriť jedálniček špenátom, šalátom. Prísavníky majú radi úkryty a často sa práve v nich vytierajú. Rozmnoží aj v spoločenskej nádrži. Je však už problematické, či si potomstvo dokáže aj uchrániť. Samec strážiaci potomstvo, je veľmi nebojácny, avšak prostriedkami práve na obranu nedisponuje. Po vyliahnutí plôdiku sa ďalej už oň nestará, čím sa šance v spoločnosti iných rýb často blížia k nule. Ako treciu plochu si prísavník vyberie nejaký plochý pevný predmet. Často je to napr. bočná stena akvária, alebo napr. dutina v dekoračnom dreve, alebo aj v kvetináči. Prísavníkovi sa ako vhodný substrát napr. pridávajú do nádrže novodurové trubky. Existuje aj jedno nie veľmi estetické riešenie, ale veľmi efektívne – postavená sklenená fľaša. Ideálna je rozbitá stará fľaša od Viney – táto je členitá, rozbitá musí byť pre priúzke hrdlo. Samec jednoducho potrebuje samičku poriadne oprieť, a najlepšie na takom mieste, kde nemôže tak ľahko uniknúť.

Prísavník je náchylný na používanie liečiv. Preto ho treba liečiť opatrne, resp. ak liečime iné ryby, prísavníky predtým odlovme do iného akvária. Neodporúčam chovať prísavníka v akváriu s rastlinami. Veľký prísavník dokáže slušne konzumovať listy rastlín, a pravdaže najčerstvejšie výhonky mu chutia najviac. Takže, ak chceme mať pekné rastliny v dostatočnom rozvoji a máme v nádrži prísavníka, pri veľkosti šesť cm ich premiestnime do iného akvária. Na druhej strany, ak sa nám akvárium práve nedarí, prísavník vie pomôcť odstraňovaním uhynutých zvyškov rastlín, slimákov, prípadne rýb. Prítomnosť prísavníka v akváriu by som posudzoval aj v súvislosti s veľkosťou akvária, množstvom a typom rastlín. Ancistrus je vhodná ryba pre začínajúce akvária. Najmä pre jeho schopnosť spotrebovávať zvyšky organickej hmoty. Ancistrusa neodporúčam do nádrží spolu s väčšími, teritoriálnymi, silnými druhmi rýb. Inak hrozí, že budú čas od času okusované. Ich vzhľadu ani životu to neprospeje. Pre prísavníka je vhodnejšie, ak môže plávať v pokojnejších vodách. Ancistrus je veľmi mierumilovná ryba. Preto je vhodný aj k vyliahnutému rozplávanému plôdiku, neublíži mu. Medzi sebou sa bijú len mladé samce, ktoré sú vtedy pravdepodobne v problematickom veku ;-). Ja im vravím pubertálne – nedospelé samce. Dnes sa už medzi akvaristami a na trhu vyskytujú rôzne variety prísavníkov. Albíny, tzv. zlaté, závojové formy, atď. Mne osobne sa narodil napr. z normálnej formy ako jedinec vypadnutý z oka svojim rodičom, tak aj albino forma, z čoho vyplýva že prísavníky sú už v dnešnej dobe dosť prekrížené. Samčeka rozoznáme podľa ostitých výbežkov, ktoré mu vyrastajú z hlavy. Samička ich nemá, alebo sú len veľmi malé. Ancistrus vie veľmi rýchlo plávať, nie je ľahké ho chytiť, najmä v nádrži plnej rastlín. Možno aj vám sa už stalo, že pri chytaní sa vám zaplietol do sieťky. Často sa v strese nechcel sieťky ani pustiť. Niekedy vyprosťovanie môže trvať veľmi dlho. Niekedy musíme siahnuť ku odstrihnutiu plutiev, alebo ku vystrihaniu sieťky. Mne sa raz stalo, že mi prísavník zablúdil do filtra. Pravdepodobne ho zachytila lopatka čerpadielka a samozrejme spôsobil jeho zastavenie. Prísavník javil aktívne známky života, robil som všetko možné, ale pustiť sa nechcel alebo nevedel. Dlhý čas som nechal filter voľne ležať vo vode v nádeji, že sa Ancistrus sa vyslobodí. Bohužiaľ, nič podobné sa nestalo a ja som musel filter spojazdniť. Musel som použiť drastické prostriedky – kombinačky. Isteže zvedavý prísavník na to doplatil životom.

Odkazy

Ancistrus cf. cirrhosus Albino

Ancistrus cf. cirrhosus
Ancistrus a jeho ikry

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2008, Časová línia, Kapríci, Príroda, Ryby, Živočíchy

Carassius auratus – svedok akvaristickej minulosti

Hits: 26114

Slovenské synonymum je závojnatka. Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie. Existuje množstvo foriem, závojnatých, zlatých, červených, atď. Rozmnožovanie karasov je pomerne divoká záležitosť. Množstvo ikier je veľmi veľké, môže dosahovať aj 5000 kusov. Karasy sa šľachtili už v stredovekej Čine, možno aj v staroveku. Karas je ryba, ktorá je väčšieho vzrastu, závojnatky sú menšie formy, ale i závojnatku môžeme zaradiť medzi veľké ryby. Závojnatky značne bagrujú dno, rastliny často vytrhávajú. Preto by som odporúčal chovať ich buď v nádrži bez rastlín, alebo s pevne upevnenými rastlinami o veľké kamene alebo inú dekoráciu. Prípadne by som sa orientoval na skôr na pevnejšie druhy ako napr. Echinodorus, Anubias, Cryptocoryne. Neodporúčam najmä karasy chovať spolu s inými druhmi rýb. Ich látková premena prebiehajúca v tráviacej sústave vôbec nie je dokonalá a tieto vyvrhnuté produkty sú pomerne jedovaté pre iné druhy rýb. To je aj dôvod na to, aby sme počítali na jedného jedinca viac litrov vody, aby sme zabezpečili dobrú filtráciu nádrže. Prešľachtené zlaté karasy – Carassius auratus auratus. Závojnatky – Carassius auratus auratus var. bicaudatus. Existujú formy, ktoré majú teleskopické oči, balónové oči, kedy sú očné viečka akoby nafúknuté do veľkosti hlavy jedinca. Šľachtenie foriem nepozná hádam hranice. Nie som zástancom foriem, ktoré sú na úkor živočícha ako takého. Registrujem tieto formy: tele, kometa, shubunkin, ryukin, červená karkulka, demekin – teleskopka, čótengan – nebohľadka, suihogon – bublinočka, ranchu – levia hlava, oranda, fancy, veiltail, redcap oranda, pearlscale, fantail, celestial, bublina, black moor, calico. čierna teleskopka, balónové oko, bublinočka, nebohľadka, teleskopka.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2014, Časová línia, Labyrintky, Príroda, Ryby, Živočíchy

Betta splendens – bojovnica pestrá

Hits: 23562

Bojovnica patrí medzi labyrintky. Samotný rod Betta má opísaných množstvo druhov: akarensis, albimarginata, anabatoides, balunga, bellica, breviobesus, brownorum, brownorum, sarawak, burdigala, channoides, channoides mahakam, chini, chloropharynx, coccina, dimidiata, edithae, enisae, foerschi, foerschi mandor, fuscahipposideros, imbellis, livida, livida tajong karang, macrostoma, miniopinna, ocellata, patoti, persephone, pi, picta, pinguis, primapugnax, pugnax kapuas, pulchra, pulchra pontian, renata, rubrarutilans, schalleri, simorum, simplex, smaragdina, sp. bangka, sp. kapuas, sp. mahachai, sp. northern, sp. sanggau, sp. sukadana, sp. tayan, spilotogena, splendens, splendens ko samui, splendens pineapple yellow, strohi, taeniata, tomi, tussyae, unimaculata, unimaculata muara wahu, unimaculata santakan, waseri.

Bojovnice dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom dýchať atmosférický kyslík. To jej dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nej známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka. Občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď sa mladé jedince bojovníc v mladosti medzi sebou neklbčia. Ak sa vám to z nejakého dôvodu predsa nepodarí dodržať, tak je vhodné mať v nádrži množstvo úkrytov, plávajúcich rastlín, v ktorých môžu ryby nájsť viac pokoja. Nehodí sa ani kombinovať bojovnicu s rájovcom (Macropodus spp.), guramou – Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja – voči sebe sa správajú nepriateľsky.

Bojovnica je pomerne nenáročná, pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina vody veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce rastliny, rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné im zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby voda mala rovnakú teplotu ako teplota vzduchu nad hladinou. Medzi Betta splendens sú vyšľachtené rôzne farebné formy, najčastejšie sú červená, modrá, zelená, žltá. Okrem toho registrujem tieto formy a štandardy: crowntail, halfmoon, plakat, ko samui, pineapple yellow a mnohé iné. Pre posudzovaní betiek existujú viaceré štandardy, v mnohých prípadoch prinášajú diametrálne odlišné výsledky. Zväčša sa aj jednotlivé školy nechcú dohodnúť, ani sa vzájomne obohatiť. Tradícia výstav bojovníc je aj na Slovensku, aj v Česku. U nás sa konávali v poslednom období výstavy bojovníc predovšetkým v Martine, v Banskej Bystrici a v poslednej dobe je veľmi aktívna Bratislava.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post