synagógy - Skala

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

04/05/201607/03/2024 skala

Krakov som mal možnosť navštíviť na veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km². V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké Krakau. Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční muzikanti v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej vojny malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova univerzity v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve veže sa výrazne od seba odlišujú. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža Ratusz, ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské sviatky (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované kopce, ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusa, ktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca Kosciuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk).

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku Nowa Huta stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

Povesť o Krakovi a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal dobytok, nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť vody do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ Krak preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú Dni Krakova s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú organové koncerty na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári Andrzej Vajda, Roman Polanski (topky.sk), astronóm, vedec Mikuláš Kopernik, český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať praclíky – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

**English:**
I had the opportunity to visit Krakow for a very short time. It certainly became an object of my interest for the coming years. It is the second-largest city in Poland with 800,000 inhabitants (topky.sk), covering an area of 327 km². In 1791, 23,591 people lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wikipedia). The metropolitan area is home to 1.3 million residents. The Polish name is Kraków [krakuf], German Krakau. It lies on the upper course of the Vistula River (wikipedia.sk). The name comes from Prince Krak (Dlugosz, 1961). In Poland, he is considered a Slav, but most likely, he was a Celt. His Celtic name was probably Carragh (Wikipedia CZ).

Krakow is a city of culture, festivals, with street musicians in period costumes throughout the year (sme.sk). The Old Town, along with its historic buildings, has been on the UNESCO World Heritage List since 1978 (Wikipedia CZ). Krakow is one of six cities in the world to have a painting by Leonardo da Vinci. His Lady with an Ermine is exhibited in the Czartoryski Museum (sme.sk).

During World War II, Krakow was fortunate to remain undamaged (topky.sk). In the Old Town, there are numerous historical buildings, with over 6,000 historical objects throughout the city (wikipedia.sk). Collegium Maius is the oldest building of the University of Krakow, dating back to the 15^th century. It belongs to one of the oldest European universities – the Jagiellonian University, founded in 1364. Rynek Główny is a large medieval market square, the largest in Poland, two hundred meters wide and two hundred meters long. It was founded in 1257 (topky.sk). The square features the Church of Our Lady with towers that significantly differ from each other. In the center of the square are the Cloth Hall (Sukiennice), where textile trade once took place. Today, it sells craft products and souvenirs while showcasing Polish visual arts from the 19^th century (nomad.sk).

St. Mary’s Basilica is the second church destroyed during the Tartar invasions, and its current form is a reconstruction from the 15^th century (topky.sk). Its uniqueness lies in one of the largest medieval sculptures from the 15^th century, created by Wit Stwosz. It consists of 12 gilded and polychromed lime-wood figures, finely crafted. The leaning Ratusz Tower, 70 meters high with a deviation of 55 cm caused by a storm in 1703, is also located on the square (sme.sk).

Wawel Royal Castle is a symbol of Poland, the heart of Polish history. For 500 years, it was the residence of Polish kings. It remained the coronation city even after Warsaw became the capital. The first fortress was here in the 11^th century, and the current castle dates back to the 16^th century. Wawel Cathedral was completed in 1364 (topky.sk). In Wawel, there is the giant bell Zygmunt, the third heaviest bell in the world. Weighing 18 tons, 199 cm high, with a diameter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in London. It was cast by Hans Beham for King Sigismund I the Old in 1520. It rings on Christmas, New Year, Easter, and other religious holidays (sme.sk).

Near the center, there are unusually shaped hills resembling multi-tiered cakes decorated with spiral paths. Most of them were man-made with a wooden base. Archaeologists believe this hill system forms some Celtic astronomical calendar. The most surrounded by legends is Krzemionki – the Krakus Mound, a mound of an ancient leader Krakus. It is almost 17 meters high and was probably built in the 7^th century. From the Kosciuszko Mound, the entire Krakow lies at your feet (sme.sk).

Krakow was founded around the year 800 as a defensive castle on the crossroads of trade routes. In the late 9^th century, it was part of Great Moravia. In the 10^th century, Wawel Castle was built, and around 999, the city became part of Poland. In the 14^th to the 16^th centuries, the city flourished, becoming the capital and the coronation city since 1320 (wikipedia.sk). Until 1734 (Wikipedia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belonged to the Austro-Hungarian Empire. In the period 1809 – 1815, Krakow was part of the Duchy of Warsaw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the industrial center Nowa Huta, it became a city with the largest steelworks in Poland (wikipedia.sk).

The legend of Krakow and the dragon says that in ancient times, a dangerous seven-headed dragon settled in the rocks. It tyrannized the inhabitants, attacked livestock, and no one could oppose it. Until a young tailor appeared. He filled a sheep with sulfur, smeared it with blood, and threw it to the dragon. The dragon ate the sheep, but a fire ignited in his stomach. So he went to drink water from the Vistula River. He drank greedily until he exploded. As a reward, he got the princess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and founded the city of Krakow (Zapletalová).

Krakow offers a rich cultural program throughout the year. In June, the Days of Krakow are held with many concerts and theater performances. Lajkonik is a folk art fair and a celebration based on the story of a raftman who defeated the Tatars by disguising himself as their leader. Organ concerts in the suburban Tyniec Abbey are well-known. From May to September, the Biennial of Graphic Arts takes place. The end of May belongs to the Krakow Film Festival, where the Golden Dragon award is contested. Personalities of Krakow: filmmakers Andrzej Wajda, Roman Polanski (topky.sk), astronomer, scientist Nicolaus Copernicus, Czech and Hungarian King Vladislaus II Jagiellon, chamberlain Jan III Turzo, entrepreneur and savior of Jews Oskar Schindler, Pope John Paul II (Karol Wojtyla), actor and director Jerzy Stuhr, tennis player Agnieszka Radwanska, Formula 1 pilot Robert Kubica (wikipedia.sk). The center is full of restaurants, bistros, pizzerias, cafes, and chocolate shops. On the streets, you can get bagels – obwarzanki. A variety of malt and hop drinks, a wide selection of sea fish and fruits, despite the great distance from the sea (Folta). All the streets fit together nicely; it’s hard to be surprised by modern buildings. Palaces, synagogues, harnessed horses will transport you to the distant past. There’s a lot to see on a city walk. It’s no wonder Krakow is also called the city of kings (Koczová).

**Polish:**
Miałem okazję odwiedzić Kraków bardzo krótko. Z pewnością stał się obiektem mojego zainteresowania na najbliższe lata. To drugie co do wielkości miasto w Polsce, liczące 800 tysięcy mieszkańców (topky.sk), zajmuje obszar 327 km². W 1791 roku mieszkało tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku niemal 300 000 (wikipedia). W obszarze metropolitalnym żyje 1,3 miliona mieszkańców. Polska nazwa to Kraków [krakuf], niemiecka Krakau. Leży nad górnym biegiem Wisły (wikipedia.sk). Nazwa wywodzi się od księcia Krakusa (Długosz, 1961). W Polsce uważa się go za Słowiana, ale najprawdopodobniej był Celt. Jego celtyckie imię to prawdopodobnie Carragh (Wikipedia CZ).

Kraków to miasto kultury, festiwali, z ulicznymi muzykami w kostiumach z różnych epok przez cały rok (sme.sk). Stare Miasto wraz z zabytkową zabudową figuruje na Liście Światowego Dziedzictwa UNESCO od 1978 roku (Wikipedia CZ). Kraków jest jednym z sześciu miast na świecie, w których znajduje się obraz Leonarda da Vinci. Jego Dama z Gronostajem jest eksponowana w Muzeum Czartoryskich (sme.sk).

W czasie II wojny światowej Kraków miał szczęście, że pozostał nietknięty (topky.sk). Na Starym Mieście znajduje się liczba historycznych budowli, a w całym mieście ponad 6 tysięcy obiektów historycznych (wikipedia.sk). Collegium Maius to najstarszy budynek Uniwersytetu Jagiellońskiego pochodzący z XV wieku. Należy do jednego z najstarszych uniwersytetów europejskich – Uniwersytetu Jagiellońskiego, założonego w 1364 roku. Rynek Główny to duży średniowieczny rynek, największy w Polsce, dwustumetrowej szerokości i długości. Został założony w 1257 roku (topky.sk). Na placu stoi Kościół Mariacki z wieżami różniącymi się od siebie znacząco. W centrum placu znajdują się Sukiennice, gdzie kiedyś handlowano tekstyliami. Dzisiaj sprzedaje się tu rękodzieła i pamiątki, a prezentowane jest polskie malarstwo z XIX wieku (nomad.sk).

Bazylika Mariacka to drugi kościół zniszczony podczas najazdów Tatarów, a jego obecna forma to rekonstrukcja z XV wieku (topky.sk). Jego wyjątkowość polega na jednym z największych średniowiecznych rzeźb z XV wieku, autorstwa Wita Stwosza. Składa się z 12 pozłacanych i polichromowanych postaci z drewna lipowego, precyzyjnie wykonanych. Nachylona Wieża Ratusza, o wysokości 70 metrów i odchyleniu 55 cm spowodowanym burzą w 1703 roku, również znajduje się na placu (sme.sk).

Zamek Królewski na Wawelu to symbol Polski, serce polskiej historii. Przez 500 lat był siedzibą królów Polski. Pozostał miastem koronacyjnym nawet po tym, jak Warszawa stała się stolicą. Pierwsza warownia powstała tu już w XI wieku, a obecny zamek pochodzi z XVI wieku. Katedra Wawelska została ukończona w 1364 roku (topky.sk). Na Wawelu znajduje się gigantyczny dzwon Zygmunt, trzeci co do wielkości dzwon na świecie. Waży 18 ton, ma 199 cm wysokości, średnicę 242 cm, grubość od 7 do 21 cm, do jego dzwonienia potrzebnych jest 10 mężczyzn. Jest o 350 lat starszy niż Big Ben w Londynie. Odlany został przez Hansa Behama na rzecz króla Zygmunta I Starego w 1520 roku. Dzwoni on w Boże Narodzenie, Nowy Rok, Wielkanoc i inne święta religijne (sme.sk).

Nieopodal centrum znajdują się niezwykle ukształtowane wzgórza przypominające torty wielopoziomowe ozdobione spiralnymi ścieżkami. Większość z nich została wykonana przez człowieka na drewnianym podłożu. Archeolodzy uważają, że ten system wzgórz stanowi swego rodzaju kalendarz astronomiczny Celtów. Najbardziej otoczony legendami jest Kopiec Kraka, Krzemionki, który jest mogiłą dawnych władców Krakusa. Ma prawie 17 metrów wysokości i został zbudowany prawdopodobnie w VII wieku. Z Kopca Kościuszki rozpościera się cały Kraków (sme.sk).

Kraków powstał około roku 800 jako zamek obronny na skrzyżowaniu szlaków handlowych. Pod koniec IX wieku stał się częścią Wielkiej Morawy. W X wieku zbudowano zamek na Wawelu, a około roku 999 miasto stało się częścią Polski. W XIV do XVI wieku miasto kwitło, stając się stolicą i miastem koronacyjnym od 1320 roku (wikipedia.sk). Do 1734 roku (Wikipedia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następnie po 1846 roku, należało do monarchii austro-węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kraków był częścią Księstwa Warszawskiego. Po 1918 roku miasto ponownie stało się częścią Polski. Po 1945 roku, dzięki przemysłowemu ośrodkowi Nowa Huta, stało się miastem z największą hutą metalurgiczną w Polsce (wikipedia.sk).

Legenda o Krakowie i smoku mówi, że w dawnych czasach niebezpieczny smok o siedmiu głowach osiedlił się w skałach. Tyranizował mieszkańców, atakował bydło, nikt nie potrafił mu się przeciwstawić. Dopiero młody krawiec zgłosił się do walki. Wypełnił owcę siarką, pomazał ją krwią i wrzucił smokowi. Smok zjadł owcę, ale w jego brzuchu zapalił się ogień. Dlatego poszedł napić się wody z Wisły. Chłonął ją żarłocznie, aż eksplodował. Za nagrodę dostał za żonę księżniczkę, a król Krak przeniósł swoją siedzibę na wzgórze wawelskie i założył miasto Kraków (Zapletalová).

Kraków oferuje bogaty program kulturalny przez cały rok. W czerwcu odbywają się Dni Krakowa z wieloma koncertami i przedstawieniami teatralnymi. Lajkonik to jarmark sztuki ludowej i święto oparte na historii flisaka, który pokonał Tatarów przebrany za chana. Znane są koncerty organowe na przedmieściu w opackim Tyńcu. Od maja do września odbywa się Biennale Grafiki. Koniec maja należy do Krakowskiego Festiwalu Filmowego, gdzie rywalizuje się o Złotego Smoka. Osobistości Krakowa to filmowcy Andrzej Wajda, Roman Polański (topky.sk), astronom i uczony Mikołaj Kopernik, czeski i węgierski król Władysław II Jagiellończyk, górnik komorowy Ján III. Turzo, przedsiębiorca i ratownik Żydów Oskar Schindler, papież Jan Paweł II (Karol Wojtyła), aktor i reżyser Jerzy Stuhr, tenisistka Agnieszka Radwańska, kierowca Formuły 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). W centrum znajduje się wiele restauracji, bistrów, pizzerii, kawiarni i czekoladziarni. Na ulicach można dostać obwarzanki – chrupiące pierścienie chlebowe. Duży wybór piw z jęczmienia i chmielu, mimo dużej odległości od morza (Folta). Wszystkie ulice ładnie do siebie pasują; trudno jest być zaskoczonym nowoczesnym budynkiem. Pałace, synagogi, zaprzęgnięte konie przeniosą cię do dawnej przeszłości. Spacer po mieście to prawdziwa uczta dla oczu. Nie bez powodu Kraków nazywany jest także miastem królów (Koczová).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

02/05/201607/03/2024 skala

Senec je menšie mesto neďaleko od Bratislavy, ale aj od Trnavy na juhozápadnom Slovensku.

Maďarské pomenovanie pre Senec je Szenc, nemecké Wartberg. Jeho rozloha je takmer 39 km², na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné jazerá (Senecké jazerá), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako Zemch. V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej kolonizácie. Nemci si udržali svoje vedúce postavenie do konca stredoveku. Od roku 1439 sa Senec spomína ako oppidum – mestečko. V roku 1663 napadli mesto Turci. V roku 1715 žilo v Senci asi 1032 obyvateľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Senci zemetrasenie, v roku 1775 zasiahla mesto povodeň. Od decembra 1850 je v prevádzke železničné spojenie Štúrovo – Bratislava. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo vyvlastneniu majetku Esterháziovcov a k ich prideleniu kolonistom z Oravy, Kysúc a Moravy. Vďaka repatriácii po 2. svetovej vojne došlo, okrem iného, k príchodu takmer tisíc Slovákov do Senca. V meste od konca stredoveku malo veľmi silné zastúpenie maďarské obyvateľstvo. Dnes tvoria cca 22 % (Wikipedia.sk).

V lete sa koná v Senci viacero pravidelných podujatí: Senecké leto, Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné plávanie, Záchranársky Medzinárodný deň detí, Potápačský karneval. Osobnosti mesta: spisovateľ Albert Molnár Senczi, futbalista Ján Popluhár (Wikipedia.sk).

Senec is a smaller town near Bratislava and also Trnava in southwestern Slovakia.

The Hungarian name for Senec is Szenc, and in German, it is called Wartberg. It covers an area of almost 39 km², with a population of nearly 17,000 inhabitants. The Sun Lakes (Senecké jazerá) are well-known and serve as a significant recreational destination in Slovakia. The area was established during the interwar period. The first written mention dates back to 1252, where Senec is referred to as Zemch. In the 13^th century, Senec was under the influence of German colonization, maintaining its leading position until the end of the Middle Ages. Since 1439, Senec has been referred to as an oppidum – a small town. In 1663, the town was attacked by the Turks. In 1715, around 1032 inhabitants lived in Senec, and by 1869, the number increased to 2837. In 1763, an earthquake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flood. Since December 1850, there has been a railway connection between Štúrovo and Bratislava. Between the two World Wars, the property of the Esterházy family was confiscated and assigned to settlers from Orava, Kysúce, and Moravia. Due to repatriation after World War II, nearly a thousand Slovaks arrived in Senec. The town has had a strong representation of the Hungarian population since the end of the Middle Ages, constituting approximately 22% today.

During the summer, Senec hosts various regular events, including Senec Summer, the Grand Summer Carnival, Three Kings Winter Swimming, International Children’s Rescuer Day, and the Diver’s Carnival. Notable personalities from the town include writer Albert Molnár Senczi and footballer Ján Popluhár. (Source: Wikipedia.sk)

Szenc egy kisebb város Szlovákia délnyugati részén, közel Bratislavához és Trnavához.

Szenc magyar neve Szenc, német neve pedig Wartberg. Majdnem 39 km² területen, közel 17 000 lakos él. Ismertek a Napfény-tavak (Senecké jazerá), melyek fontos rekreációs célpontként szolgálnak Szlovákiában. A terület az első világháború utáni időszakban jött létre. Az első írásos említés 1252-ből származik, amikor Szencet Zemch-ként említik. A 13. században Szenc a német telepesek befolyása alatt állt, amely vezető pozícióját a középkor végéig megtartotta. 1439 óta Szenc oppidumként, azaz kisvárosként szerepel. 1663-ban a várost a törökök megtámadták. 1715-ben Szenc lakossága körülbelül 1032 fő volt, 1869-ben pedig már 2837 fő. 1763-ban Szencen földrengés történt, 1775-ben pedig az árvíz sújtotta a várost. 1850 decemberétől van vasúti kapcsolat Štúrovo és Pozsony között. Az első és a második világháború között az Esterházy család vagyonát elkobozták, és az Orava, Kysúce és Morava területéről érkező telepeseknek ítélték oda. A második világháború utáni repatriáció miatt majdnem ezer szlovák érkezett Szencre. A városnak erős magyar lakossága volt a középkor végétől, ma körülbelül 22%-os arányban képviseltetik.

Nyáron Szenc számos rendszeres eseménynek ad otthont, köztük a Senecké leto (Szenci Nyár), a Nagy Nyári Karnevál, a Háromkirályi téli úszás, a Nemzetközi Gyermekmentő Nap és a Búvárkodó Karnevál. A város neves személyiségei közé tartozik az író Albert Molnár Senczi és a labdarúgó Ján Popluhár. (Forrás: Wikipedia.sk)

Senec je manji grad nedaleko od Bratislave, ali i od Trnave na jugozapadu Slovačke.

Mađarski naziv za Senec je Szenc, a nemački Wartberg. Njegova površina je gotovo 39 km², na kojoj živi skoro 17 000 stanovnika. Poznata su Sunčana jezera (Senecké jazerá), koja su značajna rekreativna destinacija Slovačke. Ovaj kompleks nastao je između dva svetska rata. Prvi pisani spomen datira iz 1252. godine, kada se Senec pominje kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uticajem nemačke kolonizacije, a Nemci su zadržali svoj vodeći položaj do kraja srednjeg veka. Od 1439. godine Senec se spominje kao oppidum – grad. Godine 1663, grad je napao Osmanski car. Godine 1715, Senec je imao oko 1032 stanovnika, a 1869. godine 2837. Godine 1763. Senec je pogodio zemljotres, a 1775. grad je zahvatila poplava. Od decembra 1850. godine postoji železnička veza Štúrovo – Bratislava. Između Prvog i Drugog svetskog rata došlo je do oduzimanja imovine Esterházija i dodeljivanja doseljenicima iz Ora, Kišuca i Morave. Zbog repatrijacije posle Drugog svetskog rata, došlo je, između ostalog, do dolaska skoro hiljadu Slovaka u Senec. Grad je od kraja srednjeg veka imao snažno mađarsko predstavljanje. Danas čine oko 22% stanovništva (Wikipedia.sk).

Tokom leta, u Sencu se održava nekoliko redovnih događanja, uključujući Senec Summer, Veliki letnji karneval, Zimsko plivanje Trojice kraljeva, Međunarodni dan spašavanja dece, i Podvodni karneval. Ličnosti grada uključuju pisca Alberta Molnára Senczija i fudbalera Jána Popluhára (Wikipedia.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Do roku 2005, Kostoly, Neživé, Stavby, TOP

Najkrajšie kostoly

20/10/201527/03/2024 skala

Abbazia di Santa Giustina, Basilica Di Sant'Antonio, Bazilika svätého Antona

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Záhorácke, Záhorie

Šaštín-Stráže

07/08/201208/03/2024 skala

Šaštín-Stráže je mesto na severe Záhoria. Nachádza sa v nej krásna Bazilika Sedembolestnej (Peter Kaclík). Na ploche 42 km² žije 5015 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 256 metrov nad morom (mestosastinstraze.sk), v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku rieky Myjava (Wikipedia).

Šaštín-Stráže sú známym mariánskym pútnickým miestom (mestosastinstraze.sk). Prvá zmienka o Šaštíne je z roku 1218 po pomenovaním Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Avšak už od druhej polovice 10. storočia bolo územie Šaštína osídlené. Názov Šaštín je odvodený od maďarského sás – šašina, trstina, pretože sa tu rozprestieralo množstvo močiarov. V roku 1218 Imrich II. daroval lebényenský kláštor Sassin. Šaštínsky hrad bol najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Rád paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor (mestosastinstraze.sk). Paulíni – pavlíni boli rehoľníci svätého Pavla. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole (Wikipedia).

Bazilika bola z kostola povýšená v roku 1964 ako prvý chrám na Slovensku (mestosastinstraze.sk). Počas pútí Šaštín navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov (Wikipedia). V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza (mestosastinstraze.sk). Bazilika je dvojvežová. Pri nej sa nachádza kláštor, kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšiej trojice. Kostol v Šaštíne je datovaný na rok 1400. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17. storočia. Kalváriu pri cintoríne postavili v roku 1798 (mestosastinstraze.sk). Zaujímavosťou je, že netradične vznikla na rovine (mestosastinstraze.sk). Južne od Baziliky Sedembolestnej sú dva rybníky o výmere 1820,31 m², ktoré vybudovali paulíni a slúžili na chov rýb (mestosastinstraze.sk). V 18. storočí v Šaštíne manžel Márie Terézie, František Lotrinský založil v kaštieli prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – kartúnku. V 19. storočí sa nedokázala udržať, neskôr tu fungoval cukrovar. Židovská synagóga pochádza z roku 1852 (mestosastinstraze.sk). V Šaštíne sa narodila speváčka Jana Kocianová. Pôsobí tu spisovateľ Dušan Dušek (Wikipedia).

Stráže boli pred rokom 1960 samostatnou obcou (mestosastinstraze.sk). V rokoch 1961 až 1971 sa obec nazývala Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Obec vznikla hlboko v stredoveku, jej kostol sa viaže s rokom 1339. Obec bola jednou z najstarších obcí na Záhorí, bola predstrážou Šaštínskeho hradu (mestosastinstraze.sk). Prvá známa písomná zmienka o Strážach je z roku 1392 (mestosastinstraze.sk). V šesťdesiatych rokoch navŕtali horúcu vodu, ktorá sa však nevyužíva (mestosastinstraze.sk). Letohrádok Belveder bol obľúbeným letoviskom Márie Terézie a bol ešte koncom 18.storočia obývaný. Okolo zámočku boli vinice a opatrovateľ 14 až 16 pivníc mal osobitný byt, ktorý ešte stál v roku 1921 a nazýval sa “Kellermajstrom”. Zámok mal vraj podzemné spojenie so šaštínskym zámkom. Začiatkom 19. storočia bol zámok Belveder rozbúraný, ale pivnice stáli až do roku 1918. Pamiatkou na existenciu zámku je zachovaná zámocká studňa, 60 m hlboká, ktorá podzemnými chodbami bola spojená s pivnicami (mestosastinstraze.sk).

Šaštín-Stráže is a town in the northern part of Záhorie. It is home to the beautiful Basilica of the Seven Sorrows (Peter Kaclík). With an area of 42 km², the town has a population of 5015 inhabitants. It is situated at an elevation of 256 meters above sea level (mestosastinstraze.sk) in the central part of Záhorie Lowland, along the middle course of the Myjava River (Wikipedia).

Šaštín-Stráže is a renowned Marian pilgrimage site (mestosastinstraze.sk). The first mention of Šaštín dates back to 1218 when it was called Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. However, the territory of Šaštín has been inhabited since the second half of the 10^th century. The name Šaštín is derived from the Hungarian “sás,” meaning reed, as the area was covered with numerous marshes. In 1218, Imrich II donated the Sasín estate to the Lebény Monastery. Šaštín Castle was the most important watchtower of the entire Záhorie region, built as a water castle along the Myjava River and later on a hill as an advanced guard (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). In 1733, the Pauline order undertook the construction of the pilgrimage church and monastery in Šaštín (mestosastinstraze.sk). The Paulines, also known as Piarists, were followers of Saint Paul. Today, the monastery and basilica are under the administration of the Salesian order (Wikipedia).

The Basilica was elevated from a church in 1964, becoming the first basilica in Slovakia (mestosastinstraze.sk). During pilgrimages, Šaštín attracts tens of thousands of pilgrims (Wikipedia). In 1987, Mother Teresa visited the basilica (mestosastinstraze.sk). The basilica has two towers, and near it, there is a monastery, a chapel, and a column with the Holy Trinity statue. The church in Šaštín dates back to the year 1400. Next to it is the Loretto Chapel from the 17^th century. The calvary near the cemetery was built in 1798 (mestosastinstraze.sk) and is noteworthy for being on level ground (mestosastinstraze.sk). South of the Basilica of the Seven Sorrows are two ponds with an area of 1820.31 m², built by the Paulines for fish farming (mestosastinstraze.sk). In the 18^th century, the husband of Maria Theresa, Francis I, established the first Hungarian textile manufacturing factory for fabric production – Kartúnka – in Šaštín Castle. In the 19^th century, it couldn’t sustain itself, and later a sugar factory operated there. The Jewish synagogue dates back to 1852 (mestosastinstraze.sk). Singer Jana Kocianová was born in Šaštín, and writer Dušan Dušek resides there (Wikipedia).

Stráže was an independent municipality before 1960 (mestosastinstraze.sk). From 1961 to 1971, the town was called Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). The village originated in the Middle Ages, with its church dating back to 1339. Stráže was one of the oldest villages in Záhorie, serving as the outpost of Šaštín Castle (mestosastinstraze.sk). The first known written mention of Stráže is from 1392 (mestosastinstraze.sk). In the 1960s, hot water was drilled but remains unused today (mestosastinstraze.sk). The Belvedere summer palace was a favorite retreat for Maria Theresa and was still inhabited at the end of the 18^th century. Vineyards surrounded the castle, and the caretaker of the 14 to 16 cellars had a separate residence called “Kellermajstrom,” which still stood in 1921. The castle reportedly had an underground connection to Šaštín Castle. Belvedere Castle was demolished at the beginning of the 19^th century, but the cellars stood until 1918. A reminder of the castle’s existence is the preserved castle well, 60 meters deep, connected by underground passages to the cellars (mestosastinstraze.sk).

Šaštín-Stráže ist eine Stadt im Norden des Záhorie. Dort befindet sich die wunderschöne Basilika der Sieben Schmerzen Mariens (Peter Kaclík). Auf einer Fläche von 42 km² leben 5015 Einwohner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Meeresspiegel (mestosastinstraze.sk) in der zentralen Region der Záhorská nížina am Mittellauf des Flusses Myjava (Wikipedia).

Šaštín-Stráže ist ein bekannter Wallfahrtsort der Jungfrau Maria (mestosastinstraze.sk). Die erste Erwähnung von Šaštín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Das Gebiet von Šaštín war jedoch bereits seit der zweiten Hälfte des 10. Jahrhunderts besiedelt. Der Name Šaštín leitet sich vom ungarischen “sás – šašina, trstina” ab, da sich hier viele Sümpfe erstreckten. Im Jahr 1218 schenkte Imrich II. das Kloster Lebény dem Kloster Sassin. Die Šaštín-Burg war die wichtigste Wachburg des gesamten Záhorie. Sie wurde am Fluss Myjava als Wasserburg errichtet und dann auf einem Hügel als Vorposten (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Im Jahr 1733 beschloss der Paulinerorden, eine Wallfahrtskirche und ein Kloster in Šaštín zu errichten (mestosastinstraze.sk). Die Pauliner waren Mönche des heiligen Paulus. Heute werden das Kloster und die Basilika von der Salesianer-Gemeinschaft verwaltet (Wikipedia).

Die Basilika wurde im Jahr 1964 als erster Tempel in der Slowakei zur Basilika erhoben (mestosastinstraze.sk). Während der Wallfahrten besuchen Šaštín mehrere Zehntausend Pilger (Wikipedia). Im Jahr 1987 besuchte Mutter Teresa die Basilika (mestosastinstraze.sk). Die Basilika hat zwei Türme. Neben ihr befinden sich das Kloster, die Kapelle und eine Säule mit der Skulptur der Allerheiligsten Dreifaltigkeit. Die Kirche in Šaštín stammt aus dem Jahr 1400. Daneben steht die Lorettokapelle aus dem 17. Jahrhundert. Die Kalvarienbergkapelle am Friedhof wurde 1798 erbaut (mestosastinstraze.sk). Die Besonderheit ist, dass sie ungewöhnlicherweise auf einer Ebene entstand (mestosastinstraze.sk). Südlich der Basilika der Sieben Schmerzen Mariens gibt es zwei Teiche mit einer Fläche von 1820,31 m², die von den Paulinern angelegt wurden und zur Fischzucht dienten (mestosastinstraze.sk). Im 18. Jahrhundert gründete Maria Theresias Ehemann, Franz Lothringen, im Schloss die erste ungarische Manufaktur zur Textilherstellung – Kartúnka. Im 19. Jahrhundert konnte sie nicht überleben, später befand sich dort eine Zuckerfabrik. Die Synagoge stammt aus dem Jahr 1852 (mestosastinstraze.sk). In Šaštín wurde die Sängerin Jana Kocianová geboren. Der Schriftsteller Dušan Dušek wirkt hier (Wikipedia).

Stráže war vor 1960 eine eigenständige Gemeinde (mestosastinstraze.sk). In den Jahren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Das Dorf entstand im tiefen Mittelalter, seine Kirche ist mit dem Jahr 1339 verbunden. Das Dorf war eine der ältesten Siedlungen in Záhorie und war die Vorposten des Šaštín-Burgs (mestosastinstraze.sk). Die erste bekannte schriftliche Erwähnung von Stráže stammt aus dem Jahr 1392 (mestosastinstraze.sk). In den sechziger Jahren bohrten sie heißes Wasser, das jedoch nicht genutzt wird (mestosastinstraze.sk). Das Belveder-Sommerhaus war ein beliebter Erholungsort von Maria Theresia und wurde bis Ende des 18. Jahrhunderts bewohnt. Um das Schloss herum befanden sich Weinberge, und der Aufseher von 14 bis 16 Kellern hatte eine eigene Wohnung, die noch 1921 stand und “Kellermajstrom” genannt wurde. Das Schloss hatte angeblich eine unterirdische Verbindung zum Schloss Šaštín. Anfang des 19. Jahrhunderts wurde das Schloss Belveder abgerissen, aber die Keller standen bis 1918. Ein Denkmal für die Existenz des Schlosses ist der erhaltene Schlossbrunnen, 60 m tief, der durch unterirdische Gänge mit den Kellern verbunden war (mestosastinstraze.sk).

Odkazy

Pred bazilikou sú aj takéto objekty. Ja by som to nazval kultúrne barbarstvo. Aj na ďalších fotografiách je vidno podobnú "harmóniu"

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny

Benátky – mesto ležiace na vode

25/02/201107/03/2024 skala

Benátky sa nachádzajú na severovýchodnom pobreží Talianska, v oblasti známej ako Benátska lagúna. Mesto sa skladá z 118 ostrovov spojených sériou kanálov a mostov. Hlavnými dopravnými cestami v Benátkach sú kanály, ktoré nahrádzajú klasické cesty a ulice. Najznámejší kanál je Canal Grande, ktorý prechádza cez celé mesto. Rovnako známe sú aj mosty, vrátane slávneho Rialtovho mosta. Benátky sú známe svojou architektúrou. Slávne sú napríklad Bazilika svätého Marka, Palazzo Ducale (Dóženský palác) a Campanile di San Marco – Zvonica svätého Marka. Gondoly, tradičné benátske lode sú symbolom mesta. Turisti si často užívajú romantickú plavbu kanálmi s gondolierom. Okrem toho sú k dispozícii aj verejné vodné autobusy, tzv. vaporetty, ktoré slúžia ako dopravný prostriedok pre miestnych a návštevníkov. Benátky sú domovom prestížneho umenia a architektúry na svetovom stupni, vrátane slávneho Benátskeho bienále, ktoré je jedným z najstarších a najvýznamnejších svetových umeleckých podujatí. Benátky majú svoju vlastnú flotilu lodi, vrátane tzv. vaporetto, vodných taxíkov a iných malých plavidiel, ktoré slúžia na dopravu a prepravu tovaru. Benátky čelia problému stúpajúcej hladiny mora (aqua alta), čo znamená, že niektoré časti mesta môžu byť občas zaplavené. Je to problém aj v súvislosti s klimatickou zmenou. Benátky majú nezameniteľný charakter, romantickú atmosféru, ktorá každoročne pritiahne milióny turistov.

Mesto Benátky založili v roku 452 Ilýrski Venéti (Gosurfing.sk). V 5. storočí sa na neobývané ostrovy uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest pred nájazdmi barbarov – Hunov. Predovšetkým aquilejskí Rimania. V roku 829 boli do Benátok slávnostne privezené relikvie evanjelistu sv. Marka, ktoré boli ulúpené v Alexandrii. V roku 1866 sú Benátky pripojené ku Talianskemu kráľovstvu. (Wikipedia). Benátky sú severotalianskym hlavným mestom regiónu Benátky – Veneto, vybudovaným na 118 plochých lagúnových ostrovoch tiahnucich sa pozdĺž Jadranského mora, ktoré navzájom oddeľujú úzke kanály, prepojené vyše 400 mostmi. Najstarší a asi najznámejší z nich je Ponte di Rialto, ktorý stojí od konca 16. storočia na 12 000 drevených koloch. Je dlhý 48 a široký 22 metrov (Gosurfing.sk). Zaujímaví ľudia spojení s Benátkami: cestovateľ Marco Polo (1254 – 1324), renesančný maliar Titian (cca 1488 až 1490 – 1576), hudobník Claudio Monteverdi (1567 – 1643), divadelník Carlo Goldoni, Giacomo Casanova (1725 – 1798) (Wikipedia).

Venice is located on the northeast coast of Italy in an area known as the Venetian Lagoon. The city is composed of 118 islands connected by a series of canals and bridges. The primary thoroughfares in Venice are the canals, which replace traditional roads and streets. The most famous canal is the Grand Canal, which traverses the entire city. Equally renowned are the bridges, including the iconic Rialto Bridge.

Venice is celebrated for its architecture, with notable landmarks such as St. Mark’s Basilica, the Doge’s Palace (Palazzo Ducale), and the Campanile di San Marco (St. Mark’s Campanile). Gondolas, traditional Venetian boats, serve as a symbol of the city. Tourists often enjoy romantic canal rides with gondoliers. Additionally, public water buses, known as vaporettos, serve as a means of transportation for both locals and visitors.

The city is a hub of prestigious art and architecture on the global stage, hosting events like the renowned Venice Biennale, one of the oldest and most significant international art exhibitions. Venice maintains its own fleet of boats, including vaporettos, water taxis, and other small vessels used for transportation and cargo.

Venice faces the challenge of rising sea levels (aqua alta), leading to occasional flooding in certain parts of the city. This issue is exacerbated by climate change. Despite these challenges, Venice remains an unparalleled destination, offering a distinctive character and a romantic atmosphere that attracts millions of tourists annually.

The city of Venice was founded in 452 by Illyrian Veneti (Gosurfing.sk). In the 5^th century, inhabitants of surrounding mainland cities sought refuge on uninhabited islands from the invasions of barbarians, particularly the Aquileian Romans fleeing the Huns. In 829, the relics of the Evangelist Saint Mark, stolen in Alexandria, were ceremoniously brought to Venice. In 1866, Venice was annexed to the Kingdom of Italy (Wikipedia). Venice is the northern Italian capital of the Veneto region, built on 118 flat lagoon islands along the Adriatic Sea. These islands are separated by narrow canals and connected by over 400 bridges. The oldest and perhaps most famous of them is the Rialto Bridge, which has stood since the late 16^th century on 12,000 wooden piles. It is 48 meters long and 22 meters wide (Gosurfing.sk). Notable figures associated with Venice include the explorer Marco Polo (1254 – 1324), Renaissance painter Titian (circa 1488 to 1490 – 1576), musician Claudio Monteverdi (1567 – 1643), playwright Carlo Goldoni, and Giacomo Casanova (1725 – 1798) (Wikipedia).

Venezia si trovano sulla costa nord-orientale dell’Italia, nella zona conosciuta come Laguna di Venezia. La città è composta da 118 isole collegate da una serie di canali e ponti. Le principali vie di trasporto a Venezia sono i canali, che sostituiscono le strade e le vie tradizionali. Il canale più famoso è il Canal Grande, che attraversa l’intera città. Anche i ponti, compreso il famoso Ponte di Rialto, sono ben noti.

Venezia è famosa per la sua architettura. Tra i suoi monumenti più celebri ci sono la Basilica di San Marco, il Palazzo Ducale e il Campanile di San Marco. Le gondole, tradizionali imbarcazioni veneziane, sono il simbolo della città. I turisti spesso godono di romantiche passeggiate sui canali con il gondoliere. Inoltre, sono disponibili i vaporetti, i trasporti pubblici via acqua, che servono sia i residenti che i visitatori.

Venezia è patria di un’arte e architettura prestigiosa a livello mondiale, inclusa la famosa Biennale di Venezia, uno degli eventi artistici più antichi e importanti al mondo. Venezia possiede una propria flotta di imbarcazioni, tra cui i vaporetti, i taxi acquatici e altre piccole imbarcazioni utilizzate per il trasporto e la movimentazione di merci. La città affronta il problema dell’innalzamento del livello del mare (acqua alta), il che significa che alcune parti della città possono essere occasionalmente inondate. Questo è un problema legato al cambiamento climatico. Venezia ha un carattere unico e un’atmosfera romantica che attira milioni di turisti ogni anno.

La città di Venezia fu fondata nel 452 dai Veneti Illirici (Gosurfing.sk). Nel V secolo, gli abitanti delle città circostanti sulla terraferma cercarono rifugio su isole disabitate dalle invasioni dei barbari, in particolare dai Romani aquileiesi in fuga dagli Unni. Nel 829 le reliquie dell’evangelista San Marco, rubate ad Alessandria, furono portate solennemente a Venezia. Nel 1866 Venezia fu annessa al Regno d’Italia (Wikipedia). Venezia è la capitale italiana del Veneto, situata nel nord, costruita su 118 isole piatte nella laguna lungo il Mar Adriatico. Queste isole sono separate da stretti canali e collegate da oltre 400 ponti. Il più antico e forse più famoso di essi è il Ponte di Rialto, che si erge dal tardo XVI secolo su 12.000 pali di legno. Ha una lunghezza di 48 metri e una larghezza di 22 metri (Gosurfing.sk). Personaggi notevoli associati a Venezia includono l’esploratore Marco Polo (1254 – 1324), il pittore rinascimentale Tiziano (circa 1488 – 1490 – 1576), il musicista Claudio Monteverdi (1567 – 1643), il drammaturgo Carlo Goldoni e Giacomo Casanova (1725 – 1798) (Wikipedia).