2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny

Kráľovské mesto Krakov

Hits: 3842

Kra­kov som mal mož­nosť nav­ští­viť na veľ­mi krát­ku dobu. Urči­te sa stal objek­tom môj­ho záuj­mu v najb­liž­ších rokoch. Je dru­hým naj­väč­ším mes­tom Poľ­ska s 800 tisíc­mi oby­va­teľ­mi (top​ky​.sk), jeho roz­lo­ha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 oby­va­te­ľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 tak­mer 300 000 (wiki­pe­dia). V met­ro­po­lit­nej oblas­ti žije 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Poľ­ské pome­no­va­nie je Kra­ków [kra­kuf], nemec­ké Kra­kau. Leží na hor­nom toku Vis­ly (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nia pochá­dza od knie­ža­ťa Kra­ka (Dlugosz,1961). V Poľ­sku je pova­žo­va­ný za Slo­va­na, avšak veľ­mi prav­de­po­dob­ne to bol Kelt. Jeho kelt­ské meno zne­lo asi Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kov je mes­tom kul­tú­ry, fes­ti­va­lov, celý rok sú na uli­ciach pou­lič­ní muzi­kan­ti v dobo­vých šatách (sme​.sk). Oblasť sta­ré­ho mes­ta spo­lu s his­to­ric­kou zástav­bou je od roku 1978 na zozna­me sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kov je iba jed­ným zo šies­tich miest na sve­te, v kto­rých je obraz Leonar­da da Vin­ci­ho. Jeho Dáma s hra­nos­ta­jom je vysta­ve­ná v múzeu Czar­to­ryj­ských (sme​.sk).

Počas dru­hej sve­to­vej voj­ny malo mes­to Kra­kov šťas­tie, zosta­lo nepo­ru­še­ný (top​ky​.sk). V Sta­rom mes­te je množ­stvo his­to­ric­kých budov, v celom mes­te je viac ako 6 tisíc his­to­ric­kých objek­tov (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius je naj­star­šia budo­va uni­ver­zi­ty v Poľ­sku, pochá­dza z 15. sto­ro­čia. Pat­rí jed­nej z naj­star­ších európ­skych uni­ver­zít – Kra­kov­skej jage­lov­skej, zalo­že­nej v roku 1364Rynek Głó­wny je veľ­ké stre­do­ve­ké trho­vis­ko, naj­väč­šie poľ­ské, dve­sto met­rov širo­ké a 200 met­rov dlhé. Bolo zalo­že­né v roku 1257 (top​ky​.sk). Nachá­dza sa tu kos­tol Pan­ny Márie, kto­ré­ho dve veže sa výraz­ne od seba odli­šu­jú. V stre­de námes­tia sa nachá­dza­jú Sukien­ni­ce (Dom súken­ní­kov), kde sa kedy­si obcho­do­va­lo s tex­ti­lom. Dnes sa tu pre­dá­va­jú reme­sel­né výrob­ky a suve­ní­ry a na pre­zen­tu­je sa poľ­ské výtvar­né ume­nie 19. sto­ro­čia (nomad​.sk).

Marián­sky kos­tol je dru­hý chrám, kto­rý bol zni­če­ný počas tatár­skych nájaz­dov, dneš­ná podo­ba je rekon­štruk­ci­ou z 15. sto­ro­čia (top​ky​.sk). Jeho zvlášt­nos­ťou je jed­no z naj­väč­ších stre­do­ve­kých súso­ší z 15. sto­ro­čia, kto­ré vytvo­ril Wit Stwosz. Tvo­rí ho 12 pozlá­te­ných a polych­ró­mo­va­ných postáv z lipo­vé­ho dre­va, kto­ré sú veľ­mi pre­cíz­ne opra­co­va­né. Na námes­tí sa nachá­dza aj šik­má veža Ratusz, kto­rá je vyso­ká 70 met­rov a jej odchý­le­nie 55 cm spô­so­bi­la vích­ri­ca v roku 1703 (sme​.sk).

Krá­ľov­ský hrad – Wawel je sym­bo­lom Poľ­ska, srd­com poľ­skej his­tó­rie. 500 rokov bol síd­lom poľ­ských krá­ľov. Bol koru­no­vač­ným mes­tom aj potom, čo sa Var­ša­va sta­la hlav­ným mes­tom. Prvá pev­nosť tu stá­la už v 11. sto­ro­čí, dneš­ný hrad pochá­dza zo 16. sto­ro­čia. Wawel­ská kated­rá­la bola dokon­če­ná v roku 1364 (top​ky​.sk). Vo Wawe­li sa nachá­dza obrí zvon Zyg­mun­da, kto­rý je tre­tím naj­ťaž­ším zvo­nom na sve­te. Váži 18 ton, je vyso­ký 199 cm, prie­mer má 242 cm, hru­bý od 7 do 21 cm, na jeho roz­ký­va­nie je tre­ba 10 mužov. Je o 350 rokov star­ší ako Big Ben v Lon­dý­ne. Odlial ho Hans Beham za krá­ľa Žig­mun­da I. Sta­ré­ho v roku 1520. Rozo­zvu­čí sa na Via­no­ce, Nový rok, Veľ­kú noc a na iné nábo­žen­ské sviat­ky (sme​.sk).

Neďa­le­ko od cen­tra sa nachá­dza­jú nezvy­čaj­né tva­ro­va­né kop­ce, kto­ré sa podo­ba­jú na nie­koľ­ko­pos­cho­do­vé tor­ty ozdo­be­né špi­rá­lo­vi­tý­mi chod­ník­mi. Väč­ši­na z nich bola navŕ­še­ná člo­ve­kom s dre­ve­ným zákla­dom. Arche­oló­go­via sa dom­nie­va­jú, že sys­tém kop­cov tvo­rí aký­si astro­no­mic­ký kalen­dár Kel­tov. Naj­viac opra­de­ný poves­ťa­mi je Krze­mi­on­ky – kopec Kra­ku­sakto­rý je mohy­lou dáv­ne­ho vod­cu Kra­ku­sa. Je vyso­ký tak­mer 17 met­rov a bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne v 7. sto­ro­čí. Z kop­ca Kos­ciusz­ki vám bude ležať pri nohách celý Kra­kov (sme​.sk). 

Kra­kov vzni­kol oko­lo roku 800, bol posta­ve­ný obran­ný hrad Vis­la­nov na kri­žo­vat­ke obchod­ných ciest. Kon­com 9. sto­ro­čia bol súčas­ťou Veľ­kej Mora­vy. V 10. sto­ro­čí bol posta­ve­ný hrad Wawel a oko­lo roku 999 sa mes­to sta­lo súčas­ťou Poľ­ska. V 14. až 16. sto­ro­čí mes­to pre­kvi­ta­lo, bolo hlav­ným mes­tom, od roku 1320 koru­no­vač­ným mes­tom (wiki​pe​dia​.sk). Do roku 1734 (Wiki­pe­dia CZ). Od roku 1795 do 1809 a násled­ne po roku 1846 pat­ri­lo do Rakúsko-​Uhorskej monar­chie. V obdo­bí 18091815 bol Kra­kov súčas­ťou Var­šav­ské­ho knie­žat­stva. Po roku 1918 je mes­to opäť súčas­ťou Poľ­ska. Po roku 1945 sa vďa­ka prie­my­sel­né­mu stre­dis­ku Nowa Huta stal mes­tom s naj­väč­ším meta­lur­gic­kým závo­dom v Poľ­sku (wiki​pe​dia​.sk).

Povesť o Kra­ko­vi a dra­kov vra­ví, že v dáv­nych dobách sa v ska­lách usa­dil nebez­peč­ný sed­mo­hla­vý drak. Tyra­ni­zo­val oby­va­te­ľov, napá­dal doby­tok, nikto sa jej neve­del posta­viť. Až sa pri­hlá­sil mla­dý kraj­čír. Napl­nil ovcu sírou, poma­zal ju krvou a pred­ho­dil ju dra­ko­vi. Drak ovcu zožral, ale v bru­chu sa mu vznie­til oheň. Pre­to sa šiel napiť vody do Vis­ly. Hlta­vo pil, až vybu­chol. Za odme­nu dostal za ženu prin­cez­nú a kráľ Krak pre­nie­sol svo­je síd­lo na Wawel­ský kopec a zalo­žil mes­to Kra­kov (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kov ponú­ka boha­tý kul­túr­ny prog­ram počas celé­ho roka. V júni sa kona­jú Dni Kra­ko­va s množ­stvo kon­cer­tov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní. Laj­ko­nik je veľ­trh ľudo­vé­ho ume­nia a sláv­nosť zalo­že­ná na prí­be­hu plt­ní­ka, kto­rý pora­zil Tatá­rov pre­zle­če­ním sa za chá­na. Zná­me sú orga­no­vé kon­cer­ty na pred­mes­tí v opát­ske Tyniec. Od mája do sep­tem­bra sa koná Bie­ná­le gra­fi­ky. Koniec mája pat­rí Kra­kov­ské­mu fil­mo­vé­mu fes­ti­va­lu, kde sa súťa­ží o cenu Zla­té­ho dra­ka. Osob­nos­ti Kra­ko­wa: fil­má­ri Andr­zej Vaj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­nóm, vedec Miku­láš Koper­nik, čes­ký a uhor­ský kráľ Vla­di­slav II. Jage­lov­ský, komor­ský gór Ján III. Tur­zo, pod­ni­ka­teľ a záchran­ca židov Oskar Schind­ler, pápež Ján Pavol II. (Karol Woj­ty­la), herec a reži­sér Jer­zy Stuhr, tenis­t­ka Agniesz­ka Radwan­ska, pilot for­mu­ly 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). V cen­tre je plno reštau­rá­ií, bis­tier, piz­zé­rií, kaviar­ní a čoko­lá­dov­ní. Na uli­ciach dostať prac­lí­ky – obwar­zan­ky. Množ­stvo nápo­jov zo sla­du a chme­ľu, veľ­mi veľ­ký výber mor­ských rýb a plo­dov, napriek veľ­kej vzdia­le­nos­ti od mora (Fol­ta). Všet­ky uli­ce pek­ne do seba zapa­da­jú, ťaž­ko vás prek­va­pí moder­ná budo­va. Palá­ce, syna­gó­gy, zapria­hnu­té kone vás pre­ne­sú do dáv­nej minu­los­ti. Na pre­chádz­ke mes­tom sa je na čo poze­rať. Nie nadar­mo je Kra­kov pre­zý­va­ný aj mes­tom krá­ľov (Koc­zo­vá).


**English:**
I had the oppor­tu­ni­ty to visit Kra­kow for a very short time. It cer­tain­ly beca­me an object of my inte­rest for the coming years. It is the second-​largest city in Poland with 800,000 inha­bi­tants (top​ky​.sk), cove­ring an area of 327 km². In 1791, 23,591 peop­le lived here, in 1900, 85,300, and in 1945, almost 300,000 (wiki­pe­dia). The met­ro­po­li­tan area is home to 1.3 mil­li­on resi­dents. The Polish name is Kra­ków [kra­kuf], Ger­man Kra­kau. It lies on the upper cour­se of the Vis­tu­la River (wiki​pe​dia​.sk). The name comes from Prin­ce Krak (Dlu­gosz, 1961). In Poland, he is con­si­de­red a Slav, but most like­ly, he was a Celt. His Cel­tic name was pro­bab­ly Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­kow is a city of cul­tu­re, fes­ti­vals, with stre­et musi­cians in peri­od cos­tu­mes throug­hout the year (sme​.sk). The Old Town, along with its his­to­ric buil­dings, has been on the UNESCO World Heri­ta­ge List sin­ce 1978 (Wiki­pe­dia CZ). Kra­kow is one of six cities in the world to have a pain­ting by Leonar­do da Vin­ci. His Lady with an Ermi­ne is exhi­bi­ted in the Czar­to­rys­ki Muse­um (sme​.sk).

During World War II, Kra­kow was for­tu­na­te to remain unda­ma­ged (top​ky​.sk). In the Old Town, the­re are nume­rous his­to­ri­cal buil­dings, with over 6,000 his­to­ri­cal objects throug­hout the city (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius is the oldest buil­ding of the Uni­ver­si­ty of Kra­kow, dating back to the 15th cen­tu­ry. It belo­ngs to one of the oldest Euro­pe­an uni­ver­si­ties – the Jagiel­lo­nian Uni­ver­si­ty, foun­ded in 1364. Rynek Głó­wny is a lar­ge medie­val mar­ket squ­are, the lar­gest in Poland, two hun­dred meters wide and two hun­dred meters long. It was foun­ded in 1257 (top​ky​.sk). The squ­are fea­tu­res the Church of Our Lady with towers that sig­ni­fi­can­tly dif­fer from each other. In the cen­ter of the squ­are are the Cloth Hall (Sukien­ni­ce), whe­re tex­ti­le tra­de once took pla­ce. Today, it sells craft pro­ducts and sou­ve­nirs whi­le sho­wca­sing Polish visu­al arts from the 19th cen­tu­ry (nomad​.sk).

St. Mary­’s Basi­li­ca is the second church des­tro­y­ed during the Tar­tar inva­si­ons, and its cur­rent form is a recons­truc­ti­on from the 15th cen­tu­ry (top​ky​.sk). Its uni­qu­e­ness lies in one of the lar­gest medie­val sculp­tu­res from the 15th cen­tu­ry, cre­a­ted by Wit Stwosz. It con­sists of 12 gil­ded and polyc­hro­med lime-​wood figu­res, fine­ly craf­ted. The lea­ning Ratusz Tower, 70 meters high with a devia­ti­on of 55 cm cau­sed by a storm in 1703, is also loca­ted on the squ­are (sme​.sk).

Wawel Roy­al Cast­le is a sym­bol of Poland, the heart of Polish his­to­ry. For 500 years, it was the resi­den­ce of Polish kings. It remai­ned the coro­na­ti­on city even after War­saw beca­me the capi­tal. The first for­tress was here in the 11th cen­tu­ry, and the cur­rent cast­le dates back to the 16th cen­tu­ry. Wawel Cat­hed­ral was com­ple­ted in 1364 (top​ky​.sk). In Wawel, the­re is the giant bell Zyg­munt, the third hea­viest bell in the world. Weig­hing 18 tons, 199 cm high, with a dia­me­ter of 242 cm, it is 350 years older than Big Ben in Lon­don. It was cast by Hans Beham for King Sigis­mund I the Old in 1520. It rings on Chris­tmas, New Year, Eas­ter, and other reli­gi­ous holi­da­ys (sme​.sk).

Near the cen­ter, the­re are unu­su­al­ly sha­ped hills resem­bling multi-​tiered cakes deco­ra­ted with spi­ral paths. Most of them were man-​made with a wooden base. Archa­e­olo­gists belie­ve this hill sys­tem forms some Cel­tic astro­no­mi­cal calen­dar. The most sur­roun­ded by legends is Krze­mi­on­ki – the Kra­kus Mound, a mound of an ancient lea­der Kra­kus. It is almost 17 meters high and was pro­bab­ly built in the 7th cen­tu­ry. From the Kos­ciusz­ko Mound, the enti­re Kra­kow lies at your feet (sme​.sk).

Kra­kow was foun­ded around the year 800 as a defen­si­ve cast­le on the cross­ro­ads of tra­de rou­tes. In the late 9th cen­tu­ry, it was part of Gre­at Mora­via. In the 10th cen­tu­ry, Wawel Cast­le was built, and around 999, the city beca­me part of Poland. In the 14th to the 16th cen­tu­ries, the city flou­ris­hed, beco­ming the capi­tal and the coro­na­ti­on city sin­ce 1320 (wiki​pe​dia​.sk). Until 1734 (Wiki­pe­dia CZ). From 1795 to 1809 and then after 1846, it belo­n­ged to the Austro-​Hungarian Empi­re. In the peri­od 1809 – 1815, Kra­kow was part of the Duchy of War­saw. After 1918, the city is again part of Poland. After 1945, thanks to the indus­trial cen­ter Nowa Huta, it beca­me a city with the lar­gest ste­e­lworks in Poland (wiki​pe​dia​.sk).

The legend of Kra­kow and the dra­gon says that in ancient times, a dan­ge­rous seven-​headed dra­gon sett­led in the rocks. It tyran­ni­zed the inha­bi­tants, attac­ked lives­tock, and no one could oppo­se it. Until a young tai­lor appe­a­red. He fil­led a she­ep with sul­fur, sme­a­red it with blo­od, and threw it to the dra­gon. The dra­gon ate the she­ep, but a fire igni­ted in his sto­mach. So he went to drink water from the Vis­tu­la River. He drank gre­e­di­ly until he explo­ded. As a reward, he got the prin­cess for a wife, and King Krak moved his seat to Wawel Hill and foun­ded the city of Kra­kow (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­kow offers a rich cul­tu­ral prog­ram throug­hout the year. In June, the Days of Kra­kow are held with many con­certs and the­a­ter per­for­man­ces. Laj­ko­nik is a folk art fair and a celeb­ra­ti­on based on the sto­ry of a raft­man who defe­a­ted the Tatars by dis­gu­ising him­self as the­ir lea­der. Organ con­certs in the subur­ban Tyniec Abbey are well-​known. From May to Sep­tem­ber, the Bien­nial of Grap­hic Arts takes pla­ce. The end of May belo­ngs to the Kra­kow Film Fes­ti­val, whe­re the Gol­den Dra­gon award is con­tes­ted. Per­so­na­li­ties of Kra­kow: film­ma­kers Andr­zej Waj­da, Roman Polan­ski (top​ky​.sk), astro­no­mer, scien­tist Nico­laus Coper­ni­cus, Czech and Hun­ga­rian King Vla­dis­laus II Jagiel­lon, cham­ber­lain Jan III Tur­zo, entrep­re­ne­ur and savi­or of Jews Oskar Schind­ler, Pope John Paul II (Karol Woj­ty­la), actor and direc­tor Jer­zy Stuhr, ten­nis pla­y­er Agniesz­ka Radwan­ska, For­mu­la 1 pilot Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). The cen­ter is full of res­tau­rants, bis­tros, piz­ze­rias, cafes, and cho­co­la­te shops. On the stre­ets, you can get bagels – obwar­zan­ki. A varie­ty of malt and hop drinks, a wide selec­ti­on of sea fish and fru­its, des­pi­te the gre­at dis­tan­ce from the sea (Fol­ta). All the stre­ets fit toget­her nice­ly; it’s hard to be sur­pri­sed by modern buil­dings. Pala­ces, syna­go­gu­es, har­nes­sed hor­ses will tran­s­port you to the dis­tant past. The­re­’s a lot to see on a city walk. It’s no won­der Kra­kow is also cal­led the city of kings (Koc­zo­vá).


**Polish:**
Mia­łem okaz­ję odwie­dzić Kra­ków bar­dzo krót­ko. Z pewno­ścią stał się obiek­tem moje­go zain­te­re­so­wa­nia na najb­li­żs­ze lata. To dru­gie co do wiel­ko­ści mias­to w Pols­ce, lic­zące 800 tysi­ęcy miesz­ka­ńców (top​ky​.sk), zaj­mu­je obszar 327 km². W 1791 roku miesz­ka­ło tu 23 591 osób, w 1900 roku 85 300, a w 1945 roku nie­mal 300 000 (wiki­pe­dia). W obszar­ze met­ro­po­li­tal­nym żyje 1,3 mili­ona miesz­ka­ńców. Pol­ska nazwa to Kra­ków [kra­kuf], nie­miec­ka Kra­kau. Leży nad gór­nym bie­giem Wisły (wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wywo­dzi się od ksi­ęcia Kra­ku­sa (Dłu­gosz, 1961). W Pols­ce uwa­ża się go za Sło­wia­na, ale najp­ra­wdo­po­dob­niej był Celt. Jego cel­tyc­kie imię to pra­wdo­po­dob­nie Car­ragh (Wiki­pe­dia CZ).

Kra­ków to mias­to kul­tu­ry, fes­ti­wa­li, z ulicz­ny­mi muzy­ka­mi w kos­tiu­mach z różnych epok przez cały rok (sme​.sk). Sta­re Mias­to wraz z zabyt­ko­wą zabu­do­wą figu­ru­je na Liście Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa UNESCO od 1978 roku (Wiki­pe­dia CZ). Kra­ków jest jed­nym z sze­ściu miast na świe­cie, w któ­rych znaj­du­je się obraz Leonar­da da Vin­ci. Jego Dama z Gro­nos­ta­jem jest eks­po­no­wa­na w Muze­um Czar­to­rys­kich (sme​.sk).

W cza­sie II woj­ny świa­to­wej Kra­ków miał szc­zęście, że pozos­tał niet­kni­ęty (top​ky​.sk). Na Sta­rym Mie­ście znaj­du­je się licz­ba his­to­rycz­nych budo­wli, a w całym mie­ście ponad 6 tysi­ęcy obiek­tów his­to­rycz­nych (wiki​pe​dia​.sk). Col­le­gium Maius to naj­stars­zy budy­nek Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go pocho­dzący z XV wie­ku. Nale­ży do jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów euro­pej­skich – Uni­wer­sy­te­tu Jagiel­lo­ńs­kie­go, zało­żo­ne­go w 1364 roku. Rynek Głó­wny to duży śred­ni­owiecz­ny rynek, naj­wi­ęks­zy w Pols­ce, dwus­tu­met­ro­wej sze­ro­ko­ści i dłu­go­ści. Został zało­żo­ny w 1257 roku (top​ky​.sk). Na pla­cu stoi Kości­ół Mariac­ki z wie­ża­mi różni­ący­mi się od sie­bie znac­ząco. W cen­trum pla­cu znaj­du­ją się Sukien­ni­ce, gdzie kie­dyś hand­lo­wa­no teks­ty­lia­mi. Dzi­siaj spr­ze­da­je się tu ręko­dzie­ła i pami­ąt­ki, a pre­zen­to­wa­ne jest pol­skie malarst­wo z XIX wie­ku (nomad​.sk).

Bazy­li­ka Mariac­ka to dru­gi kości­ół zniszc­zo­ny podc­zas najaz­dów Tata­rów, a jego obec­na for­ma to rekons­trukc­ja z XV wie­ku (top​ky​.sk). Jego wyjąt­ko­wo­ść pole­ga na jed­nym z naj­wi­ęks­zych śred­ni­owiecz­nych rze­źb z XV wie­ku, autorst­wa Wita Stwos­za. Skła­da się z 12 pozła­ca­nych i polic­hro­mo­wa­nych posta­ci z dre­wna lipo­we­go, pre­cy­zyj­nie wyko­na­nych. Nachy­lo­na Wie­ża Ratus­za, o wyso­ko­ści 70 met­rów i odchy­le­niu 55 cm spo­wo­do­wa­nym bur­zą w 1703 roku, również znaj­du­je się na pla­cu (sme​.sk).

Zamek Kró­le­ws­ki na Wawe­lu to sym­bol Pol­ski, ser­ce pol­skiej his­to­rii. Przez 500 lat był sie­dzi­bą kró­lów Pol­ski. Pozos­tał mias­tem koro­na­cyj­nym nawet po tym, jak Wars­za­wa sta­ła się sto­li­cą. Pier­ws­za waro­wnia pows­ta­ła tu już w XI wie­ku, a obec­ny zamek pocho­dzi z XVI wie­ku. Kated­ra Wawel­ska zosta­ła uko­ńc­zo­na w 1364 roku (top​ky​.sk). Na Wawe­lu znaj­du­je się gigan­tycz­ny dzwon Zyg­munt, trze­ci co do wiel­ko­ści dzwon na świe­cie. Waży 18 ton, ma 199 cm wyso­ko­ści, śred­ni­cę 242 cm, gru­bo­ść od 7 do 21 cm, do jego dzwo­nie­nia potr­zeb­nych jest 10 mężc­zyzn. Jest o 350 lat stars­zy niż Big Ben w Lon­dy­nie. Odla­ny został przez Han­sa Beha­ma na rzecz kró­la Zyg­mun­ta I Sta­re­go w 1520 roku. Dzwo­ni on w Boże Naro­dze­nie, Nowy Rok, Wiel­ka­noc i inne świ­ęta reli­gij­ne (sme​.sk).

Nie­opo­dal cen­trum znaj­du­ją się nie­zwyk­le uksz­ta­łto­wa­ne wzgór­za przy­po­mi­na­jące tor­ty wie­lo­po­zi­omo­we ozdo­bi­one spi­ral­ny­mi ście­żka­mi. Więks­zo­ść z nich zosta­ła wyko­na­na przez czło­wie­ka na dre­wnia­nym podło­żu. Arche­olo­dzy uwa­ża­ją, że ten sys­tem wzgórz sta­no­wi swe­go rodza­ju kalen­darz astro­no­micz­ny Cel­tów. Naj­bar­dziej otoc­zo­ny legen­da­mi jest Kopiec Kra­ka, Krze­mi­on­ki, któ­ry jest mogi­łą dawnych wład­ców Kra­ku­sa. Ma pra­wie 17 met­rów wyso­ko­ści i został zbu­do­wa­ny pra­wdo­po­dob­nie w VII wie­ku. Z Kop­ca Kościusz­ki roz­po­ście­ra się cały Kra­ków (sme​.sk).

Kra­ków pows­tał oko­ło roku 800 jako zamek obron­ny na skr­zy­żo­wa­niu szla­ków hand­lo­wych. Pod koniec IX wie­ku stał się częścią Wiel­kiej Mora­wy. W X wie­ku zbu­do­wa­no zamek na Wawe­lu, a oko­ło roku 999 mias­to sta­ło się częścią Pol­ski. W XIV do XVI wie­ku mias­to kwi­tło, sta­jąc się sto­li­cą i mias­tem koro­na­cyj­nym od 1320 roku (wiki​pe​dia​.sk). Do 1734 roku (Wiki­pe­dia CZ). Od 1795 do 1809 roku, a następ­nie po 1846 roku, nale­ża­ło do monar­chii austro-​węgierskiej. W okresie

1809 – 1815 Kra­ków był częścią Ksi­ęst­wa Wars­za­ws­kie­go. Po 1918 roku mias­to pono­wnie sta­ło się częścią Pol­ski. Po 1945 roku, dzi­ęki prze­my­sło­we­mu ośrod­ko­wi Nowa Huta, sta­ło się mias­tem z naj­wi­ęks­zą hutą meta­lur­gicz­ną w Pols­ce (wiki​pe​dia​.sk).

Legen­da o Kra­ko­wie i smo­ku mówi, że w dawnych cza­sach nie­bez­piecz­ny smok o sied­miu gło­wach osied­lił się w ska­łach. Tyra­ni­zo­wał miesz­ka­ńców, ata­ko­wał bydło, nikt nie potra­fił mu się prze­ci­ws­ta­wić. Dopie­ro mło­dy kra­wiec zgło­sił się do wal­ki. Wype­łnił owcę siar­ką, poma­zał ją krwią i wrzu­cił smo­ko­wi. Smok zja­dł owcę, ale w jego brzu­chu zapa­lił się ogień. Dla­te­go posze­dł napić się wody z Wisły. Chło­nął ją żarłocz­nie, aż eksp­lo­do­wał. Za nag­ro­dę dostał za żonę ksi­ężnicz­kę, a król Krak prze­ni­ó­sł swo­ją sie­dzi­bę na wzgór­ze wawel­skie i zało­żył mias­to Kra­ków (Zaple­ta­lo­vá).

Kra­ków ofe­ru­je boga­ty prog­ram kul­tu­ral­ny przez cały rok. W czer­wcu odby­wa­ją się Dni Kra­ko­wa z wie­lo­ma kon­cer­ta­mi i przed­sta­wie­nia­mi teat­ral­ny­mi. Laj­ko­nik to jar­mark sztu­ki ludo­wej i świ­ęto opar­te na his­to­rii fli­sa­ka, któ­ry poko­nał Tata­rów przeb­ra­ny za cha­na. Zna­ne są kon­cer­ty orga­no­we na przed­mie­ściu w opac­kim Tyńcu. Od maja do wrze­śnia odby­wa się Bien­na­le Gra­fi­ki. Koniec maja nale­ży do Kra­ko­ws­kie­go Fes­ti­wa­lu Fil­mo­we­go, gdzie rywa­li­zu­je się o Zło­te­go Smo­ka. Oso­bis­to­ści Kra­ko­wa to fil­mo­wcy Andr­zej Waj­da, Roman Pola­ńs­ki (top​ky​.sk), astro­nom i uczo­ny Miko­łaj Koper­nik, czes­ki i węgier­ski król Wła­dy­sław II Jagiel­lo­ńc­zyk, gór­nik komo­ro­wy Ján III. Tur­zo, przed­si­ębi­or­ca i rato­wnik Żydów Oskar Schind­ler, papież Jan Paweł II (Karol Woj­ty­ła), aktor i reży­ser Jer­zy Stuhr, teni­sis­t­ka Agniesz­ka Radwa­ńs­ka, kie­ro­wca For­mu­ły 1 Robert Kubi­ca (wiki​pe​dia​.sk). W cen­trum znaj­du­je się wie­le res­tau­rac­ji, bis­trów, piz­ze­rii, kawiar­ni i cze­ko­la­dziar­ni. Na uli­cach można dostać obwar­zan­ki – chru­pi­ące pie­rście­nie chle­bo­we. Duży wybór piw z jęcz­mie­nia i chmie­lu, mimo dużej odle­gło­ści od mor­za (Fol­ta). Wszys­tkie uli­ce ład­nie do sie­bie pasu­ją; trud­no jest być zaskoc­zo­nym nowoc­zes­nym budyn­kiem. Pała­ce, syna­go­gi, zapr­zęg­ni­ęte konie prze­ni­osą cię do dawnej przes­zło­ści. Spa­cer po mie­ście to pra­wdzi­wa ucz­ta dla oczu. Nie bez powo­du Kra­ków nazy­wa­ny jest także mias­tem kró­lów (Koc­zo­vá).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

Hits: 3366

Senec je men­šie mes­to neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy, ale aj od Trna­vy na juho­zá­pad­nom Slo­ven­sku.

Maďar­ské pome­no­va­nie pre Senec je Szenc, nemec­ké Wart­berg. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 39 km2, na kto­rých žije tak­mer 17 000 oby­va­te­ľov. Zná­me sú Slneč­né jaze­rá (Senec­ké jaze­rá), kto­ré sú význam­nou rekre­ač­nou des­ti­ná­ci­ou Slo­ven­ska. Are­ál vzni­kol v medzi­voj­no­vom obdo­bí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1252, kde sa Senec spo­mí­na ako Zemch. 13. sto­ro­čí bol Senec pod vply­vom nemec­kej kolo­ni­zá­cie. Nemci si udr­ža­li svo­je vedú­ce posta­ve­nie do kon­ca stre­do­ve­ku. Od roku 1439 sa Senec spo­mí­na ako oppi­dum – mes­teč­ko. V roku 1663 napad­li mes­to Tur­ci. V roku 1715 žilo v Sen­ci asi 1032 oby­va­te­ľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Sen­ci zeme­tra­se­nie, v roku 1775 zasiah­la mes­to povo­deň. Od decem­bra 1850 je v pre­vádz­ke želez­nič­né spo­je­nie Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Medzi prvou a dru­hou sve­to­vou voj­nou doš­lo vyvlast­ne­niu majet­ku Ester­há­zi­ov­cov a k ich pri­de­le­niu kolo­nis­tom z Ora­vy, Kysúc a Mora­vy. Vďa­ka repat­riá­cii po 2. sve­to­vej voj­ne doš­lo, okrem iné­ho, k prí­cho­du tak­mer tisíc Slo­vá­kov do Sen­ca. V mes­te od kon­ca stre­do­ve­ku malo veľ­mi sil­né zastú­pe­nie maďar­ské oby­va­teľ­stvo. Dnes tvo­ria cca 22 % (Wiki​pe​dia​.sk).

V lete sa koná v Sen­ci via­ce­ro pra­vi­del­ných podu­ja­tí: Senec­ké leto, Veľ­ký let­ný kar­ne­val, Troj­k­rá­ľo­vé zim­né plá­va­nie, Záchra­nár­sky Medzi­ná­rod­ný deň detí, Potá­pačs­ký kar­ne­val. Osob­nos­ti mes­ta: spi­so­va­teľ Albert Mol­nár Senc­zi, fut­ba­lis­ta Ján Pop­lu­hár (Wiki​pe​dia​.sk).


Senec is a smal­ler town near Bra­ti­sla­va and also Trna­va in sout­hwes­tern Slovakia.

The Hun­ga­rian name for Senec is Szenc, and in Ger­man, it is cal­led Wart­berg. It covers an area of almost 39 km², with a popu­la­ti­on of near­ly 17,000 inha­bi­tants. The Sun Lakes (Senec­ké jaze­rá) are well-​known and ser­ve as a sig­ni­fi­cant rec­re­a­ti­onal des­ti­na­ti­on in Slo­va­kia. The area was estab­lis­hed during the inter­war peri­od. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1252, whe­re Senec is refer­red to as Zemch. In the 13th cen­tu­ry, Senec was under the influ­en­ce of Ger­man colo­ni­za­ti­on, main­tai­ning its lea­ding posi­ti­on until the end of the Midd­le Ages. Sin­ce 1439, Senec has been refer­red to as an oppi­dum – a small town. In 1663, the town was attac­ked by the Turks. In 1715, around 1032 inha­bi­tants lived in Senec, and by 1869, the num­ber inc­re­a­sed to 2837. In 1763, an eart­hqu­ake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flo­od. Sin­ce Decem­ber 1850, the­re has been a rai­lway con­nec­ti­on bet­we­en Štú­ro­vo and Bra­ti­sla­va. Bet­we­en the two World Wars, the pro­per­ty of the Ester­há­zy fami­ly was con­fis­ca­ted and assig­ned to sett­lers from Ora­va, Kysú­ce, and Mora­via. Due to repat­ria­ti­on after World War II, near­ly a thou­sand Slo­vaks arri­ved in Senec. The town has had a strong repre­sen­ta­ti­on of the Hun­ga­rian popu­la­ti­on sin­ce the end of the Midd­le Ages, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 22% today.

During the sum­mer, Senec hosts vari­ous regu­lar events, inc­lu­ding Senec Sum­mer, the Grand Sum­mer Car­ni­val, Three Kings Win­ter Swim­ming, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Res­cu­er Day, and the Dive­r’s Car­ni­val. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de wri­ter Albert Mol­nár Senc­zi and foot­bal­ler Ján Pop­lu­hár. (Sour­ce: Wiki​pe​dia​.sk)


Szenc egy kisebb város Szlo­vá­kia dél­ny­uga­ti rés­zén, közel Bra­ti­sla­vá­hoz és Trnavához.

Szenc magy­ar neve Szenc, német neve pedig Wart­berg. Majd­nem 39 km² terüle­ten, közel 17 000 lakos él. Ismer­tek a Napfény-​tavak (Senec­ké jaze­rá), mely­ek fon­tos rekre­áci­ós cél­pont­ként szol­gál­nak Szlo­vá­kiá­ban. A terület az első világ­há­bo­rú utá­ni idős­zak­ban jött lét­re. Az első írá­sos emlí­tés 1252-​ből szár­ma­zik, ami­kor Szen­cet Zemch-​ként emlí­tik. A 13. szá­zad­ban Szenc a német tele­pe­sek befo­ly­á­sa alatt állt, ame­ly veze­tő pozí­ci­ó­ját a közép­kor végé­ig meg­tar­tot­ta. 1439 óta Szenc oppi­dum­ként, azaz kis­vá­ros­ként sze­re­pel. 1663-​ban a várost a törökök meg­tá­mad­ták. 1715-​ben Szenc lakos­sá­ga körül­be­lül 1032 fő volt, 1869-​ben pedig már 2837 fő. 1763-​ban Szen­cen föl­dren­gés tör­tént, 1775-​ben pedig az árvíz súj­tot­ta a várost. 1850 decem­be­ré­től van vasú­ti kapc­so­lat Štú­ro­vo és Pozso­ny között. Az első és a máso­dik világ­há­bo­rú között az Ester­há­zy csa­lád vagy­o­nát elko­boz­ták, és az Ora­va, Kysú­ce és Mora­va terüle­té­ről érke­ző tele­pe­sek­nek ítél­ték oda. A máso­dik világ­há­bo­rú utá­ni repat­riá­ció miatt majd­nem ezer szlo­vák érke­zett Szenc­re. A város­nak erős magy­ar lakos­sá­ga volt a közép­kor végé­től, ma körül­be­lül 22%-os ará­ny­ban képviseltetik.

Nyá­ron Szenc szá­mos rends­ze­res ese­mé­ny­nek ad ott­hont, köz­tük a Senec­ké leto (Szen­ci Nyár), a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál, a Három­ki­rá­lyi téli úszás, a Nemzet­közi Gyer­mek­men­tő Nap és a Búvár­ko­dó Kar­ne­vál. A város neves sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik az író Albert Mol­nár Senc­zi és a lab­da­rú­gó Ján Pop­lu­hár. (For­rás: Wiki​pe​dia​.sk)


Senec je man­ji grad neda­le­ko od Bra­ti­sla­ve, ali i od Trna­ve na jugo­za­pa­du Slovačke.

Mađar­ski naziv za Senec je Szenc, a nemač­ki Wart­berg. Nje­go­va povr­ši­na je goto­vo 39 km², na kojoj živi sko­ro 17 000 sta­nov­ni­ka. Pozna­ta su Sun­ča­na jeze­ra (Senec­ké jaze­rá), koja su zna­čaj­na rekre­a­tiv­na des­ti­na­ci­ja Slo­vač­ke. Ovaj kom­pleks nastao je izme­đu dva svet­ska rata. Prvi pisa­ni spo­men dati­ra iz 1252. godi­ne, kada se Senec pomin­je kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uti­ca­jem nemač­ke kolo­ni­za­ci­je, a Nemci su zadr­ža­li svoj vode­ći polo­žaj do kra­ja sredn­jeg veka. Od 1439. godi­ne Senec se spo­min­je kao oppi­dum – grad. Godi­ne 1663, grad je napao Osman­ski car. Godi­ne 1715, Senec je imao oko 1032 sta­nov­ni­ka, a 1869. godi­ne 2837. Godi­ne 1763. Senec je pogo­dio zeml­jot­res, a 1775. grad je zahva­ti­la popla­va. Od decem­bra 1850. godi­ne posto­ji želez­nič­ka veza Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Izme­đu Prvog i Dru­gog svet­skog rata doš­lo je do odu­zi­man­ja imo­vi­ne Ester­há­zi­ja i dodel­ji­van­ja dosel­je­ni­ci­ma iz Ora, Kišu­ca i Mora­ve. Zbog repat­ri­ja­ci­je posle Dru­gog svet­skog rata, doš­lo je, izme­đu osta­log, do dolas­ka sko­ro hil­ja­du Slo­va­ka u Senec. Grad je od kra­ja sredn­jeg veka imao snaž­no mađar­sko pred­stavl­jan­je. Danas čine oko 22% sta­nov­ni­štva (Wiki​pe​dia​.sk).

Tokom leta, u Sen­cu se odr­ža­va neko­li­ko redov­nih doga­đan­ja, ukl­ju­ču­ju­ći Senec Sum­mer, Veli­ki letn­ji kar­ne­val, Zim­sko pli­van­je Tro­j­i­ce kral­je­va, Među­na­rod­ni dan spa­ša­van­ja dece, i Pod­vod­ni kar­ne­val. Lič­nos­ti gra­da ukl­ju­ču­ju pis­ca Alber­ta Mol­ná­ra Senc­zi­ja i fud­ba­le­ra Jána Pop­lu­há­ra (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Do roku 2005, Kostoly, Neživé, Stavby, TOP

Najkrajšie kostoly

Hits: 1805

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Záhorácke, Záhorie

Šaštín-​Stráže

Hits: 4266

Šaštín-​Stráže je mes­to na seve­re Záho­ria. Nachá­dza sa v nej krás­na Bazi­li­ka Sedem­bo­lest­nej (Peter Kac­lík). Na plo­che 42 km2 žije 5015 oby­va­te­ľov. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 256 met­rov nad morom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), v cen­trál­nej čas­ti Záhor­skej níži­ny, na stred­nom toku rie­ky Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže sú zná­mym marián­skym pút­nic­kým mies­tom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zmien­ka o Šaš­tí­ne je z roku 1218 po pome­no­va­ním Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Avšak už od dru­hej polo­vi­ce 10. sto­ro­čia bolo úze­mie Šaš­tí­na osíd­le­né. Názov Šaš­tín je odvo­de­ný od maďar­ské­ho sás – šaši­na, trs­ti­na, pre­to­že sa tu rozp­res­tie­ra­lo množ­stvo močia­rov. V roku 1218 Imrich II. daro­val lebé­ny­en­ský kláš­tor Sas­sinŠaš­tín­sky hrad bol naj­dô­le­ži­tej­ším stráž­nym hra­dom celé­ho Záho­ria. Posta­vi­li ho pri rie­ke Myja­ve ako vod­ný hrad a potom aj na pahor­ka­ti­ne ako pred­su­nu­té strá­že (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Rád pau­lí­nov sa v roku 1733 podu­jal posta­viť v Šaš­tí­ne pút­nic­ký chrám a kláš­tor (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Pau­lí­ni – pav­lí­ni boli rehoľ­ní­ci svä­té­ho Pav­la. Dnes je kláš­tor a bazi­li­ka v sprá­ve sale­zián­skej reho­le (Wiki­pe­dia). 

Bazi­li­ka bola z kos­to­la pový­še­ná v roku 1964 ako prvý chrám na Slo­ven­sku (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Počas pútí Šaš­tín nav­ští­vi nie­koľ­ko desia­tok tisíc pút­ni­kov (Wiki­pe­dia). V roku 1987 bazi­li­ku nav­ští­vi­la Mat­ka Tere­za (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Bazi­li­ka je dvoj­ve­žo­vá. Pri nej sa nachá­dza kláš­tor, kapl­n­ka a stĺp so súso­ším Najs­vä­tej­šiej tro­j­i­ce. Kos­tol v Šaš­tí­ne je dato­va­ný na rok 1400. Ved­ľa neho je Lore­tán­ska kapl­n­ka zo 17. sto­ro­čia. Kal­vá­riu pri cin­to­rí­ne posta­vi­li v roku 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Zau­jí­ma­vos­ťou je, že netra­dič­ne vznik­la na rovi­ne (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Juž­ne od Bazi­li­ky Sedem­bo­lest­nej sú dva ryb­ní­ky o výme­re 1820,31 m2, kto­ré vybu­do­va­li pau­lí­ni a slú­ži­li na chov rýb (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V 18. sto­ro­čí v Šaš­tí­ne man­žel Márie Teré­zie, Fran­ti­šek Lot­rin­ský zalo­žil v kaš­tie­li prvú uhor­skú manu­fak­tú­ru na výro­bu tex­ti­lu – kar­tún­ku. V 19. sto­ro­čí sa nedo­ká­za­la udr­žať, neskôr tu fun­go­val cuk­ro­var. Židov­ská syna­gó­ga pochá­dza z roku 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V Šaš­tí­ne sa naro­di­la spe­váč­ka Jana Kocia­no­vá. Pôso­bí tu spi­so­va­teľ Dušan Dušek (Wiki­pe­dia).

Strá­že boli pred rokom 1960 samos­tat­nou obcou (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V rokoch 19611971 sa obec nazý­va­la Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Obec vznik­la hlbo­ko v stre­do­ve­ku, jej kos­tol sa via­že s rokom 1339. Obec bola jed­nou z naj­star­ších obcí na Záho­rí, bola pred­strá­žou Šaš­tín­ske­ho hra­du (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zná­ma písom­ná zmien­ka o Strá­žach je z roku 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V šesť­de­sia­tych rokoch navŕ­ta­li horú­cu vodu, kto­rá sa však nevy­uží­va (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Letoh­rá­dok Bel­ve­der bol obľú­be­ným leto­vis­kom Márie Teré­zie a bol ešte kon­com 18.storočia obý­va­ný. Oko­lo zámoč­ku boli vini­ce a opat­ro­va­teľ 1416 piv­níc mal oso­bit­ný byt, kto­rý ešte stál v roku 1921 a nazý­val sa Kel­ler­maj­strom”. Zámok mal vraj pod­zem­né spo­je­nie so šaš­tín­skym zám­kom. Začiat­kom 19. sto­ro­čia bol zámok Bel­ve­der roz­bú­ra­ný, ale piv­ni­ce stá­li až do roku 1918. Pamiat­kou na exis­ten­ciu zám­ku je zacho­va­ná zámoc­ká stud­ňa, 60 m hlbo­ká, kto­rá pod­zem­ný­mi chod­ba­mi bola spo­je­ná s piv­ni­ca­mi (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže is a town in the nort­hern part of Záho­rie. It is home to the beau­ti­ful Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws (Peter Kac­lík). With an area of 42 km², the town has a popu­la­ti­on of 5015 inha­bi­tants. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 256 meters abo­ve sea level (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in the cen­tral part of Záho­rie Lowland, along the midd­le cour­se of the Myja­va River (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže is a reno­wned Marian pilg­ri­ma­ge site (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first men­ti­on of Šaš­tín dates back to 1218 when it was cal­led Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Howe­ver, the ter­ri­to­ry of Šaš­tín has been inha­bi­ted sin­ce the second half of the 10th cen­tu­ry. The name Šaš­tín is deri­ved from the Hun­ga­rian sás,” mea­ning reed, as the area was cove­red with nume­rous mars­hes. In 1218, Imrich II dona­ted the Sasín esta­te to the Lebé­ny Monas­te­ry. Šaš­tín Cast­le was the most impor­tant watch­to­wer of the enti­re Záho­rie regi­on, built as a water cast­le along the Myja­va River and later on a hill as an advan­ced guard (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In 1733, the Pau­li­ne order under­to­ok the cons­truc­ti­on of the pilg­ri­ma­ge church and monas­te­ry in Šaš­tín (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Pau­li­nes, also kno­wn as Pia­rists, were fol­lo­wers of Saint Paul. Today, the monas­te­ry and basi­li­ca are under the admi­ni­stra­ti­on of the Sale­sian order (Wiki­pe­dia).

The Basi­li­ca was ele­va­ted from a church in 1964, beco­ming the first basi­li­ca in Slo­va­kia (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). During pilg­ri­ma­ges, Šaš­tín att­racts tens of thou­sands of pilg­rims (Wiki­pe­dia). In 1987, Mot­her Tere­sa visi­ted the basi­li­ca (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The basi­li­ca has two towers, and near it, the­re is a monas­te­ry, a cha­pel, and a column with the Holy Tri­ni­ty sta­tue. The church in Šaš­tín dates back to the year 1400. Next to it is the Loret­to Cha­pel from the 17th cen­tu­ry. The cal­va­ry near the ceme­te­ry was built in 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) and is note­wort­hy for being on level ground (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). South of the Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws are two ponds with an area of 1820.31 m², built by the Pau­li­nes for fish far­ming (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 18th cen­tu­ry, the hus­band of Maria The­re­sa, Fran­cis I, estab­lis­hed the first Hun­ga­rian tex­ti­le manu­fac­tu­ring fac­to­ry for fab­ric pro­duc­ti­on – Kar­tún­ka – in Šaš­tín Cast­le. In the 19th cen­tu­ry, it could­n’t sus­tain itself, and later a sugar fac­to­ry ope­ra­ted the­re. The Jewish syna­go­gue dates back to 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Sin­ger Jana Kocia­no­vá was born in Šaš­tín, and wri­ter Dušan Dušek resi­des the­re (Wiki­pe­dia).

Strá­že was an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty befo­re 1960 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). From 1961 to 1971, the town was cal­led Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the Midd­le Ages, with its church dating back to 1339. Strá­že was one of the oldest vil­la­ges in Záho­rie, ser­ving as the out­post of Šaš­tín Cast­le (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first kno­wn writ­ten men­ti­on of Strá­že is from 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 1960s, hot water was dril­led but remains unu­sed today (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Bel­ve­de­re sum­mer pala­ce was a favo­ri­te retre­at for Maria The­re­sa and was still inha­bi­ted at the end of the 18th cen­tu­ry. Vine­y­ards sur­roun­ded the cast­le, and the care­ta­ker of the 14 to 16 cel­lars had a sepa­ra­te resi­den­ce cal­led Kel­ler­maj­strom,” which still sto­od in 1921. The cast­le repor­ted­ly had an under­ground con­nec­ti­on to Šaš­tín Cast­le. Bel­ve­de­re Cast­le was demo­lis­hed at the begin­ning of the 19th cen­tu­ry, but the cel­lars sto­od until 1918. A remin­der of the cast­le­’s exis­ten­ce is the pre­ser­ved cast­le well, 60 meters deep, con­nec­ted by under­ground pas­sa­ges to the cel­lars (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže ist eine Stadt im Nor­den des Záho­rie. Dort befin­det sich die wun­ders­chöne Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens (Peter Kac­lík). Auf einer Flä­che von 42 km² leben 5015 Ein­woh­ner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in der zen­tra­len Regi­on der Záhor­ská níži­na am Mit­tel­lauf des Flus­ses Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže ist ein bekann­ter Wall­fa­hr­t­sort der Jungf­rau Maria (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te Erwäh­nung von Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Das Gebiet von Šaš­tín war jedoch bere­its seit der zwe­i­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts besie­delt. Der Name Šaš­tín lei­tet sich vom unga­ris­chen sás – šaši­na, trs­ti­na” ab, da sich hier vie­le Sümp­fe ers­trec­kten. Im Jahr 1218 schenk­te Imrich II. das Klos­ter Lebé­ny dem Klos­ter Sas­sin. Die Šaštín-​Burg war die wich­tigs­te Wach­burg des gesam­ten Záho­rie. Sie wur­de am Fluss Myja­va als Was­ser­burg errich­tet und dann auf einem Hügel als Vor­pos­ten (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im Jahr 1733 besch­loss der Pau­li­ne­ror­den, eine Wall­fa­hrt­skir­che und ein Klos­ter in Šaš­tín zu errich­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Pau­li­ner waren Mön­che des hei­li­gen Pau­lus. Heute wer­den das Klos­ter und die Basi­li­ka von der Salesianer-​Gemeinschaft ver­wal­tet (Wiki­pe­dia).

Die Basi­li­ka wur­de im Jahr 1964 als ers­ter Tem­pel in der Slo­wa­kei zur Basi­li­ka erho­ben (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Wäh­rend der Wall­fa­hr­ten besu­chen Šaš­tín meh­re­re Zehn­tau­send Pil­ger (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1987 besuch­te Mut­ter Tere­sa die Basi­li­ka (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Basi­li­ka hat zwei Tür­me. Neben ihr befin­den sich das Klos­ter, die Kapel­le und eine Säu­le mit der Skulp­tur der Aller­he­i­ligs­ten Dre­i­fal­tig­ke­it. Die Kir­che in Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1400. Dane­ben steht die Loret­to­ka­pel­le aus dem 17. Jahr­hun­dert. Die Kal­va­rien­berg­ka­pel­le am Fried­hof wur­de 1798 erbaut (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Beson­der­he­it ist, dass sie unge­wöhn­li­cher­we­i­se auf einer Ebe­ne ents­tand (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Süd­lich der Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens gibt es zwei Tei­che mit einer Flä­che von 1820,31 m², die von den Pau­li­nern ange­legt wur­den und zur Fis­ch­zucht dien­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im 18. Jahr­hun­dert grün­de­te Maria The­re­sias Ehe­mann, Franz Loth­rin­gen, im Sch­loss die ers­te unga­ris­che Manu­fak­tur zur Tex­til­hers­tel­lung – Kar­tún­ka. Im 19. Jahr­hun­dert konn­te sie nicht über­le­ben, spä­ter befand sich dort eine Zuc­ker­fab­rik. Die Syna­go­ge stammt aus dem Jahr 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In Šaš­tín wur­de die Sän­ge­rin Jana Kocia­no­vá gebo­ren. Der Sch­rifts­tel­ler Dušan Dušek wir­kt hier (Wiki­pe­dia).

Strá­že war vor 1960 eine eigens­tän­di­ge Geme­in­de (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den Jah­ren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Dorf ents­tand im tie­fen Mit­te­lal­ter, sei­ne Kir­che ist mit dem Jahr 1339 ver­bun­den. Das Dorf war eine der ältes­ten Sied­lun­gen in Záho­rie und war die Vor­pos­ten des Šaštín-​Burgs (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te bekann­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Strá­že stammt aus dem Jahr 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den sech­zi­ger Jah­ren bohr­ten sie hei­ßes Was­ser, das jedoch nicht genutzt wird (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Belveder-​Sommerhaus war ein belieb­ter Erho­lung­sort von Maria The­re­sia und wur­de bis Ende des 18. Jahr­hun­derts bewohnt. Um das Sch­loss herum befan­den sich Wein­ber­ge, und der Auf­se­her von 14 bis 16 Kel­lern hat­te eine eige­ne Woh­nung, die noch 1921 stand und Kel­ler­maj­strom” genannt wur­de. Das Sch­loss hat­te angeb­lich eine unte­rir­dis­che Ver­bin­dung zum Sch­loss Šaš­tín. Anfang des 19. Jahr­hun­derts wur­de das Sch­loss Bel­ve­der abge­ris­sen, aber die Kel­ler stan­den bis 1918. Ein Denk­mal für die Exis­tenz des Sch­los­ses ist der erhal­te­ne Sch­lossb­run­nen, 60 m tief, der durch unte­rir­dis­che Gän­ge mit den Kel­lern ver­bun­den war (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny

Benátky – mesto ležiace na vode

Hits: 5389

Benát­ky sa nachá­dza­jú na seve­ro­vý­chod­nom pobre­ží Talian­ska, v oblas­ti zná­mej ako Benát­ska lagú­na. Mes­to sa skla­dá z 118 ostro­vov spo­je­ných séri­ou kaná­lov a mos­tov. Hlav­ný­mi doprav­ný­mi ces­ta­mi v Benát­kach sú kaná­ly, kto­ré nahrá­dza­jú kla­sic­ké ces­ty a uli­ce. Naj­zná­mej­ší kanál je Canal Gran­de, kto­rý pre­chá­dza cez celé mes­to. Rov­na­ko zná­me sú aj mos­ty, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Rial­tov­ho mos­ta. Benát­ky sú zná­me svo­jou archi­tek­tú­rou. Sláv­ne sú naprí­klad Bazi­li­ka svä­té­ho Mar­ka, Palaz­zo Duca­le (Dóžen­ský palác) a Cam­pa­ni­le di San Mar­co – Zvo­ni­ca svä­té­ho Mar­ka. Gon­do­ly, tra­dič­né benát­ske lode sú sym­bo­lom mes­ta. Turis­ti si čas­to uží­va­jú roman­tic­kú plav­bu kanál­mi s gon­do­lie­rom. Okrem toho sú k dis­po­zí­cii aj verej­né vod­né auto­bu­sy, tzv. vapo­ret­ty, kto­ré slú­žia ako doprav­ný pros­trie­dok pre miest­nych a náv­štev­ní­kov. Benát­ky sú domo­vom pre­stíž­ne­ho ume­nia a archi­tek­tú­ry na sve­to­vom stup­ni, vrá­ta­ne sláv­ne­ho Benát­ske­ho bie­ná­le, kto­ré je jed­ným z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších sve­to­vých ume­lec­kých podu­ja­tí. Benát­ky majú svo­ju vlast­nú flo­ti­lu lodi, vrá­ta­ne tzv. vapo­ret­to, vod­ných taxí­kov a iných malých pla­vi­diel, kto­ré slú­žia na dopra­vu a pre­pra­vu tova­ru. Benát­ky čelia prob­lé­mu stú­pa­jú­cej hla­di­ny mora (aqua alta), čo zna­me­ná, že nie­kto­ré čas­ti mes­ta môžu byť občas zapla­ve­né. Je to prob­lém aj v súvis­los­ti s kli­ma­tic­kou zme­nou. Benát­ky majú neza­me­ni­teľ­ný cha­rak­ter, roman­tic­kú atmo­sfé­ru, kto­rá kaž­do­roč­ne pri­tiah­ne mili­ó­ny turistov.

Mes­to Benát­ky zalo­ži­li v roku 452 Ilýr­ski Vené­ti (Gosur​fing​.sk). V 5. sto­ro­čí sa na neobý­va­né ostro­vy uchý­li­li oby­va­te­lia oko­li­tých pev­nin­ských miest pred nájazd­mi bar­ba­rov – Hunov. Pre­dov­šet­kým aqu­ilej­skí Rima­nia. V roku 829 boli do Bená­tok sláv­nost­ne pri­ve­ze­né relik­vie evan­je­lis­tu sv. Mar­ka, kto­ré boli ulú­pe­né v Ale­xan­drii. V roku 1866 sú Benát­ky pri­po­je­né ku Talian­ske­mu krá­ľov­stvu. (Wiki­pe­dia). Benát­ky sú seve­ro­ta­lian­skym hlav­ným mes­tom regi­ó­nu Benát­ky – Vene­to, vybu­do­va­ným na 118 plo­chých lagú­no­vých ostro­voch tiah­nu­cich sa pozdĺž Jad­ran­ské­ho mora, kto­ré navzá­jom odde­ľu­jú úzke kaná­ly, pre­po­je­né vyše 400 mos­tmi. Naj­star­ší a asi naj­zná­mej­ší z nich je Pon­te di Rial­to, kto­rý sto­jí od kon­ca 16. sto­ro­čia na 12 000 dre­ve­ných koloch. Je dlhý 48 a širo­ký 22 met­rov (Gosur​fing​.sk). Zau­jí­ma­ví ľudia spo­je­ní s Benát­ka­mi: ces­to­va­teľ Mar­co Polo (12541324), rene­sanč­ný maliar Titian (cca 148814901576), hudob­ník Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), diva­del­ník Car­lo Gol­do­ni, Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Veni­ce is loca­ted on the nort­he­ast coast of Ita­ly in an area kno­wn as the Vene­tian Lago­on. The city is com­po­sed of 118 islands con­nec­ted by a series of canals and brid­ges. The pri­ma­ry tho­rough­fa­res in Veni­ce are the canals, which repla­ce tra­di­ti­onal roads and stre­ets. The most famous canal is the Grand Canal, which tra­ver­ses the enti­re city. Equ­al­ly reno­wned are the brid­ges, inc­lu­ding the ico­nic Rial­to Bridge.

Veni­ce is celeb­ra­ted for its archi­tec­tu­re, with notab­le land­marks such as St. Mar­k’s Basi­li­ca, the Doge­’s Pala­ce (Palaz­zo Duca­le), and the Cam­pa­ni­le di San Mar­co (St. Mar­k’s Cam­pa­ni­le). Gon­do­las, tra­di­ti­onal Vene­tian boats, ser­ve as a sym­bol of the city. Tou­rists often enjoy roman­tic canal rides with gon­do­liers. Addi­ti­onal­ly, pub­lic water buses, kno­wn as vapo­ret­tos, ser­ve as a means of tran­s­por­ta­ti­on for both locals and visitors.

The city is a hub of pre­sti­gi­ous art and archi­tec­tu­re on the glo­bal sta­ge, hos­ting events like the reno­wned Veni­ce Bien­na­le, one of the oldest and most sig­ni­fi­cant inter­na­ti­onal art exhi­bi­ti­ons. Veni­ce main­tains its own fle­et of boats, inc­lu­ding vapo­ret­tos, water taxis, and other small ves­sels used for tran­s­por­ta­ti­on and cargo.

Veni­ce faces the chal­len­ge of rising sea levels (aqua alta), lea­ding to occa­si­onal flo­oding in cer­tain parts of the city. This issue is exa­cer­ba­ted by cli­ma­te chan­ge. Des­pi­te the­se chal­len­ges, Veni­ce remains an unpa­ral­le­led des­ti­na­ti­on, offe­ring a dis­tinc­ti­ve cha­rac­ter and a roman­tic atmo­sp­he­re that att­racts mil­li­ons of tou­rists annually.

The city of Veni­ce was foun­ded in 452 by Illy­rian Vene­ti (Gosur​fing​.sk). In the 5th cen­tu­ry, inha­bi­tants of sur­roun­ding main­land cities sought refu­ge on unin­ha­bi­ted islands from the inva­si­ons of bar­ba­rians, par­ti­cu­lar­ly the Aqu­ile­ian Romans fle­e­ing the Huns. In 829, the relics of the Evan­ge­list Saint Mark, sto­len in Ale­xan­dria, were cere­mo­ni­ous­ly brought to Veni­ce. In 1866, Veni­ce was anne­xed to the King­dom of Ita­ly (Wiki­pe­dia). Veni­ce is the nort­hern Ita­lian capi­tal of the Vene­to regi­on, built on 118 flat lago­on islands along the Adria­tic Sea. The­se islands are sepa­ra­ted by nar­row canals and con­nec­ted by over 400 brid­ges. The oldest and per­haps most famous of them is the Rial­to Brid­ge, which has sto­od sin­ce the late 16th cen­tu­ry on 12,000 wooden piles. It is 48 meters long and 22 meters wide (Gosur​fing​.sk). Notab­le figu­res asso­cia­ted with Veni­ce inc­lu­de the explo­rer Mar­co Polo (12541324), Renais­san­ce pain­ter Titian (cir­ca 1488 to 14901576), musi­cian Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), pla­y­wright Car­lo Gol­do­ni, and Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Vene­zia si tro­va­no sul­la cos­ta nord-​orientale del­l’I­ta­lia, nel­la zona conos­ciu­ta come Lagu­na di Vene­zia. La cit­tà è com­pos­ta da 118 iso­le col­le­ga­te da una serie di cana­li e pon­ti. Le prin­ci­pa­li vie di tra­spor­to a Vene­zia sono i cana­li, che sos­ti­tu­is­co­no le stra­de e le vie tra­di­zi­ona­li. Il cana­le più famo­so è il Canal Gran­de, che att­ra­ver­sa l’in­te­ra cit­tà. Anche i pon­ti, com­pre­so il famo­so Pon­te di Rial­to, sono ben noti.

Vene­zia è famo­sa per la sua archi­tet­tu­ra. Tra i suoi monu­men­ti più celeb­ri ci sono la Basi­li­ca di San Mar­co, il Palaz­zo Duca­le e il Cam­pa­ni­le di San Mar­co. Le gon­do­le, tra­di­zi­ona­li imbar­ca­zi­oni vene­zia­ne, sono il sim­bo­lo del­la cit­tà. I turis­ti spes­so godo­no di roman­ti­che pas­seg­gia­te sui cana­li con il gon­do­lie­re. Inol­tre, sono dis­po­ni­bi­li i vapo­ret­ti, i tra­spor­ti pubb­li­ci via acqua, che ser­vo­no sia i resi­den­ti che i visitatori.

Vene­zia è pat­ria di un’ar­te e archi­tet­tu­ra pre­sti­gi­osa a livel­lo mon­dia­le, inc­lu­sa la famo­sa Bien­na­le di Vene­zia, uno degli even­ti artis­ti­ci più anti­chi e impor­tan­ti al mon­do. Vene­zia possie­de una prop­ria flot­ta di imbar­ca­zi­oni, tra cui i vapo­ret­ti, i taxi acqu­ati­ci e altre pic­co­le imbar­ca­zi­oni uti­liz­za­te per il tra­spor­to e la movi­men­ta­zi­one di mer­ci. La cit­tà aff­ron­ta il prob­le­ma del­l’in­nal­za­men­to del livel­lo del mare (acqua alta), il che sig­ni­fi­ca che alcu­ne par­ti del­la cit­tà posso­no esse­re occa­si­onal­men­te inon­da­te. Ques­to è un prob­le­ma lega­to al cam­bia­men­to cli­ma­ti­co. Vene­zia ha un carat­te­re uni­co e un’at­mos­fe­ra roman­ti­ca che atti­ra mili­oni di turis­ti ogni anno.

La cit­tà di Vene­zia fu fon­da­ta nel 452 dai Vene­ti Illi­ri­ci (Gosur​fing​.sk). Nel V seco­lo, gli abi­tan­ti del­le cit­tà cir­cos­tan­ti sul­la ter­ra­fer­ma cer­ca­ro­no rifu­gio su iso­le disa­bi­ta­te dal­le inva­si­oni dei bar­ba­ri, in par­ti­co­la­re dai Roma­ni aqu­ile­ie­si in fuga dag­li Unni. Nel 829 le reli­qu­ie del­l’e­van­ge­lis­ta San Mar­co, ruba­te ad Ales­san­dria, furo­no por­ta­te solen­ne­men­te a Vene­zia. Nel 1866 Vene­zia fu annes­sa al Regno d’I­ta­lia (Wiki­pe­dia). Vene­zia è la capi­ta­le ita­lia­na del Vene­to, situ­ata nel nord, cos­tru­ita su 118 iso­le piat­te nel­la lagu­na lun­go il Mar Adria­ti­co. Ques­te iso­le sono sepa­ra­te da stret­ti cana­li e col­le­ga­te da oltre 400 pon­ti. Il più anti­co e for­se più famo­so di essi è il Pon­te di Rial­to, che si erge dal tar­do XVI seco­lo su 12.000 pali di leg­no. Ha una lun­ghez­za di 48 met­ri e una larg­hez­za di 22 met­ri (Gosur​fing​.sk). Per­so­nag­gi note­vo­li asso­cia­ti a Vene­zia inc­lu­do­no l’esp­lo­ra­to­re Mar­co Polo (12541324), il pit­to­re rinas­ci­men­ta­le Tizia­no (cir­ca 148814901576), il musi­cis­ta Clau­dio Mon­te­ver­di (15671643), il dram­ma­tur­go Car­lo Gol­do­ni e Gia­co­mo Casa­no­va (17251798) (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post