2006, 2006-2010, Akcie, Akvaristika, Časová línia, Ľudia

Stretnutia akvaristov

Hits: 7361

His­tó­ria stret­nu­tí sa zača­la písať v lete 2001 na vte­daj­šej www​.akva​rium​.sk. Pre­bie­ha­li v Pre­špor­skej kúrii v Bra­ti­sla­ve. 11.06.2003 jeden z čle­nov fóra akva​.sk – azet ini­ci­oval myš­lien­ke dis­ku­to­vať aj zoči voči a nie­len na fóre pro­stred­níc­tvo Inter­ne­tu. Medzi­tým pre­tiek­lo v Duna­ji veľa vody a Bra­ti­sla­va sa sta­la mies­tom mno­hých stret­nu­tí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väč­ši­ne z nich som sa aj zúčast­nil. Po istom čase som začal evi­do­vať, aby som zhru­ba vedel koľ­ko ľudí cho­dí na tie­to stret­nu­tia. Zúčast­ni­lo sa ich cel­ko­vo mož­no až dve­sto akva­ris­tov a iných cho­va­te­ľov, man­že­liek apod. Pre­dov­šet­kým z Bra­ti­sla­vy, ale aj z oko­lia, nie­koľ­ko­krát dokon­ca z Nit­ry. Výbor­né je, že k nám neus­tá­le pri­chá­dza­li noví a noví a to ako z radov mla­dých akva­ris­tov, tak aj z tých skú­se­ných. Dúfam, že sa nám poda­ri­lo naozaj oslo­viť veľa ľudí, o čom sved­čí aj sklad­ba cho­va­te­ľov a akva­ris­tov na stret­nu­tiach. Stre­tá­va­li sme sa naj­mä v Smi­chov­skej per­le na Špi­tál­skej, v Rake­te pri Draž­dia­ku a na kon­ci môj­ho pôso­be­nia v Pre­špor­skej kúrii.

Aj v súčas­nos­ti sa stret­nu­tia robia, momen­tál­ne U Očka”. Dôle­ži­tou vecou je, že sme neos­lo­vi­li len Bra­ti­sla­vu, že sa nestre­tá­va­me len v Bra­ti­sla­ve, ale aj Koši­ce, kde sa stret­nu­tia kona­jú tak­mer tak dlho ako v Bra­ti­sla­ve. Okrem toho sa tie­to akti­vi­ty mno­žia v Bánov­ciach nad Beb­ra­vou, v Nit­re, v Levi­ciach, v Pop­ra­de, v Žili­ne, v Dub­ni­ci nad Váhom, v Tren­čí­ne, v Ban­skej Bys­tri­ci.


The his­to­ry of mee­tings began to be writ­ten in the sum­mer of 2001 on the then www​.akva​rium​.sk. They took pla­ce at the Pre­špo­rá­ček Pala­ce in Bra­ti­sla­va. On June 11, 2003, one of the forum mem­bers on akva​.sk – azet ini­tia­ted the idea of dis­cus­sing face-​to-​face, not just on the forum via the Inter­net. Sin­ce then, a lot of water has flo­wed in the Danu­be, and Bra­ti­sla­va has beco­me the venue for many mee­tings. By Janu­ary 1, 2008, the­re were pro­bab­ly alre­a­dy around 200 of them. I par­ti­ci­pa­ted in most of them. After a whi­le, I star­ted kee­ping records to have a rough idea of how many peop­le attend the­se mee­tings. A total of may­be two hun­dred aqu­arists and other bre­e­ders, spou­ses, etc., atten­ded them, main­ly from Bra­ti­sla­va but also from the sur­roun­ding are­as, and seve­ral times even from Nit­ra. It’s excel­lent that new peop­le kept coming, both young and expe­rien­ced aqu­arists. I hope we mana­ged to reach many peop­le, as evi­den­ced by the diver­se com­po­si­ti­on of bre­e­ders and aqu­arists at the mee­tings. We met main­ly at Smi­chov­ska Per­la on Špi­tál­ska, at Rake­ta near Draž­diak, and towards the end of my time, at Pre­špo­rá­ček Palace.

Mee­tings are still hap­pe­ning today, cur­ren­tly at U Očka.” Impor­tan­tly, we did­n’t only enga­ge Bra­ti­sla­va; we don’t only meet the­re but also in Koši­ce, whe­re mee­tings have been taking pla­ce for almost as long as in Bra­ti­sla­va. Besi­des, the­se acti­vi­ties are gro­wing in Bánov­ce nad Beb­ra­vou, Nit­ra, Levi­ce, Pop­rad, Žili­na, Dub­ni­ca nad Váhom, Tren­čín, and Ban­ská Bystrica.


Klub​.akva​.sk

Bol som neja­ký čas čle­nom akva­ris­tic­ké­ho klu­bu, kto­rý nesie meno KLUB​.AKVA​.SK. Neskôr som sa nez­ho­dol s prak­ti­ka­mi v klu­be a roz­ho­dol som sa s tým ďalej nebo­jo­vať. Avšak styk s mno­hý­mi akva­ris­ta­mi z tej doby stá­le mám.


I was a mem­ber of an aqu­arium club cal­led KLUB​.AKVA​.SK for some time. Later, I disag­re­ed with the prac­ti­ces in the club and deci­ded not to con­ti­nue figh­ting against them. Howe­ver, I still main­tain con­tact with many aqu­arists from that time.


Pred­náš­ka Nor­ber­ta Dokoupila

KLUB​.AKVA​.SK zor­ga­ni­zo­val 6.9.2006 v Dome kul­tú­ry Ruži­nov akva­ris­tic­kú pred­náš­ku Nor­ber­ta Dokou­pi­la Nie­len o živo­rod­kách“. Zúčast­ni­lo sa jej 50 – 60 ľudí. Pán Dokou­pil roz­prá­val o sfar­be­ní rýb, o tom aký­mi far­bi­va­mi ryby dis­po­nu­jú. Po pred­náš­ke pre­beh­la dis­ku­sia, kde sme sa napr. pýta­li, pre­čo ryby nebý­va­jú zele­né. Polo­ži­li sme páno­vi Dokou­pi­lo­vi asi päť otá­zok, jed­nu z nich aj prí­tom­ný Miro Rus­ko. Aj mimo ofi­ciál­ne­ho prog­ra­mu sa živo dis­ku­to­va­lo a verím, že mno­hí z nás využi­li prí­le­ži­tosť pre­ho­diť zopár viet so svo­ji­mi kole­ga­mi. Po pred­náš­ke sa usku­toč­ni­la usta­no­vu­jú­ca schô­dza, na kto­rej sa volil výbor klu­bu a revíz­na komi­sia. Zvo­le­ný výbor: Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, Ivan Vyslú­žil. Revíz­na komi­sia: Milo Pešek, Ľubo­mír Holub­čík. Prie­beh pred­náš­ky máme zazna­me­na­ný pro­stred­níc­tvom kame­ry a ja som zachy­tá­val dej foto­apa­rá­tom, aby som vám pri­blí­žil atmo­sfé­ru, kto­rá v DK Ruži­nov 6.9.2006 vládla.


Lec­tu­re by Nor­bert Dokoupil

On Sep­tem­ber 6, 2006, the CLUB​.AKVA​.SK orga­ni­zed an aqu­arium lec­tu­re at the Ruži­nov Cul­tu­ral Cen­ter by Nor­bert Dokou­pil tit­led Not Only About Live­be­a­rers.” App­ro­xi­ma­te­ly 50 – 60 peop­le atten­ded the event. Mr. Dokou­pil dis­cus­sed the colo­ring of fish and the pig­ments that fish possess. Fol­lo­wing the lec­tu­re, the­re was a dis­cus­si­on whe­re ques­ti­ons were rai­sed, such as why fish are not gre­en. About five ques­ti­ons were posed to Mr. Dokou­pil, inc­lu­ding one from Miro Rus­ko. Even out­si­de the offi­cial prog­ram, live­ly dis­cus­si­ons took pla­ce, and many of us took the oppor­tu­ni­ty to exchan­ge thoughts with our col­le­a­gu­es. After the lec­tu­re, the inau­gu­ral mee­ting was held, during which the club com­mit­tee and audit com­mis­si­on were elec­ted. The elec­ted com­mit­tee mem­bers were Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, and Ivan Vyslú­žil. The audit com­mis­si­on con­sis­ted of Milo Pešek and Ľubo­mír Holub­čík. The cour­se of the lec­tu­re was recor­ded via came­ra, and I cap­tu­red the events with a came­ra to pro­vi­de you with a glim­pse of the atmo­sp­he­re at the Ruži­nov Cul­tu­ral Cen­ter on Sep­tem­ber 62006.


Use Facebook to Comment on this Post

Botanické záhrady, Organizmy, Príroda, Rastliny, Živočíchy, Zoologické záhrady

Zoologické a botanické záhrady

Hits: 19415

Kon­tak­ty na zoolo­gic­ké záh­ra­dy, zoopar­ky, safa­ri, bota­nic­ké záh­ra­dy, arbo­ré­ta a iné podob­né inšti­tú­cie. Sú samoz­rej­me zo Slo­ven­ska, z Čes­ka, a z iné­ho sveta.


Con­tacts for zoos, wild­li­fe parks, safa­ris, bota­ni­cal gar­dens, arbo­re­tums, and simi­lar ins­ti­tu­ti­ons are avai­lab­le from Slo­va­kia, the Czech Repub­lic, and around the world.


Slo­ven­sko

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Farebné živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 33937

Poeci­la reti­cu­la­ta Peters, 1859 pat­rí do pod­če­ľa­de Poeci­li­nae, do čeľa­de Poecil­li­dae, radu , trie­dy Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­má:  Peters, 1859 De Filip­pi, 1861 Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866 Jor­dan et Gil­bert, 1883 Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907 Eigen­mann, 1910 Bou­len­ger, 1912 Bou­len­ger, 1912 Lan­ger, 1913 Regan, 1913 Mile­ws­ki, 1920. Slo­ven­ský názov je živo­rod­ka dúho­vá. Pou­ží­va sa aj pome­no­va­nie je Pat­rí medzi . Je to vše­obec­ne zná­my druh akvá­ri­ových rýb. Aj u nás sa zrej­me s národ­ným náz­vom  stre­tol asi kaž­dý dospe­lý člo­vek. Čas­to sa im komo­lí meno na gub­ky, guby a podob­ne, a to aj medzi odbor­ník­mi – čo len naz­na­ču­je ich veľ­kú popu­la­ri­tu. Iným čas­tým náz­vom pre gup­ky je pávie očko. Toto krás­ne pome­no­va­nie má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na tele fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plutvy. 

Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, , sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka a takis­to dnes  náj­de­me napr. v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA na seve­re, v Rus­ku, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, Čes­ku a  nevy­ní­ma­júc. Kom­plet­nej­ší zoznam evi­du­je Fish­Ba­se. [1] Druh P. reti­cu­la­ta sa pris­pô­so­bil svoj­mu pro­stre­diu a začí­na stá­le viac pre­ja­vo­vať pôvod­ná prí­rod­ná for­ma. Keď porov­nám divo­ké gup­ky z Vene­zu­e­ly a gup­ky chy­te­né v Bra­zí­lii, tak vidím jas­né pre­sa­dzo­va­nie pôvod­nej gene­tic­kej výba­vy. Divo­ká  zase raz víťa­zí. Gup­ky sa nachá­dza­jú tam kde je tep­lá , oby­čaj­ne v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Viem, že sa nachá­dza­jú v are­áli Slov­naf­tu, počul som o via­ce­rých iných výsky­toch a viem, že sú v ter­mál­nych jazier­kach v Piešťanoch.

Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm [2]. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. P. reti­cu­la­ta sa vyzna­ču­je veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, vzras­tom men­ší, štíh­lej­ší a má Gono­pó­dium je pohlav­ným orgá­nom a je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Samič­ka je ovál­nej­šia, v dospe­los­ti väč­šia, rit­nú plut­vu má nor­mál­nu a má škvr­nu gra­vi­di­ty v bruš­nej čas­ti tela. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Ak cho­vá­te veľ­ké množ­stvo gupiek v jed­nej nádr­ži, tak sa  zdru­žu­jú v celom vod­nom stĺp­ci. V prí­pa­de, že kŕmi­te tak, že ruku máte v akvá­riu,  vám zve­da­vo a nebo­jác­ne obli­zu­jú prs­ty. Zau­jí­ma­vé je aj chy­ta­nie gupiek do , pre­to­že ony sa chy­ta­jú čas­to až prí­liš ľah­ko – ak chce­te chy­tiť jed­nu jedi­nú, ľah­ko sa sta­ne, že ich máte v sieť­ke aj 20. Chy­tiť jed­no­du­cho do  gup­ku medzi sto iný­mi je prob­lém. Čím je vyš­šia počet­nosť, tým sú zve­da­vej­šie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný, čo je spô­so­be­né asi aj tým, že ide snáď o naj­va­ria­bil­nej­ší druh ryby, cho­va­ný v slad­ko­vod­ných akvá­riách a to nie­len čo sa týka sfar­be­nia, ale aj tva­ru. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem P. reti­cu­la­ta. Keď­že gup­ka pred­sta­vu­je a pred­sta­vo­va­la vždy pre akva­ris­tov výzvu, doš­lo k veľ­kým zme­nám nie­len v jej vzhľa­de, ale aj v náro­koch cho­vu. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Asi ste aj vy poču­li akva­ris­tov a zná­mych, kto­rí vra­ve­li, že  cho­vať nebol nikdy prob­lém, a že to nemô­že byť prob­lém ani dnes. Dneš­né , kto­ré dosta­ne­te kúpiť v akva­ris­ti­ke, prí­pad­ne od cho­va­te­ľa, sa dajú opí­sať ako chú­los­ti­vé ryby. Svo­jim nárok­mi sa dosť odli­šu­jú od svo­jich prí­buz­ných z minu­los­ti. Dnes sú  sil­ne pre­šlach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. V minu­los­ti  nebo­li vôbec chú­los­ti­vé, ale dnes je to inak. Čas­to sa cho­va­te­ľo­vi sta­ne, že si zakú­pi neja­ké , pri­dá ich ku svo­jim a najprv zahy­nú tie nové a neskôr aj jeho sta­ré. Ak chce­te cho­vať , ide­ál­ne je nájsť si ces­tu k cho­va­te­ľo­vi, kto­rý si udr­žu­je čis­tú líniu. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Sam­ce čas­to nedo­ži­čia pokoj samič­kám, pre­to je vhod­né cho­vať viac sami­čiek ako sam­cov. Gup­ky tole­ru­jú širo­ké pás­mo para­met­rov vody. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227°C, 1020°, ph 7.5. Sú schop­né, naj­mä v dospe­los­ti, pokiaľ nepat­ria ku chú­los­ti­vým typom, zná­šať aj veľ­ké zaso­le­nie. Pro­fi­to­va­nie gupiek v pieš­ťan­ských jazier­kach je toho dôka­zom. Pieš­ťan­ské  sú totiž napá­ja­né vodou, kto­rá je veľ­mi boha­tá na síru a iné mine­rá­ly. Do jazie­rok ľudia púš­ťa­jú čas od času rôz­ne ryby, ale pre­ží­va­jú len  a Poeci­lia reti­cu­la­ta. Sú to dru­hy, kto­ré sú voči tomu­to fak­to­ru rezis­tent­né. Nie­kto­rí  doká­za­li akli­ma­ti­zo­vať gup­ky postup­ným pri­vy­ka­ním dokon­ca na mor­skú vodu. Cho­va­jú tak gup­ky v mor­skej vode ako krmi­vo. V prí­pa­de, že máte ambí­cie zúčast­niť sa súťa­ží, je vhod­né gup­ky cho­vať v akvá­riách s rast­li­na­mi, pre­to­že v nich sa gup­ky cítia lep­šie a lep­šie aj vyze­ra­jú. Chov gupiek si teda vyža­du­je viac akvá­rií, ide­ál­ne je, ak kaž­dá for­ma má svo­je . Zvlášť pre dospe­lé ryby, mlaď, dospie­va­jú­ce jedin­ce. Ku gup­kám sa do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria hodia iné  ako napr. pla­ty, , ďalej , pan­cier­nič­ky rodu . Neho­dia sa k nim väč­šie dru­hy cich­líd – napr. , laby­rint­ky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Nie­kto­rí  pri­dá­va­jú do akvá­rií, kde cho­va­jú gup­ky soľ. Naj­mä tí, kto­rí cho­va­jú gup­ky bez dna a bez rast­lín. V kaž­dom prí­pa­de sa gup­ka cíti v sla­nej vode dob­re a lep­šie odo­lá­va nástra­hám cho­rôb. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka  pre ne sú dve poliev­ko­vé lyži­ce na 40 lit­rov vody. Na soľ je tre­ba rybič­ky pri­vyk­núť postup­ne a pou­žiť len vte­dy, ak to iným rybám neva­dí. Gup­ky majú rela­tív­ne dlhé chvos­ty a čas­to pre­to viac trpia rôz­ny­mi cho­ro­ba­mi. A keď­že gup­ky veľa zože­rú a veľa odpa­du aj vypro­du­ku­jú, tre­ba dbať na čis­to­tu vody, aj dna. Jeden môj kama­rát nazý­va gup­ky a  vďa­ka tej­to vlast­nos­ti kom­bajn :-). Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná  je dob­rým pred­po­kla­dom vašich zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení , ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody.

Gup­ky sú všež­ra­vé. Vhod­nou potra­vou sú , patent­ky, , moina, , ide­ál­ne v živom sta­ve. Mra­ze­né krmi­vo toh­to typu sta­čí namo­čiť do akvá­ria a pár­krát s ním roz­ví­riť hla­di­nu a ryby nakŕ­mi­te. Ak chce­te aby samič­ky gupiek kva­lit­ne rodi­li, poskyt­ni­te im  čier­ne­ho komá­ra, prá­ve toho, kto­rý nám ľuďom vie nie­ke­dy tak veľ­mi znep­rí­jem­niť život – komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens. Gup­ky sú ria­sož­ra­vé, vhod­nou potra­vou je  apod. Pre doras­ta­jú­ce mla­dé gup­ky sa hodí nálev­ník. S rados­ťou prij­mú napr. nelie­ta­vé  Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter a je to prá­ve , na kto­rý sa pri kŕme­ní rýb vše­obec­ne naj­viac zabú­da. Vhod­né sú samoz­rej­me , ale­bo , menej už vloč­ko­vé suché , kto­ré sú ponú­ka­né v akva­ris­tic­kých obchodoch.

Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, často­krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Aj pre­to je nevy­hnut­né, ak chce­te zacho­vať líniu – tvar a fareb­nosť rodi­čov, zame­dziť mie­ša­niu gene­tic­ké­ho mate­riá­lu. Gra­vid­né samič­ky je mož­né izo­lo­vať v pôrod­nič­kách, napr. v takých, kto­ré dosta­ne­te v obcho­de, ale­bo si zostro­jí­te napr. zo záh­rad­níc­ke­ho ple­ti­va kôš. Ple­ti­vo sta­čí zošiť a kôš upev­niť na . Ale­bo sa môže­te inšpi­ro­vať a spra­viť si pôrod­nič­ku pomo­cou  a ple­ti­va. Samoz­rej­me môže­te nechať samič­ku odro­diť v spo­loč­nom akvá­riu a neskôr mla­dé vychy­tať. Gup­ky si nie­ke­dy svo­je potom­stvo žerú nie­ke­dy, ale ak chce­te mať potom­stvo, je dob­ré mať  dob­re zaras­te­né rast­li­na­mi. Gup­ky sú schop­né rodiť mla­dé kaž­dý mesiac – peri­ó­da trvá zhru­ba 28 dní. Prie­mer­ný počet mla­dých je 40 jedin­cov – pohy­bu­je sa od 30 do 70, nie­ke­dy aj viac ako 100 mla­dých. Nie­ke­dy sa sta­ne, že samič­ka vrh­ne len zopár mla­dých. Dbaj­te na to, aby ste, ak pre­kla­dá­te samič­ku pred pôro­dom, neme­ni­li dras­tic­ky , naj­mä aby ste nezvý­ši­li tep­lo­tu. Zvý­še­ná tep­lo­ta by moh­la mať za násle­dok pred­čas­ný pôrod – nedos­ta­toč­ne vyvi­nu­té jedin­ce až mŕt­ve jedin­ce. Samič­ka je po pôro­de vyčer­pa­ná, je bež­né, že sa jej v tom­to čase zhor­ší zdra­vot­ný stav.

Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé gup­ky sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich  pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách, gup­ky do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Naj­lep­šou mož­nos­ťou ako podá­vať potra­vu takým­to mla­dým gup­kám, je čo naj­čas­tej­šie a po malých dáv­kach. Samoz­rej­me ide­ál­ne je živé krmi­vo, kto­ré sa pohy­bu­je v celom vod­nom stĺp­ci akvá­ria. Takým­to požia­dav­kám vyho­vie Arte­mia sali­na, a nálev­ník . Ako­náh­le sa dá roz­lí­šiť , mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu pári­li. Pokiaľ to nie je nevy­hnut­né, vyhý­baj­te sa pre­dov­šet­kým súro­de­nec­ké­mu páre­niu.

Gup­ky trpia čas­to cho­ro­ba­mi, kto­ré nevie­me diag­nos­ti­fi­ko­vať – čas­to hynú bez zjav­nej prí­či­ny a veľ­mi rých­lo. Jed­nou zo závaž­ných cho­rôb, pos­ti­hu­jú­cich tie­to ryby je bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­be­ný bak­té­ria­mi Pse­udo­mo­nas,  a iný­mi. Inou cho­ro­bou je myko­bak­te­ri­ó­za, kto­rá je len veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná. Ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma medzi akva­ris­ta­mi ako  je menej váž­na choroba.

P. reti­cu­la­ta si istot­ne svo­je význam­né mies­to v akva­ris­ti­ke zaslú­ži a zasta­ne, veď napo­kon sú to prá­ve gup­ky, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, aj Maj­strov­stvá sve­ta, a iné medzi­ná­rod­né a  a . Exis­tu­je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium -Hoch­zucht), kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta zdru­žu­je a koor­di­nu­je [4]. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du IHS. [5] Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy: trian­gel, kruh, dvoj­me­čík, dol­ný , hor­ný , rýľ, , šer­pa.


Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859 belo­ngs to the sub­fa­mi­ly Poeci­li­nae, the fami­ly Poecil­li­dae, the order Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, and the class Acti­nop­te­ri­gii. Syno­nyms: Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859; Lebis­tes poeci­li­oides De Filip­pi, 1861; Girar­di­nus reti­cu­la­tus Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866; Poeci­li­oides reti­cu­la­tus Jor­dan et Gil­bert, 1883; Hete­ran­dria gup­pyi Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907; Acant­hop­ha­ce­lus gup­pii Eigen­mann, 1910; Girar­di­nus poeci­lo­ides Bou­len­ger, 1912; Girar­di­nus peter­si Bou­len­ger, 1912; Poeci­lia poeci­lo­ides Lan­ger, 1913; Lebis­tes reti­cu­la­tus Regan, 1913; Gla­ri­dicht­hys reti­cu­la­tus Mile­ws­ki, 1920. The Slo­vak name is živo­rod­ka dúho­vá. The name gup­ka dúho­vá is also used. It belo­ngs to live­be­a­rers. It is a gene­ral­ly kno­wn spe­cies of aqu­arium fish. Pro­bab­ly eve­ry­o­ne in Slo­va­kia has encoun­te­red the nati­onal name gup­ky. Often the­ir name is dis­tor­ted to gub­ky, guby, and simi­lar, even among experts – which only indi­ca­tes the­ir gre­at popu­la­ri­ty. Anot­her com­mon name for gup­pies is pávie očko. This beau­ti­ful name ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin.

The ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co River basin, and gup­pies can now be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, eas­tern and sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the nort­hern Uni­ted Sta­tes, Rus­sia, sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, the Czech Repub­lic, and Slo­va­kia, among others. A more com­pre­hen­si­ve list is pro­vi­ded by Fish­Ba­se. The spe­cies P. reti­cu­la­ta has adap­ted to its envi­ron­ment and is inc­re­a­sin­gly sho­wing its ori­gi­nal natu­ral form. When I com­pa­re wild gup­pies from Vene­zu­e­la with tho­se caught in Bra­zil, I see a cle­ar domi­nan­ce of the ori­gi­nal gene­tic make­up. Wild natu­re wins once again. Gup­pies are found whe­re the water is warm, usu­al­ly in ther­mal springs. I know they are found in the area of Slov­naft, I’ve heard about seve­ral other occur­ren­ces, and I know they are in ther­mal ponds in Piešťany.

In natu­re, the male rea­ches 3.5 cm, the fema­le 6 cm. They live an ave­ra­ge of 8 – 12 months. P. reti­cu­la­ta is cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, smal­ler in size, slim­mer, and has a gono­po­dium. The gono­po­dium is the male repro­duc­ti­ve organ and is a modi­fi­ca­ti­on of the 3rd to 5th ray of the anal fin. The fema­le is more oval, lar­ger in adult­ho­od, has a nor­mal anal fin, and has a gra­vid spot on the abdo­mi­nal part of the body. The basic color of both sexes is gray. Gup­py is a very friend­ly fish, usu­al­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. If you keep a lar­ge num­ber of gup­pies in one tank, they group toget­her in the enti­re water column. If you feed them with your hand in the aqu­arium, gup­pies curi­ous­ly and fear­less­ly lick your fin­gers. Cat­ching gup­pies with a net is also inte­res­ting becau­se they are often caught too easi­ly – if you want to catch just one, it’s easy to end up with 20 in the net. Sim­ply cat­ching a gup­py in a net among a hun­dred others is a prob­lem. The more the­re are, the more curi­ous and fear­less they become.

The bre­e­ding of gup­pies is wides­pre­ad worl­dwi­de, per­haps becau­se they are one of the most variab­le spe­cies of fish kept in fres­hwa­ter aqu­ariums, not only in terms of color but also in sha­pe. The­re are many morp­ho­lo­gi­cal and color forms of P. reti­cu­la­ta. Sin­ce gup­pies have alwa­ys been and still are a chal­len­ge for aqu­arists, the­re have been sig­ni­fi­cant chan­ges not only in the­ir appe­a­ran­ce but also in the requ­ire­ments for bre­e­ding. Kee­ping gup­pies was once trouble-​free. You may have heard aqu­arists and acqu­ain­tan­ces say that kee­ping gup­pies was never a prob­lem and that it can­not be a prob­lem today. The gup­pies avai­lab­le for pur­cha­se in pet sto­res or from bre­e­ders today can be desc­ri­bed as deli­ca­te fish. The­ir demands dif­fer sig­ni­fi­can­tly from the­ir rela­ti­ves in the past. Toda­y­’s gup­pies are hea­vi­ly bred and have beco­me less resi­lient. In the past, gup­pies were not deli­ca­te at all, but today it is dif­fe­rent. It often hap­pens to bre­e­ders that they buy some gup­pies, add them to the­ir tank, and first the new ones perish, and later the­ir old ones do too. If you want to keep gup­pies, it is ide­al to find a path to a bre­e­der who main­tains a cle­an line­a­ge. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. Males often do not give fema­les pea­ce, so it is suitab­le to keep more fema­les than males. Gup­pies tole­ra­te a wide ran­ge of water para­me­ters. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. They are capab­le, espe­cial­ly in adult­ho­od, if they do not belo­ng to deli­ca­te types, of tole­ra­ting high sali­ni­ty. The pro­fi­ta­bi­li­ty of gup­pies in Pieš­ťa­ny ponds is pro­of of this. Pieš­ťa­ny ponds are fed by water rich in sul­fur and other mine­rals. Peop­le occa­si­onal­ly rele­a­se vari­ous fish into the ponds, but only Poeci­lia sphe­nops and Poeci­lia reti­cu­la­ta sur­vi­ve. The­se are spe­cies that are resis­tant to this fac­tor. Some bre­e­ders have mana­ged to acc­li­ma­te gup­pies gra­du­al­ly even to sea­wa­ter. They keep gup­pies in sea­wa­ter as feed. If you have ambi­ti­ons to par­ti­ci­pa­te in com­pe­ti­ti­ons, it is advi­sab­le to keep gup­pies in aqu­ariums with plants becau­se they feel and look bet­ter in them. The­re­fo­re, bre­e­ding gup­pies requ­ires more aqu­ariums. Ide­al­ly, each form should have its own aqu­arium, espe­cial­ly for adult fish, young, and ado­les­cent indi­vi­du­als. Other live­be­a­rers such as pla­ties, sword­tails, mol­lies, tetras, and Cory­do­ras cat­fish are suitab­le for kee­ping with gup­pies in a com­mu­ni­ty tank. Lar­ger cich­lid spe­cies, such as angel­fish, laby­rinth fish, such as bet­tas, and carp-​like fish, such as Pun­tius par­ti­pen­ta­zo­na, are not suitab­le for them.

Some bre­e­ders add salt to the aqu­ariums whe­re they keep gup­pies, espe­cial­ly tho­se who keep gup­pies wit­hout sub­stra­te and wit­hout plants. In any case, gup­pies feel good in sal­ty water and bet­ter resist dise­a­se. The recom­men­ded dose of salt for them is two tab­les­po­ons per 40 liters of water. Gup­pies should be gra­du­al­ly accus­to­med to salt, and it should only be used if it does not bot­her other fish. Gup­pies have rela­ti­ve­ly long tails and often suf­fer from vari­ous dise­a­ses. And sin­ce gup­pies eat a lot and pro­du­ce a lot of was­te, water and bot­tom cle­an­li­ness must be main­tai­ned. One of my friends calls gup­pies and sword­tails a com­bi­ne” becau­se of this fea­tu­re. Gup­pies rest at the bot­tom at night, the­ir tails tou­ching the bot­tom, and they are at risk of infec­ti­on. The bot­tom must not con­tain much det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good pre­re­qu­isi­te for your healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if you chan­ge the water very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water exchan­ge is ideal.

Gup­pies are omni­vo­rous. Suitab­le food inc­lu­des thre­ad­fin, mosqu­ito lar­vae, cyc­lops, moina, arte­mia, ide­al­ly live. Fro­zen food of this type is suf­fi­cient to soak in the aqu­arium and swirl a few times to feed the fish. If you want the fema­le gup­pies to give birth well, pro­vi­de them with lar­vae of the black mosqu­ito, the one that some­ti­mes makes human life so unp­le­a­sant – the Culex pipiens mosqu­ito. Gup­pies are her­bi­vo­rous, suitab­le food inc­lu­des spi­ru­li­na, blan­ched spi­nach, let­tu­ce, etc. A suitab­le food for young gro­wing gup­pies is infu­so­ria. They rea­di­ly accept, for exam­ple, non-​flying fru­it flies Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, and it is pre­ci­se­ly insects that are most for­got­ten when fee­ding fish in gene­ral. Of cour­se, mic­ro­or­ga­nisms are suitab­le, as well as grin­dal worms, less so dry fla­ke foods offe­red in pet stores.

Bre­e­ding gup­pies is sim­ple; often it can hap­pen in aqu­arists’ tanks against the­ir will. Males, often even three at once, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. But when the fema­le agre­es, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is able to sto­re sperm and give birth in the next 3 – 4 sub­se­qu­ent bro­ods. The­re­fo­re, if you want to pre­ser­ve the line­a­ge – the sha­pe and color of the parents, you need to pre­vent the mixing of gene­tic mate­rial. Preg­nant fema­les can be iso­la­ted in bre­e­ding traps, for exam­ple, tho­se avai­lab­le in sto­res or tho­se you can make from gar­den mesh bas­kets. It is enough to stitch the mesh and attach the bas­ket to the aqu­arium. Or you can get ins­pi­red and make a bre­e­ding trap using a PET bott­le and mesh. Of cour­se, you can let the fema­le give birth in a com­mon tank and later catch the young. Some­ti­mes gup­pies eat the­ir offs­pring, but if you want offs­pring, it is good to have the aqu­arium well plan­ted with plants. Gup­pies are capab­le of giving birth eve­ry month – the peri­od lasts about 28 days. The ave­ra­ge num­ber of offs­pring is 40 indi­vi­du­als – ran­ging from 30 to 70, some­ti­mes even more than 100 offs­pring. Some­ti­mes it hap­pens that the fema­le only gives birth to a few young. Make sure that if you move the fema­le befo­re giving birth, you do not dras­ti­cal­ly chan­ge the water para­me­ters, espe­cial­ly to avo­id rai­sing the tem­pe­ra­tu­re. Inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re could result in pre­ma­tu­re birth – insuf­fi­cien­tly deve­lo­ped indi­vi­du­als or even dead ones. The fema­le is exhaus­ted after giving birth; it is com­mon for her health to dete­ri­ora­te during this time.

What is a much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, A scho­ol­child can bre­ed a gup­py, but only a bre­e­der can rai­se it.” Newborn gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching about 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Just like with other fish, it is suitab­le to feed gup­pies dili­gen­tly until they reach two cen­ti­me­ters in size. The best way to feed such young gup­pies is as often as possib­le and in small por­ti­ons. Of cour­se, live food that moves throug­hout the water column of the aqu­arium is ide­al. The­se demands are met by the salt­wa­ter bri­ne shrimp – Arte­mia sali­na, and infu­so­ria – Para­me­cium cau­da­tum. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, divi­de the fry by gen­der. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only if you want them to mate. If it is not neces­sa­ry, avo­id sib­ling mating abo­ve all.

Gup­pies often suf­fer from dise­a­ses that we can­not diag­no­se – they often perish wit­hout appa­rent cau­se and very quick­ly. One of the seri­ous dise­a­ses affec­ting the­se fish is fin rot cau­sed by bac­te­ria Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas, and others. Anot­her dise­a­se is myco­bac­te­ri­osis, which is very dif­fi­cult to tre­at. Icht­hy­opht­hi­ria­sis – kno­wn among aqu­arists as whi­te spot dise­a­se – is a less seri­ous disease.

P. reti­cu­la­ta cer­tain­ly deser­ves its sig­ni­fi­cant pla­ce in aqu­aris­tics and holds it, as gup­pies are the rea­son for the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, World Cham­pi­ons­hips, and other inter­na­ti­onal and nati­onal com­pe­ti­ti­ons and exhi­bi­ti­ons. The­re is an inter­na­ti­onal orga­ni­za­ti­on, IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), which brings toget­her and coor­di­na­tes indi­vi­du­al orga­ni­za­ti­ons dea­ling with the bre­e­ding of P. reti­cu­la­ta. Com­pe­ti­ti­ons are held accor­ding to the deve­lo­ped IHS stan­dard. Typi­cal­ly, com­pe­ti­ti­ons invol­ve tri­os of males, but pairs are inc­re­a­sin­gly making the­ir mark. Cate­go­ries are deter­mi­ned by the sha­pe of the cau­dal fin: trian­gle, circ­le, doub­le sword, lower sword, upper sword, lyre, fan, flag, sho­vel, fla­me, need­le, sherpa.


Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859 gehört zur Unter­fa­mi­lie Poeci­li­nae, zur Fami­lie Poecil­li­dae, zur Ord­nung Cyp­ri­no­don­ti­for­mes und zur Klas­se Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­me: Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859; Lebis­tes poeci­li­oides De Filip­pi, 1861; Girar­di­nus reti­cu­la­tus Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866; Poeci­li­oides reti­cu­la­tus Jor­dan et Gil­bert, 1883; Hete­ran­dria gup­pyi Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907; Acant­hop­ha­ce­lus gup­pii Eigen­mann, 1910; Girar­di­nus poeci­lo­ides Bou­len­ger, 1912; Girar­di­nus peter­si Bou­len­ger, 1912; Poeci­lia poeci­lo­ides Lan­ger, 1913; Lebis­tes reti­cu­la­tus Regan, 1913; Gla­ri­dicht­hys reti­cu­la­tus Mile­ws­ki, 1920. Der slo­wa­kis­che Name lau­tet Regen­bo­gen­kärpf­ling. Es wird auch als Gup­py bez­e­ich­net. Es gehört zu den lebend gebä­ren­den Fis­chen. Es ist eine all­ge­me­in bekann­te Art von Aqu­arium­fis­chen. Auch hier ist wahrs­che­in­lich jeder Erwach­se­ne schon ein­mal auf den lan­de­süb­li­chen Namen Gup­py ges­to­ßen. Oft wird der Name zu Gub­ky, Guby usw. ver­kürzt, auch unter Fach­le­uten – was ihre gro­ße Beliebt­he­it nur ver­de­ut­licht. Ein wei­te­rer geb­rä­uch­li­cher Name für Gup­pies ist Pfau­e­nau­ge. Die­se schöne Bez­e­ich­nung stammt von der natür­li­chen Form P. reti­cu­la­ta, die einen far­bi­gen dunk­len Fleck auf dem Kör­per hat, der nor­ma­ler­we­i­se zum obe­ren Rand der Sch­wanzf­los­se hin aus­ge­rich­tet ist.

Die urs­prün­gli­che Verb­re­i­tung liegt in Vene­zu­e­la, heute reicht ihr Verb­re­i­tungs­ge­biet in den öst­li­chen Ama­zo­nas, nach Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad und Toba­go, Bar­ba­dos, dem nörd­li­chen Bra­si­lien und Guy­ana – das Ein­zugs­ge­biet des Ori­no­ko und heute fin­den sich Gup­pies auch in Aus­tra­lien, Kuba, Hawaii, Südos­ta­sien, Ost- und Südaf­ri­ka, Süda­me­ri­ka bis in den Nor­den der USA, Russ­land, Süds­pa­nien, Grie­chen­land, Ita­lien, Tsche­chien und auch in der Slo­wa­kei. Eine umfas­sen­de­re Lis­te führt Fish­Ba­se auf. Die Art P. reti­cu­la­ta hat sich an ihre Umge­bung ange­passt und beginnt immer mehr, ihre urs­prün­gli­che natür­li­che Form zu zei­gen. Wenn ich wil­de Gup­pies aus Vene­zu­e­la und in Bra­si­lien gefan­ge­ne Gup­pies verg­le­i­che, sehe ich eine kla­re Durch­set­zung des urs­prün­gli­chen gene­tis­chen Mate­rials. Die wil­de Natur siegt ein­mal mehr. Gup­pies leben dort, wo das Was­ser warm ist, nor­ma­ler­we­i­se in Ther­ma­lqu­el­len. Ich weiß, dass sie im Gebiet von Slov­naft vor­kom­men, ich habe von meh­re­ren ande­ren Vor­kom­men gehört und ich weiß, dass sie in Ther­mal­te­i­chen in Pieš­ťa­ny zu fin­den sind.

Das Männ­chen erre­icht in der Natur eine Größe von 3,5 cm, das Weib­chen 6 cm. Sie leben durch­schnitt­lich 8 – 12 Mona­te. P. reti­cu­la­ta zeich­net sich durch einen deut­li­chen Gesch­lechts­di­morp­his­mus aus. Das Männ­chen ist far­ben­fro­her, kle­i­ner und sch­lan­ker im Wachs­tum und hat ein Gono­po­dium. Das Gono­po­dium ist ein Gesch­lecht­sor­gan und eine Modi­fi­ka­ti­on von 3 bis 5 Strah­len der Analf­los­se. Das Weib­chen ist ova­ler, größer im Erwach­se­ne­nal­ter, hat eine nor­ma­le Afterf­los­se und einen Träch­tig­ke­itsf­leck im Bauch­be­re­ich. Die Grund­far­be bei­der Gesch­lech­ter ist grau. Gup­py ist ein sehr fre­und­li­cher Fisch, der nor­ma­ler­we­i­se im mitt­le­ren und unte­ren Teil des Aqu­ariums sch­wimmt. Wenn Sie eine gro­ße Anzahl von Gup­pies in einem Tank hal­ten, ver­sam­meln sie sich im gesam­ten Was­ser­sä­u­len­be­re­ich. Wenn Sie füt­tern, wäh­rend Ihre Hand im Aqu­arium ist, lec­ken Ihnen die Gup­pies neugie­rig und furcht­los die Fin­ger. Es ist auch inte­res­sant, Gup­pies in ein Netz zu fan­gen, denn sie wer­den oft viel zu leicht gefan­gen – wenn Sie ver­su­chen, nur eines zu fan­gen, lan­den oft 20 in Ihrem Netz. Es ist eine Heraus­for­de­rung, einen ein­zel­nen Gup­py aus hun­dert ande­ren zu fan­gen. Je größer die Popu­la­ti­on, des­to neugie­ri­ger und furcht­lo­ser sind sie.

Die Zucht von Gup­pies ist welt­we­it verb­re­i­tet, was wohl auch daran liegt, dass es sich um eine der varia­bels­ten Arten von Süßwas­ser­fis­chen han­delt, die in Aqu­arien gehal­ten wer­den, nicht nur in Bez­ug auf die Far­be, son­dern auch auf die Form. Es gibt vie­le For­men und Farb­va­rian­ten von P. reti­cu­la­ta. Da Gup­pies schon immer eine Heraus­for­de­rung für Aqu­aria­ner dars­tell­ten, gab es nicht nur gro­ße Verän­de­run­gen in ihrem Aus­se­hen, son­dern auch in den Zuch­tan­for­de­run­gen. Die Zucht von Gup­pies war früher unkom­pli­ziert. Sie haben viel­le­icht auch Aqu­aria­ner und Bekann­te gehört, die sag­ten, dass die Zucht von Gup­pies nie ein Prob­lem war und dass es heute auch kein Prob­lem sein kann. Die heuti­gen Gup­pies, die Sie im Zoofach­han­del oder beim Züch­ter kau­fen kön­nen, sind als emp­find­li­che Fis­che zu besch­re­i­ben. Sie unters­che­i­den sich in ihren Anfor­de­run­gen stark von ihren Vor­fah­ren. Heuti­ge Gup­pies sind stark gek­re­uzt und sind auch weni­ger widers­tands­fä­hig gewor­den. Früher waren Gup­pies über­haupt nicht emp­find­lich, aber heute ist das anders. Es pas­siert oft, dass ein Züch­ter eini­ge Gup­pies kauft, sie zu sei­nen vor­han­de­nen hin­zu­fügt und zuerst die neuen und spä­ter auch sei­ne alten Gup­pies ster­ben. Wenn Sie Gup­pies züch­ten möch­ten, ist es ide­al, einen Züch­ter zu finden,

der eine sau­be­re Linie behält. Ich emp­feh­le ein Gesch­lech­ter­ver­hält­nis von 3:1 oder mehr zuguns­ten der Weib­chen. Männ­chen stören die Weib­chen oft und des­halb ist es rat­sam, mehr Weib­chen als Männ­chen zu hal­ten. Gup­pies tole­rie­ren ein bre­i­tes Spek­trum von Was­ser­pa­ra­me­tern. Die ide­a­len Zucht­be­din­gun­gen sind eine Tem­pe­ra­tur von 22 – 27°C, 10 – 20°dGH und ein pH-​Wert von 7,5. Sie sind in der Lage, ins­be­son­de­re im Erwach­se­ne­nal­ter, wenn sie nicht zu den emp­find­li­chen Typen gehören, auch hohe Salz­kon­zen­tra­ti­onen zu tole­rie­ren. Das Gede­i­hen von Gup­pies in den Tei­chen von Pieš­ťa­ny ist ein Bewe­is dafür. Die Tei­che von Pieš­ťa­ny wer­den näm­lich mit Was­ser ges­pe­ist, das reich an Sch­we­fel und ande­ren Mine­ra­lien ist. Die Men­schen set­zen gele­gen­tlich vers­chie­de­ne Fis­char­ten in die Tei­che ein, aber nur Poeci­lia sphe­nops und Poeci­lia reti­cu­la­ta über­le­ben. Es sind Arten, die gegen die­sen Fak­tor resis­tent sind. Eini­ge Züch­ter haben es sogar ges­chafft, Gup­pies all­mäh­lich an Meer­was­ser zu gewöh­nen. Sie züch­ten Gup­pies in Meer­was­ser als Fut­ter. Wenn Sie Ambi­ti­onen haben, an Wett­be­wer­ben teil­zu­neh­men, ist es rat­sam, Gup­pies in Aqu­arien mit Pflan­zen zu hal­ten, da sie sich darin woh­ler füh­len und bes­ser aus­se­hen. Die Zucht von Gup­pies erfor­dert also meh­re­re Aqu­arien, ide­a­ler­we­i­se soll­te jede Form ihr eige­nes Aqu­arium haben. Beson­ders für erwach­se­ne Fis­che, Jung­fis­che und heran­wach­sen­de Jung­tie­re. Zu Gup­pies pas­sen in ein Gesells­chaft­sa­qu­arium ande­re lebend­ge­bä­ren­de Fis­che wie z.B. Pla­tys, Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys, aber auch Salm­ler, Pan­zer­wel­se der Gat­tung Cory­do­ras. Größe­re Arten von Bunt­bars­chen wie z.B. Ska­la­re, Laby­rinth­fis­che wie z.B. Kampf­fis­che und Karp­fen­fis­che wie z.B. Pun­tius par­ti­pen­ta­zo­na pas­sen nicht zu ihnen.

Eini­ge Züch­ter fügen den Aqu­arien, in denen sie Gup­pies züch­ten, Salz hin­zu. Vor allem die­je­ni­gen, die Gup­pies ohne Boden­grund und ohne Pflan­zen hal­ten. Auf jeden Fall füh­len sich Gup­pies in sal­zi­gem Was­ser gut und widers­te­hen den Gefah­ren von Kran­khe­i­ten bes­ser. Die emp­foh­le­ne Salz­men­ge für sie bet­rägt zwei Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Die Fis­che müs­sen all­mäh­lich an das Salz gewöhnt wer­den und nur dann ver­wen­den, wenn es ande­ren Fis­chen nichts aus­macht. Gup­pies haben rela­tiv lan­ge Sch­wän­ze und lei­den daher häu­fi­ger unter vers­chie­de­nen Kran­khe­i­ten. Und da Gup­pies viel fres­sen und viel Abfall pro­du­zie­ren, müs­sen Sie auf die Sau­ber­ke­it des Was­sers und des Bodens ach­ten. Ein Fre­und von mir nennt Gup­pies und Sch­wertt­rä­ger aufg­rund die­ser Eigen­schaft Kom­bi­mas­chi­nen” :-). Gup­pies ruhen nachts am Boden, ihre Sch­wän­ze berüh­ren den Boden und in die­ser Zeit sind sie anfäl­lig für Infek­ti­onen. Der Boden darf nicht viel Det­ri­tus ent­hal­ten, eine effi­zien­te Fil­tra­ti­on ist eine gute Voraus­set­zung für Ihre gesun­den Fis­che. Gup­pies lie­ben fris­ches Was­ser buchs­täb­lich und wenn das Was­ser sehr oft gewech­selt wird, wach­sen sie sehr schnell und sind in aus­ge­ze­ich­ne­ter Ver­fas­sung. Ein kon­ti­nu­ier­li­cher Was­ser­wech­sel ist ideal.

Gup­pies sind Allesf­res­ser. Gee­ig­ne­tes Fut­ter sind Mik­ro­or­ga­nis­men, Müc­ken­lar­ven, Cyc­lops, Moina, Arte­mia, ide­a­ler­we­i­se leben­dig. Gef­ro­re­nes Fut­ter die­ser Art reicht aus, um es ins Aqu­arium zu geben und die Oberf­lä­che ein paar Mal zu durch­rüh­ren, bevor Sie die Fis­che füt­tern. Wenn Sie möch­ten, dass Guppy-​Weibchen quali­ta­tiv hoch­wer­ti­ge Jung­tie­re gebä­ren, geben Sie ihnen Lar­ven der sch­war­zen Flie­ge, genau jene, die uns manch­mal das Leben so sch­wer machen kön­nen – die Stech­müc­ke Culex pipiens. Gup­pies fres­sen Algen, gee­ig­ne­tes Fut­ter ist Spi­ru­li­na, gekoch­ter Spi­nat, Salat usw. Für heran­wach­sen­de jun­ge Gup­pies eig­net sich der Nähr­tier­kul­tur­fisch. Sie neh­men auch ger­ne flu­gun­fä­hi­ge Fruchtf­lie­gen Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter an, und das ist gera­de das Insekt, das beim Füt­tern von Fis­chen all­ge­me­in am meis­ten ver­ges­sen wird. Natür­lich sind auch Mik­ro­wür­mer oder Grin­da­lwür­mer gee­ig­net, weni­ger aber Flocken- oder Pel­let­fut­ter, das in Zoofach­ges­chäf­ten ange­bo­ten wird.

Die Ver­meh­rung von Gup­pies ist ein­fach, oft kann es auch gegen den Wil­len der Aqu­aria­ner in ihren Tanks statt­fin­den. Männ­chen, oft sogar drei auf ein­mal, jagen har­tnäc­kig ein Weib­chen, das ihre Akti­vi­tät nor­ma­ler­we­i­se zu Beginn igno­riert. Wenn das Weib­chen jedoch nach­gibt, paart sich das Männ­chen mit Hil­fe sei­nes Gesch­lecht­sor­gans, des Gono­po­diums. Das Weib­chen ist in der Lage, die Sper­mien zu spe­i­chern und auch in den nächs­ten 3 – 4 Wür­fen zu gebä­ren. Des­halb ist es uner­läss­lich, wenn Sie die Linie erhal­ten wol­len – die Form und Far­be der Eltern -, das Ver­mis­chen des gene­tis­chen Mate­rials zu ver­hin­dern. Sch­wan­ge­re Weib­chen kön­nen in geburts­för­dern­den Ein­rich­tun­gen iso­liert wer­den, z.B. in sol­chen, die Sie im Ges­chäft bekom­men, oder Sie kön­nen eine aus Gar­ten­draht gebau­te Kis­te ver­wen­den. Es reicht aus, den Draht zu nähen und die Kis­te am Aqu­arium zu befes­ti­gen. Oder Sie kön­nen sich ins­pi­rie­ren las­sen und eine geburts­för­dern­de Ein­rich­tung aus einer PET-​Flasche und Draht bau­en. Natür­lich kön­nen Sie das Weib­chen auch im geme­in­sa­men Aqu­arium gebä­ren las­sen und die jun­gen spä­ter heraus­fan­gen. Manch­mal fres­sen die Gup­pies ihren Nach­wuchs, aber wenn Sie Nach­wuchs haben möch­ten, ist es gut, dass das Aqu­arium gut mit Pflan­zen bewach­sen ist. Gup­pies sind in der Lage, jeden Monat Nach­wuchs zu gebä­ren – der Zeit­raum dau­ert etwa 28 Tage. Die durch­schnitt­li­che Anzahl der Jun­gen bet­rägt 40 Indi­vi­du­en – sie vari­iert von 30 bis 70, manch­mal sogar mehr als 100 Jung­tie­re. Manch­mal kommt es vor, dass das Weib­chen nur ein paar Jun­ge wirft. Ach­ten Sie darauf, dass Sie, wenn Sie das Weib­chen kurz vor der Geburt ver­set­zen, die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht dras­tisch ändern, ins­be­son­de­re soll­ten Sie die Tem­pe­ra­tur nicht erhöhen. Eine erhöh­te Tem­pe­ra­tur könn­te dazu füh­ren, dass die Geburt vor­ze­i­tig erfolgt – unzu­re­i­chend ent­wic­kel­te Indi­vi­du­en oder sogar tote Indi­vi­du­en. Das Weib­chen ist nach der Geburt ers­chöpft, es ist üblich, dass sich ihr Gesund­he­its­zus­tand in die­ser Zeit verschlechtert.

Ein viel größe­res Prob­lem ist es, die Jung­tie­re auf­zu­zie­hen. Wie Ivan Vyslú­žil sagt: Ein Schüler kann einen Gup­py ver­meh­ren, aber nur ein Züch­ter kann ihn auf­zie­hen.” Gebo­re­ne Guppy-​Jungtiere sind rela­tiv gro­ße Fisch­lar­ven – sie erre­i­chen etwa 1 cm. Zuerst wach­sen sie lang­sa­mer, nach zwei Wochen besch­le­unigt sich ihr Wachs­tum bei guter Füt­te­rung. Wie auch bei ande­ren Fis­chen ist es rat­sam, Gup­pies bis zu einer Größe von zwei Zen­ti­me­tern so kon­se­qu­ent wie mög­lich zu füt­tern. Die bes­te Mög­lich­ke­it, sol­chen jun­gen Gup­pies Fut­ter zu geben, ist so oft wie mög­lich und in kle­i­nen Por­ti­onen zu füt­tern. Natür­lich ist leben­di­ges Fut­ter ide­al, das sich im gesam­ten Was­ser­sä­u­len des Aqu­ariums bewegt. Die­se Anfor­de­run­gen erfüllt das Salzwasser-​Krebstier Arte­mia sali­na und der Wim­per­tier Para­me­cium cau­da­tum. Sobald das Gesch­lecht fests­tell­bar ist, tren­nen Sie die Jun­gen nach Gesch­lecht. Männ­chen erre­i­chen im Alter von zwei Mona­ten die Gesch­lechts­re­i­fe, Weib­chen einen Monat spä­ter. Geben Sie Weib­chen mit Männ­chen zusam­men, wenn Sie wol­len, dass sie sich paa­ren. Ver­me­i­den Sie vor allem Inzucht, es sei denn, es ist unbe­dingt erforderlich.

Gup­pies lei­den oft an Kran­khe­i­ten, die wir nicht diag­nos­ti­zie­ren kön­nen – sie ster­ben oft ohne offen­sicht­li­chen Grund und sehr schnell. Eine der sch­wer­wie­gen­den Kran­khe­i­ten, die die­se Fis­che bet­ref­fen, ist die bak­te­riel­le Flos­sen­fä­u­le, verur­sacht durch Bak­te­rien wie Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas und ande­re. Eine ande­re Kran­khe­it ist die Myko­bak­te­ri­ose, die nur sehr sch­wer zu behan­deln ist. Die Icht­hy­opht­hi­ri­ose – unter Aqu­aria­nern als Pünkt­chen­kran­khe­it bekannt – ist eine weni­ger sch­wer­wie­gen­de Krankheit.

P. reti­cu­la­ta ver­dient sicher­lich sei­nen wich­ti­gen Platz in der Aqu­aris­tik und nimmt ihn auch ein, sch­lie­ßlich sind es gera­de Gup­pies, für die Europa- und Welt­me­is­ters­chaf­ten sowie ande­re inter­na­ti­ona­le und nati­ona­le Wett­be­wer­be und Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet wer­den. Es gibt eine inter­na­ti­ona­le Orga­ni­sa­ti­on, die IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), die die ein­zel­nen Orga­ni­sa­ti­onen, die sich mit der Zucht von P. reti­cu­la­ta befas­sen, vere­int und koor­di­niert. Sie kon­kur­rie­ren nach dem von IHS ers­tell­ten Stan­dard. In der Regel kon­kur­rie­ren Tri­os von Männ­chen, aber immer mehr auch Paa­re. Die Kate­go­rien sind nach der Form der Sch­wanzf­los­se defi­niert: Dre­ieck, Kre­is, Doppelsch­wert, unte­res Sch­wert, obe­res Sch­wert, Lyra, Fächer, Fah­ne, Wur­zel, Flam­me, Nadel, Schaufel.


Lite­ra­tú­ra:

[1http://​www​.fish​ba​se​.org/

[2http://64.95.130.5/

[4http://​www​.ikgh​.nl/

[5IHS

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3569

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Stránka

Návštevnosť – analýza

Hits: 11579

Ana­lý­za pochá­dza z mera­ní posky­to­va­te­ľa webo­vé­ho pries­to­ru, v minu­los­ti, dnes, Goog­le Ana­ly­tics. Goog­le Ana­ly­tics bol nasa­de­ný 19.9.2007. Strán­ky som mal svoj­ho času napr. na adre­se ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk apod, asi od roku 2002. Výsled­ky tu pre­zen­to­va­né sú modi­fi­ko­va­né a čas­to tren­do­vé pre rele­van­tnosť podá­va­nej infor­má­cie. Zhru­ba od 1.4.2011 si robím pre­hľa­dy z logov pod­ľa vlast­ných nasta­ve­ní. Dnes už mám všet­ky video­záz­na­my pre­su­nu­té na You­tu­be.

  • 15.1.2015: 791 člán­kov: Foto­gra­fia – 508 (64 %), Akva­ris­ti­ka – 218 (28 %), Osob­ná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 člán­kov: Foto­gra­fia – 433 (59 %), Akva­ris­ti­ka – 216 (30 %), Osob­ná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 člán­kov: Foto­gra­fia – 400 (58 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (31 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 člán­kov: Foto­gra­fia – 364 (55 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (33 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 člán­kov: Foto­gra­fia – 200 (43 %), Akva­ris­ti­ka – 168 (36 %), Osob­ná – 97 (21 %).

Pod­ľa webp​ries​tor​.com

  • cel­ko­vý traf­fic odke­dy exis­tu­je domé­na sozo​.sk ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • tak­mer 3.74 mili­ó­na náv­štev­ní­kov z tak­mer 1.86 mili­ó­na miest vyko­na­lo tak­mer 102.8 mili­ó­na hitov na nie­čo viac než 25.3 mili­ó­na stránkach,
  • náv­štev­ní­ci našli viac ako 2.77 mili­ó­na url adries, cez viac ako 246 tisíc odka­zo­va­čov a pomo­cou tak­mer 230 tisíc agen­tov, dostup­nosť dopy­tov je 97.69 %,
  • 925 náv­štev den­ne, jed­na náv­šte­va vyko­ná 27.5 hitov a pre­zrie si 6.8 strá­nok, jed­no načí­ta­nie robí 23.7 kB, jed­na náv­šte­va 652.95 kB, 6 288 strá­nok sa načí­ta den­ne, 25 456 načí­ta­ní denne
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend hitov: WordP­ress AKVA 244 20030.85 %, Gre­ga­rius 191 06224.13 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 104 97013.26 %, WordP­ress FOTO 78 8699.96 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 48 4626.12 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 30 5773.86 %, Piwik 29 1143.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 29 0083.66 %, Rekla­ma 13 3721.69 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 4 4950.57 %, Auto­ri AKVA 2 0170.25 %, Kate­gó­rie AKVA 1 9240.24 %, iCa­len­dar 1 8600.23 %, Zdro­je AKVA 1 5360.19%, Auto­ri FOTO 4070.05 %, Zdro­je FOTO 1990.03 %, phprs 130.00 %,
  • v roku 2014: WordP­ress AKVA 3 036 83131.17 %, Gre­ga­rius 2 385 55524.49 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 1 286 94113.21 %, WordP­ress FOTO 942 2039.67 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 558 2555.73 %, Piwik 369 9033.79 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 348 7253.58 %, WordP­ress OSOBNÁ 343 2103.52 %, Rekla­ma 182 6631.87 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 116 2101.19 %,
  • cel­ko­vý stav: WordP­ress AKVA 8 726 54631.56 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 5 469 87619.78 %, Gre­ga­rius 4 047 99814.64 %, WordP­ress FOTO 3 280 96111.86 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 294 6054.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 1 201 6494.35 %, iCa­len­dar 843 3743.05 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 765 1742.77 %, Rekla­ma 645 9152.34 %, Piwik 570 3642.06 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 351 7091.27 %, phprs 165 5040.60 %, Kate­gó­ria FOTO 114 1250.41 %, Kate­gó­rie AKVA 44 8790.16 %, Zdro­je AKVA 41 5640.15 %, Auto­ri AKVA 38 9310.14 %, Auto­ri FOTO 25 9400.09 %, Zdro­je FOTO 23 7900.09 %
  • mesač­ný trend traf­fi­cu (MB): Foto­gra­fie (všet­ky) 3 31227.78 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 99816.76 %, WordP­ress AKVA 1 85515.57 %, Gre­ga­rius 1 0979.20 %, WordP­ress FOTO 1 0108.47 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 7606.37 %, WordP­ress OSOBNÁ 3993.35 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3162.65 %, Kate­gó­rie FOTO 2422.03 %, Piwik 2121.78 %, Kate­gó­rie AKVA 1441.20 %, Auto­ri AKVA 1271.07 %, Rekla­ma 1130.95 %, Zdro­je AKVA 1010.85 %, Zdro­je FOTO 530.45 %, Auto­ri FOTO 530.45 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 450.38, Zdro­je OSOBNÁ 240.20 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 230.19 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 180.15 %, Auto­ri OSOBNÁ 170.14 %
  • v roku 2014 (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 38.4226.85 %, WordP­ress AKVA 26.6518.63 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 21.1514.78 %, Gre­ga­rius 13.429.38 %, WordP­ress FOTO 13.299.29 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 8.065.63 %, WordP­ress OSOBNÁ 5.263.68 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3.552.48 %, Kate­gó­rie FOTO 2.631.84 %, Piwik 2.241.57 %, Rekla­ma 1.651.15 %, Kate­gó­rie AKVA 1.551.08 %,
  • Cel­ko­vý stav traf­fi­cu (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 160.9742.40 %, WordP­ress AKVA 56.3514.84 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 37.669.92 %, WordP­ress FOTO 32.208.48 %, Gre­ga­rius 29.387.74 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 15.444.07 %, WordP­ress OSOBNÁ 11.723.09 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 8.892.34 %, Rekla­ma 5.861.54 %, Kate­gó­rie FOTO 5.171.36 %, Piwik 3.140.83 %, Kate­gó­rie AKVA 2.560.68 %, Zdro­je AKVA 2.310.61 %, Auto­ri AKVA 2.070.54 %, Zdro­je FOTO 1.510.40 %, Auto­ri FOTO 1.310.34 %, Zdro­je OSOBNÁ 0.920.24 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 0.850.22 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 0.520.14 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 0.510.13 %, Auto­ri OSOBNÁ 0.310.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend refer­re­rov: akva​.sk 1 515, akva​rij​ni​.cz 707, vis​senp​ra​at​jes​.nl 510, face​bo​ok​.com 372, sez​nam​.cz 247, skysc​ra​per​ci​ty​.com 178, rybic​ky​.net 100
  • pod­ľa roč­ných tren­dov: akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs,
  • v roku 2014: akva​.sk 23 310, vis​senp​ra​at​jes​.nl 7 399, akva​rij​ni​.cz 5 422, face​bo​ok​.com 3 798, sez​nam​.cz 3 468, skysc​ra​per​ci​ty​.com 2 497, rybic​ky​.net 1 539, wp​.me 1294, sport​.alie​xirs​.it 907, cen​trum​.cz 654, semalt​.com 576, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 515, mojas​vad​ba​.sk 489, you​tu​be​.com 406, mesh​jour​na​list​.com 389, maniak​va​.sweb​.cz 339, cho​va​te​lia​.sk 317, kduz​.com 312, forum​.splen​dens​po​wer​.cz 270, cich​lid​por​tal​.sk 264, akva​ris​ta​.cz 241, akva​rium​.napa​dy​.net 233, tulu​lum​.blog​.cz 229, akva​ma​la​wi​.com 223, blo​.gs 215,
  • cel­ko­vý stav: akva​.sk 278 599, cich​lid​por​tal​.sk 45 103, vis​senp​ra​at​jes​.nl 26 590, akva​ma​nia​.sk 19 610, denis​.wz​.cz 12 484, skysc​ra​per​ci​ty​.com 10 107, cory​cats​.sk 8 704, face​bo​ok​.com 7 668, eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr 4 785, zoojo​mis​.sk 4 419, tery​.sk 3 463, sez​nam​.cz 3 239, tulu​lum​.blog​.cz 1 970, blo​.gs 1 876, stuf​fi​.blog​.cz 1 970, akva​ry​um​ku​lu​bu​.org 1 573, zahir​.akva​ry​um​.com 1 466, dhvez​dic​ka​.blog​.cz 1 364, www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 1 339, akva​fish​.blog​.cz 1 236, ifau​na​.sk 1 180, aqu​arium​fo​rum​.com 1 107, hack​bank​.gen​.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend traf­fi­cu z kra­jín v %: USA 41.53, Slo­ven­sko 35.44, Čes­ko 7.46, Nemec­ko 4.39, Rus­ko 2.94, Fran­cúz­sko 1.36, Ukra­ji­na 0.76, Kana­da 0.33, Čína 0.21
  • pod­ľa roč­ných tren­dov náv­štev: USA 38.71, Slo­ven­sko 23.93, Čína 14.40, Čes­ko 3.87, Nemec­ko 2.21, Holand­sko 2.15, Rus­ko 2.04, Ukra­ji­na 1.55, Fran­cúz­sko 1.41, Írsko 1.03
  • v roku 2014: Slo­ven­sko 43.22 %, USA 38.28 %, Čes­ko 8.87 %, Nemec­ko 4.82 %, Rus­ko 2.26 %, Fran­cúz­sko 1.12 %
  • cel­ko­vý stav v %: USA 34.26, Slo­ven­sko 31.51, Čína 10.87, Čes­ko 4.36, Holand­sko 2.11, Nemec­ko 2.01, Rus­ko 1.84, Ukra­ji­na 1.36, Fran­cúz­sko 1.16, Írsko 0.76, Veľ­ká Bri­tá­nia 0.74, Japon­sko 0.64, Kana­da 0.49, Poľ­sko 0.48, Nór­sko 0.43, Turec­ko 0.41, Island 0.41, Bel­gic­ko 0.36, Švéd­sko 0.29, Bra­zí­li 0.24, Rakús­ko 0.24, Taj­wan 0.22, Chor­vát­sko 0.22, Talian­sko 0.20, Maďar­sko 0.19, Mol­dav­sko 0.15, Rumun­sko 0.15, Špa­niel­sko 0.14,
  • pod­ľa roč­ných tren­dov z tých­to miest v %: Bra­ti­sla­va 15.21, Moun­tain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šan­ghaj 5.55, Red­mond, US 4.48, Men­lo Park, US 4.01, Ban­ská Bys­tri­ca 3.15, Pra­ha 2.72, Holts­vil­le, US 2.67, New York 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlan­ta, Geor­gia, US 1.59, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Mos­kva 1.43, Bro­ok­lyn, US 1.34, Chi­ca­go 1.20, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.17, Ash­burn, US 1.15, Seatt­le 1.09, Kijev 1.04, Dub­lin 1.01,
  • cel­ko­vo: Bra­ti­sla­va 23.16, Moun­tain View, US 5.30, Ban­ská Bys­tri­ca 4.93, Red­mond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šan­ghaj 4.64, Men­lo Park, US 3.60, Pra­ha 3.35, New York 2.48, Holts­vil­le, US 2.23, Atlan­ta, Geor­gia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Bro­ok­lyn, US 1.92, Chi­ca­go 1.86, Koši­ce 1.56, Mos­kva 1.48, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Seatt­le 1.15, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.13, Ash­burn, US 1.12, Amster­dam 1.03, Kijev 1.02,
  • na plat­for­me roč­né tren­dy v %: Win­do­ws Seven 34.96, Win­do­ws XP 27.55, Win­do­ws Vis­ta 4.78, Linux 4.37, Andro­id 2.82, Mac 1.68, Win­do­ws NT 1.64,
  • v roku 2014: Win­do­ws Seven 30.85, Win­do­ws XP 7.42, Andro­id 3.40, Linux 2.61, Win­do­ws NT 2.30, Win­do­ws Vis­ta 1.63, Mac 1.25
  • cel­ko­vo: Win­do­ws XP 23.26, Win­do­ws Seven 22.46, Win­do­ws Vis­ta 5.02, Lin­xu 2.42, Andro­id 1.55, Mac 1.13, Win­do­ws NT 0.97, Win­do­ws 2003 0.57, Win­do­ws 2000 0.34, Win­do­ws 98 0.26, iOS 0.19, Win­do­ws 95 0.16, Win­do­ws ME 0.12

The ana­ly­sis is based on mea­su­re­ments from the web hos­ting pro­vi­der, his­to­ri­cal­ly using Goog­le Ana­ly­tics, span­ning from the past to the pre­sent. Goog­le Ana­ly­tics was imple­men­ted on Sep­tem­ber 19, 2007. The web­si­tes were hos­ted at add­res­ses such as ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk, etc., star­ting around the year 2002. The pre­sen­ted results have been modi­fied and often adjus­ted to ref­lect trends for the rele­van­ce of the infor­ma­ti­on pro­vi­ded. App­ro­xi­ma­te­ly sin­ce April 1, 2011, I have been gene­ra­ting over­vie­ws from logs accor­ding to my own set­tings. As of now, all video recor­dings have been trans­fer­red to YouTube.

  • On Janu­ary 15, 2015: 791 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 508 (64%), Aqu­aris­tics – 218 (28%), Per­so­nal – 65 (8%)
  • On April 29, 2013: 729 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 433 (59%), Aqu­aris­tics – 216 (30%), Per­so­nal – 80 (11%)
  • On August 6, 2012: 694 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 400 (58%), Aqu­aris­tics – 214 (31%), Per­so­nal – 80 (12%)
  • On March 6, 2012658 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 364 (55%), Aqu­aris­tics – 214 (33%), Per­so­nal – 80 (12%)
    On July 13, 2010: 465 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 200 (43%), Aqu­aris­tics – 168 (36%), Per­so­nal – 97 (21%)

Accor­ding to webp​ries​tor​.com:

  • The total traf­fic for the domain sozo​.sk sin­ce its exis­ten­ce up to Janu­ary 15, 2015, is 2.26 TB.
  • Near­ly 3.74 mil­li­on visi­tors from almost 1.86 mil­li­on loca­ti­ons gene­ra­ted almost 102.8 mil­li­on hits on slight­ly more than 25.3 mil­li­on pages.
  • Visi­tors dis­co­ve­red more than 2.77 mil­li­on URL add­res­ses through over 246,000 refer­rers and almost 230,000 agents, with a que­ry avai­la­bi­li­ty of 97.69%.
  • The­re are 925 visits per day, with each visit resul­ting in 27.5 hits and the vie­wing of 6.8 pages. Each page load is app­ro­xi­ma­te­ly 23.7 kB, and one visit con­su­mes 652.95 kB. A total of 6,288 pages are loaded dai­ly, accu­mu­la­ting 25,456 loads daily.

Mont­hly Trend of Hits as of Janu­ary 12015:

  • WordP­ress AKVA: 244,20030.85%
  • Gre­ga­rius: 191,06224.13%
  • All Pho­tog­raphs: 104,97013.26%
  • WordP­ress FOTO: 78,8699.96%
  • Key­words AKVA: 48,4626.12%
  • Key­words FOTO: 30,5773.86%
  • Piwik: 29,1143.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 29,0083.66%
  • Adver­ti­se­ment: 13,3721.69%
  • Key­words OSOBNÁ: 4,4950.57%
  • Aut­hors AKVA: 2,0170.25%
  • Cate­go­ries AKVA: 1,9240.24%
  • iCa­len­dar: 1,8600.23%
  • Sour­ces AKVA: 1,5360.19%
  • Aut­hors FOTO: 4070.05%
  • Sour­ces FOTO: 1990.03%
  • phprs: 130.00%

Year 2014

  • WordP­ress AKVA: 3,036,83131.17%
  • Gre­ga­rius: 2,385,55524.49%
  • All Pho­tog­raphs: 1,286,94113.21%
  • WordP­ress FOTO: 942,2039.67%
  • Key­words AKVA: 558,2555.73%
  • Piwik: 369,9033.79%
  • Key­words FOTO: 348,7253.58%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 343,2103.52%
  • Adver­ti­se­ment: 182,6631.87%
  • Key­words OSOBNÁ: 116,2101.19%

Ove­rall Status

  • WordP­ress AKVA: 8,726,54631.56%
  • All Pho­tog­raphs: 5,469,87619.78%
  • Gre­ga­rius: 4,047,99814.64%
  • WordP­ress FOTO: 3,280,96111.86%
  • Key­words AKVA: 1,294,6054.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 1,201,6494.35%
  • iCa­len­dar: 843,3743.05%
  • Key­words FOTO: 765,1742.77%
  • Adver­ti­se­ment: 645,9152.34%
  • Piwik: 570,3642.06%
  • Key­words OSOBNÁ: 351,7091.27%
  • phprs: 165,5040.60%
  • Cate­go­ry FOTO: 114,1250.41%
  • Cate­go­ries AKVA: 44,8790.16%
  • Sour­ces AKVA: 41,5640.15%
  • Aut­hors AKVA: 38,9310.14%
  • Aut­hors FOTO: 25,9400.09%
  • Sour­ces FOTO: 23,7900.09%

Mont­hly Trend of Traf­fic (MB):

  • All Pho­tog­raphs: 3,31227.78
  • Key­words AKVA: 1,99816.76%
  • WordP­ress AKVA: 1,85515.57%
  • Gre­ga­rius: 1,0979.20%
  • WordP­ress FOTO: 1,0108.47%
  • Key­words FOTO: 7606.37%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 3993.35%
  • Key­words OSOBNÁ: 3162.65%
  • Cate­go­ry FOTO: 2422.03%
  • Piwik: 2121.78%
  • Cate­go­ries AKVA: 1441.20%
  • Aut­hors AKVA: 1271.07%
  • Adver­ti­se­ment: 1130.95%
  • Sour­ces AKVA: 1010.85%
  • Sour­ces FOTO: 530.45%
  • Aut­hors FOTO: 530.45%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 450.38%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 240.20%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 230.19%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 180.15%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 170.14%

Year 2014 (GB):

  • All Pho­tog­raphs: 38.4226.85%
  • WordP­ress AKVA: 26.6518.63%
  • Key­words AKVA: 21.1514.78%
  • Gre­ga­rius: 13.429.38%
  • WordP­ress FOTO: 13.299.29%
  • Key­words FOTO: 8.065.63%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 5.263.68%
  • Key­words OSOBNÁ: 3.552.48%
  • Cate­go­ry FOTO: 2.631.84%
  • Piwik: 2.241.57%
  • Adver­ti­se­ment: 1.651.15%

Cate­go­ries AKVA: 1.551.08%

  • Ove­rall Traf­fic Sta­tus (GB):
  • All Pho­tog­raphs: 160.9742.40%
  • WordP­ress AKVA: 56.3514.84%
  • Key­words AKVA: 37.669.92%
  • WordP­ress FOTO: 32.208.48%
  • Gre­ga­rius: 29.387.74%
  • Key­words FOTO: 15.444.07%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 11.723.09%
  • Key­words OSOBNÁ: 8.892.34%
  • Adver­ti­se­ment: 5.861.54%
  • Cate­go­ry FOTO: 5.171.36%
  • Piwik: 3.140.83%
  • Cate­go­ries AKVA: 2.560.68%
  • Sour­ces AKVA: 2.310.61%
  • Aut­hors AKVA: 2.070.54%
  • Sour­ces FOTO: 1.510.40%
  • Aut­hors FOTO: 1.310.34%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 0.920.24%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 0.850.22%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 0.520.14%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 0.510.13%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 0.310.08%

Mont­hly Trend of Refer­rers as of Janu­ary 12015:

  • akva​.sk: 1,515
  • akva​rij​ni​.cz: 707
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 510
  • face​bo​ok​.com: 372
  • sez​nam​.cz: 247
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 178
  • rybic​ky​.net: 100

Year­ly Trends

  • akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs

Year 2014:

  • akva​.sk: 23,310
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 7,399
  • akva​rij​ni​.cz: 5,422
  • face​bo​ok​.com: 3,798
  • sez​nam​.cz: 3,468
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 2,497
  • rybic​ky​.net: 1,539
  • wp​.me: 1,294
  • sport​.alie​xirs​.it: 907
  • cen​trum​.cz: 654
  • semalt​.com: 576
  • bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 515
  • mojas​vad​ba​.sk: 489
  • you​tu​be​.com: 406
  • mesh​jour​na​list​.com: 389
  • maniak​va​.sweb​.cz: 339
  • cho​va​te​lia​.sk: 317
  • kduz​.com: 312
  • forum​.splen​dens​po​wer​.cz: 270
  • cich​lid​por​tal​.sk: 264
  • akva​ris​ta​.cz: 241
  • akva​rium​.napa​dy​.net: 233
  • tulu​lum​.blog​.cz: 229
  • akva​ma​la​wi​.com: 223
  • blo​.gs: 215

Ove­rall Status:

  • akva​.sk: 278,599
  • cich​lid​por​tal​.sk: 45,103
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 26,590
  • akva​ma​nia​.sk: 19,610
  • denis​.wz​.cz: 12,484
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 10,107
  • cory​cats​.sk: 8,704
  • face​bo​ok​.com: 7,668
  • eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr: 4,785
  • zoojo​mis​.sk: 4,419
  • tery​.sk: 3,463
  • sez​nam​.cz: 3,239
  • tulu​lum​.blog​.cz: 1,970
  • blo​.gs: 1,876
  • stuf​fi​.blog​.cz: 1,970
  • akva​ry​um​ku​lu​bu​.org: 1,573
  • zahir​.akva​ry​um​.com: 1,466
  • dhvez​dic​ka​.blog​.cz: 1,364
  • www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 1,339
  • akva​fish​.blog​.cz: 1,236
  • ifau​na​.sk: 1,180
  • aqu​arium​fo​rum​.com: 1,107
  • hack​bank​.gen​.tr: 1,022

Mont­hly Trend of Traf­fic from Coun­tries in %:

  • USA: 41.53%
  • Slo­va­kia: 35.44%
  • Czech Repub­lic: 7.46%
  • Ger­ma­ny: 4.39%
  • Rus­sia: 2.94%
  • Fran­ce: 1.36%
  • Ukrai­ne: 0.76%
  • Cana­da: 0.33%
  • Chi­na: 0.21%

Year­ly Trends of Visits:

  • USA: 38.71%
  • Slo­va­kia: 23.93%
  • Chi­na: 14.40%
  • Czech Repub­lic: 3.87%
  • Ger­ma­ny: 2.21%
  • Nether­lands: 2.15%
  • Rus­sia: 2.04%
  • Ukrai­ne: 1.55%
  • Fran­ce: 1.41%
  • Ire­land: 1.03

Year 2014:

  • Slo­va­kia: 43.22%
  • USA: 38.28%
  • Czech Repub­lic: 8.87%
  • Ger­ma­ny: 4.82%
  • Rus­sia: 2.26%
  • Fran­ce: 1.12%

Ove­rall Sta­tus in %:

  • USA: 34.26%
  • Slo­va­kia: 31.51%
  • Chi­na: 10.87%
  • Czech Repub­lic: 4.36%
  • Nether­lands: 2.11%
  • Ger­ma­ny: 2.01%
  • Rus­sia: 1.84%
  • Ukrai­ne: 1.36%
  • Fran­ce: 1.16%
  • Ire­land: 0.76%, Uni­ted King­dom: 0.74%, Japan: 0.64%,
  • Cana­da: 0.49%, Poland: 0.48%, Nor­way: 0.43%, Tur­key: 0.41%, Ice­land: 0.41%
  • Bel­gium: 0.36%, Swe­den: 0.29%, Bra­zil: 0.24%, Aus­tria: 0.24%, Tai­wan: 0.22%, Cro­atia: 0.22%,
  • Ita­ly: 0.20%, Hun­ga­ry: 0.19%, Mol­do­va: 0.15%, Roma­nia: 0.15%, Spain: 0.14%

Year­ly Trends from the­se Cities in %:

  • Bra­ti­sla­va: 15.21%
  • Moun­tain View, US: 5.97%
  • Zheng Zhou, Chi­na: 5.64%
  • Shan­ghai: 5.55%, Red­mond, US: 4.48%, Men­lo Park, US: 4.01%
  • Ban­ská Bys­tri­ca: 3.15%, Pra­gue: 2.72%, Holts­vil­le, US: 2.67%
  • New York: 2.37%, Bei­jing, Chi­na: 2.03%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 1.59%
  • Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Mos­cow: 1.43%, Bro­ok­lyn, US: 1.34%
  • Chi­ca­go: 1.20%, Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.17%, Ash­burn, US: 1.15%
  • Seatt­le: 1.09%, Kiev: 1.04%, Dub­lin: 1.01%

Ove­rall:

  • Bra­ti­sla­va: 23.16%, Moun­tain View, US: 5.30%, Ban­ská Bys­tri­ca: 4.93%
  • Red­mond, US: 4.69%, Zheng Zhou, Chi­na: 4.69%, Shan­ghai: 4.64%
  • Men­lo Park, US: 3.60%, Pra­gue: 3.35%, New York: 2.48%
  • Holts­vil­le, US: 2.23%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 2.06%, Bei­jing, Chi­na: 2.01%
  • Bro­ok­lyn, US: 1.92%, Chi­ca­go: 1.86%, Koši­ce: 1.56%
  • Mos­cow: 1.48%, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Seatt­le: 1.15%
  • Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.13%, Ash­burn, US: 1.12%, Amster­dam: 1.03%, Kiev: 1.02%

Plat­form Year­ly Trends in %:

  • Win­do­ws Seven: 34.96%
  • Win­do­ws XP: 27.55%
  • Win­do­ws Vis­ta: 4.78%
  • Linux: 4.37%
  • Andro­id: 2.82%
  • Mac: 1.68%
  • Win­do­ws NT: 1.64%

Year 2014:

  • Win­do­ws Seven: 30.85%
  • Win­do­ws XP: 7.42%
  • Andro­id: 3.40%
  • Linux: 2.61%
  • Win­do­ws NT: 2.30%
  • Win­do­ws Vis­ta: 1.63%
  • Mac: 1.25%

Ove­rall

  • Win­do­ws XP: 23.26%
  • Win­do­ws Seven: 22.46%
  • Win­do­ws Vis­ta: 5.02%
  • Linux: 2.42%
  • Andro­id: 1.55%
    Mac: 1.13%
  • Win­do­ws NT: 0.97%
  • Win­do­ws 2003: 0.57%
  • Win­do­ws 2000: 0.34%
  • Win­do­ws 98: 0.26%
  • iOS: 0.19%
  • Win­do­ws 95: 0.16%
  • Win­do­ws ME: 0.12%

Zo šta­tis­tík od posky­to­va­te­ľa pries­to­ru – web​sup​port​.sk a pred­tým webp​ries​tor​.com /​From the sta­tis­tics pro­vi­ded by the hos­ting pro­vi­der – web​sup​port​.sk, and pre­vi­ous­ly webp​ries​tor​.com

Rok

Traf­fic

Náv­števNor­mál­ne náv­šte­vyJedi­neč­ných návštevníkovSitesHitsStrá­nokURLsReferrersAgentsNedo­stup­nosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 0141 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

Rok

Hits/​VisitPages/​VisitkB/​VisitSum Visit Lenght Visit Len­ght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125

2008

25.76.221 844

2007

40.73.25363

2006

27.23.56354

2005

23.72.40289

2004

22.62.47248

2003

22.82.08215

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisittotalgbtotalpages totalvisitsday uniquepages

Pod­ľa Goog­le od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 náv­štev, z toho 442 230 jedi­neč­ných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odcho­du zo vstup­ných stránok, 
  • zobra­zi­lo sa 1 476 590 strá­nok, 961 548 jedi­neč­ných, 1 141 001 (77.27 %) bez odcho­dov zo vstup­ných stránok,
  • den­ný prie­mer je 254 náv­štev, zo 148 štá­tov z 6 286 miest pomo­cou 74 pre­hlia­da­čov na 30 ope­rač­ných systémoch,
  • mie­ra odcho­dov je 59.40 %, 23.04 % náv­štev­ní­kov sa na strán­ky vra­cia, frek­ven­cia náv­štev­ní­ka je 11.27,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:15 minút, nav­ští­via 5.03 stránok,
  • aktu­ál­nosť náv­štev­ní­ka je 44.23 dňa, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺb­ka 4.57 stránok,
  • zo Slo­ven­ska je 81.91 %, z Čes­ka – 7.21 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: Turec­ko 10.29 %, Nemec­ko 9.05 %, USA 8.57, Veľ­ká Bri­tá­nia 7.76 %, Poľ­sko 7.57 %. Chor­vát­sko 4.99 %, Rakús­ko 4.09 %, Maďar­sko 3.90, Fran­cúz­sko 3.63, Srb­sko 3.61 atď.
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy – 50.31 %, zo zvyš­ku: Trna­va 11.81 %, Koší­ce 11.70 %, Žili­na 9.78 %, Nit­ra 8.32 %,
  • 68.25 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 22.50 % pria­mo, 9.72 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.17 % cez sociál­ne služby
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 39.10 %, Inter­net Explo­rer 34.55 %, Chro­me 12.51 %, Ope­ra 10.11 %, Safa­ri 1.92 %, Andro­id 1.28 %
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 94.43 %, zo zvyš­ku: Andro­id 39.70 %, Linux 23.23 %, Macin­tosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 18.68 %, sez​nam​.cz 17.44 %, zoznam​.sk 9.50 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51 %, face​bo​ok​.com 5.26 %, rybic​ky​.net 3.97 %, akva​ma​la​wi​.com 2.72 %, azet​.sk 1.79 %, splen​dens​po​wer​.cz 1.43 %, akva​rij​ni​.cz 1.16 %, zoohoo​.sk 1.14 %, akva​ris​ta​.cz 1.12 %, naj​.sk 1.08 %, atlas​.sk 1.04 %

Pod­ľa Goog­le rok 2014:

  • 42 846 náv­štev – 33 673 jedi­neč­ných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 76.00 % mie­ra odcho­dov, 74 024 zobra­ze­ných strá­nok – 61 632 jedi­neč­ných, 41 461 bez odcho­dov (56.01 %), 22.21 % vra­ca­jú­cich sa návštevníkov,
  • den­ný prie­mer je 117 náv­štev, zo 114 štá­tov z 1 379 miest pomo­cou 31 pre­hlia­da­čov na 19 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 7:08 minú­ty, nav­ští­via 4.03 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.89 náv­štev, aktu­ál­nosť 31.89, hĺb­ka náv­šte­vy 4.04, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slo­ven­ska 84.60 %, z Čes­ka – 6.67 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 18.13 %, Nemec­ko 10.48 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 10.02 %, Rakús­ko 7.28 %, Bra­zí­lia 7.06 %, Maďar­sko 6.18 %, Poľ­sko 4.67 %,
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.31 %, zo zvyš­ku: Žili­na 14.36 %, Koši­ce 9.88 %, Nit­ra 5.94 %, Trna­va 5.93 %, Pieš­ťa­ny 4.67 %, Pre­šov 4.14 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.02, Pop­rad 3.88 %, Micha­lov­ce 3.80 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.42 %, Nové Zám­ky 3.39 %, Prie­vi­dza 3.34 %, Zvo­len 3.22 %, 
  • 72.42 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 17.61 % pria­mo 8.59 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky, 1.37 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Chro­me 42.24 %, Fire­fox 23.71 %, Inter­net Explo­rer 11.28 %, Andro­id 8.28 %, Ope­ra 7.67 %, Safa­ri 6.12 %,
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 73.75 %, zo zvyš­ku: Andro­id 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macin­tosh 4.95 %, Win­do­ws Pho­ne 2.14 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 27.83 %, face​bo​ok​.com 12.39 %, sez​nam​.cz 10.47 %, semalt​.com 8.60 %, ask​.com 3.51 %, rybic​ky​.net 3.30 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 2.79 %, akva​rij​ni​.cz 2.41 %, mojas​vad​ba​.sk, cen​trum​.cz, but​tons​-for​-web​si​te​.com 1.45 %

Tren­do­vo (pred­po­klad) pod­ľa Goog­le pre rok 2015:

  • 55 296 náv­štev, 44 922 jedi­neč­ných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 71.71 % mie­ra odcho­dov, 117 729 zobra­ze­ných strá­nok – 84 426 jedi­neč­ných, 79 927 bez odcho­dov (67.89 %), 19.47 % vra­ca­jú­cich sa náv­štev­ní­kov zo 100 štá­tov a 1 371 miest,
  • den­ný prie­mer je 151 náv­štev, pomo­cou 28 pre­hlia­da­čov na 17 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:37 minú­ty, nav­ští­via 4.23 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.65 náv­štev, aktu­ál­nosť 41.21, hĺb­ka náv­šte­vy 3.94, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slo­ven­ska 83.48 %, z Čes­ka – 8.24 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 16.44 %, Nemec­ko 10.84 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 9.99 %, Rakús­ko 6.57 %, Poľ­sko 5.52 %, Maďar­sko 5.05 %, Fran­cúz­sko 3.33 %, Bra­zí­lia 2.88 %, Špa­niel­sko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Talian­sko 2.32 %,
  • Slo­vá­ci prí­du naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.01 %, zo zvyš­ku: Žili­na 11.53 %, Koši­ce 10.50 %, Trna­va 7.48 %, Nit­ra 6.85 %, Pieš­ťa­ny 4.61 %, Micha­lov­ce 4.47 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.43 %, Pre­šov 3.89 %, Pop­rad 3.71 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.65 %, Zvo­len 3.59 %, Prie­vi­dza 3.45 %, 
  • 63.30 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 29.29 % pria­mo, 8.11 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.61 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 33.29 %, Chro­me 30.36 %, Inter­net Explo­rer 18.41 %, Ope­ra 8.94 %, Andro­id 4.22, Safa­ri 4.14 %, 
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 85.34 %, zo zvyš­ku: Andro­id 36.65 %, Linux 25.89 %, Macin­tosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPho­ne 1.11 %, Win­do­ws Pho­ne 1.05 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 28.46 %, face​bo​ok​.com 11.86 %, sez​nam​.cz 4.66 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 3.76 %, zoznam​.sk 3.58 %, semalt​.com 2.98, rybic​ky​.net 2.96 %, akva​rij​ni​.cz 2.46 %.

Accor­ding to Goog­le Ana­ly­tics from Sep­tem­ber 19, 2007, to Janu­ary 12015:

  • Total visits: 563,893, of which 442,230 are uni­que (78.42%).
  • Page­vie­ws: 1,476,590; Uni­que page­vie­ws: 961,548; Pages per visit: 5.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 254 visits from 148 coun­tries, 6,286 cities, using 74 bro­wsers on 30 ope­ra­ting systems.
  • Boun­ce rate: 59.40%; Retur­ning visi­tors: 23.04%; Visi­tor fre­qu­en­cy: 11.27.
  • Time spent on site: 5:15 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 6.8 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 81.91% from Slo­va­kia, 7.21% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 11.81% from Trna­va, 11.70% from Koši­ce, 9.78% from Žili­na, 8.32% from Nitra.
  • Traf­fic sour­ces: 68.25% from search engi­nes, 22.50% direct, 9.72% from refer­ral sites, 0.17% from social services.
  • Bro­wsers: Fire­fox 39.10%, Inter­net Explo­rer 34.55%, Chro­me 12.51%, Ope­ra 10.11%, Safa­ri 1.92%, Andro­id 1.28%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 94.43%, Andro­id 39.70%, Linux 23.23%, Macin­tosh 17.89%, iOS 13.08%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 18.68%, sez​nam​.cz 17.44%, zoznam​.sk 9.50%, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51%, face​bo​ok​.com 5.26%, and others.

For the year 2014:

  • Total visits: 42,846; Uni­que visits: 33,673 (78.59%); Boun­ce rate: 76.00%.
  • Page­vie­ws: 74,024; Uni­que page­vie­ws: 61,632; Pages per visit: 4.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 117 visits from 114 coun­tries, 1,379 cities, using 31 bro­wsers on 19 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 7:08 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.03 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 84.60% from Slo­va­kia, 6.67% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 14.36% from Žili­na, 9.88% from Koši­ce, 5.94% from Nit­ra, 5.93% from Trnava.
  • Traf­fic sour­ces: 72.42% from search engi­nes, 17.61% direct, 8.59% from refer­ral sites, 1.37% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 42.24%, Fire­fox 23.71%, Inter­net Explo­rer 11.28%, Andro­id 8.28%, Ope­ra 7.67%, Safa­ri 6.12%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 73.75%, Andro­id 66.04%, iOS 16.51%, Linux 9.40%, Macin­tosh 4.95%, Win­do­ws Pho­ne 2.14%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 27.83%, face​bo​ok​.com 12.39%, sez​nam​.cz 10.47%, semalt​.com 8.60%, ask​.com 3.51%, and others.

Pro­jec­ted trend for 2015:

  • Esti­ma­ted visits: 55,296; Uni­que visits: 44,922 (81.24%); Boun­ce rate: 71.71%.
  • Page­vie­ws: 117,729; Uni­que page­vie­ws: 84,426; Pages per visit: 4.23.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 151 visits using 28 bro­wsers on 17 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 5:37 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.23 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 83.48% from Slo­va­kia, 8.24% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.01% from Bra­ti­sla­va, 11.53% from Žili­na, 10.50% from Koši­ce, and others.
  • Traf­fic sour­ces: 63.30% from search engi­nes, 29.29% direct, 8.11% from refer­ral sites, and 0.61% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 30.36%, Fire­fox 33.29%, Inter­net Explo­rer 18.41%, and others.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 85.34%, Andro­id 36.65%, iOS 11.99%, and others.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 28.46%, face​bo​ok​.com 11.86%, sez​nam​.cz 4.66%, and others.

Use Facebook to Comment on this Post