Krajina, Česko, Južná Morava, Moravské, Mosty, Neživé, Obce, Stavby, Zahraničie

Černvír

Hits: 80

Čern­vír je obec nachá­dza­jú­ca sa v okre­se Brno-​venkov v Jiho­mo­rav­skom kra­ji, pri­bliž­ne 12 kilo­met­rov seve­ro­zá­pad­ne od Tiš­no­va. Leží v Hor­nos­vra­tec­kej vrcho­vi­ne, v prí­rod­nom par­ku Svra­tec­ká hor­na­ti­na, a rozp­res­tie­ra sa v údo­lí rie­ky Svrat­ky v nad­mor­skej výš­ke 315 met­rov. Prvá písom­ná zmien­ka o Čern­ví­re pochá­dza z roku 1285. V 14. sto­ro­čí bol Čern­vír roz­de­le­ný medzi via­ce­rých zema­nov, medzi kto­rý­mi boli Filip z Čern­ví­ru, Petr z Čern­ví­ru a jeho brat Art­leb z Kle­čan (Wiki­pe­dia CS). Obec je zná­ma svo­ji­mi dvo­ma význam­ný­mi his­to­ric­ký­mi pamiat­ka­mi. Prvou z nich je kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, kto­rý pat­rí medzi naj­po­zo­ru­hod­nej­šie sta­veb­né pamiat­ky v Čes­kej repub­li­ke. Sto­jí na najuž­šej sever­nej čas­ti skal­né­ho ostro­hu nad rie­kou Svrat­kou, obklo­pe­ný úzkym pod­ko­vo­vi­tým cin­to­rí­nom a prie­s­trans­tvom pred kos­to­lom lemo­va­ným zo západ­nej stra­ny pras­ta­rý­mi lipa­mi. Vo vnút­ri sa nachá­dza­jú vzác­ne rez­bár­ske prá­ce a gotic­ké násten­né maľ­by. Kos­tol bol posta­ve­ný prav­de­po­dob­ne oko­lo roku 1228 (cern​vir​.cz). Dru­hou význam­nou pamiat­kou je uni­kát­ny kry­tý dre­ve­ný most cez rie­ku Svrat­ku. Ten­to trá­mo­vý most bol posta­ve­ný v roku 1718 a je naj­star­ším docho­va­ným kry­tým dre­ve­ným mos­tom na Mora­ve. Je dlhý 32 met­rov, širo­ký 2,6 met­ra a jeho mos­tov­ka sa nachá­dza v prie­mer­nej výš­ke 4 met­re nad hla­di­nou rie­ky (udo​li​his​to​rie​.cz). Bol využí­va­ný do roku 1954. Obec Čern­vír pat­rí ku naj­star­ším na východ­nom sva­hu Čes­ko­mo­rav­skej vrcho­vi­ny. Už v 13. sto­ro­čí tu asi stá­lo hra­dis­ko, pev­nosť a román­sky kostol.


Čern­vír is a muni­ci­pa­li­ty loca­ted in the Brno-​venkov dis­trict in the South Mora­vian Regi­on, app­ro­xi­ma­te­ly 12 kilo­me­ters nort­hwest of Tiš­nov. It lies in the Hor­nos­vra­tec­ká High­lands, wit­hin the Svra­tec­ká High­lands Natu­re Park, and stret­ches along the val­ley of the Svrat­ka River at an alti­tu­de of 315 meters abo­ve sea level. The first writ­ten men­ti­on of Čern­vír dates back to 1285. In the 14th cen­tu­ry, Čern­vír was divi­ded among seve­ral nob­le­men, inc­lu­ding Filip of Čern­vír, Petr of Čern­vír, and his brot­her Art­leb of Kle­ča­ny (Wiki­pe­dia CS).

The muni­ci­pa­li­ty is reno­wned for its two sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal land­marks. The first is the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, which is among the most remar­kab­le archi­tec­tu­ral monu­ments in the Czech Repub­lic. It stands on the nar­ro­west nort­hern part of a roc­ky pro­mon­to­ry abo­ve the Svrat­ka River, sur­roun­ded by a nar­row horseshoe-​shaped ceme­te­ry and a spa­ce in front of the church lined with ancient lime tre­es on the wes­tern side. Insi­de, the­re are valu­ab­le car­vings and Got­hic wall pain­tings. The church was like­ly built around 1228 (cern​vir​.cz). The second sig­ni­fi­cant land­mark is a uni­que cove­red wooden brid­ge over the Svrat­ka River. This beam brid­ge was built in 1718 and is the oldest pre­ser­ved cove­red wooden brid­ge in Mora­via. It is 32 meters long, 2.6 meters wide, and its brid­ge deck is loca­ted at an ave­ra­ge height of 4 meters abo­ve the river (udo​li​his​to​rie​.cz). It was used until 1954. The vil­la­ge of Čern­vír is among the oldest on the eas­tern slo­pe of the Bohemian-​Moravian High­lands. As ear­ly as the 13th cen­tu­ry, the­re was like­ly a for­ti­fied sett­le­ment, a stron­ghold, and a Roma­ne­sque church here.


Čern­vír je obec nachá­ze­jí­cí se v okre­se Brno-​venkov v Jiho­mo­rav­ském kra­ji, přib­liž­ně 12 kilo­met­rů seve­ro­zá­pad­ně od Tiš­no­va. Leží v Hor­nos­vra­tec­ké vrcho­vi­ně, v pří­rod­ním par­ku Svra­tec­ká hor­na­ti­na, a rozp­ros­tí­rá se v údo­lí řeky Svrat­ky v nad­mo­řs­ké výš­ce 315 met­rů. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Čern­ví­ru pochá­zí z roku 1285. Ve 14. sto­le­tí byl Čern­vír roz­dělen mezi něko­lik zema­nů, mezi nimiž byli Filip z Čern­ví­ru, Petr z Čern­ví­ru a jeho bratr Art­leb z Kle­čan (Wiki­pe­dia CS).

Obec je zná­má svý­mi dvěma význam­ný­mi his­to­ric­ký­mi památ­ka­mi. Prv­ní z nich je kos­tel Nane­bev­ze­tí Pan­ny Marie, kte­rý patří mezi nej­po­zo­ru­hod­něj­ší sta­veb­ní památ­ky v Čes­ké repub­li­ce. Sto­jí na nejuž­něj­ší sever­ní čás­ti skal­ní­ho ostro­hu nad řekou Svrat­kou, obklo­pen úzkým pod­ko­vo­vi­tým hřbi­to­vem a pro­s­trans­tvím před kos­te­lem, lemo­va­ným ze západ­ní stra­ny pras­ta­rý­mi lípa­mi. Uvni­tř se nachá­ze­jí vzác­né řez­bá­řs­ké prá­ce a gotic­ké nástěn­né mal­by. Kos­tel byl prav­děpo­dob­ně posta­ven kolem roku 1228 (cern​vir​.cz). Dru­hou význam­nou památ­kou je uni­kát­ní kry­tý dře­věný most přes řeku Svrat­ku. Ten­to trá­mo­vý most byl posta­ven v roce 1718 a je nej­star­ším docho­va­ným kry­tým dře­věným mos­tem na Mora­vě. Je dlou­hý 32 met­rů, širo­ký 2,6 met­ru a jeho mos­tov­ka se nachá­zí v průměr­né výš­ce 4 met­ry nad hla­di­nou řeky (udo​li​his​to​rie​.cz). Byl využí­ván do roku 1954. Obec Čern­vír patří k nej­star­ším na východ­ním sva­hu Čes­ko­mo­rav­ské vrcho­vi­ny. Již ve 13. sto­le­tí zde prav­děpo­dob­ně stá­lo hra­dis­ko, tvrz a román­ský kostel.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Levoča – kráľovské mesto

Hits: 5467

Mes­to Levo­ča leží pod Levočs­ký­mi vrch­mi, vďa­ka svo­jej boha­tej minu­los­ti pat­rí medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá Slo­ven­ska (levo​ca​.sk). Maďar­sky Lőc­se, nemec­ky Leuts­chau, leží v nad­mor­skej výš­ke 570 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 64 km2 žije tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Levočs­ká doli­na, Levočs­ké lúky, Záva­da (Wiki­pe­dia).

Je to sta­ro­by­lé his­to­ric­ké mes­to s pek­ným cen­trom. Kráľov­ské mes­to Slo­ven­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levočs­ké námes­tie pat­rí medzi naj­väč­šie stre­do­ve­ké námes­tia na Slo­ven­sku (roy​al​-towns​.sk). Dnes v Levo­či žije asi 14500 oby­va­te­ľov. Od roku 2009 je mes­to zapí­sa­né na Zozna­me Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (levo​ca​.sk). 

Na mies­te dneš­né­ho mes­ta bolo už na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zu­je kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša juho­vý­chod­ne od mes­ta, kto­rý bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. Dru­há osa­da bola tam, kde je dnes Košic­ká uli­ca (levo​ca​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1249, pod náz­vom Leucha (levo​ca​.sk). V 13. sto­ro­čí sa tu usa­dzu­jú nemec­kí kolo­nis­ti a v roku 1271 sa Levo­ča stá­va hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov (levo​ca​.sk). Hyb­nou silou mes­ta bol obchod. Obcho­do­va­lo sa s han­sov­ný­mi mes­ta­mi, s Kra­ko­vom, s Benát­ka­mi. Reme­sel­ní­ci pro­du­ko­va­li tovar pre celé Uhor­sko a aj Poľ­sko. Neskôr sa Levo­ča sta­la jed­ným z cen­tier rene­san­cie a huma­niz­mu v Uhor­sku (levo​ca​.sk). V roku 1474 nav­ští­vil mes­to Matej Kor­vín, v roku 1497 bra­tia Jage­lov­ci. V tla­čiar­ni bra­tov Bre­ue­rov­cov vyšiel Orbis Pic­tus Jana Amo­sa Komen­ské­ho v šty­roch jazy­koch. V dobe národ­né­ho obro­de­nia bola Levo­ča mies­tom pôso­be­nia štú­rov­cov (roy​al​-towns​.sk). V Levo­či pôso­bil Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, fyzik Albert Fuchs, hereč­ky Lucia Gaži­ová, Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia bol posta­ve­ný dneš­ný veľ­ký far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba star­šie­ho, apoš­to­la (levo​ca​.sk). Mimo­riad­ne cen­ný je jeho inte­ri­ér, kto­rý pred­sta­vu­je jedi­neč­né die­la stre­do­vé­ho sak­rál­ne­ho ume­nia. Nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný hlav­ný oltár svä­té­ho Jaku­ba je s výš­kou 18.6 met­ra naj­vyš­ším svoj­ho dru­hu na sve­te. Je z lipo­vé­ho dre­va v rokoch 15071517 v diel­ni Maj­stra Pav­la (levo​ca​.sk). Námes­tie lemu­je viac ako 50 meš­tian­skych a pat­ri­cij­ských domov, mno­hé sú pome­no­va­né pod­ľa býva­lých maji­te­ľoch (levo​ca​.sk).

V 14. až 15. sto­ro­čí sa mes­to sta­lo stre­do­európ­skym obchod­ným cen­trom (levo​ca​.sk). Mes­to hos­po­dár­sky i kul­túr­ne kul­mi­nu­je na pre­lo­me 15. a 16. sto­ro­čia (levo​ca​.sk). Levočs­ké lýce­um sa sta­lo význam­ným cen­trom slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia štú­rov­cov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na his­to­ric­kom námes­tí je viac ako 50 gotic­kých, rene­sanč­ných a rano­ba­ro­ko­vých pat­ri­cíj­skych domov s arká­do­vi­tý­mi vnút­ro­ný­mi dvor­mi (skon​li​ne​.sk). Levočs­ké hrad­by sú tak­mer kom­plet­ne zacho­va­né, z 15 bášt a veží sa zacho­va­lo 6, z toho tri brá­ny: Košic­ká, Poľ­ská a Men­hard­ská. Pôvod rad­ni­ce sia­ha do 15. sto­ro­čia. Na fasá­de sú maľ­by, kto­ré pred­sta­vu­jú sym­bo­ly občian­skych cnos­tí: stried­mosť, opatr­nosť, udat­nosť, trpez­li­vosť a spra­vod­li­vosť. Dnes je rad­ni­ca spo­je­ná s rene­sanč­nou vežou, kto­rá bola posta­ve­ná v rokoch 16561661 a slú­ži­la ako zvo­ni­ca. Pôvod­ne zo 16. sto­ro­čia pochá­dza kliet­ka han­by, kto­rá sto­jí pred rad­ni­cou. Od 16. sto­ro­čia do roku 1923 bola Levo­ča síd­lom Spiš­skej župy (levo​ca​.sk). V rokoch 17461747 vyučo­val na jezu­it­skom gym­ná­ziu mate­ma­tik, fyzik a astro­nóm Maxi­mi­lián Rudolf Hell. 18. a 19. sto­ro­čí pôso­bi­li v baníc­tve a žele­ziar­stve Prob­st­ne­rov­ci. Po odvo­la­ní Ľudo­ví­ta Štú­ra z bra­ti­slav­ské­ho lýcea, priš­li jeho štu­den­ti na Evan­je­lic­ké lýce­um do Levo­če. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti vznik­la v roku 1844 revo­luč­ná pie­seň, neskôr hym­na Nad Tat­rou sa blýs­ka”, kto­rá sa prvý­krát spie­va­lu tu (Kris­te­ko­vá).

V Levo­či sa koná Medzi­ná­rod­ný kul­túr­ny fes­ti­val Dni Maj­stra Pav­la, fes­ti­val váž­nej hud­by Levočs­ké babie leto, fes­ti­val komor­nej hud­by Kon­ver­gen­cie, súťaž nepro­fe­si­onál­nych diva­del­ných súbo­rov Scé­nic­ká žat­va (Kris­te­ko­vá), tema­tic­ké pre­hliad­ky Potul­ky Levo­čou, Levočs­ká hudob­ná jar, Levočs­ká hudob­ná jeseň, Marián­ska púť, Kar­pat­ský reme­sel­ný trh, Via­noč­ný reme­sel­ný trh, výtvar­ný a foto­gra­fic­ký Ple­nér Maj­stra Pav­la, noč­né podu­ja­tie plné hud­by, spe­vy, sve­tiel Tajom­ná Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


The town of Levo­ča is situ­ated bene­ath the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), and due to its rich his­to­ry, it is among the most visi­ted towns in Slo­va­kia (levo​ca​.sk). In Hun­ga­rian, it is cal­led Lőc­se, and in Ger­man, Leuts­chau, situ­ated at an ele­va­ti­on of 570 meters abo­ve sea level. It covers an area of 64 km² and is home to almost 15,000 resi­dents, with dis­tricts inc­lu­ding Levočs­ká Doli­na, Levočs­ké Lúky, and Záva­da (Wiki­pe­dia).

It is an ancient his­to­ri­cal town with a beau­ti­ful cen­ter, recog­ni­zed as the Roy­al Town of Slo­va­kia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levo­ča Squ­are is among the lar­gest medie­val squ­ares in Slo­va­kia (roy​al​-towns​.sk). As of 2009, the town has been insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List (levo​ca​.sk).

In the area whe­re the pre­sent town stands, the­re were mul­tip­le sett­le­ments around the turn of the 11th and 12th cen­tu­ries, evi­den­ced by the Church of St. Nicho­las sout­he­ast of the town, built in the Roma­ne­sque sty­le. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1249 under the name Leucha (levo​ca​.sk). In the 13th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists sett­led here, and in 1271, Levo­ča beca­me the capi­tal of the Spiš Saxons pro­vin­ce (levo​ca​.sk). The town thri­ved eco­no­mi­cal­ly through tra­de, enga­ging with Han­se­a­tic cities, Kra­kow, and Veni­ce. Later, Levo­ča beca­me one of the cen­ters of the Renais­san­ce and huma­nism in Hun­ga­ry (levo​ca​.sk). In 1474, Matt­hias Cor­vi­nus visi­ted the town, and in 1497, the Jagiel­lo­nian brot­hers. Jan Amos Komen­ský­’s Orbis Pic­tus was prin­ted in four lan­gu­ages at the Bre­uer brot­hers’ prin­ting pre­ss. During the era of nati­onal revi­val, Levo­ča was a hub for the acti­vi­ties of the Štúr scho­ol (roy​al​-towns​.sk). Pro­mi­nent figu­res who lived or wor­ked in Levo­ča inc­lu­de Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, phy­si­cist Albert Fuchs, and act­res­ses Lucia Gaži­ová and Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

In the second half of the 14th cen­tu­ry, the cur­rent lar­ge Parish Church of St. James the Elder, the Apost­le, was built, fea­tu­ring an excep­ti­onal inte­ri­or with uni­que works of late medie­val sac­red art. The late-​Gothic wooden main altar of St. James, stan­ding at a height of 18.6 meters, is the tal­lest of its kind glo­bal­ly, craf­ted from lin­den wood bet­we­en 1507 and 1517 in Mas­ter Pau­l’s works­hop (levo​ca​.sk). The squ­are is lined with over 50 burg­her and pat­ri­cian hou­ses, many named after for­mer owners (levo​ca​.sk).

During the 14th to 15th cen­tu­ries, the town beca­me a Cen­tral Euro­pe­an tra­de cen­ter (levo​ca​.sk). Both eco­no­mi­cal­ly and cul­tu­ral­ly, the town rea­ched its zenith at the turn of the 15th and 16th cen­tu­ries (levo​ca​.sk). Levočs­ké Lýce­um beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter for the Slo­vak nati­onal move­ment led by the Štú­rists (Infor­mač­ná tabu­ľa). The his­to­ric squ­are fea­tu­res over 50 Got­hic, Renais­san­ce, and ear­ly Baro­que burg­her hou­ses with arca­ded inner cour­ty­ards (skon​li​ne​.sk). The city walls of Levo­ča are almost com­ple­te­ly pre­ser­ved, with 6 of the ori­gi­nal 15 bas­ti­ons and towers remai­ning, inc­lu­ding three gates: Košic­ká, Poľ­ská, and Men­hard­ská. The ori­gi­nal town hall dates back to the 15th cen­tu­ry. The faca­de fea­tu­res pain­tings repre­sen­ting sym­bols of civic vir­tu­es: tem­pe­ran­ce, pru­den­ce, cou­ra­ge, patien­ce, and jus­ti­ce. Today, the town hall is con­nec­ted to a Renais­san­ce tower built bet­we­en 1656 and 1661, ser­ving as a belf­ry. The Cage of Sha­me in front of the town hall ori­gi­na­tes from the 16th cen­tu­ry. From the 16th cen­tu­ry to 1923, Levo­ča was the seat of Spiš Coun­ty (levo​ca​.sk). In 1746 – 1747, mat­he­ma­ti­cian, phy­si­cist, and astro­no­mer Maxi­mi­lian Rudolf Hell taught at the Jesu­it gym­na­sium. In the 18th and 19th cen­tu­ries, the Prob­st­ner fami­ly pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in mining and metal­lur­gy. After Ľudo­vít Štú­r’s dis­mis­sal from the Bra­ti­sla­va lyce­um, his stu­dents came to the Evan­ge­li­cal Lyce­um in Levo­ča. In 1844, on this occa­si­on, the revo­lu­ti­ona­ry song, later the ant­hem Nad Tat­rou sa blýs­ka,” was com­po­sed and first sung here (Kris­te­ko­vá).

Levo­ča hosts vari­ous cul­tu­ral events, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Cul­tu­ral Fes­ti­val Days of Mas­ter Paul, Levočs­ké Babie Leto (a fes­ti­val of clas­si­cal music), Con­ver­gen­cies (a cham­ber music fes­ti­val), Sce­nic Har­vest (a com­pe­ti­ti­on for non-​professional the­a­ter groups), the­med tours Wan­de­rings through Levo­ča, Levočs­ká Hudob­ná Jar­ná (Levo­ča Music Spring), Levočs­ká Hudob­ná Jeseň (Levo­ča Music Autumn), Marián­ska Púť (Marian Pilg­ri­ma­ge), Car­pat­hian Craft Mar­ket, Chris­tmas Craft Mar­ket, the artis­tic and pho­tog­rap­hic Mas­ter Paul Open Air, and a night event full of music, sin­ging, and lights cal­led Mys­te­ri­ous Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Umenie

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

Hits: 2436

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 13931413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Trhovište

Hits: 1572

Dol­né Trho­viš­te je obec v okre­se Hlo­ho­vec (Wiki­pe­dia), v juho­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny, v doli­ne Trho­višt­ské­ho poto­ka (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). Na plo­che 10.06 km2 žije 637 oby­va­te­ľov, leží v nad­mor­skej výš­ke 180 met­rov nad morom. Je písom­ne dolo­že­ná od roku 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, Dol­né Vašar­di­ce. V roku 1902 bola k obci pri­čle­ne­ná obec Jele­no­vá (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

V údo­lí poto­ka Gala­nov­ka medzi obca­mi Tep­lič­ky a Dol­né Trho­viš­te ležia pozos­tat­ky stre­do­ve­kej osa­dy12. – 13. sto­ro­čia a nále­zy pra­ve­kých mla­do­ka­men­ných nádob a kamen­ných nástro­jov z obdo­bia 4 000 rokov pred n. l.. V intra­vi­lá­ne obce v čas­ti Zla­tár­ky našli pozos­tat­ky osa­dy z doby latén­skej a doby rím­skej. V čas­ti Tur­ná sa našli objek­ty z mlad­šej doby kamen­nej. Iden­ti­fi­ko­va­ný bol ron­del v neoli­tic­kej osa­de. Kamen­né stav­by boli vybu­do­va­né nad údo­lím Trho­višt­ské­ho poto­ka ľud­mi Len­gy­el­skej kul­tú­ry 4 000 rokov pred n. l.. Pri­bliž­ne dve­sto met­rov juho­zá­pad­ne od kos­to­la sa nachá­dza­jú pozos­tat­ky kelt­ské­ho poh­re­bis­ka, kto­ré dokla­da­jú latén­ske síd­lis­ko a poh­re­bis­ko. V čas­ti Rúba­ni­ce a Pasien­ky sa našli pozos­tat­ky osa­dy z mlad­šej doby kamen­nej. Východ­ne od kos­to­la Svä­té­ho Jura­ja bola dolo­že­ná stre­do­ve­ká osa­da Vasar (Vas­card, Wasard). Kos­tol bol prav­de­po­dob­ne súčas­ťou pan­ské­ho dvor­ca. Pôvod­ne román­sky kos­tol posta­vi­li ešte pred tatár­skym vpá­dom – v prvej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia. V roku 1855 v čas­ti Gala­no­vá posta­vi­li kaš­tieľ. Je mož­né, že na mies­te toh­to kaš­tie­ľa stá­la v stre­do­ve­ku kúria, mož­no Kyliá­nov dvor a trho­vé mies­to pod náz­vom Kylián­va­sar­dya (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).


Dol­né Trho­viš­te is a vil­la­ge loca­ted in the Hlo­ho­vec Dis­trict (Wiki­pe­dia), in the sout­hwest part of the Nit­ra Hills, in the val­ley of the Trho­višt­ský stre­am (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). With an area of 10.06 km², it is home to 637 resi­dents and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 180 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has his­to­ri­cal records dating back to the year 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, and Dol­né Vašar­di­ce. In 1902, the vil­la­ge of Jele­no­vá was anne­xed to Dol­né Trho­viš­te (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

In the val­ley of the Gala­nov­ka stre­am, bet­we­en the vil­la­ges of Tep­lič­ky and Dol­né Trho­viš­te, rem­nants of a medie­val sett­le­ment from the 12th-​13th cen­tu­ry have been dis­co­ve­red, along with fin­dings of pre­his­to­ric potte­ry and sto­ne tools dating back to 4,000 years BC. Wit­hin the vil­la­ge boun­da­ries, in the Zla­tár­ky part, rem­nants of a sett­le­ment from the La Tène and Roman peri­ods were found. In the Tur­ná part, struc­tu­res from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red, inc­lu­ding the iden­ti­fi­ca­ti­on of a ron­del in a Neolit­hic sett­le­ment. Sto­ne struc­tu­res built by peop­le of the Len­gy­el cul­tu­re 4,000 years BC were situ­ated abo­ve the Trho­višt­ský stre­am val­ley. App­ro­xi­ma­te­ly two hun­dred meters sout­hwest of the church, rem­nants of a Cel­tic burial ground were found, pro­vi­ding evi­den­ce of a La Tène sett­le­ment and burial site. In the Rúba­ni­ce and Pasien­ky parts, rem­nants of a sett­le­ment from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red. East of the Church of St. Geor­ge, a medie­val sett­le­ment named Vasar (Vas­card, Wasard) was docu­men­ted. The church was like­ly part of a manor hou­se. Ori­gi­nal­ly cons­truc­ted in the Roma­ne­sque sty­le, the church was built befo­re the Mon­gol inva­si­on, in the first third of the 13th cen­tu­ry. In 1855, a cast­le was erec­ted in the Gala­no­vá part. It is possib­le that a manor hou­se, per­haps Kyliá­nov dvor, and a mar­ket cal­led Kylián­va­sar­dya sto­od in the medie­val peri­od (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Hits: 3771

Do roku 1927 sa Mod­ro­vá nazý­va­la Veľ­ká Mod­rov­ka. Maďar­ský názov pre Mod­ro­vú je Nagy­mod­ró, nemec­ký Gross­mod­ro, Gross­mod­rau. Na plo­che nece­lých 12 km2 žije asi 500 oby­va­te­ľov (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá leží v čle­ni­tom, zdví­ha­jú­com sa reli­é­fe Považ­ské­ho Inov­ca. Za zmien­ku sto­jí, že dáv­nej­šej his­tó­rii pod Mod­ro­vú pat­ri­li v minu­los­ti aj Pieš­ťa­ny. V roku 1157 latin­skí kolo­nis­ti v Mod­ro­vej posta­vi­li kos­tol­nú vežu (Mod­ro­vá). Úze­mie Mod­ro­vej bolo v 12. sto­ro­čí pod prá­vo­mo­cou hra­du Bana, nachá­dza­jú­ce­ho sa prav­de­po­dob­ne na vyvý­še­ni­nách nad obcou Ban­ka pri Pieš­ťa­noch. Po jeho záni­ku v prie­be­hu 13. sto­ro­čia jeho fun­kciu pre­bral Tema­tín. V minu­los­ti bola Mod­ro­vá spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Mad­ro”. V 15. sto­ro­čí žilo v Mod­ro­vej odha­dom 150180 oby­va­te­ľov. V roku 1970620, v roku 1989520. V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tih­lo obec lokál­ne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺž­ke jed­né­ho kilo­met­ra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Len nedáv­no, v roku 1991 bola neďa­le­ko obce, obja­ve­ná Mod­rov­ská jas­ky­ňa, kto­rá je naj­väč­šou v Považ­skom Inov­ci a nachá­dza sa nad obcou Mod­ro­vá. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbo­čí masí­vu Grni­ce (523 m). Jas­ky­ňa vznik­la v lito­lo­gic­ky i fareb­ne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ce­ho vod­né­ho toku. Pries­to­ry jas­ky­ne pred­sta­vu­jú veľ­mi čle­ni­tý dvo­jú­rov­ňo­vý laby­rint. Okrem nie­koľ­kých men­ších sie­ní ju tvo­ria dva väč­šie dómy spo­je­né 10 met­ro­vou hlbo­kou prie­pas­ťou. Naj­väč­ší pries­tor, daž­ďo­vý dóm dosa­hu­je roz­me­ry 2015 m pri výš­ke 810 m. V jas­ky­ni sa okrem živej kvap­ľo­vej výzdo­by zastú­pe­nej sta­lak­tit­mi a sta­lag­mit­mi vysky­tu­je pre­dov­šet­kým pre ňu cha­rak­te­ris­tic­ká pizo­li­to­vá výzdo­ba. Boha­to sú zastú­pe­né naj­mä roz­ma­ni­té kríč­ko­vi­té tva­ry pri­po­mí­na­jú­ce pod­mor­ské kora­ly. Cel­ko­vá dĺž­ka jas­ky­ne dosa­hu­je 570 m pri hĺb­ke 45 m, pri­čom je reál­ny pred­po­klad jej ďal­šie­ho pokra­čo­va­nia. Jas­ky­ňa je uzav­re­tá a z dôvo­du ochra­ny nie je voľ­ne prí­stup­ná verej­nos­ti. Náv­šte­va prí­pad­ných záu­jem­cov je mož­ná iba v sprie­vo­de čle­nov sku­pi­ny Ino­vec, kto­rá tu v súčas­nos­ti vyko­ná­va pries­kum (Mod­ro­vá). Naj­star­šou his­to­ric­kou pamiat­kou obce je rímsko-​katolícky kos­tol sv. Micha­la archan­je­la, roku 1157. Pat­rí k vzác­nym his­to­ric­kým román­skym pamiat­kam a je zara­de­ný do zozna­mu sta­veb­ných kul­túr­nych pamia­tok (Mod­ro­vá).

Neďa­le­ko od obce Mod­ro­vá, vlast­ne ako sa hovo­rí, za dedi­nou”, sa nachá­dza tzv. Zoofar­ma Mod­ro­vá. Je to za dedi­nou sme­rom na Bez­o­vec. Miloš Minár tu okrem iné­ho pasien­ko­vým spô­so­bom cho­vá juho­ame­ric­ké lamy, škót­sky rož­ný sta­tok, novo­zé­land­ské ovce, búr­ske­ho capa, tas­mán­ske klo­ka­ny, pri­bud­ne čosko­ro ťava dvoj­hr­bá a bizón (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Mod­ro­vej pat­rí cha­to­vá oblasť Mod­ro­vá horá­reň. Je asi 1.5 km za dedi­nou. Začí­na horár­ňou, je v nej posta­ve­ných množ­stvo chát. V tej­to doli­ne je aj rekre­ač­né cen­trum, uby­to­va­cie zariadenie.


Until 1927, Mod­ro­vá was cal­led Veľ­ká Mod­rov­ka. The Hun­ga­rian name for Mod­ro­vá is Nagy­mod­ró, and the Ger­man names are Gross­mod­ro and Gross­mod­rau. The vil­la­ge covers an area of less than 12 km² and is home to around 500 resi­dents (wiki​pe​dia​.sk). Mod­ro­vá is situ­ated in the diver­se and rising ter­rain of the Považ­ský Ino­vec. It’s note­wort­hy that in the dis­tant past, Pieš­ťa­ny was also part of the his­to­ri­cal con­text bene­ath Mod­ro­vá. In 1157, Latin colo­nists in Mod­ro­vá erec­ted a church tower (Mod­ro­vá). The ter­ri­to­ry of Mod­ro­vá in the 12th cen­tu­ry fell under the juris­dic­ti­on of the Bana Cast­le, pro­bab­ly loca­ted on ele­va­ti­ons near the vil­la­ge of Ban­ka near Pieš­ťa­ny. After its demi­se in the 13th cen­tu­ry, its func­ti­on was taken over by Tema­tín. Mod­ro­vá was men­ti­oned in his­to­ry as Mad­ro” in the past. In the 15th cen­tu­ry, an esti­ma­ted 150180 resi­dents lived in Mod­ro­vá. In 1970620, in 1989520. On the night of Janu­ary 23 to 24, 1932, a local eart­hqu­ake struck the vil­la­ge, cen­te­red bet­we­en Mod­ro­vá and Sta­ra Leho­ta, cau­sing a stre­am to disap­pe­ar due to the eart­hqu­ake (Mod​ro​va​.eu​.sk).

Recen­tly, in 1991, the Mod­rov­ská Cave was dis­co­ve­red near the vil­la­ge, making it the lar­gest in Považ­ský Ino­vec, loca­ted abo­ve Mod­ro­vá. The entran­ce is on the nort­hwest slo­pe of the Grni­ce mas­sif (523 m). The cave for­med in lit­ho­lo­gi­cal­ly and color­ful­ly varied Trias­sic limes­to­nes due to the acti­on of a now none­xis­tent water­cour­se. The cave­’s spa­ces repre­sent a very intri­ca­te two-​level laby­rinth. Apart from seve­ral smal­ler cham­bers, it con­sists of two lar­ger domes con­nec­ted by a 10-​meter-​deep abyss. The lar­gest spa­ce, the rain dome, mea­su­res 2015 m with a height of 810 m. The cave fea­tu­res vivid drips­to­ne deco­ra­ti­ons with sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes, pri­ma­ri­ly cha­rac­te­ri­zed by cha­rac­te­ris­tic piso­li­tic orna­men­ta­ti­on. Vari­ous coral-​like for­ma­ti­ons, remi­nis­cent of under­wa­ter corals, are abun­dan­tly repre­sen­ted. The total length of the cave rea­ches 570 m at a depth of 45 m, with a rea­lis­tic assump­ti­on of its furt­her exten­si­on. The cave is clo­sed, and for con­ser­va­ti­on rea­sons, it is not fre­e­ly acces­sib­le to the pub­lic. Visits by inte­res­ted indi­vi­du­als are possib­le only accom­pa­nied by mem­bers of the Ino­vec group, which cur­ren­tly explo­res the cave (Mod­ro­vá). The oldest his­to­ri­cal monu­ment of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1157. It belo­ngs to the rare his­to­ri­cal Roma­ne­sque monu­ments and is lis­ted among the cul­tu­ral monu­ments (Mod­ro­vá).

Not far from Mod­ro­vá, actu­al­ly, as they say, behind the vil­la­ge,” the­re is the so-​called Zoofar­ma Mod­ro­vá. It is loca­ted bey­ond the vil­la­ge towards Bez­o­vec. Besi­des other things, Miloš Minár rai­ses South Ame­ri­can lla­mas, Scot­tish High­land catt­le, New Zea­land she­ep, Bur­chel­l’s zeb­ra, Tas­ma­nian wal­la­bies, and soon the­re will be a two-​humped camel and bison (Michal Pet­ruš­ka, 2008: Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 42, p.6 – 8).

Mod­ro­vá also inc­lu­des the cot­ta­ge area Mod­ro­vá horá­reň, about 1.5 km bey­ond the vil­la­ge. It starts with a moun­tain hut, with nume­rous cot­ta­ges built the­re. In this val­ley, the­re is also a rec­re­a­ti­on cen­ter, accom­mo­da­ti­on facility.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post