2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Bratislava – krásavica na Dunaji

Hits: 34999

Bra­ti­sla­va je zná­ma aj ako Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” a Mes­to Mie­ru. Roz­lo­ha Bra­ti­sla­vy je 367,584 km2. Leží v nad­mor­skej výš­ke 126514 met­rov nad morom. V Bra­ti­slav­skej aglo­me­rá­cií žije 546 300 oby­va­te­ľov. Den­ne sem dochá­dza 150200 tisíc ľudí za prá­cou. His­to­ric­ké náz­vy Bra­ti­sla­vy: Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Trva­lé osíd­le­nie úze­mia Bra­ti­sla­vy zača­lo prav­de­po­dob­ne v mlad­šej dobe kamen­nej. V rokoch 40050 pred n.l. tu boli Kel­ti, čoho dôka­zom je kelt­ské oppi­dum s min­cov­ňou. Medzi prvým a pia­tym sto­ro­čím stre­dom mes­ta vied­la hra­ni­ca Rím­skej ríše - Limes Roma­nus. Medzi 6. a 8. sto­ro­čím sem priš­li prví Slo­va­niaAva­ri. V rokoch 633658 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Samo­vej ríše. Od kon­ca 8. sto­ro­čia do roku 833 bola súčas­ťou Nit­rian­ske­ho knie­žat­stva a do roku 907 Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pé­dia). V rokoch 12411242 zaú­to­či­li na Bra­ti­sla­vu Mon­go­li, mes­to však nedo­by­li. V roku 1465 zalo­žil Matej Kor­vín Aca­de­miu Istro­po­li­ta­nu, prvú uni­ver­zi­tu na úze­mí Slo­ven­ska (Wiki­pé­dia). V rokoch 9071918 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Uhor­ska.

V rokoch 15631830 je Bra­ti­sla­va koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Pri­bliž­ne do roku 1870 bola Bra­ti­sla­va pre­važ­ne mes­tom nemec­ky hovo­ria­ce­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1946 sa k Bra­ti­sla­ve pri­po­ji­li obce Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, RačaVaj­no­ry. V roku 1971 aj Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa a Záhor­ská Bys­tri­ca (Wiki­pé­dia). Ruži­nov má tie­to miest­ne čas­ti: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Osob­nos­ti Bra­ti­sla­vy: nemec­ký kla­vi­ris­ta a skla­da­teľ Johann Nepo­muk Hum­mel, nosi­teľ Nobe­lo­vej ceny za fyzi­ku Phi­lipp Lenard, fyzik a mate­ma­tik Ján Andrej Seg­ner, rabín Samu­el Ben­ja­min Sofer, sochár Vik­tor Oskar Tilg­ner a množ­stvo iných (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va is also kno­wn as the Beau­ty on the Danu­be” and the City of Pea­ce.” Its area is 367.584 km², situ­ated at an ele­va­ti­on ran­ging from 126 to 514 meters abo­ve sea level. In the Bra­ti­sla­va agg­lo­me­ra­ti­on, 546,300 inha­bi­tants resi­de, and dai­ly, 150 – 200 thou­sand peop­le com­mu­te here for work. His­to­ri­cal names for Bra­ti­sla­va inc­lu­de Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, and Istro­po­lis. Per­ma­nent sett­le­ment of the Bra­ti­sla­va area like­ly began in the late Sto­ne Age. Bet­we­en 400 and 50 BCE, Celts inha­bi­ted the regi­on, evi­den­ced by a Cel­tic oppi­dum with a mint. The Roman Empi­re­’s bor­der, Limes Roma­nus, pas­sed through the city cen­ter bet­we­en the 1st and 5th cen­tu­ries. Bet­we­en the 6th and 8th cen­tu­ries, the first Slavs and Avars arri­ved. From 633 to 658, Bra­ti­sla­va was part of the Samo Empi­re. From the late 8th cen­tu­ry to 833, it was part of the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, and until 907, part of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In 1241 – 1242, the Mon­gols attac­ked Bra­ti­sla­va but did not conqu­er the city. In 1465, Matt­hias Cor­vi­nus foun­ded Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, the first uni­ver­si­ty in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). From 907 to 1918, Bra­ti­sla­va was part of Hungary.

From 1563 to 1830, Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. Until around 1870, Bra­ti­sla­va was pre­do­mi­nan­tly a city of German-​speaking inha­bi­tants. In 1946, the muni­ci­pa­li­ties of Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača, and Vaj­no­ry were anne­xed to Bra­ti­sla­va. In 1971, Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa, and Záhor­ská Bys­tri­ca also joined (Wiki­pe­dia). Ruži­nov has the­se local parts: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from Bra­ti­sla­va inc­lu­de the Ger­man pia­nist and com­po­ser Johann Nepo­muk Hum­mel, Nobel Prize-​winning phy­si­cist Phi­lipp Lenard, phy­si­cist and mat­he­ma­ti­cian Ján Andrej Seg­ner, rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, sculp­tor Vik­tor Oskar Tilg­ner, and many others (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ist auch als die Schöne an der Donau” und die Stadt des Frie­dens” bekannt. Die Flä­che bet­rägt 367,584 km² und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. In der Bratislava-​Agglomeration leben 546.300 Ein­woh­ner, und täg­lich pen­deln 150 – 200 Tau­send Men­schen hier­her zur Arbe­it. His­to­ris­che Namen für Bra­ti­sla­va sind Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek und Istro­po­lis. Die dau­er­haf­te Besied­lung des Gebiets von Bra­ti­sla­va begann wahrs­che­in­lich in der Jung­ste­in­ze­it. Zwis­chen 400 und 50 v. Chr. leb­ten Kel­ten in der Regi­on, wie ein kel­tis­ches Oppi­dum mit einer Münzp­rä­ges­tät­te belegt. Die Gren­ze des Römis­chen Rei­ches, Limes Roma­nus, ver­lief zwis­chen dem 1. und 5. Jahr­hun­dert durch das Stadt­zen­trum. Zwis­chen dem 6. und 8. Jahr­hun­dert kamen die ers­ten Sla­wen und Awa­ren hier­her. Von 633 bis 658 gehör­te Bra­ti­sla­va zum Reich von Samo. Vom spä­ten 8. Jahr­hun­dert bis 833 gehör­te es zum Fürs­ten­tum Nit­ra und bis 907 zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich (Wiki­pe­dia). In den Jah­ren 1241 – 1242 grif­fen die Mon­go­len Bra­ti­sla­va an, ero­ber­ten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 grün­de­te Matt­hias Cor­vi­nus die Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, die ers­te Uni­ver­si­tät in der Slo­wa­kei (Wiki­pe­dia). Von 907 bis 1918 gehör­te Bra­ti­sla­va zu Ungarn.

Von 1563 bis 1830 war Bra­ti­sla­va die Krönungss­tadt unga­ris­cher Köni­ge. Bis etwa 1870 war Bra­ti­sla­va vor­wie­gend eine Stadt mit deutschs­pra­chi­gen Ein­woh­nern. Im Jahr 1946 wur­den die Geme­in­den Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača und Vaj­no­ry Bra­ti­sla­va angeg­lie­dert. Im Jahr 1971 sch­los­sen sich auch Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa und Záhor­ská Bys­tri­ca an (Wiki­pe­dia). Ruži­nov hat diese

Orts­te­i­le: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Bra­ti­sla­va sind der deuts­che Pia­nist und Kom­po­nist Johann Nepo­muk Hum­mel, der Nobelp­re­is­trä­ger für Phy­sik Phi­lipp Lenard, der Phy­si­ker und Mat­he­ma­ti­ker Ján Andrej Seg­ner, der Rab­bi­ner Samu­el Ben­ja­min Sofer, der Bild­hau­er Vik­tor Oskar Tilg­ner und vie­le ande­re (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ismert még Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” és a Béke Váro­sa­ként is. Bra­ti­sla­va terüle­te 367,584 km². Ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 126 és 514 méter között vál­to­zik. A bra­ti­sla­vai agg­lo­me­rá­ci­ó­ban 546 300 lakos él. Napon­ta 150 – 200 ezer ember jár ide dol­goz­ni. Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Bra­ti­sla­va terüle­tén valós­zí­nűleg a fia­tal kőkors­zak­ban kez­dődött az állan­dó tele­pülés. Kr. e. 400 – 50 között kel­ták éltek itt, amit egy kel­ta oppi­dum és pénz­ver­de bizo­ny­ít. Az első és ötödik szá­zad között a város köze­pén a Római Biro­da­lom hatá­ra – a Limes Roma­nus – húzó­dott. A 6. és 8. szá­zad között az első szlá­vok és ava­rok érkez­tek ide. 633 és 658 között Bra­ti­sla­va a Samo Biro­da­lom rés­ze volt. A 8. szá­zad végé­től 833-​ig a Nit­riai Feje­de­lem­ség rés­ze volt, majd 907-​ig a Nagy Morá­viáé (Wiki­pé­dia). 1241 – 1242-​ben a mon­go­lok táma­dást indí­tot­tak Bra­ti­sla­va ellen, de a várost nem fog­lal­ták el. 1465-​ben Máty­ás kirá­ly mega­la­pí­tot­ta az Istro­po­li­ta­nu Aka­dé­miát, a szlo­vák terület első egy­ete­mét (Wiki­pé­dia). 907-​től 1918-​ig Bra­ti­sla­va rés­ze volt Magyarországnak.

1563-​tól 1830-​ig Bra­ti­sla­va a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa volt. Kb. 1870-​ig Bra­ti­sla­va túl­ny­o­mó­részt német any­any­el­vű lakos­sá­gú város volt. 1946-​ban Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača és Vaj­no­ry csa­tla­ko­zott Bra­ti­sla­vá­hoz. 1971-​ben Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa és Záhor­ská Bys­tri­ca is csa­tla­ko­zott (Wiki­pé­dia). Ruži­nov­nak a követ­ke­ző helyi rés­zei van­nak: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bra­ti­sla­va kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a német zon­go­ris­ta és zenes­zer­ző Johann Nepo­muk Hum­mel, a fizi­ka Nobel-​díjas Phi­lipp Lenard, a fizi­kus és mate­ma­ti­kus Ján Andrej Seg­ner, a rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, a szob­rász Vik­tor Oskar Tilg­ner és sok más (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky o Bratislave

Odka­zy

TOP

Iné

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Mosty, Neživé, Stavby, TOP

Mosty

Hits: 2465

Mos­ty sú inži­nier­ske štruk­tú­ry, kto­ré slú­žia na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ako sú rie­ky, poto­ky, prie­pas­ti ale­bo ces­ty. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť pre­chod cez pre­káž­ky pre chod­cov, cyk­lis­tov, vozid­lá a iné doprav­né pros­tried­ky. Mos­ty môžu byť veľ­mi rôz­no­ro­dé vo svo­jom dizaj­ne a kon­štruk­cii a ich výber môže závi­sieť od mno­hých fak­to­rov, vrá­ta­ne tech­nic­kých požia­da­viek, oko­li­tej topo­gra­fie a este­tic­kých pre­fe­ren­cií. Mos­ty nie sú len prak­tic­ký­mi štruk­tú­ra­mi na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ale aj dôle­ži­tý­mi prv­ka­mi v urba­nis­tic­kom a archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní, kto­ré môžu pris­pieť k cha­rak­te­ru a iden­ti­ty miest.

Oce­ľo­vé mos­ty sú popu­lár­ne pre svo­ju pev­nosť a schop­nosť pre­ko­ná­vať väč­šie vzdia­le­nos­ti. Beto­no­vé sú trvan­li­vé a odol­né voči pove­ter­nost­ným vply­vom. Záves­né mos­ty sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zave­se­ním mos­ta na káb­lov, sú schop­né pre­kle­núť veľ­ké vzdia­le­nos­ti. Takým je Zla­tý most v San Fran­cis­cu. Lano­vé mos­ty pou­ží­va­jú laná ale­bo lanov­ky na pod­po­ru pre­cho­du, majú ľah­kú kon­štruk­ciu a sú čas­to využí­va­né v hor­ských oblas­tiach. Kamen­né mos­ty sú his­to­ric­ky význam­né, majú tra­dič­ný cha­rak­ter a boli čas­to stav­by s vyso­kou este­tic­kou hod­no­tou. Dvoj­pod­laž­né mos­ty obsa­hu­jú dva odde­le­né úrov­ne pre rôz­ne dru­hy dopra­vy, ako sú diaľ­nič­né mos­ty s ces­tou pre moto­ro­vé vozid­lá a vyš­šou úrov­ňou pre chod­cov a cyk­lis­tov. Exis­tu­jú aj dre­ve­né mosty.


Brid­ges are engi­ne­e­ring struc­tu­res desig­ned to over­co­me obstac­les such as rivers, stre­ams, ravi­nes, or roads. The­ir main func­ti­on is to pro­vi­de pas­sa­ge over obstac­les for pedes­trians, cyc­lists, vehic­les, and other modes of tran­s­por­ta­ti­on. Brid­ges can be high­ly diver­se in the­ir design and cons­truc­ti­on, and the­ir selec­ti­on depends on vari­ous fac­tors, inc­lu­ding tech­ni­cal requ­ire­ments, sur­roun­ding topog­rap­hy, and aest­he­tic pre­fe­ren­ces. Brid­ges are not only prac­ti­cal struc­tu­res for over­co­ming obstac­les but also cru­cial ele­ments in urban and archi­tec­tu­ral plan­ning that can con­tri­bu­te to the cha­rac­ter and iden­ti­ty of cities.

Ste­el brid­ges are popu­lar for the­ir strength and abi­li­ty to span lon­ger dis­tan­ces. Conc­re­te brid­ges are durab­le and resis­tant to weat­her con­di­ti­ons. Sus­pen­si­on brid­ges are cha­rac­te­ri­zed by the sus­pen­si­on of the brid­ge on cab­les and can span gre­at dis­tan­ces, such as the Gol­den Gate Brid­ge in San Fran­cis­co. Cable-​stayed brid­ges use cab­les or sta­ys to sup­port the brid­ge deck, com­bi­ning a light­we­ight struc­tu­re often used in moun­tai­nous are­as. Sto­ne brid­ges are his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant, having a tra­di­ti­onal cha­rac­ter and often being struc­tu­res with high aest­he­tic value. Double-​deck brid­ges inc­lu­de two sepa­ra­te levels for dif­fe­rent types of traf­fic, such as hig­hway brid­ges with a road for motor vehic­les on one level and a hig­her level for pedes­trians and cyc­lists. The­re are also wooden brid­ges. Each type of brid­ge ser­ves a uni­que pur­po­se, and the cho­ice of mate­rials and design con­tri­bu­tes to the func­ti­ona­li­ty and visu­al appe­al of the­se engi­ne­e­ring marvels.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Časová línia, Chovateľstvo, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

Hits: 405

Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….

9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.

12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.

14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di –pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.

11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.

V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


Aqu­arium mar­kets – DK Zrkad­lo­vý háj

On Decem­ber 14th, we orga­ni­zed a small exhi­bi­ti­on of armo­red cat­fish. We sho­wca­sed seve­ral spe­cies of the Cory­do­ras genus, such as Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. Vene­zu­e­la black …

On Novem­ber 9th, we pre­sen­ted some tetras. Tetras, in gene­ral, I would recom­mend to begin­ner aqu­arists. Most com­mon­ly avai­lab­le spe­cies are smal­ler in size, the­ir beha­vi­or is usu­al­ly social and non-​aggressive towards both them­sel­ves and the aqu­arium equ­ip­ment. The term cha­ra­cids” was pre­vi­ous­ly used, alt­hough not enti­re­ly accu­ra­te, to refer to tetras. Among the very wides­pre­ad spe­cies are the neon tet­ra, Hyp­hes­sob­ry­con, and Hemi­gram­mus genera.

On Octo­ber 12th, we orga­ni­zed the Aqu­atic & Ter­ra­rium Mar­kets. The­re was no exhi­bi­ti­on included.

On Sep­tem­ber 14th, we held anot­her Aqu­arium Mar­ket event, whe­re we pre­sen­ted shrimp in the form of a smal­ler exhi­bi­ti­on. Shrimp have been kept in aqu­ariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, the­re was a strong wave of shrimp kee­ping that rea­ched us. They were per­haps in eve­ry aqu­arium shop. Red, blue, bro­wn, small, lar­ge, more algae-​eating, less algae-​eating, repro­du­cing, not repro­du­cing, deli­ca­te, and unde­man­ding ones… They were sold in lar­ge quan­ti­ties in sto­res and at fairs. Occa­si­onal­ly, ques­ti­ons were heard in shops about what exact­ly was moving in the tanks. The strong demand las­ted for about two years, then inte­rest in them waned. Des­pi­te the­ir short lifes­pan, the mar­ket beca­me satu­ra­ted. Due to the smal­ler size of most com­mon shrimp, many spe­cies suitab­le for smal­ler aqu­ariums can be found among them. They are suitab­le for fish that pri­ma­ri­ly don’t con­su­me them as food. The advan­ta­ge of shrimp is that they take care of food lef­to­vers, fal­len lea­ves, etc. Of cour­se, they usu­al­ly pre­fer regu­lar food over anyt­hing else. Some shrimp spe­cies are quite sen­si­ti­ve to chan­ges in con­di­ti­ons, whi­le others are unde­man­ding. Per­haps the sim­plest to keep is the Neoca­ri­di­na davi­di spe­cies – for­mer­ly N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

On June 15th, the­re was anot­her date for the Aqu­arium Mar­kets. This time, we pre­pa­red a small exhi­bi­ti­on of cra­y­fish, which rece­i­ved inc­re­a­sed atten­ti­on. They were tru­ly beau­ti­ful, as can be seen in the pho­tos below.

On May 11th, the Aqu­arium & Ter­ra­rium Mar­kets took pla­ce. A small sho­wca­se of mos­ses was inc­lu­ded. Mos­ses belo­ng to Bry­op­hy­ta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-​flowering, and lack seeds or vas­cu­lar bund­les like hig­her plants. Gro­wing mos­ses in an aqu­arium is usu­al­ly not dif­fi­cult. They tole­ra­te lower light and lower nut­rient input. Mos­ses can be atta­ched to a grid, sto­ne, wood, etc. Some spe­cies inc­lu­de Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis, Cla­dop­ho­ra aegag­ro­pi­la – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens – Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp. – Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp. – Mili­me­ter moss.

On April 6th, Aqu­arium Mar­kets – Bet­ta fish exhi­bi­ti­on was held in Bra­ti­sla­va Petr­žal­ka. A small Bet­ta splen­dens exhi­bi­ti­on was pre­pa­red. 31 bet­tas awai­ted the­ir admi­rers. Thanks to Daniel Holý for them. It was sho­wn to the visi­tors that the­ir att­rac­ti­ve­ness is hig­her than that of live­be­a­rers. It was inte­res­ting that most visi­tors found the same most beau­ti­ful bet­ta – as indi­ca­ted by the first pho­tog­raph. Bet­ta fish belo­ng to laby­rinth fish. They bre­at­he through a spe­ci­fic res­pi­ra­to­ry organ – the laby­rinth. This allo­ws bet­tas to sur­vi­ve in small, oxygen-​poor, den­se­ly vege­ta­ted East Asian pudd­les. It is kno­wn about them that males often fight each other to the death. Sin­ce they depend on atmo­sp­he­ric oxy­gen, they some­ti­mes need to go to the sur­fa­ce to bre­at­he. It is very inte­res­ting that even during a fier­ce fight, a male who does­n’t need to go up for air will wait for his oppo­nent to do so. Towards other unre­la­ted spe­cies, they beha­ve apat­he­ti­cal­ly, so it is possib­le to have them in a com­mu­ni­ty aqu­arium, assu­ming only one male in the tank. Alt­hough it is true that young bet­tas don’t fight each other when they are young. Bet­tas are not suitab­le to be com­bi­ned with para­di­se fish (Mac­ro­po­dus spp.), gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter genus. The­se Asian tigers would not grant them pea­ce, beha­ving agg­res­si­ve­ly towards them. Bet­tas are rela­ti­ve­ly unde­man­ding in care, for bre­e­ding, males build foam nests – they gat­her air in the­ir mouths and cre­a­te a kind of crad­le under the sur­fa­ce with the­se small bubb­les. The­re­fo­re, it is neces­sa­ry for the water sur­fa­ce to be very still in such cases, or to move only slight­ly. Flo­ating plants are a wel­co­me part of nor­mal bet­ta kee­ping and bre­e­ding. The fry is very small and requ­ires fee­ding with a pipet­te or other very small live food at the begin­ning. They are sus­cep­tib­le to tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, so it is neces­sa­ry to pre­vent tem­pe­ra­tu­re chan­ges throug­hout the water column. The­re­fo­re, it is high­ly advi­sab­le to cover the aqu­arium sur­fa­ce as tight­ly as possib­le. It is opti­mal for the water to have the same tem­pe­ra­tu­re as the air abo­ve the surface.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.


In Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka, at DK Zrkad­lo­vý háj, Aqu­at­ra­des were held on March 16th. The event inc­lu­ded a small live­be­a­rer exhi­bi­ti­on. Aqu­at­ra­des as such alre­a­dy have the­ir tra­di­ti­on. They are orga­ni­zed thanks to Milan Líbal. Ori­gi­nal­ly held in Dúb­rav­ka, they moved” to Petr­žal­ka around the win­ter of 2011. The­re is an effort to hold the mar­kets eve­ry month, except during the sum­mer holi­da­ys. Three times a year, they are expan­ded to inc­lu­de a ter­ra­rium sec­ti­on. Sin­ce the March event in 2013, the­re has been an effort to alwa­ys inc­lu­de at least a small exhi­bi­ti­on as part of the event. In addi­ti­on, the­re are a few pho­tog­raphs with an aqu­aris­tic the­me and colo­ring pages for chil­dren or even adults at the event. I try to help with Aqu­at­ra­des. Part of the media cam­paign for Aqu­arium Mar­kets is a fan page on Face­bo­ok – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, whe­re a com­mu­ni­ty of peop­le gat­hers and gets ope­ra­ti­onal” infor­ma­ti­on about sel­lers, exhi­bi­ti­ons, etc. At the March Aqu­at­ra­des, the gre­en sword­tail – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, varia­tus pla­ty – Xip­hop­ho­rus varia­tus, so-​called end­ler – Poeci­lia win­gei, and rain­bow gup­py – Poeci­lia reti­cu­la­ta were intro­du­ced in more detail. The­se spe­cies were exhi­bi­ted in aqu­ariums, and sim­pli­fied texts were pre­pa­red for them, which are inc­lu­ded with the pho­tog­raphs. Sin­ce the aim of the live­be­a­rer exhi­bi­ti­on was to sho­wca­se the beau­ty of the­se fish, and we have suc­cess­ful bre­e­ders and asses­sors of com­pe­ti­ti­ve live­be­a­rers in our vici­ni­ty, we also intro­du­ced one of them – Ivan Vyslú­žil. We also brief­ly desc­ri­bed live­be­a­rer competitions.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 22.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 89 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail (accor­ding to Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail, Mexi­can Sword­tail). Sword­tails belo­ng to live­be­a­rers. The­ir pre­vi­ous Slo­vak syno­nym was Mexi­can sword­be­a­rer. As the spe­cies name sug­gests, it ori­gi­na­tes from Mexi­co. It is wides­pre­ad from nort­hern Mexi­co to the cen­tral and wes­tern parts of Guate­ma­la and Hon­du­ras. It is one of the most well-​known fish ever. The­ir care is sim­ple, but it should be noted that sword­tails hea­vi­ly pol­lu­te the envi­ron­ment with the­ir exc­re­ments. They are lite­ral­ly ener­gy con­ver­si­on machi­nes. In aqu­arium slang, they are some­ti­mes pejo­ra­ti­ve­ly refer­red to as com­bi­nes”. The­ir meta­bo­lic con­ver­si­on is admi­rab­le. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not for­get to diver­si­fy the­ir diet with blan­ched let­tu­ce, spi­nach, or other vege­tab­les. Sword­tails estab­lish an alp­ha male and beta male hie­rar­chy. Sexu­al dimorp­hism is evi­dent. The male dif­fers from the fema­le by exter­nal geni­ta­lia — gono­po­dia. Addi­ti­onal­ly, it is slim­mer. A sword gro­ws as an exten­si­on of its cau­dal fin. Repro­duc­ti­on is sim­ple. We recog­ni­ze gra­vid fema­les by the­ir full bel­lies, dark spot in the abdo­mi­nal cavi­ty. Fema­les are can­ni­bals, so if we want to rear the young fry, we will have to pre­vent her con­tact with the offs­pring. Birt­hing tanks are com­mer­cial­ly avai­lab­le for this pur­po­se. In them, a fema­le gives birth to young, and they eit­her esca­pe to a con­fi­ned spa­ce through nar­row slits or penet­ra­te through the­se slits into the main aqu­arium. It depends on what suits us bet­ter. You can make a birt­hing tank from plas­tic mesh or other suitab­le mate­rial. Just get mesh from a gar­de­ning sto­re, iron­mon­ge­ry, cons­truc­ti­on sto­re, stitch it up, and make sure it holds pro­per­ly on the sur­fa­ce. Simi­lar nets are also used in bre­e­ding faci­li­ties for lon­ger peri­ods. During birt­hing, make sure we don’t pla­ce the fema­le in war­mer water than she was accus­to­med to in her pre­vi­ous envi­ron­ment. Other­wi­se, we may encoun­ter pre­ma­tu­re deli­ve­ry of unde­ve­lo­ped or dead fry. Sword­tail fry are lar­ge, grow quite slo­wly in the first month, and then grow fas­ter. It is said that males who­se sword gro­ws ear­lier will not have as much poten­cy as males who­se sword begins to grow later. In sword­tails, gen­der chan­ge is kno­wn, whe­re in the absen­ce of males in the popu­la­ti­on, fema­les chan­ge into males. They deve­lop a gono­po­dium, sword. The sword is usu­al­ly smal­ler. Howe­ver, what does not chan­ge is the robust fema­le build. It’s a pity that this ama­zing chan­ge often does­n’t lead to suc­cess — thus deve­lo­ped males are usu­al­ly infer­ti­le. Sword­tails are the sour­ce of many bre­e­ding expe­ri­ments. The­re are coun­tless forms kno­wn. For exam­ple, Vien­ne­se sword­tails are pro­bab­ly the rarest of the stan­dard ones. They are cha­rac­te­ri­zed by a finer red – pale red color with red eyes. They are con­si­de­rab­ly more deli­ca­te than other forms. Almost all males are infer­ti­le, may­be one in 200 is fertile.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – Varia­tus Pla­ty is a spe­cies ori­gi­na­ting from sout­hern Mexi­co. They tole­ra­te hig­her sali­ni­ty, one tab­les­po­on per 20 liters of water. Pla­ties are simi­lar to sword­tails but slight­ly smal­ler. Ove­rall, they appe­ar more deli­ca­te. The spe­cies X. macu­la­tus, varia­tus, and hel­le­ri spon­ta­ne­ous­ly crossb­re­ed, but it is rare. Com­pa­red to sword­tails, they are cal­mer; the fema­le usu­al­ly is not a can­ni­bal towards her own offs­pring, but it is still more effec­ti­ve to use a birt­hing tank. Even with this beau­ti­ful live­be­a­rer, com­pe­ti­ti­ons are orga­ni­zed accor­ding to the stan­dard. The­re are a lot of color and sha­pe varieties.

Poeci­lia win­gei – End­le­r’s Live­be­a­rer is a wild live­be­a­rer spe­cies. John A. End­ler dis­co­ve­red this spe­cies in 1975 in Lagu­na de Patos near the town of Puer­to La Cruz in nort­he­as­tern Vene­zu­e­la. Befo­re him, it was dis­co­ve­red in 1930 by Frank­lyn F. Bond. Lagu­na de Patos is the only kno­wn loca­ti­on of end­lers. The ori­gi­nal name was named after End­ler – Poeci­lia sp. end­le­ri. It gro­ws up to 22.5 cm, the male is smal­ler than the fema­le. The color pat­terns of males are ama­zing. Fema­les are prac­ti­cal­ly color­less, simi­lar to gup­pies – Poeci­lia reti­cu­la­ta. The­re are­n’t many bre­e­ders who keep the ori­gi­nal natu­ral form of this spe­cies. They are rela­ti­ve­ly short-​lived fish; one year of life is rare, they usu­al­ly live for 89 months. They are suitab­le for small aqu­ariums. They will feel good in a plan­ted aqu­arium. Repro­duc­ti­on occurs wil­lin­gly, the num­ber of young is smal­ler than with gup­pies, 20 pie­ces from a lit­ter is a decent num­ber. If we want to main­tain a pure bre­ed, it is neces­sa­ry to pre­vent crossb­re­e­ding with Poeci­lia reti­cu­la­ta, with which end­lers easi­ly crossb­re­ed. Some sword­tail gup­pies were achie­ved pre­ci­se­ly by cros­sing with P. win­gei. The gre­en color of end­lers is first lost in offspring.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227°C, 1020°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – Gup­py (accor­ding to The most famous spe­cies of aqu­arium fish – Gup­py, Poeci­lia reti­cu­la­ta). The beau­ti­ful name Gup­py” ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot bor­de­red with color on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin. Its ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co Basin. Today, gup­pies can also be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, Eas­tern and Sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the USA, Sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, and even in the Czech Repub­lic and Slo­va­kia. In the wild, males reach 3.5 cm, fema­les 6 cm. They live on ave­ra­ge 812 months. They are cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, slim­mer, and has a gono­po­dium – a modi­fied anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Gup­pies are very friend­ly fish, most­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. Gup­py bre­e­ding is wides­pre­ad worl­dwi­de. The­re are many sha­pe and color varie­ties. Gup­py bre­e­ding used to be trouble-​free. Today, they are hea­vi­ly overb­red and have beco­me less resi­lient. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 2227°C, 1020°dGH, pH 7.5. Extre­me­ly soft water is not suitab­le. Gup­pies rest at night lying on the bot­tom, the­ir tails tou­ching the ground, which expo­ses them to infec­ti­on. The sub­stra­te must not con­tain a lot of det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good con­di­ti­on for healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if the water is chan­ged very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water chan­ges are ide­al. Gup­py repro­duc­ti­on is straight­for­ward, often occur­ring in aqu­ariums against the will of the aqu­arist. Males, often three at a time, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. Howe­ver, when the fema­le con­sents, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is capab­le of sto­ring sperm and giving birth in the next 34 sub­se­qu­ent lit­ters. A much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, Any­o­ne can bre­ed gup­pies, but only a bre­e­der can rai­se them.” Newly born gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching around 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Like with other fish, it is advi­sab­le to feed gup­pies as con­sis­ten­tly as possib­le until they reach a size of two cen­ti­me­ters. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, sepa­ra­te the young by gen­der if you want to pre­vent dege­ne­ra­ti­on through inb­re­e­ding. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only when you want them to mate.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013


The first event under the name Aqu­arium Mar­ket took pla­ce on Feb­ru­ary 172013.


Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, 2014, 2015, 2016, 2016-2020, Akvaristika, Časová línia, Do roku 2005, Výstavy rýb

Súťaže akváriových rýb

Hits: 321

Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa u nás aj vo sve­te kona­jú súťaž­né výsta­vy. Roz­ší­re­né sú súťa­že ter­čov­cov, ska­lá­rov, bojov­níc, živo­ro­diek. Postu­pu­jú pod­ľa rôz­nej meto­di­ky – pra­vi­diel. Hod­no­tí sa zvy­čaj­ne tvar, far­ba, prí­pad­ne sprá­va­nie. Asi naj­väč­šiu a najp­rep­ra­co­va­nej­šiu tra­dí­ciu v Euró­pe majú výsta­vy gupiek, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, dokon­ca aj Maj­strov­stvá sve­ta a iné medzi­ná­rod­né a národ­né súťaž­né výsta­vy. V porov­na­ní so špor­tom je to ako lyžiar­sky sve­to­vý pohár a troš­ku ako kra­so­kor­ču­ľo­va­nie. V prie­be­hu roka sa koná zvy­čaj­ne 7 podu­ja­tí a zra­tú­va­jú sa 4 naj­lep­šie umiest­ne­nia. V Euró­pe sa postu­pu­je pre­dov­šet­kým pod­ľa štan­dar­du medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cia IKGH – Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium –Hoch­zucht, kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta (čítaj Peci­lia reti­ku­la­ta) zdru­žu­je a koor­di­nu­je. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du. Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy a pod­ľa farby.

Na podob­nom prin­cí­pe sú zalo­že­né aj súťaž­né výsta­vy iných dru­hov živo­ro­diek zdru­že­né pod názov Xipho-​Molly (čítaj Xifo-​Moly). Kon­krét­ne pre mečov­ky: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus a X. varia­tus, moli­né­zie: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na a P. veli­fe­ra. Čas­to sa tie­to súťa­že kona­jú spo­lu, nie­ke­dy aj spo­lu s výsta­va­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí roky Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb v rám­ci Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH), kto­rý mož­no menil svoj názov, ale nie svo­je  a čin­nosť. Jeho základ­ňa“ je v Ban­skej Bys­tri­ci. Dá sa dnes pove­dať, že je už desiat­ky rokov moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť krás­nu záľu­bu a poz­dvi­hnúť ju na sve­to­vú úro­veň. Ako jeden z mála podob­ných záuj­mo­vých sku­pín vo sve­te orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú prí­stup­né aj nečlenom.

Súťaž­né výsta­vy rýb sú popu­lár­nym a roz­ší­re­ným javom nie­len u nás, ale aj vo sve­te. Exis­tu­jú rôz­ne kate­gó­rie súťa­ží, kto­ré sa líšia pod­ľa dru­hu rýb a ich cha­rak­te­ris­tík. Naprí­klad výsta­vy pre ter­čov­ce, ska­lá­re, bojov­ni­ce, či živo­rod­ky sú bež­né a majú svo­je vlast­né pra­vid­lá a kri­té­riá hod­no­te­nia. Jed­nou z najp­res­tíž­nej­ších a najp­rep­ra­co­va­nej­ších súťa­ží v Euró­pe sú výsta­vy gupiek, kde sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, Maj­strov­stvá sve­ta a ďal­šie medzi­ná­rod­né a národ­né podu­ja­tia. Tie­to súťa­že sa ria­dia štan­dard­mi medzi­ná­rod­nej orga­ni­zá­cie IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), kto­rá zosku­pu­je a koor­di­nu­je orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom gupiek.

Podob­né prin­cí­py sú uplat­ňo­va­né aj pri súťaž­ných výsta­vách iných dru­hov živo­ro­diek, ako sú mečov­ky, moli­né­zie a pla­ty. Tie­to výsta­vy sú čas­to zdru­že­né pod náz­vom Xipho-​Molly a čas­to sa kona­jú spo­lu so súťa­ža­mi bojov­níc Bet­ta splen­dens. Na Slo­ven­sku pôso­bí Klub cho­va­te­ľov živo­ro­dých rýb, kto­rý je súčas­ťou Slo­ven­ské­ho zvä­zu cho­va­te­ľov (SZCH) a má svo­ju základ­ňu” v Ban­skej Bys­tri­ci. Ten­to klub je už desiat­ky rokov aktív­nym moto­rom, kto­rý sa sna­ží šíriť túto záľu­bu a zdo­ko­na­ľo­vať ju na sve­to­vú úro­veň. Orga­ni­zu­je aj ško­le­nia posu­dzo­va­te­ľov, kto­ré sú otvo­re­né aj pre nečlenov.


For some spe­cies of fish, com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons are held both here and around the world. Com­pe­ti­ti­ons for vari­ous types such as gup­pies, angel­fish, bet­tas, and live­be­a­rers are wides­pre­ad. They fol­low dif­fe­rent met­ho­do­lo­gies or rules. Typi­cal­ly, jud­ging cri­te­ria inc­lu­de sha­pe, color, and some­ti­mes beha­vi­or. Gup­py exhi­bi­ti­ons have per­haps the lar­gest and most ela­bo­ra­te tra­di­ti­on in Euro­pe, with events such as the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips and even World Cham­pi­ons­hips, along­si­de other inter­na­ti­onal and nati­onal com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons. Com­pa­red to sports, it’s akin to the Ski World Cup and some­what like figu­re ska­ting. Usu­al­ly, the­re are seven events throug­hout the year, with the best four pla­ce­ments coun­ted. In Euro­pe, prog­res­si­on pri­ma­ri­ly fol­lo­ws the stan­dard of the Inter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), which uni­tes and coor­di­na­tes vari­ous orga­ni­za­ti­ons invol­ved in bre­e­ding P. reti­cu­la­ta (com­mon­ly kno­wn as Poeci­lia reti­cu­la­ta). Com­pe­ti­ti­ons adhe­re to the deve­lo­ped stan­dards. Typi­cal­ly, com­pe­ti­ti­ons fea­tu­re tri­os of males, but pairs are inc­re­a­sin­gly com­mon. Cate­go­ries are deter­mi­ned by the sha­pe of the cau­dal fin and by color.

Simi­lar prin­cip­les app­ly to com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons of other live­be­a­rer spe­cies grou­ped under the name Xipho-​Molly. Spe­ci­fi­cal­ly, for sword­tails: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ties X. macu­la­tus and X. varia­tus, and mol­lies: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na, and P. veli­fe­ra. Often, the­se com­pe­ti­ti­ons are held toget­her, some­ti­mes even with exhi­bi­ti­ons of bet­tas (Bet­ta splen­dens). In Slo­va­kia, the Live­be­a­rer Fish Bre­e­ders Club ope­ra­tes wit­hin the Slo­vak Bre­e­ders’ Asso­cia­ti­on (SZCH), which may have chan­ged its name but not its inte­rests and acti­vi­ties. Its base” is in Ban­ska Bys­tri­ca. It can be said today that for deca­des it has been a dri­ving for­ce stri­ving to spre­ad this beau­ti­ful hob­by and ele­va­te it to a glo­bal level. As one of the few simi­lar inte­rest groups worl­dwi­de, it orga­ni­zes annu­al jud­ge trai­ning ses­si­ons open to non-members.

Fish exhi­bi­ti­on com­pe­ti­ti­ons are a popu­lar and wides­pre­ad phe­no­me­non not only here but also worl­dwi­de. The­re are vari­ous com­pe­ti­ti­on cate­go­ries that dif­fer accor­ding to the type of fish and the­ir cha­rac­te­ris­tics. For exam­ple, exhi­bi­ti­ons for angel­fish, gup­pies, bet­tas, or live­be­a­rers are com­mon and have the­ir own rules and jud­ging cri­te­ria. One of the most pre­sti­gi­ous and ela­bo­ra­te com­pe­ti­ti­ons in Euro­pe is the gup­py exhi­bi­ti­ons, whe­re the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, World Cham­pi­ons­hips, and other inter­na­ti­onal and nati­onal events are held. The­se com­pe­ti­ti­ons are gover­ned by the stan­dards of the Inter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), which brings toget­her and coor­di­na­tes orga­ni­za­ti­ons invol­ved in gup­py breeding.

Simi­lar prin­cip­les are app­lied to com­pe­ti­ti­ve exhi­bi­ti­ons of other live­be­a­rer spe­cies, such as sword­tails, mol­lies, and pla­ties. The­se exhi­bi­ti­ons are often grou­ped under the name Xipho-​Molly and are fre­qu­en­tly held toget­her with bet­ta com­pe­ti­ti­ons. In Slo­va­kia, the­re is the Live­be­a­rer Fish Bre­e­ders Club, which is part of the Slo­vak Bre­e­ders’ Asso­cia­ti­on (SZCH) and is based in Ban­ska Bys­tri­ca. This club has been an acti­ve for­ce for deca­des, stri­ving to pro­mo­te this hob­by and impro­ve it to a glo­bal stan­dard. It also orga­ni­zes jud­ge trai­ning ses­si­ons, which are open to non-members.


Für eini­ge Fis­char­ten wer­den bei uns und welt­we­it auch Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen abge­hal­ten. Wett­be­wer­be für vers­chie­de­ne Arten wie Gup­pys, Ska­la­re, Kampf­fis­che und Lebend­ge­bä­ren­de sind weit verb­re­i­tet. Sie fol­gen unters­chied­li­chen Met­ho­den oder Regeln. Typis­cher­we­i­se umfas­sen die Bewer­tungs­kri­te­rien Form, Far­be und manch­mal auch Ver­hal­ten. Gup­pys­chau­en haben viel­le­icht die größte und aus­ge­re­if­tes­te Tra­di­ti­on in Euro­pa, mit Verans­tal­tun­gen wie den Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten und sogar Welt­me­is­ters­chaf­ten, neben ande­ren inter­na­ti­ona­len und nati­ona­len Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen. Im Verg­le­ich zum Sport ähnelt es dem Ski-​Weltcup und ein wenig dem Eis­kun­stlauf. Nor­ma­ler­we­i­se gibt es im Lau­fe des Jah­res sie­ben Verans­tal­tun­gen, wobei die bes­ten vier Plat­zie­run­gen gezä­hlt wer­den. In Euro­pa erfolgt die Wei­te­rent­wick­lung in ers­ter Linie nach dem Stan­dard des Inter­na­ti­ona­len Guppy-​Hochzucht-​Komitees (IKGH), das vers­chie­de­ne Orga­ni­sa­ti­onen vere­int und koor­di­niert, die sich mit der Zucht von P. reti­cu­la­ta (geme­in­hin bekannt als Poeci­lia reti­cu­la­ta) befas­sen. Die Wett­be­wer­be rich­ten sich nach den ent­wic­kel­ten Stan­dards. In der Regel tre­ten Dre­ier­grup­pen von Männ­chen an, aber Paa­re sind immer häu­fi­ger anzut­ref­fen. Die Kate­go­rien wer­den durch die Form der Sch­wanzf­los­se und die Far­be bestimmt.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer Lebendgebärender-​Arten, die unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst sind. Spe­ziell für Sch­wertt­rä­ger: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, Pla­tys X. macu­la­tus und X. varia­tus sowie Mol­lys: Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na und P. veli­fe­ra. Oft­mals wer­den die­se Wett­be­wer­be zusam­men abge­hal­ten, manch­mal auch geme­in­sam mit Auss­tel­lun­gen von Kampf­fis­chen (Bet­ta splen­dens). In der Slo­wa­kei bet­re­ibt der Vere­in der Lebendgebärende-​Fischzüchter im Rah­men des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) sei­ne Akti­vi­tä­ten, der sei­nen Namen mög­li­cher­we­i­se geän­dert hat, jedoch nicht sei­ne Inte­res­sen und Akti­vi­tä­ten. Sei­ne Basis” ist in Ban­ská Bys­tri­ca. Heute kann gesagt wer­den, dass er seit Jahr­zehn­ten ein tre­i­ben­der Motor ist, der bemüht ist, die­ses schöne Hob­by zu verb­re­i­ten und es auf ein glo­ba­les Nive­au zu heben. Als eine der weni­gen ähn­li­chen Inte­res­sen­grup­pen welt­we­it orga­ni­siert er jähr­lich Schu­lun­gen für Rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.

Fis­chauss­tel­lung­swett­be­wer­be sind ein belieb­tes und weit verb­re­i­te­tes Phä­no­men nicht nur hier, son­dern auch welt­we­it. Es gibt vers­chie­de­ne Wett­be­werb­ska­te­go­rien, die sich je nach Fis­chart und ihren Merk­ma­len unters­che­i­den. Zum Beis­piel sind Auss­tel­lun­gen für Ska­la­re, Gup­pys, Kampf­fis­che oder Lebend­ge­bä­ren­de üblich und haben ihre eige­nen Regeln und Bewer­tungs­kri­te­rien. Eine der ange­se­hens­ten und aus­ge­re­if­tes­ten Verans­tal­tun­gen in Euro­pa sind die Gup­pys­chau­en, bei denen die Euro­pa­me­is­ters­chaf­ten, Welt­me­is­ters­chaf­ten und ande­re inter­na­ti­ona­le und nati­ona­le Verans­tal­tun­gen statt­fin­den. Die­se Wett­be­wer­be wer­den nach den Stan­dards des Inter­na­ti­ona­len Guppy-​Hochzucht-​Komitees (IKGH) durch­ge­fü­hrt, das Orga­ni­sa­ti­onen, die sich mit der Gup­py­zucht befas­sen, vere­int und koordiniert.

Ähn­li­che Prin­zi­pien gel­ten für Wett­be­werb­sauss­tel­lun­gen ande­rer Lebendgebärender-​Arten, wie Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys und Pla­tys. Die­se Auss­tel­lun­gen sind oft unter dem Namen Xipho-​Molly zusam­men­ge­fasst und wer­den häu­fig geme­in­sam mit Betta-​Kämpfen durch­ge­fü­hrt. In der Slo­wa­kei gibt es den Vere­in der Lebendgebärende-​Fischzüchter, der Teil des Slo­wa­kis­chen Züch­ter­ver­bands (SZCH) ist und sei­nen Haup­tqu­ar­tier” in Ban­ská Bys­tri­ca hat. Die­ser Vere­in ist seit Jahr­zehn­ten eine akti­ve Kraft, die bemüht ist, die­ses Hob­by zu för­dern und es auf ein glo­ba­les Nive­au zu brin­gen. Er orga­ni­siert auch Schu­lun­gen für Rich­ter, die auch für Nicht­mitg­lie­der offen sind.


Pour cer­tains types de pois­sons, des expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves ont lieu chez nous et dans le mon­de entier. Les con­cours pour dif­fé­ren­tes espèces tel­les que les gup­pys, les sca­lai­res, les com­bat­tants et les vivi­pa­res sont lar­ge­ment répan­dus. Ils suivent dif­fé­ren­tes mét­ho­do­lo­gies ou règ­les. Les cri­tères de juge­ment inc­lu­ent géné­ra­le­ment la for­me, la cou­le­ur et par­fo­is le com­por­te­ment. Les expo­si­ti­ons de gup­pys ont peut-​être la plus gran­de et la plus éla­bo­rée tra­di­ti­on en Euro­pe, avec des évé­ne­ments tels que les Cham­pi­on­nats d’E­uro­pe et même les Cham­pi­on­nats du mon­de, aux côtés d’aut­res expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves inter­na­ti­ona­les et nati­ona­les. Com­pa­ré au sport, c’est com­me la Cou­pe du mon­de de ski et un peu com­me le pati­na­ge artis­ti­que. En géné­ral, il y a sept évé­ne­ments tout au long de l’an­née, dont les quat­re meil­le­ures pla­ces sont pri­ses en comp­te. En Euro­pe, la prog­res­si­on suit prin­ci­pa­le­ment le stan­dard de l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), qui réu­nit et coor­don­ne les dif­fé­ren­tes orga­ni­sa­ti­ons impli­qu­é­es dans l’é­le­va­ge de P. reti­cu­la­ta (com­mu­né­ment appe­lé Poeci­lia reti­cu­la­ta). Les com­pé­ti­ti­ons se dérou­lent selon les nor­mes étab­lies. Géné­ra­le­ment, les com­pé­ti­ti­ons met­tent en vedet­te des tri­os de mâles, mais les coup­les sont de plus en plus cou­rants. Les caté­go­ries sont déter­mi­né­es par la for­me de la nage­oire cau­da­le et par la couleur.

Sur un prin­ci­pe simi­lai­re sont basé­es les expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves d’aut­res espèces de vivi­pa­res regrou­pé­es sous le nom de Xipho-​Molly. Spé­ci­fi­qu­e­ment pour les épé­es: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, les pla­tys X. macu­la­tus et X. varia­tus, et les mol­lys Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na et P. veli­fe­ra. Sou­vent, ces com­pé­ti­ti­ons sont orga­ni­sé­es ensem­ble, par­fo­is même avec des expo­si­ti­ons de com­bat­tants Bet­ta splen­dens. En Slo­va­qu­ie, le Club des éle­ve­urs de pois­sons vivi­pa­res opère au sein de l’As­so­cia­ti­on slo­va­que des éle­ve­urs (SZCH), qui a peut-​être chan­gé de nom mais pas ses inté­rêts et acti­vi­tés. Sa base” est à Ban­ska Bys­tri­ca. On peut dire aujour­d’hui que depu­is des décen­nies, il est un mote­ur actif qui s’ef­for­ce de pro­mou­vo­ir cet­te bel­le pas­si­on et de l’é­le­ver à un nive­au mon­dial. Com­me l’un des rares grou­pes d’in­té­rêt simi­lai­res dans le mon­de, il orga­ni­se cha­que année des ses­si­ons de for­ma­ti­on pour les juges, ouver­tes aux non-membres.

Les expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves de pois­sons sont un phé­no­mène popu­lai­re et répan­du non seule­ment chez nous, mais aus­si dans le mon­de entier. Il exis­te dif­fé­ren­tes caté­go­ries de com­pé­ti­ti­ons, qui varient selon le type de pois­sons et leurs carac­té­ris­ti­qu­es. Par exem­ple, les expo­si­ti­ons pour les gup­pys, les sca­lai­res, les com­bat­tants ou les vivi­pa­res sont cou­ran­tes et ont leurs prop­res règ­les et cri­tères de juge­ment. L’u­ne des com­pé­ti­ti­ons les plus pre­sti­gie­uses et les plus éla­bo­ré­es en Euro­pe est cel­le des gup­pys, où se dérou­lent les Cham­pi­on­nats d’E­uro­pe, les Cham­pi­on­nats du mon­de et d’aut­res évé­ne­ments inter­na­ti­onaux et nati­onaux. Ces com­pé­ti­ti­ons sont régies par les nor­mes de l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), qui ras­sem­ble et coor­don­ne les orga­ni­sa­ti­ons impli­qu­é­es dans l’é­le­va­ge de guppys.

Des prin­ci­pes simi­lai­res sont app­li­qu­és aux expo­si­ti­ons com­pé­ti­ti­ves d’aut­res espèces de vivi­pa­res, tel­les que les épé­es, les mol­lys et les pla­tys. Ces expo­si­ti­ons sont sou­vent regrou­pé­es sous le nom de Xipho-​Molly et se dérou­lent sou­vent en même temps que les com­pé­ti­ti­ons de com­bat­tants Bet­ta splen­dens. En Slo­va­qu­ie, il y a le Club des éle­ve­urs de pois­sons vivi­pa­res, qui fait par­tie de l’As­so­cia­ti­on slo­va­que des éle­ve­urs (SZCH) et est basé à Ban­ska Bys­tri­ca. Ce club est depu­is des décen­nies un mote­ur actif qui s’ef­for­ce de pro­mou­vo­ir cet­te pas­si­on et de l’a­me­ner à un nive­au mon­dial. Il orga­ni­se éga­le­ment des ses­si­ons de for­ma­ti­on pour les juges, ouver­tes aux non-membres.


Per alcu­ne spe­cie di pes­ci ven­go­no orga­niz­za­te mos­tre com­pe­ti­ti­ve sia qui che in tut­to il mon­do. Le com­pe­ti­zi­oni per varie spe­cie come gup­py, sca­la­ri, bet­ta e vivi­pa­ri sono dif­fu­se. Segu­ono diver­se meto­do­lo­gie o rego­le. Di soli­to i cri­te­ri di giu­di­zio inc­lu­do­no for­ma, colo­re e tal­vol­ta com­por­ta­men­to. Le mos­tre di gup­py han­no for­se la tra­di­zi­one più gran­de e più ela­bo­ra­ta in Euro­pa, con even­ti come i Cam­pi­ona­ti Euro­pei e per­si­no i Cam­pi­ona­ti del Mon­do, accan­to ad altre mos­tre com­pe­ti­ti­ve inter­na­zi­ona­li e nazi­ona­li. Ris­pet­to allo sport, è simi­le alla Cop­pa del Mon­do di sci e un po’ al pat­ti­nag­gio artis­ti­co. In gene­re ci sono set­te even­ti duran­te l’an­no, con le mig­li­ori quatt­ro posi­zi­oni con­teg­gia­te. In Euro­pa, la prog­res­si­one segue prin­ci­pal­men­te lo stan­dard del­l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), che riu­nis­ce e coor­di­na le varie orga­niz­za­zi­oni coin­vol­te nel­l’al­le­va­men­to di P. reti­cu­la­ta (comu­ne­men­te noto come Poeci­lia reti­cu­la­ta). Le com­pe­ti­zi­oni segu­ono gli stan­dard sta­bi­li­ti. Di soli­to le com­pe­ti­zi­oni pre­sen­ta­no trio di mas­chi, ma le cop­pie sono sem­pre più comu­ni. Le cate­go­rie sono deter­mi­na­te dal­la for­ma del­la pin­na cau­da­le e dal colore.

Su un prin­ci­pio simi­le si basa­no le mos­tre com­pe­ti­ti­ve di altre spe­cie di vivi­pa­ri ragg­rup­pa­te sot­to il nome di Xipho-​Molly. Spe­ci­fi­ca­men­te per le spa­de: Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ty X. macu­la­tus e X. varia­tus, e mol­ly Poeci­lia sphe­nops, P. lati­pin­na e P. veli­fe­ra. Spes­so ques­te com­pe­ti­zi­oni ven­go­no orga­niz­za­te insie­me, tal­vol­ta anche con mos­tre di bet­ta Bet­ta splen­dens. In Slo­vac­chia, il Club degli alle­va­to­ri di pes­ci vivi­pa­ri ope­ra all’in­ter­no del­l’As­so­cia­zi­one degli alle­va­to­ri slo­vac­chi (SZCH), che potreb­be aver cam­bia­to nome ma non inte­res­si e atti­vi­tà. La sua base” è a Ban­ska Bys­tri­ca. Si può dire oggi che da decen­ni è un moto­re atti­vo che si impeg­na a dif­fon­de­re ques­ta bel­la pas­si­one e ad ele­var­la a livel­lo mon­dia­le. Come uno dei pochi grup­pi di inte­res­se simi­li al mon­do, orga­niz­za ogni anno ses­si­oni di for­ma­zi­one per i giu­di­ci, aper­te ai non membri.

Le mos­tre com­pe­ti­ti­ve di pes­ci sono un feno­me­no popo­la­re e dif­fu­so non solo qui, ma anche in tut­to il mon­do. Esis­to­no diver­se cate­go­rie di com­pe­ti­zi­oni, che varia­no in base al tipo di pes­ci e alle loro carat­te­ris­ti­che. Ad esem­pio, le mos­tre per gup­py, sca­la­ri, bet­ta o vivi­pa­ri sono comu­ni e han­no rego­le e cri­te­ri di giu­di­zio prop­ri. Una del­le com­pe­ti­zi­oni più pre­sti­gi­ose e ela­bo­ra­te in Euro­pa è quel­la dei gup­py, dove si svol­go­no i Cam­pi­ona­ti Euro­pei, i Cam­pi­ona­ti del Mon­do e altri even­ti inter­na­zi­ona­li e nazi­ona­li. Ques­te com­pe­ti­zi­oni sono rego­la­te dag­li stan­dard del­l’In­ter­na­ti­onal Guppy-​Hochzucht Com­mit­tee (IKGH), che riu­nis­ce e coor­di­na le orga­niz­za­zi­oni coin­vol­te nel­l’al­le­va­men­to di guppy.

Prin­ci­pi simi­li ven­go­no app­li­ca­ti alle mos­tre com­pe­ti­ti­ve di altre spe­cie di vivi­pa­ri, come le spa­de, i mol­ly e i pla­ty. Ques­te mos­tre sono spes­so ragg­rup­pa­te sot­to il nome di Xipho-​Molly e si ten­go­no spes­so insie­me alle com­pe­ti­zi­oni di bet­ta Bet­ta splen­dens. In Slo­vac­chia c’è il Club degli alle­va­to­ri di pes­ci vivi­pa­ri, che fa par­te del­l’As­so­cia­zi­one degli alle­va­to­ri slo­vac­chi (SZCH) e ha la sua base” a Ban­ska Bys­tri­ca. Ques­to club è da decen­ni un moto­re atti­vo che si impeg­na a pro­mu­ove­re ques­ta pas­si­one e a por­tar­la a livel­lo mon­dia­le. Orga­niz­za anche ses­si­oni di for­ma­zi­one per i giu­di­ci, aper­te ai non membri.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, V čase, Zahraničie

Jar na Braunsbergu

Hits: 1814

Jar na Brauns­ber­gu je skve­lou prí­le­ži­tos­ťou zažiť pre­bu­de­nie prí­ro­dy a vidieť jedi­neč­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. V jar­nom obdo­bí sa Brauns­berg mení na oázu fareb­ných kve­tov a zele­nej vege­tá­cie. Stro­my začí­na­jú pučať, na sva­hoch kop­ca sa obja­vu­jú prvé jara­bi­ny, mar­hu­le a čereš­ne, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú pale­tu farieb a vôní. Je síce ešte chlad­nej­šie poča­sie, ale opla­tí sa sem zájsť. Na Brauns­ber­gu sa nachá­dza množ­stvo turis­tic­kých chod­ní­kov a cyk­lot­rás, kto­ré umož­ňu­jú pohodl­ný a prí­jem­ný spô­sob, ako pre­skú­mať ten­to úžas­ný kra­jin­ný park v jar­nom období.


Spring on Brauns­berg is a gre­at oppor­tu­ni­ty to expe­rien­ce the awa­ke­ning of natu­re and see uni­que vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. In the spring­ti­me, Brauns­berg trans­forms into an oasis of color­ful flo­wers and gre­en vege­ta­ti­on. Tre­es begin to bud, and on the slo­pes of the hill, the first rowans, apri­cots, and cher­ries appe­ar, cre­a­ting an impres­si­ve palet­te of colors and scents. Whi­le the weat­her may still be cooler, it’s worth a visit here. Brauns­berg boasts nume­rous hiking trails and cyc­ling rou­tes, pro­vi­ding a com­for­tab­le and enjo­y­ab­le way to explo­re this ama­zing lands­ca­pe park in the springtime.


Der Früh­ling auf dem Brauns­berg ist eine gro­ßar­ti­ge Gele­gen­he­it, das Erwa­chen der Natur zu erle­ben und ein­zi­gar­ti­ge Ausb­lic­ke auf die umlie­gen­de Lands­chaft zu genie­ßen. Im Früh­ling ver­wan­delt sich der Brauns­berg in eine Oase aus bun­ten Blu­men und grüner Vege­ta­ti­on. Bäu­me begin­nen zu knos­pen, und an den Hän­gen des Hügels ers­che­i­nen die ers­ten Ebe­res­chen, Apri­ko­sen und Kirs­chen, die eine bee­in­druc­ken­de Palet­te von Far­ben und Düf­ten erze­ugen. Auch wenn das Wet­ter noch etwas küh­ler sein kann, lohnt sich ein Besuch hier. Der Brauns­berg ver­fügt über zahl­re­i­che Wan­der­we­ge und Radwe­ge, die einen bequ­e­men und ange­neh­men Weg bie­ten, um die­sen ers­taun­li­chen Lands­chafts­park im Früh­ling zu erkunden.


Use Facebook to Comment on this Post