2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Reľov

skala
Hits: 2357

Reľov leží v nad­mor­skej výš­ke 714 met­rov nad morom. Je najuž­nej­šou zama­gur­skou obcou. Jej his­to­ric­ké náz­vy sú Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov, Relyó (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1662 (relov​.sk). Reľov pat­rí k naj­star­ším obciam v Zama­gu­rí, kto­ré vznik­li v naj­väč­ších údo­liach medzi výbež­ka­mi Spiš­skej Magu­ry. Vlas­ti­ved­ný slov­ník uvá­dza, že obec zalo­žil v 13. sto­ro­čí Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal pova­žu­je za zakla­da­te­ľov obce reho­ľu Kri­žov­ní­kov, stráž­cov Božie­ho hro­bu v Len­da­ku. Ľudo­vá tra­dí­cia spo­mí­na, že obec bola zalo­že­ná juž­nej­šie, pod úpä­tím Spiš­skej Magu­ry a nazý­va­la sa Ryl. Len­že pod osa­dou sa uvoľ­ni­li spod­né vrstvy a pre­pad­la sa. Pre­to sa jej oby­va­te­lia pre­miest­ni­li niž­šie na teraj­šie mies­to (Wiki­pe­dia). V roku 1612 vznik­la v kata­stri obce osa­da Hágy. V Reľo­ve v roku 1869 žilo v 69 domoch 437 oby­va­te­ľov. Živi­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom a cho­vom oviec. V roku 1972 doš­lo k zlú­če­niu obcí Reľov a Hágy. Dodnes sa tu hovo­rí goral­ským náre­čím. V súčas­nos­ti tu na plo­che 14.99 km2 žije 355 oby­va­te­ľov (relov​.sk).

Reľov is situ­ated at an ele­va­ti­on of 714 meters abo­ve sea level. It is the sout­hern­most Zama­gu­rian vil­la­ge, and its his­to­ri­cal names inc­lu­de Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov, and Relyó (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1662 (relov​.sk). Reľov is among the oldest vil­la­ges in Zama­gu­rí, ori­gi­na­ting in the major val­le­ys bet­we­en the rid­ges of Spiš­ská Magu­ra. Accor­ding to local his­to­ry, the vil­la­ge was foun­ded in the 13th cen­tu­ry by Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal att­ri­bu­tes the vil­la­ge­’s foun­da­ti­on to the Cru­sa­ders’ order, the guar­dians of the Holy Sepulch­re in Len­dak. Folk tra­di­ti­on sug­gests that the vil­la­ge was ini­tial­ly estab­lis­hed furt­her south, bene­ath the slo­pes of Spiš­ská Magu­ra, and was cal­led Ryl. Howe­ver, the lower lay­ers bene­ath the sett­le­ment gave way, lea­ding to its col­lap­se. Con­se­qu­en­tly, the inha­bi­tants relo­ca­ted to the cur­rent site (Wiki­pe­dia). In 1612, the sett­le­ment of Hágy was estab­lis­hed wit­hin the muni­ci­pa­li­ty. In 1869, Reľov had 437 resi­dents in 69 hou­se­holds, pri­ma­ri­ly enga­ged in agri­cul­tu­re and she­ep far­ming. The vil­la­ges of Reľov and Hágy mer­ged in 1972. To this day, a Gora­lian dia­lect is spo­ken here. Cur­ren­tly, the area cove­ring 14.99 km² is home to 355 inha­bi­tants (relov​.sk).

Reľov leży na wyso­ko­ści 714 met­rów nad pozi­omem mor­za. To naj­bar­dziej na połud­nie poło­żo­na wios­ka na Zama­gur­ze, a jej his­to­rycz­ne nazwy to Relow, Rylov, Rily­ov, Rély­o­vá, Reul, Ruln­ho, Rol­lo­wa, Rely­o­va, Rul­nov, Reli­ova, Rylo­wa, Rilov, Relav, Rel­lo­va, Aure­lien­dorf, Ril­la, Ril­li­ova, Ril­lov i Relyó (Wiki­pe­dia). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wios­ce pocho­dzi z roku 1662 (relov​.sk). Reľov nale­ży do naj­stars­zych wiosek na Zama­gur­ze, pows­ta­łych w naj­wi­ęks­zych doli­nach między grz­bie­ta­mi Spiš­skiej Magu­ry. Według lokal­nej his­to­rii wios­kę zało­żył w XIII wie­ku Kokoš Ber­ze­vic­zy (relov​.sk). Feke­te Nagy Antal przy­pi­su­je zało­że­nie wios­ki zako­no­wi Krzy­żo­wców, stra­żni­kom Gro­bu Świ­ęte­go w Len­da­ku. Tra­dyc­ja ludo­wa suge­ru­je, że wieś pier­wot­nie zosta­ła zało­żo­na bar­dziej na połud­nie, pod zboc­za­mi Spiš­skiej Magu­ry, i nosi­ła nazwę Ryl. Jed­nak dol­ne warst­wy pod osa­dą ule­gły uwol­nie­niu, co dopro­wa­dzi­ło do jej zawa­le­nia. W rezul­ta­cie miesz­ka­ńcy prze­nie­śli się na obec­ne miejs­ce (Wiki­pe­dia). W 1612 roku na tere­nie gmi­ny pows­ta­ła osa­da Hágy. W 1869 roku w Reľo­ve miesz­ka­ło 437 miesz­ka­ńców w 69 domach, głó­wnie zaj­mu­jących się rol­nict­wem i hodo­wlą owiec. Wios­ki Reľov i Hágy połąc­zy­ły się w 1972 roku. Do dziś w tym miejs­cu uży­wa­ny jest dia­lekt goral­ski. Obe­cnie obszar o powierzch­ni 14.99 km² zamiesz­ku­je 355 miesz­ka­ńców (relov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Pasienky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Konská

skala
Hits: 1896

Kon­ská sa nachá­dza tak­mer upro­stred Rajec­kej kot­li­ny, v doli­ne Porub­ské­ho poto­ka (obec​kon​ska​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 455 met­rov nad morom. Na plo­che 5.31 km2 tu žije 1 542 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1228 (obec​kon​ska​.sk). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od pôvod­né­ho zamest­na­nia svo­jich oby­va­te­ľov (obec​kon​ska​.sk). Po vzni­ku sa vyzna­čo­va­la bohat­stvom pasien­kov, špe­cia­li­zo­va­la sa na chov koní. Koniar­ska tra­dí­cia tu pre­tr­vá­va­la stá­ro­čia. Ešte v 19. sto­ro­čí tu bol žreb­čín Lie­tav­ské­ho hra­du (obec​kon​ska​.sk). Obec bola vo svo­jej his­tó­rii dosíd­ľo­va­ná for­mou šoltýsko-​roľníckej kolo­ni­zá­cie. Kolo­ni­zo­va­li Nemci zo Sliez­ska, osad­ník­mi však boli Slo­vá­ci (obec​kon​ska​.sk). V roku 1598 tu bolo 27 domov, v roku 1828 v 40 domoch žilo 725 oby­va­te­ľov. Oby­va­te­lia sa okrem koniar­stvu veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, cho­vu oviec, rybo­lo­vu, vče­lár­stvu, plá­te­níc­tvu. Bola tu výrob­ňa cemen­tár­skych pro­duk­tov a tehel­ňa (obec​kon​ska​.sk).

Kon­ská is situ­ated near­ly in the cen­ter of the Rajec Basin, in the val­ley of the Porub­ský Cre­ek (obec​kon​ska​.sk), at an ele­va­ti­on of 455 meters abo­ve sea level. With an area of 5.31 km², the vil­la­ge is home to 1,542 resi­dents (Wiki­pe­dia). The oldest writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1228 (obec​kon​ska​.sk). The name of the vil­la­ge deri­ves from the ori­gi­nal occu­pa­ti­on of its inha­bi­tants (obec​kon​ska​.sk).

Fol­lo­wing its estab­lish­ment, Kon­ská dis­tin­gu­is­hed itself with the wealth of its pas­tu­res and spe­cia­li­zed in hor­se bre­e­ding. The equ­es­trian tra­di­ti­on endu­red for cen­tu­ries, with a hor­se stud at Lie­ta­va Cast­le in the 19th cen­tu­ry (obec​kon​ska​.sk). Throug­hout its his­to­ry, the vil­la­ge expe­rien­ced resett­le­ment through a form of sol­tys (local admi­ni­stra­tor) and far­mer colo­ni­za­ti­on. Ger­mans from Sile­sia were invol­ved in the colo­ni­za­ti­on, but the sett­lers were Slo­vaks (obec​kon​ska​.sk). In 1598, the­re were 27 hou­ses in the vil­la­ge, and by 1828, 725 inha­bi­tants lived in 40 hou­ses. Besi­des hor­se bre­e­ding, resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, fis­hing, bee­ke­e­ping, and wea­ving. The­re was also a pro­duc­ti­on faci­li­ty for cement pro­ducts and a bric­ky­ard (obec​kon​ska​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Krásnohorské Podhradie

skala
Hits: 2136

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die leží v Rož­ňav­skej kot­li­ne, v doli­ne poto­ka Pača v nad­mor­skej výš­ke 369 met­rov nad morom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk). Na plo­che 23.2 km2 tu žije 2 660 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Krás­no­hor­ské Pod­hra­die spo­lu s Pačou, Krás­no­hor­skou Dlhou Lúkou a Jovi­ca­mi a hra­dom Krás­na Hôr­ka boli v roku 1243 majet­kom zva­nom Ple­ši­vec. Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo opev­ne­nie. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia tu úze­mie osíd­ľo­va­li Maďa­ri. Pre nimi tu boli Slo­va­nia. His­to­ric­ké náz­vy obce: Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka, Krás­no­hor­ské Pod­hra­dí. Maďar­ský názov Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. Oby­va­te­lia sa živi­li baníc­tvom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk), tkáč­stvom, gar­biar­stvom, kožuš­níc­tvom, pas­tier­stvom (retep​.sk), v 19. sto­ro­čí poľ­no­hos­po­dár­stvom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk). Začiat­kom 15. sto­ro­čia bola obec mýt­nou sta­ni­cou (retep​.sk). V roku 1773 mala obec 280 oby­va­te­ľov aj vďa­ka moru, kto­rý vyhu­bil tak­mer 90 % oby­va­teľ­stva. V roku 1785 tu už žilo 876 oby­va­te­ľov (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk).

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die is situ­ated in the Rož­ňa­va Basin, in the val­ley of the Pača stre­am at an ele­va­ti­on of 369 meters abo­ve sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Cove­ring an area of 23.2 km², the vil­la­ge is home to 2,660 resi­dents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krás­no­hor­ské Pod­hra­die, along with Pača, Krás­no­hor­ská Dlhá Lúka, Jovi­ce, and Krás­na Hôr­ka Cast­le, was part of an esta­te kno­wn as Ple­ši­vec. The site of the cur­rent cast­le ori­gi­nal­ly had for­ti­fi­ca­ti­ons. In the mid-​13th cen­tu­ry, the ter­ri­to­ry was sett­led by Hun­ga­rians, pre­ce­ded by Slavs. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka, and Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. The Hun­ga­rian name is Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. The resi­dents were enga­ged in mining, wea­ving, tan­ning, fur­rie­r’s tra­de, and pas­to­ra­lism. In the 19th cen­tu­ry, agri­cul­tu­re beca­me pre­do­mi­nant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die a Rož­ňa­vai meden­cé­ben talál­ha­tó, a Pača-​patak völ­gy­é­ben, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km² terüle­tű falu­ban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-​ban Krás­no­hor­ské Pod­hra­die, Pača, Krás­no­hor­ská Dlhá Lúka, Jovi­ce és a Krás­na Hôr­ka vára egy­üt­te­sen a Ple­ši­vec nevű bir­tok rés­ze volt. A jelen­le­gi vár hely­én ere­de­ti­leg erődít­mé­ny­ek áll­tak. A 13. szá­zad köze­pén a terüle­tet magy­arok tele­pí­tet­ték be, előt­tük szlá­vok éltek itt. A falu tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka és a Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. A magy­ar neve Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. A lako­sok bány­ász­ko­dás­sal, szövés­zel, bőr­gy­ár­tás­sal, szőr­me­i­par­ral és állat­te­ny­ész­tés­sel fog­lal­koz­tak. A 19. szá­zad­ban a mezőgaz­da­ság vált domi­náns­sá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

skala
Hits: 2095

Na úze­mí súčas­né­ho Hri­čov­ské­ho Pod­hra­dia bolo slo­van­ské síd­lis­ko. Na hrad­nom vrchu bolo veľ­ko­mo­rav­ské síd­lis­ko a prav­de­po­dob­ne dre­ve­ný hrad. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1265 pod náz­vom Hri­chow, neskôr Hry­chov. Názov Hri­čov­ské Pod­hra­die sa obja­vu­je až v roku 1808. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li naj­mä poľ­no­hos­po­dár­stvom, roz­ší­re­né bolo vče­lár­stvo, pas­tier­stvo, ovo­ci­nár­stvo, les­níc­tvo, fur­man­stvo a neskôr aj plt­níc­tvo. Z drob­ných reme­siel mali zastú­pe­nie mly­ná­ri, peká­ri, ková­či a tesá­ri (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

Obec Hri­čov­ské Pod­hra­die je súčas­ťou Euro­re­gi­ó­nu Bes­ky­dy. Na plo­che 2.04 km2 v nej žije 374 oby­va­te­ľov. Nedáv­no sa tu zavied­la tra­dí­cia ​“Hrad­ných dní”, počas kto­rých budú pre­bie­hať rôz­ne kul­túr­ne a špor­to­vé akcie (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). Leží v doli­ne Závad­ské­ho poto­ka. Juž­nú časť cho­tá­ra v Súľov­ských ska­lách tvo­ria tre­ťo­hor­né vápe­ni­té zle­pen­ce, zvet­rá­va­ním kto­rých vznik­li zau­jí­ma­vé skal­na­té útva­ry. Napr. chrá­ne­ná pamiat­ka Hri­čov­ská skal­ná ihla (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) a Hri­čov­ské rify (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).

In the ter­ri­to­ry of present-​day Hri­čov­ské Pod­hra­die, the­re was a Sla­vic sett­le­ment. On the cast­le hill, the­re was a Gre­at Mora­vian sett­le­ment and pro­bab­ly a wooden cast­le. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1265 under the name Hri­chow, later Hry­chov. The name Hri­čov­ské Pod­hra­die appe­ars only in 1808. The inha­bi­tants were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, with bee­ke­e­ping, her­ding, fru­it gro­wing, fores­try, car­ting, and later raf­ting being wides­pre­ad. Among the small crafts, the­re were mil­lers, bakers, blacks­miths, and car­pen­ters (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

The vil­la­ge of Hri­čov­ské Pod­hra­die is part of the Euro­re­gi­on Bes­ky­dy. In an area of 2.04 km², 374 inha­bi­tants live the­re. Recen­tly, the tra­di­ti­on of ​“Cast­le Days” has been intro­du­ced, during which vari­ous cul­tu­ral and sports events will take pla­ce (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). It is loca­ted in the val­ley of Závad­ský Cre­ek. The sout­hern part of the cadas­tral area in the Súľov Rocks con­sists of Ter­tia­ry cal­ca­re­ous con­glo­me­ra­tes, weat­he­ring into inte­res­ting roc­ky for­ma­ti­ons. For exam­ple, the pro­tec­ted monu­ment Hri­čov­ská Skal­ná Ihla (Hri­čov­ská Rock Need­le) (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) and Hri­čov­ské Rify (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 323 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Slavec

skala
Hits: 2420

Obec Sla­vec vznik­la v 13. sto­ro­čí osa­mos­tat­ne­ním z Brzo­tí­na. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1243. His­to­ric­ké náz­vy obce: Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. Ku obci sa via­žu via­ce­ré arche­olo­gic­ké nále­zis­ká: Maš­taľ­ná jas­ky­ňa, jas­kyn­né síd­lo z mlad­šej doby kamen­nej, doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. A jas­ky­ňa Ľud­mi­la, jas­kyn­né síd­lis­ko z mlad­šej doby kamen­nej, star­šej doby želez­nej a zo stre­do­ve­ku. V Gom­ba­se­ku síd­lis­ko zalo­že­né začiat­kom 14. sto­ro­čia. Obec má miest­ne čas­ti: Vido­vá a osa­dy Gom­ba­sek a Hámor. V 16. – 17. sto­ro­čí bola obec vysta­ve­ná turec­kým nájaz­dom a dran­co­va­niu cisár­skych voj­sk. V 19. sto­ro­čí tu bol hámor Rima­mu­rán­skej spo­loč­nos­ti a vo Vido­vej vznik­la huta a elek­trá­reň. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, pas­tier­stvom, pále­ním váp­na a hut­níc­tvom. Oby­va­te­lia už v stre­do­ve­ku páli­li uhlie pre žele­ziar­ske pod­ni­ky (sla​vec​.sk).

Obec Sla­vec sa nachá­dza v stre­de Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský kras (sla​vec​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 232 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je 17.53 km2 (sla​vec​.sk). Žije tu 463 oby­va­te­ľov. Naj­výz­nam­nej­šou pamiat­kou je are­ál zanik­nu­té­ho gotic­ké­ho kláš­to­ra Pau­lí­nov zo 14. sto­ro­čia v čas­ti Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). Gom­ba­sec­ká jas­ky­ňa, kto­rá je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO sa nachá­dza v kata­stri obce. Vysky­tu­je sa tu kva­lit­ný vápe­nec, kame­ňo­lom Gom­ba­sek na sva­hu Ple­ši­vec­kej pla­ni­ny fun­gu­je od roku 1906. Je však prav­da, že znač­ne zni­žu­je este­tic­kú hod­no­tu kra­ji­ny. Ras­tú tu naj­mä tep­lo­mil­né dru­hy rast­lín, kto­ré sú veľ­mi nároč­né na tep­lo (sla​vec​.sk).

The vil­la­ge of Sla­vec ori­gi­na­ted in the 13th cen­tu­ry through its inde­pen­den­ce from Brzo­tín. The first writ­ten men­ti­on is from 1243. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. The regi­on is asso­cia­ted with seve­ral archa­e­olo­gi­cal sites: Maš­taľ­ná Cave, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Bron­ze Age, and Iron Age. And the cave Ľud­mi­la, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Iron Age, and the medie­val peri­od. In Gom­ba­sek, a sett­le­ment was foun­ded at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry. The vil­la­ge has local parts: Vido­vá, and the ham­lets of Gom­ba­sek and Hámor. In the 16th-​17th cen­tu­ries, the vil­la­ge faced attacks from the Otto­man Empi­re and pil­la­ging by impe­rial for­ces. In the 19th cen­tu­ry, the­re was a ham­mer mill of the Rima­mu­ráňs­ka Com­pa­ny and a smel­ter and power plant in Vido­vá. His­to­ri­cal­ly, resi­dents were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, her­ding, lime bur­ning, and metal­lur­gy. In medie­val times, resi­dents pro­du­ced coal for iron­works (sla​vec​.sk).

The vil­la­ge of Sla­vec is loca­ted in the cen­ter of the Slo­vak Karst Nati­onal Park, at an ele­va­ti­on of 232 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The area of the vil­la­ge is 17.53 km² (sla​vec​.sk). It is home to 463 inha­bi­tants. The most sig­ni­fi­cant land­mark is the com­plex of the extinct Got­hic Pau­li­ne monas­te­ry from the 14th cen­tu­ry in the part of Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). The Gom­ba­sec­ká Cave, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge, is loca­ted in the vil­la­ge­’s cadas­tre. Quali­ty limes­to­ne is found here, and the Gom­ba­sek quar­ry on the slo­pe of Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na has been in ope­ra­ti­on sin­ce 1906. Howe­ver, it sig­ni­fi­can­tly dimi­nis­hes the aest­he­tic value of the lands­ca­pe. Warm-​loving plant spe­cies, high­ly deman­ding of warmth, pri­ma­ri­ly grow in this area (sla​vec​.sk).

A Sla­vec a 13. szá­zad­ban jött lét­re, mint önál­ló tele­pülés a Brzo­tín­ból való kivá­lá­sá­val. Az első írá­sos emlí­tés 1243-​ból szár­ma­zik. A tele­pülés tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. A terület szá­mos régés­ze­ti lelőhe­ly­hez kapc­so­ló­dik: a Maštaľná-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a bronz­kor és a vaskor marad­vá­ny­ai talál­ha­tók. És a Ľudmila-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a vaskor és a közép­kor marad­vá­ny­ai lát­ha­tók. Gom­ba­sek­ben egy tele­pülést az 14. szá­zad ele­jén ala­pí­tot­tak. A falu helyi rés­zek­ből áll: Vido­vá és a Gom­ba­sek és Hámor tele­pülé­sek. A 16. és 17. szá­zad­ban a falut az Osz­mán Biro­da­lom táma­dá­sai­nak és a csás­zá­ri erők fosz­to­ga­tá­sá­nak volt kité­ve. A 19. szá­zad­ban volt egy hámor a Rima­mu­ráňs­ka Tár­sa­ság­tól, és a Vido­vá­ban kohás­zat és erőmű is lét­re­jött. Tör­té­nel­mi­leg a lako­sok főként mezőgaz­da­ság­gal, állat­te­ny­ész­tés­sel, més­zé­ge­tés­sel és fémi­par­ral fog­lal­koz­tak. A közép­kor­ban a lako­sok vasi­pa­ri üze­mek szá­má­ra szé­nét ter­mel­ték (sla​vec​.sk).

A Sla­vec falu köz­pon­ti elhe­ly­ez­ke­dé­sű a Szlo­vák Karszt Nemze­ti Park­ban, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 232 méter (Wiki­pe­dia). A falu terüle­te 17,53 km² (sla​vec​.sk). Itt él 463 lakos. A leg­je­len­tősebb lát­ni­va­ló a kihalt góti­kus pál­ma­fa kolos­tor kom­ple­xu­ma a Gom­ba­sek rés­zén (Wiki­pe­dia). A Gombasecká-​barlang, ame­ly a UNESCO Vilá­görök­ség rés­ze, a falu kata­strá­lis terüle­tén talál­ha­tó. Itt minősé­gi mész­kő talál­ha­tó, és a Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na lej­tőjén lévő Gom­ba­sek kőfej­tő 1906 óta működik. Azon­ban szá­mot­te­vően csök­ken­ti a táj esz­té­ti­kai érté­két. Az itt élő növé­ny­fa­jok főként meleg­ked­ve­lők és nagy meleg­sé­get igé­ny­el­nek (sla​vec​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post