2006-2010, 2010, Časová línia, Interiéry, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

Hits: 7069

Na Marián­skej hore sa nachá­dza Bazi­li­ka Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. Marián­ska hora je hora nad mes­tom Levo­ča. Bazi­li­ka je vzdia­le­ná cca 30 – 45 minút pešo z cen­tra mes­ta. Bazi­li­ka pat­rí medzi naj­star­šie pút­nic­ké mies­ta východ­né­ho Slo­ven­ska. Kona­jú sa kaž­do­roč­ne 2. júla. Prvá kapl­n­ka tu bola posta­ve­ná v roku 1247. V roku 1311 priš­li do Levo­če fran­tiš­ká­ni – mino­ri­ti, s kto­rý­mi sa spá­ja Marián­sky svia­tok Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. V roku 1470 bola kapl­n­ka pre­sta­va­ná na gotic­ký kos­tol so sochou Pan­ny Márie. V roku 1847 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka pre gréc­ko­ka­to­lí­kov (Wiki​pe​dia​.sk). Pápež Ján Pavol II. pový­šil kos­tol 26.1.1984 na men­šiu bazi­li­ku (bazi­li­ka minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu kona­la za prí­tom­nos­ti Jána Pav­la II. púť, na kto­rej sa zúčast­ni­lo 650 000 ľudí (Wiki​pe​dia​.sk). Dnes bazi­li­ka posta­ve­ná v neogo­tic­kom slo­hu bola pôvod­ne výra­zom vďa­ky Spi­šia­kov za ich záchra­nu na tom­to mies­te počas tatár­ske­ho vpá­du v rokoch 12411242. Arche­oló­go­via našli hra­dis­ko na kop­ci, hneď za Marián­skou horou, kto­rý sa aj dnes nazý­va Burg – Hrad, kde sa moh­li oby­va­te­lia mes­ta zachrá­niť pre Tatár­mi v opev­ne­nom hra­dis­ku (levo​ca​.sk). Marián­ska hora sa prav­de­po­dob­ne pred­tým nazý­va­la Oli­vet­skou horou (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora sa vypí­na do výš­ky 795 met­rov nad morom (levo​ca​.sk).


On Marián­ska hora (Marian Hill) stands the Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary. Marián­ska hora is a hill abo­ve the town of Levo­ča. The Basi­li­ca is app­ro­xi­ma­te­ly a 30 – 45 minu­te walk from the city cen­ter. The Basi­li­ca is among the oldest pilg­ri­ma­ge sites in eas­tern Slo­va­kia. Pilg­ri­ma­ges take pla­ce annu­al­ly on July 2nd. The first cha­pel was built here in 1247. In 1311, the Fran­cis­cans – Mino­ri­tes, asso­cia­ted with the Marian Feast of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, arri­ved in Levo­ča. In 1470, the cha­pel was rebu­ilt into a Got­hic church with a sta­tue of the Vir­gin Mary. In 1847, a wooden cha­pel was built for Gre­ek Cat­ho­lics (Wiki​pe​dia​.sk). Pope John Paul II ele­va­ted the church to a minor basi­li­ca on Janu­ary 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilg­ri­ma­ge took pla­ce here in the pre­sen­ce of John Paul II, with 650,000 peop­le in atten­dan­ce (Wiki​pe​dia​.sk). Today, the basi­li­ca, built in the neo-​Gothic sty­le, was ori­gi­nal­ly an expres­si­on of gra­ti­tu­de from Spiš inha­bi­tants for the­ir sal­va­ti­on at this site during the Tar­tar inva­si­on in 1241 – 1242. Archa­e­olo­gists found a hill­fort behind Marián­ska hora, still cal­led Burg – Cast­le, whe­re the city­’s resi­dents could seek refu­ge from the Tar­tars in a for­ti­fied sett­le­ment (levo​ca​.sk). Marián­ska hora like­ly was pre­vi­ous­ly cal­led Oli­vet Hill (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora rises to a height of 795 meters abo­ve sea level (levo​ca​.sk).


Na Marián­skiej Gór­ze znaj­du­je się Bazy­li­ka Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Marián­ska hora to wzgór­ze ponad mias­tem Levo­ča. Bazy­li­ka znaj­du­je się oko­ło 30 – 45 minut spa­ce­rem od cen­trum mias­ta. Bazy­li­ka jest jed­nym z naj­stars­zych miejsc pielgr­zym­ko­wych na wschod­niej Sło­wac­ji. Pielgr­zym­ki odby­wa­ją się corocz­nie 2 lip­ca. Pier­ws­za kap­li­ca zosta­ła zbu­do­wa­na tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levo­ča przy­by­li fran­cisz­ka­nie – mino­ri­ci, zwi­ąza­ni z uroc­zys­to­ścią Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. W 1470 roku kap­li­ca zosta­ła prze­bu­do­wa­na na gotyc­ki kości­ół z posągiem Maryi Pan­ny. W 1847 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę dla grec­ko­ka­to­li­ków (Wiki​pe​dia​.sk). Papież Jan Paweł II wyni­ó­sł kości­ół na ran­gę bazy­li­ki mniejs­zej 26 stycz­nia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lip­ca 1995 roku odby­ła się tutaj pielgr­zym­ka w obec­no­ści Jana Pawła II, w któ­rej wzi­ęło udział 650 000 osób (Wiki​pe​dia​.sk). Obe­cnie bazy­li­ka, zbu­do­wa­na w sty­lu neogo­tyc­kim, była poc­ząt­ko­wo wyra­zem wdzi­ęcz­no­ści miesz­ka­ńców Spiš za ich oca­le­nie w tym miejs­cu podc­zas najaz­du Tata­rów w latach 1241 – 1242. Arche­olo­dzy zna­le­źli gro­dzis­ko za Marián­ską horou, obe­cnie nazy­wa­ne Burg – Zamek, gdzie miesz­ka­ńcy mias­ta mog­li szu­kać sch­ro­nie­nia przed Tata­ra­mi w ufor­ty­fi­ko­wa­nym gro­dzie (levo​ca​.sk). Marián­ska hora pra­wdo­po­dob­nie wcze­śniej nosi­ła nazwę Góry Oli­wnej (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora wzno­si się na wyso­ko­ść 795 met­rów nad pozi­omem mor­za (levo​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

Hits: 3564

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 19481950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (18531920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).


Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (18531920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

Hits: 3481

Trna­va – slo­ven­ský Rím je mes­to s boha­tou his­tó­ri­ou, ležia­ce v Podu­naj­skej níži­ne. Trna­ve je kraj­ské mes­to, a je a vždy bolo, jed­ným z význam­ných miest Slo­ven­ska. Leží v cen­tre Trnav­skej pahor­ka­ti­ny. V mes­te sa zacho­va­lo his­to­ric­ké jad­ro, dokon­ca aj hrad­by. Roz­lo­ha mes­ta je 72 km2 (trna​va​.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1211. V dobe vzni­ku pat­ri­la medzi naj­väč­šie mes­tá Euró­py. Peter Páz­maň zalo­žil v roku 1635 Trnav­skú uni­ver­zi­tu. Do roku 1777 bola naj­väč­šou a naj­výz­nam­nej­šou inšti­tú­ci­ou v býva­lom Uhor­sku. V Trna­ve bola kon­com 18. sto­ro­čia Anto­nom Ber­no­lá­kom kodi­fi­ko­va­ná slo­ven­či­na (trna​va​.sk). Dnes je v Trna­ve aj Uni­ver­zi­ta Cyri­la a Meto­daMate­riá­lo­vo­tech­no­lo­gic­ká fakul­ta Slo­ven­skej tech­nic­kej uni­ver­zi­ty – MTF STU.

V Trna­ve sa naro­dil hudob­ný skla­da­teľ Miku­láš Schneider-​Trnavský, bás­nik Miro­slav Válek. Pôso­bi­li tu aj spi­so­va­te­lia Jozef Ignác Baj­za a Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rik Matúš Kuče­ra, foto­graf Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). V mes­te sa koná­va Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, Fes­ti­val Lumen. Nachá­dza sa tu divad­lo Jána Palá­ri­ka, kniž­ni­ca Jura­ja Fánd­ly­ho, Zápa­do­slo­ven­ské múze­um, amfi­te­áter. Nie­kto­ré pamä­ti­hod­nos­ti: mest­ská veža, baro­ko­vá Trnav­ská uni­ver­zi­ta, kos­tol sv. Hele­ny z roku 1238, kla­ris­ký kos­tol nepo­škvr­ne­né­ho poča­tia Pan­ny Márie z 13. sto­ro­čia, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1380, uni­ver­zit­ná kated­rá­la svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, fran­tiš­kán­sky kos­tol svä­té­ho Jaku­ba, apoš­to­la, pav­lín­sky kos­tol svä­té­ho Joze­fa, jezu­it­ský kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce, uršu­lín­sky kos­tol svä­tej Anny (Wiki­pe­dia).

Trna­va sa môže pochvá­liť množ­stvom sak­rál­nych pamia­tok, nachá­dza sa tu dóm svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša, kos­to­la svä­té­ho Jaku­ba. Sta­ré Mes­to Trna­va je obklo­pe­né zacho­va­lý­mi mest­ský­mi hrad­ba­mi. Trna­va je tiež zná­ma svo­jou fut­ba­lo­vou tra­dí­ci­ou. Fut­ba­lo­vý klub Spar­tak Trna­va je jed­ným z najús­peš­nej­ších a naj­zná­mej­ších slo­ven­ských fut­ba­lo­vých klu­bov. Pomer­ne zná­me sú síd­lis­ká Druž­ba. Neďa­le­ko od mes­ta sa nachá­dza pek­ná loka­li­ta – ryb­ní­ky Kamen­ný mlyn.


Trna­va, kno­wn as the Slo­vak Rome,” is a city with a rich his­to­ry loca­ted in the Danu­bian Lowland. Trna­va is the capi­tal city of the Trna­va Regi­on and has alwa­ys been one of the sig­ni­fi­cant cities in Slo­va­kia. It is situ­ated in the cen­ter of the Trna­va Hills. The his­to­ri­cal core of the city, inc­lu­ding the pre­ser­ved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trna​va​.sk). As of Decem­ber 31, 2011, it had a popu­la­ti­on of 66,219 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the city dates back to 1211. At its foun­ding, Trna­va belo­n­ged to the lar­gest cities in Euro­pe. In 1635, Peter Páz­maň estab­lis­hed Trna­va Uni­ver­si­ty, which until 1777 was the lar­gest and most sig­ni­fi­cant ins­ti­tu­ti­on in the for­mer King­dom of Hun­ga­ry. In the late 18th cen­tu­ry, Trna­va beca­me the pla­ce whe­re Anton Ber­no­lák codi­fied the Slo­vak lan­gu­age (trna​va​.sk). Today, Trna­va is home to the Uni­ver­si­ty of Cyril and Met­ho­dius and the Facul­ty of Mate­rials Scien­ce and Tech­no­lo­gy of the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy – MTF STU.

Trna­va has been the birthp­la­ce of the musi­cal com­po­ser Miku­láš Schneider-​Trnavský and the poet Miro­slav Válek. Notab­le figu­res who lived in Trna­va inc­lu­de wri­ters Jozef Ignác Baj­za and Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rian Matúš Kuče­ra, and pho­tog­rap­her Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). The city hosts events such as Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, and the Fes­ti­val Lumen. Trna­va boasts cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons such as the Ján Palá­rik The­at­re, Juraj Fánd­ly Lib­ra­ry, Wes­tern Slo­vak Muse­um, and an amp­hit­he­a­ter. Some of its land­marks inc­lu­de the City Tower, Baro­que Trna­va Uni­ver­si­ty, the 13th-​century Church of St. Hele­na, the 1380 Basi­li­ca of St. Nicho­las, the Uni­ver­si­ty Cat­hed­ral of St. John the Bap­tist, the Fran­cis­can Church of St. James the Apost­le, the Pau­li­ne Church of St. Joseph, the Jesu­it Church of the Holy Tri­ni­ty, and the Ursu­li­ne Church of St. Anne (Wiki­pe­dia).

Trna­va is reno­wned for its abun­dan­ce of sac­ral monu­ments, inc­lu­ding St. John the Bap­tist Cat­hed­ral, St. Nicho­las Basi­li­ca, and the Church of St. James. The Old Town of Trna­va is sur­roun­ded by well-​preserved city walls. Trna­va is also kno­wn for its foot­ball tra­di­ti­on, with Spar­tak Trna­va being one of the most suc­cess­ful and well-​known Slo­vak foot­ball clubs. The resi­den­tial are­as of Druž­ba are rela­ti­ve­ly well-​known. Near the city, you can find a beau­ti­ful loca­ti­on – the Kamen­ný mlyn ponds.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Záhorácke, Záhorie

Šaštín-​Stráže

Hits: 4250

Šaštín-​Stráže je mes­to na seve­re Záho­ria. Nachá­dza sa v nej krás­na Bazi­li­ka Sedem­bo­lest­nej (Peter Kac­lík). Na plo­che 42 km2 žije 5015 oby­va­te­ľov. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 256 met­rov nad morom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), v cen­trál­nej čas­ti Záhor­skej níži­ny, na stred­nom toku rie­ky Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže sú zná­mym marián­skym pút­nic­kým mies­tom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zmien­ka o Šaš­tí­ne je z roku 1218 po pome­no­va­ním Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Avšak už od dru­hej polo­vi­ce 10. sto­ro­čia bolo úze­mie Šaš­tí­na osíd­le­né. Názov Šaš­tín je odvo­de­ný od maďar­ské­ho sás – šaši­na, trs­ti­na, pre­to­že sa tu rozp­res­tie­ra­lo množ­stvo močia­rov. V roku 1218 Imrich II. daro­val lebé­ny­en­ský kláš­tor Sas­sinŠaš­tín­sky hrad bol naj­dô­le­ži­tej­ším stráž­nym hra­dom celé­ho Záho­ria. Posta­vi­li ho pri rie­ke Myja­ve ako vod­ný hrad a potom aj na pahor­ka­ti­ne ako pred­su­nu­té strá­že (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Rád pau­lí­nov sa v roku 1733 podu­jal posta­viť v Šaš­tí­ne pút­nic­ký chrám a kláš­tor (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Pau­lí­ni – pav­lí­ni boli rehoľ­ní­ci svä­té­ho Pav­la. Dnes je kláš­tor a bazi­li­ka v sprá­ve sale­zián­skej reho­le (Wiki­pe­dia). 

Bazi­li­ka bola z kos­to­la pový­še­ná v roku 1964 ako prvý chrám na Slo­ven­sku (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Počas pútí Šaš­tín nav­ští­vi nie­koľ­ko desia­tok tisíc pút­ni­kov (Wiki­pe­dia). V roku 1987 bazi­li­ku nav­ští­vi­la Mat­ka Tere­za (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Bazi­li­ka je dvoj­ve­žo­vá. Pri nej sa nachá­dza kláš­tor, kapl­n­ka a stĺp so súso­ším Najs­vä­tej­šiej tro­j­i­ce. Kos­tol v Šaš­tí­ne je dato­va­ný na rok 1400. Ved­ľa neho je Lore­tán­ska kapl­n­ka zo 17. sto­ro­čia. Kal­vá­riu pri cin­to­rí­ne posta­vi­li v roku 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Zau­jí­ma­vos­ťou je, že netra­dič­ne vznik­la na rovi­ne (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Juž­ne od Bazi­li­ky Sedem­bo­lest­nej sú dva ryb­ní­ky o výme­re 1820,31 m2, kto­ré vybu­do­va­li pau­lí­ni a slú­ži­li na chov rýb (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V 18. sto­ro­čí v Šaš­tí­ne man­žel Márie Teré­zie, Fran­ti­šek Lot­rin­ský zalo­žil v kaš­tie­li prvú uhor­skú manu­fak­tú­ru na výro­bu tex­ti­lu – kar­tún­ku. V 19. sto­ro­čí sa nedo­ká­za­la udr­žať, neskôr tu fun­go­val cuk­ro­var. Židov­ská syna­gó­ga pochá­dza z roku 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V Šaš­tí­ne sa naro­di­la spe­váč­ka Jana Kocia­no­vá. Pôso­bí tu spi­so­va­teľ Dušan Dušek (Wiki­pe­dia).

Strá­že boli pred rokom 1960 samos­tat­nou obcou (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V rokoch 19611971 sa obec nazý­va­la Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Obec vznik­la hlbo­ko v stre­do­ve­ku, jej kos­tol sa via­že s rokom 1339. Obec bola jed­nou z naj­star­ších obcí na Záho­rí, bola pred­strá­žou Šaš­tín­ske­ho hra­du (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zná­ma písom­ná zmien­ka o Strá­žach je z roku 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V šesť­de­sia­tych rokoch navŕ­ta­li horú­cu vodu, kto­rá sa však nevy­uží­va (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Letoh­rá­dok Bel­ve­der bol obľú­be­ným leto­vis­kom Márie Teré­zie a bol ešte kon­com 18.storočia obý­va­ný. Oko­lo zámoč­ku boli vini­ce a opat­ro­va­teľ 1416 piv­níc mal oso­bit­ný byt, kto­rý ešte stál v roku 1921 a nazý­val sa Kel­ler­maj­strom”. Zámok mal vraj pod­zem­né spo­je­nie so šaš­tín­skym zám­kom. Začiat­kom 19. sto­ro­čia bol zámok Bel­ve­der roz­bú­ra­ný, ale piv­ni­ce stá­li až do roku 1918. Pamiat­kou na exis­ten­ciu zám­ku je zacho­va­ná zámoc­ká stud­ňa, 60 m hlbo­ká, kto­rá pod­zem­ný­mi chod­ba­mi bola spo­je­ná s piv­ni­ca­mi (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže is a town in the nort­hern part of Záho­rie. It is home to the beau­ti­ful Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws (Peter Kac­lík). With an area of 42 km², the town has a popu­la­ti­on of 5015 inha­bi­tants. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 256 meters abo­ve sea level (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in the cen­tral part of Záho­rie Lowland, along the midd­le cour­se of the Myja­va River (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže is a reno­wned Marian pilg­ri­ma­ge site (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first men­ti­on of Šaš­tín dates back to 1218 when it was cal­led Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Howe­ver, the ter­ri­to­ry of Šaš­tín has been inha­bi­ted sin­ce the second half of the 10th cen­tu­ry. The name Šaš­tín is deri­ved from the Hun­ga­rian sás,” mea­ning reed, as the area was cove­red with nume­rous mars­hes. In 1218, Imrich II dona­ted the Sasín esta­te to the Lebé­ny Monas­te­ry. Šaš­tín Cast­le was the most impor­tant watch­to­wer of the enti­re Záho­rie regi­on, built as a water cast­le along the Myja­va River and later on a hill as an advan­ced guard (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In 1733, the Pau­li­ne order under­to­ok the cons­truc­ti­on of the pilg­ri­ma­ge church and monas­te­ry in Šaš­tín (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Pau­li­nes, also kno­wn as Pia­rists, were fol­lo­wers of Saint Paul. Today, the monas­te­ry and basi­li­ca are under the admi­ni­stra­ti­on of the Sale­sian order (Wiki­pe­dia).

The Basi­li­ca was ele­va­ted from a church in 1964, beco­ming the first basi­li­ca in Slo­va­kia (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). During pilg­ri­ma­ges, Šaš­tín att­racts tens of thou­sands of pilg­rims (Wiki­pe­dia). In 1987, Mot­her Tere­sa visi­ted the basi­li­ca (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The basi­li­ca has two towers, and near it, the­re is a monas­te­ry, a cha­pel, and a column with the Holy Tri­ni­ty sta­tue. The church in Šaš­tín dates back to the year 1400. Next to it is the Loret­to Cha­pel from the 17th cen­tu­ry. The cal­va­ry near the ceme­te­ry was built in 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) and is note­wort­hy for being on level ground (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). South of the Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws are two ponds with an area of 1820.31 m², built by the Pau­li­nes for fish far­ming (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 18th cen­tu­ry, the hus­band of Maria The­re­sa, Fran­cis I, estab­lis­hed the first Hun­ga­rian tex­ti­le manu­fac­tu­ring fac­to­ry for fab­ric pro­duc­ti­on – Kar­tún­ka – in Šaš­tín Cast­le. In the 19th cen­tu­ry, it could­n’t sus­tain itself, and later a sugar fac­to­ry ope­ra­ted the­re. The Jewish syna­go­gue dates back to 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Sin­ger Jana Kocia­no­vá was born in Šaš­tín, and wri­ter Dušan Dušek resi­des the­re (Wiki­pe­dia).

Strá­že was an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty befo­re 1960 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). From 1961 to 1971, the town was cal­led Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the Midd­le Ages, with its church dating back to 1339. Strá­že was one of the oldest vil­la­ges in Záho­rie, ser­ving as the out­post of Šaš­tín Cast­le (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first kno­wn writ­ten men­ti­on of Strá­že is from 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 1960s, hot water was dril­led but remains unu­sed today (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Bel­ve­de­re sum­mer pala­ce was a favo­ri­te retre­at for Maria The­re­sa and was still inha­bi­ted at the end of the 18th cen­tu­ry. Vine­y­ards sur­roun­ded the cast­le, and the care­ta­ker of the 14 to 16 cel­lars had a sepa­ra­te resi­den­ce cal­led Kel­ler­maj­strom,” which still sto­od in 1921. The cast­le repor­ted­ly had an under­ground con­nec­ti­on to Šaš­tín Cast­le. Bel­ve­de­re Cast­le was demo­lis­hed at the begin­ning of the 19th cen­tu­ry, but the cel­lars sto­od until 1918. A remin­der of the cast­le­’s exis­ten­ce is the pre­ser­ved cast­le well, 60 meters deep, con­nec­ted by under­ground pas­sa­ges to the cel­lars (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže ist eine Stadt im Nor­den des Záho­rie. Dort befin­det sich die wun­ders­chöne Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens (Peter Kac­lík). Auf einer Flä­che von 42 km² leben 5015 Ein­woh­ner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in der zen­tra­len Regi­on der Záhor­ská níži­na am Mit­tel­lauf des Flus­ses Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže ist ein bekann­ter Wall­fa­hr­t­sort der Jungf­rau Maria (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te Erwäh­nung von Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Das Gebiet von Šaš­tín war jedoch bere­its seit der zwe­i­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts besie­delt. Der Name Šaš­tín lei­tet sich vom unga­ris­chen sás – šaši­na, trs­ti­na” ab, da sich hier vie­le Sümp­fe ers­trec­kten. Im Jahr 1218 schenk­te Imrich II. das Klos­ter Lebé­ny dem Klos­ter Sas­sin. Die Šaštín-​Burg war die wich­tigs­te Wach­burg des gesam­ten Záho­rie. Sie wur­de am Fluss Myja­va als Was­ser­burg errich­tet und dann auf einem Hügel als Vor­pos­ten (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im Jahr 1733 besch­loss der Pau­li­ne­ror­den, eine Wall­fa­hrt­skir­che und ein Klos­ter in Šaš­tín zu errich­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Pau­li­ner waren Mön­che des hei­li­gen Pau­lus. Heute wer­den das Klos­ter und die Basi­li­ka von der Salesianer-​Gemeinschaft ver­wal­tet (Wiki­pe­dia).

Die Basi­li­ka wur­de im Jahr 1964 als ers­ter Tem­pel in der Slo­wa­kei zur Basi­li­ka erho­ben (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Wäh­rend der Wall­fa­hr­ten besu­chen Šaš­tín meh­re­re Zehn­tau­send Pil­ger (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1987 besuch­te Mut­ter Tere­sa die Basi­li­ka (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Basi­li­ka hat zwei Tür­me. Neben ihr befin­den sich das Klos­ter, die Kapel­le und eine Säu­le mit der Skulp­tur der Aller­he­i­ligs­ten Dre­i­fal­tig­ke­it. Die Kir­che in Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1400. Dane­ben steht die Loret­to­ka­pel­le aus dem 17. Jahr­hun­dert. Die Kal­va­rien­berg­ka­pel­le am Fried­hof wur­de 1798 erbaut (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Beson­der­he­it ist, dass sie unge­wöhn­li­cher­we­i­se auf einer Ebe­ne ents­tand (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Süd­lich der Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens gibt es zwei Tei­che mit einer Flä­che von 1820,31 m², die von den Pau­li­nern ange­legt wur­den und zur Fis­ch­zucht dien­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im 18. Jahr­hun­dert grün­de­te Maria The­re­sias Ehe­mann, Franz Loth­rin­gen, im Sch­loss die ers­te unga­ris­che Manu­fak­tur zur Tex­til­hers­tel­lung – Kar­tún­ka. Im 19. Jahr­hun­dert konn­te sie nicht über­le­ben, spä­ter befand sich dort eine Zuc­ker­fab­rik. Die Syna­go­ge stammt aus dem Jahr 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In Šaš­tín wur­de die Sän­ge­rin Jana Kocia­no­vá gebo­ren. Der Sch­rifts­tel­ler Dušan Dušek wir­kt hier (Wiki­pe­dia).

Strá­že war vor 1960 eine eigens­tän­di­ge Geme­in­de (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den Jah­ren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Dorf ents­tand im tie­fen Mit­te­lal­ter, sei­ne Kir­che ist mit dem Jahr 1339 ver­bun­den. Das Dorf war eine der ältes­ten Sied­lun­gen in Záho­rie und war die Vor­pos­ten des Šaštín-​Burgs (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te bekann­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Strá­že stammt aus dem Jahr 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den sech­zi­ger Jah­ren bohr­ten sie hei­ßes Was­ser, das jedoch nicht genutzt wird (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Belveder-​Sommerhaus war ein belieb­ter Erho­lung­sort von Maria The­re­sia und wur­de bis Ende des 18. Jahr­hun­derts bewohnt. Um das Sch­loss herum befan­den sich Wein­ber­ge, und der Auf­se­her von 14 bis 16 Kel­lern hat­te eine eige­ne Woh­nung, die noch 1921 stand und Kel­ler­maj­strom” genannt wur­de. Das Sch­loss hat­te angeb­lich eine unte­rir­dis­che Ver­bin­dung zum Sch­loss Šaš­tín. Anfang des 19. Jahr­hun­derts wur­de das Sch­loss Bel­ve­der abge­ris­sen, aber die Kel­ler stan­den bis 1918. Ein Denk­mal für die Exis­tenz des Sch­los­ses ist der erhal­te­ne Sch­lossb­run­nen, 60 m tief, der durch unte­rir­dis­che Gän­ge mit den Kel­lern ver­bun­den war (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Beckov

Hits: 3598

Bec­kov leží na Pova­ží sever­ne od Nové­ho Mes­ta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1208. Z lis­ti­ny Belu IV. vyplý­va, že Bec­kov bol krá­ľov­ským mes­tom od roku 1238. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Bol jed­ným z prvých stre­do­ve­kých miest na Pova­ží (Wiki­pe­dia). Dôle­ži­tú úlo­hu pri osíd­ľo­va­ní hra­lo povo­die Váhu, sta­rá diaľ­ko­vá ces­ta, brod pod vyčnie­va­jú­cim bra­lom, roz­siah­le pas­tvi­ny a les (obec​-bec​kov​.sk). Naj­star­šie osíd­le­nie kata­stru Bec­ko­va je dolo­že­né už z pale­oli­tu (Bár­ta J., 1985: Nové. pale­oli­tic­ké síd­lis­ká v okre­se Tren­čín. In: Are­che­olo­gic­ké výsku­my a nále­zy na Slo­ven­sku, v r. 1984, Nit­ra, s. 267). Z rím­skej doby (0400 n.l) pochá­dza síd­lis­ko na Ráte. Obja­ve­ných bolo 31 polo­zem­níc, 46 zásob­ných jám, 45 kolo­vých jám, 6 pecí (jed­na chle­bo­vá, dve žele­ziar­ske) a iné pred­me­ty. V tej­to, vte­dy ger­mán­skej osa­de, vyrá­ba­li žele­zo, kera­mi­ku, tka­li lát­ku, mle­li obi­lie, brú­si­li nástro­je. Osíd­le­nie tu pre­tr­vá­va­lo do začiat­ku 5. sto­ro­čia (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Záchran­ný výskum v Bec­ko­ve, AVANS, Nit­ra). V ran­nom stre­do­ve­ku sa arche­olo­gic­kým výsku­mom potvr­di­la exis­ten­cia vyspe­lé­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho síd­lis­ka na hra­de (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Hrad Bec­kov, Pamiat­ko­vý ústav Bra­ti­sla­va, p. 28). Potvr­de­ná bola aj slo­van­ská osa­da (Točík A.: Nále­zo­vá sprá­va 731275, SAV, Nit­ra). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pes­tú­na, kláš­tor Fran­tiš­ká­nov z roku 16901692, gotic­ký rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na Krá­ľa z roku 1424evan­je­lic­ký kos­tol z rokov 17911792. Kaž­dý dru­hý júlo­vý víkend sa kona­jú Bec­kov­ské let­né sláv­nos­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Bec­ko­ve sa naro­di­li: spi­so­va­teľ Jozef Milo­slav Hur­ban, maliar Ladi­slav Med­ňan­ský, geológ a pale­on­to­lóg Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský pat­ril k naj­výz­nam­nej­ším stre­do­európ­skym malia­rov posled­nej tre­ti­ny 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia (obec​-bec​kov​.sk).


Bec­kov is loca­ted in the Pova­žie regi­on north of Nové Mes­to nad Váhom. Abo­ve the vil­la­ge stands a cast­le. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland. It is the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1208. Accor­ding to a char­ter from Béla IV, Bec­kov beca­me a roy­al town in 1238. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland, the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). It was one of the first medie­val towns in the Pova­žie regi­on (Wiki­pe­dia). The Váh River basin, an ancient long-​distance road, a ford under the pro­mi­nent bral, exten­si­ve pas­tu­res, and forests pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the sett­le­ment (obec​-bec​kov​.sk). The oldest sett­le­ment in the Bec­kov ter­ri­to­ry dates back to the Pale­olit­hic peri­od (Bár­ta J., 1985: New Pale­olit­hic Sett­le­ments in the Tren­čín Dis­trict. In: Archa­e­olo­gi­cal Rese­arch and Finds in Slo­va­kia, in 1984, Nit­ra, p. 267). From the Roman era (0400 AD), the­re is a sett­le­ment at Ráte. 31 pit-​houses, 46 sto­ra­ge pits, 45 post holes, 6 ovens (one bre­ad oven, two iron­wor­king ovens), and other items were dis­co­ve­red. In this, then-​Germanic sett­le­ment, they pro­du­ced iron, cera­mics, wove fab­ric, ground grain, and shar­pe­ned tools. The sett­le­ment per­sis­ted until the ear­ly 5th cen­tu­ry (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Res­cue Rese­arch in Bec­kov, AVANS, Nit­ra). In the ear­ly Midd­le Ages, archa­e­olo­gi­cal rese­arch con­fir­med the exis­ten­ce of an advan­ced Gre­at Mora­vian sett­le­ment on the cast­le (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Bec­kov Cast­le, Monu­ment Ins­ti­tu­te Bra­ti­sla­va, p. 28). The Sla­vic sett­le­ment was also con­fir­med (Točík A.: Report 731275, SAV, Nit­ra). In the vil­la­ge, the­re is the Church of Saint Pes­tún, the Fran­cis­can Monas­te­ry from 1690 – 1692, the Got­hic Roman Cat­ho­lic Church of Saint Step­hen the King from 1424, and the Evan­ge­li­cal Church from 1791 – 1792. Bec­kov Sum­mer Fes­ti­vi­ties take pla­ce eve­ry second wee­kend in July (Infor­ma­ti­on board). Notab­le indi­vi­du­als born in Bec­kov inc­lu­de wri­ter Jozef Milo­slav Hur­ban, pain­ter Ladi­slav Med­ňan­ský, geolo­gist and pale­on­to­lo­gist Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský was one of the most sig­ni­fi­cant Cen­tral Euro­pe­an pain­ters of the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (obec​-bec​kov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post