Pre mňa jeden z najkrajších druhov, najmä samička. Dosahuje 10 – 15 cm, je podľa mňa stredne náročný, najmä mlaď je trošku chúlostivejšia ako u iných Malawi druhov. Pohlavie sa dá rozlíšiť veľmi ľahko u dominantných jedincov. Sú známe prípady, kedy recesívny samec vykazoval sfarbenie samičky. Mladé jedince sa začínajú prefarbovať po deviatich mesiacoch. Presne tak ako v literatúre aj ja som bol svedkom toho, ako mladý agresívny samec mal navrch oproti “zabehanému” samcovi, ktorý vyzeral byť v plnej sile. Rovnaký popis je v literatúre: v boji o dominanciu zväčša víťazí mladá krv. Pokiaľ sa mladé kŕmia živou potravou, rastú ako z vody. U tohto druhu sa mi stala veľmi paradoxná vec. Dospelá samica, asi dvoj – trojročná sa mi utopila. Zadrhla sa kameňom, ktorý jej uviazol v tráviacom trakte tak, že ho nevedela vypudiť von. Porúčala sa v plnom zdraví a v plnej kondícií, kedy sa chystala trieť. Samčia pohlavná aktivita býva značná, samičku neraz samec aktívne prenasleduje. Samček si v nádrži svoje miesto, ktoré si s radosťou upraví do podoby jemu vlastnej, neraz ho vidíme vypľúvať piesok.
For me, one of the most beautiful species, especially the females. They reach 10 – 15 cm, and I consider them moderately demanding, especially the young ones, which are a bit more delicate compared to other Malawi species. Gender can be easily distinguished in dominant individuals. There are known cases where a recessive male exhibited female coloration. Young individuals start to change color after nine months. Just like in the literature, I have witnessed a young aggressive male dominating over a “well-established” male, who seemed to be in his prime. The same description is in the literature: in the battle for dominance, the young blood usually wins out. When young are fed live food, they grow rapidly.
Something very paradoxical happened with this species. An adult female, about two to three years old, drowned. She got stuck with a stone, which lodged in her digestive tract in such a way that she couldn’t expel it. She appeared healthy and in good condition, preparing to breed. The male’s sexual activity is considerable; he often actively pursues the female. The male establishes his place in the tank, which he happily arranges to his liking, often seen spitting sand.
I record these forms of Melanochromis auratus: dwarf, elongate, nakathenga. Species of the genus Melanochromis: auratus, baliodigma, benetos, brevis, chipokae, cyaneorhabdos, dialeptos, elastodema, heterochromis, interruptus, joanjohnsonae, johannii, labrosus, lepidiadaptes, loriae, maingano, melanopterus, mellitus, parallelus, perileucos, perspicax, robustus, simulans, vermivorus, xanthodigma.
Für mich ist dies eine der schönsten Arten, insbesondere das Weibchen. Sie erreichen 10 – 15 cm und sind meiner Meinung nach moderat anspruchsvoll, insbesondere die jungen Exemplare, die etwas empfindlicher sind als andere Malawi-Arten. Das Geschlecht kann bei dominanten Individuen sehr leicht unterschieden werden. Es gibt bekannte Fälle, in denen ein rezessives Männchen weibliche Färbung aufwies. Junge Exemplare beginnen nach neun Monaten ihre Farbe zu ändern. Genau wie in der Literatur habe ich erlebt, wie ein junger aggressiver Männchen über ein “etabliertes” Männchen dominierte, das in seiner Blüte zu sein schien. Die Beschreibung ist in der Literatur dieselbe: Im Kampf um Dominanz gewinnt oft das junge Blut. Wenn Jungtiere mit Lebendfutter gefüttert werden, wachsen sie rasch.
Es geschah etwas sehr Paradoxes mit dieser Art. Ein erwachsenes Weibchen, etwa zwei bis drei Jahre alt, ertrank. Sie blieb an einem Stein hängen, der sich in ihrem Verdauungstrakt verkeilt hatte und den sie nicht herausbekommen konnte. Sie erschien gesund und in gutem Zustand und bereitete sich darauf vor, sich zu paaren. Die sexuelle Aktivität des Männchens ist beachtlich; es verfolgt die Weibchen oft aktiv. Das Männchen richtet sich in dem Aquarium ein, arrangiert es nach seinem Geschmack und ist oft dabei zu beobachten, wie es Sand ausspuckt.
Ich registriere diese Formen von Melanochromis auratus: Zwerg‑, Längliche, Nakathenga. Arten der Gattung Melanochromis: auratus, baliodigma, benetos, brevis, chipokae, cyaneorhabdos, dialeptos, elastodema, heterochromis, interruptus, joanjohnsonae, johannii, labrosus, lepidiadaptes, loriae, maingano, melanopterus, mellitus, parallelus, perileucos, perspicax, robustus, simulans, vermivorus, xanthodigma.
Kwa maoni yangu ni mojawapo ya spishi za kupendeza zaidi, hasa kike. Hufikia urefu wa 10 hadi 15 cm, na kwa maoni yangu ni wastani wa gharama, hasa vifaranga huwa kidogo nyepesi kuliko spishi zingine za Malawi. Jinsia inaweza kutofautishwa kwa urahisi sana kwa watu binafsi wenye mamlaka. Kuna visa vya kawaida ambapo dume la kurejesha lilikuwa na rangi ya kike. Vifaranga huanza kubadilika rangi baada ya miezi tisa. Kama vile katika fasihi, nilishuhudia dume la vijana lenye uchokozi likiwa juu kuliko dume “limefungwa” ambalo lilionekana kuwa katika nguvu kamili. Maelezo sawa yapo katika fasihi: kwa kawaida vijana hushinda katika vita vya mamlaka. Ikiwa vifaranga hulishwa chakula hai, wanakua kama kwa maji. Kwa spishi hii, nilipata jambo la kipekee sana. Kike mzima, labda miaka miwili hadi mitatu, alizama kwangu. Alikwama na jiwe ambalo lilimfunga ndani ya njia ya utumbo, kwa hivyo hakuweza kulitoa. Alikuwa mzima na katika hali nzuri, alipokuwa tayari kuzaliana. Shughuli ya kijinsia ya kiume huwa kubwa, mara nyingi dume linamfuata kike kwa bidii. Dume hupata mahali pake ndani ya tanki, ambapo hupenda kuiunda kulingana na upendeleo wake, mara nyingi tunamuona akirusha mchanga.
Ninarekodi aina hizi za Melanochromis auratus: kifupi, kipanuli, Nakathenga. Spishi za jeni la Melanochromis: auratus, baliodigma, benetos, brevis, chipokae, cyaneorhabdos, dialeptos, elastodema, heterochromis, interruptus, joanjohnsonae, johannii, labrosus, lepidiadaptes, loriae, maingano, melanopterus, mellitus, parallelus, perileucos, perspicax, robustus, simulans, vermivorus, xanthodigma.
Platy sú rybičky Mexika, Guatemaly, severného Belize. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy maculatus a helleri krížia, ale je to zriedkavé. Sú oproti mečovkám pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet. Tuxedo, calico, krvavá, kométa…
Registrujem tieto formy: albino perte, arancio masc, baby, black, black coral, black leopard, black mirror, blooded hear (krvácajúce srdce), blue coral, bp p_9, calico white, caller, calico, coatzacoalcos, comet sunset, comet, coral, glowlight, glowlight blue tuxedo, glowlight calico, glowlight green moon, glowlight orange, glowlight spotted green, glowlight sunset, golden dusk, golden tuxedo, hawaii, jp y, koral, korallen, lune, mafigold, metallic orange tuxedo, mickey mouse, nigra, p_6 y‑linked, papageien, papaloapan, pinsel, rainbow, red coral, red mickey mouse, red, red tail calico, red top, red wagtail, rio jamapa wild type, rio jamapa, selv, silver, silver mickey mouse, simpson, snow coral, solskins, spotted blue, tri colour, tuxedo, usumacintal, wagtail, wbr, wild form, yellow comet, yellow tuxedo.
Platies are small fish native to Mexico, Guatemala, and northern Belize. They tolerate higher salinity levels, with one tablespoon per 20 liters of water. Platies resemble swordtails but are slightly smaller, giving an overall more delicate appearance. The species Maculatus and Helleri occasionally crossbreed, although it is rare. They are calmer compared to swordtails, and females usually aren’t cannibalistic towards their own offspring, although using a breeding box can be more effective. Competitions for standards are organized for this beautiful livebearer as well. There are numerous color and shape varieties, such as Tuxedo, Calico, Bloodfin, Comet…
I register these forms: Albino Perte, Arancio Masc, Baby, Black, Black Coral, Black Leopard, Black Mirror, Blooded Heart, Blue Coral, BP P_9, Calico White, Caller, Calico, Coatzacoalcos, Comet Sunset, Comet, Coral, Glowlight, Glowlight Blue Tuxedo, Glowlight Calico, Glowlight Green Moon, Glowlight Orange, Glowlight Spotted Green, Glowlight Sunset, Golden Dusk, Golden Tuxedo, Hawaii, JP Y, Koral, Korallen, Lune, Mafigold, Metallic Orange Tuxedo, Mickey Mouse, Nigra, P_6 Y‑linked, Papageien, Papaloapan, Pinsel, Rainbow, Red Coral, Red Mickey Mouse, Red, Red Tail Calico, Red Top, Red Wagtail, Rio Jamapa Wild Type, Rio Jamapa, Selv, Silver, Silver Mickey Mouse, Simpson, Snow Coral, Solskins, Spotted Blue, Tri-Color, Tuxedo, Usumacintal, Wagtail, WBR, Wild Form, Yellow Comet, Yellow Tuxedo.
Platys sind kleine Fische, die in Mexiko, Guatemala und im nördlichen Belize heimisch sind. Sie tolerieren höhere Salzgehalte, etwa ein Esslöffel pro 20 Liter Wasser. Platys ähneln Schwertträgern, sind jedoch etwas kleiner und wirken insgesamt zarter. Die Arten Maculatus und Helleri kreuzen sich gelegentlich, obwohl dies selten ist. Im Vergleich zu Schwertträgern sind sie ruhiger, und Weibchen sind normalerweise nicht kannibalisch gegenüber ihrem eigenen Nachwuchs, obwohl die Verwendung eines Aufzuchtbeckens effektiver sein kann. Auch für diese schöne Lebendgebärende werden Wettbewerbe nach Standards organisiert. Es gibt zahlreiche Farb- und Formvarianten wie Tuxedo, Calico, Blutfisch, Komet…
Los platys son pequeños peces nativos de México, Guatemala y el norte de Belice. Toleran niveles más altos de salinidad, con una cucharada por cada 20 litros de agua. Los platys se asemejan a las platijas, pero son ligeramente más pequeños, dando una apariencia general más delicada. Las especies Maculatus y Helleri ocasionalmente se cruzan, aunque es raro. Son más tranquilos en comparación con las platijas, y las hembras generalmente no son caníbales hacia su propia descendencia, aunque el uso de una caja de cría puede ser más efectivo. También se organizan competiciones según estándares para este hermoso pez vivíparo. Hay numerosas variedades de color y forma, como Tuxedo, Calico, Bloodfin, Comet…
Pozitívne pôsobenie kyslíka na živé organizmy je všeobecne známe. Ryby potrebujú k svojmu životu kyslík rovnako ako suchozemské stavovce, hoci spôsob ich dýchania je úplne odlišný. Keďže nemajú pľúca, kyslík musí prenikať z vody do krvi priamo cez tkanivá, ktoré sú v priamom kontakte s vodou, teda cez žiabre. Kyslík, ktorý má difundovať do krvi cez žiabre musí byť samozrejme rozpustený, pretože ryby nemajú schopnosť prijímať kyslík vo forme bubliniek. Odchyt rýb, transport a ich chov v zajatí má vážne metabolické nároky v mozgu, svaloch, srdci, žiabrach a ďalších tkanivách. Všeobecne ich nazývame stres, ale fyziologická situácia je omnoho komplikovanejšia. Stres spojený s odchytom a vypustením rýb do iného prostredia môže prispieť k úmrtnosti rýb. Pochopenie energetického metabolizmu rýb a faktorov, ktoré ho ovplyvňujú sú dôležité pre správne zaobchádzanie s rybami ich ošetrenie po odchyte. Pred zhodnotením rizík, ktoré súvisia s kyslíkom vo vode a pre ich pochopenie si priblížme aspoň v krátkosti fyziologické pochody spojené s funkciou kyslíka v organizme rýb.
Energetický metabolizmus a potreba kyslíka
Energia, ktorá sa používa na zabezpečenie všetkých bunkových funkcií sa získava z adenozíntrifosfátu (ATP). Je potrebný na kontrakcie svalov, vedenie nervových impulzov v mozgu, činnosť srdca, na príjem kyslíka žiabrami atď. Ak bunka potrebuje energiu, rozpojením väzieb v ATP sa uvoľní energia. Vedľajším produktom tejto reakcie je adenozíndifosfát (ADP) a anorganický fosfát. V bunke ADP a fosfát môžu znova reagovať cez komplikované metabolické deje a tvorí sa ATP. Väčšina sladkovodných rýb potrebuje veľké množstvo kyslíka v prostredí. Tento kyslík je potrebný hlavne ako “palivo” pre biochemické mechanizmy spojené s procesmi cyklu energie. Energetický metabolizmus, ktorý je spojený s kyslíkom je vysoko účinný a zabezpečuje trvalé dodávanie energie, ktorú potrebuje ryba na základné fyziologické funkcie. Tento metabolizmus sa označuje aeróbny metabolizmus.
Nie všetka produkcia energie vyžaduje kyslík. Bunky majú vyvinutý mechanizmus udržiavať dodávku energie počas krátkeho obdobia, keď je hladina kyslíka nízka (hypoxia). Anaeróbny alebo hypoxický energetický metabolizmus je málo účinný a nie je schopný produkovať dostatok energie pre tkanivá počas dlhého obdobia. Ryby potrebujú konštantný prísun energie. K tomu potrebujú stále a dostatočné množstvo kyslíka. Nedostatok kyslíka rýchlo zbavuje ryby energie, ktorú potrebujú k životu. Ryby sú schopné plávať nepretržite na dlhé vzdialenosti bez únavy v značnej rýchlosti. Tento typ plávania ryby využívajú pri normálnom plávaní a na dlhé vzdialenosti. Svaly, ktoré sa na tomto pohybe podieľajú, využívajú veľké množstvo kyslíka na syntézu energie. Ak majú ryby dostatok kyslíka, nikdy sa neunavia pri dlhodobom plávaní. Rýchle, prudké a vysoko intenzívne plávanie trvá normálne iba niekoľko sekúnd, prípadne minút a končí fyzickým stavom vyčerpania. Tento typ plávania využívajú ryby pri love, migrácii proti prúdu alebo pri úteku. Tento typ pohybu úplne vyčerpá energetické zásoby. Obnova môže trvať hodiny, niekedy aj dni, čo závisí na prístupnosti kyslíka, trvaní rýchleho plávania a stupni vyčerpania energetických zásob. Ak sa napríklad ryba, ktorá bola pri odchyte úplne zbavená energie, umiestni do inej nádrže, potrebuje množstvo kyslíka a pokojné miesto, kde by obnovila zásoby energie. Ak sa však umiestni do nádoby, kde je málo kyslíka, nedokáže obnoviť energiu a skôr či neskôr hynie. Nie nedostatok kyslíka zabíja rybu, ale nedostatok energie a neschopnosť obnoviť energetické zásoby. Je jasné, že to sú podmienky, ktoré extrémne stresujú ryby.
Faktory ovplyvňujúce obnovu energie
Spolu so stratou energetických zásob počas rýchleho plávania narastá v tkanivách a krvi hladina laktátu. Keďže sa jedná o kyselinu, produkuje ióny vodíka, ktoré znižujú pH tkanív a dodávanie energie do bunky. Tiež zvyšuje vyplavovanie dôležitých metabolitov z bunky, ktoré sú potrebné pri obnove energie. Vylučovanie laktátu a obnova normálnej funkcie buniek môže trvať od 4 do 12 hodín. Pri tomto procese hrá dôležitú úlohu veľkosť tela, teplota vody, tvrdosť a pH vody a dostupnosť kyslíka.
Veľkosť tela – existuje pozitívna korelácia medzi anaeróbnym energetickým metabolizmom a potrebou energie. Väčšie ryby teda potrebujú viac energie na rýchle plávanie. To spôsobuje vyšší výdaj energie a dlhší čas obnovy
Teplota vody – vylučovanie laktátu a iných metabolitov výrazne ovplyvňuje teplota vody. Väčšie zmeny teploty výrazne ovplyvňujú schopnosť rýb obnoviť energetické zásoby. Je preto potrebné sa vyvarovať veľkým zmenám teploty, ktoré znižujú schopnosť obnovy energie.
Tvrdosť vody – zníženie tvrdosti vody má dôležitý účinok na metabolizmus a acidobázickú rovnováhu krvi. Väčšina prác sa zaoberala vplyvom na morské druhy a nie je úplne jasné, či sú tieto výsledky prenosné aj na sladkovodné ryby. Keď sú sladkovodné ryby stresované, voda preniká cez bunkové membrány, hlavne žiabier a krv je redšia. Toto zriedenie krvi zvyšuje nároky na udržiavanie rovnováhy solí v organizme, čiže udržiavanie osmotickej rovnováhy. Viac sa dočítate nižšie.
pH vody – v kyslejšom prostredí sú ryby schopné obnoviť energiu rýchlejšie. Vyššie pH tento proces výrazne spomaľuje, čo je rizikové pre druhy vyžadujúce vyššie pH, ako napr. africké cichlidy jazier Malawi a Tanganika.
Regulácia hladiny solí je základom života. Štruktúra a funkcia bunky úzko súvisí s vodou a látok v nej rozpustených. Ryba používa značnú energiu na kontrolu zloženia vnútrobunkových a mimobunkových tekutín. U rýb táto osmoregulácia spotrebuje asi 25 – 50% celkového metabolického výdaja, čo je pravdepodobne najviac spomedzi živočíchov. Mechanizmus, ktorý ryby využívajú na udržiavanie rovnováhy solí je veľmi komplikovaný a extrémne závislý na energii. Pretože účinnosť anaeróbneho energetického metabolizmu je iba na úrovni 1⁄10 energetického metabolizmu v prostredí bohatom na kyslík, energetická potreba pre osmoreguláciu tkanív nie je možná iba anaeróbnym energetickým metabolizmom. Rýchly pokles hladiny ATP v bunke spôsobuje spomalenie až zastavenie funkcie bunkových iónových púmp, ktoré regulujú pohyb solí cez bunkovú membránu. Prerušenie činnosti iónovej pumpy spôsobuje stratu rovnováhy iónov v bunke a dochádza k riziku smrti bunky a ryby.
Sladkovodné aj morské ryby trvalo čelia nutnosti iónovej a osmotickej regulácie. Sladkovodné ryby, ktorých koncentrácia iónov v tkanivách je omnoho vyššia ako vo vode, musia regulovať príjem a stratu vody cez priepustné epiteliálne tkanivá a močom. Tieto ryby produkujú veľké množstvo moču, ktorého denné množstvo tvorí 20% hmotnosti tela. Obličky rýb sú vysoko účinné v odstraňovaní vody z tela a sú takisto účinné aj v zadržiavaní solí v tele. Zatiaľ čo veľmi malé množstvo soli preniká do moču, väčšina osmoregulačných dejov sa zabezpečuje žiabrami. Sodík je hlavný ión tkanív. Transport sodíka cez bunkovú membránu je vysoko závislý na energii a umožňuje ho enzým Na/K‑ATP-áza. Tento enzým sa nachádza v bunkovej membráne a využíva energiu, ktorú dodáva ATP na prenos sodíka jedným smerom cez bunkovú membránu. Draslík sa pohybuje opačným smerom. Tento proces umožňuje svalovú kontrakciu, poskytuje elektrochemický gradient potrebný na činnosť srdca a umožňuje prenos všetkých signálov v mozgu a nervoch. Väčšina osmoregulácie u rýb sa deje v žiabrach a funguje nasledovne: Čpavok sa tvorí ako odpadový produkt metabolizmu rýb. Keď sú ryby v pohybe, tvoria väčšie množstvo čpavku a ten sa musí vylúčiť z krvi. Na rozdiel od vyšších živočíchov, ryby nevylučujú čpavok močom. Čpavok a väčšina dusíkatých odpadových látok prestupuje cez membránu žiabier (asi 80 – 90%). Čpavok sa vymieňa pri prechode cez membránu žiabier za sodík. Takto sa znižuje množstvo čpavku v krvi a zvyšuje sa jeho koncentrácia v bunkách žiabier. Naopak, sodík prechádza z buniek žiabier do krvi. Aby sa nahradil sodík v bunkách žiabier a obnovila sa rovnováha solí, bunky žiabier vylúčia čpavok do vody a vymenia ho za sodík z vody. Podobným spôsobom sa vymieňajú chloridové ióny za bikarbonát. Pri dýchaní je vedľajší produkt CO2 a voda. Bikarbonát sa tvorí, keď CO2 z bunkového dýchania reaguje s vodou v bunke. Ryby nemôžu, na rozdiel od suchozemských živočíchov, vydýchnuť CO2 a miesto toho sa zlučuje s vodou a tvorí sa bikarbonátový ión. Chloridové ióny sa dostávajú do bunky a bikarbonát von z bunky do vody. Týmto spôsobom sa zamieňa vodík za sodík, čím sa napomáha kontrole pH krvi.
Tieto dva mechanizmy výmeny iónov sa nazývajú absorpcia a sekrécia a vyskytujú sa v dvoch typoch buniek žiabier, respiračných a chloridových. Chloridové bunky vylučujú soli, sú väčšie a vyvinutejšie u morských druhov rýb. Respiračné bunky, ktoré sú potrebné pre výmenu plynov, odstraňovanie dusíkatých odpadových produktov a udržiavanie acidobázickej rovnováhy, sú vyvinutejšie u sladkovodných rýb. Sú zásobované arteriálnou krvou a zabezpečujú výmenu sodíka a chloridov za čpavok a bikarbonát. Tieto procesy sú opäť vysoko závislé na prístupnosti energie. Ak nie je dostatok energie na fungovanie iónovej pumpy, nemôže dochádzať k ich výmene a voda “zaplaví” bunky difúziou a to spôsobí smrť rýb.
Dôsledky nedostatku kyslíka v procese osmoregulácie
Len niekoľko minút nedostatku kyslíka, membrána buniek mozgu stráca schopnosť kontrolovať rovnováhu iónov a uvoľňujú sa neurotransmitery, ktoré urýchľujú vstup vápnika do bunky. Zvýšená hladina vápnika v bunkách spúšťa množstvo degeneratívnych procesov, ktoré vedú k poškodeniu nervovej sústavy a k smrti. Tieto procesy zahŕňajú poškodenie DNA, dôležitých bunkových proteínov a bunkovej membrány. Tvoria sa voľné radikály a oxid dusitý, ktoré poškodzujú bunkové organely. Podobné procesy sa dejú aj v iných orgánoch (pečeň, svaly, srdce a krvné bunky). Ak sa dostane do bunky vápnik, je potrebné veľké množstvo energie na jeho odstránenie kalciovými pumpami, ktoré vyžadujú ATP. Ďalší dôsledok hypoxie je uvoľňovanie hormónov z hypofýzy, z ktorých u rýb prevažuje prolaktín. Uvoľnenie tohto hormónu ovplyvňuje priepustnosť bunkovej membrány v žiabrach, koži, obličkách, čreve a ovplyvňuje mechanizmus transportu iónov. Jeho uvoľnenie napomáha regulácii rovnováhy vody a iónov znižovaním príjmu vody a zadržiavaním dôležitých iónov, hlavne Na+ a Cl-. Tým pomáha udržiavať rovnováhu solí v krvi a v tkanivách a bráni nabobtnaniu rýb vodou.
Najväčšia hrozba pre sladkovodné ryby je strata iónov difúziou do vody, skôr než vylučovanie nadbytku vody. Hoci regulácia rovnováhy vody môže mať význam, je sekundárna vo vzťahu k zadržiavaniu iónov. Prolaktín znižuje osmotickú priepustnosť žiabier zadržiavaním iónov a vylučovaním vody. Zvyšuje tiež vylučovanie hlienu žiabrami, čím napomáha udržiavať rovnováhu iónov a vody tým, že zabraňuje prechodu molekúl cez membránu. U rýb, ktoré boli stresované chytaním, prudkým plávaním, sa z tkanív odčerpáva energia a trvá niekoľko hodín až dní, kým sa jej zásoby obnovia. Anaeróbny energetický metabolizmus nie je schopný to zabezpečiť v plnej miere a je potrebné veľké množstvo kyslíka. Ak je ho nedostatok, vedie to k úhynu rýb. Nemusia však uhynúť hneď. Rovnováha solí sa nemôže zabezpečiť bez dostatku kyslíka.
Potreba kyslíka
Kyslík je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje prežitie rýb v strese. Nie teplota vody ani hladina soli. Predsa však je teplota hlavný ukazovateľ toho, koľko kyslíka vo vode je pre ryby dostupného a ako rýchlo ho budú môcť využiť. Maximálne množstvo rozpusteného kyslíka vo vode sa označuje hladina saturácie. Táto klesá so stúpaním teploty. Napr. pri teplote 21°C je voda nasýtená kyslíkom pri jeho koncentrácii 8,9 mg/l, pri 26°C je to pri koncentrácii 8 mg/l a pri 32°C len 7,3 mg/l. Pri vyšších teplotách sa zvyšuje metabolizmus rýb a rýchlejšie využívajú aj kyslík. Koncentrácia kyslíka pod 5 mg/l pri 26°C môže byť rýchlo smrteľná.
Vzduch a kyslík vo vode – môže aj škodiť. Pri chove cichlíd sa často chovateľ snaží zabezpečiť maximálne prevzdušnenie vody veľmi silným vzduchovaním. Niektorí chovatelia využívajú možnosti prisávania vzduchu pred vyústením vývodu interného alebo externého filtra, iní používajú samostatné vzduchové kompresory, ktorými vháňajú vzduch do vody cez vzduchovacie kamene s veľmi jemnými pórmi. Oba spôsoby vzduchovania sú schopné vytvoriť obrovské množstvo mikroskopických bubliniek. Veľkosť bublín kyslíka alebo vzduchu môže významne zmeniť chémiu vody, stupeň prenosu plynov a koncentráciu rozpustených plynov. Riziko poškodenia zdravia a úhynu rýb vzniká najmä pri transporte v uzavretých nádobách, do ktorých sa vháňa vzduch alebo kyslík pod tlakom. Určité riziko však vzniká aj pri nadmernom jemnom vzduchovaní v akváriách. Mikroskopické bublinky plynu sa môžu prilepiť na žiabre, skrely, kožu a oči a spôsobovať traumu a plynovú embóliu. Poškodenie žiabier a plynová embólia negatívne ovplyvňujú zdravie rýb a prežívateľnosť, obmedzujú výmenu plynov pri dýchaní a vedú k hypoxii, zadržiavaniu CO2 a respiračnej acidóze. Čistý kyslík je účinné oxidovadlo. Mikroskopické bublinky obsahujúce čistý kyslík sa môžu prichytiť na lístky žiabier, vysušujú ich, dráždia, oxidujú a spôsobujú chemické popálenie jemného epiteliálneho tkaniva. Ak voda vyzerá mliečne zakalená s množstvom miniatúrnych bublín, ktoré sa prilepujú na skrely a žiabre alebo na vnútorné steny nádoby, je potrebné tieto podmienky považovať za potenciálne toxické a všeobecne nezdravé pre ryby. Ak je pôsobenie plynu v tomto stave dlhšie trvajúce a parciálny tlak kyslíka sa pohybuje okolo 1 atmosféry (namiesto 0,2 atm., ako je vo vzduchu), šanca prežitia pre ryby klesá. Stlačený vzduch je vhodný, ak sa dopĺňa kontinuálne v rozmedzí bezpečnej koncentrácie kyslíka, ale pôsobením stlačeného vzduchu alebo dodávaného pod vysokým parciálnym tlakom vo vode, môžu ryby prestať dýchať, čím sa zvyšuje koncentrácia CO2 v ich organizme. To môže viesť k zmenám acidobázickej rovnováhy (respiračnej acidózy) v organizme rýb a zvyšovať úhyn. Čistý stlačený kyslík obsahuje 5‑násobne vyšší obsah kyslíka ako vzduch. Preto je potreba jeho dodávania asi 1⁄5 pri čistom kyslíku oproti zásobovaniu vzduchom. Veľmi malé bubliny kyslíka sa rozpúšťajú rýchlejšie než väčšie, pretože majú väčší povrch vzhľadom k objemu, ale každá plynová bublina potrebuje na rozpustenie vo vode dostatočný priestor. Ak tento priestor chýba alebo je nedostatočný, mikrobubliny môžu zostať v suspenzii vo vode, prichytávajú sa k povrchom predmetov vo vode alebo pomaly stúpajú k hladine.
Mikroskopické bublinky plynu sa rozpúšťajú vo vode rýchlejšie a dodávajú viac plynu do roztoku než väčšie bubliny. Tieto podmienky môžu presycovať vodu kyslíkom, ak množstvo bubliniek plynu tvorí “hmlu” vo vode a zostávajú rozptýlené (v suspenzii) a kyslík s vysokým tlakom môže byť toxický kvôli tvorbe voľných radikálov. Mikroskopické vzduchové bublinky môžu tiež spôsobiť plynovú embóliu. Arteriálna plynová embólia a emfyzém tkanív môžu byť reálne a tvoria nebezpečenstvo najmä pri transporte živých rýb. Je preto potrebné sa vyhnúť suspenzii plynových bublín v transportnej vode. Problém arteriálnej plynovej embólie počas transportu vzniká aj preto, že ryby nemajú možnosť sa potopiť do väčšej hĺbky (ako to robia ryby vypustené do jazera), kde je vyšší tlak vody, ktorý by rozpustil jemné bublinky v obehovom systéme. Dva kľúčové body zlepšujú pohodu veľkého počtu odchytených a stresovaných rýb pri transporte:
Zvýšiť parciálny tlak O2 nad nasýtenie stlačeným kyslíkom a dodanie dosť veľkých bublín, aby unikli povrchom vody. Vzduch tvorí najmä dusík a mikroskopické bublinky dusíka tiež môžu prilipnúť na žiabre. Bublinky akéhokoľvek plynu prichytené na žiabre môžu ovplyvniť dýchanie a narušiť zdravie rýb. Ak sa transportujú ryby vo vode presýtenej bublinkami, vzniká pravdepodobnosť vzniku hypoxie, hyperkarbie, respiračnej acidózy, ochorenia a smrti.
Zvýšiť slanosť vody na 3 – 5 mg/l. Soľ (stačí aj neiodidovaná NaCl) je vhodná pri transporte rýb. V strese ryby strácajú ióny a toto môže byť pre ne viac stresujúce. Energetická potreba transportu iónov cez membrány buniek môže predstavovať významnú stratu energie vyžadujúcu ešte viac kyslíka. Transport rýb v nádobách, ktoré obsahujú hmlu mikroskopických bublín, môžu byť nebezpečná pre transportované ryby zvyšovaním možnosti oneskorenej smrti po vypustení. Ryby transportované v akoby mliečne zakalenej vode sú stresované, dochádza k ich fyzickému poškodeniu, zvyšuje sa citlivosť k infekciám, ochoreniu a úhyn po vypustení po transporte. Po vypustení rýb, ktoré prežili prvotný toxický vplyv kyslíka, po transporte môžu byť kvôli poškodeným žiabram citlivejšie na rôzne patogény a následne sa môže vyskytovať zvýšený úhyn počas niekoľkých dní až týždňov po transporte. Veľmi prevzdušnená voda neznamená prekysličená. Veľmi prevzdušnená voda je často presýtená plynným dusíkom, ktorý môže spôsobiť ochorenie. Mikroskopické bublinky obsahujúce najmä dusík, môžu spôsobiť emfyzém tkanív pri transporte, podobne, ako je tomu u potápačov.
Author of the post: Róbert Toman
The positive impact of oxygen on living organisms is generally well-known. Fish, like terrestrial vertebrates, need oxygen for their survival, although the way they breathe is entirely different. Since they lack lungs, oxygen must penetrate from the water into the blood directly through tissues that are in direct contact with the water, such as gills. Oxygen, which is supposed to diffuse into the blood through the gills, must be dissolved, as fish cannot take in oxygen in the form of bubbles. The capture, transportation, and captivity of fish have serious metabolic demands on the brain, muscles, heart, gills, and other tissues. We commonly refer to them as stress, but the physiological situation is much more complicated. Stress associated with the capture and release of fish into a different environment can contribute to fish mortality. Understanding the energy metabolism of fish and the factors that influence it is crucial for the proper handling and treatment of fish after capture. Before evaluating the risks associated with oxygen in the water and understanding them, let’s briefly outline the physiological processes related to the function of oxygen in the fish’s body.
Energy Metabolism and Oxygen Requirement
The energy used to ensure all cellular functions are performed is derived from adenosine triphosphate (ATP). It is required for muscle contractions, transmission of nerve impulses in the brain, heart activity, and oxygen intake through the gills, among other functions. When a cell needs energy, breaking the bonds in ATP releases energy. The by-products of this reaction are adenosine diphosphate (ADP) and inorganic phosphate. In the cell, ADP and phosphate can react again through complex metabolic processes to form ATP. Most freshwater fish require a significant amount of oxygen in their environment. This oxygen is needed primarily as “fuel” for biochemical mechanisms associated with energy cycle processes. The energy metabolism associated with oxygen is highly efficient and ensures a continuous supply of energy needed for the fish’s basic physiological functions. This metabolism is referred to as aerobic metabolism.
Not all energy production requires oxygen. Cells have developed a mechanism to maintain energy supply during short periods when oxygen levels are low (hypoxia). Anaerobic or hypoxic energy metabolism is less efficient and cannot produce enough energy for tissues over a long period. Fish need a constant supply of energy, requiring a continuous and sufficient amount of oxygen. Oxygen deficiency quickly deprives fish of the energy they need to live. Fish are capable of swimming continuously for long distances without fatigue at considerable speed. They use this type of swimming during normal activity and for long-distance travel. The muscles involved in this movement utilize a large amount of oxygen for energy synthesis. If fish have enough oxygen, they never tire during prolonged swimming. Rapid, intense swimming lasts normally only a few seconds or minutes and ends in a state of physical exhaustion. Fish use this type of movement during hunting, upstream migration, or escape. This type of movement completely depletes energy reserves. Recovery can take hours, sometimes even days, depending on oxygen availability, the duration of rapid swimming, and the degree of depletion of energy reserves. For example, if a fish completely depleted of energy during capture is placed in another tank, it needs a significant amount of oxygen and a calm place to replenish energy reserves. However, if placed in a container with low oxygen, it cannot restore energy and sooner or later dies. It is clear that these are conditions that extremely stress fish.
Factors Influencing Energy Recovery
Along with the depletion of energy reserves during rapid swimming, the levels of lactate in tissues and blood increase. As lactate is an acid, it produces hydrogen ions that lower the pH of tissues and impede the delivery of energy to the cell. It also increases the efflux of important metabolites from the cell, necessary for energy recovery. The elimination of lactate and the restoration of normal cell function can take from 4 to 12 hours. In this process, body size, water temperature, water hardness and pH, and oxygen availability play crucial roles.
Body Size: There is a positive correlation between anaerobic energy metabolism and energy demand. Larger fish, therefore, require more energy for rapid swimming. This results in higher energy expenditure and a longer recovery time.
Water Temperature: The excretion of lactate and other metabolites is significantly influenced by water temperature. Substantial changes in temperature significantly affect the fish’s ability to replenish energy reserves. It is necessary to avoid large temperature fluctuations, which reduce the ability to recover energy.
Water Hardness: Decreasing water hardness has a significant effect on metabolism and the acid-base balance of blood. Most studies have focused on the impact on marine species, and it is not entirely clear whether these results are transferable to freshwater fish. When freshwater fish are stressed, water penetrates through cell membranes, especially gills, and the blood becomes diluted. This blood dilution increases the demands on maintaining salt balance in the body, i.e., maintaining osmotic balance. More information on this is provided below.
Water pH: In an acidic environment, fish can recover energy more quickly. Higher pH significantly slows down this process, which poses a risk for species requiring higher pH, such as African cichlids from the Malawi and Tanganyika lakes.
Osmotic Pressure Regulation – Maintaining Salt Balance in Stressed Fish
Regulation of salt levels is fundamental to life. The structure and function of cells are closely related to the water and dissolved substances within them. Fish expend significant energy to control the composition of intracellular and extracellular fluids. In fish, osmoregulation consumes about 25 – 50% of the total metabolic expenditure, likely the highest among animals. The mechanism fish use to maintain salt balance is highly complex and extremely energy-dependent. Since the efficiency of anaerobic energy metabolism is only about 1⁄10 of the energy metabolism in an oxygen-rich environment, the energy requirement for tissue osmoregulation is not feasible through anaerobic energy metabolism alone. A rapid decrease in ATP levels in the cell slows down or stops the function of cellular ion pumps that regulate the movement of salts across the cell membrane. The interruption of ion pump activity leads to an imbalance of ions in the cell, posing a risk of cell and fish death.
Both freshwater and marine fish constantly face the need for ion and osmotic regulation. Freshwater fish, with ion concentrations in tissues much higher than in water, must regulate water intake and loss through permeable epithelial tissues and urine. These fish produce a large amount of urine, with daily amounts constituting 20% of body weight. Fish kidneys are highly efficient in removing water from the body and are also effective in retaining salts. While very little salt penetrates into the urine, most osmoregulatory processes are facilitated by the gills. Sodium is the main ion in tissues. The transport of sodium across the cell membrane is highly dependent on energy and is facilitated by the enzyme Na/K‑ATPase. This enzyme is located in the cell membrane and uses the energy supplied by ATP to transport sodium unidirectionally across the cell membrane. Potassium moves in the opposite direction. This process enables muscle contraction, provides the electrochemical gradient necessary for heart function, and allows the transmission of all signals in the brain and nerves. Most osmoregulation in fish occurs in the gills and works as follows: Ammonia is produced as a waste product of fish metabolism. When fish are in motion, a larger amount of ammonia is produced, and it must be excreted from the blood. Unlike higher animals, fish do not excrete ammonia through urine. Ammonia and most nitrogenous waste substances pass through the gill membrane (about 80 – 90%). As ammonia passes through the gill membrane, it is exchanged for sodium. This reduces the amount of ammonia in the blood and increases its concentration in gill cells. Conversely, sodium passes from gill cells to the blood. To replace sodium in gill cells and restore salt balance, gill cells excrete ammonia into the water and exchange it for sodium from the water. Similarly, chloride ions are exchanged for bicarbonate. During respiration, the byproduct is CO2 and water. Bicarbonate is formed when CO2 from cellular respiration reacts with water in the cell. Fish cannot, unlike terrestrial animals, exhale CO2 and instead combine it with water to form bicarbonate ions. Chloride ions enter the cell, and bicarbonate exits the cell into the water. This exchange of hydrogen for sodium helps control blood pH.
These two mechanisms of ion exchange are called absorption and secretion, occurring in two types of gill cells: respiratory and chloride cells. Chloride cells, responsible for excreting salts, are larger and more developed in marine fish species. Respiratory cells, crucial for gas exchange, removal of nitrogenous waste products, and maintaining acid-base balance, are more developed in freshwater fish. They are supplied by arterial blood and facilitate the exchange of sodium and chloride for ammonia and bicarbonate. These processes are again highly dependent on energy accessibility. If there is not enough energy for the ion pump to function, the exchange cannot occur, and water “floods” the cells through diffusion, leading to the death of the fish.
Consequences of Oxygen Shortage in Osmoregulation
Just a few minutes of oxygen deprivation cause the brain cell membrane to lose the ability to control ion balance, releasing neurotransmitters that accelerate calcium entry into the cell. Elevated calcium levels in cells trigger numerous degenerative processes that lead to damage to the nervous system and death. These processes include DNA damage, important cellular proteins, and the cell membrane. Free radicals and nitrogen oxide are formed, damaging cellular organelles. Similar processes occur in other organs (liver, muscles, heart, and blood cells). If calcium enters the cell, a large amount of energy is needed to remove it with calcium pumps, which require ATP. Another consequence of hypoxia is the release of hormones from the pituitary gland, with prolactin prevailing in fish. The release of this hormone affects the permeability of the cell membrane in the gills, skin, kidneys, intestines, influencing the ion transport mechanism. Its release helps regulate the balance of water and ions by reducing water intake and retaining important ions, mainly Na+ and Cl-. This helps maintain salt balance in the blood and tissues and prevents fish from swelling with water.
The biggest threat to freshwater fish is the loss of ions through diffusion into the water rather than excretion of excess water. Although water balance regulation may be important, it is secondary to ion retention. Prolactin reduces the osmotic permeability of the gills by retaining ions and excreting water. It also increases mucus secretion in the gills, helping maintain the balance of ions and water by preventing the passage of molecules through the membrane. In fish stressed by capture or vigorous swimming, energy is depleted from the tissues, and it takes several hours to days for its reserves to replenish. Anaerobic energy metabolism cannot fully provide for this, requiring a substantial amount of oxygen. A lack of oxygen leads to fish mortality. However, they may not die immediately. Salt balance cannot be maintained without an adequate supply of oxygen.
The need for oxygen is a critical factor that influences the survival of fish under stress, more so than water temperature or salinity levels. However, water temperature is a key indicator of how much oxygen is available to fish and how quickly they can utilize it. The maximum amount of dissolved oxygen in water is known as the saturation level, and it decreases as the water temperature rises. For example, at a temperature of 21°C, water is saturated with oxygen at a concentration of 8.9 mg/l, at 26°C, it’s saturated at 8 mg/l, and at 32°C, it drops to only 7.3 mg/l. Higher temperatures increase the metabolism of fish, leading to a faster utilization of oxygen. A concentration of oxygen below 5 mg/l at 26°C can be rapidly lethal.
Air and Oxygen in Water – Can Harm Too
In some cichlid breeding setups, hobbyists often aim for maximum water aeration through powerful air pumps. Some use air intake before the outlet of internal or external filters, while others employ separate air compressors to inject air into the water through air stones with very fine pores. Both aeration methods can create a vast number of microscopic bubbles. The size of oxygen or air bubbles can significantly alter water chemistry, gas exchange efficiency, and the concentration of dissolved gases. Risks to the health and survival of fish arise, especially during transportation in closed containers where air or oxygen is forced into the water under pressure. There’s also a risk with excessive and fine aeration in aquariums. Microscopic gas bubbles can adhere to gills, scales, skin, and eyes, causing trauma and gas embolism. Damaged gills and gas embolism negatively affect fish health and survivability, limiting gas exchange during breathing and leading to hypoxia, CO2 retention, and respiratory acidosis. Pure oxygen is an effective oxidizer. Microscopic bubbles containing pure oxygen can attach to gill filaments, drying them out, irritating them, causing oxidation, and resulting in chemical burns to the delicate epithelial tissue. If the water appears milky with numerous tiny bubbles sticking to scales, gills, or the tank’s inner walls, these conditions should be considered potentially toxic and generally unhealthy for fish. If the action of gas is prolonged and the partial pressure of oxygen hovers around 1 atmosphere (instead of the normal 0.2 atm. in air), the chances of fish survival decrease. Compressed air is suitable if it is continuously supplied within a safe oxygen concentration range. However, the action of compressed air or oxygen supplied under high pressure into the water can cause fish to stop breathing, increasing the concentration of CO2 in their bodies. This can lead to changes in the acid-base balance (respiratory acidosis) in fish, raising mortality. Pure compressed oxygen contains five times more oxygen than air. Therefore, the need for its supply is about 1⁄5 of that for air. Very small oxygen bubbles dissolve faster than larger ones because they have a larger surface area relative to volume. However, each gas bubble needs sufficient space to dissolve in water. If this space is lacking or insufficient, microbubbles may remain in suspension in the water, adhere to surfaces in the water, or slowly rise to the surface.
Microscopic gas bubbles dissolve in water quickly, delivering more gas into the solution than larger bubbles. These conditions can oversaturate water with oxygen if the quantity of gas bubbles creates a “mist” in the water and remains dispersed (in suspension). High-pressure oxygen can be toxic due to the formation of free radicals. Microscopic oxygen bubbles can also cause gas embolism. Arterial gas embolism and tissue emphysema can be real dangers, especially during the transport of live fish. It is necessary to avoid the suspension of gas bubbles in transport water. The problem of arterial gas embolism during transport arises because fish do not have the opportunity to submerge into deeper waters (as fish released into a lake might), where the water pressure is higher, helping to dissolve fine bubbles in the circulatory system. Two key points improve the well-being of a large number of caught and stressed fish during transport:
Increasing the Partial Pressure of O2 Above Saturation with Compressed Oxygen and Supplying Sufficiently Large Bubbles to Escape the Water Surface. Air mainly consists of nitrogen, and microscopic nitrogen bubbles can also adhere to the gills. Bubbles of any gas attached to the gills can affect breathing and disrupt the health of fish. If fish are transported in water oversaturated with bubbles, there is a likelihood of hypoxia, hypercarbia, respiratory acidosis, diseases, and death.
Increasing the Salinity of Water to 3 – 5 mg/l. Salt (non-iodized NaCl is sufficient) is suitable for fish transport. In stress, fish lose ions, which can be more stressful for them. The energy required for ion transport through cell membranes can represent a significant loss of energy, requiring even more oxygen. Transporting fish in containers containing a mist of microscopic bubbles can be dangerous for transported fish, increasing the likelihood of delayed mortality after release. Fish transported in water that appears milky and contains microbubbles are stressed, experience physical damage, and have increased susceptibility to infections, illnesses, and post-transport mortality.
After the release of fish that survived the initial toxic effects of oxygen during transport, they may be more sensitive to various pathogens. As a result, increased mortality may occur in the days to weeks following transport. Very aerated water does not mean oxygenated water. Highly aerated water is often oversaturated with gaseous nitrogen, which can cause illness. Microscopic bubbles containing mainly nitrogen can cause tissue emphysema during transport, similar to what happens to divers.
Literatúra
Cech, J.J. Jr., Castleberry, D.T., Hopkins, T.E. 1994. Temperature and CO2 effects on blood O2 equilibria in squawfish, Ptychocheilus oregonensis. In: Can. J. Fish. Aquat. Sci., 51, 1994, 13 – 19. Cech, J.J. Jr., Castleberry, D.T., Hopkins, T.E., Petersen, J.H. 1994. Northern squawfish, Ptychocheilus oregonensis, O2 consumption and respiration model: effects of temperature and body size. In: Can. J. Fish. Aquat. Sci., 51, 1994, 8 – 12. Crocker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1998. Effects of hypercapnia on blood-gas and acid-base status in the white sturgeon, Acipenser transmontanus. In: J. Comp. Physiol., B168, 1998, 50 – 60. Crocker, C.E., Cech, J.J. Jr. 1997. Effects of environmental hypoxia on oxygen consumption rate and swimming activity in juvenile white sturgeon, Acipenser transmontanus, in relation to temperature and life intervals. In: Env. Biol. Fish., 50, 1997, 383 – 389. Crocker, C.E., Farrell, A.P., Gamperl, A.K., Cech, J.J. Jr. 2000. Cardiorespiratory responses of white sturgeon to environmental hypercapnia. In: Amer. J. Physiol. Regul. Integr. Comp. Physiol., 279, 2000, 617 – 628. Ferguson, R.A, Kieffer, J.D., Tufts, B.L. 1993. The effects of body size on the acid-base and metabolic status in the white muscle of rainbow trout before and after exhaustive exercise. In: J. Exp. Biol., 180, 1993, 195 – 207. Hylland, P., Nilsson, G.E., Johansson, D. 1995. Anoxic brain failure in an ectothermic vertebrate: release of amino acids and K+ in rainbow trout thalamus. In: Am. J. Physiol., 269, 1995, 1077 – 1084. Kieffer, J.D., Currie, S., Tufts, B.L. 1994. Effects of environmental temperature on the metabolic and acid-base responses on rainbow trout to exhaustive exercise. In: J. Exp. Biol., 194, 1994, 299 – 317. Krumschnabel, G., Schwarzbaum, P.J., Lisch, J., Biasi, C., Weiser, W. 2000. Oxygen-dependent energetics of anoxia-intolerant hepatocytes. In: J. Mol. Biol., 203, 2000, 951 – 959. Laiz-Carrion, R., Sangiao-Alvarellos, S., Guzman, J.M., Martin, M.P., Miguez, J.M., Soengas, J.L., Mancera, J.M. 2002. Energy metabolism in fish tissues relaed to osmoregulation and cortisol action: Fish growth and metabolism. Environmental, nutritional and hormonal regulation. In: Fish Physiol. Biochem., 27, 2002, 179 – 188. MacCormack, T.J., Driedzic, W.R. 2002. Mitochondrial ATP-sensitive K+ channels influence force development and anoxic contractility in a flatfish, yellowtail flounder Limanda ferruginea, but not Atlantic cod Gadus morhua heart. In: J. Exp. Biol., 205, 2002, 1411 – 1418. Manzon, L.A. 2002. The role of prolactin in fish osmoregulation: a review. In: : Gen. Compar. Endocrin., 125, 2002, 291 – 310. Milligan, C.L. 1996. Metabolic recovery from exhaustive exercise in rainbow trout: Review. In: Comp. Biochem. Physiol.,113A, 1996, 51 – 60. Morgan, J.D., Iwama, G.K. 1999. Energy cost of NaCl transport in isolated gills of cutthroat trout. In: Am. J. Physiol., 277, 1999, 631 – 639. Nilsson, G.E., Perez-Pinzon, M., Dimberg, K., Winberg, S. 1993. Brain sensitivity to anoxia in fish as reflected by changes in extracellular potassium-ion activity. In: Am. J. Physiol., 264, 1993, 250 – 253.
Systematicky ide o kôrovce podtriedy Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda a o kmeň Rotifera. Tieto drobné živočíchy žijú v stojatej vode, ideálne podmienky im poskytuje organické znečistenie. Za prach akvaristi označujú všetko, čo je menšie ako vírnik. Akvaristi ich obyčajne nerozlišujú, takže sa veľmi rýchlo ujalo označenie “prach” – hodia sa napr. pre čerstvo vyliahnuté skaláre, alebo napr. pre kolizy. Rad perloočiek patrí do podtriedy Phyllopoda – lupeňonôžky. triedy kôrovcov Crustacea. Niektoré z nich: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. pulex, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Dafnia dosahuje veľkosť 0.2 až 5 mm. Rod Daphnia zahŕňa asi 150 druhov, je rozdelený na tri podrody: Daphnia, Hyalodaphnia a Ctenodaphnia. Ich vek v prírode silne závisí od teploty. V studenej vode dosiahnu trojnásobný vek ako v teplej vode. Sú vhodné aj na toxikologické štúdie ekosystému. Niektoré druhy patria medzi ohrozené podľa IUCN: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi. [1].
Moina je drobná dafnia, dorastá do 2.5 mm a vyskytuje sa v pokojných vodách, často krát zlej kvality, veľmi znečistenej, chudobnej na kyslík. Perloočky sa prejavujú nepohlavným rozmnožovaním – partenogenézou (bez oplodnenia). Je to typický príklad, kedy cez priaznivé obdobie sú všetky jedince samičky. Až pri nástupe menej priaznivých podmienok sa náhle objavujú aj samčeky, ktoré sa pária – prebieha pohlavné rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje prenos genetickej informácie. Na jar sa z vajíčok od jesene narodia opäť samičky. Môžeme ich chytať rovnako ako cyklopy a vírniky, len sito môže byť prípadne aj redšie, napr. z mlynárskeho hodvábu, prípadne z tzv. dederónu. Dafnie sú väčšie ako cyklopy, ale nie sú energeticky hodnotné, pretože prevažnú časť ich tela tvorí voda a pevná kutikula, ktorá tvorí ich kostru. Moina dosahuje aj najvyššiu výdatnosť pri prípadnom umelom chove. Pre ryby je to energeticky bohatšia strava ako “obyčajná” dafnia – dá sa prirovnať ku cyklopu. Dafnie dosahujú najvyššiu početnosť v lete.
Cyklop patrí do podradu Cyclopoidea, radu Podoplea, podtriedy Copepoda – veslonôžky, triedy Crustacea, kmeňa Arthtopoda – článkonožce. Ide napr. o Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyklop je veľmi vhodné krmivo rýb, pomerne výživné. Je kvalitným zdrojom bielkovín. Pri splnení určitých podmienok sa dá aj dochovávať. Ich populačné krivky veľmi kolíšu, nie sú ojedinelé javy, keď jeden deň nachytáme obrovské množstvo cyklopov a na druhý deň nie je po nich takmer ani stopy. Všeobecne jeho populácia kulminuje na jar a na jeseň. Cyklop je pomerne dravý, takže je nutné dať pozor, aby ak ním kŕmime menší poter, aby nám nedoštípal, prípadne neusmrtili náš chov. Veľmi často sa vyskytuje jeho názov v češtine – buchanka.
Cyklop, vírniky a prach dokážu aj vo väčšom množstve vydržať vo vedre, pri vzduchovaní aj týždeň. Najideálnejšie je prinesenú potravu hneď skŕmiť, ale ak to nejde a nechcem zvyšok zamraziť, dá sa pri silnom vzduchovaní čiastočne udržať aj dlhšiu dobu. Všetko závisí od množstva. Pomôže aj keď vieme planktón prechovávať vonku, v pivnici, na balkóne kde nedopadajú priame slnečné lúče – je to obdobné ako pri dafniách s tým rozdielom, že dafnie sú o dosť citlivejšie na pokles množstva kyslíku.
Vírniky predstavujú samostatný kmeň Rotifera. Sú veľmi vhodné pre plôdik rýb. Svoj názov majú odvodený od typického pohybu – vírenia, ktorým sa neustále prejavujú. Vírniky chytáme napr. do sietí z mlynárskeho hodvábu, alebo monofilu. Niektoré vírniky: Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, dravé Asplanchna (Petr Novák). Rozmnožujú sa vajíčkami, niekedy aj partenogeneticky. Doživajú sa 84 – 108 hodín, pohlavne sú dospelé po 12-tich až 36 hodinách, samička znáša vajíčka každé 4 hodiny. Životný cyklus závisí od teploty, pri vyššej teplote je rýchlejší. Výhodou vírnikov niekedy je, že sa v nádrži pohybujú pomerne pokojne, čo je výhodné pre menej obratný poter rýb. Tráviaci cyklus vírnika je len 10 – 20 minút. Ako násada sa ponúka Brachionus plicatilis, ktorý potrebuje slanú vodu, resp. sladkovodný Brachionus calyciflorus. Dosahujú 25 – 50 % veľkosť s čerstvo vyliahnutou artémiouv(Petr Novák).
Lov blšiek
Na chytanie bĺch treba sito z dámskych pančúch, dederónu, mlynárskeho hodvábu alebo ideálne z monofilu. Avšak cez pančuchu, dederón a mlynársky hodváb prach prejde. Sito je dobré, keď je na dostatočne dlhej palici, pokojne aj na palici dlhšej ako tri metre. Akvaristické firmy predávajú skladateľné sitá na lov takejto potravy, aj keď samozrejme dá sa aj podomácky na tento účel podobný nástroj vyrobiť. Mlynársky hodváb sa veľmi ťažko zháňa, monofil sa predáva v obchodom s textilom (látkami). Jeho cena je nízka, občas si inak monofil kupujú aj fotografi, môže plniť funkciu difuzéra. Sitom sa vo vode nachytá potrava najlepšie, keď robíme vo vode osmičky. Popri blchách – kôrovcoch sa vode nachytajú aj koretry (hojne aj v zime pod ľadom) a niekedy aj malé množstvo patentiek. Pamätať treba na to, že ak chytáte v rybárskom revíre, tak vám na chytanie planktónu treba povolenku z rybárskeho zväzu. Nachytaná potrava sa dá triediť rozličnými sitkami s rôzne veľkými očkami. Takto sa dá selektovať potrava nachytaná spolu pre rôzne veľké ryby, od dospelých až po poter.
Dafnie sú pomerne citlivé počas prenosu na obsah kyslíka. Preto je lepšie ich prenášať v tzv. rámikoch, prípadne s čo najmenším množstvom vody. Dlhšie sa dajú udržať vo väčšom vedre, pri nižšej koncentrácii dafnií a za predpokladu, že sa vo vedre nič nerozkladá. V chladnejšom období roka je to celkom ľahké. V lete je možné kratšiu napr. cez deň dafniám zabezpečiť vzduchovanie a na noc, ak nie je vonku 30°C, ich dať na balkón.
Návod pre chov blšiek
Tento typ potravy sa vyskytuje od roztopenia ľadu, až po neskorú jeseň. Populačná hustota cyklopov a vírnikov je najvyššia skoro na jar a na jeseň. Naopak dafnie kulminujú cez leto. Dá sa povedať, že sú biologickými filtrátormi. Živia sa riasami, prvokmi, baktériami. Dokážu zlikvidovať aj zákal v akváriu za predpokladu, že sa nestanú článkom potravného reťazca rýb, prípadne súčasťou silne sajúceho filtra. Táto schopnosť je vlastne aj predpokladom pri ich umelom odchove. Blšky je možné chovať aj vlastnými silami. Ideálne sú veľké jamy, do ktorých nasypeme organický odpad, napr. fekál, kefír, srvátku, zalejeme vodou a cyklop sa dozaista objaví. Organický materiál je nutné časom doplňovať. Môže ním byť napr.: trus, hnijúce zbytky, krv, kefír, pokazené mlieko, srvátka, konský trus. Takýto substrát, ktorý sa rozkladá, tvorí živnú pôdu pre baktérie, prvoky, ktoré rozkladajú tento “odpad”. Tieto dekompozitory sú potravou pre dafnie, cyklopy, vírniky drobné kôrovce. Pre správny chov je vhodné rozvíjať rozklad pomocou kvasníc. Sú známe prípady, kedy chovateľ využil obdobne časť kanálu. Z hľadiska kvantity je ideálne ak v podobnom “zariadení” máme drobnú dafniu – moinu, ta nám poskytne 4 krát vyššiu výdatnosť oproti bežnej dafnii. Čistý cyklop je takisto perfektný zdroj živej potravy. Bežná je prax chovateľov, ktorí si chovajú dafnie pri prísavníkoch. Stačí, keď raz za čas hodia do akvária napr. šalátový list, kapustu, apod. Za dosť sa dostane aj prísavníkom, aj dafniám, keďže podobný materiál sa vo vode rýchlo rozkladá. Týmto si chovatelia zabezpečujú neustály prísun dafnií, samozrejme nejde o intenzívnu kultúru, je to na spestrenie, prípadne vzácny zdroj živej potravy, často jedinej, ktorá sa nachádza v chovni a nezaberá žiadne miesto navyše. Podmienkou samozrejme je, že v takomto akváriu sa iné ryby ako prísavníky nenachádzajú – prísavníky živé dafnie nezožerú. Keď postavíte fľašu vody na okno na slnko, počkáte kým sa zariasi a pridáte do nej násadu cyklopu a raz za dva týždne do nej kvapnete niekoľko kvapiek mlieka, je možné, že sa vám v nej cyklop udrží. Samozrejme, nie masovo. Po krátkom čase môžete fľašu premiestniť z dosahu priamych slnečných lúčov.
Skrmovanie blšiek
Odporúčam neliať do akvária vodu z lokality, odkiaľ sme si potravu zadovážili. To platí samozrejme, ak sme nechytali “na husto” – bez vody, napr. do rámikov. Ideálne je preliať blšky cez sito a obsah sita premiestniť do čistej vody. Ak sa ešte v našej živej potrave nachádza nejaká špina, počkajme, kým sadne na dno a blchy zlejme bez nej, pomôcť si vieme aj hadičkou. Potom nám už nič nebráni v tom, aby sme naše ryby nakŕmili, snáď len to, aby sme nenaliali priveľa vody do nádrže, treba na to myslieť dopredu a radšej odliať vodu z nádrže ešte pred kŕmením. Kto sa bojí, prípadne nepozná lokalitu, môže kvapnúť napr. Multimedikal do takéhoto vedra. Ja som zástanca názoru, že zdravé ryby nemôže živá potrava ohroziť, ak nie je vyslovene nakazená, ale naopak – ich posilní.
Systematically, it concerns the arthropods of the suborders Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda, and the class Rotifera. These tiny creatures live in stagnant water, and ideal conditions for them are provided by organic pollution. Aquarium enthusiasts commonly refer to everything smaller than a copepod as “dust.” Aquarium enthusiasts usually do not distinguish them, so the term “dust” quickly caught on – they are suitable, for example, for newly hatched angelfish or fry. The order of seed shrimps belongs to the suborder Phyllopoda – branchiopods of the class Crustacea. Some of them include: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Daphnia range in size from 0.2 to 5 mm. The genus Daphnia includes about 150 species, divided into three subgenera: Daphnia, Hyalodaphnia, and Ctenodaphnia. Their lifespan in nature strongly depends on temperature. In cold water, they can live three times longer than in warm water. They are also suitable for toxicological studies of the ecosystem. Some species are endangered according to the IUCN: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi.
Moina is a small daphnia, reaching up to 2.5 mm, and is found in calm waters, often of poor quality, highly polluted, and low in oxygen. Seed shrimps reproduce through parthenogenesis (without fertilization). It is a typical example where all individuals are females during favorable periods. Only in less favorable conditions, males suddenly appear, mating in a sexual reproduction process, ensuring the transfer of genetic information. In spring, females hatch from the eggs laid in the fall. They can be caught similarly to cyclops and copepods, using a sieve made of miller’s silk or possibly a coarser sieve, such as from cheesecloth or muslin. Daphnia are larger than cyclops but are not energetically valuable because a significant part of their body is water and a solid cuticle, forming their skeleton. Moina achieves the highest yield in potential artificial cultivation. For fish, it is a more energy-rich diet than “ordinary” daphnia and can be compared to cyclops. Daphnia reach their highest abundance in summer.
Cyclops belong to the suborder Cyclopoidea, order Podoplea, suborder Copepoda – copepods, class Crustacea, phylum Arthopoda – arthropods. Examples include Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyclops are very suitable fish food, relatively nutritious, and can be qualitatively protein-rich. Under certain conditions, they can also be bred. Their population curves fluctuate widely, and it’s not uncommon to catch a huge number of cyclops one day and almost none the next day. Generally, their population peaks in spring and autumn. Cyclops are relatively predatory, so it is necessary to be careful when feeding smaller fry to avoid depletion or harm to the fish population.
Cyclops, copepods, and dust can survive in larger quantities in a bucket with aeration for up to a week. Ideally, it is best to feed the collected food immediately. If that is not possible and you don’t want to freeze the remainder, partial preservation is possible with strong aeration. Everything depends on the quantity. Plankton can also be stored outdoors, in the cellar, or on the balcony where direct sunlight does not reach – similar to daphnia, with the difference that daphnia are more sensitive to oxygen depletion.
Rotifers constitute a separate class Rotifera. They are very suitable for fish fry. They are named after their typical movement – swirling, which is constantly evident. Rotifers can be captured using nets made of miller’s silk or monofilament. Some rotifers include Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, predatory Asplanchna (Petr Novák). They reproduce by eggs, sometimes even parthenogenetically. They live for 84 – 108 hours, become sexually mature within 12 to 36 hours, and the female lays eggs every 4 hours. The life cycle depends on temperature, with higher temperatures resulting in a faster cycle. Rotifers’ advantage is that they move relatively calmly in the tank, which is advantageous for less agile fish fry. The digestive cycle of rotifers is only 10 – 20 minutes. Brachionus plicatilis is offered as a starter, which requires salty water, or freshwater Brachionus calyciflorus. They reach 25 – 50% of the size of freshly hatched artemia (Petr Novák).
Flea Collection:
To catch fleas, a sieve made of women’s stockings, cheesecloth, miller’s silk, or ideally monofilament is needed. However, dust can pass through stockings, cheesecloth, and miller’s silk. The sieve is good when it is on a long stick, even one longer than three meters. Aquarium companies sell collapsible sieves for catching such food, although, of course, a similar tool can be homemade for this purpose. Miller’s silk is challenging to find; monofilament is sold in fabric stores. Its price is low, and occasionally, even photographers buy monofilament, and it can serve as a diffuser. The sieve catches food in the water best when making figure-eights. Besides fleas – crustaceans, copepods, and sometimes a small number of water fleas can be caught. Remember that if you are catching in a fishing area, you need a permit from the fishing union to catch plankton. Caught food can be sorted using various screens with different-sized mesh. This way, food caught together for different-sized fish can be selectively separated, from adults to fry.
Daphnia are relatively sensitive during oxygen transfer. Therefore, it is better to transport them in so-called frames, or with as little water as possible. They can last longer in a larger bucket, with a lower concentration of daphnia and assuming that nothing decomposes in the bucket. In colder seasons, it is quite easy. In summer, shorter periods of aeration during the day can be provided for daphnia, and at night, if it is not 30°C outside, they can be placed on the balcony.
Instructions for Flea Farming:
This type of food occurs from the melting of the ice until late autumn. The population density of cyclops and rotifers is highest early in spring and autumn. In contrast, daphnia peak during the summer. It can be said that they are biological filters. They feed on algae, protozoa, bacteria. They can also eliminate cloudiness in the aquarium, provided they do not become part of the fish food chain or part of a strongly suctioned filter. This ability is actually a prerequisite for their artificial breeding. Fleas can also be bred independently. Ideally, large pits are suitable, into which organic waste is poured, e.g., feces, kefir, whey, water is added, and cyclops will undoubtedly appear. Organic material needs to be replenished over time. It can be, for example: feces, decomposing remnants, blood, kefir, spoiled milk, whey, horse dung. Such a substrate, which decomposes, forms a nutrient base for bacteria, protozoa, which decompose this “waste.” These decomposers are food for daphnia, cyclops, rotifers, and small crustaceans. For proper breeding, it is advisable to promote decomposition using yeast. There are known cases where a breeder utilized part of a canal similarly. Quantity-wise, it is ideal to have small daphnia – moina in a similar “device.” It will provide four times higher yield compared to regular daphnia. Pure cyclops are also an excellent source of live food. It is a common practice for breeders who keep daphnia near suckers. It is enough to occasionally throw, for example, lettuce, cabbage, etc., into the aquarium. Both suckers and daphnia get enough, as similar material decomposes quickly in the water. In this way, breeders ensure a constant supply of daphnia, of course, not intensive culture, but for variety or a rare source of live food, often the only one in the breeding that doesn’t take up any extra space. The condition, of course, is that no other fish than suckers are present in such an aquarium – sucker fish do not eat live daphnia. If you place a bottle of water in the sun on the window, wait until it turns green, and add cyclops and a few drops of milk every two weeks, it is possible to maintain cyclops in it. Of course, not in large quantities. After a short time, you can move the bottle out of direct sunlight.
Feeding Fleas:
I recommend not pouring water from the location where we obtained the food into the aquarium unless we caught it “densely” – without water, for example, in frames. Ideally, pour fleas through a sieve and transfer the sieve’s contents into clean water. If there is any dirt left in our live food, wait until it settles on the bottom and collect fleas without it. You can also use a tube to help. Afterward, nothing prevents us from feeding our fish; perhaps only to avoid pouring too much water into the tank, think about it beforehand, and it’s better to drain the water from the tank before feeding. Those who are afraid or do not know the location can drop, for example, Multimedica into such a bucket. I am a supporter of the idea that live food cannot endanger healthy fish unless it is explicitly infected; on the contrary, it strengthens them.
Systematisch handelt es sich um die Gliederfüßer der Unterordnungen Phyllopoda, Ostracoda, Copepoda und der Klasse Rotifera. Diese winzigen Lebewesen leben in stehendem Wasser, und ideale Bedingungen bieten sich durch organische Verschmutzung. Aquarium-Enthusiasten bezeichnen alles, was kleiner ist als ein Ruderfußkrebs, oft als “Staub”. Aquarium-Enthusiasten unterscheiden sie in der Regel nicht, daher setzte sich der Begriff “Staub” schnell durch – sie eignen sich beispielsweise gut für frisch geschlüpfte Skalare oder Nachzuchten. Die Ordnung der Blattfußkrebse gehört zur Unterordnung Phyllopoda – Flohkrebse der Klasse Crustacea. Einige von ihnen sind: Daphnia pulex, D. magna, D. cucullata, D. psittacea, D. longispina, Bosmina longirostris, Scapholeberis mucronata, Camptocercus rectirostris, Leptodora kindti, Ceriodaphnia, Chydorus sphaericus, Euricercus lamellatus, Sida cristallina, Rynchotalona, Simocephalus vetulus, Moina rectirostris, M. macropa. Daphnien erreichen eine Größe von 0,2 bis 5 mm. Die Gattung Daphnia umfasst etwa 150 Arten, die in drei Untergattungen unterteilt sind: Daphnia, Hyalodaphnia und Ctenodaphnia. Ihre Lebensdauer in der Natur hängt stark von der Temperatur ab. In kaltem Wasser können sie dreimal länger leben als in warmem Wasser. Sie eignen sich auch für toxikologische Studien des Ökosystems. Einige Arten gelten laut IUCN als gefährdet: Daphnia nivalis, D. coronata, D. occcidentalis, D. jollyi.
Moina ist eine kleine Daphnie, die bis zu 2,5 mm groß wird und in ruhigen Gewässern vorkommt, oft von schlechter Qualität, stark verschmutzt und sauerstoffarm. Flohkrebse vermehren sich durch Parthenogenese (ohne Befruchtung). Es ist ein typisches Beispiel, bei dem während günstiger Perioden alle Individuen weiblich sind. Erst in weniger günstigen Bedingungen tauchen plötzlich Männchen auf und paaren sich – ein Fortpflanzungsprozess, der den Transfer genetischer Informationen sicherstellt. Im Frühling schlüpfen aus den im Herbst gelegten Eiern wieder Weibchen. Man kann sie ähnlich wie Cyclops und Ruderfüßer fangen, indem man ein Sieb aus Müllerseide oder gegebenenfalls ein gröberes Sieb wie aus Käsetuch oder Mull verwendet. Daphnien sind größer als Cyclops, aber nicht energetisch wertvoll, da ein erheblicher Teil ihres Körpers aus Wasser und einer festen Cuticula besteht, die ihr Skelett bildet. Moina erreicht die höchste Ausbeute bei möglicher künstlicher Zucht. Für Fische ist es eine energetisch reichhaltigere Nahrung als “gewöhnliche” Daphnien und kann mit Cyclops verglichen werden. Daphnien erreichen im Sommer ihre höchste Häufigkeit.
Cyclops gehören zur Unterordnung Cyclopoidea, zur Ordnung Podoplea, zur Unterordnung Copepoda – Ruderfußkrebse, zur Klasse Crustacea, zum Stamm Arthopoda – Gliederfüßer. Beispiele sind Cyclops albidus, C. strenuus, Canthocamptus staphylinus, Diaptomus coeruleus, D. graciloides. Cyclops sind sehr geeignet als Fischfutter, relativ nahrhaft und können qualitativ proteinreich sein. Unter bestimmten Bedingungen können sie auch gezüchtet werden. Ihre Populationsschwankungen sind weit verbreitet, und es ist nicht ungewöhnlich, dass man an einem Tag eine riesige Anzahl von Cyclops fängt und am nächsten Tag fast keine mehr vorhanden sind. Im Allgemeinen erreicht ihre Population im Frühling und Herbst ihren Höhepunkt. Cyclops sind relativ räuberisch, daher ist Vorsicht geboten, wenn man kleinere Fische füttert, um eine Dezimierung oder Schädigung der Fischpopulation zu vermeiden.
Cyclops, Ruderfüßer und Staub können in größeren Mengen in einem Eimer mit Belüftung bis zu einer Woche überleben. Am besten ist es, die gesammelte Nahrung sofort zu füttern. Wenn das nicht möglich ist und man den Rest nicht einfrieren möchte, ist eine teilweise Konservierung bei starker Belüftung möglich. Alles hängt von der Menge ab. Plankton kann auch im Freien, im Keller oder auf dem Balkon gelagert werden, wo keine direkte Sonneneinstrahlung erfolgt – ähnlich wie bei Daphnien, mit dem Unterschied, dass Daphnien empfindlicher auf Sauerstoffmangel reagieren.
Rotiferen bilden eine eigene Klasse Rotifera. Sie sind sehr gut für Fischbrut geeignet. Sie sind nach ihrer typischen Bewegung benannt – dem Wirbeln, das ständig sichtbar ist. Rotiferen können beispielsweise mit Netzen aus Müllerseide oder Monofilament gefangen werden. Einige Rotiferen sind Philodina, Synchaeta, Lepadella, Pterodina, Copeus, Euchlanis dilatata, Dinocharis, Keratella quadrata, Keratella cochlearis, Filina, Cephalodella, Brachionus, Pedalion, räuberisches Asplanchna (Petr Novák). Sie vermehren sich durch Eier, manchmal auch parthenogenetisch. Sie leben 84 bis 108 Stunden, werden nach 12 bis 36 Stunden geschlechtsreif, und das Weibchen legt alle 4 Stunden Eier. Der Lebenszyklus hängt von der Temperatur ab, bei höheren Temperaturen verläuft er schneller. Ein Vorteil von Rädertierchen ist, dass sie sich relativ ruhig im Tank bewegen, was für weniger geschickte Fischbrut vorteilhaft ist. Der Verdauungszyklus von Rotiferen beträgt nur 10 – 20 Minuten. Als Aufzucht wird Brachionus plicatilis angeboten, der Salzwasser benötigt, oder Süßwasser-Brachionus calyciflorus. Sie erreichen 25 – 50 % der Größe von frisch geschlüpften Artemien (Petr Novák).
Flohfang:
Um Flöhe zu fangen, benötigen Sie ein Sieb aus Damenstrumpfhosen, Mull, Müllerseide oder idealerweise aus Monofilament. Jedoch kann durch die Strumpfhose, Mull und Müllerseide Staub gelangen. Ein Sieb ist gut, wenn es an einem ausreichend langen Stock befestigt ist, sogar an einem Stock, der länger als drei Meter sein kann. Aquarienfirmen verkaufen faltbare Siebe zum Fangen solcher Nahrung. Selbstverständlich kann auch zu diesem Zweck ein ähnliches Werkzeug selbst hergestellt werden. Müllerseide ist schwer zu bekommen, Monofilament wird in Textilgeschäften verkauft. Der Preis ist niedrig, manchmal kaufen es auch Fotografen, es kann die Funktion eines Diffusors erfüllen. Mit einem Sieb fängt man Nahrung im Wasser am besten, wenn man Achten macht. Neben Flöhen – Krebstieren fangen sich im Wasser auch Rädertierchen (auch im Winter unter dem Eis) und manchmal auch kleine Mengen von Pantoffeltierchen. Es muss daran erinnert werden, dass, wenn Sie in einem Angelrevier fangen, Sie eine Genehmigung des Fischereiverbandes für das Fangen von Plankton benötigen. Die gefangene Nahrung kann mit verschiedenen Sieben mit unterschiedlich großen Maschen sortiert werden. Auf diese Weise kann die Nahrung, die für verschiedene Fische gefangen wurde, von erwachsenen Fischen bis zur Brut, selektiert werden.
Daphnien sind während des Sauerstofftransports ziemlich empfindlich. Daher ist es besser, sie in sogenannten Rahmen zu transportieren oder mit so wenig Wasser wie möglich. Mit niedriger Konzentration von Daphnien im Eimer und vorausgesetzt, dass nichts verrottet, können sie in kühleren Jahreszeiten ziemlich leicht erhalten werden. Im Sommer können Sie Daphnien tagsüber durch Belüften und nachts, wenn es draußen nicht 30 ° C sind, auf den Balkon stellen.
Anleitung zur Zucht von Flohkrebsen
Diese Art von Nahrung kommt vom Schmelzen des Eises bis zum Spätherbst vor. Die Populationsdichte von Cyclops und Rädertierchen ist im Frühjahr und Herbst am höchsten. Im Gegensatz dazu erreichen Daphnien ihren Höhepunkt im Sommer. Man kann sagen, dass sie biologische Filter sind. Sie ernähren sich von Algen, Protozoen, Bakterien. Sie können auch Trübungen im Aquarium beseitigen, vorausgesetzt, sie werden nicht zu einem Bestandteil der Nahrungskette der Fische oder eines stark angesaugten Filters. Diese Fähigkeit ist eigentlich eine Voraussetzung für ihre künstliche Zucht. Flöhe können auch unabhängig gezüchtet werden. Idealerweise sind große Gruben geeignet, in die organischer Abfall gegossen wird, z. B. Kot, Kefir, Molke, Wasser hinzugefügt wird und Cyclops wird zweifellos erscheinen. Organisches Material muss im Laufe der Zeit aufgefüllt werden. Es kann sein, z. B.: Kot, zersetzte Überreste, Blut, Kefir, verdorbene Milch, Molke, Pferdemist. Ein solches Substrat, das sich zersetzt, bildet eine Nährstoffgrundlage für Bakterien, Protozoen, die diesen “Abfall” zersetzen. Diese Zersetzer sind Nahrung für Daphnien, Cyclops, Rädertierchen und kleine Krebstiere. Für eine ordnungsgemäße Zucht ist es ratsam, den Zersetzungsprozess mit Hefe zu fördern. Es gibt bekannte Fälle, in denen ein Züchter einen Teil eines Kanals ähnlich genutzt hat. Mengenmäßig ist es ideal, eine kleine Daphnie – Moina in einem ähnlichen “Gerät” zu haben. Es wird eine viermal höhere Ausbeute im Vergleich zu normalen Daphnien bieten. Reines Cyclops ist ebenfalls eine ausgezeichnete Quelle für lebendiges Futter. Es ist eine gängige Praxis bei Züchtern, die Daphnien in der Nähe von Saugern halten. Es reicht aus, gelegentlich etwas wie Salat, Kohl usw. ins Aquarium zu werfen. Sowohl Sauger als auch Daphnien bekommen genug, da ähnliches Material im Wasser schnell zerfällt. Auf diese Weise stellen Züchter eine ständige Versorgung mit Daphnien sicher. Natürlich handelt es sich nicht um eine intensive Kultur, sondern um Abwechslung oder eine seltene Quelle für lebendiges Futter, oft die einzige in der Zucht, die keinen zusätzlichen Platz beansprucht. Die Bedingung ist natürlich, dass in einem solchen Aquarium keine anderen Fische als Sauger vorhanden sind – Saugerfische fressen lebende Daphnien nicht. Wenn Sie eine Flasche Wasser in die Sonne auf das Fensterbrett stellen, warten Sie, bis sie grün wird, und fügen Sie alle zwei Wochen Cyclops und ein paar Tropfen Milch hinzu, ist es möglich, Cyclops darin zu halten. Natürlich nicht in großen Mengen. Nach kurzer Zeit können Sie die Flasche aus direktem Sonnenlicht entfernen.
Fütterung von Flohkrebsen
Ich empfehle, kein Wasser aus dem Bereich, in dem wir das Futter erhalten haben, direkt in das Aquarium zu gießen. Dies gilt natürlich, wenn wir “dicht” gefischt haben – ohne Wasser, zum Beispiel in Rahmen. Es ist ideal, Flohkrebse durch ein Sieb zu gießen und den Inhalt des Siebs in sauberes Wasser zu überführen. Wenn sich noch Schmutz in unserem lebenden Futter befindet, warten wir, bis er sich am Boden absetzt, und entfernen die Flohkrebse ohne ihn. Wir können auch mit einem Schlauch nachhelfen. Dann steht uns nichts mehr im Weg, unsere Fische zu füttern, außer vielleicht, dass wir nicht zu viel Wasser in das Becken gießen sollten. Es ist ratsam, daran zu denken und lieber vor dem Füttern Wasser aus dem Becken abzulassen. Wer Angst hat oder den Ort nicht kennt, kann zum Beispiel Multimedikal in ein solches Eimerchen träufeln. Ich bin der Meinung, dass lebendiges Futter gesunde Fische nicht gefährden kann, es sei denn, es ist ausdrücklich infiziert, sondern im Gegenteil – es stärkt sie.
