kráľ Ladislav IV.

Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „Paullenstein“ – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).

Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Fauna features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).

Odkazy

Na stene Pajtúnu èasto trénujú horolezci

2011

Plavecký hrad sa vypína nad obcou Plavecké Podhradie. Píše sa rok 1273. V kronike anonymného notára kráľa Bela IV. sa píše o veľkom vojenskom stretnutí uhorského kráľa Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. pod hradom Detrek. Názov „Plavecký“ má zrejme pôvod v súvislosti s Plavcami, presnejšie Kumánmi, ktorých úlohou bolo pozorovať pohraničie (odklinaniehradov.sk). Hrad prešiel aj rukami Matúša Čáka, Stibora, Fuggerovcov, Pálfiovcov. Majiteľmi v 15. storočí sa stali grófi zo Svätého Jura a Pezinku. Tí sa pustili do rozsiahlej prestavby, vznikol druhý gotický palác s veľkými reprezentačnými sieňami a predhradie. Vznikla tajná chodba ústiaca do malej puklinovej jaskyne pod hradom. V 16. storočí Fuggerovci posilnili hrad mohutnu delovou baštou. V roku 1706 cisársky generál Siegbert Heister hrad od Rákociho povstalcov dobyl a ťažko poškodil (odklinaniehradov.sk).

Plavecký Hrad (Plavecký Castle) towers above the village of Plavecké Podhradie. The year is 1273. In the chronicle of an anonymous scribe of King Béla IV, there is an account of a major military encounter between the Hungarian King Ladislaus IV and the Czech King Přemysl Otakar II beneath Detrek Castle. The name „Plavecký“ likely has its origin in connection with the Plavci, more precisely the Cumans, whose task was to observe the borderlands (odklinaniehradov.sk). The castle changed hands over time, passing through the ownership of Matúš Čák, Stibor, the Fuggers, and the Pálffys. In the 15th century, the counts of Svätý Jur and Pezinok became the owners. They embarked on an extensive reconstruction, giving rise to a second Gothic palace with grand representative halls and a forecourt. A secret passage leading to a small crevice cave beneath the castle was created. In the 16th century, the Fuggers strengthened the castle with a mighty artillery bastion. In 1706, Imperial General Siegbert Heister captured and heavily damaged the castle during the Rákóczi uprising (odklinaniehradov.sk).

Odkazy