2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Vodné nádrže, Záhorácke, Záhorie

Lozorno

Hits: 2334

Lozor­no sa nachá­dza na juho­zá­pa­de Slo­ven­ska, 24 km od Bra­ti­sla­vy, v blíz­kos­ti západ­ných sva­hov Malých Kar­pát, v regi­ó­nie Záho­rie (lozor​no​.sk). Leží v nad­mor­skej výš­ke 188 met­rov nad morom. Na plo­che 44.79 km2 tu žije 3 022 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny z Ale­xan­drie z roku 1630. Baro­ko­vá Kapl­n­ka svä­té­ho Ven­de­lí­na je z roku 1729 (lozor​no​.sk). V minu­los­ti tu bola les­ná želez­ni­ca, kto­rej sto­py sa však ťaž­ko hľa­da­jú. Bola sta­va­ná po roku 1918, zanik­la v 30-​tych rokoch 20. sto­ro­čia (lozor​no​.sk). Nad Lozor­nom sa nachá­dza vod­ná nádrž, z kto­rej vyte­ká Suchý potok (lozor​no​.sk). Pri tej­to nádr­ži je situ­ova­né Múze­um his­to­ric­kých vozi­diel, v pries­to­roch býva­lých kasár­ní (lozor​no​.sk). Z Lozor­na pochá­dza cyk­lis­ta Anton Tkáč (Wiki­pe­dia).

His­tó­ria Lozor­na je spo­je­ná s hra­dom Pajš­tún. V roku 1280 ho gróf Ruge­rius začal opra­vo­vať. Talian­skí, morav­skí a slo­ven­skí maj­stri opra­vu­jú­ci hrad, zača­li prvé osíd­ľo­va­nie Lozor­na. Avšak obec sa prvý krát spo­mí­na až v roku 1438 ako Eze­larn. Toto pome­no­va­nie ja najp­rav­de­po­dob­nej­šie odvo­de­né on nemes­ké­ho Esel, čo zna­me­ná somár. Somá­re sa pou­ží­va­li obchod­ník­mi na pre­pra­vu tova­ru. Ďal­ším his­to­ric­kým náz­vom je Zor­no. Lozor­no sa v stre­do­ve­ku dyna­mic­ky roz­ví­ja­la aj vďa­ka kolo­nis­tom z Rakús­ka a po roku 1526, pri­sťa­ho­val­com z Chor­vát­ska. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, liso­va­niu ole­ja, tkáč­stvu, pes­to­va­niu vini­ča, cho­vu ťaž­ných zvie­rat, pále­niu váp­na a dre­ve­né­ho uhlia. V rokoch 19701973 bola pop­ri obci vybu­do­va­ná diaľ­ni­ca Bra­ti­sla­va – Malac­ky. Vzni­kol oddy­cho­vý are­ál na Koša­ris­kách a na Kamen­nom mly­ne (lozor​no​.sk).


Lozor­no is situ­ated in the sout­hwest of Slo­va­kia, 24 km from Bra­ti­sla­va, near the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians, in the Záho­rie regi­on (lozor​no​.sk). It lies at an ele­va­ti­on of 188 meters abo­ve sea level. With an area of 44.79 km², the vil­la­ge is home to 3,022 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge hosts the Church of St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria, dating back to 1630, and the Baro­que Cha­pel of St. Wen­de­lin, built in 1729 (lozor​no​.sk). In the past, the­re was a forest rai­lway in Lozor­no, but tra­ces of it are chal­len­ging to find. It was cons­truc­ted after 1918 and disap­pe­a­red in the 1930s (lozor​no​.sk). Abo­ve Lozor­no, the­re is a reser­vo­ir, and the Dry Stre­am flo­ws from it (lozor​no​.sk). The Muse­um of His­to­ri­cal Vehic­les is loca­ted near this reser­vo­ir, in the pre­mi­ses of for­mer bar­racks (lozor​no​.sk). The cyc­list Anton Tkáč hails from Lozor­no (Wiki­pe­dia).

The his­to­ry of Lozor­no is lin­ked to Pajš­tún Cast­le. In 1280, Count Ruge­rius began its recons­truc­ti­on, and Ita­lian, Mora­vian, and Slo­vak mas­ters wor­king on the cast­le ini­tia­ted the first sett­le­ment of Lozor­no. Howe­ver, the vil­la­ge is first men­ti­oned in 1438 as Eze­larn, like­ly deri­ved from the Ger­man Esel, mea­ning don­key. Don­ke­ys were used by tra­ders for tran­s­por­ting goods. Anot­her his­to­ri­cal name is Zor­no. In the Midd­le Ages, Lozor­no expe­rien­ced dyna­mic deve­lop­ment, also thanks to colo­nists from Aus­tria and, after 1526, immig­rants from Cro­atia. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, oil pre­ssing, wea­ving, vine cul­ti­va­ti­on, draught ani­mal bre­e­ding, lime bur­ning, and char­co­al pro­duc­ti­on. From 1970 to 1973, the Bratislava-​Malacky hig­hway was built near the vil­la­ge. A rec­re­a­ti­onal area was estab­lis­hed at Koša­ris­ká and Kamen­ný Mlyn (lozor​no​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

Hits: 3496

Trna­va – slo­ven­ský Rím je mes­to s boha­tou his­tó­ri­ou, ležia­ce v Podu­naj­skej níži­ne. Trna­ve je kraj­ské mes­to, a je a vždy bolo, jed­ným z význam­ných miest Slo­ven­ska. Leží v cen­tre Trnav­skej pahor­ka­ti­ny. V mes­te sa zacho­va­lo his­to­ric­ké jad­ro, dokon­ca aj hrad­by. Roz­lo­ha mes­ta je 72 km2 (trna​va​.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1211. V dobe vzni­ku pat­ri­la medzi naj­väč­šie mes­tá Euró­py. Peter Páz­maň zalo­žil v roku 1635 Trnav­skú uni­ver­zi­tu. Do roku 1777 bola naj­väč­šou a naj­výz­nam­nej­šou inšti­tú­ci­ou v býva­lom Uhor­sku. V Trna­ve bola kon­com 18. sto­ro­čia Anto­nom Ber­no­lá­kom kodi­fi­ko­va­ná slo­ven­či­na (trna​va​.sk). Dnes je v Trna­ve aj Uni­ver­zi­ta Cyri­la a Meto­daMate­riá­lo­vo­tech­no­lo­gic­ká fakul­ta Slo­ven­skej tech­nic­kej uni­ver­zi­ty – MTF STU.

V Trna­ve sa naro­dil hudob­ný skla­da­teľ Miku­láš Schneider-​Trnavský, bás­nik Miro­slav Válek. Pôso­bi­li tu aj spi­so­va­te­lia Jozef Ignác Baj­za a Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rik Matúš Kuče­ra, foto­graf Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). V mes­te sa koná­va Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, Fes­ti­val Lumen. Nachá­dza sa tu divad­lo Jána Palá­ri­ka, kniž­ni­ca Jura­ja Fánd­ly­ho, Zápa­do­slo­ven­ské múze­um, amfi­te­áter. Nie­kto­ré pamä­ti­hod­nos­ti: mest­ská veža, baro­ko­vá Trnav­ská uni­ver­zi­ta, kos­tol sv. Hele­ny z roku 1238, kla­ris­ký kos­tol nepo­škvr­ne­né­ho poča­tia Pan­ny Márie z 13. sto­ro­čia, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1380, uni­ver­zit­ná kated­rá­la svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, fran­tiš­kán­sky kos­tol svä­té­ho Jaku­ba, apoš­to­la, pav­lín­sky kos­tol svä­té­ho Joze­fa, jezu­it­ský kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce, uršu­lín­sky kos­tol svä­tej Anny (Wiki­pe­dia).

Trna­va sa môže pochvá­liť množ­stvom sak­rál­nych pamia­tok, nachá­dza sa tu dóm svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša, kos­to­la svä­té­ho Jaku­ba. Sta­ré Mes­to Trna­va je obklo­pe­né zacho­va­lý­mi mest­ský­mi hrad­ba­mi. Trna­va je tiež zná­ma svo­jou fut­ba­lo­vou tra­dí­ci­ou. Fut­ba­lo­vý klub Spar­tak Trna­va je jed­ným z najús­peš­nej­ších a naj­zná­mej­ších slo­ven­ských fut­ba­lo­vých klu­bov. Pomer­ne zná­me sú síd­lis­ká Druž­ba. Neďa­le­ko od mes­ta sa nachá­dza pek­ná loka­li­ta – ryb­ní­ky Kamen­ný mlyn.


Trna­va, kno­wn as the Slo­vak Rome,” is a city with a rich his­to­ry loca­ted in the Danu­bian Lowland. Trna­va is the capi­tal city of the Trna­va Regi­on and has alwa­ys been one of the sig­ni­fi­cant cities in Slo­va­kia. It is situ­ated in the cen­ter of the Trna­va Hills. The his­to­ri­cal core of the city, inc­lu­ding the pre­ser­ved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trna​va​.sk). As of Decem­ber 31, 2011, it had a popu­la­ti­on of 66,219 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the city dates back to 1211. At its foun­ding, Trna­va belo­n­ged to the lar­gest cities in Euro­pe. In 1635, Peter Páz­maň estab­lis­hed Trna­va Uni­ver­si­ty, which until 1777 was the lar­gest and most sig­ni­fi­cant ins­ti­tu­ti­on in the for­mer King­dom of Hun­ga­ry. In the late 18th cen­tu­ry, Trna­va beca­me the pla­ce whe­re Anton Ber­no­lák codi­fied the Slo­vak lan­gu­age (trna​va​.sk). Today, Trna­va is home to the Uni­ver­si­ty of Cyril and Met­ho­dius and the Facul­ty of Mate­rials Scien­ce and Tech­no­lo­gy of the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy – MTF STU.

Trna­va has been the birthp­la­ce of the musi­cal com­po­ser Miku­láš Schneider-​Trnavský and the poet Miro­slav Válek. Notab­le figu­res who lived in Trna­va inc­lu­de wri­ters Jozef Ignác Baj­za and Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rian Matúš Kuče­ra, and pho­tog­rap­her Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). The city hosts events such as Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, and the Fes­ti­val Lumen. Trna­va boasts cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons such as the Ján Palá­rik The­at­re, Juraj Fánd­ly Lib­ra­ry, Wes­tern Slo­vak Muse­um, and an amp­hit­he­a­ter. Some of its land­marks inc­lu­de the City Tower, Baro­que Trna­va Uni­ver­si­ty, the 13th-​century Church of St. Hele­na, the 1380 Basi­li­ca of St. Nicho­las, the Uni­ver­si­ty Cat­hed­ral of St. John the Bap­tist, the Fran­cis­can Church of St. James the Apost­le, the Pau­li­ne Church of St. Joseph, the Jesu­it Church of the Holy Tri­ni­ty, and the Ursu­li­ne Church of St. Anne (Wiki­pe­dia).

Trna­va is reno­wned for its abun­dan­ce of sac­ral monu­ments, inc­lu­ding St. John the Bap­tist Cat­hed­ral, St. Nicho­las Basi­li­ca, and the Church of St. James. The Old Town of Trna­va is sur­roun­ded by well-​preserved city walls. Trna­va is also kno­wn for its foot­ball tra­di­ti­on, with Spar­tak Trna­va being one of the most suc­cess­ful and well-​known Slo­vak foot­ball clubs. The resi­den­tial are­as of Druž­ba are rela­ti­ve­ly well-​known. Near the city, you can find a beau­ti­ful loca­ti­on – the Kamen­ný mlyn ponds.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post