Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Príroda, Rastliny, Mestá, Podunajsko, Organizmy, Fotografie

Senec

skala
Hits: 4033

je menšie neďaleko od Bratislavy, ale aj od Trnavy  juhozápadnom Slovensku.

Maďarské pomenovanie pre Senec je , nemecké . Jeho rozloha je takmer 39 km2, na ktorých žije takmer 17 000 obyvateľov. Známe sú Slnečné  (), ktoré sú významnou rekreačnou destináciou Slovenska. Areál vznikol v medzivojnovom období. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kde sa Senec spomína ako . V 13. storočí bol Senec pod vplyvom nemeckej . si udržali svoje vedúce postavenie do konca stredoveku. Od roku 1439 sa Senec spomína ako – mestečko. V roku 1663 napadli mesto . V roku 1715 žilo v Senci asi 1032 obyvateľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Senci zemetrasenie, v roku 1775 zasiahla mesto povodeň. Od decembra 1850 je v prevádzke železničné spojenie – . Medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo vyvlastneniu majetku Esterháziovcov a k ich prideleniu kolonistom z Oravy, Kysúc a Moravy. Vďaka repatriácii po 2. svetovej vojne došlo, okrem iného, k príchodu takmer tisíc Slovákov do Senca. V meste od konca stredoveku malo veľmi silné zastúpenie maďarské . Dnes tvoria cca 22 % (Wikipedia.sk).

V lete sa koná v Senci viacero pravidelných podujatí: , Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné , Záchranársky , . mesta: spisovateľ , futbalista  (Wikipedia.sk).

Senec is a smaller town near Bratislava and also in southwestern .

The Hungarian name for Senec is Szenc, and in German, is called Wartberg. It covers an area of almost 39 km2, with a population of nearly 17,000 inhabitants. The Sun Lakes (Senecké jazerá) are well-known and serve as a significant recreational destination in Slovakia. The area was established during the interwar period. The written mention dates back to 1252, where Senec is referred to as Zemch. In the 13th century, Senec was under the influence of German colonization, maintaining its leading position until the end of the Middle Ages. Since 1439, Senec has been referred to as an oppidum – a small town. In 1663, the town was attacked by the Turks. In 1715, around 1032 inhabitants lived in Senec, and by 1869, the number increased to 2837. In 1763, an earthquake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flood. Since December 1850, there has been a railway connection between Štúrovo and Bratislava. Between the two World Wars, the property of the family was confiscated and assigned to settlers from , Kysúce, and . Due to repatriation after World War II, nearly a thousand Slovaks arrived in Senec. The town has had a strong representation of the Hungarian population since the end of the Middle Ages, constituting approximately 22% today.

During the summer, Senec hosts various regular events, including Senec Summer, the Grand Summer Carnival, Three Kings Swimming, International Children’s Rescuer Day, and the Diver’s Carnival. Notable personalities from the town include writer Albert Molnár Senczi and footballer Ján Popluhár. (Source: .sk)

Szenc egy kisebb város Szlovákia délnyugati részén, közel Bratislavához és Trnavához.

Szenc magyar neve Szenc, német neve pedig Wartberg. Majdnem 39 km2 területen, közel 17 000 lakos él. Ismertek a Napfény-tavak (Senecké jazerá), melyek fontos rekreációs célpontként szolgálnak Szlovákiában. A terület az első világháború utáni időszakban jött létre. Az első írásos említés 1252-ből származik, amikor Szencet Zemch-ként említik. A 13. században Szenc a német telepesek befolyása alatt állt, amely vezető pozícióját a középkor végéig megtartotta. 1439 óta Szenc oppidumként, azaz kisvárosként szerepel. 1663-ban a várost a törökök megtámadták. 1715-ben Szenc lakossága körülbelül 1032 fő volt, 1869-ben pedig már 2837 fő. 1763-ban Szencen földrengés történt, 1775-ben pedig az árvíz sújtotta a várost. 1850 decemberétől van vasúti kapcsolat Štúrovo és között. Az első és a második világháború között az Esterházy család vagyonát elkobozták, és az Orava, Kysúce és területéről érkező telepeseknek ítélték oda. A második világháború utáni repatriáció miatt majdnem ezer szlovák érkezett Szencre. A városnak erős magyar lakossága volt a középkor végétől, ma körülbelül 22%-os arányban képviseltetik.

Nyáron Szenc számos rendszeres eseménynek ad otthont, köztük a Senecké (Szenci Nyár), a Nagy Nyári Karnevál, a Háromkirályi téli úszás, a Nemzetközi Gyermekmentő Nap és a Búvárkodó Karnevál. A város neves személyiségei közé tartozik az író Albert Molnár Senczi és a labdarúgó Ján Popluhár. (Forrás: Wikipedia.sk)

Senec je manji grad nedaleko od Bratislave, ali i od Trnave na jugozapadu Slovačke.

Mađarski naziv za Senec je Szenc, a nemački Wartberg. Njegova površina je gotovo 39 km2, na kojoj živi skoro 17 000 stanovnika. Poznata su Sunčana jezera (Senecké jazerá), koja su značajna rekreativna destinacija Slovačke. Ovaj kompleks nastao je između dva svetska rata. Prvi pisani spomen datira iz 1252. godine, kada se Senec pominje kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uticajem nemačke kolonizacije, a Nemci su zadržali svoj vodeći položaj do kraja srednjeg veka. Od 1439. godine Senec se spominje kao oppidum – grad. Godine 1663, grad je napao Osmanski car. Godine 1715, Senec je imao oko 1032 stanovnika, a 1869. godine 2837. Godine 1763. Senec je pogodio zemljotres, a 1775. grad je zahvatila poplava. Od decembra 1850. godine postoji železnička veza Štúrovo – Bratislava. Između Prvog i Drugog svetskog rata došlo je do oduzimanja imovine Esterházija i dodeljivanja doseljenicima iz Ora, Kišuca i Morave. Zbog repatrijacije posle Drugog svetskog rata, došlo je, između ostalog, do dolaska skoro hiljadu Slovaka u Senec. Grad je od kraja srednjeg veka imao snažno mađarsko predstavljanje. Danas čine oko 22% stanovništva (Wikipedia.sk).

Tokom leta, u Sencu se održava nekoliko redovnih događanja, uključujući Senec Summer, Veliki letnji karneval, Zimsko plivanje Trojice kraljeva, Međunarodni dan spašavanja dece, i Podvodni karneval. Ličnosti grada uključuju pisca Molnára Senczija i fudbalera Jána Popluhára (Wikipedia.sk).

, ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Hont, Fotografie

Salamandrové mesto Banská Štiavnica

skala
Hits: 10165

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3 – 2 storočí pred n.l., ktorí tu ťažili zlato. Najstaršia písomná zmienka o meste j z roku 1156, spomína sa ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska (wikipedia.sk). Dominantou Trojičného námestia je morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý bol neskôr v roku 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef (banskastiavnica.sk). Banská Štiavnica je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva (Bujnová et all, 2003). Mesto z geologického hľadiska leží v kaldere stratovulkánu. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku, o čo sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Mesto sa vyvinulo z v údolí potoka Štiavnica. Druhá osada bola na svahu Glanzenberg – dnes je to Staré mesto. Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský kostol Panny Márie () a dominikánsky (dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V rokoch 1237 – 38 získala Banská Štiavnica mestské výsady. Získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe. A popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska (Bujnová et all, 2003). Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický Kostol svätej Kataríny (). Bol postavený v rokoch 1488 – 1491 (banskastiavnica.sk). Slovenský kostol z dôvodu, lebo sa tu kázalo slovenským baníkov v ich jazyku (Bujnová et all, 2003).

The territory of the city was settled by Celts in the 3rd to 2nd centuries BCE, who mined here. The oldest written mention of the city dates back to 1156, referring to as terra banensium – the land of miners. In the 13th century, settlers from Tyrol and Saxony arrived in Banská Štiavnica (.sk). The dominant feature of Trinity Square is the plague column, which was erected as a sign of gratitude for the retreat of the plague epidemic in 1710-1711. The original simple column was later reconstructed in 1759-1764 according to the design of the sculptor Dionýz Stanetti. On the pedestal, sculptures of six saints, protectors against the plague and patrons of miners, are placed: St. Sebastian, St. Francis Xavier, St. Barbara, St. Roch, St. Catherine, St. Joseph (banskastiavnica.sk). Banská Štiavnica is one of the oldest towns in the Kingdom of Hungary (Bujnová et all, 2003). Geologically, the city is situated in the caldera of a stratovolcano. The territory of the present city was settled in prehistoric times, undoubtedly driven by the discovery of precious metals, especially gold and silver. The town developed from a settlement in the Štiavnica stream valley. The second settlement was on the slope of Glanzenberg – now it is the Old Town. In the 1230s, there already existed a parish church of the Virgin Mary (Old Castle) and the Dominican Church of St. Nicholas (today’s parish church of the Assumption of the Virgin Mary). In 1237-38, Banská Štiavnica gained town privileges, becoming a significant center for silver production in Europe and a leading economic hub in Hungary (Bujnová et all, 2003). The square is home to the Late Gothic Evangelical Church of St. Catherine (Slovak Church). It was built between 1488 and 1491 (banskastiavnica.sk). It is called the Slovak Church because Slovak miners were preached to in their language here (Bujnová et all, 2003).

V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov (banskastiavnica.sk). Od 16. storočia nasledovala takmer 150 ročná turecká hrozba. Mesto vybudovalo dvojokruhový obranný systém s bránami, vydržiavalo si vojsko. Turci sa do mesta nedostali. Avšak mesto to stálo nemálo prostriedkov a baníci sa ocitli v zlom sociálnom postavení, čo malo za následok protesty až povstanie v rokoch 1525 – 1526. Neskôr sa situácia stabilizovala a nastal zlatý vek banského podnikania a mesta (Bujnová et all, 2003). Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie v roku 1690 – 605 kg zlata, 29000 kg striebra (banskastiavnica.sk).

In 1776, a chapel dedicated to St. John of Nepomuk was added to the church. Below the church, there is a crypt where mayors and prominent citizens were buried (banskastiavnica.sk). From the 16th century, the town faced almost 150 years of the Turkish threat. The city constructed a double-circle defense system with gates and maintained its army. The Turks did not manage to breach the city, but it cost the town considerable resources, and miners found themselves in a difficult social position, leading to protests and even a rebellion in 1525-1526. Later, the situation stabilized, and a golden age of mining and the city began (Bujnová et all, 2003). Gold and silver mining reached its peak in 1690 with 605 kg of gold and 29,000 kg of silver (banskastiavnica.sk).

V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku (banskastiavnica.sk). V roku 1735 tu založil jedinečnú školu na prípravu banských odborníkov. V barokovom duchu sa prestavovali chrámy aj meštianske , v rokoch 1744 – 1751 pribudla nová dominanta – Kalvária. V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické súvisiace s týmito odvetviami. Výsledkom bola prvá vysoká škola technického charakteru na svete, Banská akadémia vznikla v roku 1763 (Bujnová et all, 2003). Tri budovy sú dnes v hornej Botanickej záhrade (banskastiavnica.sk). Neskôr sa k nej pridalo aj lesnícke zameranie – v roku 1824 sa zlúčila s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Škola priťahovala invenčných technikou a vedcov (Bujnová et all, 2003).

In the 18th century, Banská Štiavnica became the third-largest city in Hungary (banskastiavnica.sk). In 1735, Samuel Mikovíny founded a unique school here to train mining professionals. During the Baroque period, both churches and bourgeois houses were renovated, and between 1744 and 1751, a new landmark, the Calvary, was added. In the mid-18th century, the central Slovak mining region became the hub of the most advanced mining and metallurgical technology in Europe. Ideal conditions for specialized education in technical sciences related to these industries emerged, leading to the establishment of the world’s technical university, the Mining Academy, in 1763 (Bujnová et all, 2003). Today, three buildings are located in the Upper Botanical Garden (banskastiavnica.sk). Later, the forestry focus was added; in 1824, it merged with the separate Forestry Institute, becoming the Mining and Forestry Academy. The school attracted inventive technicians and scientists (Bujnová et all, 2003).

V roku 1796 bol dokončený klasicistický . Na štiavnických školách pôsobili a študovali významné slovenských dejín. Podľa počtu obyvateľov bola Banská Štiavnica začiatkom 80-tych rokov 18. storočia druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V 19. a 20 storočí začalo byť baníctvo stratovým podnikaním. Klesli ceny kovov, nastali nepokojné časy revolúcií a vojen. Útrapy 1. svetovej vojny sa bytostne dotkli Banskej Štiavnice. Komplikované začleňovanie do novej Československej republiky, už aj tak dramatické vplyvom mnohonárodnostnej štruktúry obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Nová štátna a sa začala utvárať až po zásahu československého vojska. Počas krízy v 30-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o zastavení banskej výroby, čo sa definitívne stalo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa ťažba v podstate zastavila. Stáročná banícka tradícia sa uzavrela (Bujnová et all, 2003). Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva mesta. V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V poslednom období v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu (Bujnová et all, 2003). Snáď si budeme viac vážiť svoju minulosť a poznať ju. Potom si iste budeme viac vážiť aj seba v prítomnosti. A to je naša budúcnosť, dobrá budúcnosť. Jeden z prejavov uvedomenia – Salamandrové slávnosti. Starý zámok prešiel bohatou architektonickou aj funkčnou predohrou, než sa stal Starým zámkom. V 13. storočí kostol Panny Márie a cintorín (banskastiavnica.sk). V 40-tych rokoch 15. storočia bol kostol veľmi ťažko poškodení pri zemetrasení a aj pri útoku odporcov kráľa Ladislava Pohrobka (Bujnová et all, 2003).

In 1796, the classicist Evangelical Church was completed. Significant figures in Slovak history worked and studied in the Štiavnica schools. By population, Banská Štiavnica was the second-largest city in Slovakia and the third-largest in Hungary in the early 1780s. In the 19th and 20th centuries, mining became an unprofitable venture due to falling metal prices, tumultuous times of revolutions and wars. The hardships of World War I deeply affected Banská Štiavnica. The complex integration into the new Czechoslovak Republic, already complicated by the multiethnic structure of the city’s population, was further complicated by the arrival of the Hungarian Red Army in June 1919. The new state and public administration began to take shape only after the intervention of the Czechoslovak army.

During the crisis in the 1930s, there were considerations to halt mining production, which definitively happened in the early 1990s when mining essentially came to a halt. The centuries-old mining tradition came to a close (Bujnová et all, 2003). After the social changes in 1989, efforts to preserve and valorize the city’s cultural heritage intensified. In 1993, Banská Štiavnica was inscribed on the UNESCO World Heritage List. In recent years, life in the city has gained new impulses thanks to diverse cultural and social activities. Higher education returned, tourism is developing, and local industries are thriving. The city is gradually reconnecting with its historical tradition (Bujnová et all, 2003).

Hopefully, we will appreciate our past more and get to know it. Then, we will surely value ourselves more in the present. And that is our future, a good future. One manifestation of awareness is the Festivals. The Old Castle underwent a rich architectural and functional prelude before becoming the Old Castle. In the 13th century, there was the Church of the Virgin Mary and the cemetery (banskastiavnica.sk). In the 15th century, the church was heavily damaged during an earthquake and an attack by opponents of King Ladislaus the Posthumous (Bujnová et all, 2003).

Neskôr pribudol múr až „vznikol“ gotický halový chrám. Pokračovalo to protitureckou pevnosťou až do dnešnej podoby s barokovou hradnou vežou (banskastiavnica.sk). Je najlepšie zachovaný mestský hrad na Slovensku. Spája sa aj s úplnými začiatkami múzejníctva v Banskej Štiavnici. Na konci 19. storočia tu na podnet richtára Goldbrunnera začali zhromažďovať exponáty, vďaka čomu už v roku 1900 tu mohli otvoriť prvé banskoštiavnické múzeum. Dnes je z toho Slovenské banské múzeum. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mal prvý kustód Baker. V lete Starý zámok ožíva množstvom kultúrnych podujatí. Konajú sa tu , divadelné predstavenia. Mimoriadny záujem je o tradičný Festival kumštu, remesiel a zábavy (Bujnová et all, 2003). Nový zámok () ma tiež svoju zaujímavú históriu. V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 – 1571 na vrchole kopca v blízkosti cesty na Vindšachtu mohutnú hranolovitú pevnosť (banskastiavnica.sk). Nový zámok stojí na vrchu . Slúžila ako vojenská pozorovateľňa, bola súčasťou siete vartoviek. Poskytovala vizuálny kontakt s pozorovateľňou na Sitne a mohla tak prijímať signály o pohybe tureckých vojsk od Krupiny a Levíc (Bujnová et all, 2003).

Later, a wall was added until the creation of the Gothic hall church. It continued as an anti-Turkish fortress until its present form with a Baroque castle tower (banskastiavnica.sk). It is the best-preserved city castle in Slovakia and is also associated with the very beginnings of museums in Banská Štiavnica. In the late 19th century, at the initiative of Richtár Goldbrunner, they began to collect exhibits here, which led to the opening of the first museum in Banská Štiavnica in 1900. Today, it is known as the Slovak Mining Museum. The first curator, Vojtech Baker, played a significant role in its establishment. During the summer, the Old Castle comes alive with numerous cultural events, including concerts and theatrical performances. There is particular interest in the traditional Festival of Arts, Crafts, and Entertainment (Bujnová et all, 2003).

The New Castle (Virgin Castle) also has its intriguing history. As part of fortifying the city against the Turks, a massive rectangular fortress was built between 1564 and 1571 on the top of the Frauenberg hill, near the road to Vindšachta (banskastiavnica.sk). The New Castle stands on the Frauenberg hill, serving as a military observatory and part of the watchtower network. It provided visual contact with the observatory on and could receive signals about the movement of Turkish troops from and (Bujnová et all, 2003).

Archeologické nálezy a Glanzenbergu dokazujú. že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského osídlenia (banskastiavnica.sk). Kammerhof – patrí medzi najväčšie stavebné celky v meste. Po zániku hradu a opevneného komplexu na Glanzenbergu v polovici 15. storočia, bol sídlom kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia, hlavných komorských grófov, ktorí spravovali bane, , , a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem iného sa tu čistila ruda, odlučovalo zlato od striebra a vyberala urbura – daň z vyťaženej rudy (Bujnová et all, 2003). Nachádza sa rovnomennej ulici medzi ulicami Farská a Katova, resp. a Andreja Kmeťa. Pred priečelím je socha Andreja Kmeťa (Bujnová et all, 2003). Na povrch Glanzenbergu – vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila Špitáler. Nemecké pomenovanie znamená . Na mieste povrchovej ťažby sa týčia odhalené , zachovali sa vyrazené štôlne, komíny, pozostatky zariadenia na určovanie kvality rudy, hutnícka pec so zvyškami trosky, odvalový materiál, banícke nástroje. Najvyššiu časť vrchu zaberalo opevnené sídlo, kde sa vyberala urbura a uskladňovala vyťažená ruda (Bujnová et all, 2003). je baroková vežovitá stavba z roku 1681. Klopaním na drevenú dosku s veže zvolávali baníkov do práce. V prízemnej a podzemnej časti bolo väzenie (Zdroj: Informačná tabuľa). Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch (banskastiavnica.sk).

Archaeological findings on Glanzenberg prove that mining was already developing during the Celtic settlement period (banskastiavnica.sk). Kammerhof – the Chamber Court is one of the largest architectural complexes in the city. After the decline of the castle and fortified complex on Glanzenberg in the mid-15th century, it became the seat of the royal mining chamber. From the mid-16th century, it was the main chamber count’s residence, overseeing mines, smelters, mints, forests, and technical education throughout the central Slovak mining region. Among other things, ore was refined here, gold separated from silver, and „urbura“ collected – a tax on extracted ore (Bujnová et all, 2003). It is located on the street of the same name, between Farská and Katova streets, or Dolná and Andreja Kmeťa. In front of the facade is a statue of (Bujnová et all, 2003). On the surface of Glanzenberg, the hill of the Old Town, a rich ore vein called Špitáler emerges. The German name means „Shiny Hill.“ At the site of surface mining, there are exposed stone walls, preserved tunnels, chimneys, remains of ore quality determination equipment, smelting furnaces with remnants of slag, spoil material, and mining tools. The highest part of the hill was occupied by a fortified settlement where urbura was collected, and extracted ore was stored (Bujnová et all, 2003). Klopačka is a Baroque tower-like structure from 1681. By beating a wooden board from the tower, miners were summoned to work. The ground and underground parts housed a jail (Source: Information board). The bell ringing was also heard during festive occasions, mining meetings, funerals, and fires (banskastiavnica.sk).

Banské múzeum v prírode (banícky skanzen) ponúka možnosť od roku 1974 sfárať do vyše 400 ročnej bane. Súčasťou expozície je prehliadka šachty Ondrej. Podzemná prehliadková trasa s nástrojmi, zariadeniami je dlhá 1.5 km a vedie starými banskými chodbami zo 17.-19. storočia. Vykonáva sa v plášťoch a prilbách s vlastným zdrojom svetla. Na povrchu sú banské lokomotívy, ťažné zariadenia. Neďaleko skanzenu je expozícia uhoľného baníctva, budova bývalej a banská a vodná nádrž (Bujnová et all, 2003). Banský vodohospodársky systém je unikátny systém tajchov vybudovaný práve kvôli banskej činnosti. Banská činnosť je mimoriadne náročná na spotrebu . Jej bol v 17. storočí jednou z príčin hroziaceho zániku baníctva. Bolo veľmi ťažké odčerpávať spodnú vodu z baní. Na druhej strane sa vďaka vode vyťažená ruda upravovala. V 18. storočí vzniklo odvážne technické riešenie – niekoľko desiatok vodných nádrží prehradených hlineno-kamennými hrádzami – tajchov (z nemeckého Teich – rybník), ktoré boli harmonicky včlenené do . Voda do nich pritekala unikátnym systémom banských jarkov a štôlňami z vyšších oblastí Štiavnických vrchov. Takéto riešenie sa uskutočnilo vďaka domácim odborníkom, predovšetkým vďaka Samuelovi Mikovínymu a Matejovi Kornelovi Hellovi. Neskôr, kvôli nástupu parnej a najmä elektrickej energie a útlmu baníctva sa pôvodné poslanie tajchov vytrácalo (Bujnová et all, 2003).

The Mining Museum in Nature (Mining Open-Air Museum) has been offering the opportunity since 1974 to step into a more than 400-year-old mine. The exhibition includes a tour of the Ondrej shaft. The underground guided route with tools and equipment is 1.5 km long, leading through old mining tunnels from the 17th to the 19th century. Visitors wear coats and helmets with their own light source. On the surface, there are mining locomotives and hauling equipment. Near the museum, there is an exhibition of coal mining, the former Powder House building, a mining sawmill, and the Klinger water reservoir (Bujnová et all, 2003).

The mining water management system is a unique system of reservoirs (tajchy) built precisely for mining activities. Mining activities require a significant amount of water. The lack of water was one of the reasons for the impending decline of mining in the 17th century. Pumping out groundwater from mines was very challenging. On the other hand, water was needed for processing the extracted ore. In the 18th century, a bold technical solution emerged – several dozen water reservoirs dammed by clay-stone dams – tajchy (from the German word „Teich,“ meaning pond), which were harmoniously integrated into the landscape. Water flowed into them through a unique system of mining ditches and adits from the higher areas of the Štiavnické Vrchy. Such a solution was realized thanks to local experts, primarily Samuel Mikovíny and . Later, due to the advent of steam and, especially, electric power and the decline of mining, the original purpose of tajchy faded away (Bujnová et all, 2003).

Najhlbšou nádržou v banskoštiavnického okolia bola Rozgrund z 18. storočia. Táto hrádza svojim sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – bola najodvážnejšou stavbou na svete do polovice 19. storočia. Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské majú najdlhší systém vodných jarkov. Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km. Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami odvodňovacími banskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná Voznická štôlňa, vybudovaná v rokoch 1782 – 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Odvádza banské vody do Hron ešte aj v súčasnosti. Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia (banskastiavnica.sk).

The deepest reservoir in the Banská Štiavnica region was Rozgrund from the 18th century. Its dam, with its slope on the aerial side, represented a technical marvel—it was the boldest construction in the world until the mid-19th century. Unique are also the systems of inlet and drainage ditches, mutual interconnections, output adits, and facilities. The Richňavské reservoirs have the longest system of water ditches. The total volume of reservoirs, built since the 16th century, was around 7 million m³, with a length of collecting ditches at 72 km and driving ditches at 57 km.

The Banská Štiavnica mining industry made a significant mark on history through the hereditary adit drainage mining works. In rich areas, they naturally drained mining waters to the surface. A complete unique feature was the Imperial Adit, later called the Voznica Adit, built between 1782 and 1878, which, at the time of its completion, was the longest underground mining work in the world, with a length of 16,538.5 m. It continues to drain mining waters into the Hron River to this day. The oldest adit is the Bieber Adit, which began excavation no later than the 14th century (banskastiavnica.sk).

Na hrádzach sú drevené , v ktorých sú zariadenia na ovládanie výpustu vody z nádrže. Od nepamäti sa im hovorí „„. Podľa povesti, podľa ktorej keď stavali najstaršiu hrádzu, boli veľké obavy, či hrádza nepovolí. Hrádza napokon čiastočne povolila, ale nepodarilo sa nájsť chybu. Staviteľ Darumini navrhol, že do hrádze treba zakopať živého človeka. A tým sa stal , ktorý si chcel odpykať svoje hriechy (Soňa Lužinová). Podľa povesti o jašteričkách raz sa vraj jednému pastierovi na úbočí dnešného Starého mesta čosi zablyšťalo a všimol si dve jašterice – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod skalou, za ktorým našiel hrudu zlata. Práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu mesta. Preto kráča pastier v salamandrovom sprievode s jašteričkou na každoročných slávnostiach (Bujnová et all, 2003). Najstaršími baníkmi v Štiavnických vrchoch boli Kelti z kmeňa Kotínov. Hľadali tu v rokoch 200 až 0 pred n.l. ušľachtilé kovy a zo striebra razili mince (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

On the dams, there are wooden cabins known as „monks,“ housing equipment to control the water discharge from the reservoir. According to legend, when they were building the oldest dam, there were great concerns about whether the dam would hold. In the end, the dam partially gave way, but they couldn’t find the flaw. The builder Darumini suggested that they bury a living person in the dam. That person became the monk František, who wanted to atone for his sins (Soňa Lužinová). According to the legend of the lizards, once a shepherd saw something glimmer on the slope of today’s Old Town and noticed two lizards – one with a golden back and the other with a silver back. They hid under a rock, behind which he found a gold nugget. That’s why lizards are part of the city’s coat of arms. Hence, the shepherd walks in a salamander procession with a lizard during the annual festivities (Bujnová et all, 2003). The oldest miners in the Štiavnické Vrchy were the Celts from the Kotíny tribe. They searched for noble metals here from 200 to 0 BC and minted coins from silver (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napr. do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice. V Štiavnici tiekla voda. V minulosti totiž na cestou do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnici (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napríklad do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice.

V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestu do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnice (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické múzeá a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ďalšie osobnosti Banskej Štiavnice: spisovateľ, dramatik , archeológ, geológ a historik Andrej Kmeť, kartograf Samuel Mikovíni, fyzik, matematik , básnik Andrej Sládkovič, herečky Magda Vášáryová a Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Additional personalities from Banská Štiavnica include writer and playwright Anton Hykisch, archaeologist, geologist, and historian Andrej Kmeť, cartographer Samuel Mikovíni, physicist, mathematician Christian Johann Doppler, poet Andrej Sládkovič, and actresses Magda Vášáryová and Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Odkazy

Panorámy

Panorámy

TOP

Všetky

TOP, Objekty, predmety a priestory, Fotografie, Produkty, Dopravné a technické diela

Nevojenská technika

skala
Hits: 9938

Nevojenská je často označovaná aj ako civilná technológia. Zahŕňa širokú škálu technických aplikácií, ktoré sú určené   rôzne aspekty civilného života. Od komunikačných a informačných technológií po energetiku, dopravu a medicínu. Od doby priemyselnej revolúcie po súčasnosť, technika prešla obrovským vývojom a inováciami. Zlepšenia v oblastiach ako , , a prinášajú nové možnosti a efektívne problémov.

a informačné () sú základom modernej . , , softvérové a ďalšie umožňujú rýchlu a efektívnu výmenu informácií na globálnej úrovni. V vzdelávania, , zdravotníctva a verejnej správy poskytujú ICT neoceniteľné možnosti a zlepšenia. S ústupom od fosílnych palív a smerovaním k obnoviteľným zdrojom sa technológie v oblasti energetiky stávajú kľúčovým prvkom pre udržateľný . Solárne a veterné energie, jadrová technológia a technológie energetickej účinnosti prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov a ochrane životného . Rozvoj dopravy a mobility je ďalším dôležitým aspektom . Elektrické , samo riadiace vozidlá, vysokorýchlostné a ďalšie zlepšujú , a dopravy. V oblasti medicíny a zdravotníctva sa technika podieľa na vývoji diagnostických nástrojov, liečebných metód a zdravotníckych systémov. Biotechnológie, , a prispievajú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a kvality života pacientov.

Non-military technology is often referred to as civilian technology. encompasses a wide range of technical applications designed for various aspects of civilian life. From communication and information technologies to energy, transportation, and medicine. From the industrial revolution to the present, technology has undergone tremendous development and innovation. Improvements in areas such as computer science, biotechnology, energy, and engineering bring new possibilities and effective solutions to problems.

Communication and information technologies (ICT) are the foundation of modern society. Mobile phones, the internet, software applications, and other technological tools enable rapid and efficient exchange of information on a global scale. In the fields of education, business, healthcare, and public administration, ICT provides invaluable opportunities and improvements. With the shift away from fossil fuels and towards renewable energy sources, energy technology is becoming a key component of sustainable development. Solar and wind energy, nuclear technology, and energy efficiency technologies contribute to reducing greenhouse gas emissions and protecting the environment. The development of transportation and mobility is another important aspect of technology. Electric vehicles, autonomous vehicles, high-speed railways, and other technological innovations improve the efficiency, safety, and sustainability of transportation.

In the field of medicine and healthcare, technology contributes to the development of diagnostic tools, treatment methods, and healthcare systems. Biotechnologies, genetic technologies, telemedicine, and intelligent healthcare systems contribute to improving healthcare and the quality of life for patients.

, , , , ,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie, Nemecko, Nemecké mestá

Drážďany – zelená perla Nemecka

skala
Hits: 3621

, nemecky sa nachádzajú v juhovýchodnom Nemecku nad .

Drážďany, poľsky Drezno (drazdany.org), sú hlavným mestom Saska, spolkovej republiky Nemecka. rozlohe 328 km2 žije viac ako 517 000 obyvateľov. je rozlohou štvrtým najväčším veľkomestom Nemecka. Kedysi to bola rybárska obec – lužickosrbský názov označoval ľudí bažín a lužných lesov, sídlo markgrófa, neskôr sa stali kúpeľnou a kráľovskou rezidenciou. Spolu s , Chemnitzom, Lipskom a tvoria . Je označovaná aj ako  (Wikipedia.sk). Až 62 % mesta je zelených, prípadne zalesnených, čím Drážďany k najzelenším európskym mestám (dresden.de). Tvoria veľký železničný uzol (Wikipedia.cz).  mesta: hudobný skladateľ  (Wikipedia.cz).

V roku 116 existovala na miestach dnešných Drážďan, osada s latinským názvom (drazdany.org). Mesto bolo založené pôvodne ako slovanské sídlo zrejme v 10. storočí. Od 11. storočia bolo centrom Meissenska. Prvá písomná zmienka je z roku 1206. Od roku 1485 je hlavným mestom Saska. Od 13.2.1945 do 15.2.1945 boli Drážďany takmer kompletne zničené leteckým bombardovaním. V roku 2002 postihla mesto tisícročná povodeň (Wikipedia.sk). 

Každoročne sem prichádza takmer 10 miliónov turistov, teší sa aj kongresovej turistike, mesto je inovačné a kultúrne atraktívne (dresden.de). je klenotnicou najcennejších umeleckých zbierok Drážďan a nádherným dielom barokovej architektúry. Pôvodne bol výstavným palácom saského kurfirsta Augusta Veľkého, ktorý sa chcel prirovnať ku francúzskemu Ľudovítovi XIV.-temu. Postavený bol v rokoch 1710 – 1728. Dnes sa tu nachádza – , napr. Rembrandta, Rubensa, Tiziana, Canaletta, Sixtínska od Raffaela (mestasveta.cz). Drážďansku Semperovu operu preslávil aj (mestasveta.cz). Fürstenzug je nástenný obraz dlhý 102 metrov, zložený z asi 25 tisíc porcelánových častí, ktorý sa nachádza v Strasse. Jeho autorom je  (mestasveta.cz).

Dresden, in German Drážďany, is located in southeastern , near Ústí nad Labem.

Dresden, in Polish Drezno (drazdany.org), serves as the capital of Saxony, a federal state of Germany. With an area of 328 km2, is home to over 517,000 residents, making it the fourth-largest city in Germany by size. Once a fishing village, the Sorbian name Drežďany referred to people of marshes and floodplain forests. It later became the residence of margraves and eventually a spa and royal residence. Together with Zwickau, , Leipzig, and Halle, Dresden forms the metropolitan region of the Saxon . It is also known as the Florence on the Elbe (.sk). Approximately 62% of the city’s area is green or wooded, making Dresden one of the greenest cities in (dresden.de). It serves as a major railway hub (Wikipedia.cz). Notable personalities from the city include the composer Carl Maria von Weber (Wikipedia.cz).

In the year 116, there was a settlement named Lupphurdum in the present-day Dresden area (drazdany.org). The city was originally founded as a Slavic settlement, likely in the 10th century. From the 11th century, it became the center of the Margraviate of . The written mention dates back to 1206, and since 1485, it has been the capital of Saxony. From February 13, 1945, to February 15, 1945, Dresden was nearly completely destroyed by aerial bombardment. In 2002, the city faced a millennium flood (Wikipedia.sk).

Dresden attracts nearly 10 million tourists annually and is a hub for congress tourism. The city is innovative and culturally attractive (dresden.de). The Zwinger is a treasure trove of Dresden’s most valuable art collections and a splendid example of Baroque architecture. Originally built as an exhibition palace for the Saxon Elector Augustus the Strong, seeking to rival Louis XIV of , it was constructed between 1710 and 1728. Today, it houses the Old Masters Gallery – Gemäldegalerie Alte Meister, featuring works by artists like , , , Canaletto, and ‚s Sistine Madonna (mestasveta.cz). Richard Wagner also gained fame for the Semperoper in Dresden (mestasveta.cz). The is a 102-meter-long mural composed of approximately 25,000 porcelain tiles, located in Augustusstrasse. It was created by Wilhelm Walther (mestasveta.cz).

Dresden, auch in Tschechien als Drážďany bekannt, liegt im Südosten Deutschlands über Ústí nad Labem.

Dresden, auf Polnisch Drezno (drazdany.org), ist die Hauptstadt von Sachsen, einem Bundesland der Bundesrepublik Deutschland. Auf einer Fläche von 328 km2 leben hier mehr als 517.000 Einwohner, was es zur viertgrößten Stadt Deutschlands nach Fläche macht. Einst war es ein Fischerdorf – der sorbische Name Drežďany bedeutete Menschen in Sümpfen und Auenwäldern, Sitz des Markgrafen, später wurden sie ein Kur- und königlicher Residenzort. Zusammen mit Zwickau, Chemnitz, Leipzig und Halle bildet es die Metropolregion des sächsischen Dreiecks. Dresden wird auch als Florenz an der Elbe bezeichnet (Wikipedia.sk). Bis zu 62 % der Stadtfläche sind Grünflächen oder bewaldet, was Dresden zu einer der grünsten Städte Europas macht (dresden.de). Es ist ein wichtiger Verkehrsknotenpunkt (Wikipedia.cz). Persönlichkeiten der Stadt: der Komponist Carl Maria von Weber (Wikipedia.cz).

Im Jahr 116 gab es an der Stelle des heutigen Dresden eine Siedlung mit dem lateinischen Namen Lupphurdum (drazdany.org). Die Stadt wurde wahrscheinlich im 10. Jahrhundert als slawische Siedlung gegründet. Ab dem 11. Jahrhundert war sie das Zentrum des Meissner Landes. Die erste schriftliche Erwähnung von Dresden stammt aus dem Jahr 1206. Seit 1485 ist es die Hauptstadt Sachsens. Vom 13. Februar 1945 bis zum 15. Februar 1945 wurden Dresden bei Luftangriffen fast vollständig zerstört. Im Jahr 2002 wurde die Stadt von einem tausendjährigen Hochwasser heimgesucht (Wikipedia.sk).

Jährlich besuchen fast 10 Millionen Touristen die Stadt, die sich auch über Kongresstourismus freut. Dresden ist innovativ und kulturell attraktiv (dresden.de). Der Zwinger ist ein Juwel mit den wertvollsten Kunstsammlungen Dresdens und ein wunderschönes Beispiel barocker Architektur. Ursprünglich war es ein Ausstellungspalast des sächsischen Kurfürsten August des Starken, der sich mit Ludwig XIV. von Frankreich vergleichen wollte. Er wurde in den Jahren 1710 bis 1728 erbaut. Heute beherbergt er die Galerie Alte Meister mit Werken von Künstlern wie Rembrandt, Rubens, , Canaletto und der Sixtinischen Madonna von (mestasveta.cz). Die Semperoper Dresden wurde auch durch Richard Wagner berühmt (mestasveta.cz). Der Fürstenzug ist ein 102 Meter langes Wandgemälde aus etwa 25.000 Porzellanteilen und befindet sich in der Augustusstraße. Der Autor ist Wilhelm Walther (mestasveta.cz).

TOP

Všetky

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Považské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže

Park Foto Piešťany

skala
Hits: 8207

– tento rok nám navarili guľáš priamo v parku hostia

Park Photo 2013 – this year, guests cooked goulash for us right in the park.

Park Foto 2011

Park Foto 2009 – najpríjemnejšie stretnutie amatérskych fotografov Slovensku

V tretiu septembrovú sobotu sa konal už 4. ročník v plenéri, ktorú organizuje v mestskom parku. Park Foto bolo minulý rok ocenené primátorom mesta Piešťany – Kultúrny počin roku 2008, ako významná a už tradičná akcia, ktorá úspešne zviditeľňuje Piešťany. Vystavovalo 68 autorov, na ktorých bolo zvedavých približne 1500 návštevníkov, ktorí hodnotili pripnutím štipca. V kategórii do 18 rokov zvíťazili dve mladé dámy: a z . Medzi dospelými bolo takéto poradie: 1. Tibenský z Piešťan, 2. z Galanty, 3. z Trnavy. Tento rok Piešťanský fotoklub zaviedol okrem tradičného hodnotenia jednotlivých fotografií štipcami aj porotou, ktorú tvorili členovia Asociácie profesionálnych fotografov SR. Peter Bagi ocenil Annu Kopponovú z Piešťan, Magdu Vrábelovu z Galanty, Máriusa Sordela z Nových Zámkov a Romana Bučka z Piešťan. Všetci traja spoločne ocenili za fotografiu „Kolotoč“ Noru Lukačovičovú z Piešťan. Park Foto sa dočkal úspešného pokračovania, všetko sa dialo v príjemnej atmosfére, prialo tentokrát aj počasie. Vyhodnotenie prebehlo v peknom a dôstojnom prostredí neďalekého Kursalonu, po ktorom nasledovalo posedenie. To, že do chrumkava upečené prasiatko na záver putovalo do úst vystavovateľov, bolo vynikajúcou bodkou za skvelou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pripravil oveľa lepšie ako rok predtým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Prišlo nás autorov dva krát toľko, čo je pozitívum. Park Foto bolo pre mňa krajšie aj preto, že už som tu mal známych iných autorov. Večná škoda, že v tom istom termíne prebiehal v Bratislave Fotomaratón. Pripravil som si dve série fotografií. Získal som dojem, že sa veľmi páčili vlastne všetkým. Séria rýb bola pre mnohých neprijateľná, iným sa páčila. Zrejme zavážilo, že na mnohých pôsobili asi studeno, predpokladám že aj predstava čohosi z mnohých odradila. Bol to môj pokus, ktorý nebudem zrejme opakovať. Zo svojimi fotografiami som však bol spokojný. Z vystavených fotografií sa mi veľmi páčil Beckov od Richarda Heska a vôbec najviac a suverénne, fotografie Rasťa Čambala. Je to trochu zvláštne, pretože do 19.9.2009 sa mi tvorba Rasťa Čambala skôr nepáčila. Našiel som si v nej len zopár fotografií, ktoré sa mi páčili. Treba samozrejme priznať, že som videl dovtedy možno 20 – 30 snímkov.

Jeden veľmi negatívny podnet ale mám. Kopec ľudí prechádzalo okolo fotografií ledabolo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, ktorí si proste na to nevyhradili . Čo mi však udieralo do očí bolo, že málo ľudí si čítalo názvy fotografií, a už vôbec neboli na tieto názvy adekvátne . Mrzí ma veľmi, že už skoro ani deti sa nevedia poriadne prejaviť. Zaregistroval som asi štyri adekvátne reakcie na prečítaný názov snímku. Samozrejme nestál som celý čas pri svojich fotkách. Medzi nimi bola aj negatívna reakcia. Teší ma určite viac negatívna reakcia ako žiadna reakcia. Narážam predovšetkým na názvy rýb, pretože je to predsa iná abstrakcia ako pri krajinkách – veď posúďte sami podľa fotiek dole. Veľa som o tom premýšľal. Všimol som si, že , ktorí prichádzali z kvetinového sprievodu – inej , sa prejavovali oveľa viac. Asi ich rozprúdil tanec, možno , , , mažoretky.

Park Photo 2009 – the most enjoyable meeting of amateur photographers in .

On the third Saturday of September, the 4th edition of the open-air photo exhibition took place, organized by the Piešťany Photo Club in the municipal park. Park Photo was awarded the Cultural Act of the Year 2008 by the mayor of Piešťany, recognizing as a significant and traditional event that successfully highlights the city. The exhibition featured 68 authors, attracting approximately 1500 visitors who evaluated the photos by attaching clothespins. In the under 18 category, two young ladies, Anna Kopponová and Simona Hanková from Piešťany, emerged victorious. Among adults, the rankings were as follows: 1. from Piešťany, 2. Daniel Bašo from , 3. Milan Maronek from Trnava. This year, the Piešťany Photo Club introduced, in addition to the traditional evaluation using clothespins, jury evaluation composed of members of the Association of Professional Photographers of the Slovak Republic. Peter Bagi awarded Anna Kopponová from Piešťany, Ivan Čaniga awarded Magda Vrábelová from Galanta, Vrabko awarded from Nové Zámky, and Anna Struhárová awarded Roman Buček from Piešťany. All three together awarded from Piešťany for the photograph „Merry-Go-Round.“ Park Photo saw a successful continuation, everything happened in a pleasant atmosphere, and the weather was favorable. The evaluation took place in the beautiful and dignified setting of the nearby , followed by socializing. The fact that a crispy-roasted piglet was enjoyed by the exhibitors at the end was an excellent conclusion to a great Saturday.

In 2009, I prepared for Park Photo much better than the previous year. It was also because I knew what to expect. Twice as many authors came as positive. Park Photo was more beautiful for me also because I already knew other authors here. It’s a pity that the Photo Marathon took place in at the same time. I prepared two series of photos. I got the impression that landscapes were liked by almost everyone. The series of fish was unacceptable for many but liked by others. Probably the fact that many found them somewhat cold, I assume that the idea of something from the water discouraged many. It was my attempt, which I probably won’t repeat. However, I was satisfied with my photos. Among the exhibited photos, I really liked Beckov by , and by far the most, the photos by Rasťo Čambal. It’s a bit strange because until September 19, 2009, I didn’t really like Rasťo Čambal’s work. I found only a few photos that I liked. Of course, it must be admitted that I had probably seen only 20-30 pictures until then.

However, I have one very negative aspect. A lot of people walked past the photos carelessly. I believe that many of them simply didn’t take the time for it. What struck me, however, was that few people read the names of the photos, and the reactions to these names were not adequate at all. I’m very sorry that almost even children can’t express themselves properly. I registered about four adequate reactions to the read name of the shot. Of course, I wasn’t standing by my photos all the time. Among them was also a negative reaction. I am definitely more pleased with a negative reaction than no reaction at all. I am referring primarily to the names of the fish because it is a different abstraction than with landscapes – judge for yourself according to the photos below. I thought a lot about it. I noticed that visitors who came from the flower parade – another event, expressed themselves much more. Perhaps they were stirred up by dance, perhaps singing, allegorical floats, flowers, majorettes.

Rok 2008

20.9.2008 sa v príjemnom prostredí pod pagaštanmi mestského parku uskutočnila už po tretí rok výstava Park Foto. Organizátor ho nazval 2008, festival  kreatívnej fotografie – výstava fotografií v plenéri. Počasie pravdepodobne „objednal“ a veľmi dobre zaplatil niekto tajomný, ale určite mocný, pretože pršalo asi všade na celom Slovensku, ale v parku v Piešťanoch nie. V tento chladný sobotný deň padli na mňa len tri kvapky. Objektívne treba uznať, že miestami trošku mrholilo, ale keďže sme nad sebou mali veľké konské a iné stromy takmer v zápoji, tak naše aj my sme zostali suchí. Organizátor myslel aj na naše nižšie pudy, pripravil čaj aj rum. Miešanie bolo dovolené v akomkoľvek pomere :-). Rum bol len jeden, aj to len litrový ;-). Ak náhodou závidíte, tak nie je veľmi čo, pretože teplota vzduchu, vlhkosť a rýchlosť vetra priam nútili trochu rozšíriť . 20.9 bol aj dátumom slávnostného ukončenia kúpeľnej sezóny. Cez mesto šiel sprievod, kvetinové korzo, načančané boli alegorické vozy. Zhruba okolo 15:30 okolo nás prešli uzimené mažoretky v krátky sukničkách, ktoré mali skôr utekať, ako len pomaly chodiť :-(.

Na výstave fotografií sa zúčastnilo 38 tvorcov. Napriek nepríjemnému počasiu si fotografie prezrelo možno 700-900 ľudí. Pre mňa samotného malo veľký význam, že som sa prezentoval doma (mimochodom po prvý krát) pred ľuďmi, ako aj pred fotografmi. Na ľudí moje fotky spravili podľa slov, ktoré som mal možnosť počuť, dojem. Vzhľadom na to, že na viacerých snímkach som mal Piešťany, tak veľa ľudí skúmalo, na fotografiách. Niektoré zábery som fotil na miestach, na ktoré sa bežne človek bez snahy nedostane, takže pôsobili trochu exoticky. Bolo pre mňa zvláštne zistiť, že ľuďom často chýba geometrická a priestorová . Iný je pohľad na územie z lietadla, na mape a iný je pohľad človeka a trošku iný je pohľad fotografa. Asi to bude znieť trochu čudne, ale návštevníkov prekvapovalo to, čo poznajú. bol pre nich nepoznaný, pravdaže nie pre všetkých.

Tešilo ma aj iné hodnotenie, ktoré sa párkrát opakovalo a síce že moje fotografie „boli „. Pre spresnenie – fotografie, ktoré som mal na tejto výstave nepovažujem za úžasné a motívy na nich už vôbec nepovažujem za nejaké umelecky veľmi hodnotné alebo originálne. Jednu jedinú fotku z nich považujem za fotkovatejšiu :-) a tej som napokon dal aj svoje štipce. Hodnotenie prebiehalo pomocou štipcov – orazených kolkov na bielizeň. Najprv hodnotili návštevníci podujatia, potom hodnotili samotní vystavujúci pomocou kolkov, ktoré sami inkasovali. Nebudem ďakovať za prejavenú priazeň, veď nejde o čosi za odmenu, ani o prácu naviac, ale poviem, že ma tá priazeň teší a budem sa aj naďalej snažiť fotiť lepšie a lepšie. Ďakujem ale organizátorom za možnosť sa prezentovať a stráviť príjemne a užitočne čas.

Po skončení nám (dufi) predstavil photobox.sk a fotografie zo , ktorú spáchal na začiatku júla práve photobox.sk. Fotografie boli až do 19.9 na Pribinovej 115 vďaka vtedajšiemu EVEREST FOTO, neskôr boli v Piešťanoch v Kursalone. Potom nasledovalo vyhlásenie víťazov v príjemnom prostredí plnom fotiek. Po vyhodnotení som sa ja viac spoznal s vystavujúcimi, najmä s členmi fotoklubu z Piešťan. Pripili sme si na Dušanove (vraj sme nemuseli – zrejme je ako repa ;-) ) a potom sme sa pustili do pečeného . Rozprávalo sa ešte dlho, ja sám som pobudol asi do 20:30, čiže snáď dve . Prebrali sme mierne aj organizátorské a ľudské problémy a keďže sa sám podieľam na akvaristickom „hnutí“ v podobnej polohe, tak sme skonštatovali, že je to rovnaké a sranda to určite nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstavnom priestore, tak som postretal kopu známych a reč bola samozrejme aj o fotografiách. Predovšetkým na konci mi pomáhal kamarát Leo, ktorý sa neskôr ocitol aj na vyhodnotení. Videl atmosféru, ktorá tam vládla a sám sa vyjadril prekvapene. Nečakal, že tento sychravý deň napokon vypáli tak pekne.

Year 2008

On September 20, 2008, in the pleasant surroundings under the chestnuts of the municipal park, the third edition of the Park Photo exhibition took place. The event organizer named it Park Photo Piešťany 2008, a festival of creative photography – an open-air photo exhibition. Someone mysterious, but certainly powerful, probably „ordered“ the weather, and someone paid for it very well because it was raining almost everywhere in Slovakia, but not in the park in Piešťany. On this chilly Saturday, only three drops fell on me. Objectively, it must be acknowledged that it drizzled a bit in some places, but since we had large horse chestnut and other trees almost as an umbrella above us, our photos and we remained dry. The organizer also thought of our lower instincts, prepared tea and rum. Mixing was allowed in any ratio :-). There was only one liter of rum, though ;-). If you happen to envy, there’s not much to envy because the air temperature, humidity, and wind speed almost forced us to expand our veins a bit. September 20 also marked the ceremonial end of the bathing season. A procession, a floral parade, allegorical floats, passed through the city. Around 3:30 pm, frozen majorettes in short skirts passed by us, who seemed to be running rather than walking :-(.

38 creators participated in the photo exhibition. Despite the unpleasant weather, maybe 700-900 people viewed the photos. It was significant for me personally that I presented myself at home (by the way, for the time) in front of people as well as photographers. According to the words I heard, my photos made an impression on people. Since I had Piešťany in several shots, many people examined what was in the photos. I took some shots in places that a person wouldn’t normally reach without effort, so they looked a bit exotic. It was strange for me to find out that people often lack geometric and spatial imagination. The view of the area from an airplane, on a map, is different from a person’s view, and a photographer’s view is a bit different. It might sound a bit strange, but visitors were surprised by what they knew. The angle of view was unknown to them, of course, not to everyone.

I was also pleased with another assessment that repeated a few times, namely that my photos „were like alive.“ To clarify, I do not consider the photos I had at this exhibition as amazing, and the motifs on them are not considered artistically very valuable or original at all. I consider one single photo from them as more photographable :-) and I finally gave my clothespins to it. The evaluation took place using clothespins – pegs attached to clotheslines. First, visitors to the event evaluated, then the exhibitors themselves evaluated using clothespins they collected. I won’t thank for the favor shown because it’s not about something for a reward or extra work, but I’ll say that I’m happy about the favor, and I’ll continue to try to take better and better photos. But I thank the organizers for the opportunity to present myself and spend time pleasantly and usefully.

After the exhibition, Dušan Beláň (dufi) introduced us to photobox.sk and the photos from the competition he had committed in early July on photobox.sk itself. The photos were on Pribinova 115 thanks to the then EVEREST FOTO until September 19, later in Piešťany at Kursalon. Then the announcement of the winners followed in a pleasant environment full of photos. After the evaluation, I got to know the exhibitors more, especially the members of the photo club from Piešťany. We toasted to Dušan’s health (apparently, we didn’t have to – presumably, he’s as fit as a fiddle ;-) ), and then we tackled the roasted piglet. We talked for a long time, I myself stayed until about 8:30 pm, so perhaps two hours. We also discussed organizational and human problems mildly, and since I myself am involved in the aquarium „movement“ in a similar position, we noted that it’s the same, and it’s certainly not fun.

During the whole day, as I was in the exhibition space, I met a lot of acquaintances, and the conversation was, of course, about photographs. Especially at the end, my friend Leo helped me, who later found himself at the evaluation as well. He saw the atmosphere that prevailed there and expressed himself surprised. He didn’t expect that this chilly day would turn out so nicely in the end.

Odkazy

, ,