2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

skala
Hits: 7212

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov ​“temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta ​“týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie ​“Hrad Tema­tín” a Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca a hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jus a Cica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Pamätníky, Stavby, Umenie

Pamätníky

skala
Hits: 1263

Pamät­ní­ky sú his­to­ric­ké ale­bo kul­túr­ne sym­bo­ly, kto­ré slú­žia na zacho­vá­va­nie pamä­te o uda­los­tiach, osob­nos­tiach ale­bo obdo­biach. Sú výra­zom spo­lo­čen­skej piet­nos­ti, a ich stav­by ale­bo umiest­ne­nia majú hlbo­ký význam pre spo­loč­nosť a kul­tú­ru. Pamät­ní­ky sú dôle­ži­tým aspek­tom našej kul­tú­ry a his­tó­rie. Posky­tu­jú nám okno do minu­los­ti, pri­po­mí­na­jú nám hod­no­ty a prí­be­hy, kto­ré tvo­ria našu spo­loč­nosť. Pamät­ní­ky nám posky­tu­jú pohľad do minu­los­ti a pri­po­mí­na­jú nám význam­né momen­ty, kto­ré for­mo­va­li našu iden­ti­tu. Pamät­ní­ky môžu byť rôz­ne­ho typu a týkať sa rôz­nych his­to­ric­kých ale­bo kul­túr­nych uda­los­tí. Medzi naj­bež­nej­šie pat­ria sochy, pom­ní­ky, nápi­so­vé dosky, budo­vy a mies­ta piet­ne­ho význa­mu. Kaž­dý pamät­ník nesie svoj vlast­ný prí­beh a sym­bo­li­ku, čím pri­dá­va jedi­neč­ný hlas do his­tó­rie. Hlav­ným úče­lom pamät­ní­kov je ucho­vá­vať pamäť o výni­moč­ných ale­bo dôle­ži­tých uda­los­tiach. Tie­to pamät­ní­ky nám umož­ňu­jú pri­po­me­núť si hrdin­ské činy, poli­tic­ké zvra­ty, kul­túr­ne míľ­ni­ky ale­bo osob­nos­ti, kto­ré ovplyv­ni­li našu spo­loč­nosť. Záro­veň nám pomá­ha­jú poro­zu­mieť vývo­ju a hod­no­tám náš­ho dedič­stva. Kaž­dý pamät­ník je nabi­tý sym­bo­li­kou a význa­mom, kto­rý má pre spo­loč­nosť. Sochy a pom­ní­ky čas­to pred­sta­vu­jú hrdin­stvo, slo­bo­du ale­bo ide­ály, kto­rým sa daná oso­ba ale­bo sku­pi­na veno­va­la. Nápi­so­vé dosky a pamät­né mies­ta ozna­mu­jú his­to­ric­ké uda­los­ti a vzdá­va­jú hold tým, kto­rí na nich trpe­li ale­bo sa obetovali.

Pamät­ní­ky majú schop­nosť spá­jať nás s našou iden­ti­tou a kul­túr­nym dedič­stvom. Pre­chá­dza­júc oko­lo tých­to sym­bo­lov, pri­po­mí­na­me si hod­no­ty a uda­los­ti, kto­ré nás for­mo­va­li. Pamät­ní­ky môžu byť mies­tom piet­ne­ho spo­mí­na­nia, ref­le­xie ale­bo jed­no­du­cho mies­tom na zhro­maž­ďo­va­nie sa a uctie­va­nie minu­los­ti. Je dôle­ži­té udr­žia­vať a chrá­niť pamät­ní­ky, aby ich krá­sa a význam pre­ži­li pre budú­ce gene­rá­cie. Ich zacho­va­nie si vyža­du­je sta­rost­li­vú údrž­bu, obno­vu a ochra­nu pred van­da­liz­mom či pri­ro­dze­ným opot­re­bo­va­ním. Záro­veň je dôle­ži­té aj aktu­ali­zo­vať pamät­ní­ky tak, aby zohľa­dňo­va­li súčas­né hod­no­ty a pocho­pe­nie histórie.

Monu­ments are his­to­ri­cal or cul­tu­ral sym­bols that ser­ve to pre­ser­ve the memo­ry of events, per­so­na­li­ties, or peri­ods. They express socie­tal reve­ren­ce, and the­ir struc­tu­res or loca­ti­ons hold pro­found sig­ni­fi­can­ce for socie­ty and cul­tu­re. Monu­ments are a cru­cial aspect of our cul­tu­re and his­to­ry. They pro­vi­de us with a win­dow into the past, remin­ding us of the valu­es and sto­ries that sha­pe our socie­ty. Monu­ments offer a glim­pse into the past, remin­ding us of sig­ni­fi­cant moments that have sha­ped our iden­ti­ty. They come in vari­ous types, encom­pas­sing dif­fe­rent his­to­ri­cal or cul­tu­ral events. Com­mon types inc­lu­de sta­tu­es, memo­rials, pla­qu­es, buil­dings, and pla­ces of solemn sig­ni­fi­can­ce. Each monu­ment car­ries its own nar­ra­ti­ve and sym­bo­lism, adding a uni­que voice to history.

The pri­ma­ry pur­po­se of monu­ments is to pre­ser­ve the memo­ry of excep­ti­onal or sig­ni­fi­cant events. They allow us to recall hero­ic deeds, poli­ti­cal tur­ning points, cul­tu­ral miles­to­nes, or per­so­na­li­ties that influ­en­ced our socie­ty. Simul­ta­ne­ous­ly, they help us unders­tand the evo­lu­ti­on and valu­es of our heri­ta­ge. Each monu­ment is laden with sym­bo­lism and mea­ning for socie­ty. Sta­tu­es and memo­rials often repre­sent hero­ism, fre­e­dom, or ide­als to which a par­ti­cu­lar per­son or group dedi­ca­ted them­sel­ves. Pla­qu­es and memo­rial sites announ­ce his­to­ri­cal events and pay tri­bu­te to tho­se who suf­fe­red or sacrificed.

Monu­ments have the abi­li­ty to con­nect us with our iden­ti­ty and cul­tu­ral heri­ta­ge. Wal­king past the­se sym­bols, we remi­nis­ce about the valu­es and events that have sha­ped us. Monu­ments can be pla­ces for solemn remem­bran­ce, ref­lec­ti­on, or sim­ply gat­he­ring to honor the past. It is cru­cial to main­tain and pro­tect monu­ments so that the­ir beau­ty and sig­ni­fi­can­ce endu­re for futu­re gene­ra­ti­ons. Pre­ser­va­ti­on requ­ires care­ful main­te­nan­ce, res­to­ra­ti­on, and pro­tec­ti­on against van­da­lism or natu­ral wear and tear. Addi­ti­onal­ly, it is impor­tant to upda­te monu­ments to ref­lect con­tem­po­ra­ry valu­es and an evol­ving unders­tan­ding of history.

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Noc, TOP, Typ krajiny, V čase

Noc – hra svetiel a tmy

skala
Hits: 7179

Noc je obdo­bie plné kon­tras­tov medzi svet­lom a tmou, kto­ré vytvá­ra­jú pôso­bi­vú atmo­sfé­ru. Hra sve­tiel a tmy v noci môže vytvo­riť rôz­ne vizu­ál­ne zážit­ky a emó­cie. Mes­tá v noci čas­to oží­va­jú tisíc­ka­mi sve­tel­ných zdro­jov. Budo­vy, reklam­né bill­bo­ar­dy a pou­lič­né lam­py vytvá­ra­jú pes­tro­fa­reb­né sce­né­rie. Sve­tel­né pru­hy z áut a odles­ky vod­nej hla­di­ny môžu pri­dá­vať dojem pohy­bu a živo­ta. Na vidie­ku mimo mest­ské­ho sve­tel­né­ho zne­čis­te­nia môže­te zažiť tmav­šie noč­né oblo­hy a jas­né hviezd­ne nebo. Svet­lo mesia­ca a hviez­dy vytvá­ra­jú nád­her­ný kon­trast s tmou, čím vytvá­ra­jú roman­tic­kú a pokoj­nú atmo­sfé­ru. Svie­tia­ce lam­py na uli­ciach a chod­ní­koch vytvá­ra­jú nie­ke­dy zau­jí­ma­vé tie­ňo­vé vzo­ry. Tma­vé ale­je ale­bo ulič­ky môžu byť pôso­bi­vé, keď sú osvet­le­né iba spo­ra­dic­ký­mi svet­la­mi. Ak napad­ne sneh, sve­tel­né pome­ry sa cel­kom zme­nia. Tma vytvá­ra tajom­nú atmo­sfé­ru. Tma­vé lesy, neos­vet­le­né uli­ce ale­bo záhad­né noč­né kra­ji­ny môžu vyvo­lá­vať dojem tajom­stva a neob­ja­ve­ných miest. Umel­ci čas­to využí­va­jú noc ako plát­no pre svo­je sve­tel­né inšta­lá­cie. Tvo­ri­vé kom­bi­ná­cie fareb­ných sve­tiel a tmy môžu vytvo­riť jedi­neč­né ume­lec­ké die­la. Hra sve­tiel a tmy v noci pôso­bi­vým zážit­kom, kto­rý môže vyvo­lať rôz­ne emó­cie a inšpirácie.

Night is a peri­od full of con­trasts bet­we­en light and dark­ness, cre­a­ting an impres­si­ve atmo­sp­he­re. The play of lights and sha­do­ws at night can gene­ra­te vari­ous visu­al expe­rien­ces and emo­ti­ons. Cities at night often come ali­ve with thou­sands of light sour­ces. Buil­dings, adver­ti­sing bill­bo­ards, and stre­et lamps cre­a­te vib­rant and color­ful sce­nes. Light trails from cars and ref­lec­ti­ons on the water sur­fa­ce can give a sen­se of move­ment and vita­li­ty. In the coun­try­si­de, away from urban light pol­lu­ti­on, one can expe­rien­ce dar­ker night skies and bright star­ry hea­vens. Moon­light and stars cre­a­te a beau­ti­ful con­trast with the dark­ness, fos­te­ring a roman­tic and tra­nqu­il atmo­sp­he­re. Illu­mi­na­ted lamps on stre­ets and side­walks some­ti­mes cre­a­te intri­gu­ing sha­dow pat­terns. Dark alle­ys or lanes can be stri­king when lit only by spo­ra­dic lights. When snow falls, the ligh­ting con­di­ti­ons under­go a com­ple­te trans­for­ma­ti­on. Dark­ness cre­a­tes a mys­te­ri­ous atmo­sp­he­re. Dark forests, unlit stre­ets, or mys­te­ri­ous noc­tur­nal lands­ca­pes can evo­ke a sen­se of mys­te­ry and undis­co­ve­red pla­ces. Artists often uti­li­ze the night as a can­vas for the­ir light ins­tal­la­ti­ons. Cre­a­ti­ve com­bi­na­ti­ons of colo­red lights and dark­ness can result in uni­que works of art. The play of lights and sha­do­ws at night is an immer­si­ve expe­rien­ce that can evo­ke vari­ous emo­ti­ons and inspirations.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Vchody

skala
Hits: 2583

Vcho­dy sú mies­ta urče­né na vstup ale­bo výstup z budo­vy ale­bo iné­ho uzav­re­té­ho pries­to­ru. Sú to oblas­ti, kto­ré zvy­čaj­ne obsa­hu­jú dve­re ale­bo iné pohyb­li­vé štruk­tú­ry, kto­ré umož­ňu­jú ľuďom vstú­piť dovnút­ra ale­bo opus­tiť daný pries­tor. Vcho­dy môžu byť rôz­ne­ho dru­hu a môžu sa líšiť v závis­los­ti od ich umiest­ne­nia, úče­lu a archi­tek­to­nic­ké­ho dizaj­nu. Vcho­dy môžu byť navr­hnu­té s dôra­zom na archi­tek­to­nic­ký štýl budo­vy. Pre jas­né usmer­ňo­va­nie ľudí môžu byť vcho­dy ozna­če­né návod­mi, šíp­ka­mi ale­bo zna­če­nia­mi, aby bolo ľah­ké nájsť hlav­ný vstup ale­bo východ. Vcho­dy môžu zahŕňať nie­len von­kaj­ší pries­tor pred budo­vou, ale aj vnú­tor­ný pries­tor, kde ľudia môžu vstú­piť dovnút­ra a prí­pad­ne vyko­nať neja­kú for­mu regis­trá­cie ale­bo kon­tro­ly. Vcho­dy pred­sta­vu­jú dôle­ži­tý prvok v archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní a dizaj­ne budov. Ja za vcho­dy pre úče­ly www​.sozo​.sk pova­žu­jem tie otvo­re­né. Pre brá­ny a dve­re mám oso­bit­ný príspevok.

Entran­ces are desig­na­ted are­as for ente­ring or exi­ting a buil­ding or anot­her enc­lo­sed spa­ce. They are loca­ti­ons that typi­cal­ly inc­lu­de doors or other movab­le struc­tu­res, allo­wing peop­le to enter or lea­ve a given area. Entran­ces can take vari­ous forms and may vary depen­ding on the­ir loca­ti­on, pur­po­se, and archi­tec­tu­ral design. Entran­ces can be desig­ned with an emp­ha­sis on the archi­tec­tu­ral sty­le of the buil­ding. To pro­vi­de cle­ar guidan­ce to peop­le, entran­ces may be mar­ked with signs, arro­ws, or other indi­ca­tors, making it easy to find the main entran­ce or exit. Entran­ces can encom­pass not only the exter­nal spa­ce in front of a buil­ding but also an inter­nal area whe­re peop­le can enter and possib­ly under­go some form of regi­stra­ti­on or con­trol. Entran­ces repre­sent a cru­cial ele­ment in the archi­tec­tu­ral plan­ning and design of buil­dings. For the pur­po­ses of www​.sozo​.sk, I con­si­der only open entran­ces. I have a sepa­ra­te con­tri­bu­ti­on for gates and doors.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Brány

skala
Hits: 2189

Brá­ny sú v kon­tex­te toh­to prís­pev­ku kovo­vé, ale­bo kamen­né štruk­tú­ry, kto­ré posky­tu­jú vstup ale­bo výstup z urče­né­ho pries­to­ru. Dre­ve­né brá­ny pova­žu­jem v duchu www​.sozo​.sk za dve­re. Brá­ny môžu byť súčas­ťou budo­vy ale­bo samos­tat­né­ho kon­štrukč­né­ho prv­ku. Brá­ny môžu mať rôz­ne for­my, od kla­sic­kých dvoj­kríd­lo­vých brán po moder­né auto­ma­ti­zo­va­né brá­ny. V his­tó­rii bolo nie­koľ­ko miest vyba­ve­ných mest­ský­mi brá­na­mi, kto­ré slú­ži­li na kon­tro­lu vstu­pu a výstu­pu z mes­ta. Tie­to brá­ny moh­li byť súčas­ťou mest­ských opev­ne­ní a moh­li mať obran­ný charakter.

In the con­text of this post, gates refer to metal­lic or sto­ne struc­tu­res that pro­vi­de entry or exit from a desig­na­ted spa­ce. I con­si­der wooden gates to fall under the cate­go­ry of doors in the spi­rit of www​.sozo​.sk. Gates can be a part of a buil­ding or stan­da­lo­ne archi­tec­tu­ral ele­ments. They can take vari­ous forms, ran­ging from clas­si­cal double-​winged gates to modern auto­ma­ted ones. Throug­hout his­to­ry, seve­ral pla­ces have been equ­ip­ped with city gates desig­ned to con­trol entry and exit from a city. The­se gates could be integ­ra­ted into the city for­ti­fi­ca­ti­ons and often ser­ved a defen­si­ve purpose.

Use Facebook to Comment on this Post