2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 63514

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°35‘03“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°50‘01“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 1863 – 1907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva v 16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako “Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.

Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 80−966992−0−2
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57, 188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tva v SR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho z 19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom “Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná “Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz “Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: “Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (1850 – 1930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: “Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (1095 – 1116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 1991 – 1994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 1974 – 1979 (pies​ta​ny​.sk).

Pieš­ťa­ny a Váh

Cen­trum

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenské obce

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 2819

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk). 

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2009, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske mestá, Rakúsko, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

Hits: 15138

Vie­deň – Wien, latin­sky Vin­do­bo­na, maďar­sky Bécs, slo­vin­sky Dunaj, chor­vát­sky Beč, anglic­ky Vien­na má 1.65 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Je síd­lom mno­hých medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cií spo­je­ných náro­dov a iných inšti­tú­cií, napr. OPEC‑u. Po New Yor­ku a Žene­ve je tre­tím cen­trom v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Zau­jí­ma­vé je, že vie­den­ská elek­trič­ko­vá sieť je tre­tia naj­väč­šia na sve­te. His­to­ric­ké cen­trum bolo v roku 2001 zapí­sa­né na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Roz­lo­ha mes­ta je 414,89 km2 . Mes­to má 23 mest­ských čas­tí: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pé­dia). Cen­trum mes­ta – Inne­re Stadt bolo v minu­los­ti obko­le­se­né hrad­ba­mi, kto­ré boli zbú­ra­né v roku 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Úze­mie dneš­nej Vied­ne bolo osíd­ľo­va­né už Kelt­mi v 5. sto­ro­čí pred n. l.. Pome­no­va­nie Vied­ne je odvo­de­né z kelt­ské­ho slo­va „Vedu­nia“, čo zna­me­ná rie­ka v lesoch (eart​hin​pic​tu​res​.com). V prvom sto­ro­čí po Kris­to­vi tu bol tábor rím­skej légie a civil­ná osa­da Vin­do­bo­na. Počas mar­ko­man­ských vojen (166 – 180) sa tu zdr­žia­val rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius, kto­rý tu aj zomrel. Vlá­da Rima­nov sa kon­čí zhru­ba v 5. sto­ro­čí prí­cho­dom ger­mán­skych kme­ňov. V písom­ných zázna­moch sa mes­to spo­mí­na v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvý­krát spo­me­nu­té ako Wien. Od roku 1156 je mes­to síd­lo Baben­ber­gov­cov. Po vymre­tí tej­to dynas­tie si robil náro­ky na Vie­deň Pře­mysl Ota­kar II., kto­ré­ho však pora­zil Rudolf I. Habs­bur­gs­ký v bit­ke na Morav­skom poli. Za vlá­dy Habs­bur­gov­cov sa mes­to sta­lo síd­lom cisá­ra Rím­sko­ne­mec­kej ríše Svä­tej ríše rím­skej (Wiki­pé­dia).

V 18. a 19. sto­ro­čí žili vo Vied­ni umel­ci ako Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss (Wiki­pé­dia). V roku 1754 tu žilo 175460 oby­va­te­ľov. V roku 1850 551300, v roku 1900 už 1769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wiki­pe­dia). Vie­deň je v súčas­nos­ti po New Yor­ku a Žene­ve tre­tím cen­trom, v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Vie­deň je obľú­be­ným mes­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a roko­va­ní na naj­vyš­šej dip­lo­ma­tic­kej úrov­ni. Medzi zná­me archi­tek­to­nic­ké die­la pat­rí budo­va Rad­ni­ce, Par­la­men­tu, Karl­skir­che, Bel­ve­dér – Palác Euge­na Savoj­ské­ho, Schönb­runn – rezi­den­cia Habs­bur­gov­cov, Hof­burg – cisár­sky palác, Step­hans­dom – Kated­rá­la svä­té­ho Šte­fa­na (Wiki­pé­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). 137 met­rov vyso­ký Step­hans­dom bol posta­ve­ný v prie­be­hu 14. a 15. sto­ro­čia na mies­te román­skej bazi­li­ky. V Alber­ti­ne je naj­roz­siah­lej­šia zbier­ka gra­fi­ky na sve­te (info​-tour​.info). V Kunst­his­to­ris­ches Muse­um náj­de­te die­la Ruben­sa, Düre­ra, Rem­brand­ta, Rafa­e­la, Cara­vag­gia, Tizia­na (dro​me​dar​.sk). Je tu 50 diva­diel, 4 ope­ry, dve muzi­ká­lo­vé scé­ny, 100 múzeí, koná sa tu množ­stvo diva­del­ných, hudob­ných a taneč­ných fes­ti­va­lov. Zámok Schönb­runn, zahŕňa aj park z 18. sto­ro­čia a naj­star­šiu zoolo­gic­kú záh­ra­du na sve­te – z roku 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com). 

Vie­deň je aj mes­tom vzde­la­nia, pôso­bí tu veľa uni­ver­zít: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vie­den­ský doprav­ný sys­tém pat­rí medzi naj­lep­šie v Euró­pe. Jed­not­né lís­t­ky pla­tia pre regi­onál­ne vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a pre auto­bu­sy. Lin­ky jaz­dia čas­to, zried­ka sa čaká dlh­šie ako 10 minút. Mes­to kri­žu­je 700 km cyk­lis­tic­kých trás (dro​me​dar​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2009, Časová línia, České mestá, Česko, Krajina, Mestá, Mestá, Stredné Čechy, Zahraničie

Praha stovežatá

Hits: 10692

Pra­ha je hlav­ným mes­tom Čes­kej repub­li­ky. Viac­krát som ju už nav­ští­vil, ale urči­te to zámer­ne tam ešte veľa krát pôj­dem foto­gra­fo­vať. Pra­ha je naozaj krás­na.

Je pova­žo­va­ná za jed­no z najk­raj­ších miest sve­ta už od stre­do­ve­ku. Má veľa prí­vlas­tkov, napr. Zla­tá Pra­ha, Sto­ve­ža­tá Pra­ha (v mes­te je asi 500 veží), Koru­na sve­ta, Kamen­ný sen. V minu­los­ti uchvá­ti­la napr. Mozar­ta, Beet­ho­ve­na, Dosto­jev­ské­ho, Apol­li­nai­re­ho, Čaj­kov­ské­ho. Praž­skí rodá­ci ako Jan Neru­da, Jaro­slav Hašek, Jaro­slav Sei­fert, Franz Kaf­ka, Egon Erwin Kisch opí­sa­li Pra­hu vo svo­jich die­lach (eart​hin​pic​tu​res​.com). Na plo­che 496 km2 žije v Pra­he pri­bliž­ne 1.3 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov je Prag, anglic­ký Pra­gue, talian­sky Pra­ga, madar­ský Prá­ga. Leží na dol­nom toku rie­ky Vlta­va, pri ústí Beroun­ky. Vlta­va má pri Kar­lo­vom mos­te šír­ku 320 met­rov. V Pra­he vytvá­ra veľ­ký mean­der, tzv. hole­šo­vic­ký oblúk. Pra­ha leží v záve­ter­nej polo­he, pre­to sú v mes­te čas­té opa­ry a hmly. Má 57 mest­ských čas­tí, 22 správ­nych obvo­dov (wiki​pe​dia​.sk). Nie­kto­ré náz­vy z mest­ských čas­tí: Kun­ra­ti­ce, Újezd, Šebe­rov, Libuš, Sli­ve­nec, Řepo­ry­je, Vel­ká Chuch­le, Loch­kov, Lipen­ce, Zbra­slav, Zli­čín, Lyso­la­je, Nebu­ši­ce, Před­ní Kopa­ni­na, Such­dol, Tro­ja, Bře­zi­něves, Dol­ní Chab­ry, Ďab­li­ce, Dol­ní Počer­ni­ce, Vinoř, Sata­li­ce, Čako­vi­ce, Klá­no­vi­ce, Kolo­děje, Běcho­vi­ce, Křes­li­ce, Měcho­lu­py, Štěr­bo­ho­ly, Pet­ro­vi­ce, Dubeč, Krá­lo­vi­ce, Ned­vězí, Kolo­vra­ty, Beni­ce (wikipedia.cs). Väč­ši­na oby­va­te­ľov žije v okra­jo­vých štvr­tiach, naj­mä na nových síd­lis­kách, v his­to­ric­kom cen­tre žije asi 70000 ľudí. Pra­ha je aj doprav­nou kri­žo­vat­kou, sme­rom do Plz­ne, Brna, Ostra­vy a Ústí nad Labem (wiki​pe​dia​.sk).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou UNESCO. Zria­de­ná bola v roku 1971, je naj­roz­siah­lej­šou mes­t­kou pamiat­ko­vou európ­skou reze­rá­ci­ou, pat­rí do nej Sta­ré Měs­to, Jose­fov, Malá Stra­na, Hrad­ča­ny, Nové Měs­to a Vyšeh­rad (wiki​pe​dia​.sk). Pome­no­va­nie Pra­ha sa odvo­dzu­je od slo­vá práh. Mys­lí sa tým rieč­ny práh či hať, kto­rá sa nachá­dza­la nie­kde na mies­te dneš­né­ho Kar­lov­ho mos­ta. Cez ten­to brod pre­chá­dza­li ľudia cez rie­ku. Na úze­mí Pra­hy síd­li­li v pre­his­to­ric­kej dob­re rôz­ne kme­ne, posled­né nále­zy sú dato­va­né pred 7 tisíc rok­mi. Dolo­že­né je napr. ger­mán­ske síd­lis­ko. V 6. sto­ro­čí zača­li osíd­lo­vať praž­skú kot­li­nu Slo­va­nia (wikipedia.cs). Dolo­že­né je v oblas­ti dneš­né­ho Vele­sla­ví­na. Už v roku 885 na hra­de vzni­kol prvý kos­tol. Z 10. sto­ro­čia je dolo­že­ná obchod­níc­ka osa­da v oblas­ti dneš­nej Malej Stra­ny, v roku 926 je vybu­do­va­ná rotun­da svä­té­ho Víta na hra­de. V dru­hej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia je zalo­že­ný aj Vyšeh­rad (wiki­pe­dia.cs). Od roku 995, po vyvraž­de­ní Slav­ní­kov­cov, sa Pra­ha sta­la jedi­ným síd­lom čes­ké­ho knie­žac­tva. Všet­ku moc zís­ka­li Pře­mys­lov­ci (wiki​pe​dia​.cz).

V roku 1172 bolo dokon­če­ný Judi­tin most. Roku 1230 Sta­ré Měs­to po spo­je­ní s nie­koľ­ký­mi men­ší­mi obca­mi oboh­na­li hrad­by. Vte­dy vzni­ka­jú aj Hrad­ča­ny. V roku 1338 bola zalo­že­ná Sta­ro­mest­ská rad­ni­ca. Po roku 1342 sa začí­na budo­vať Kar­lov most. V roku 1344 bola zahá­je­ná výstav­ba Kated­rá­ly svä­té­ho Víta. Uni­ver­zi­ta Kar­lo­va zača­la písať svo­ji his­tó­riu v roku 1348. V roku 1648 ku kon­cu 30-​ročnej voj­ny oblie­ha­li Pra­hu Švé­di. Mes­to bol z veľ­kej čas­ti vydran­co­va­né. V roku 1741 Pra­hu obsa­di­li francúzsko-​bavorské voj­ská. V roku 1744 Pru­si. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia sa Pra­ha roz­ší­ri­la po dlhých rokoch. Pri­po­je­ný bol Vyšeh­rad, Holešovice-​Bubny. V roku 1890 Pra­ha zasiah­la 100-​ročná povo­deň. V roku 1893 bolo asa­no­va­né his­to­ric­ké Sta­ré mes­to, naj­mä židov­ské štvr­te, Jose­fov. Začiat­kom 20. sto­ro­čia bol v zna­me­ní veľ­ké­ho tech­nic­ké­ho pokro­ku. V rokoch 1905 – 1912 bola posta­ve­ný seces­ný Obec­ný dom. V roku 1922 bolo pri­po­je­ných ku Pra­he 37 men­ších obcí, medzi nimi Vinoh­ra­dy a Smí­chov. V roku 1929 bola dobu­do­va­ná Kated­rá­la svä­té­ho Víta (wiki​pe​dia​.cz).

V minu­los­ti bola sídel­ným mes­tom čes­kých knie­žat a krá­ľov, rímsko-​nemeckých cisá­rov. Pra­ha v stre­do­ve­ku bola “roz­de­le­ná” na Star­šiu, latin­sky Mai­or a Men­šie Mes­to praž­ské – Malú stra­nu. V 1348 vznik­lo Nové Měs­to praž­ské. V prvé­mu poku­su o zjed­no­te­niu Sta­ré­ho a Nové­ho Mes­ta priš­lo v roku 1518, avšak v roku 1528 bola Pra­ha opäť roz­de­le­ná. K zjed­no­te­niu pod jeden správ­ny celok priš­lo až v roku 1784, Pra­hu tvo­ri­lo Nové a Sta­ré Měs­to praž­ské, Malá stra­na a Hrad­ča­ny. Postup­ne bol pri­po­je­ný Jose­fov, Vyšeh­rad a Hole­šo­vi­ce (wikipedia.cs). V roku 1378 žilo v Pra­he 40000 oby­va­te­ľov, v roku 1850 155000, v roku 1960 1 mili­ón 5 tisíc. Pra­ha je šies­tym naj­nav­šte­vo­va­nej­ším mes­tom v Euró­pe. Je tu mimo­riad­ne veľa diva­diel (wikipedia.cs).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post