Turiec, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Martin – mesto Matice Slovenskej

skala
Hits: 5694

Na necelých 68 km2 žije asi 60000 obyvateľov v Turčianskej kotline v Martine. Do roku 1950 niesol meno Turčiansky Svätý . Nemecký názov je Turz-Sankt Martin, maďarský Turócszentmárton, latinský Sanctus Martinus, prípadne Martinopolis (wikipedia.sk). Martin je administratívnym a hospodárskym strediskom Turca. Prvá zmienka o meste je z roku 1284 (martin.sk). V oblasti sídliska Jahodník bolo odkryté pohrebisko z mladšej doby bronzovej. Táto časť Martina bola samostatnou osadou, ktorej meno bolo Malá Bystrica a neskôr Jahodník. Písomná zmienka o nej z roku 1258 (kulturnecentrum.sk). Osada Jordán existovala medzi Dražkovcami, Sklabiňou, Dolným Jasenom a Horným Kalníkom. Meno niesla zrejme podľa majiteľa – Jordána, možno podľa zásluh na križiackych výpravách (kulturnecentrum.sk). Modly – leží na mieste súčasnej Mestskej športovej haly na Podháji. Názov zodpovedal miestu, kde sa vykonávali obety starým slovanským božstvám. Pochádza od staroslovanského slova, na miesto, kde sa chodili modliť a a vykonávať obety. Pri tomto mieste vznikla niekedy v 11. – 12. storočí dedina Modly (kulturnecentrum.sk). O Priekope sú zmienky z nálezísk pravekých pohrebných miest. Na dnešnom Rendezove bolo odkryté pohrebisko. Staroslovanské opevnenia a vyvýšeniny boli na tomto mieste vybudované už v 8. storočí. V roku 1364 sa Prekopa spomína ako orientačný bod na ceste do Košíc pri prechode úžinou cez Strečno do Turca (kulturnecentrum.sk).

Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. Smerom na Liptov, Žilinu aj na Sklabinský hrad (martin.sk). V Martine sa konali generálne kongregácie turčianskej a oravskej šľachty. Úradoval tu podžupan a stoličný súd. Každý štvrtok bol na námestí trh (kulturnecentrum.sk). V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolie zemetrasenie, v roku 1452 mor (martin.sk). Od roku 1340 slobodné kráľovské mesto (martin.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 obyvateľov (martin.sk). Od 17. storočia do roku 1922 sa mesto stalo centrom Turčianskej župy. Koncom 19. storočia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d-1312 tu začalo Slovenské národné obrodenie, od roku 1863 tu sídli Matica slovenská. 30.10.2018 sa práve Martinskou deklaráciou pripojilo k Česku a vznikla Československá republika. 24.8.1994 bol Martin zákonom vyhlásený za národné kultúrne centrum Slovákov. Mesto má tieto mestské časti: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk). 

Martina: maliari Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, herec Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk), hokejisti Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, Peter Bartoš (wikipedia.sk), spisovateľ Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková, rod. Lukáčiová (wikipedia.sk), vedec Andrej Kmeť, motocyklista Jaroslav Katriňák, atlétka Jana Klocová (wikipedia.en). V Martine pôsobil Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, Karel Plicka (martin.sk).

On just under 68 km2, about 60,000 inhabitants live in the Turiec Basin in Martin. Until 1950, it was called Turčiansky Svätý Martin. The German name is Turz-Sankt Martin, Hungarian Turócszentmárton, Latin Sanctus Martinus, or Martinopolis (wikipedia.sk). Martin is the administrative and economic center of Turiec. The first mention of the town is from 1284 (martin.sk). In the area of the Jahodník settlement, a burial site from the Younger Bronze Age was discovered. This part of Martin was a separate settlement called Malá Bystrica and later Jahodník. A written mention of it dates back to 1258 (kulturnecentrum.sk). The settlement Jordán existed between Dražkovce, Sklabiňa, Dolný Jasenov, and Horný Kalník. The name was probably derived from the owner – Jordán, possibly from achievements in the Crusades (kulturnecentrum.sk). Modly – located at the site of the current City Sports Hall in Podháj. The name corresponds to the place where sacrifices were made to ancient Slavic deities. It comes from the Old Slavic word for the place where people went to pray and make sacrifices. A village called Modly was established here sometime in the 11th – 12th century (kulturnecentrum.sk). There are mentions of Priekopa from the findings of prehistoric burial sites. A burial site was discovered on today’s Rendezove. Old Slavic fortifications and elevations were built at this location as early as the 8th century. In 1364, Priekopa was mentioned as a landmark on the road to Košice when crossing the strait through Strečno to Turiec (kulturnecentrum.sk).

The settlement of Martin was situated on royal land under the jurisdiction of the royal castellan residing at Sklabinský hrad. The strategic location played a significant role in the emergence and development of Martin in the Middle Ages, extending towards , Žilina, and Sklabinský hrad (martin.sk). General congregations of the Turiec and nobility were held in Martin. The deputy and county court operated here. A market was held on the square every Thursday (kulturnecentrum.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, earthquakes struck Martin and its surroundings, and in 1452, there was an outbreak of plague (martin.sk). Since 1340, it has been a free royal town (martin.sk). In 1869, there were 2,235 inhabitants living here (martin.sk). From the 17th century until 1922, the city became the center of Turiec County. In the late 19th century, the Slovak National Revival began here, and since 1863, Matica slovenská has been headquartered here. On October 30, 2018, Slovakia joined Czechoslovakia through the Martin Declaration, forming the Czechoslovak Republic. On August 24, 1994, Martin was declared a national cultural center of the Slovaks by law. The city has the following districts: Jahodníky, Košúty, Ľadoveň, Podháj, Priekopa, Sever, Stred, Tomčany, Záturčie (wikipedia.sk).

Prominent personalities associated with Martin include painters Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, and actor Ľuboš Kostelný (wikipedia.en), as well as Oľga Borodáčová, Zuzana Kronerová, Hana Meličková (wikipedia.sk). Notable hockey players from Martin include Róbert Švehla, Radovan Somík, Zdeno Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haščák, and Peter Bartoš (wikipedia.sk). The city has also been connected to writer Janko Jesenský (wikipedia.en), Oľga Feldeková (maiden name Lukáčiová) (wikipedia.sk), scientist Andrej Kmeť, motorcyclist Jaroslav Katriňák, and athlete Jana Klocová (wikipedia.en). In Martin, notable historical figures who have lived or worked include Janko Jesenský, Elena Maróthy-Šoltésová, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Gregor Tajovský, Martin Kukučín, František Hečko, Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Mistrík Ondrejov, Jozef Cíger Hronský, Július Barč Ivan, Mária Rázusová Martáková, Martin Rázus, Ľudovít Fulla, and Karel Plicka (martin.sk).

Podunajsko, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Slobodné kráľovské mesto Komárno

skala
Hits: 3837

Mesto Komárno je najjužnejším miestom na Slovenku (komarno.sk). Maďarský názov mesta je Komárom, nemecký Komorn, latinský Camarum, Comaromium. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom. Na ploche 103.17 km2 tu žije 34 190 obyvateľov (Wikipedia). Leží pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108 metrov nad morom. Je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline. Žili tu , Rimania vybudovali na opačnom brehu Dunaja vojenský tábor a mesto Brigetio a neďaleké Celemantia. V dobe sťahovania národov sa tu dlhšie zdržiavali Avari. Koncom 9. storočia sem prišli Maďari. V 10. storočí pri sútoku vytvorili opevnené sídlo. Popri ňom vznikol hrad a osada Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). Stredoveké Komárno sa rozvíjalo hlavne za vlády Mateja Korvína. V čase tureckých vojen sa dostalo na pomedzie habsburgskej a osmanskej ríše. Preto bol hrad prebudovaný na pevnosť – Stará pevnosť. Neskôr pribudla Nová pevnosť. Obe odolávali Turkom. Od roku 1745 sa mesto stáva slobodným kráľovským mestom. V roku 1763 a 1783 postihlo mesto zemetrasenie (komarno.sk). Mesto bolo maďarské do roku 1918 (Wikipedia CS). 2.11.1938 bolo mesto pripojené ku Maďarsku. Do 30. 3. 1945 (komarno.sk). Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Československa stanovená cez stred , čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896 (Wikipedia). 

Významné Komárna: spisovateľ Mór Jókai, hudobný skladateľ Franz Lehár (komarno.sk), uhorský kráľ Ladislav Pohrobok, nitriansky biskup Lipót Kollonich, režisér Ivan Reitman, herečka Zuzana Marošová, spisovateľka Daniela Kapitáňová, kanoisti Atilla Szabó, Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakári Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, futbalista Szilárd Németh. Mesto má tieto mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. V Komárne sa nachádzajú Slovenské lodenice, ktoré boli založené v roku 1898, nachádzajú sa medzi Alžbetiným ostrovom a Dunajom (Wikipedia).

The city of Komárno is the southernmost place in Slovakia (komarno.sk). The Hungarian name of the city is Komárom, German Komorn, Latin Camarum, Comaromium. To distinguish it from the city with the same name in Hungary, the informal Hungarian name Észak-Komárom (North Komárno) or Révkomárom is used. With an area of 103.17 km2, it is home to 34,190 inhabitants (Wikipedia). It is situated at the confluence of the Danube and rivers at an elevation of 108 meters above sea level. It is one of the oldest settlements in the Carpathian Basin. Celts lived here, and Romans built a military camp and the city of Brigetio on the opposite bank of the Danube, near Celemantia. During the migration of nations, Avars stayed here for a longer period. Hungarians arrived in the late 9th century. In the 10th century, they established a fortified settlement at the confluence. Next to it, a castle and the settlement of Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron) emerged. Medieval Komárno developed mainly during the reign of Matthias Corvinus. During the Turkish wars, it became a border area between the Habsburg and Ottoman empires. Therefore, the castle was rebuilt into a fortress – the Old Fortress. Later, the New Fortress was added. Both resisted the Turks. Since 1745, the city has become a free royal town. In 1763 and 1783, earthquakes struck the city (komarno.sk). The city was Hungarian until 1918 (Wikipedia CS). On November 2, 1938, the city was annexed to Hungary until March 30, 1945 (komarno.sk). After World War I, the border line of the newly established Czechoslovakia was set through the middle of the river, resulting in the separation of the district of Újszőny (now Komárom) on the right bank of the Danube, which was annexed to the city in 1896 (Wikipedia).

Significant personalities from Komárno include the writer Mór Jókai, composer Franz Lehár (komarno.sk), Hungarian King Ladislaus the Posthumous, Bishop Lipót Kollonich, director Ivan Reitman, actress Zuzana Marošová, writer Daniela Kapitáňová, canoeists Atilla Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kayakers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and footballer Szilárd Németh. The city has the following districts: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. In Komárno, there are the Slovak Shipyard, founded in 1898, located between Elisabeth Island and the Danube (Wikipedia).

Komárom városa a Szlovákia legdélibb városa (komarno.sk). A város magyar neve Komárom, német neve Komorn, latin neve pedig Camarum, Comaromium. A várost azonos nevű magyarországi városhoz való megkülönböztetés végett a beszélt magyar nyelvben Észak-Komárom (Északi Komárom) vagy Révkomárom (Révköz-Komárom) elnevezések is használatosak. A területe 103,17 négyzetkilométer, és a városban 34 190 lakos él (Wikipedia). A Duna és a Vág találkozásánál, tengerszint feletti 108 méter magasságban található. Az egyik legrégebbi település a Kárpát-medencében. Itt éltek a kelták, a rómaiak a Dunától távolabb, az Árpád-korban pedig létrehozták a Brigetio nevű várost és a közeli Celemantia-t. A népvándorlás korában hosszabb ideig avarok tartózkodtak itt. A 9. század végén érkeztek ide a magyarok. A 10. században a két folyó torkolatánál erődített települést hoztak létre. Mellette kialakult egy vár és a Camarum nevű település (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). A középkori Komárom főként Mátyás király uralma alatt fejlődött. A török háborúk idején a Habsburg Birodalom és az Oszmán Birodalom határvidékére került. Ezért a várat átalakították erődítéssé – Óvárrá. Később hozzáadódott az Újvár. Mindkettő ellenállt a törököknek. 1745-től a város szabad királyi várossá vált. 1763-ban és 1783-ban földrengés érte a várost (komarno.sk). A város 1918-ig magyar terület volt (Wikipedia CS). 1938. november 2-án a várost Magyarországhoz csatolták. 1945. március 30-ig (komarno.sk). Az első világháború után a csehszlovák államhatár a folyó közepén haladt el, ami a Dunán a jobb parton fekvő Újszőny városrész elválasztásához vezetett, amelyet 1896-ban csatoltak a városhoz (Wikipedia).

Kiemelkedő személyiségek Komáromban: író Mór Jókai, zeneszerző Franz Lehár (komarno.sk), Magyarország királya, V. László, nyitrai püspök Lipót Kollonich, rendező Ivan Reitman, színésznő Zuzana Marošová, írónő Daniela Kapitáňová, kenusok Attila Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakosok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, labdarúgó Szilárd Németh. A városnak a következő városrészei vannak: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. Komáromban található a Szlovák Hajógyár, amelyet 1898-ban alapítottak, az Alžbeta-sziget és a Duna között helyezkedik el (Wikipedia).

TOP

Všetky