Značka: tvar plutiev

2008, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Školenia posudzovateľov akváriových rýb

11/09/202119/12/2021 skala

Rok 2008 – Autori textu: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Cez druhý marcový víkend (8. 3. – 9. 3. 2008) usporiadal Slovenský zväz chovateľov školenie posudzovateľov akváriových rýb. Organizačne školenie pripravil Klub chovateľov živorodých rýb. Školenie malo aj medzinárodné zastúpenie. Okrem slovenských posudzovateľov sa ho zúčastnili aj posudzovatelia z Poľska a Čiech. O program sa staral predovšetkým Marián Stieranka a Milan Vetrák – domáci Banskobystričania. Celkový počet účastníkov bol 21. Prítomní boli aj dvaja noví adepti z Bratislavy – Miloslav Pešek a Pavol Sedlák. Český klub Guppy zastupoval Jiří Hřivňák a Jaroslav Baleja. Za poľskú organizáciu KPR prišli Boguslaw Micinski a za PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski a Alfred Górny. Na začiatku sme sa oboznámili s niektorými novinkami v IKGH. Ocenili sme jednotlivých chovateľov, ktorí sa umiestnili v minuloročných súťažiach. Môžem sa pochváliť, že najúspešnejší chovateľ cestoval v rovnakom aute na školenie ako ja ;-). Čo znalejší, nemusíte dlho váhať, stal sa ním aj v roku 2007 Ivan Vyslúžil . Vari chvalabohu, že nechová aj Xiphophorus variatus, potom by pobral asi aj ceny pre variatusky ;-).

Prvá prednáška, resp. skôr cvičenie bolo venované bodovým hodnoteniam v kategórii Guppy. Tendencia, ku ktorej nás na školení viedol Marián bola taká, aby sme si dávali väčší pozor pri bodovaní veľkostných parametrov kolekcií (dĺžka tela, chrbtovej a chvostovej plutvy), ktoré sa nemerajú, ale odhadujú. Uviedol, že oko chovateľa je veľmi špecifické. Mali sme k dispozícii prehľad individuálnych hodnotení jednotlivých posudzovateľov z dvoch výstav zorganizovaných v minulých rokoch. V druhej prezentácii sme sa venovali možným problémom pri posudzovaní kategórie Guppy párov z pohľadu farebnej jednotnosti kolekcie. Na jednotlivých slajdoch sme videli najprv samičku a snažili sme sa uhádnuť sfarbenie samca. Občas to viedlo k polemike, či samec vôbec patrí ku samičke. V poobedňajších hodinách sme po skupinách posudzovali dve kolekcie Xiphophorus helleri, dva páry Poecilia reticulata a jednu kolekciu Guppy triá. Posudzovanie bolo skúšobné a v konečnom dôsledku malo viesť k porovnaniu individuálnych posúdení jednotlivých posudzovateľov. Miestami bolo veľmi rušné, viedli sa dlhé, niekedy aj hlučnejšie rozpravy, ktoré som zachytil fotoaparátom. V nedeľu sme mohli vďaka Martinovi Fodorovi jednotlivé hodnotenia porovnať. Martin jednotlivé bodovacie lístky zapísal do počítača. Možnosť takéhoto veľkého porovnania je možná iba na podobnom stretnutí posudzovateľov. Poznamenávam, že pre mňa je samotný akt posudzovania veľmi zaujímavý. Posudzovali sme anonymne, ale za seba môžem povedať, že som zo sebou celkom spokojný :-). Odovzdal som šesť bodovacích lístkov a uletel som do krajných hodnotení iba raz. Jednému páru mečoviek som nadelil 96 bodov zo 100 možných. Určite prospešná bola v závere školenia aj široká diskusia k problematike posudzovania bojovníc a k prípadnej možnosti vytvorenia jednotného štandardu pre ich posudzovanie v Európe. Najmä poľská strana prejavila veľký záujem o stretnutie širšieho počtu účastníkov na jednom mieste v tejto otázke. Organizátori sa o nás dobre postarali, dostali sme najesť, napiť, mali sme kde spať. Vzájomne sme sa obohatili, nálada na školení bola výborná. Keďže spomedzi nás sú dvaja posudzovatelia majitelia miestnych akvaristík, tak sme ich viackrát navštívili. V sobotu večer sme sa spolu vybrali trochu zabaviť. V nedeľu na obed školenie skončilo a my sme sa pobrali domov. Ryby sa nám nezunovali, tak sme sa cestou späť zastavili u dvoch chovateľov.

Rok 2007

Od 31.marca do 1.4.2007 sa konalo v Sielnici školenie posudzovateľov rýb pod hlavičkou SZCH a Klubu živorodých rýb. Klub živorodých rýb združuje chovateľov z rôznych klubov Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) a okrem iného pre nich pripravuje školenia. V praxi sa posudzuje u nás kategória Guppy a Xipho-Molly, čiže druhy Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera a P. latipinna. V týchto kategóriách sa aj konajú školenia. Školeniami v kategórii Betta splendens sa klub len začína zaoberať. Každopádne sa ale členovia klubu ako vystavovatelia zúčastňujú aj súťaží bojovníc. Súťaže sa konajú na národnej aj medzinárodnej úrovni, nič však nebráni ani tomu, aby sa niekde konala lokálna súťaž, resp. výstava, na ktorej by Klub živorodých rýb participoval. Súťaží sa predsa kvôli radosti. Na školenie som sa vybral spolu s Ivanom Vyslúžilom a Braňom Barčinom. Do Sielnice sme dorazili na miesto činu šťastne a už hodinu pred začiatkom školenia. Tak sme jemne zburcovali telefonátmi ostatných účastníkov a organizátorov. Úvodom sme si povedali novinky z IKGH – čo je medzinárodná organizácia pre chovateľov gupiek, a ktorá zastrešuje napr. aj ME. V priebehu víkendu sme sa aj čiastočne oboznámili s novými iniciatívami v štandarde Betta splendens. Keďže väčšina z nás ryby nielen posudzuje, ale aj vystavuje, v rámci školenia sme si pochválili výsledky jednotlivcov aj celého klubu. Úspechy zbierali viacerí, ale zdalo sa mi trochu, že Ivan Vyslúžil zbiera iba zlato ;-). Nie, samozrejme nie je to celkom tak, ale treba povedať, že v rámci Slovenska ide o najúspešnejšieho chovateľa v kategóriách Xipho-Molly aj Guppy. Tento rok sme sa traja členovia stali posudzovateľmi, a tým sme rozšírili rady starších posudzovateľov. Tri roky sme čakali na túto chvíľu. Okrem mňa ešte Braňo Barčin a Martin Fodor. Tento rok sme sa venovali predovšetkým gupkám. Hlavná duša Marián Stieranka si pripravil viacero, povedal by som, seminárnych vstupov a niektoré z nich sme si “odcvičili”. Hovorili sme o tvare plutiev, o farbe tela, plutiev, o hodnotení apod. Zaujímavá bola úvaha o tom, prečo v kategórii Guppy špičkové kolekcie dostávajú len 80 bodov, pričom kolekcie Xipho-Molly nad 90 bodov. Predstavili sme si tohtoročné výstavy a dohadovali sme sa, kto kam pôjde posudzovať. Tohto roku nás čaká viacero výstav aj na Slovensku, takže sme sa živo zaujímali o výstavy v Martine, v Hrabušiciach aj v Bratislave.

Školenie sa nieslo v priateľskom duchu. Viacerí z nás využili príležitosť a vymenili sme si skúsenosti, dojmy. Spoločne sme sa dvakrát naobedovali, raz navečerali. Cez deň sme boli pozrieť dve akvaristiky dvoch aktérov školenia. Ľutujem, ale ja som sa jednej nezúčastnil, ale po večeri som si to vynahradil u Riša Tokuševa svojou druhou návštevou. Zopár fotografií z toho sa nachádza vo fotoreportáži. Po spoločnej večeri nám niektorým bolo málo a tak sme ešte posedeli aj v podniku. O všetko bolo výborne postarané, takže sme sa na ubytovni vyspali a ráno sme sa pobrali opäť na školenie. Na druhý deň – v nedeľu sme sa venovali praktickému posúdeniu rýb. K dispozícii sme mali ryby molinézie, xipho, guppy a dokonca aj betty. Bojovnice, ktoré sme mali, sme sa pokúsili spoločne podrobne zhodnotiť. Na obed sme sa rozlúčili a pobrali sme sa domov.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Morfológia rýb

01/09/202105/12/2021 skala

Telo rýb tvorí hlava, trup, chvost. Chrbtová časť sa pomenúva odborne dorzálnou a brušná časť ventrálnou. Tvarom tela sa ryby prispôsobujú prúdeniu vody, na ktorý sú v prírode adaptované hydrodynamicky. Niektoré majú tvar z bokov sploštený: Pterophyllum (skaláre), Symphysodon (terčovce), iné sú šťukovitého tvaru - kaprozúbky. Sploštené telo je prispôsobenie na viac-menej stojacu vodu a vysokú, hustú trávovitú vegetáciu. Samozrejme svoju úlohu hrá evolúcia a genetická výbava. Druhy vyslovene prúdnicového tvaru sú často dravce. Druhy, ktoré nemajú nejakú časť tela zvýraznenú pochádzajú obyčajne z hlbokých vôd väčších jazier – v takomto prípade aj ich plutvy nie sú schopné zabezpečiť ideálne plávanie. Plutvy majú ryby párové – brušné a prsné a nepárové – chvostová a chrbtová, ritná, prípadne tuková.

Aj ústami sa ryby prispôsobujú svojmu životnému prostrediu. Dravé ryby majú ústnu dutinu značne ozubenú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podobe piestov mlynského kolesa. Horné ústa smerujúce nahor majú druhy chytajúce vodný hmyz, a druhy prijímajúce potravu najmä z hladiny. Vodorovne stavané ústa – koncové ústa sú najbežnejšie, ale druhy spodnej časti vodného stĺpca, dnové ryby majú často spodné ústa – napr. Corydoras, Brochis – pancierniky, sumčeky, nožovce, číky. Aj tvar gonopódia – samčieho pohlavného orgánu živorodiek patrí medzi určovacie znaky. Podobne mečík, ktorý sa vyvíja samcom rodu Xiphophorus. Je to vlastne predĺženie chvostovej plutvy, začína vyrastať samcom pri dospievaní, prípadne pri zmene pohlavia. Pre ryby je bočná čiara veľmi dôležitým orgánom, a je v živočíšnej ríši ojedinelý. Mnoho jej funkcií je ešte opradených tajomstvom, ale každopádne ryba sa pomocou nej dokáže orientovať, cítiť nebezpečenstvo. Oslepená ryba sa orientuje a pláva bez zaváhania vďaka bočnej čiare. Čeľaď Cichlideae sa vyznačuje dvoma bočnými čiarami. Meristické znaky hovoria o počte lúčov v plutvách, počte šupín, ktoré opisuje vzorec. Tento je druhovo špecifický.

Ryby oplývajú väčšinou monokulárnym videním. Existujú však aj druhy, ktoré sa tešia binokulárnemu videniu ako aj človek. Monokulárne videnie limituje ich pohľad na okolie, inak tieto druhy skladajú obraz. Ak takáto ryba chce vnímať svoju korisť zrakom, musí k nej pristupovať zboku. Vysvetlím to zrejme na človeku bližšom príklade – predstavte si králika – ak je ústami otočený ku vám – pozerá sa nabok – pred seba nevidí, ak vás chce vidieť – musí otočiť hlavu o 90°. Ryby nemajú slzné žľazy ani očné viečka – zavrieť oči nedokážu, ani plakať.

Sfarbenie rýb závisí najmä od podmienok prostredia, správania a režimu dňa a noci. Ryby hrajú rôznymi farbami, vyskytujú sa vo všetkých farbách, napriek to, ja by som povedal vďaka nedostatku svetla. Predsa len do vody prenikne menej slnečného svitu ako na suchú zem. Ryby dokážu svoju farbu aj zmeniť, čo môžeme aj my pozorovať vo svojom akváriu – je to však druhovo špecifické. Nočné sfarbenie môže byť teda odlišné od toho denného. Obyčajne vtedy stráca kontrast a ryby majú celkovo tmavšie farby. Niekedy je zmena tak veľká, že ryby si občas začínajúci akvarista pomýli. Podobne dokážu ryby meniť farbu pri chorobe – avšak vtedy nemusí isť len o stmavnutie, ale aj o vyblednutie. Krajšie a kontrastnejšie sfarbenie má ryba počas rozmnožovania, keď je v kondícii, pri predvádzaní v skupine, pred partnerkami apod., ak nie je stresovaná. Sfarbenie závisí aj od veku – mladé jedince sú často rovnako sfarbené, ale pri dospievaní sa dajme tomu samce sfarbia inak a samičky zostanú viac-menej rovnaké. Na sfarbenie rýb (napokon aj iných živočíchov) má vplyv potrava. Je zaujímavé, že sladká paprika, ktorá obsahuje množstvo prírodného farbiva karoténu sa používa na vyfarbenie kresby rýb.

Upozorniť by som chcel najmä na to, že ryby ktoré sú v akvaristických obchodoch nie sú sfarbené tak dobre, ako v prírode, alebo po dlhšej dobe u akvaristu. Dôvod je prozaický, v obchode, na verejnosti sú pod neustálym stresom. Takže, ak ste niekedy sklamaní, keď sa pozriete do literatúry a zapáči sa vám nejaký druh, ktorý potom v obchode vôbec nevyzerá tak pekne, vedzte, že ak mu poskytnete kvalitné podmienky, onedlho sa zafarbí do krásy. Naopak, mnohokrát sa vám veľmi páčia ryby, ktoré si kúpite a časom stratia pôvodné farby. V horšom prípade boli napichané nejakým farbivom, alebo boli “dopované” nejakým krmivom, ktoré obsahovali vysoké dávky farbív. Napr. astaxantínu, alebo karoténu. Samozrejme, niekedy nejde o nič zlé, len o zmenu sfarbenia vplyvom inej výživy. Napokon pri správnom kŕmení možno naopak dosiahnuť farby, aké ste predtým na svojich rybách nepozorovali.

Pohlavný dimorfizmus

Niektoré druhy rýb sa vyznačujú väčšími vonkajšími telesnými rozdielmi, iné menej, a niektoré vôbec, každopádne pohlavia sa rozlišujú inými vnútornými telesnými rozdielmi. Medzi vonkajšie rozdiely patrí najmä sfarbenie. Samce sú takmer vždy prenikavejšie sfarbené, ich kresba je bohatšia, kontrastnejšia. Pri niektorých druhoch, napr. neónke červenej, terčovcoch, skalároch je sfarbenie oboch pohlaví takmer totožné, pri niektorých druhoch sú rozdiely postrehnuteľné, no niektoré druhy prejavujú značné pohlavné rozdiely. Tvarom sa nejako výrazne ryby pohlavne obyčajne nelíšia. Na druhej strane z hľadiska rozlišovania je sfarbenie častokrát ťažko posúditeľné a tvar plutiev, celého tela je determinujúcejší. V prípadoch, kedy sa vzájomne pohlavia odlišujú tvarom, napr. tvarom plutiev, dĺžkou tela, tvarom úst, bruška apod. je veľmi veľa, sú však ťažšie identifikovateľné, pretože rozdiely sú častokrát len jemné, ale sú jednoznačnejšie ako sfarbenie. Samičky majú často zadné plutvy oblejšie, samčekovia ich majú hranatejšie, niekedy sa na nich vyskytuje škvrna. Samičky majú zvyčajne oblejšie, plnšie bruško ako samce. Chrbtová plutva samcov je rovnako obyčajne mohutnejšia, kontrastnejšia. Samce sú silnejšie, zvyčajne dorastajú do väčších dĺžok. Značný dimorfizmus sa prejavuje u pávích očiek – Poecilia reticulata, kde sú obe pohlavia veľmi rozdielne tvarom celého tela aj sfarbením. Samce sú v tomto prípade menšie, štíhlejšie a oveľa farebnejšie, samičky sú neraz celkom bez farby.