2006, 2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Grécko – staroveká krajina

Hits: 7077

Gréc­ko leží na juhu Euró­py. Je to kra­ji­na z boha­tou his­tó­ri­ou. Rozp­res­tie­ra sa na roz­lo­he 131 957 km2, žije tu tak­mer 11 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Roč­ne Gréc­ko nav­ští­vi viac ako 11 mili­ó­nov turis­tov (wal​kers​.sk). Hlav­ným mes­tom sú Até­ny

Ku Gréc­ku pat­rí asi 2000 ostro­vov, pre­važ­ne v Egej­skom mori. Medzi zná­me a veľ­ké pat­rí Kré­ta a Rho­dos. Už od sta­ro­ve­ku sa Gréc­ko roz­de­ľu­je na Make­do­niu na seve­re, Trá­kiu na seve­ro­vý­cho­de, Epi­rus na stre­do­zá­pa­de, Tesá­liu na stre­do­vý­cho­de, Rumé­liu ja juhu, Pelo­po­né­zu, Kré­tu, Egej­ské a Ión­ske ostro­vy. Medzi veľ­ké mes­tá pat­rí napr. Solún, Pire­us, Lari­sa, Xant­hi, Argos, Irak­lio, Korint. Gréc­ke deji­ny sú veľ­mi boha­té, jed­ny z naj­dl­h­ších a naj­výz­nam­nej­ších. Pred prí­cho­dom Gré­kov žili na úze­mí Gréc­ka Pelas­go­viaMinoj­ci. V 4 – 3 tisíc­ro­čí pred n.l do Gréc­ka pre­nik­li prvé gréc­ke kme­ne – Acháj­ci, kto­rí vytvo­ri­li prvú – Mykén­sku kul­tú­ru. Neskôr ich nasle­do­va­li ďal­šie kme­ne – Dóri, Ióni, Aiolo­via, Epi­ró­ti, Mace­dón­ci. Gréc­ka kul­tú­ra polo­ži­la zákla­dy európ­skej kul­tú­ry. Do 17. sto­ro­čia pat­ri­la medzi naj­kul­túr­nej­šie európ­ske cen­trá aj Kré­ta, kde vlád­li Benát­ča­nia (wiki​pe​dia​.sk). 

Kul­tú­ra súčas­né­ho Gréc­ka vychá­dza pre­dov­šet­kým z byzant­ských a zo sta­ro­ve­kých tra­dí­cií. Gréc­ka kul­tú­ra ako celok má bliž­šie k orien­tál­nym kra­ji­nám, ako k Euró­pe. Gré­ci sa radi zabá­va­jú pri hud­be, tan­ci, jed­le aj víne. Ľudo­vá hud­ba a tra­dič­né tan­ce sú naj­po­pu­lár­nej­šie a naj­viac udr­žia­va­né zo všet­kých európ­skych kra­jín. Dokon­ca aj dnes vzni­ka­jú nové ľudo­vé pies­ne. Vše­obec­ne zná­ma je gréc­ka lite­ra­tú­ra. V 9. sto­ro­čí pred n.l žil Homér. Veľ­mi zná­mi sú Sofo­kles, Euri­pi­des, Aichi­los, Aris­to­fa­nes, Hero­do­tos, Pla­tón, Aris­to­te­les. Gréc­ka kuchy­ňa je typic­ká stre­do­mor­ská. Pou­ží­va sa veľ­ké množ­stvo oli­vo­vé­ho ole­ja. Gréc­ko pat­rí medzi najob­ľú­be­nej­šie turis­tic­ké des­ti­ná­cie, hoj­ne nav­šte­vo­va­né sú ostro­vy Kré­ta, Rho­dos, Les­bos, Kefa­ló­nia, Kor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, polo­strov Chla­ki­di­ki. Za pamiat­ka­mi sa cho­dí do tých­to miest: Até­ny, Téby, Del­fy, Myké­ny, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Prís­pev­ky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2008, 2009, 2013, Časová línia, Fotografické reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 7192

Park Foto 2013 – ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu “Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 20 – 30 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne “objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie “boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom “hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Časová línia, Krajina, Turecko, Zahraničie

Turecko – zaujímavá hornatá krajina

Hits: 4694

Turec­ko leží pod Čier­nym morom. Z dvoch strán ho obklo­pu­je Stre­do­zem­né more. Suse­dí so Sýri­ou, s Ira­kom, s Irá­nom, s Armén­skom, s Gru­zín­skom. Malá časť úze­mia leží v Euró­pe na Bal­kán­skom polo­os­tro­ve (Východ­ná Trá­cia /​Rumé­lia), väč­ši­na úze­mia leží v juho­zá­pad­nej Ázii – na polo­os­tro­ve Malá Ázia (Ana­tó­lia). Obe čas­ti odde­ľu­je úži­na Bospor, Mar­mar­ské more a Dar­da­ne­ly (Wiki​pe​dia​.sk). Turec­ko je hor­na­tá kra­ji­na, naj­viac jeho východ­ná časť.

Úze­mie Turec­ka (Ana­tó­lia) pat­rí k naj­star­ším trva­lo osíd­le­ným regi­ó­nom na sve­te – ešte v neoli­te (Wiki​pe​dia​.sk). Pri­bliž­ne medzi 18. – 13. sto­ro­čím pred Kris­tom bola na úze­mí dneš­né­ho Turec­ka sta­ro­ve­ká Che­tit­ská ríša. Neskôr tu exis­to­va­la Frý­gia. Od 7. sto­ro­čia pred Kris­tom Lýdia, Caria a Lýcia. Od 12. sto­ro­čia pred Kris­tom je západ­né pobre­žie kolo­ni­zo­va­né aiol­ský­mi, dór­sky­mi a ión­sky­mi Grék­mi. Neskôr aj kolo­ni­zo­va­li aj sever­né a juž­né pobre­žie. V 6. – 5 sto­ro­čí bola Ana­tó­lia doby­tá Per­žan­mi, neskôr Ale­xan­drom Mace­dón­skym, po kto­ré­ho smr­ti sa roz­pad­la na hele­nis­tic­ké štá­ty: Bitý­nia, Kapa­dó­cia, Per­ga­mon a Pon­tos (Wiki​pe​dia​.sk). V Turec­ku je veľ­ké množ­stvo antic­kých pamia­tok, naj­mä v Efe­ze, Ther­mes­so­se, Hie­ra­po­li­se a aj v Istan­bu­le (orbi​on​.cz). Kon­com 1. sto­ro­čia pred Kris­tom gré­kov vys­trie­da­la Rím­ska ríša. Po jej roz­pa­de v roku 395 Turec­ko pri­pad­lo Byzant­skej ríši. Od 11. sto­ro­čia dochá­dza­lo ku turec­ké­mu osíd­ľo­va­niu. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sul­tá­nom Osman­skej ríše. Vytrva­la do roku 1923, kedy Mus­ta­fa Kemal Ata­türk zalo­žil repub­li­ku. 2 mili­ó­ny gré­kov opus­ti­lo Turec­ko a do Turec­ka odiš­lo asi 500 000 mos­li­mov roz­prá­va­jú­cich gréc­ky, albán­sky a bul­har­sky z Gréc­ka (Wiki​pe​dia​.sk). V Turec­ku žije počet­ná kurd­ská men­ši­na. 

Turec­ko je pomer­ne veľ­ká kra­ji­na, jeho roz­lo­ha je 780 580 km2 (wikit​ra​vel​.org), kde žilo v roku 2003 viac ako 68 mili­ó­nov oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.cz). Turec­ká zahra­nič­ná poli­ti­ka je už v 20. sto­ro­čí nasme­ro­va­ná do Euró­py. Turec­ko pat­rí ku zakla­da­jú­cim čle­nom OECD, v roku 1952 vstu­pu­je do NATO. Od roku 1959, kedy si poda­lo žia­dosť o člen­stvo v EHS, sa inten­zív­ne sna­ží vstú­piť do európ­skych hos­po­dár­skych štruk­túr. Dnes do Európ­skej únie (Wiki​pe​dia​.sk). Zau­jí­ma­vé sú skal­né mes­ta v Kap­pa­dó­cii, národ­ný park Pamuk­ka­le (orbi​on​.cz). Vo východ­nom (naj­hor­na­tej­šom) Turec­ku pra­me­nia rie­ky Euf­rat, Tig­ris a Aras (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­vyš­ším bodom je Ara­rat, kto­rý sa týči do výš­ky 5137 met­rov nad morom (Wiki​pe​dia​.cz). Je hra­nič­ným vrchom s Arménskom.

Hlav­ným mes­tom Turec­ka je Anka­ra. Iný­mi zná­my­mi mes­ta­mi je Anta­lya, naj­väč­šie mes­to Istan­bul, napr. Izmir, Trab­zon (wikit​ra​vel​.org), Bur­sa, Ada­na, Gazian­tep (Wiki​pe​dia​.cz). Istan­bul je mes­to roz­de­le­né na európ­sku a ázij­skú časť. Spo­je­nie tých­to dvoch kon­ti­nen­tov zabez­pe­ču­je Bospor­ský most (wikit​ra​vel​.org). Turec­ko je pod­ľa HDP na 15. mies­te na sve­te (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­po­pu­lár­nej­ším špor­tom je fut­bal. Klu­by ako Besik­tas Istan­bul, Fener­bah­ce Istan­bul, Gala­ta­sa­ray Istan­bul, (Wiki​pe​dia​.cz) Trab­zon­spor fut­ba­lo­vý fanú­šik pozná, neraz sa výraz­nej­šie pre­sa­di­li v tra­dič­ných európ­skych pohá­roch. Národ­ný tím v roku 2002 dosia­hol na Maj­strov­stvách sve­ta 3. miesto.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post