Príroda, Rastliny, Živočíchy, Veda, Organizmy, Fotografie

Taxonómia vybraných organizmov

skala
Hits: 16147

Ryby – Osteichthyes patrí do podkmeňa – Vertebrata, kmeňa Chordáty – Chordates. Najväčšie čeľade sú Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Na zaradenie do jednotlivých skupín sú rôzne názory odborníkov, obecne o tom rozhodujú meristické znaky – počet lúčov v plutvách, počet šupín. Pre jednotlivé druhy je opísaný vzorec, ktorý popisuje tieto znaky.

Ichtyológia je veda zaoberajúca sa rybami.

Trieda Myxini – Rad Myxiniformes – čeľaď  Myxinidae

Trieda Cephalospidomorphi – Rad Petromyzontiformes – čeľaď  Petromyzontidae

Trieda Elasmobranchii – Rad Carcharhiniformes – čeľade Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

  • Rad Heterodontiformes – čeľaď  Heterodontidae
  • Rad Hexanchiformes – čeľaď  Chlamydoselachidae, Hexanchidae
  • Rad Lamniformes – čeľade Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
  • Rad Orectolobiformes – čeľade Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
  • Rad Pristiophoriformes – čeľaď  Pristiophoridae
  • Rad Rajiformes – čeľade Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
  • Rad Squaliformes – čeľade Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
  • Rad Squatiniformes – čeľade Pristiophoridae, Squatinidae

Trieda Holocephali – Rad Chimaeriformes – čeľade Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Trieda Sarcopterygii – Rad Ceratodontiformes – čeľaď  Ceratodontidae

  • Rad Coelacanthiformes – čeľaď  Coelacanthidae
  • Rad Lepidosireniformes – čeľade Lepidosirenidae, Protopteridae

Trieda Actinopterygii – Rad Acipenseriformes – čeľade Acipenseridae, Polyodontidae

  • Rad Albuliformes – čeľade Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
  • Rad Amiiformes – čeľade Amiidae
  • Rad Anguilliformes – čeľade Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
  • Rad Ateleopodiformes – čeľade Ateleopodidae
  • Rad Atheriniformes – čeľade Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
  • Rad Aulopiformes – čeľade Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
  • Rad Batrachoidiformes – čeľade Batrachoididae
  • Rad Beloniformes – čeľade Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
  • Rad Beryciformes – čeľade Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
  • Rad Clupeiformes – čeľade Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
  • Rad Cypriniformes – čeľade Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
  • Rad Cyprinodontiformes – čeľade Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
  • Rad Elopiformes – čeľade Elopidae, Megalopidae
  • Rad Esociformes – čeľade Esocidae, Umbridae
  • Rad Gadiformes – čeľade Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
  • Rad Gasterosteiformes – čeľade Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
  • Rad Gonorynchiformes – čeľade Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
  • Rad Gymnotiformes – čeľade Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
  • Rad Characiformes – čeľade Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
  • Rad Lampridiformes – čeľade Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae, Veliferidae
  • Rad Lophiiformes – čeľade Antennariidae, Brachionichthyidae, Caulophrynidae, Centropomidae, Ceratiidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Chaunacidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Ogcocephalidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
  • Rad Mugiliformes – čeľade Mugilidae
  • Rad Myctophiformes – čeľade Myctophidae, Neoscopelidae
  • Rad Ophidiiformes – čeľade Aphyonidae, Bythitidae, Carapidae, Euclichthyidae, Ophidiidae, Parabrotulidae, Ranicipitidae
  • Rad Osmeriformes – čeľade Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Lepidogalaxiidae, Leptochilichthyidae, Microstomatidae, Opisthognathidae, Osmeridae, Platytroctidae, Retropinnidae, Salangidae, Sundasalangidae
  • Rad Osteoglossiformes – čeľade Gymnarchidae, Hiodontidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae
  • Rad Perciformes – čeľade Acanthuridae, Acropomatidae, Amarsipidae, Ammodytidae, Anabantidae, Anarhichadidae, Aplodactylidae, Apogonidae, Ariommatidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bathydraconidae, Bathymasteridae, Belontiidae, Blenniidae, Bovichthyidae, Bramidae, Callanthiidae, Callionymidae, Carangidae, Caristiidae, Centracanthidae, Centrarchidae, Centrolophidae, Centropomidae, Cepolidae, Cichlidae, Cirrhitidae, Clinidae, Coracinidae, Coryphaenidae, Creediidae, Cryptacanthodidae, Dactyloscopidae, Dinolestidae, Dinopercidae, Draconettidae, Drepanidae, Echeneididae, Elassomatidae, Eleotridae, Embiotocidae, Emmelichthyidae, Enoplosidae, Ephippidae, Epigonidae, Gempylidae, Gerreidae, Glaucosomatidae, Gobiesocidae, Gobiidae, Grammatidae, Haemulidae, Harpagiferidae, Helostomatidae, Chaenopsidae, Chaetodontidae, Champsodontidae, Chandidae, Channidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Cheimarrhichthyidae, Chiasmodontidae, Chironemidae, Icosteidae, Inermiidae, Kraemeriidae, Kuhliidae, Kurtidae, Kyphosidae, Labridae, Labrisomidae, Lactariidae, Latridae, Leiognathidae, Leptobramidae, Leptoscopidae, Lethrinidae, Lobotidae, Luciocephalidae, Lutjanidae, Luvaridae, Malacanthidae, Menidae, Microdesmidae, Monodactylidae, Mullidae, Nandidae, Nematistiidae, Nemipteridae, Nomeidae, Notograptidae, Nototheniidae, Odacidae, Odontobutidae, Opisthognathidae, Oplegnathidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Pempherididae, Pentacerotidae, Percidae, Percichthyidae, Percophidae, Pholidae, Pholidichthyidae, Pinguipedidae, Plesiopidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pseudochromidae, Ptilichthyidae, Rachycentridae, Rhyacichthyidae, Scaridae, Scatophagidae, Sciaenidae, Scombridae, Scombrolabracidae, Scytalinidae, Serranidae, Schindleriidae, Siganidae, Sillaginidae, Sparidae, Sphyraenidae, Stichaeidae, Stromateidae, Teraponidae, Tetragonuridae, Toxotidae, Trachinidae, Trichiuridae, Trichodontidae, Trichonotidae, Tripterygiidae, Uranoscopidae, Xenisthmidae, Xiphiidae, Zanclidae, Zaproridae, Zoarcidae
  • Rad Percopsiformes – čeľade Amblyopsidae, Aphredoderidae, Percopsidae
  • Rad Pleuronectiformes – čeľade Achiridae, Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Cynoglossidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Psettodidae, Samaridae, Scophthalmidae, Soleidae
  • Rad Polymixiiformes – čeľaď  Polymixiidae
  • Rad Polypteriformes – čeľaď  Polypteridae
  • Rad Saccopharyngiformes – čeľade Cyematidae, Eurypharyngidae, Monognathidae, Saccopharyngidae
  • Rad Salmoniformes – čeľade Salmonidae
  • Rad Scorpaeniformes – čeľade Abyssocottidae, Agonidae, Anoplopomatidae, Aploactinidae, Bembridae, Caracanthidae, Comephoridae, Congiopodidae, Cottidae, Cyclopteridae, Dactyloscopidae, Ereuniidae, Gnathanacanthidae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Hoplichthyidae, Liparidae, Normanichthyidae, Pataecidae, Platycephalidae, Psychrolutidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scorpaenidae, Triglidae
  • Rad Semionotiformes – čeľaď  Lepisosteidae
  • Rad Siluriformes – čeľade Ageneiosidae, Akysidae, Amblycipitidae, Amphiliidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Auchenipteridae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Clariidae, Cranoglanididae, Diplomystidae, Doradidae, Helogenidae, Heteropneustidae, Hypophthalmidae, Chacidae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Olyridae, Pangasiidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Scoloplacidae, Schilbidae, Siluridae, Sisoridae, Trichomycteridae
  • Rad Stephanoberyciformes – čeľade Barbourisiidae, Cetomimidae, Gibberichthyidae, Hispidoberycidae, Megalomycteridae, Melamphaidae, Mirapinnidae, Rondeletiidae, Stephanoberycidae,
  • Rad Stomiiformes – čeľade Gonostomatidae, Photichthyidae, Sternoptychidae, Stomiidae,
  • Rad Synbranchiformes – čeľade Chaudhuriidae, Mastacembelidae, Synbranchidae
  • Rad Tetraodontiformes – čeľade Balistidae, Diodontidae, Molidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae, Triacanthidae, Triodontidae
  • Rad Zeiformes – čeľade Caproidae, Grammicolepididae, Macrurocyttidae, Oreosomatidae, Parazenidae, Zeidae

Mäkkýše – Mollusca

Kmeň Mollusca – Podkmeň Amphineura – Trieda Aplacophora (Solenogastres), Polyplacophora

Podkmeň Conchifera – Trieda Monoplacophhora, Scaphopoda

Trieda Gastropoda – Podtrieda Prosobranchia – Rad Archaeogastropoda – čeľaď  Pomatidae, Viviparidae

Podtrieda Opistobranchia – Podtrieda Pulmonata – Rad Basommatophora – čeľaď  Acroloxidae, Ancylidae, Physidae, Lymnaeidae, Planrobidae

  • Rad Stylommatophora

Trieda Lamellibranchia (Bivalvia) – Podtrieda Paleotaxodonta (Protobranchia), Cryptodonta, Pteriomorpha (Anisomyaria, Toxodonta, Filibranchia), Schizodonta (Unionoidea),

Podtrieda Heterodonta – Rad Eualamelibranchia – čeľaď  Sphaeriidae

Podtrieda Adapedonta, Anomalodesmata, Septibranchia

Trieda Cephalopoda (hlavonožce) – Podtrieda Tetrabrachia – Rad Nautiloidea, Ammonoidea

Podtrieda Dibrachia – Rad Belemnoidea

  • Rad Decabranchia – Podrad Teuthoide (kalmary), Sepioidea (sépie)
  • Rad Vampyromorpha, Octobrachia (chobotnice)

Vodné

Vedný odbor zaoberajúci sa rastlinami sa nazýva botanika.

Oddelenie Bryophyta – machy – čeľaď  Ricciaceae

Oddelenie Lycopodiophyta – čeľaď  IsoÁtacea

Oddelenie Equisetophyta – prasličky – čeľaď  Equisetaceae

Oddelenie Polypodiophyta – plavúne – čeľaď  Dryopteridaceae, Marsileaceae, Osmundaceae, Thelypteridaceae

Oddelenie Pinophyta – borovicorasty – čeľaď  Pinaceae, Taxodiaceae

Oddelenie Magnoliophyta – Dvojklíčnolisté – čeľaď  Aceraceae, Aizodiaceae, Amaranthaceae, Anacardiaceae, Apiaceae, Aquifoliaceae, Asclepiadaceae, Asteraceae -astrovité, Balsaminaceae, Betulaceae – brezovité, Boraginaceae, Brassicaceae – kapustovité, Cabombaceae, Callitrichaceae, Campanulaceae – zvončekovité, Caprifoliaceae, Caryophyllaceae, Ceratophyllaceae, Chenopodiaceae, Clethraceae, Cornaceae, Cuscutaceae, Droseraceae – rosičkovité, Elatinaceae, Ericaceae, Gentianaceae – horcovité, Haloragaceae, Hypericaceae, Lamiaceae – hluchavkovité, Lentibulariaceae, Lythraceae, Malvaceae, Myricaceae, Nelumbonaceae, Nymphaeaceae – leknovité, Onagraceae, Plantaginaceae, Plumbaginaceae, Podostemaceae, Polygalaceae, Polygonaceae, Primulaceae – prvosienkovité, Ranunculaceae – iskerníkovité, Rosaceae – ružovité, Rubiaceae, Salicaceae – vŕbovité, Sarraceniaceae, Saururaceae, Saxifragaceae, Scrophulariaceae, Solanaceae – ľuľkovité, Trapaceae, Urticaceae, Verbenaceae, Violaceae – fialkovité

Jednoklíčnolisté – čeľaď  Acoraceae, Alismataceae, Araceae, Cyperaceae, Eriocaulaceae, Hydrocharitaceae, Iridaceae, Juncaceae, Juncaginaceae, Lemnaceae, Limnocharitaceae, Najadaceae, Orchidaceae, Poaceae, Pontederiaceae, Potamogetonaceae, Ruppiaceae, Sparganiaceae, Typhaceae, Xyridaceae, Zannichelliaceae, Zosteraceae

Nižšie rastliny – – Algae

Riasami sa vedecky zaoberá botanika pretože sú to rastliny, pre rozlíšenie od odborníkov na vyššie rastliny algológia.

Odelenie Glaucophyta

Oddelenie Rhodophyta – červené riasy – Trieda Rhodophyceae – Podtrieda Bangiophycidae – Rad Porphyridiales, Bangiale

Podtrieda Florideophycidae – Rad Batrachospermales, Corallinales, Ceramiales, Gigartinales

Oddelenie Heterokontophyta – rôznobičíkaté riasy – Trieda Chrysophyceae – žltohnedé riasy – Podtrieda Chrysophicidae – Rad Ochromonadales, Chrysamoebales, Hydrurales, Chrysosphaerales, Phaeothamniales, Parmales, Chrysomeridales, Chrysomanadales

Trieda Xantophyceae – Rad Heterochloridales, Botrydiales, Rhizochloridales, Mischococcales, Tribonematales, Vaucheriales

Trieda Bacillariophyceae (Diatomae) – rozsievky – Rad Naviculales

Podtrieda Coscinodiscophycideae – Rad Coscinodiscales

Podtrieda Fragillariophycideae – Podrad Araphidinae

Podtrieda Bacillariophycideae – Podrad Monoraphidineae, Biraphidineae

  • Rad Achnanthales, Rad Eunotiales

Trieda Phaeophycae – hnedé riasy, chaluhy – Rad Ectocarpales, Dictyotales, Laminariales, Fucales

Trieda Rhaphidiophyceae – zelenivky

Trieda Synurophyceae – Rad Synurales

Trieda Dictyochophyceae – Rad Pedinellales, Dictyochales

Trieda Pelagophyceae

Trieda Eustigmatophyceae

Oddelenie Dinophyta – Trieda Dinophyceae – Rad Peridiniales, Gonyaulacales, Gymnodiniales

Oddelenie Cryptophyta – Trieda Cryptophyceae – Rad Goniomonadales, Cryptomonadales, Chroomonadales

Oddelenie Haptophyta (Primnesiophyta) – Trieda Haptophyceae – Rad Primnesiales, Coccolithophoridales

Oddelenie Euglenophyta – Trieda Euglenophyceae – Rad Eutreptiales, Euglenales, Heteronematales

Oddelenie Chlorophyta – zelené riasy – Trieda Prasinophyceae

Trieda Chlamydophyceae – Rad Chlamydomonadales, Volvocales, Tetrasporales, Chlorococcales

Trieda Chlorophyceae – zelenivky – Rad Dunaliellales, Gloeodendrales, Chlorellales, Protosiphonales, Microsporales, Oedogoniales, Chaetophorales

Trieda Pleurastrophyceae

Trieda Ulvophyceae – Rad Ulotrichales, Cladophorales, Caulerpales (Bryopsidales), Dasycladales, Trentepohliales

Trieda Zygnematophyceae (Conjugatophyceae) – spájavky – Rad Zygnematales

  • Rad Desmidiales – Podrad Archidesmidiineae, Desmisiineae

Trieda Charophyceae – parožnatky – Rad Klebsormidiales, Coleochaetales, Charales

Oddelenie Chlorarachniophyta

Sinice

Sinice medzi Prokaryota. Riasy, vyššie rastliny, patria medzi eukaryotické organizmy (ide o principiálne inú stavbu bunky)

Siniciam sa často vraví aj modrozelené riasy, prípadne modrá riasa.

Odelenie Cyanophyta (Cyanobacteria) – sinice – Trieda Cyanophyceae – sinice – Rady Chroococcales, Chamaesiphonales, Nostocales, Oscillatoriales, Stigonemiales

Fish

Fish – Osteichthyes belongs to the subphylum Vertebrata, phylum Chordata. The largest families include Gobiidae, Cyprinidae, Cichlidae, Labridae, Loricariidae. Various opinions among experts exist regarding the classification into individual groups, generally decided based on meristic characters such as the number of rays in the fins, and the number of scales. Each species has a described pattern that outlines these characteristics.

Ichthyology is the science dealing with fish.

Class Myxini – Order Myxiniformes – family Myxinidae

Class Cephalospidomorphi – Order Petromyzontiformes – family Petromyzontidae

Class Elasmobranchii – Order Carcharhiniformes – families Carcharhinidae, Hemigaleidae, Leptochariidae, Proscyllidae, Pseudotriakidae, Scyliorhinidae, Triakidae

Order Heterodontiformes – family Heterodontidae
Order Hexanchiformes – families Chlamydoselachidae, Hexanchidae
Order Lamniformes – families Alopiidae, Cetorhinidae, Lamnidae, Megachasmidae, Mitsukurinidae, Odontaspididae, Pseudocarchariidae
Order Orectolobiformes – families Brachaeluridae, Ginglymostomatidae, Hemiscyllidae, Orectolobidae, Parascyllidae, Rhincodontidae, Stegostomatidae
Order Pristiophoriformes – family Pristiophoridae
Order Rajiformes – families Dasyatidae, Gymnuridae, Hexatrydonidae, Myliobatididae, Narcinidae, Plesiobatidae, Pristidae, Rajidae, Rhinidae, Rhinobatidae, Torpedinidae, Urolophidae
Order Squaliformes – families Centrophoridae, Dalatiidae, Echinorhinidae, Squalidae
Order Squatiniformes – families Pristiophoridae, Squatinidae

Class Holocephali – Order Chimaeriformes – families Callorhynchidae, Chimaeridae, Rhinochimaeridae

Class Sarcopterygii – Order Ceratodontiformes – family Ceratodontidae

Order Coelacanthiformes – family Coelacanthidae
Order Lepidosireniformes – families Lepidosirenidae, Protopteridae

Class Actinopterygii – Order Acipenseriformes – families Acipenseridae, Polyodontidae

Order Albuliformes – families Albulidae, Halosauridae, Notacanthidae
Order Amiiformes – family Amiidae
Order Anguilliformes – families Anguillidae, Colocongridae, Congridae, Derichthyidae, Heterenchelyidae, Chlopsidae, Moringuidae, Muraenesocidae, Muraenidae, Myrocongridae, Nemichthyidae, Nettastomatidae, Ophichthidae, Serrivomeridae, Synaphobranchidae
Order Ateleopodiformes – family Ateleopodidae
Order Atheriniformes – families Atherinidae, Bedotiidae, Dentatherinidae, Melanotaeniidae, Notocheiridae, Phallostethidae, Pseudomugilidae, Telmatherinidae
Order Aulopiformes – families Alepisauridae, Anotopteridae, Aulopodidae, Evermannellidae, Giganturidae, Chlorophthalmidae, Ipnopidae, Notosudidae, Omosudidae, Paralepididae, Pseudotrichonotidae, Scopelarchidae, Synodontidae
Order Batrachoidiformes – family Batrachoididae
Order Beloniformes – families Adrianichthyidae, Belonidae, Exocoetidae, Hemiramphidae, Scomberesocidae
Order Beryciformes – families Anomalopidae, Anoplogastridae, Berycidae, Diretmidae, Holocentridae, Monocentrididae, Trachichthyidae
Order Clupeiformes – families Clupeidae, Denticipitidae, Engraulidae, Chirocentridae, Pristigasteridae
Order Cypriniformes – families Balitoridae, Catostomidae, Cobitidae, Cyprinidae, Gyrinocheilidae
Order Cyprinodontiformes – families Anablepidae, Aplocheilidae, Cyprinodontidae, Fundulidae, Goodeidae, Poeciliidae, Profundulidae, Valenciidae
Order Elopiformes – families Elopidae, Megalopidae
Order Esociformes – families Esocidae, Umbridae
Order Gadiformes – families Bregmacerotidae, Gadidae, Macrouridae, Macrurocyttidae, Melanonidae, Merlucciidae, Moridae, Muraenolepididae, Phycidae, Steindachneriidae
Order Gasterosteiformes – families Aulorhynchidae, Aulostomidae, Centriscidae, Fistulariidae, Gasterosteidae, Hypoptychidae, Indostomidae, Macrorhamphosidae, Pegasidae, Solenostomidae, Syngnathidae
Order Gonorynchiformes – families Gonorhynchidae, Chanidae, Kneriidae, Phractolaemidae
Order Gymnotiformes – families Apteronotidae, Electrophoridae, Gymntotidae, Hypopomidae, Rhamphichthyidae, Sternoptychidae
Order Characiformes – families Anostomidae, Citharidae, Ctenoluciidae, Curimatidae, Erythrinidae, Gasterosteidae, Hemiodontidae, Hepsetidae, Characidae, Lebiasinidae
Order Lampridiformes – families Lamprididae, Lophotidae, Radiicephalidae, Regalecidae, Stylephoridae, Trachipteridae
Order Lophiiformes – families Antennariidae, Ceratiidae, Chaunacidae, Diceratiidae, Gigantactinidae, Himantolophidae, Linophrynidae, Lophiidae, Melanocetidae, Neoceratiidae, Oneirodidae, Thaumatichthyidae
Order Mugiliformes – families Mugilidae, Myxodipteridae
Order Osmeriformes – families Argentinidae, Bathylagidae, Galaxiidae, Mordaciidae, Osmeridae, Plecoglossidae, Retropinnidae, Salangidae, Salvelinidae, Scombresocidae, Stichaeidae
Order Osteoglossiformes – families Arapaimidae, Heterotididae, Ichthyodectidae, Mormyridae, Notopteridae, Osteoglossidae, Pantodontidae, Phractolaemidae, Pseudecheneidae
Order Perciformes – families Acropomatidae, Acanthochiridae, Acanthopagidae, Acanthuridae, Apogonidae, Arripidae, Banjosidae, Bathyclupeidae, Bramidae, Caproidae, Caristiidae, Centrogenyidae, Centrarchidae, Chaetodontidae, Channichthyidae, Cheilodactylidae, Chironemidae, Chironomidae, Cirrhitidae, Congiopodidae, Coryphaenidae, Cretolamnae, Cichlidae, Drepaneidae, Ephippidae, Gempylidae, Gerreidae, Grammatidae, Haemulidae, Hemerocoetidae, Holocentridae, Indotriacanthidae, Kyphosidae, Labridae, Leiognathidae, Lethrinidae, Lobotidae, Malacanthidae, Menidae, Monodactylidae, Moronidae, Mullidae, Nandidae, Nomeidae, Nototheniidae, Oplegnathidae, Oreosomatidae, Osphronemidae, Ostracoberycidae, Ostraciidae, Pempheridae, Pentacerotidae, Percaidae, Percichthyidae, Pinguipedidae, Polynemidae, Pomacanthidae, Pomacentridae, Pomatomidae, Priacanthidae, Pricanthidae, Pseudochromidae, Pseudocryptopterygidae, Rachycentridae, Raphidiidae, Rhamphocottidae, Rhinocryptidae, Scatophagidae, Scombridae, Scophthalmidae, Scorpaenidae, Serranidae, Siganidae, Sinipercidae, Sparidae, Sphyraenidae, Synodontidae, Terapontidae, Tetraodontidae, Toxotidae, Trachichthyidae, Trichodontidae, Uranoscopidae, Xiphionodontidae
Order Pleuronectiformes – families Achiropsettidae, Bothidae, Citharidae, Paralichthyidae, Pleuronectidae, Poecilopsettidae, Samaridae, Soleidae
Order Prionotiformes – family Prionotidae
Order Rajiformes – families Arhynchobatidae, Dasyatidae, Gurgesiellidae, Hexatrygonidae, Plesiobatidae, Platyrhinidae, Potamotrygonidae, Pristidae, Rajidae, Rhinobatidae, Rhinocardinidae, Rhynchobatidae, Urotrygonidae, Urolophidae
Order Salmoniformes – families Alepocephalidae, Argentinidae, Bathylagidae, Bathylutichthyidae, Chlorophthalmidae, Chauliodontidae, Denticipitidae, Evermannellidae, Ipnopidae, Leptochilichthyidae, Moridae, Opisthoproctidae, Osmeridae, Paralepididae, Retropinnidae, Salangidae, Salmonidae, Scorpaenidae, Stichaeidae, Synaphobranchidae, Trachipteridae
Order Scorpaeniformes – families Agonidae, Apistidae, Artedidraconidae, Bathydraconidae, Bothrionidae, Cottunculidae, Cryptacanthodidae, Cyclopteridae, Draconettidae, Ebinaniae, Hemitripteridae, Hexagrammidae, Liparidae, Lumpenidae, Nemiarchidae, Plectrogeniidae, Psychrolutidae, Rhamphocottidae, Scopaenidae, Sebastidae, Setarchidae, Synanceiidae, Triglidae, Zanclorhynchidae
Order Siluriformes – families Amblycipitidae, Anchariidae, Ariidae, Aspredinidae, Astroblepidae, Bagridae, Callichthyidae, Cetopsidae, Chacidae, Claroteidae, Clariidae, Diplomystidae, Doradidae, Heptapteridae, Heteropneustidae, Horabagridae, Ictaluridae, Loricariidae, Malapteruridae, Mochokidae, Nematogenyidae, Pangasidae, Parakysidae, Pimelodidae, Plotosidae, Pseudopimelodidae, Schilbeidae, Scoloplacidae, Sisoridae, Trichomycteridae
Order Stomiiformes – families Gonostomatidae, Idiacanthidae, Malacosteidae, Melanostomiidae, Photichthyidae, Stomiidae
Order Synbranchiformes – family Synbranchidae
Order Tetraodontiformes – families Balistidae, Diodontidae, Monacanthidae, Ostraciidae, Tetraodontidae
Order Zoarciformes – families Anarhichadidae, Bathymasteridae, Cryptacanthodidae, Zoarcidae

 

Akvaristika

Nádrž

skala
Hits: 21503

sa vyrábajú vo viac-menej štandardných rozmeroch. Zväčša je šírka a výška rovnaká a dĺžka je dvojnásobkom rozmeru výšky. Priestranné sú vhodnejšie pre tvorbu krásneho akvária, poskytujú väčšiu plochu. Sú dostať hotové v obchode, alebo sa dajú vyrobiť na mieru, samozrejme aj nepravidelné , so skosenými rohmi, s ohýbaným sklom atď. Veľkosť akvária si musíte vybrať sami, orientujte sa podľa nárokov rýb a rastlín, ktoré mienite chovať. Ja vám poradím, že väčšie akvárium je krajšie a udržuje sa jednoduchšie. Ak začínate s akvaristikou, začal by som s objemom 150-200 litrov. V minulosti boli obľúbené nádrže tzv. elementky. Nelepili sa, boli vyrobené z liateho skla. Používali sa len ako menšie nádrže – do 20 litrov, a boli veľmi náchylné na puknutie. Rozšírené boli aj nádrže v kovových rámoch. Nepoužíval sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdzavel a akvárium často tieklo. Pre prenos rýb a ako dočasné nádrže na burzách sa často používajú aj nádrže plastové. Dnes sa nádrže spájajú silikónom. Používa sa špeciálny akvaristický silikón, buď transparentný, alebo čierny.. Čierny považujem za vhodnejší, pretože ho menej narúšajú a zdá sa mi aj elegantnejší. Najpoužívanejší kvalitný silikón je Perennator.

Naozaj veľké nádrže, zväčša nad 1500 litrov sa lepia špeciálnymi a veľmi drahými materiálmi, prípadne celkom inou technológiou – jeden postup by som nazval zváranie skla. Napr. 1 600 000 litrová nádrž v Tropikáriu v Budapešti je riešená čiastočne murovanou stenou, ale zväčša 14 cm hrubým sklom, ktoré zaobstarala japonská firma. V prípade väčšieho akvária je vhodné, aby vaša nádrž mala výstuže – pozdĺžne pásiky skla. Ak máte nádrž cez 250 litrov alebo dlhšiu ako meter, hodí sa aj priečna výstuž. Pre spevnenie rohov je výborné, ak tvorca akvária vlepí úzky pásik skla aj po výške, a na strane dna, aj po obvode znútra nádrže. Dôležitým parametrom je hrúbka skla. Ak kúpite nádrž v obchode, bude spĺňať požiadavky, ktoré zodpovedajú norme. Iná situácia nastane, keď sa rozhodnete akvárium zlepiť vlastnými silami. Hrúbka skla veľmi závisí od tlaku na steny, čiže samotný objem nádrže nie je smerodajný parameter. Hrúbka potrebného skla závisí najmä od výšky akvária. Čím vyššie akvárium bude, tým väčší tlak bude v ňom spôsobovať a tým musí byť sklo hrubšie. Konkrétne čísla sa dajú nájsť v literatúre. Akvarista by mal myslieť aj na poistenie voči prasknutiu a tečeniu akvária. Je to nepríjemná vec, ktorá sa občas pritrafí. Niekedy opotrebovaním materiálu, niekedy nešťastným rozbitím. Akvárium je lepšie z hľadiska svetelných podmienok situovať skôr do tmavej časti miestnosti a tam, kam nedopadajú priame slnečné lúče, nie však pred okno a nie v protisvetle. Z hľadiska svetových strán je lepšie umiestnenie nádrže na západnú alebo východnú stranu. Nemalo by byť príliš vysoko – aby ste mali z pohľadu naň pôžitok a aby bola jeho údržba praktickejšia, dostupnejšia. Pri nádrži by mal byť dostatok priestoru na jeho údržbu.

Odporúčam umiestniť akvárium do výšky očí a radšej nižšie ako vyššie. Akvárium by nemalo byť ani príliš nízko – aj napr. kvôli deťom a opäť kvôli údržbe. Nádrž musí byť položená na rovnom podklade. Pri akomkoľvek objeme je vhodné, ak váha akvária nestojí na štyroch malých nohách. Tlak je vhodné rozšíriť na väčšiu plochu. Nádrž nesmie trpieť bodovými tlakmi, preto je vhodné pod ňu podložiť 1-2 cm hrubú vrstvu polystyrénu, karimatky, prípadne podobného materiálu, čím sa váha rozloží. Dajte pozor na to, aby pod akváriom nebolo niečo tvrdé a ostré, napr. zrnko štrku – tlak nádrže by spôsobil puknutie. Platí to aj pri prázdnom akváriu, vždy si ak kladiete akvárium na zem, dajte pod neho niečo mäkké, napr. polystyrén. Či vaša podlaha vydrží tlak, je otázka dôležitá, všeobecne ale môžem povedať, že začínajúci akvaristi majú v tomto príliš veľké obavy. Odporúčam umiestňovať väčšie akvária pri nosných stenách, zásadne nie do stredu miestnosti. Za väčšie akvárium považujem nádrže o objeme nad 150 litrov. Veľké akvária majú nad 1000 litrov. Oficiálna informácia hovorí, že bežné byty sú stavané na stálu záťaž 150 kg/m2. Ak chcete mať doma nádrž do 500 litrov a dom nemá nejaké zjavné ťažkosti so statikou, starosti s hmotnosťou vášho akvária hoďte za hlavu. Panel na sídlisku má vyššiu nosnosť ako bežný rodinný dom. Z hľadiska statiky, hmotnosti, je úplne jedno, či je záťaž na ôsmom poschodí, na trinástom, alebo na druhom. Ak to nie je miestnosť, pod ktorou sú už základy, tak na tom nezáleží.

Najmä pri väčších nádržiach treba zabezpečiť, aby nádrž držal stabilný, rovný stojan. Kompletne zariadené akvárium s objemom 300 litrov môže vážiť aj 400 – 500 kg. Aj pri manipulácii s nádržou buďte opatrní a myslite na to, že je pomerne ťažká. Ideálny stojan pre akvárium je kovový. Šikovný človek si dokáže vytvoriť alebo zadovážiť aj pekne pôsobiaci, napríklad drevom obložený stojan. Prípadne „stojan“ tvorí kombinácia murovky, ocele a dreva. Nádrž však môže byť zabudovaná do nábytku, do , technickým riešeniam sa medze nekladú. O tom, aký stojan je pre vás vhodný, sa poraďte s jeho výrobcom, predajcom, všetko závisí na záťaži, ktorú má niesť. K akváriu patrí krycie sklo. Obyčajne je z tenšieho skla ako steny nádrže. Je veľmi dobré, ak má zrezané rohy, pretože tým získate priestor pre kŕmenie, aj pre káble elektroinštalácie. Je praktické, ak nemusíte vždy odkladať krycie sklo, keď chcete rybičky nakŕmiť. V prípade, že chováte doma mačku, tá si dokáže občas uloviť z nezakrytého akváriu aj vašu rybičku. Na druhej strane, krycie sklo chráni pred prípadný zvieracími miláčikmi, ale aj malé pred nechceným kúpeľom. Samozrejme, že krycie sklo nie je nevyhnutné, napr. ak nám záleží na čo najlepšej priechodnosti svetla do akvária, možno zvoliť iné riešenie. Je však otázne, ako je v tomto prípade toto vaše riešenie bezpečné. Treba vziať do úvahy, či , ktoré je nad hladinou, je nejako zabezpečené proti vode, proti skratu, či sa hladina nečerí apod. Môžete si zhotoviť kryt s osvetlením, čím si zvýšite estetickú hodnotu celého kompletu. Krycie sklo účinne zamedzuje vyparovaniu vody z akvária – vlhkosti. Z hľadiska vášho rozhodovania je dôležité, čo vlastne chcete v akváriu mať. Spoločenské akvárium je najčastejším typom akvária. Zaňho považujte také akvárium, ktorého zloženie nemá snahu detailne napodobňovať prírodu. Najčastejšími chovancami takéhoto typického akvária sú mrenky, , menšieho vzrastu, ktoré sú aj svojou povahou spoločenské. Možné je aj zoskupenie rôznych druhov živorodiek, príkladov je veľa. Akvárium biotopové, niekedy aj nazývané prírodné, je také, v ktorom sa snažíte prispôsobiť čo najviac podmienkam v prírode. Článok o takýchto akváriách vyšiel v prvom čísle časopisu Akvárium.

Aquariums are manufactured in more or less standard dimensions. Usually, the width and height are the same, and the length is double the height. Spacious tanks are more suitable for creating beautiful aquariums as they provide a larger surface area. They can be purchased ready-made in stores or customized, including irregular shapes, beveled corners, curved glass, etc. You should choose the size of the aquarium based on the requirements of the fish and plants you intend to keep. Generally, larger aquariums are more visually appealing and easier to maintain. If you’re starting with aquaristics, consider beginning with a volume of 150-200 liters. In the past, popular tanks were called „elementky,“ made of cast glass, and used for smaller tanks up to 20 liters, but they were prone to cracking. Tanks in metal frames were also common, sealed with sealant instead of glue. Plastic tanks are often used for fish transportation and temporary setups at expos. Nowadays, tanks are bonded with silicone, with special aquarium silicone, either transparent or black, being commonly used. Black is considered more suitable as it is less affected by algae and appears more elegant. The most commonly used high-quality silicone is Perennator.

Really large tanks, typically over 1500 liters, are constructed using special and expensive materials or entirely different technologies, such as glass welding. For example, the 1,600,000-liter tank in the Tropicarium in Budapest is constructed with a partially brick wall but mainly with 14 cm thick glass acquired from a Japanese company. Larger tanks benefit from reinforcements, longitudinal strips of glass, and for tanks over 250 liters or longer than a meter, crosswise reinforcement is also suitable. To strengthen the corners, it’s excellent if the tank creator glues a narrow strip of glass along the height and along the bottom’s inner perimeter. The thickness of the glass is a crucial parameter, depending on the tank’s height. If you buy a tank from a store, it will meet the required standards. However, if you decide to build your own tank, the thickness of the glass depends on the tank’s height and can be found in literature. Aquarists should also consider insurance against tank leaks and water damage. Placing the aquarium in a darker part of the room, away from direct sunlight but not in front of a window, is advised for optimal lighting conditions. The west or east side is preferable concerning the cardinal directions. Placing the tank at eye level or slightly lower is recommended, considering both aesthetics and practical maintenance.

Especially for larger tanks, it’s essential to ensure the tank sits on a stable, level stand. A fully equipped 300-liter aquarium can weigh 400-500 kg. When handling the tank, caution is necessary due to its considerable weight. An ideal stand for an aquarium is made of metal, but a skillful person can create or acquire a nicely looking stand, possibly clad with wood. The tank can also be built into furniture, structures, and various technical solutions are possible. Regarding the suitable stand, consult with the manufacturer or seller, depending on the load it needs to bear. A glass cover is part of the aquarium setup. It is usually made of thinner glass than the tank walls. Having cut corners is practical, creating space for feeding and electrical cables. It is helpful if you don’t have to remove the glass every time you want to feed the fish. If you have a cat at home, a cover glass protects fish from being caught, and it’s also a safety measure for small children. Of course, a cover glass is not mandatory, and other solutions can be chosen if maximizing light transmission into the aquarium is crucial. However, the safety of alternative solutions needs to be considered. A cover glass effectively prevents water evaporation, maintaining humidity. When deciding on the type of aquarium, consider what you want to have in it.

A community aquarium is the most common type, not trying to precisely mimic nature. It typically includes fish like barbs, tetras, and smaller species with a social nature. Another type is a biotope or natural aquarium, where you try to adapt conditions as closely as possible to nature. The choice depends on your preferences and the type of aquatic environment you want to create.

Aquarien werden mehr oder weniger in Standardmaßen hergestellt. Üblicherweise sind die Breite und Höhe gleich, und die Länge ist das Doppelte der Höhe. Geräumige Tanks eignen sich besser zur Gestaltung schöner Aquarien, da sie eine größere Oberfläche bieten. Sie können fertig im Geschäft gekauft oder nach Maß angefertigt werden, einschließlich unregelmäßiger Formen, abgeschrägter Ecken, gebogenem Glas usw. Die Größe des Aquariums sollten Sie basierend auf den Anforderungen der Fische und Pflanzen wählen, die Sie halten möchten. Im Allgemeinen sind größere Aquarien optisch ansprechender und einfacher zu pflegen. Wenn Sie mit der Aquaristik beginnen, sollten Sie mit einem Volumen von 150-200 Litern beginnen. In der Vergangenheit waren beliebte Tanks sogenannte „Elementky“, aus gegossenem Glas hergestellt und für kleinere Tanks bis zu 20 Litern verwendet, aber sie neigten zum Reißen. Tanks in Metallrahmen waren ebenfalls üblich, mit Dichtstoff statt Klebstoff abgedichtet. Kunststofftanks werden häufig für den Fischtransport und temporäre Einrichtungen auf Messen verwendet. Heutzutage werden Tanks mit Silikon verbunden, wobei spezielles Aquariensilikon, entweder transparent oder schwarz, üblicherweise verwendet wird. Schwarz wird als geeigneter betrachtet, da es weniger von Algen beeinträchtigt wird und eleganter erscheint. Das am häufigsten verwendete hochwertige Silikon ist Perennator.

Wirklich große Tanks, typischerweise über 1500 Litern, werden mit speziellen und teuren Materialien oder ganz anderen Technologien hergestellt, wie zum Beispiel Glas schweißen. Zum Beispiel ist der 1.600.000-Liter-Tank im Tropicarium in Budapest teilweise mit einer gemauerten Wand, aber hauptsächlich mit 14 cm

dickem Glas aus einer japanischen Firma, konstruiert. Größere Tanks profitieren von Verstärkungen, länglichen Glasstreifen, und für Tanks über 250 Litern oder länger als einen Meter ist auch eine querverlaufende Verstärkung geeignet. Um die Ecken zu stärken, ist es ausgezeichnet, wenn der Erbauer des Tanks einen schmalen Glasstreifen entlang der Höhe und entlang des Bodens innerhalb des Tanks klebt. Die Dicke des Glases ist ein entscheidender Parameter, abhängig von der Höhe des Tanks. Wenn Sie einen Tank im Laden kaufen, entspricht er den erforderlichen Standards. Wenn Sie sich jedoch dazu entschließen, Ihren eigenen Tank zu bauen, hängt die Dicke des Glases von der Höhe des Tanks ab und kann in der Literatur gefunden werden. Aquarianer sollten auch eine Versicherung gegen Tanklecks und Wasserschäden in Betracht ziehen. Die Platzierung des Aquariums an einem dunkleren Ort im Raum, fernab von direktem Sonnenlicht, aber nicht vor einem Fenster, wird für optimale Lichtverhältnisse empfohlen. Die westliche oder östliche Seite ist im Hinblick auf die Himmelsrichtungen bevorzugt. Das Platzieren des Tanks auf Augenhöhe oder leicht darunter wird empfohlen, unter Berücksichtigung von Ästhetik und praktischer Wartung.

Besonders bei größeren Tanks ist es wichtig sicherzustellen, dass der Tank auf einem stabilen, ebenen Ständer steht. Ein vollständig ausgestattetes 300-Liter-Aquarium kann 400-500 kg wiegen. Bei der Handhabung des Tanks ist Vorsicht geboten, aufgrund seines erheblichen Gewichts. Ein idealer Ständer für ein Aquarium besteht aus Metall, aber eine geschickte Person kann einen schön aussehenden Ständer erstellen oder sich einen beschaffen, möglicherweise mit Holz verkleidet. Der Tank kann auch in Möbel, Strukturen eingebaut und verschiedene technische Lösungen sind möglich. Hinsichtlich des geeigneten Ständers sollten Sie sich mit dem Hersteller oder Verkäufer beraten, abhängig von der Belastung, die er tragen muss. Eine Glasabdeckung ist Teil der Aquariumausstattung. Sie besteht in der Regel aus dünnerem Glas als die Tankwände. Es ist sehr praktisch, wenn die Ecken geschnitten sind und Platz für das Füttern und elektrische Kabel bieten. Es ist hilfreich, wenn Sie das Glas nicht jedes Mal entfernen müssen, wenn Sie die Fische füttern möchten. Wenn Sie eine Katze zu Hause haben, schützt eine Abdeckung aus Glas die Fische davor, gefangen zu werden, und ist auch eine Sicherheitsmaßnahme für kleine Kinder. Natürlich ist eine Glasabdeckung nicht zwingend erforderlich, und es können andere Lösungen gewählt werden, wenn eine maximale Lichtdurchlässigkeit in das Aquarium wichtig ist. Die Sicherheit alternativer Lösungen muss jedoch berücksichtigt werden. Eine Glasabdeckung verhindert effektiv die Wasserverdunstung und erhält die Luftfeuchtigkeit. Bei der Entscheidung über den Typ des Aquariums sollten Sie berücksichtigen, was Sie darin haben möchten.

Ein Gemeinschaftsaquarium ist der häufigste Typ, der nicht versucht, die Natur genau nachzuahmen. Es umfasst typischerweise Fische wie Barben, Tetras und kleinere Arten mit sozialem Verhalten. Ein weiterer Typ ist das Biotop- oder Naturaquarium, bei dem versucht wird, die Bedingungen so genau wie möglich an die Natur anzupassen. Die Wahl hängt von Ihren Vorlieben und dem Typ des aquatischen Umfelds ab, das Sie schaffen möchten.

Akvaristika

Osvetlenie akvária

skala
Hits: 27584

je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do v nich ako u nás v dome či byte. v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.

Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené , pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne  1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.

Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12-14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo „ožívajú“ po zasvietení po predchádzajúcej „tme“, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich „presvedčím“ aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také „slepé“. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.

Light is an essential abiotic component that aquarium enthusiasts must consider in their homes. With its significant help, biological, biochemical, and physical processes take place in the aquarium. In the temperate zone where I am located, and probably many of you, the sunlight duration from fall to spring is insufficient. Therefore, providing artificial lighting is necessary. While sunlight is the primary source of energy, it’s not highly desirable in aquariums. In nature, sunlight doesn’t penetrate below the water surface, but in artificial tanks, it often hits the side walls, leading to algae growth on the glass and in the water. Additionally, water currents flow in valleys, which are often cut into the landscape, making it harder for sunlight to penetrate the water.

For these reasons, I recommend placing the aquarium in a darker part of the room and using artificial light during the day. It’s evident that some sunlight will still reach the entire setup. Fish probably wouldn’t enjoy swimming in constant darkness either. Aesthetic and functional aspects also play a role, especially when observing aquarium life. Fish can’t perceive light with their eyes as much as mammals or insects. They mainly sense light through their skin, covering their entire body surface. Excess light in the aquarium leads to green algae, while a lack of light results in brown algae. In the past, incandescent bulbs were used in breeding. However, this practice has been abandoned as they’re more suitable as a heat source than a light source. Compact fluorescent bulbs are a common alternative, but their efficiency is lower.

Fluorescent tubes are preferred for aquariums taller than 50 cm. High-Intensity Discharge (HQI) lamps are recommended for even better penetration in taller tanks. Regular maintenance and replacement of tubes are crucial for optimal performance. Precautions, such as using a ballast before the switch and starter, can extend the life of fluorescent tubes. Having a regular and objectively controllable light schedule is crucial for the aquarium’s well-being. Timers are better than relying on human intervention. Aquarium kits with plants should receive light for 12-14 hours a day for optimal growth. Providing light only in the evening is a misconception. The regularity of the light regime significantly affects the activity and overall behavior of fish. Some fish change their swimming patterns based on the light source’s direction. In conclusion, proper lighting is vital for a thriving aquarium, considering factors like light type, duration, and schedule.

Licht ist eine wesentliche abiotische Komponente, mit der sich der Aquarianer in seiner Wohnung auseinandersetzen muss. Mit seiner erheblichen Hilfe laufen biologische, biochemische und physikalische Prozesse im Aquarium ab. Da die Sonneneinstrahlung im gemäßigten Bereich, in dem ich mich befinde und wahrscheinlich viele von Ihnen, von Herbst bis Frühling unzureichend ist, ist die Bereitstellung künstlicher Beleuchtung notwendig. Während Sonnenlicht die primäre Energiequelle ist, ist es in Aquarien nicht besonders wünschenswert. In der Natur dringt Sonnenlicht nicht unter die Wasseroberfläche, trifft aber in künstlichen Behältern oft auf die Seitenwände, was zu Algenwachstum auf dem Glas und im Wasser führt. Darüber hinaus fließen Wasserströme in Tälern, die oft in die Landschaft geschnitten sind, was es für Sonnenlicht erschwert, ins Wasser einzudringen.

Aus diesen Gründen empfehle ich, das Aquarium in einem dunkleren Teil des Raumes zu platzieren und tagsüber künstliches Licht zu verwenden. Es ist offensichtlich, dass trotzdem etwas Sonnenlicht die gesamte Einrichtung erreicht. Fische würden wahrscheinlich auch nicht gerne in ständiger Dunkelheit schwimmen. Ästhetische und funktionale Aspekte spielen ebenfalls eine Rolle, insbesondere beim Beobachten des Aquariumlebens. Fische können Licht nicht so stark mit ihren Augen wahrnehmen wie Säugetiere oder Insekten. Sie nehmen Licht hauptsächlich durch ihre Haut wahr, die ihre gesamte Körperoberfläche bedeckt. Überschüssiges Licht im Aquarium führt zu grünem Algenwachstum, während Lichtmangel zu braunen Algen führt. In der Vergangenheit wurden Glühlampen zur Zucht verwendet. Diese Praxis wurde jedoch aufgegeben, da sie eher als Wärmequelle denn als Lichtquelle geeignet sind. Kompaktleuchtstofflampen sind eine übliche Alternative, aber ihre Effizienz ist geringer.

Fluoreszierende Röhren werden für Aquarien über 50 cm Höhe bevorzugt. Für noch bessere Durchdringung in höheren Tanks werden Hochdruckentladungslampen (HQI) empfohlen. Regelmäßige Wartung und Austausch der Röhren sind entscheidend für eine optimale Leistung. Vorsichtsmaßnahmen wie die Verwendung eines Vorschaltgeräts vor dem Schalter und dem Starter können die Lebensdauer von Leuchtstoffröhren verlängern. Ein regelmäßiger und objektiv kontrollierbarer Lichtplan ist entscheidend für das Wohlbefinden des Aquariums. Timer sind besser als die Abhängigkeit von menschlichem Eingreifen. Aquariumsets mit Pflanzen sollten für optimales Wachstum 12-14 Stunden am Tag beleuchtet werden. Die Vorstellung, dass es ausreicht, einem prosperierenden Aquarium nur abends Licht zu geben, ist ein Irrtum. Die Regelmäßigkeit des Lichtregimes beeinflusst das Verhalten und die Gesamtbewegung der Fische erheblich. Einige Fische ändern sogar ihre Schwimmuster basierend auf der Richtung der Lichtquelle. Zusammenfassend ist eine ordnungsgemäße Beleuchtung für ein blühendes Aquarium unerlässlich, wobei Faktoren wie Lichttyp, Dauer und Zeitplan zu berücksichtigen sind.

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Malawi Bloat – choroba afrických cichlíd

skala
Hits: 16815

Autor príspevku – Róbert Toman

Jedna z hlavných príčin neúspechov chovu Tropheusov je ochorenie, ktorému zvyčajne podľahnú všetky behom niekoľkých dní. Toto ochorenie je známe pod názvom „ bloat“ alebo „bloat“, čo znamená „nafúknutý“. Hoci sa označuje ako malawské ochorenie, postihuje aj ryby z jazera Viktória a najmä . Najcitlivejšie sú ryby, ktoré sa živia prevažne rastlinnou potravou. Veľmi dôležité je rozpoznať prvé príznaky ochorenia a ihneď zahájiť liečbu.

Príznaky ochorenia sa prejavujú v niekoľkých štádiách: 1. Ryby vypľúvajú potravu až úplne prestávajú žrať, prehýbajú sa v bokoch zo strany na stranu, zväčší sa im brušná dutina (nafúknutie) a z ritného otvoru im vychádzajú tenké biele výkaly namiesto normálnych čierno-hnedých. V okolí ritného otvoru sa môžu vyskytnúť červené škvrny až vriedky. Počas týchto príznakov dochádza pravdepodobne k vážnemu poškodeniu pečene, obličiek a plynového mechúra. 2. Ryby veľmi schudnú, skrývajú sa, ležia na dne, kolíšu sa, majú sťažené dýchanie, stmavnú a behom 1 – 2 dní hynú.

Je dosť prekvapujúce, aké rôzne príčiny môžu spôsobiť toto vážne ochorenie a úhyn týchto nádherných rýb. Najčastejšie sa jedná o chyby chovateľa a nejde len o ochorenie, ktoré by zapríčinilo nevhodné kŕmenie (napr. živá ). Ide napríklad o väčšie zásahy do životného prostredia rýb v akváriu. Dôvodov je niekoľko: 1. stresovanie rýb. Tropheusy sú veľmi citlivé na pôsobenie rôznych stresorov a mnohí pripisujú hlavný dôvod vzniku tohto ochorenia práve pôsobeniu stresu. Tým sa znižuje odolnosť rýb voči ochoreniam. Ako stresový faktor sa najčastejšie uplatňuje prevoz rýb, zmena osádky (pridávanie nových jedincov, najmä vlastného druhu a formy), veľká zmena zariadenia akvária, odchyt rýb v akváriu. V podstate všetky ďalšie faktory môžeme označiť za stresory.

2. nízky počet jedincov chovnej . Tropheusy žijú hierarchicky v húfoch a v prípade malého počtu jedincov alebo nedostatku úkrytov dominantný jedinec (väčšinou samec) napáda ostatné ryby svojho druhu a formy.

3. nesprávne kŕmenie. Tropheusy sú rastlinožravé ryby, preto sa neodporúča skrmovať živočíšne bielkoviny, najmä nie teplokrvných živočíchov (mäso). Hlavnou zložkou potravy by mali byť kvalitné vločkové na báze (Spirulina). Ďalej je možné skrmovať rastlinné produkty, ako je hlávkový šalát, varené cestoviny a podobne. Ako doplnok sa môžu skrmovať aj mrazené cyklopy, prípadne kvalitné patentky, žiabronôžky, ale iba dospelým rybám, ktoré sú už odolnejšie. S touto potravou radšej opatrne, prípadne neexperimentovať vôbec. Rastlinožravé ryby majú dlhý tráviaci systém, čomu zodpovedá aj dlhší spracovania potravy. Rozklad nedostatočne strávenej alebo neúplne vylúčenej potravy v črevách, môže spôsobiť podráždenie črevnej steny a stresovať ryby, čím sa zároveň otvára cesta pre invazívne parazity.

4. prekrmovanie. Dôležité je podávať krmivo v malých dávkach, niekoľkokrát denne, aby nedošlo k jednorazovému prekŕmeniu rýb. Tropheusy sú veľmi žravé ryby a v prípade dostatku potravy sú schopné sa nažrať „do prasknutia“. Ryby sú veľmi náchylné najmä po prenesení do inej , napr. po nákupe. Vtedy musí byť chovateľ zvlášť opatrný a kŕmiť len veľmi striedmo. Častejším kŕmením v nižších dávkach sa dá zároveň eliminovať agresivita medzi jedincami vlastného druhu/formy.

5. zlá kvalita . Jeden z ďalších veľmi dôležitých faktorov je čistota vody. Nevyhnutná je pravidelná výmena vody v množstve okolo 30 % objemu nádrže každý týždeň, i keď názory na množstvo a obdobie výmeny vody sa líšia. Ďalej je to nedostatočné okysličovanie vody, čím je vo vode málo kyslíka pre denitrifikačné baktérie a klesá kvalita vody (zvýšený obsah dusičnanov).

Pridávanie – niektorí chovatelia pridávajú do vody kuchynskú soľ z dôvodu zvýšenia pH k alkalickému. Týmto spôsobom však nedochádza k zvyšovaniu pH, ale ryby reagujú niekedy veľmi negatívne na vyšší obsah NaCl.

Pôvodca ochorenia

V tomto bode sa názory akvaristov líšia. Niektorí uvádzajú, že je to ochorenie bakteriálneho pôvodu, ďalší zase parazitárneho pôvodu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o protozoálneho parazita, ktorý sa normálne nachádza v črevách zdravých rýb a v prípade oslabenia jedinca, napr. pôsobením stresu, dochádza k rozmnoženiu týchto organizmov a blokujú tráviaci systém. Tým vznikajú problémy s prijímaním potravy. Parazit sa dostáva cez stenu čreva do telovej dutiny a dochádza k „nafúknutiu“ brušnej dutiny. Diskutuje sa tiež o nákazlivosti tejto choroby. Pravdepodobne je to nákazlivé ochorenie, pretože neochorie len jedna ryba, ale väčšinou tri a viac. Mohlo by sa zdať, že sa jedná o pôsobenie stresoru na všetky ryby v akváriu, a preto dochádza k ochoreniu všetkých jedincov. Príznaky sa však neprejavujú u všetkých naraz, ale postupne. Napr. prvý deň prestane žrať jedna ryba, druhý deň prestane žrať ďalšia a u prvej sa začnú prejavovať príznaky poškodenia tráviaceho systému (nafúknutie) a tak ďalej.

Liečba

Liečba je možná iba v prvom štádiu ochorenia. Čím neskôr sa s liečbou začne, tým menšia je šanca na uzdravenie. Ak sa prejavia príznaky druhého štádia ochorenia, je neskoro. Väčšinou je potrebné liečiť kompletne celú nádrž, neprelovovať ryby do zvláštnej nádrže, pretože to ochorenie ešte zhorší a ryby hynú. Je však možné použiť aj karanténnu nádrž. Na liečbu používajú akvaristi rôzne obdoby antibiotika Metronidazol (Entizol, Emtyl, Flagyl, Metryl, Protostat, Satric, Neo-Tric), ktorý sa používa v humánnej medicíne pri gynekologických problémoch, prípadne ďalšie druhy antibiotík.

Liečba Metronidazolom

Ak sa vyskytnú príznaky 1.štádia ochorenia, vymení sa 30 % vody, aby sa zlepšila kvalita vody, zvýši sa vzduchovanie a znova sa vymení asi 50 % vody. Odporúča sa odstrániť všetky biologické filtre, pretože liečivá väčšinou zabíjajú denitrifikačné baktérie. Počas liečby sa nezapína osvetlenie. Je vhodné postupne zvýšiť teplotu na 28-30 °C, ale zároveň aj silno vzduchovať. Zvýšením teploty sa zrýchli metabolizmus rýb a podporí ich imunitný systém. Zároveň sa zrýchľuje životný cyklus pôvodcu ochorenia. Metronidazol sa potom aplikuje v dávke 100 mg na 38 l vody. Dávka sa opakuje v prípade potreby každé dva dni až kým ryby nezačnú prijímať potravu. Ak ryby prežijú, uzdravia sa behom týždňa.
Liečivo je možné podávať aj v potrave v prípade pri objavení sa príznakov ochorenia, ale ešte v čase, keď ryby prijímajú potravu. Vtedy sa dávka liečiva rozpustí v lyžičke vody z akvária a k tomu sa pridajú granule alebo vločky, nechajú sa nasiaknuť roztokom liečiva a krmivo sa potom vloží do akvária. Po liečbe sa vymení 50 % vody.

Liečba ďalšími antibiotikami

  • Oxytetracyklín hydrochlorid – používa sa dávka 30 mg (pri veľmi tvrdej vode až 50 mg) na liter vody počas 3 dní. Na 3. deň sa vymení 30 – 50 % vody a liečba sa opakuje. Toto liečivo je zvlášť citlivé na , preto sa musí dodržať spôsob liečby bez osvetlenia.
  • Minocyklín – používa sa v dávke 7 mg na liter vody počas 2 dní, potom sa vymení 100 % vody a znova sa liečba opakuje. Ak sa používa viac ako dve dávky, väčšinou je smrteľný. Preto sa používa len v prípade krajnej núdze.

Author of the post – Róbert Toman

One of the main reasons for failures in keeping Tropheus is a disease to which all fish usually succumb within a few days. This disease is known as „Malawi bloat“ or simply „bloat,“ meaning „swollen.“ Although it is referred to as Malawi disease, it also affects fish from Lake Victoria and especially Lake Tanganyika. The most sensitive are fish that primarily feed on plant-based food. It is crucial to recognize the first symptoms of the disease and start treatment immediately.

The symptoms of the disease manifest in several stages:

  • Fish spit out food and eventually stop eating altogether.
  • They bend in the sides, enlarge their abdominal cavity (swelling), and thin white feces come out of the anal opening instead of normal brown-black ones.
  • Red spots or ulcers may appear around the anal opening.
  • During these symptoms, there is likely severe damage to the liver, kidneys, and swim bladder.

Fish lose a lot of weight, hide, lie at the bottom, sway, have difficulty breathing, darken, and die within 1-2 days.

Causes of the disease:

It is quite surprising how various causes can lead to this severe illness and the death of these beautiful fish. Most commonly, it is due to mistakes made by the keeper, and it’s not just about disease caused by inappropriate feeding (e.g., live food). It includes more significant interventions in the fish’s environment in the aquarium. There are several reasons:

  • Stressing the fish: Tropheus are very sensitive to various stressors, and many keepers attribute the main reason for the onset of this disease to stress. This reduces the fish’s resistance to diseases. The most common stress factor is fish transport, changes in the aquarium population (adding new individuals, especially of the same species and form), significant changes in the aquarium setup, and catching fish in the aquarium. Essentially, all other factors can be considered stressors.
  • Low number of individuals in the breeding group: Tropheus live hierarchically in groups, and in the case of a small number of individuals or a lack of hiding places, the dominant individual (usually a male) attacks other fish of the same species and form.
  • Incorrect feeding: Tropheus are herbivorous fish, so feeding them animal proteins, especially non-warm-blooded animals (meat), is not recommended. The main component of their diet should be high-quality flake food based on algae (Spirulina). They can also be fed plant products such as lettuce, cooked pasta, and the like. As a supplement, they can be fed frozen cyclops or high-quality pellets, shrimp, and brine shrimp, but only to adult fish that are more resistant. Be cautious with this food, or better yet, don’t experiment at all. Herbivorous fish have a long digestive system, corresponding to the longer time needed for food processing. Decomposition of poorly digested or incompletely excreted food in the intestines can cause irritation of the intestinal wall and stress the fish, opening the way for invasive parasites.
  • Overfeeding: It is essential to feed in small portions several times a day to avoid overfeeding the fish at once. Tropheus are very voracious fish, and with enough food, they can gorge themselves „to bursting.“ Fish, especially after being transferred to another tank, for example, after purchase, are particularly susceptible. At that time, the keeper must be extra cautious and feed very moderately. Feeding more frequently in smaller portions can also eliminate aggression between individuals of the same species/form.
  • Poor water quality: Another crucial factor is water cleanliness. Regular water changes of around 30% of the tank volume every week are necessary, although opinions on the amount and timing of water changes vary. Insufficient oxygenation of the water, leading to low oxygen levels for denitrifying bacteria, also contributes to poor water quality (increased nitrate content).
  • Adding salt: Some keepers add table salt to the water to increase the pH to alkaline levels. However, this does not actually raise the pH, and fish sometimes react very negatively to higher NaCl content.

Disease Agent

At this point, the opinions of hobbyists differ. Some state that it is a disease of bacterial origin, while others claim it is of parasitic origin. Most likely, it is a protozoal parasite that normally resides in the intestines of healthy fish. When the individual is weakened, for example, due to stress, these organisms multiply, blocking the digestive system. This leads to problems with food intake. The parasite enters the body cavity through the intestinal wall, causing „swelling“ of the abdominal cavity. There is also discussion about the contagiousness of this disease. It is likely a contagious disease because not only one fish gets sick but usually three or more. It might seem that it is the effect of stress on all fish in the aquarium, leading to the illness of all individuals. However, the symptoms do not manifest in all at once but gradually. For example, on the first day, one fish stops eating, on the second day, another stops, and the first one begins to show symptoms of digestive system damage (swelling), and so on.

Treatment

Treatment is possible only in the first stage of the disease. The later treatment begins, the smaller the chance of recovery. If symptoms of the second stage of the disease appear, it is too late. It is usually necessary to treat the entire tank completely; moving fish to a separate tank worsens the disease, and the fish die. However, it is possible to use a quarantine tank. For treatment, hobbyists use various periods of the antibiotic Metronidazole (Entizol, Emtyl, Flagyl, Metryl, Protostat, Satric, Neo-Tric), which is used in human medicine for gynecological problems, or other antibiotics.

Metronidazole Treatment

If symptoms of the first stage of the disease appear, 30% of the water is changed to improve water quality, aeration is increased, and about 50% of the water is changed again. It is recommended to remove all biological filters because medications usually kill denitrifying bacteria. During treatment, lighting is turned off. It is advisable to gradually raise the temperature to 28-30 °C while strongly aerating. Increasing the temperature accelerates fish metabolism and boosts their immune system. At the same time, the life cycle of the disease agent is accelerated. Metronidazole is then applied at a dose of 100 mg per 38 liters of water. The dose is repeated every two days as needed until the fish start eating. If the fish survive, they will recover within a week. The medication can also be administered in food if symptoms appear during a time when the fish are still eating. The medication dose is dissolved in a spoonful of aquarium water, and pellets or flakes are added, allowed to soak in the medication solution, and then placed in the aquarium. After treatment, 50% of the water is changed.

Treatment with other antibiotics:

  • Oxytetracycline hydrochloride: A dose of 30 mg (up to 50 mg in very hard water) per liter of water is used for 3 days. On the 3rd day, 30-50% of the water is changed, and the treatment is repeated. This medication is especially sensitive to light, so the treatment method without light must be followed
  • Minocycline: A dose of 7 mg per liter of water is used for 2 days, then 100% of the water is changed, and the treatment is repeated. If used more than twice, it is usually fatal. Therefore, it is used only in cases of extreme necessity.

Autor des Beitrags – Róbert Toman

Eine der Hauptursachen für Misserfolge bei der Haltung von Tropheus ist eine Krankheit, der normalerweise alle Fische innerhalb weniger Tage zum Opfer fallen. Diese Krankheit ist als „Malawi-Bloat“ oder einfach „Bloat“ bekannt, was „geschwollen“ bedeutet. Obwohl es als Malawi-Krankheit bezeichnet wird, betrifft es auch Fische aus dem Viktoriasee und insbesondere dem Tanganjikasee. Am anfälligsten sind Fische, die sich hauptsächlich von pflanzlicher Nahrung ernähren. Es ist entscheidend, die ersten Symptome der Krankheit zu erkennen und sofort mit der Behandlung zu beginnen.

Die Symptome der Krankheit zeigen sich in mehreren Stadien:

1. Die Fische spucken Futter aus und hören schließlich ganz auf zu fressen.
2. Sie beugen sich an den Seiten, vergrößern ihre Bauchhöhle (Schwellung), und anstelle von normalen braun-schwarzen treten dünne weiße Fäkalien aus der Afteröffnung aus.
3. Rote Flecken oder Geschwüre können um die Afteröffnung herum auftreten.
4. Während dieser Symptome kommt es wahrscheinlich zu schweren Schäden an Leber, Nieren und Schwimmblase.

Die Fische verlieren viel Gewicht, verstecken sich, liegen am Boden, schaukeln, haben Schwierigkeiten beim Atmen, verdunkeln sich und sterben innerhalb von 1-2 Tagen.

Ursachen der Krankheit:

Es ist überraschend, wie verschiedene Ursachen zu dieser schweren Krankheit und dem Tod dieser schönen Fische führen können. Am häufigsten liegt es an Fehlern des Halters, und es geht nicht nur um Krankheiten, die durch ungeeignetes Füttern (z. B. Lebendfutter) verursacht werden. Es handelt sich um größere Eingriffe in die Umgebung der Fische im Aquarium. Es gibt mehrere Gründe:

1. Stress für die Fische:
– Tropheus sind sehr empfindlich gegenüber verschiedenen Stressfaktoren, und viele Halter führen den Hauptgrund für das Auftreten dieser Krankheit auf Stress zurück. Dies verringert die Widerstandsfähigkeit der Fische gegenüber Krankheiten. Der häufigste Stressfaktor ist der Fischtransport, Veränderungen in der Aquariumbevölkerung (Hinzufügen neuer Individuen, insbesondere derselben Art und Form), signifikante Veränderungen in der Aquariumeinrichtung und das Fangen von Fischen im Aquarium. Grundsätzlich können alle anderen Faktoren als Stressoren bezeichnet werden.

2. Geringe Anzahl von Individuen in der Zuchtgruppe:
– Tropheus leben hierarchisch in Gruppen, und bei einer geringen Anzahl von Individuen oder einem Mangel an Versteckmöglichkeiten greift das dominante Individuum (meist ein Männchen) andere Fische derselben Art und Form an.

3. Falsche Fütterung:
– Tropheus sind pflanzenfressende Fische, daher wird davon abgeraten, ihnen tierische Proteine zu füttern, insbesondere von nicht warmblütigen Tieren (Fleisch). Die Hauptkomponente ihrer Ernährung sollte hochwertiges Flockenfutter auf Algenbasis (Spirulina) sein. Sie können auch pflanzliche Produkte wie Kopfsalat, gekochte Pasta und dergleichen füttern. Als Ergänzung können gefrorene Cyclops oder hochwertige Pellets, Garnelen und Artemia gefüttert werden, jedoch nur an erwachsene Fische, die widerstandsfähiger sind. Seien Sie vorsichtig mit dieser Nahrung oder besser noch, experimentieren Sie überhaupt nicht. Pflanzenfressende Fische haben ein langes Verdauungssystem, was der längeren Zeit zur Nahrungsverarbeitung entspricht. Der Abbau schlecht verdauter oder unvollständig ausgeschiedener Nahrung im Darm kann die Darmwand reizen und die Fische stressen, was den Weg für invasive Parasiten öffnet.

4. Überfütterung:
– Es ist wichtig, in kleinen Portionen mehrmals täglich zu füttern, um eine Überfütterung der Fische zu vermeiden. Tropheus sind sehr gefräßige Fische und können sich bei ausreichend Futter „bis zum Platzen“ vollstopfen. Fische sind besonders nach dem Transfer in ein anderes Becken, zum Beispiel nach dem Kauf, anfällig. Zu diesem Zeitpunkt muss der Halter besonders vorsichtig sein und sehr mäßig füttern. Häufigeres Füttern in kleineren Portionen kann auch die Aggression zwischen Individuen derselben Art/Form eliminieren.

5. Schlechte Wasserqualität:
– Ein weiterer entscheidender Faktor ist die Sauberkeit des Wassers. Regelmäßige Wasserwechsel von etwa 30% des Beckenvolumens pro Woche sind notwendig, obwohl sich die Meinungen über die Menge und den Zeitpunkt der Wasserwechsel unterscheiden. Unzureichende Sauerstoffversorgung des Wassers, was zu niedrigen Sauerstoffwerten für denitrifizierende Bakterien führt, trägt ebenfalls zu schlechter Wasserqualität bei (erhöhter Nitratgehalt).

6. Zugabe von Salz:
– Einige Halter fügen dem Wasser Speisesalz hinzu, um den pH-Wert auf alkalische Werte zu erhöhen. Dies erhöht den pH-Wert jedoch tatsächlich nicht, und Fische reagieren manchmal sehr negativ auf einen höheren NaCl-Gehalt.

Krankheitserreger:

An diesem Punkt unterscheiden sich die Meinungen der Hobbyisten. Einige geben an, dass es eine Krankheit bakteriellen Ursprungs ist, während andere behaupten, dass es sich um eine parasitäre Ursache handelt. Wahrscheinlich handelt es sich um einen protozoalen Parasiten, der normalerweise im Darm gesunder Fische vorkommt. Wenn das Individuum geschwächt ist, beispielsweise durch Stress, vermehren sich diese Organismen und blockieren das Verdauungssystem. Dies führt zu Problemen bei der Nahrungsaufnahme. Der Parasit gelangt durch die Darmwand in die Körperhöhle und verursacht eine „Schwellung“ der Bauchhöhle. Es wird auch über die

Ansteckung dieser Krankheit diskutiert. Es ist wahrscheinlich eine ansteckende Krankheit, da nicht nur ein Fisch erkrankt, sondern in der Regel drei oder mehr. Es könnte scheinen, dass es sich um die Wirkung eines Stresses auf alle Fische im Aquarium handelt, und deshalb erkranken alle Individuen. Die Symptome treten jedoch nicht gleichzeitig auf, sondern allmählich. Zum Beispiel hört ein Fisch am ersten Tag auf zu fressen, am zweiten Tag hört ein anderer auf zu fressen, und bei ersterem zeigen sich Symptome einer Schädigung des Verdauungssystems (Schwellung) und so weiter.

Behandlung:

Die Behandlung ist nur im ersten Stadium der Krankheit möglich. Je später die Behandlung beginnt, desto geringer sind die Chancen auf Heilung. Wenn die Symptome des zweiten Stadiums der Krankheit auftreten, ist es zu spät. Normalerweise muss das gesamte Becken behandelt werden, Fische sollten nicht in ein separates Becken überführt werden, da dies die Krankheit verschlimmern würde und die Fische sterben würden. Es ist jedoch möglich, ein Quarantänebecken zu verwenden. Aquarianer verwenden verschiedene Formen des Antibiotikums Metronidazol (Entizol, Emtyl, Flagyl, Metryl, Protostat, Satric, Neo-Tric) zur Behandlung. Dieses Antibiotikum wird auch in der humanen Medizin bei gynäkologischen Problemen eingesetzt oder andere Arten von Antibiotika.

Behandlung mit Metronidazol:

Wenn die Symptome des ersten Stadiums der Krankheit auftreten, wird etwa 30% des Wassers ausgetauscht, um die Wasserqualität zu verbessern. Die Belüftung wird erhöht, und etwa 50% des Wassers werden erneut ausgetauscht. Es wird empfohlen, alle biologischen Filter zu entfernen, da die Medikamente normalerweise die denitrifizierenden Bakterien abtöten. Während der Behandlung wird das Licht nicht eingeschaltet. Es ist ratsam, die Temperatur allmählich auf 28-30 °C zu erhöhen und gleichzeitig kräftig zu belüften. Durch die Erhöhung der Temperatur wird der Stoffwechsel der Fische beschleunigt, ihr Immunsystem wird unterstützt, und der Lebenszyklus des Krankheitserregers wird beschleunigt. Metronidazol wird dann in einer Dosierung von 100 mg pro 38 Liter Wasser angewendet. Die Dosis wird bei Bedarf alle zwei Tage wiederholt, bis die Fische wieder Futter aufnehmen. Wenn die Fische überleben, werden sie innerhalb einer Woche gesund.

Das Medikament kann auch bei Auftreten von Krankheitssymptomen in der Zeit, in der die Fische Futter aufnehmen, in die Nahrung gegeben werden. In diesem Fall wird die Medikamentendosis in einem Teelöffel Aquarienwasser aufgelöst, und dann werden Granulate oder Flocken hinzugefügt. Das Futter wird in der Lösung eingeweicht und dann in das Aquarium gegeben. Nach der Behandlung wird etwa 50% des Wassers ausgetauscht.

Behandlung mit anderen Antibiotika:

1. Oxytetracyclinhydrochlorid:
– Eine Dosis von 30 mg (in sehr hartem Wasser bis zu 50 mg) pro Liter Wasser wird für 3 Tage verwendet. Am 3. Tag werden 30-50% des Wassers ausgetauscht, und die Behandlung wird wiederholt. Dieses Medikament ist besonders lichtempfindlich, daher muss die lichtlose Behandlungsmethode befolgt werden.

2. Minocyclin:
– Eine Dosis von 7 mg pro Liter Wasser wird für 2 Tage verwendet, dann werden 100% des Wassers ausgetauscht, und die Behandlung wird wiederholt. Wenn es mehr als zweimal verwendet wird, ist es normalerweise tödlich. Daher wird es nur in extremen Notfällen verwendet.

Príroda, Živočíchy, Organizmy, Fotografie

Vodné ulitníky a lastúrniky

skala
Hits: 28447

V nádržiach sa väčšinou chovajú ulitníky – Gastropoda, v menšej miere aj lastúrniky Lamellibranchia (Bivalvia). Ďalšie triedy Monoplacophhora, Scaphopoda a Cephalopoda (hlavonožce) nie. však medzi mäkkýše. V tejto akvaristickej sekcii uvažujem iba o vodných druhoch, suchozemské sú predmetom skôr teraristiky.

Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu aj funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov potravy, uhynutých rýb, iných organických zbytkov. Často je ich činnosť žiaduca najmä v prítomnosti odchovných nádrží, kde sa teoreticky môže viac hromadiť organický odpad. Niektoré z nich – napr. ampulárie, však dokážu svojimi exkrementami pri veľkej veľkosti značne zaťažiť vodu, preto sa na veľkého jedinca Ampullaria odporúča 30 l .

Slimáky sa živia aj riasami, pri nedostatku potravy aj rastlinami, v ktorých dokážu vytvoriť malé dierky. Ulita (lastúra) slimákov je zložená aj z vápnika, preto vo vodách veľmi mäkkých sa vodným slimákom nedarí – vápnik vyžadujú. V prípade jeho nedostatku sú ich schránky mäkké a slimákom celkovo chátrajú. To znamená, že ulitníky vo väčšom množstve významne vplývajú na tvrdosť vody. Ak máme takúto vodu, slimákom sa pridáva do vody napr. sépiová kosť, prípadne iná forma dostupná forma vápnika. Z hľadiska tvorby pohlavných buniek to sú prevažne hermafroditi (obojpohlavný), ale aj gonochoristi. Slimáky sú pre niektoré druhy rýb potravou, samozrejme najmä menšie druhy. Vedia si na nich pochutnať rájovce, iné , , štvorzubce.

In tanks, snails are commonly kept, belonging to the class Gastropoda, and to a lesser extent, bivalves of the class Lamellibranchia (Bivalvia). Other classes such as Monoplacophora, Scaphopoda, and Cephalopoda (cephalopods) are not typically found in aquariums, although they are classified as mollusks. In this aquaristic section, we consider only aquatic species, while terrestrial ones are more relevant to terraristics.

The term „snails“ is often used, but it’s not entirely accurate. We should refer to them as gastropods, including bivalves. Snails play a role in the aquarium as consumers of unused material, such as decaying leaves, leftover food, dead fish, and other organic remains. Their activity is particularly desirable in breeding tanks, where organic waste can theoretically accumulate more. Some of them, like apple snails (ampullaria), can significantly affect water quality due to their excrement, so a large individual is recommended to have at least 30 liters of water.

Snails also feed on algae and, in the absence of food, can consume plants, creating small holes in them. The shells of water snails are composed of calcium, so they struggle in very soft waters – they require calcium. In case of its deficiency, their shells become soft, and the snails deteriorate overall. This means that snails, in larger quantities, significantly influence water hardness. If the water is soft, you can add a source of calcium, such as cuttlebone, to the water for the snails. Regarding the formation of reproductive cells, they are mostly hermaphrodites, but some are gonochoristic. Snails are prey for some fish species, especially smaller ones. Gouramis, other labyrinth fish, cichlids, and loaches enjoy feeding on them.

In Aquarien werden in der Regel Schnecken gehalten, die zur Klasse Gastropoda gehören und in geringerem Maße auch Muscheln der Klasse Lamellibranchia (Bivalvia). Andere Klassen wie Monoplacophora, Scaphopoda und Cephalopoda (Kopffüßer) sind normalerweise nicht in Aquarien zu finden, obwohl sie zu den Weichtieren gehören. In diesem aquaristischen Abschnitt betrachten wir nur Wasserschnecken, während terrestrische Schnecken eher Gegenstand der Terraristik sind.

Der Begriff „Schnecken“ wird oft verwendet, ist jedoch nicht ganz korrekt. Wir sollten von Weichtieren sprechen, einschließlich Muscheln. Schnecken erfüllen im Aquarium die Funktion von Konsumenten für ungenutztes Material wie verrottendes Laub, übrig gebliebenem Futter, toten Fischen und anderen organischen Überresten. Ihre Aktivität ist besonders wünschenswert in Zuchtbecken, wo sich theoretisch mehr organischer Abfall ansammeln kann. Einige von ihnen, wie Apfelschnecken (Ampullarien), können aufgrund ihrer Exkremente die Wasserqualität erheblich beeinträchtigen. Daher wird für ein großes Individuum Ampullaria mindestens 30 Liter Wasser empfohlen.

Schnecken ernähren sich auch von Algen und können bei Nahrungsmangel auch Pflanzen fressen und kleine Löcher darin erzeugen. Die Schalen von Wasserschnecken bestehen aus Kalk, sodass sie in sehr weichem Wasser Probleme haben – sie benötigen Kalk. Bei Mangel daran werden ihre Schalen weich, und die Schnecken verschlechtern sich insgesamt. Das bedeutet, dass Schnecken in größeren Mengen die Wasserhärte erheblich beeinflussen. Bei weichem Wasser kann den Schnecken eine Calciumquelle wie Sepiaschale zugeführt werden. Hinsichtlich der Bildung von Fortpflanzungszellen sind sie meistens Zwitter, aber einige sind gonochoristisch. Schnecken sind Beute für einige Fischarten, besonders für kleinere. Guramis, andere Labyrinthfische, Buntbarsche und Schmerlen genießen es, sich an ihnen zu laben.

Druhy (foto) (15)

  • Antemone helena
  • Clithon sp.
  • Dreissenia polymorpha
  • Gyraulus sp.
  • Marisa cornuarietis
  • Melanoides granifera
  • Melanoides tuberculata
  • Neritina natalensis
  • Pisidium sp.
  • Planorbella sp.
  • Pomacea bridgesii (Ampullarius australis) – dorastá do 6 – 7 cm
  • Pomacea cf. lineata
  • Radix peregra
  • Sphaerium corneum
  • Tylomelania sp.

Iné druhy: Acroloxus lacustris, Ancylus fluviatilis, Ferrissia, Lymnea stagnalis, Physa fontinalis, Physastra proteus, Planorbis corneus, Planorbis sp., Sphaerium rivicola, Viviparus viviparus

 

, ,