Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Výživa, Živočíchy

Výživa rýb

Hits: 49525

Krmi­vo je veľ­mi dôle­ži­té, závi­sí od neho zdra­vie rýb. Ak kŕmi­me správ­ne, naše ryby budú v kon­dí­cii. Samoz­rej­me, kŕmiť tre­ba špe­ci­fic­ky, pod­ľa dru­hu. Pre nie­kto­ré dru­hy je jed­na potra­va vhod­ná, pre iný naopak rizi­ko­vá. Naj­dô­le­ži­tej­šie je spl­niť dve základ­né pra­vid­lá:  neprekr­mo­vať, pes­tro kŕmiť. Roz­li­šu­je­me nie­koľ­ko základ­ných typov krmi­va:  suché, mra­ze­néživé. Ryby si doká­žu nájsť zdroj svo­jej výži­vy aj v akvá­riu. Ide o zvyš­ky pred­tým poda­nej potra­vy, rast­li­ny, ria­sy, mik­ro­or­ga­niz­my, prí­pad­ne men­šej ryby. Nie sú oje­di­ne­lé prí­pa­dy, kedy ryba vydr­ža­la bez zása­hu člo­ve­ka aj 3 mesia­ce. Ak máte nor­mál­ne fun­gu­jú­cu nádrž a necho­vá­te neja­ké dra­vé, resp. prob­lé­mo­vé dru­hy, nelám­te si prí­liš hla­vu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprí­tom­nos­ti trva­jú­cej tri – šty­ri týžd­ne. Aj v tom­to prí­pa­de pla­tí, menej je nie­ke­dy viac.

V prí­pa­de kŕme­nia rýb je tre­ba čas­to počkať, kým si ryby na nový druh potra­vy zvyk­nú – môže sa nám stať, že ryby odmie­ta­jú krmi­vo. Dôvo­dy môžu byť rôz­ne, ak však toto krmi­vo je pre naše ryby vhod­né, maj­te trpez­li­vosť. Výži­va rýb má byť pes­trá, odpo­rú­čam meniť zdroj krmi­va čo naj­čas­tej­šie, aby naše ryby mali dosta­tok všet­ké­ho čo potre­bu­jú. Kŕme­nie tuč­nou stra­vou neod­po­rú­čam, pre­to­že sa to môže skon­čiť neplod­nos­ťou, spô­so­be­nou ocho­re­ním vaječ­ní­kov, až vod­na­tieľ­kou. Ryby si na svo­ju potra­vu zvy­ka­jú. Nie­kto­ré krmi­vo im chu­tí okam­ži­te, na iné sa musia naučiť. Menej skú­se­ní akva­ris­ti majú rad­šej, keď potra­va plá­va na hla­di­ne, skú­se­nej­ší majú rad­šej potra­vu, kto­rá skôr padá na dno. Ide­ál­ne je, ak nie­kto­rá potra­va sa drží krát­ko na hla­di­ne a neskôr pad­ne a iná padá na dno hneď. Ak dochá­dza v akvá­riu ku pre­kr­mo­va­niu, tak tre­ba vedieť, že aj tá naj­lep­šie pri­pra­ve­ná potra­va sa začne časom roz­kla­dať. To pri­ná­ša množ­stvo nevý­hod – zaka­le­nie vody, nedos­ta­tok kys­lí­ka, v extrém­nych prí­pa­doch ples­ni­ve­nie potravy.

Kŕmi­me v malých dáv­kach. Len toľ­ko, koľ­ko doká­žu ryby behom pia­tich minút spot­re­bo­vať. Dospe­lé ryby sa oby­čaj­ne kŕmia 2 krát den­ne. Pla­tí rov­na­ká zása­da ako u člo­ve­ka, je vhod­né kŕmiť menej, ale viac­krát den­ne, ako viac a menej čas­to. Plô­dik rýb je nut­né kŕmiť aj päť­krát za deň, pre­to­že ich meta­bo­liz­mus pra­cu­je veľ­mi rých­lo a ich trá­via­ca sústa­va nedo­ká­že pri­jať väč­šie množ­stvo potra­vy. Ak by sme tak neuči­ni­li, vysta­vu­je­me sa tým veľ­ké­mu rizi­ku vyhla­do­va­nia. Vše­obec­ne sa dá pove­dať, že upred­nost­niť by sme mali krmi­vo, kto­ré má níz­ky obsah tukov a popo­la (neroz­lí­še­ných čas­tí) a vyš­ší obsah biel­ko­vín a sacha­ri­dov. Esen­ciál­ne ami­no­ky­se­li­ny rýb: feny­la­la­nín, his­ti­dín, izo­le­ucín, leucín, lyzín, met­hi­onín, tryp­to­fán, valin, argi­nín, thre­onín [1]. V stra­ve rýb by mali byť zastú­pe­né tie­to lipi­dy: trig­ly­ce­ri­dy, fos­fo­li­pi­dy a vos­ko­vé este­ry [1]. Pre samot­ný spô­sob podá­va­nia potra­vy exis­tu­jú nie­kto­ré zau­jí­ma­vé nápa­dy. Raz som bol sved­kom roz­ho­vo­ru, medzi dvo­ma cho­va­teľ­mi. Jeden sa pýtal dru­hé­ho: Čím kŕmiš ryby?” A on odpo­ve­dal: Rukou.” Toh­to by som sa držal, aj keď pred­chá­dza­jú­ci dia­lóg bol vtip. Na trhu sa ale dá kúpiť krmi­vo, kto­ré má mecha­niz­mus, pri kto­rom nepri­chá­dza­te do fyzic­ké­ho kon­tak­tu so samot­ným krmi­vom. Gra­nu­le vám takým zau­jí­ma­vým mecha­niz­mom spad­nú do vody – netre­ba ich rukou vybe­rať. Obme­dzu­je sa tým mož­nosť náka­zy. Osob­ne to pova­žu­jem tro­chu za pre­hna­né a reklam­ný ťahák. Exis­tu­je aj mož­nosť pou­ži­tia krmí­tok. Exis­tu­jú rôz­ne typy. Obzvlášť zau­jí­ma­vá je mož­nosť pou­ži­tia auto­ma­tic­ké­ho krmít­ka. Dá sa kúpiť, ale­bo vyro­biť. Nado­bú­da význam pri vašej neprítomnosti.


Feed is very impor­tant, fish health depends on it. If we feed cor­rect­ly, our fish will be in good con­di­ti­on. Of cour­se, fee­ding should be spe­ci­fic to the spe­cies. For some spe­cies, one type of food is suitab­le, for others it may be ris­ky. The most impor­tant thing is to fol­low two basic rules: do not over­fe­ed and feed a varied diet. We dis­tin­gu­ish seve­ral basic types of feed: dry, fro­zen, and live. Fish can find a sour­ce of nut­ri­ti­on in the aqu­arium itself. This inc­lu­des lef­to­vers from pre­vi­ous­ly fed food, plants, algae, mic­ro­or­ga­nisms, or even smal­ler fish. The­re are cases whe­re a fish can sur­vi­ve wit­hout human inter­ven­ti­on for up to 3 months. If you have a nor­mal­ly func­ti­oning tank and don’t keep any pre­da­to­ry or prob­le­ma­tic spe­cies, don’t wor­ry too much about what the fish will eat during your absen­ce las­ting three to four weeks. In this case, less is some­ti­mes more.

When fee­ding fish, it is often neces­sa­ry to wait until the fish get used to the new type of food – fish may refu­se food. The rea­sons can be vari­ous, but if this feed is suitab­le for our fish, be patient. Fish nut­ri­ti­on should be varied; I recom­mend chan­ging the sour­ce of feed as often as possib­le to ensu­re our fish have enough of eve­ryt­hing they need. Fee­ding with fat­ty food is not recom­men­ded, as it can lead to infer­ti­li­ty cau­sed by ova­rian dise­a­se or drop­sy. Fish get used to the­ir food. Some food they like imme­dia­te­ly, others need to learn. Less expe­rien­ced aqu­arists pre­fer food that flo­ats on the sur­fa­ce, whi­le more expe­rien­ced ones pre­fer food that sinks to the bot­tom. Ide­al­ly, some food sta­ys brief­ly on the sur­fa­ce and then sinks, whi­le other food sinks imme­dia­te­ly. If over­fe­e­ding occurs in the aqu­arium, it should be noted that even the best-​prepared food will start to decom­po­se over time. This brings many disad­van­ta­ges – water clou­di­ness, lack of oxy­gen, and in extre­me cases, food mold.

Feed in small por­ti­ons. Only as much as the fish can con­su­me wit­hin five minu­tes. Adult fish are usu­al­ly fed twi­ce a day. The same prin­cip­le app­lies as with humans; it is bet­ter to feed less but more often than more but less often. Fry should be fed up to five times a day becau­se the­ir meta­bo­lism works very quick­ly and the­ir diges­ti­ve sys­tem can­not hand­le lar­ger amounts of food. If we do not do this, we expo­se our­sel­ves to the risk of star­va­ti­on. Gene­ral­ly, we should pre­fer feed with low fat and ash (uni­den­ti­fied parts) con­tent and hig­her pro­te­in and car­bo­hyd­ra­te con­tent. The essen­tial ami­no acids for fish are: phe­ny­la­la­ni­ne, his­ti­di­ne, iso­le­uci­ne, leuci­ne, lysi­ne, met­hi­oni­ne, tryp­top­han, vali­ne, argi­ni­ne, thre­oni­ne. The diet of fish should inc­lu­de the­se lipids: trig­ly­ce­ri­des, phosp­ho­li­pids, and wax esters. The­re are some inte­res­ting ide­as for fee­ding. Once I wit­nes­sed a con­ver­sa­ti­on bet­we­en two bre­e­ders. One asked the other, What do you feed your fish with?” And he replied, With my hand.” I would stick to that, even though the pre­vi­ous dia­lo­gue was a joke. But the­re is fish food on the mar­ket with a mecha­nism whe­re you don’t come into phy­si­cal con­tact with the food itself. Gra­nu­les with such an inte­res­ting mecha­nism fall into the water – the­re is no need to pick them up by hand. This redu­ces the risk of infec­ti­on. Per­so­nal­ly, I con­si­der it a bit exag­ge­ra­ted and a mar­ke­ting gim­mick. The­re is also the opti­on of using fee­ders. The­re are dif­fe­rent types. Espe­cial­ly inte­res­ting is the opti­on of using an auto­ma­tic fee­der. It can be bought or made. It beco­mes impor­tant when you are absent.


Fut­ter ist sehr wich­tig, die Gesund­he­it der Fis­che hängt davon ab. Wenn wir rich­tig füt­tern, wer­den unse­re Fis­che in guter Ver­fas­sung sein. Natür­lich soll­te die Füt­te­rung spe­zi­fisch für die Art erfol­gen. Für eini­ge Arten ist eine Art von Fut­ter gee­ig­net, für ande­re kann es jedoch ris­kant sein. Das Wich­tigs­te ist, zwei grund­le­gen­de Regeln zu befol­gen: nicht über­füt­tern und abwechs­lungs­re­ich füt­tern. Wir unters­che­i­den meh­re­re grund­le­gen­de Arten von Fut­ter: troc­ken, gef­ro­ren und leben­dig. Fis­che kön­nen im Aqu­arium selbst eine Nahrung­squ­el­le fin­den. Dazu gehören Res­te von zuvor gefüt­ter­tem Fut­ter, Pflan­zen, Algen, Mik­ro­or­ga­nis­men oder sogar kle­i­ne­re Fis­che. Es gibt Fäl­le, in denen ein Fisch ohne men­sch­li­ches Ein­gre­i­fen bis zu 3 Mona­te über­le­ben kann. Wenn Sie ein nor­mal funk­ti­onie­ren­des Aqu­arium haben und kei­ne räu­be­ris­chen oder prob­le­ma­tis­chen Arten hal­ten, machen Sie sich kei­ne all­zu gro­ßen Sor­gen darüber, was die Fis­che wäh­rend Ihrer drei- bis vier­wöchi­gen Abwe­sen­he­it essen wer­den. In die­sem Fall ist manch­mal weni­ger mehr.

Beim Füt­tern von Fis­chen muss man oft war­ten, bis sich die Fis­che an die neue Art von Fut­ter gewöh­nen – Fis­che kön­nen Fut­ter ableh­nen. Die Grün­de kön­nen viel­fäl­tig sein, aber wenn die­ses Fut­ter für unse­re Fis­che gee­ig­net ist, seien Sie gedul­dig. Die Ernäh­rung der Fis­che soll­te abwechs­lungs­re­ich sein; Ich emp­feh­le, die Fut­te­rqu­el­le so oft wie mög­lich zu wech­seln, um sicher­zus­tel­len, dass unse­re Fis­che genug von allem haben, was sie brau­chen. Die Füt­te­rung mit fett­hal­ti­gem Fut­ter wird nicht emp­foh­len, da sie zu Unfrucht­bar­ke­it durch Eiers­tockk­ran­khe­i­ten oder Was­ser­sucht füh­ren kann. Fis­che gewöh­nen sich an ihr Fut­ter. Eini­ge Lebens­mit­tel mögen sie sofort, ande­re müs­sen sie ler­nen. Weni­ger erfah­re­ne Aqu­aria­ner bevor­zu­gen Lebens­mit­tel, die an der Oberf­lä­che sch­wim­men, wäh­rend erfah­re­ne Aqu­aria­ner Lebens­mit­tel bevor­zu­gen, die sofort auf den Boden sin­ken. Ide­a­ler­we­i­se ble­ibt ein Teil des Fut­ters kurz­ze­i­tig an der Oberf­lä­che und sinkt dann ab, wäh­rend ein ande­res Teil sofort absinkt. Wenn es im Aqu­arium zu Über­füt­te­rung kommt, soll­te beach­tet wer­den, dass auch das best­zu­be­re­i­te­te Fut­ter im Lau­fe der Zeit zu ver­fal­len beginnt. Dies bringt vie­le Nach­te­i­le mit sich – Trübung des Was­sers, Sau­ers­toff­man­gel und in extre­men Fäl­len Schim­mel­bil­dung im Futter.

Füt­tern Sie in kle­i­nen Por­ti­onen. Nur so viel, wie die Fis­che inner­halb von fünf Minu­ten kon­su­mie­ren kön­nen. Erwach­se­ne Fis­che wer­den nor­ma­ler­we­i­se zwe­i­mal täg­lich gefüt­tert. Der­sel­be Grund­satz gilt wie bei Men­schen; Es ist bes­ser, weni­ger, aber häu­fi­ger zu füt­tern als mehr, aber sel­te­ner. Brut soll­te bis zu fünf­mal täg­lich gefüt­tert wer­den, da ihr Stof­fwech­sel sehr schnell arbe­i­tet und ihr Ver­dau­ungs­sys­tem größe­re Fut­ter­men­gen nicht bewäl­ti­gen kann. Wenn wir dies nicht tun, set­zen wir uns dem Risi­ko der Ver­hun­gern aus. All­ge­me­in gesagt soll­ten wir Fut­ter mit nied­ri­gem Fett- und Asche­ge­halt (uni­den­ti­fi­zier­te Tei­le) und höhe­rem Pro­te­in­ge­halt bevor­zu­gen. Die essen­tiel­len Ami­no­sä­u­ren für Fis­che sind: Phe­ny­la­la­nin, His­ti­din, Iso­le­ucin, Leucin, Lysin, Met­hi­onin, Tryp­top­han, Valin, Argi­nin, Thre­onin. Die Ernäh­rung der Fis­che soll­te die­se Lipi­de ent­hal­ten: Trig­ly­ce­ri­de, Phosp­ho­li­pi­de und Wach­ses­ter. Es gibt eini­ge inte­res­san­te Ide­en zum Füt­tern. Ein­mal habe ich ein Ges­präch zwis­chen zwei Züch­tern miter­lebt. Einer frag­te den ande­ren: Womit füt­terst du dei­ne Fis­che?” Und er ant­wor­te­te: Mit mei­ner Hand.” Daran wür­de ich fest­hal­ten, auch wenn der vor­he­ri­ge Dia­log ein Witz war. Aber es gibt Fisch­fut­ter auf dem Mar­kt mit einem Mecha­nis­mus, bei dem Sie kei­nen phy­sis­chen Kon­takt mit dem Fut­ter selbst haben. Gra­nu­la­te mit einem sol­chen inte­res­san­ten Mecha­nis­mus fal­len ins Was­ser – es ist nicht erfor­der­lich, sie mit der Hand auf­zu­neh­men. Dies redu­ziert das Infek­ti­ons­ri­si­ko. Per­sön­lich hal­te ich dies für etwas über­trie­ben und einen Mar­ke­tingt­rick. Es gibt auch die Mög­lich­ke­it, Fut­te­rau­to­ma­ten zu ver­wen­den. Es gibt vers­chie­de­ne Arten. Beson­ders inte­res­sant ist die Mög­lich­ke­it, einen auto­ma­tis­chen Fut­te­rau­to­ma­ten zu ver­wen­den. Es kann gekauft oder her­ges­tellt wer­den. Es wird wich­tig, wenn Sie abwe­send sind.


Suché krmi­vo

Spô­sob úpra­vy suché­ho krmi­va je rôz­ny. Veľ­mi čas­tá je úpra­va do vlo­čiek, gra­núl, ale­bo peliet, tab­liet. Vloč­ky doká­žu pri­jať prak­tic­ky všet­ky ryby. Gra­nu­le sú hrub­šie pri­pra­ve­né krmi­vo, kto­ré má rôz­nu veľ­kosť. Vloč­ky skôr plá­va­jú na hla­di­ne, gra­nu­le pada­jú na dno: Pele­ty sa držia dlh­ší čas na hla­di­ne, ale potom spad­nú na dno. Tab­le­ty pad­nú na dno, ale­bo sa pri­le­pia na sub­strát. Krmi­vo sa pri­pra­vuj napr. lyo­fi­li­zá­ci­ou, kedy je oby­čaj­ne vo for­me kociek, z kto­rých ho tre­ba trhať. Lyo­fi­li­zá­cia je spô­sob úpra­vy potra­vy veľ­mi níz­kou tep­lo­tou – je to suše­nie mra­zom. For­ma môže byť aj práš­ko­vá (napr. pre poter). Čas­to sa lyo­fi­li­zu­je živé krmi­vo: cyk­lop, daf­nie, arté­mia, gam­ma­ru­sy. Nie­kto­ré dru­hy krmi­va sú tzv. extru­do­va­né, to zna­me­ná, že väz­by boli v tom­to krmi­ve sú naru­še­né, čiže skrá­te­né. Extru­do­va­né krmi­vo je ener­ge­tic­ky účin­nej­šie – toh­to krmi­va je mož­né podá­vať menej. Pre­to­že ryby vyda­jú menej ener­gie na jeho strá­ve­nie. Per­cen­tu­ál­ne zastú­pe­nie jed­not­li­vých základ­ných zlo­žiek výži­vy je podob­ne ako u potra­vín dekla­ro­va­né na oba­loch jed­not­li­vých pre­dá­va­ných krmív – obsah tukov (lipi­dov), cuk­rov (sacha­ri­dov) a biel­ko­vín (pro­te­ínov). Je mož­né, že nie­kde je uve­de­ný aj obsah vita­mí­nov, ale skôr len kva­li­ta­tív­ne – bez čísel­né­ho vyjad­re­nia, rov­na­ko sto­po­vé prv­ky. Mal by sa uvá­dzaž sa aj obsah popo­la – t.j. neroz­lí­še­ných čas­tí. Nie­kde je uve­de­ná vlák­ni­na, prí­pad­ne balast­né lát­ky. Čím je obsah popo­la niž­ší tým lep­šie. Ak potre­bu­je­te výživ­nej­šiu stra­vu, vyber­te si krmi­vo s vyš­ším obsa­hom biel­ko­vín. Naopak ak je vhod­ná stra­va, kto­rej sa podá­va viac a mala by byť ťaž­šie strá­vi­teľ­ná, vyber­te si vyso­ký obsah balast­ných látok, resp. vlák­ni­ny. V suše­nej for­me sa pri­pra­vu­je napr. cyk­lop, daf­nia, odslup­ko­va­ná arté­mia, spi­ru­li­na, niten­ky atď. Suché krmi­vá vo vše­obec­nos­ti obsa­hu­jú čas­to tie­to zlož­ky: rybia múč­ka, filé, suše­né hovä­dzie srd­ce, strú­han­ka, ovos, vaječ­ný žĺtok. Dob­ré krmi­vo je napr. Spi­ru­li­na, odslup­ko­va­ná arté­mia, Chlo­re­la. Kto kŕmi pstru­ho­vý krmi­vom, musí rátať s vyš­ším obsa­hom tuku.


Dry food

The met­hod of pre­pa­ring dry food varies. Very com­mon are pre­pa­ra­ti­ons in fla­kes, pel­lets, or pel­lets, tab­lets. Fla­kes can be accep­ted by prac­ti­cal­ly all fish. Gra­nu­les are coar­ser pre­pa­red food with dif­fe­rent sizes. Fla­kes tend to flo­at on the sur­fa­ce, gra­nu­les sink to the bot­tom: Pel­lets stay on the sur­fa­ce for a lon­ger time, but then they sink to the bot­tom. Tab­lets fall to the bot­tom or adhe­re to the sub­stra­te. Food is pre­pa­red, for exam­ple, by lyop­hi­li­za­ti­on, when it is usu­al­ly in the form of cubes that need to be torn apart. Lyop­hi­li­za­ti­on is a met­hod of food pro­ces­sing at very low tem­pe­ra­tu­res – it is freeze-​drying. The form can also be powde­ry (e.g., for fry). Live food is often lyop­hi­li­zed: cyc­lops, daph­nia, arte­mia, gam­ma­rus. Some types of feed are so-​called extru­ded, which means that the bonds in this feed have been dis­rup­ted or shor­te­ned. Extru­ded feed is more energy-​efficient – less of this feed can be fed. Becau­se fish expend less ener­gy diges­ting it. The per­cen­ta­ge repre­sen­ta­ti­on of indi­vi­du­al basic com­po­nents of nut­ri­ti­on is simi­lar to that dec­la­red on the pac­ka­ging of indi­vi­du­al feeds – fat (lipid), sugar (car­bo­hyd­ra­te), and pro­te­in con­tent. It is possib­le that the vita­min con­tent is also lis­ted some­whe­re, but rat­her only quali­ta­ti­ve­ly – wit­hout nume­ri­cal expres­si­on, as well as tra­ce ele­ments. The ash con­tent should also be sta­ted – i.e., undif­fe­ren­tia­ted parts. Fiber, or bulk sub­stan­ces, may be lis­ted some­whe­re. The lower the ash con­tent, the bet­ter. If you need a more nut­ri­ti­ous diet, cho­ose feed with a hig­her pro­te­in con­tent. Con­ver­se­ly, if a diet that is more suitab­le, which should be given more and should be more dif­fi­cult to digest, cho­ose a high con­tent of bulk sub­stan­ces or fiber. In dried form, pre­pa­ra­ti­ons such as cyc­lops, daph­nia, shel­led arte­mia, spi­ru­li­na, thre­ads, etc., are pre­pa­red. Dry foods gene­ral­ly often con­tain the­se ingre­dients: fish meal, fil­lets, dried beef heart, bre­adc­rumbs, oats, egg yolk. Good feed inc­lu­des, for exam­ple, Spi­ru­li­na, shel­led arte­mia, Chlo­rel­la. Tho­se who feed trout food must expect a hig­her fat content.


Troc­ken­fut­ter

Die Zube­re­i­tung von Troc­ken­fut­ter erfolgt auf vers­chie­de­ne Wei­se. Sehr häu­fig wird es zu Floc­ken, Gra­nu­la­ten, Pel­lets oder Tab­let­ten verar­be­i­tet. Floc­ken wer­den von prak­tisch allen Fis­chen ange­nom­men. Gra­nu­la­te sind gro­ber zube­re­i­te­tes Fut­ter mit unters­chied­li­chen Größen. Floc­ken sch­wim­men eher an der Oberf­lä­che, Gra­nu­la­te sin­ken auf den Boden: Pel­lets ble­i­ben län­ger an der Oberf­lä­che, sin­ken dann aber auf den Grund. Tab­let­ten fal­len auf den Boden oder haf­ten am Sub­strat. Das Fut­ter wird zum Beis­piel durch Lyop­hi­li­sie­rung zube­re­i­tet, bei der es nor­ma­ler­we­i­se in Wür­fel­form vor­liegt, die zer­ris­sen wer­den müs­sen. Lyop­hi­li­sie­rung ist ein Ver­fah­ren zur Lebens­mit­tel­ve­rar­be­i­tung bei sehr nied­ri­gen Tem­pe­ra­tu­ren – es han­delt sich um Gef­rier­trock­nung. Die Form kann auch pul­ver­för­mig sein (z. B. für Jung­fis­che). Lebend­fut­ter wird häu­fig lyop­hi­li­siert. Eini­ge Arten von Fut­ter sind soge­nannt extru­diert, was bede­utet, dass die Bin­dun­gen in die­sem Fut­ter ges­tört oder ver­kürzt wur­den. Extru­dier­tes Fut­ter ist ener­ge­tisch effi­zien­ter – es kann weni­ger davon gefüt­tert wer­den. Weil Fis­che weni­ger Ener­gie für die Ver­dau­ung aufwen­den müs­sen. Die pro­zen­tu­ale Zusam­men­set­zung der ein­zel­nen Grund­nä­hrs­tof­fe ist ähn­lich wie bei Lebens­mit­teln auf den Eti­ket­ten der ein­zel­nen Fut­ter­sor­ten ange­ge­ben – Fett (Lipi­de), Zuc­ker (Koh­len­hyd­ra­te) und Pro­te­i­ne (Pro­te­i­ne). Es kann sein, dass auch der Vitamin- und Spu­re­ne­le­men­tge­halt ange­ge­ben ist, jedoch eher quali­ta­tiv – ohne nume­ris­che Anga­be. Auch der Asche­ge­halt soll­te ange­ge­ben wer­den – d. h. unun­ters­che­id­ba­re Tei­le. Manch­mal wird auch Bal­lasts­toff oder ande­re Fasers­tof­fe ange­ge­ben. Je nied­ri­ger der Asche­ge­halt, des­to bes­ser. Wenn Sie eine nährs­toff­re­i­che­re Ernäh­rung benöti­gen, wäh­len Sie ein Fut­ter mit einem höhe­ren Pro­te­in­ge­halt. Wenn Sie ande­rer­se­its eine Diät benöti­gen, die häu­fi­ger gefüt­tert wer­den soll und sch­we­rer ver­dau­lich sein soll­te, wäh­len Sie ein Fut­ter mit einem hohen Bal­lasts­toff­ge­halt oder Fasern. In get­rock­ne­ter Form wer­den zum Beis­piel Cyc­lops, Daph­nien, ges­chäl­te Arte­mia, Spi­ru­li­na, Niten usw. zube­re­i­tet. Troc­ken­fut­ter ent­hält im All­ge­me­i­nen häu­fig fol­gen­de Bes­tand­te­i­le: Fisch­mehl, Filet, get­rock­ne­te Rin­der­her­zen, Sem­melb­rösel, Hafer, Eigelb. Gutes Fut­ter ist zum Beis­piel Spi­ru­li­na, ges­chäl­te Arte­mia, Chlo­rel­la. Wer Forel­len­fut­ter füt­tert, muss mit einem höhe­ren Fett­ge­halt rechnen.


Náh­rad­né” krmivo

Ako náh­ra­du pri­ro­dze­ných zdro­jov krmi­va je mož­né pou­žiť bež­ne dostup­ný sor­ti­ment potra­vín. Veľa dru­hov rýb s nad­še­ním pri­jí­ma hrach. Odstráň­te hor­nú slup­ku, roz­tlač­te tro­chu (pod­ľa dru­hu rýb) a môže­te ser­ví­ro­vať”. Naj­mä pre vylia­hnu­tý poter sa čas­to pou­ží­va v prvých dňoch uva­re­ný vaječ­ný žĺtok. Daj­te pozor na roz­klad toh­to mate­riá­lu, pre­to­že táto veľ­mi čis­tá biel­ko­vi­na sa roz­kla­dá v krát­kom čase. No ani vaječ­ný bie­lok zrej­me neos­ta­ne ryba­mi nepo­všim­nu­tý. Namo­če­né, nabobt­na­lé ovse­né vloč­ky, ale­bo krú­py pri­jí­ma­jú nie­kto­ré väč­šie dru­hy rýb, podob­ne čias­toč­ne uva­re­né zemia­ky. Menej vhod­né je ovo­cie. Spes­tre­ním je zele­ni­na: uhor­ka (napr. pre prí­sav­ní­ky, ale­bo cich­li­dy), melón, mrk­va, špe­nát (aj čerstvý, aj mra­ze­ný mixo­va­ný), man­gold, šalát, cuki­na, dyňa, kapus­ta, kale­ráb, bro­ko­li­ca, kel, čín­ska kapus­ta, atď. Vhod­ná je aj napr. žih­ľa­va. Žih­ľa­vu spa­rím zalia­tím vria­cou vodou, násled­ne nase­kám a dám zmra­ziť. Ako krmi­vo mož­no pou­žiť aj ces­to­vi­ny ako špa­ge­ty, kolien­ka a pod.. Ryby pri­jí­ma­jú aj ryžu (všet­ko samoz­rej­me vare­né v čis­tej vode bez soli). Ak nava­rí­me väč­šie množ­stvo, čo nám osta­ne po skŕ­me­ní ucho­vá­va­me v mraz­nič­ke. Aj pre vyfar­be­nie rýb je veľ­mi vhod­ná slad­ká pap­ri­ka. Nie­kto­rí cho­va­te­lia si vyrá­ba­jú zme­si rôz­ne­ho zlo­že­nia, kto­ré pre­mie­ša­jú a udr­žia­va­jú v mra­ze. Zabez­pe­čia si tým okrem iné­ho pes­tré zlo­že­nie potravy.


Alter­na­ti­ve” Feed

As a sub­sti­tu­te for natu­ral food sour­ces, a com­mon­ly avai­lab­le ran­ge of foods can be used. Many fish spe­cies eager­ly accept peas. Remo­ve the outer skin, crush slight­ly (accor­ding to the type of fish), and you­’re rea­dy to ser­ve. Espe­cial­ly for newly hat­ched fry, boiled egg yolk is often used in the first few days. Be mind­ful of the decom­po­si­ti­on of this mate­rial, as this very pure pro­te­in decom­po­ses quick­ly. But even egg whi­te will like­ly not go unno­ti­ced by fish. Soaked, swol­len oat fla­kes or gro­ats are accep­ted by some lar­ger fish spe­cies, as are par­tial­ly cooked pota­to­es. Fru­it is less suitab­le. Vege­tab­les add varie­ty: cucum­ber (e.g., for suc­ker­fish or cich­lids), melon, car­rot, spi­nach (both fresh and fro­zen blen­ded), Swiss chard, let­tu­ce, zuc­chi­ni, squ­ash, cab­ba­ge, kohl­ra­bi, broc­co­li, kale, Chi­ne­se cab­ba­ge, etc. Net­t­le is also suitab­le, for exam­ple. I blanch the net­t­le by pou­ring boiling water over it, then chop it up and fre­e­ze it. Pas­ta such as spag­het­ti, nood­les, and so on can also be used as feed. Fish also accept rice (all of cour­se cooked in cle­an water wit­hout salt). If we cook a lar­ger quan­ti­ty, what remains after fee­ding can be sto­red in the fre­e­zer. Swe­et pap­ri­ka is also very suitab­le for colo­ring fish. Some bre­e­ders make mix­tu­res of vari­ous com­po­si­ti­ons, which they mix and keep fro­zen. In doing so, they ensu­re, among other things, a varied com­po­si­ti­on of food.


Alter­na­ti­ve” Futter

Als Ersatz für natür­li­che Nahrung­squ­el­len kann eine bre­i­te Palet­te an leicht erhält­li­chen Lebens­mit­teln ver­wen­det wer­den. Vie­le Fis­char­ten neh­men Erb­sen ger­ne an. Ent­fer­nen Sie die äuße­re Haut, zerd­rüc­ken Sie sie leicht (je nach Fis­chart), und Sie sind bere­it zum Ser­vie­ren. Beson­ders für frisch gesch­lüpf­te Jung­fis­che wird oft gekoch­tes Eigelb in den ers­ten Tagen ver­wen­det. Ach­ten Sie auf den Zer­fall die­ses Mate­rials, da die­ses sehr rei­ne Pro­te­in sich schnell zer­setzt. Aber auch Eiwe­iß wird von den Fis­chen wahrs­che­in­lich nicht unbe­ach­tet ble­i­ben. Ein­ge­we­ich­te, gesch­wol­le­ne Haferf­loc­ken oder Get­re­i­de­kör­ner wer­den von eini­gen größe­ren Fis­char­ten akzep­tiert, eben­so wie tei­lwe­i­se gekoch­te Kar­tof­feln. Obst ist weni­ger gee­ig­net. Gemüse sorgt für Abwechs­lung: Gur­ke (z. B. für Sau­gwel­se oder Bunt­bars­che), Melo­ne, Karot­te, Spi­nat (frisch und gef­ro­ren gemixt), Man­gold, Salat, Zuc­chi­ni, Kür­bis, Kohl, Kohl­ra­bi, Brok­ko­li, Grün­kohl, Chi­na­kohl, usw. Brenn­nes­sel ist eben­falls gee­ig­net, zum Beis­piel. Ich blan­chie­re die Brenn­nes­sel, indem ich kochen­des Was­ser darüber gie­ße, dann hac­ke ich sie und frie­re sie ein. Auch Pas­ta wie Spag­het­ti, Nudeln und so wei­ter kön­nen als Fut­ter ver­wen­det wer­den. Fis­che akzep­tie­ren auch Reis (alles natür­lich in sau­be­rem Was­ser ohne Salz gekocht). Wenn wir eine größe­re Men­ge kochen, kön­nen die Res­te nach dem Füt­tern im Gef­riers­chrank auf­be­wa­hrt wer­den. Süßer Pap­ri­ka ist auch sehr gut gee­ig­net, um Fis­che zu fär­ben. Eini­ge Züch­ter stel­len Mis­chun­gen vers­chie­de­ner Zusam­men­set­zun­gen her, die sie mis­chen und ein­frie­ren. Dadurch stel­len sie unter ande­rem eine abwechs­lungs­re­i­che Zusam­men­set­zung der Nahrung sicher.


Mra­ze­né krmivo

Mra­ze­né krmi­vo posky­tu­je hod­not­ný zdroj výži­vy. Dá sa kúpiť v cho­va­teľ­ských obcho­doch, prí­pad­ne zaob­sta­rať vlast­ný­mi sila­mi nachy­ta­ním a násled­ným zmra­ze­ním, ale­bo kúpe­ním v živej for­me a násled­ným zmra­ze­ním. Mra­ze­nú potra­vu je vhod­né dáv­ko­vať po men­ších čas­tiach, aj kvô­li tomu, aby sa rých­lo roz­to­pi­la vo vode. Kŕmiť sa dá aj tak, že vez­me­me väč­ší kus mra­ze­nej potra­vy, namo­čí­me ho do akvá­ria. Nikdy som mra­ze­nú potra­vu nedá­val vopred rozm­ra­ziť, neviem si to ani reál­ne pred­sta­viť, ako­by som kŕmil v chov­ni, kde je sto nádr­ží, takým­to spô­so­bom. Na trhu sa vysky­tu­jú napr. tie­to typy mra­ze­nej potravy:

  • patent­ky – lar­vy pako­má­ra Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – veľ­mi obľú­be­ná potra­va tak­mer všet­kých rýb. Kom­bi­nu­jú sa nie­ke­dy s asta­xan­tí­nom.
  • cyk­lop – veľ­mi vhod­ná výživ­ná potra­va pre všet­ky dru­hy rýb,
  • daf­nie – menej výživ­ná potra­va, kto­rá obsa­hu­je veľa vody,
  • moina – drob­ná výživ­ná daf­nia, kto­rá obsa­hu­je v telách menej vody,
  • vír­nik – drob­ný živočích,
  • koret­ryCha­obo­rus plu­mi­cor­nis – hod­not­né krmi­vo, kto­ré sa dá efek­tív­ne nachy­tať aj v zime,
  • čier­na lar­va komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens - potra­va, kto­rá sa kva­li­ta­tív­ne veľ­mi podo­bá na potra­vu pri­ro­dze­nú pre ryby v ich pôvod­nom pro­stre­dí v prírode,
  • slad­ko­vod­ná žiab­ro­nôž­ka – ide o druh z náš­ho mier­ne­ho pás­ma, doras­ta­jú­ci 1 cm,
  • arté­mia - mra­ze­ná for­ma mor­skej Arte­mia salina,
  • niten­kyTubi­fex – niten­ky neod­po­rú­čam kupo­vať mra­ze­né. Nikdy som nepo­čul o mra­ze­ných niten­kách z obcho­du, kto­ré by nepri­po­mí­na­li bla­to. Niten­ky je vhod­né kúpiť živé, nie­čo hneď skŕ­miť a potom vo svo­jej mraz­nič­ke zamra­ziť – potom budú niten­ky v akcep­to­va­teľ­nej mra­ze­nej podobe.
  • hovä­dzie srd­ce – výživ­ná potra­va vhod­ná napr. pre nie­kto­ré veľ­ké ame­ric­ké cichlidy,
  • filé – mixo­va­né mäso rýb – vhod­né krmi­vo naj­mä pre dra­vé ryby,
  • gam­ma­rusOrches­tia gama­cel­lus je vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • rybie mäso – krmi­vo pre dra­vé dru­hy rýb. v pre­da­ji sú aj mra­ze­né mor­ské ryby využi­teľ­né zrej­me pre mor­skú akvaristiku,
  • kre­ve­tyLean­der ads­pe­rus – vhod­ná potra­va pre väč­šie dru­hy rýb,
  • mysisMysis relic­ta je malý kôrovec,
  • mor­ské ria­sy, spi­ru­li­na, mäso z muš­lí, rôz­ne zme­si - nepre­ber­né množ­stvo dru­hov mra­ze­ných krmív, kto­ré sa postup­ne stá­le viac spestrujú.

Fro­zen Feed

Fro­zen feed pro­vi­des a valu­ab­le sour­ce of nut­ri­ti­on. It can be pur­cha­sed at pet sto­res or obtai­ned by cat­ching and fre­e­zing it your­self, or by pur­cha­sing it in live form and sub­se­qu­en­tly fre­e­zing it. It is advi­sab­le to dose fro­zen food in smal­ler por­ti­ons, also to allow it to thaw quick­ly in the water. It can also be fed by taking a lar­ger pie­ce of fro­zen food and dip­ping it into the aqu­arium. I have never tha­wed fro­zen food in advan­ce, I can’t even ima­gi­ne it rea­lis­ti­cal­ly, like fee­ding in a farm whe­re the­re are a hun­dred tanks, in this way. The mar­ket offers, for exam­ple, the­se types of fro­zen food:

  • mosqu­ito lar­vae – Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – very popu­lar food for almost all fish. Some­ti­mes com­bi­ned with astaxanthin.
  • cope­pod – very suitab­le nut­ri­ti­ous food for all types of fish,
  • daph­nia – less nut­ri­ti­ous food that con­tains a lot of water,
  • moina – tiny nut­ri­ti­ous daph­nia with less water in the­ir bodies,
  • roti­fer – tiny organism,
  • phan­tom mid­ge – Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis – valu­ab­le feed that can be effi­cien­tly caught even in winter,
  • black mosqu­ito lar­va – Culex pipiens – food that is quali­ta­ti­ve­ly very simi­lar to natu­ral food for fish in the­ir ori­gi­nal envi­ron­ment in nature,
  • fres­hwa­ter mic­roc­rus­ta­ce­an – a spe­cies from our tem­pe­ra­te zone, rea­ching 1 cm in size,
  • Arte­mia – fro­zen form of the mari­ne Arte­mia salina,
  • tubi­fex – I do not recom­mend buy­ing fro­zen tubi­fex. I have never heard of fro­zen tubi­fex from a sto­re that did­n’t resem­ble mud. Tubi­fex should be bought live, feed some imme­dia­te­ly, and then fre­e­ze the rest in your fre­e­zer – then the tubi­fex will be in an accep­tab­le fro­zen condition.
  • beef heart – nut­ri­ti­ous food suitab­le for some lar­ge Ame­ri­can cich­lids, for example,
  • fil­let – blen­ded fish meat – suitab­le feed espe­cial­ly for pre­da­to­ry fish,
  • gam­ma­rus – Orches­tia gama­cel­lus is suitab­le food for lar­ger fish species,
  • fish meat – feed for pre­da­to­ry fish. Fro­zen mari­ne fish for mari­ne aqu­aris­tics are also avai­lab­le for sale,
  • shrimp – Lean­der ads­pe­rus – suitab­le food for lar­ger fish species,
  • mysis – Mysis relic­ta is a small crustacean,
  • mari­ne algae, spi­ru­li­na, mus­sel meat, vari­ous mix­tu­res – coun­tless types of fro­zen feeds, which are gra­du­al­ly beco­ming more diverse.

Gef­ro­re­nes Futter

Gef­ro­re­nes Fut­ter bie­tet eine wer­tvol­le Nahrung­squ­el­le. Es kann in Zoofach­ges­chäf­ten gekauft oder selbst gefan­gen und ein­gef­ro­ren wer­den oder in leben­der Form gekauft und ansch­lie­ßend ein­gef­ro­ren wer­den. Es emp­fie­hlt sich, gef­ro­re­nes Fut­ter in kle­i­ne­ren Por­ti­onen zu dosie­ren, auch um es schnell im Was­ser auf­tau­en zu las­sen. Es kann auch gefüt­tert wer­den, indem man ein größe­res Stück gef­ro­re­nes Fut­ter nimmt und es ins Aqu­arium taucht. Ich habe noch nie gef­ro­re­nes Fut­ter im Voraus auf­ge­taut, ich kann mir das nicht ein­mal rea­lis­tisch vors­tel­len, wie das Füt­tern auf einer Farm, auf der hun­dert Tanks sind, auf die­se Wei­se wäre. Auf dem Mar­kt gibt es zum Beis­piel die­se Arten von gef­ro­re­nem Futter:

  • Müc­ken­lar­ven – Chi­ro­no­mus plu­mo­sus – sehr belieb­tes Fut­ter für fast alle Fis­che. Manch­mal kom­bi­niert mit Astaxanthin.
  • Ruder­fu­ßk­reb­se – sehr gee­ig­ne­tes nahr­haf­tes Fut­ter für alle Arten von Fischen,
  • Daph­nien – weni­ger nahr­haf­tes Fut­ter, das viel Was­ser enthält,
  • Moina – win­zi­ge nahr­haf­te Daph­nien mit weni­ger Was­ser in ihren Körpern,
  • Räder­tier­chen – win­zi­ger Organismus,
  • Geis­ter­müc­ken­lar­ven – Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis – wer­tvol­les Fut­ter, das auch im Win­ter effi­zient gefan­gen wer­den kann,
  • Sch­war­ze Müc­ken­lar­ven – Culex pipiens – Fut­ter, das quali­ta­tiv sehr ähn­lich ist wie natür­li­ches Fut­ter für Fis­che in ihrer urs­prün­gli­chen Umge­bung in der Natur,
  • Süßwasser-​Mikrokrustazeen – eine Art aus unse­rer gemä­ßig­ten Zone, die eine Größe von 1 cm erreicht,
  • Arte­mia – gef­ro­re­ne Form des mari­nen Arte­mia salina,
  • Tubi­fex – Ich emp­feh­le nicht, gef­ro­re­ne Tubi­fex zu kau­fen. Ich habe noch nie von gef­ro­re­nen Tubi­fex aus einem Laden gehört, die nicht Matsch ähneln. Tubi­fex soll­te leben­dig gekauft, sofort gefüt­tert und der Rest dann im Gef­riers­chrank ein­gef­ro­ren wer­den – dann ist der Tubi­fex in einem akzep­tab­len gef­ro­re­nen Zustand.
  • Rin­der­herz – nahr­haf­tes Fut­ter, das für eini­ge gro­ße ame­ri­ka­nis­che Bunt­bars­che gee­ig­net ist, zum Beispiel,
  • Fil­let – gemisch­tes Fischf­le­isch – gee­ig­ne­tes Fut­ter beson­ders für Raubfische,
  • Gam­ma­rus – Orches­tia gama­cel­lus ist gee­ig­ne­tes Fut­ter für größe­re Fischarten,
  • Fischf­le­isch – Fut­ter für Raub­fis­che. Gef­ro­re­ne Mee­res­fis­che für die Mee­re­sa­qu­aris­tik sind eben­falls im Han­del erhältlich,
  • Gar­ne­le – Lean­der ads­pe­rus – gee­ig­ne­tes Fut­ter für größe­re Fischarten,
  • Mysis – Mysis relic­ta ist eine kle­i­ne Krebstierart,
  • Mee­re­sal­gen, Spi­ru­li­na, Mus­chelf­le­isch, vers­chie­de­ne Mis­chun­gen – unzäh­li­ge Arten von gef­ro­re­nem Fut­ter, die all­mäh­lich immer viel­fäl­ti­ger werden.

Živé krmi­vo

Ten­to typ krmi­va je veľ­mi vhod­ný pre ryby, pre­to­že je to potra­va, kto­rá je podob­ná potra­ve, kto­rú ryby pri­jí­ma­jú v prí­ro­de. Máme mož­nosť si ju chy­tiť v prí­ro­de, ale­bo si ju docho­vať. Má vyso­ký obsah vita­mí­nov, je pre naše ryby zdra­vá. Argu­men­ty o náka­ze u mňa sto­ja na hli­ne­ných nohách. Rizi­ko vždy exis­tu­je, ale na výži­ve je posta­ve­ný úspeš­ný život našich rýb. Živá stra­va je nena­hra­di­teľ­ná. Z naka­ze­nej loka­li­ty urči­te žiad­ny roz­um­ný akva­ris­ta nebu­de zís­ka­vať potra­vu a men­šiu infek­ciu musia byť schop­né ryby potla­čiť. Prá­ve tým, že sú dob­re žive­né. Živá potra­va navy­še núti výraz­nej­šie ryby ku zme­ne sprá­va­nia, keď­že sa potra­va aktív­ne pohy­bu­je. O živé krmi­vo sa tre­ba sta­rať viac ako o ryby. O mno­hých živých krmi­vách mám samos­tat­né člán­ky.


Live Feed

This type of feed is high­ly suitab­le for fish becau­se it resem­bles the food they con­su­me in the wild. We have the opti­on to catch it in natu­re or cul­ti­va­te it our­sel­ves. It has a high con­tent of vita­mins, making it healt­hy for our fish. Argu­ments about infec­ti­on are some­what sha­ky in my opi­ni­on. The­re­’s alwa­ys a risk, but suc­cess­ful fish life is built on nut­ri­ti­on. Live food is irrep­la­ce­ab­le. No sen­sib­le aqu­arist would sour­ce food from an infec­ted loca­ti­on, and any minor infec­ti­on should be mana­ge­ab­le by well-​fed fish. Live food also prompts lar­ger fish to chan­ge the­ir beha­vi­or more sig­ni­fi­can­tly, as the food acti­ve­ly moves. Live feed requ­ires more care than fish. I have sepa­ra­te artic­les on many live feeds.


Lebend­fut­ter

Die­se Art von Fut­ter ist sehr gut für Fis­che gee­ig­net, da es dem Fut­ter ähnelt, das sie in fre­ier Wild­bahn kon­su­mie­ren. Wir haben die Mög­lich­ke­it, es in der Natur zu fan­gen oder selbst zu züch­ten. Es ent­hält einen hohen Gehalt an Vita­mi­nen, was es für unse­re Fis­che gesund macht. Argu­men­te über Infek­ti­onen sind mei­ner Mei­nung nach etwas fra­gwür­dig. Es gibt immer ein Risi­ko, aber ein erfolg­re­i­cher Fisch­bes­tand basiert auf der Ernäh­rung. Lebend­fut­ter ist uner­setz­lich. Kein ver­nünf­ti­ger Aqu­aria­ner wür­de Fut­ter aus einem infi­zier­ten Gebiet bez­ie­hen, und eine gering­fügi­ge Infek­ti­on soll­te von gut gefüt­ter­ten Fis­chen bewäl­tigt wer­den kön­nen. Lebend­fut­ter regt auch größe­re Fis­che stär­ker zum Ver­hal­ten­wech­sel an, da sich das Fut­ter aktiv bewegt. Lebend­fut­ter erfor­dert mehr Pfle­ge als Fis­che. Ich habe sepa­ra­te Arti­kel über vie­le leben­de Futtermittel.


  • Patent­ky - lar­va pako­má­ra Chi­ro­no­mus spp. – via­ce­rých prí­buz­ných dru­hov, napr. Chi­ro­no­mus plu­mo­sus je ostro čer­ve­nej far­by. Tak­mer všet­ky ryby patent­ku radi pri­jí­ma­jú. Patent­ky sa v hoj­nom množ­stve vysky­tu­jú v chlad­nej vode.
  • Koret­ry. Ak chy­tá­me daf­nie, cyk­lo­py, ľah­ko sa nám môže stať, že nám do sita zablú­di aj koret­ra – lar­va pako­má­ra Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis (Coreth­ra plu­mi­cor­nis). Naj­mä v chlad­nej­ších mesia­coch sa v sitách akva­ris­tov vysky­tu­je čas­tej­šie. Žije aj vo veľ­mi stu­de­nej vode, pod hru­bou vrstvou ľadu cez zimu. Koret­ra je prie­hľad­ná, pove­dal by som sklo­vi­tá. Pre­miest­ňu­je sa pohy­bom podob­ným zmr­š­ťo­va­niu. Je dra­vá, tak­že pri men­ších rybách nesmie­me pre­hnať jej množ­stvo, kto­ré rybám poskyt­ne­me. Pova­žu­je sa za veľ­mi hod­not­né krmi­vo, v ponu­ke je aj v mra­ze­nej forme.
  • Gam­ma­rus - Orches­tia gam­ma­cel­lus je živo­čích vysky­tu­jú­ci sa vo vode, bež­ne je zná­my aj pod náz­vom kri­vák (nespráv­ne ráčik). Pat­rí medzi pod­rad Gama­ri­dea – kri­vá­ky, rad Amp­hi­po­da – rôz­no­nôž­ky, nad­rad Pera­ca­ri­da, pod­trie­du Mala­cos­tra­ca, trie­du Crus­ta­cea. Pat­rí medzi kôrovce.
  • Dáž­ďov­ky – Lum­bri­ci­dae. Vhod­né sú men­šie dru­hy – Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, napr. pre väč­šie dru­hy cich­líd, v prí­pa­de kon­zu­mo­va­teľ­nos­ti aj naj­bež­nej­ší druh Lum­bri­cus ter­res­tris. Vhod­né však je, podob­ne ako u Tubi­fe­xov, aby sa dáž­ďov­kám vypráz­dni­la pred poži­tím ryba­mi trá­via­ca sústa­va. Zau­jí­ma­vé je, že prá­ve dáž­ďov­ky sú z hľa­dis­ka obsa­hu kom­plex­ným krmi­vom – obsa­hu­jú totiž všet­ky lát­ky potreb­né pre zdar­ný chov rýb. Dáž­ďov­ky využí­va­jú aj záh­rad­ká­ri na spra­co­va­nie orga­nic­ké­ho odpa­du pri tvor­be kom­pos­tu. Ak chce­te skú­siť aj vy cho­vať dáž­ďov­ky, tak to môže­te skú­siť. Do neja­kej nádo­by daj­me napr. sta­ré lís­tie, kto­ré pre­kry­je­me hli­nou, pri­dá­me zopár jedin­cov – nása­du a udr­žu­je­me vlh­kosť. Aby bolo dosta­tok potra­vy pre dáž­ďov­ky, pri­dá­va­me čas od času hni­jú­ce dre­vo, kuchyn­ské odpad­ky, záh­rad­ný odpad, prí­pad­ne opäť lis­ty stro­mov. Ja som veľ­mi pasív­ne skú­šal dáž­ďov­ky cho­vať, prak­tic­ky som nedo­sia­hol žiad­ny akcep­to­va­teľ­ný výsledok
  • Hmyz. Zástup­co­via nepre­ber­nej tej­to trie­dy člán­ko­nož­cov sú zdro­jom via­ce­rých dru­hov krmi­va vhod­né­ho pre akva­ris­tov. Hmyz je naj­viac pre­hlia­da­ný zdroj výži­vy, pri­čom v prí­ro­de ryby bež­ne hmyz lovia. Mal by tvo­riť 5 % potra­vy. Mno­hé sú pri­ro­dze­nou potra­vou rýb v ich domo­vi­ne, napr. šid­láAni­sop­te­ra, váž­kyOdo­na­ta, chro­bá­ky - Cole­op­te­ra. Naj­mä tzv. múč­ne čer­vy, čo je zástup­ca pod­ra­du Polyp­ha­ga, čeľa­de Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. Svoj význam majú z hľa­dis­ka cho­va­teľ­stva hlav­ne v tera­ris­ti­ke, no akva­ris­ti ich môžu využiť, naj­mä kým je ich pokož­ka ešte mäk­ká. Muchy Bra­chy­ce­ra – kedy­si sa lar­vy múch bež­ne pou­ží­va­li, švá­byBlat­to­dea. Tri čeľa­de rov­no­kríd­lov­cov Ort­hop­te­ra: svrč­ky – Gryl­li­dae, koní­ky – Acri­di­dae, kobyl­ky – Tet­ti­go­ni­i­dae, voš­kyAphi­do­idea, pako­byl­kyPhas­ma­to­dea, motý­le – Lepi­dop­te­ra, vid­lo­nôž­kyMysis­da­cea – napr. Mysis relic­ta, poš­vat­ky – Ple­cop­te­ra, potoč­ní­ky – Tri­chop­te­ra, poden­kyEphe­me­rop­te­ra, komá­re – Nema­to­ce­ra, mra­ve – For­mi­ci­dae z trie­dy bla­no­kríd­lov­cov - Hyme­nop­te­ra - dospel­ce kon­zu­mu­jú radi iba nie­kto­ré ryby.Pred chy­ta­ním, zbie­ra­ním kukiel veľ­ké­ho množ­stva by som chcel odra­diť, nechaj­te pro­sím rad­šej mrav­ce žiť.
  • Člán­ko­nož­ce. Napr. chvos­to­sko­kyCol­lem­bo­la (čas­tý hosť našich kve­ti­ná­čov – pre­ja­vu­jú sa ská­ka­vým pohy­bom): napr. Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, krill – Car­ne­la – drob­né kôrovce. 
  • Komár – Culex pipiens je komár pisk­ľa­vý. Vysky­tu­je sa hoj­ne naj­mä v nížin­ných oblas­tiach v luž­ných lesoch, prav­de­po­dob­ne ho všet­ci dob­re pozná­me. Lar­va toh­to komá­ra je vhod­ná pre ryby. Cho­va­te­lia gupiek ňou kŕmia samič­ky pred pôro­dom. V mra­ze­nej for­me je v ponu­ke oby­čaj­ne pod náz­vom čier­na lar­va. Ak ich nachy­tá­me živé, mali by sme dbať, aby ryby sta­či­li pož­rať celú dáv­ku, pre­to­že meta­mor­fó­za toh­to tvo­ra je pomer­ne rých­la. V opač­nom prí­pa­de sa nám môžu vykuk­liť dospe­lé imá­ga, kto­ré sú hlad­né po našej tep­lej krvi. Neviem či vám potom bude sta­čiť pove­dať Baby neb­láz­ni­te? ;-)”. Ak to nevie­te, ští­pu iba samičky :-).
  • Ryby. Ako krmi­vo sa dá pou­žiť aj poter (plô­dik), prí­pad­ne men­šie ryby. Dá sa zhru­ba pove­dať, že veľ­kosť oka urču­je veľ­kosť koris­ti. Ryba rybu zože­rie bez prob­lé­mov, ak je výš­ka koris­ti men­šia ako veľ­kosť oka drav­ca. Dra­vé ryby oby­čaj­ne napá­da­jú svo­ju korisť urči­tým spô­so­bom – nie­kto­ré úto­čia spre­du, iné zoza­du, resp. úto­čia na hla­vu, ale­bo od chvos­ta. Ak pri­stú­pi­me k tomu, že kŕmi­me takou­to potra­vou, musí­me rátať s tým, že v našich jedin­coch sa pre­bu­dí ešte viac túž­ba po rybe a často­krát aj po vlast­ných potom­koch. Aj neži­vé rybie filé, rybie mäso, hovä­dzie srd­ce napo­má­ha tým­to chúť­kam. Ako mäso sa hodí viac uva­re­né chu­dé kura­cie a už vyš­šie spo­mí­na­né hovä­dzie srd­ce. Chy­tať drob­né ryby v ryb­ní­koch, jazier­kach a vod­ných tokoch nie je povo­le­né, a je to aj rizi­ko­vé z hľa­dis­ka zavle­če­nia cho­rôb. Napo­kon tam kde v prí­ro­de žijú ryby nie je vhod­né odtiaľ nosiť živý mate­riál, kvô­li ove­ľa vyš­šej mož­nos­ti pre­no­su cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Ak chce­me, prí­pad­ne musí­me mať zdroj rýb na skŕ­me­nie, hodia sa na ten­to účel napr. nie­kto­ré živo­rod­ky: gup­ky, mečov­ky, pla­ty, black­mol­ly, prí­pad­ne nie­kto­ré iker­nač­ky: dánia, ale aj ska­lá­re, gura­my. Nádrž o 20 sami­ciach gup­ky Poeci­lia reti­cu­la­ta 510 sam­ca­mi boha­to sta­čí pre jed­no prie­mer­né akvá­ri­um v byte – je záru­kou, pri zacho­va­ní urči­tých pra­vi­diel, neus­tá­le­ho prí­su­nu živej potra­vy pre bež­né akvárium.
  • Ako krmi­vo sa hodia aj čer­vy húb (aj jedo­va­tých). Nemož­no zabud­núť ani na vod­né sli­má­ky, kto­ré sú pre nie­kto­ré taxó­ny spes­tre­ním menu. Napr. pre väč­šie cich­li­dy, štvorzubce.

Lar­vy opi­so­va­ných živo­čí­chov žijú v rôz­nych pro­stre­diach, v zemi, pod kôrou stro­mov, vo vode. Dospe­lé imá­ga hmy­zu sa chy­ta­jú do sie­tí naj­lep­šie na lúkach s nepo­ko­se­nou trávou.


Mid­ge lar­vae – Chi­ro­no­mus spp. – seve­ral rela­ted spe­cies, e.g., Chi­ro­no­mus plu­mo­sus, are bright red in color. Almost all fish rea­di­ly accept mid­ge lar­vae. They occur abun­dan­tly in cold water.

Water beet­les. If we catch daph­nia, cyc­lops, we may also find water beet­les (lar­vae of the phan­tom mid­ge Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis, Coreth­ra plu­mi­cor­nis) in our sie­ve, espe­cial­ly in cooler months. They are often found in aqu­arists’ sie­ves. They live in very cold water, under a thick lay­er of ice over the win­ter. Water beet­les are trans­pa­rent, almost glas­sy. They move by a shrinking-​like moti­on. They are pre­da­to­ry, so we must not over­fe­ed them to smal­ler fish. They are con­si­de­red very valu­ab­le food, and are also avai­lab­le in fro­zen form.

Gam­ma­rus – Orches­tia gam­ma­cel­lus is a crus­ta­ce­an found in water, com­mon­ly kno­wn as an amp­hi­pod. It belo­ngs to the subor­der Gama­ri­dea – amp­hi­pods, order Amp­hi­po­da – crus­ta­ce­ans, subc­lass Mala­cos­tra­ca, class Crus­ta­cea. It is a crustacean.

Eart­hworms – Lum­bri­ci­dae. Smal­ler spe­cies are suitab­le – Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, for exam­ple, for lar­ger cich­lid spe­cies, or even the most com­mon spe­cies Lum­bri­cus ter­res­tris, if con­su­med. Howe­ver, as with Tubi­fex worms, it is advi­sab­le to emp­ty the eart­hworms’ diges­ti­ve sys­tem befo­re fee­ding them to fish. Inte­res­tin­gly, eart­hworms are com­plex feed in terms of con­tent – they con­tain all the sub­stan­ces neces­sa­ry for suc­cess­ful fish far­ming. Eart­hworms are also used by gar­de­ners to pro­cess orga­nic was­te in com­pos­ting. If you want to try bre­e­ding eart­hworms your­self, you can give it a try. Put some old lea­ves in a con­tai­ner, cover them with soil, add a few indi­vi­du­als, and keep the humi­di­ty. To ensu­re enough food for eart­hworms, add deca­y­ing wood, kit­chen was­te, gar­den was­te, or lea­ves from tre­es from time to time. I have pas­si­ve­ly tried to bre­ed eart­hworms, and prac­ti­cal­ly achie­ved no accep­tab­le results.

Insects. Repre­sen­ta­ti­ves of this vast class of arth­ro­pods are a sour­ce of vari­ous types of feed suitab­le for aqu­arists. Insects are the most over­lo­oked sour­ce of nut­ri­ti­on, alt­hough fish com­mon­ly prey on insects in natu­re. They should cons­ti­tu­te 5% of the diet. Many are a natu­ral food sour­ce for fish in the­ir natu­ral habi­tat, such as dra­gon­flies – Ani­sop­te­ra, dam­self­lies – Odo­na­ta, beet­les – Cole­op­te­ra. Espe­cial­ly the so-​called mea­lworms, a repre­sen­ta­ti­ve of the subor­der Polyp­ha­ga, fami­ly Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. They are main­ly impor­tant in ter­ra­rium bre­e­ding, but aqu­arists can also use them, espe­cial­ly whi­le the­ir skin is still soft. Flies – Bra­chy­ce­ra – once fly lar­vae were com­mon­ly used, cock­ro­aches – Blat­to­dea. Three fami­lies of ort­hop­te­rans: cric­kets – Gryl­li­dae, grass­hop­pers – Acri­di­dae, katy­dids – Tet­ti­go­ni­i­dae, aphids – Aphi­do­idea, leaf­hop­pers – Phas­ma­to­dea, moths – Lepi­dop­te­ra, mysids – Mysis­da­cea – for exam­ple, Mysis relic­ta, sto­nef­lies – Ple­cop­te­ra, cad­disf­lies – Tri­chop­te­ra, mayf­lies – Ephe­me­rop­te­ra, mosqu­ito­es – Nema­to­ce­ra, ants – For­mi­ci­dae from the order Hyme­nop­te­ra – only some fish con­su­me the adults. Befo­re cat­ching a lar­ge num­ber of insects, I would like to dis­cou­ra­ge you, ple­a­se let the ants live.

Arth­ro­pods. For exam­ple, spring­tails – Col­lem­bo­la (com­mon guests in our flo­wer­pots – they move by jum­ping): for exam­ple, Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, krill – Car­ne­la – small crustaceans.

Mosqu­ito – Culex pipiens is a com­mon mosqu­ito. It occurs abun­dan­tly, espe­cial­ly in lowland are­as in ripa­rian forests, and we pro­bab­ly all know it well. The lar­va of this mosqu­ito is suitab­le for fish. Gup­py bre­e­ders feed it to fema­les befo­re giving birth. In fro­zen form, it is usu­al­ly avai­lab­le under the name black lar­va. If we catch them ali­ve, we should ensu­re that the fish can eat the enti­re dose, as the meta­morp­ho­sis of this cre­a­tu­re is rela­ti­ve­ly fast. Other­wi­se, adult ima­go­es may emer­ge, which are hun­gry for our warm blo­od. I don’t know if it will be enough for you to say Baby don’t go cra­zy? ;-). If you don’t know, only fema­les sting :-).

Fish. Fry or smal­ler fish can also be used as food. Rough­ly spe­a­king, the size of the prey is deter­mi­ned by the size of the pre­da­to­r’s eye. Fish can eat fish wit­hout any prob­lems if the size of the prey is smal­ler than the size of the pre­da­to­r’s eye. Pre­da­to­ry fish usu­al­ly attack the­ir prey in a cer­tain way – some attack from the front, others from the back, or attack the head or tail. If we cho­ose to feed in this way, we must be awa­re that our indi­vi­du­als will have an even stron­ger desi­re for fish and often even for the­ir own offs­pring. Even non-​living fish fil­let, fish meat, beef heart con­tri­bu­te to the­se appe­ti­tes. More cooked lean chic­ken and the above-​mentioned beef heart are suitab­le as meat. Cat­ching small fish in ponds, lakes, and water­cour­ses is not allo­wed, and it is also ris­ky in terms of dise­a­se trans­mis­si­on. After all, whe­re fish live in natu­re, it is not app­rop­ria­te to bring live mate­rial from the­re, due to the much hig­her possi­bi­li­ty of trans­mit­ting disease-​causing pat­ho­gens. If we want or need to have a sour­ce of fish for fee­ding, some live­be­a­rers are suitab­le: gup­pies, sword­tails, pla­ties, black mol­lies, or some egg lay­ers: dani­os, but also angel­fish, gou­ra­mis. A tank with 20 fema­le gup­pies Poeci­lia reti­cu­la­ta and 510 males is more than enough for an ave­ra­ge aqu­arium in an apart­ment – it guaran­te­es, with cer­tain rules, a cons­tant supp­ly of live food for a com­mon aquarium.

Worms of the desc­ri­bed ani­mals live in vari­ous envi­ron­ments, in the ground, under tree bark, in water. Adult insects are best caught in nets in mea­do­ws with uncut grass.


Patent­ky – Lar­ven der Zuck­müc­ke Chi­ro­no­mus spp. – meh­re­rer ver­wand­ter Arten, z. B. ist Chi­ro­no­mus plu­mo­sus leuch­tend rot. Fast alle Fis­che neh­men Patent­ky ger­ne an. Patent­ky kom­men in gro­ßen Men­gen in kal­tem Was­ser vor.

Koret­ry. Wenn wir Daph­nien, Zyk­lo­pen fan­gen, kann es leicht pas­sie­ren, dass auch Koret­re – die Lar­ve der Müc­ke Cha­obo­rus plu­mi­cor­nis (Coreth­ra plu­mi­cor­nis) – in unser Sieb gelangt. Beson­ders in den käl­te­ren Mona­ten fin­det man sie häu­fi­ger in den Sie­ben der Aqu­aria­ner. Sie lebt auch in sehr kal­tem Was­ser unter einer dic­ken Eiss­chicht im Win­ter. Koret­ra ist durch­sich­tig, ich wür­de sagen gla­sig. Sie bewegt sich durch eine Bewe­gung, die einer Sch­rump­fung ähnelt. Sie ist räu­be­risch, daher dür­fen wir sie bei kle­i­ne­ren Fis­chen nicht über­füt­tern, die wir den Fis­chen geben. Es gilt als sehr wer­tvol­les Fut­ter und ist auch in gef­ro­re­ner Form erhältlich.

Gam­ma­rus – Orches­tia gam­ma­cel­lus ist ein im Was­ser vor­kom­men­des Tier, das auch als Flohk­rebs bekannt ist (fälsch­li­cher­we­i­se als Krab­be bez­e­ich­net). Es gehört zur Unte­rord­nung Gama­ri­dea – Flohk­reb­se, zur Ord­nung Amp­hi­po­da – Flohk­reb­se, zur Übe­rord­nung Pera­ca­ri­da, zur Unterk­las­se Mala­cos­tra­ca, zur Klas­se Crus­ta­cea. Es ist ein Krebstier.

Regen­wür­mer – Lum­bri­ci­dae. Gee­ig­net sind kle­i­ne­re Arten wie Eise­nia, Allo­lo­bop­ho­ra, z. B. für größe­re Arten von Bunt­bars­chen, und bei Ver­ze­hr­bar­ke­it auch die häu­figs­te Art Lum­bri­cus ter­res­tris. Es ist jedoch rat­sam, ähn­lich wie bei Tubi­fex, den Ver­dau­ung­strakt der Regen­wür­mer vor dem Ver­zehr durch die Fis­che zu lee­ren. Inte­res­san­ter­we­i­se sind Regen­wür­mer aus ernäh­rungsp­hy­si­olo­gis­cher Sicht ein kom­ple­xes Fut­ter – sie ent­hal­ten alle not­wen­di­gen Sub­stan­zen für eine erfolg­re­i­che Fis­ch­zucht. Gär­tner nut­zen Regen­wür­mer auch zur Verar­be­i­tung von orga­nis­chem Abfall beim Kom­pos­tie­ren. Wenn Sie auch ver­su­chen möch­ten, Regen­wür­mer zu züch­ten, kön­nen Sie dies ver­su­chen. Geben Sie zum Beis­piel in einen Behäl­ter alte Blät­ter, bedec­ken Sie sie mit Erde, fügen Sie eini­ge Indi­vi­du­en hin­zu – den Samen – und hal­ten Sie die Feuch­tig­ke­it auf­recht. Um den Regen­wür­mern aus­re­i­chend Nahrung zu geben, fügen Sie gele­gen­tlich ver­rot­ten­des Holz, Küche­nab­fäl­le, Gar­te­nab­fäl­le oder erne­ut Blät­ter von Bäu­men hin­zu. Ich habe sehr pas­siv ver­sucht, Regen­wür­mer zu züch­ten, und prak­tisch kei­ne akzep­tab­len Ergeb­nis­se erzielt.

Insek­ten. Ver­tre­ter die­ser unzäh­li­gen Klas­se von Glie­der­füßern sind eine Quel­le für vers­chie­de­ne Arten von Fut­ter, das für Aqu­aria­ner gee­ig­net ist. Insek­ten sind die am meis­ten über­se­he­ne Nahrung­squ­el­le, wobei Fis­che in der Natur nor­ma­ler­we­i­se Insek­ten jagen. Sie soll­ten etwa 5 % der Nahrung aus­ma­chen. Vie­le sind die natür­li­che Nahrung von Fis­chen in ihrer Hei­mat, z. B. Libel­len – Ani­sop­te­ra, Köcherf­lie­gen – Odo­na­ta, Käfer – Cole­op­te­ra. Ins­be­son­de­re soge­nann­te Meh­lwür­mer, ein Ver­tre­ter der Unte­rord­nung Polyp­ha­ga, der Fami­lie Teneb­ri­oni­dae Teneb­rio moli­tor. Sie sind vor allem in der Ter­ra­ris­tik von Bede­utung, aber Aqu­aria­ner kön­nen sie nut­zen, ins­be­son­de­re solan­ge ihre Haut noch weich ist. Flie­gen – Bra­chy­ce­ra – früher wur­den oft Flie­gen­lar­ven ver­wen­det, Scha­ben – Blat­to­dea. Drei Fami­lien von Geradf­lüg­lern Ort­hop­te­ra: Heusch­rec­ken – Gryl­li­dae, Heusch­rec­ken – Acri­di­dae, Laub­he­usch­rec­ken – Tet­ti­go­ni­i­dae, Blatt­lä­u­se – Aphi­do­idea, Ges­penstsch­rec­ken – Phas­ma­to­dea, Sch­met­ter­lin­ge – Lepi­dop­te­ra, Flohk­reb­se – Mysis­da­cea – z. B. Mysis relic­ta, Ste­in­flie­gen – Ple­cop­te­ra, Köcherf­lie­gen – Tri­chop­te­ra, Ein­tagsf­lie­gen – Ephe­me­rop­te­ra, Müc­ken – Nema­to­ce­ra, Ame­i­sen – For­mi­ci­dae aus der Klas­se der Hautf­lüg­ler – Hyme­nop­te­ra – Erwach­se­ne fres­sen nur eini­ge Fis­che. Bevor Sie eine gro­ße Men­ge an Kukel­kol­lek­ti­onen sam­meln, möch­te ich Sie absch­rec­ken, las­sen Sie bit­te die Ame­i­sen leben.

Faden­wür­mer. Zum Beis­piel Springsch­wän­ze – Col­lem­bo­la (häu­fi­ge Gäs­te in unse­ren Blu­men­töp­fen – sie bewe­gen sich sprin­gend): zum Beis­piel Hyd­ro­po­du­ra aqu­ati­ca, Iso­to­ma, Smit­hu­rus viri­dis, Krill – Car­ne­la – win­zi­ge Krebstiere.

Müc­ke – Culex pipiens ist eine Stech­müc­ke. Sie kommt vor allem in den Nie­de­run­gen in Auen­wäl­dern häu­fig vor, wahrs­che­in­lich ken­nen wir sie alle gut. Die Lar­ve die­ser Müc­ke ist für Fis­che gee­ig­net. Guppy-​Züchter füt­tern damit die Weib­chen vor der Geburt. In gef­ro­re­ner Form ist sie in der Regel als sch­war­ze Lar­ve erhält­lich. Wenn wir sie lebend fan­gen, soll­ten wir darauf ach­ten, dass die Fis­che die gan­ze Por­ti­on fres­sen, da die Meta­morp­ho­se die­ses Lebe­we­sens recht schnell ist. Andern­falls könn­ten uns erwach­se­ne Ima­go ers­che­i­nen, die nach unse­rem war­men Blut hun­gern. Ich weiß nicht, ob es Ihnen dann rei­chen wird zu sagen: Baby, ver­rüc­kt?” 😉 Sie ste­chen nur die Weibchen :-).

Fis­che. Auch Nach­wuchs (Fry) oder kle­i­ne­re Fis­che kön­nen als Fut­ter ver­wen­det wer­den. Man könn­te grob sagen, dass die Größe des Auges die Größe der Beute bes­timmt. Ein Fisch wird einen ande­ren Fisch ohne Prob­le­me fres­sen, wenn die Höhe der Beute kle­i­ner ist als die Größe des Auges des Räu­bers. Raub­fis­che gre­i­fen ihre Beute nor­ma­ler­we­i­se auf eine bes­timm­te Wei­se an – eini­ge von vor­ne, ande­re von hin­ten, oder sie gre­i­fen den Kopf an oder von hin­ten. Wenn wir uns dafür ents­che­i­den, mit sol­cher Nahrung zu füt­tern, müs­sen wir damit rech­nen, dass in unse­ren Exem­pla­ren noch mehr Lust auf Fisch und oft auch auf ihre eige­nen Nach­kom­men erwacht. Auch nicht leben­de Fisch­fi­lets, Fischf­le­isch, Rin­der­herz tra­gen zu die­sen Gelüs­ten bei. Als Fle­isch eig­net sich vor allem gekoch­tes mage­res Hüh­nerf­le­isch und bere­its erwähn­tes Rin­der­herz. Das Fan­gen kle­i­ner Fis­che in Tei­chen, Tüm­peln und Flie­ßge­wäs­sern ist nicht erlaubt und birgt auch das Risi­ko der Ein­sch­lep­pung von Kran­khe­i­ten. Sch­lie­ßlich ist es dort, wo Fis­che in der Natur leben, nicht rat­sam, leben­di­ges Mate­rial mit­zu­neh­men, aufg­rund einer viel höhe­ren Wahrs­che­in­lich­ke­it der Über­tra­gung von Kran­khe­it­ser­re­gern. Wenn wir also eine Fis­chqu­el­le zum Füt­tern haben müs­sen, eig­nen sich dafür eini­ge Lebend­ge­bä­ren­de: Gup­pys, Sch­wertt­rä­ger, Pla­tys, Black­mol­lys, oder eini­ge Eier­le­ger: Dani­os, aber auch Ska­la­re, Gura­mis. Ein Tank mit 20 weib­li­chen Gup­pys Poeci­lia reti­cu­la­ta und 510 Männ­chen reicht für ein durch­schnitt­li­ches Aqu­arium in einer Woh­nung voll­kom­men aus – voraus­ge­setzt, bes­timm­te Regeln wer­den ein­ge­hal­ten und eine kon­ti­nu­ier­li­che Zufuhr von leben­dem Fut­ter für das nor­ma­le Aqu­arium gewähr­le­is­tet ist.

Als Fut­ter eig­nen sich auch Pil­zwür­mer (auch gif­ti­ge). Auch Was­ser­schnec­ken dür­fen nicht ver­ges­sen wer­den, die für eini­ge Taxa eine Menüab­wechs­lung dars­tel­len. Zum Beis­piel für größe­re Bunt­bars­che, Stachelhechte.

Die Lar­ven der besch­rie­be­nen Tie­re leben in vers­chie­de­nen Umge­bun­gen, im Boden, unter der Rin­de von Bäu­men, im Was­ser. Die erwach­se­nen Insek­ten wer­den am bes­ten auf unge­mäh­ten Wie­sen gefangen.


Lite­ra­tú­ra [1] Domi­ni­que Bure­au – http://​www​.mala​wi​cich​lid​ho​me​pa​ge​.com/​a​q​u​a​i​n​f​o​/​n​u​t​r​i​t​i​o​n​.​h​tml

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Geografia

Hits: 8893

Roh­rig E., Urlich B. (eds.) Tem­pe­ra­te deci­du­ous forest 1991 Else­vier New York bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG eko­sys­tém, atlas neznámy

Roh­rig E. Eco­sys­tems of the world 7. 1991 Roh­rig E., Urlich B. (eds.): Tem­pe­ra­te deci­du­ous forest Else­vier New York bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG eko­sys­tém, mier­ny opa­da­vý les atlas

Futák Ján Fyto­ge­o­gra­fic­ké čle­ne­nie, 1: 1 000 000 1980 Atlas SSR, p. 88 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia, geo­gra­fia SLO fyto­ge­o­gra­fia mapa

Čepe­lák J. Živo­číš­ne regi­ó­ny, 1: 1 000 000 1980 Atlas SSR, p. 93 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va zooge­o­gra­fia SLO mapa

McArt­hur R.H. Geog­rap­hi­cal eco­lo­gy. Pat­terns in the dis­tri­bu­ti­on of spe­cies 1972 Har­per and Row New York eko­ló­gia, geo­gra­fic­ké eko­ló­gia, geo­gra­fia ENG dis­tri­bú­cia dru­hov neznámy

Kon­ček M., Rein F. Kli­ma­tic­ké oblas­ti 0 eko­ló­gia, geo­gra­fia, kli­ma­to­ló­gia SLO kli­ma­tic­ké oblas­ti, klí­ma neznámy

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 302336 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia CES step, púšť, hory, jas­ky­ňa, Arktí­da, Antar­ktí­da, polár­ne oblas­ti, tun­dra, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, tro­pic­ký pra­les, mok­raď, jaze­ro, rie­ka, prí­li­vo­vá plo­ši­na, oce­ány, ústie riek, kora­lo­vý útes encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1976 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1979 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1982 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1985 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Atlas SSR, map. časť 1980 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO geomor­fo­ló­gia, geoló­gia atlas

Atlas SSR, text. časť 1980 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO geomor­fo­ló­gia, geoló­gia atlas

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 299337 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia CES step, púšť, hory, jas­ky­ňa, Arktí­da, Antar­ktí­da, polár­ne oblas­ti, tun­dra, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, tro­pic­ký pra­les, mok­raď, jaze­ro, rie­ka, prí­li­vo­vá plo­ši­na, oce­ány, ústie riek, kora­lo­vý útes encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1988 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem, mine­rá­ly, hor­ni­ny, pôdy, zvet­rá­va­nie, hyd­ro­lo­gic­ký cyk­lus, odvo­dňo­va­nie, tek­to­ni­ka litos­fe­ric­kých dosiek kni­ha 0675207487

Atlas světa 0 Geocen­ter Inter­na­ti­onal Pra­ha geo­gra­fia CES atlas

Schne­i­der Step­hen H. (ed.) Encyk­lo­pe­dia of cli­ma­te and weat­her 1996 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss New York fyzic­ká geo­gra­fia ENG bio­ge­o­gra­fia, klí­ma, poča­sie encyk­lo­pé­dia 0195094859

Ammer Vla­di­mír Čach­ti­ce 0 Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve Bra­ti­sla­va 2 geo­gra­fia, his­tó­ria, kul­tú­ra SLO Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, Tat­rín, Čach­tic­ký kras neznámy

Ondrej­ka Jozef Bec­kov – Tema­tín 1966 Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko Bra­ti­sla­va 4 geo­gra­fia, his­tó­ria SLO bro­žur­ka 07 – 61218

Dan­ce­rau P. Bio­ge­og­rap­hy, an eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1957 Ronald New York bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG budúc­nosť neznámy

Nová­ko­vá Vero­ni­ka, Végh Andrej Galan­ta 1987 Obzor Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO encyklopédia

Hess H.E., Lanl­holt E., Hin­zel R. Flo­ra der Sch­we­iz 1980 Birk­hä­u­ser Basel, Swe­iz 2 geo­gra­fia GER Švaj­čiar­sko encyklopédia

Köh­ler Edu­ard (ed.) Geoló­gia juž­nej a východ­nej Ora­vy 1993 Geolo­gic­ký ústav Dioný­za Štú­ra (GÚDŠ) Bra­ti­sla­va geoló­gia, geo­gra­fia SLO Ora­va nezná­my 8085314304

Kri­žo Milan (ed.) Fló­ra Poľa­ny 1994 Semi­nár Zvo­len 16. – 17. 6. 1994 ÚVT Tech­nic­ká Uni­ver­zi­ta Zvo­len fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Poľa­na nezná­my 8022803715

Kad­le­čík Ján (ed.) Turiec, 1992: Zbor­ník odbor­ných výsled­kov inven­ta­ri­zač­ných výsku­mov v povo­dí rie­ky Turiec a 28. TOP‑u Tur­ček 1992 1992 SZOPK Mar­tin geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Turiec, Tur­ček zbor­ník 8096716689

Feriancová-​Masárová Zita, Ferianc Oskár Mig­rač­né ces­ty vtá­kov, 1: 200 000 1980 Atlas SSR SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va geo­gra­fia, eko­ló­gia SLO mig­rá­cia vtá­kov mapa

Moria a oce­ány 1995 Slo­vart Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, geo­gra­fia CES more, oce­án kni­ha 8071452041

Belan­ský Pavel, Remov­čí­ko­vá Oľga Rie­ka Ora­va a jej prí­rod­né hod­no­ty 1995 Zbor­ník refe­rá­tov a prís­pev­kov zo semi­ná­ra OKÚŽP, SZOPK, Okres­ný výbor Dol­ný Kubín fyzic­ká geo­gra­fia SLO fau­na Ora­vy, fló­ra Ora­vy, Ora­va nezná­my 80 – 967252-​2‑X

Jacobs S.W.L., Wil­son K.L. A bio­ge­og­rap­hi­cal ana­ly­sis of the fresh-​water plants of Aus­tra­la­sia 1996 Aus­tra­lian Sys­te­ma­tic Bota­ny Vol. 9, Iss. 2, p. 169183 C.S.I.R.O. Mel­bour­ne bio­ge­o­gra­fia ENG bio­ge­o­gra­fic­ká ana­lý­za, slad­ko­vod­né rast­li­ny, Aus­tra­lá­zia, Papua New Guinea, Cape York Penin­su­la, Qeens­land, New South Wales, Vic­to­ria, Tas­ma­nia, New Zea­land, Nort­hern Ter­ri­to­ry, Kim­ber­ley, Wes­tern Aus­tra­lia člá­nok 1030 – 1887

Sta­no­vá Vie­ra, Gru­lich Vítek Flo­ris­ti­cal and phy­to­ge­og­rap­hi­cal cha­rac­te­ris­tics of Ruda­va river allu­vium 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 407410 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Ruda­va, raše­li­nis­ko, Agri­mo­nia pro­ce­ra, Sper­gu­la pen­tan­dra, Lipa­ris loese­lii, Boeoth­ry­on alpi­num, Rhyn­cho­spo­ra alba, Blech­num spi­cant, Hei­roch­loe repens, Carex puli­ca­ris, Coral­lor­hi­za tri­fi­da, Kochia lanif­lo­ra, Pul­sa­til­la pra­ten­sis člá­nok 0006 – 3088

Sta­no­vá Vie­ra, Gru­lich Vítek Flo­ris­ti­cal and phy­to­ge­og­rap­hi­cal cha­rac­te­ris­tics of Ruda­va river allu­vium 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 407410 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Arme­ria elon­ga­ta sub­sp. elon­ga­ta, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Sile­ne coni­ca, Tara­xa­cum palus­tre agg., Bis­cu­tel­la lae­vi­ga­ta agg., Carex bri­zo­ides, Viola palus­tris, Chi­map­hi­la umbel­la­ta, Equ­ise­tum tel­ma­te­ia, Hes­pe­ris mat­ro­na­lis sub­sp. can­di­da člá­nok 0006 – 3088

Ško­do­vá Ive­ta Vul­ne­rab­le spe­cies of plants in Drie­tom­ská doli­na val­ley in CHKO Bie­le Kar­pa­ty 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 391394 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geo­gra­fia ENG Drie­tom­ská doli­na, CHKO Bie­le Kar­pa­ty, ohro­ze­né rast­li­ny, chrá­ne­né rast­li­ny člá­nok 0006 – 3088

Pod­rob­ný Auto­at­las – Slo­ven­ská repub­li­ka 1995 Vojen­ský kar­to­gra­fic­ký ústav Har­ma­nec 1 geo­gra­fia SLO atlas 80 – 85510-​56‑X

Luk­niš M. Slo­ven­sko: Prí­ro­da II 1972 Obzor Bra­ti­sla­va 1 geo­gra­fia SLO encyklopédia

Atlas ČSSR 1981 Slo­ven­ská kar­to­gra­fia Bra­ti­sla­va 5 geo­gra­fia SLO atlas

Atlas sve­ta 1982 Slo­ven­ská kar­to­gra­fia Bra­ti­sla­va 11 geo­gra­fia SLO atlas

MacArt­hur R.H., Wil­son Edward O. The the­ory of islands bio­ge­og­rap­hy 1967 Prin­ce­ton Uni­ver­si­ty Pre­ss Prin­ce­ton, New Jer­sey evo­luč­ná bio­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG teória ostro­vov neznámy

Šebe­la Miro­slav Bet­lém. Naděje luž­ní kra­ji­ny 1994 Morav­ské zem­ské muze­um, Vero­ni­ca Brno 1 geo­gra­fia CES Bet­lém bro­žur­ka 8070280336

Malé Kar­pa­ty – Bra­ti­sla­va, 1: 50 000 1994 Vojen­ský kar­to­gra­fic­ký ústav Har­ma­nec 1 geo­gra­fia SLO Malé Kar­pa­ty mapa

Mazúr Emil, Krip­pel E., Porub­ský A., Tará­bek K. Geoeko­lo­gic­ké (prí­rod­né), kra­jin­né typy, 1: 500 000 1980 Atlas SSR, p. 9899 SAV, Slo­ven­ský ústav geodé­zie a kar­to­gra­fie (SÚGK) Bra­ti­sla­va geoeko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia SLO bio­ge­o­gra­fic­ká regi­ona­li­zá­cia, typi­zá­cia, regi­ona­li­zá­cia mapa

Hofier­ka Jaro­slav GRASS a jeho sku­pi­ny prí­ka­zov 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 9 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO Grass, ras­ter článok

Nemec Peter Uplat­ne­nie objek­to­vej meto­do­ló­gie v pro­stre­dí ArcIn­fo – Arc­To­ols 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 1013 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO ArcIn­fo, Arc­To­ols článok

Char­vát Karel, Čer­ven­ka Vla­di­mír, Piv­nič­ka Fran­ti­šek Zpra­co­vá­ní letec­ké foto­gra­fie v Topo­Lu 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 35 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES TopoL článok

Tóth Milan Pou­ži­tie Topo­Lu v les­níc­tve a v pozem­ko­vých úpra­vách na východ­nom Slo­ven­sku 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 38 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, les­níc­tvo, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL článok

Vože­ní­lek Vít Envi­ron­men­tál­ní data­bá­ze v pros­tře­dí GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 4243 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES GIS, envi­ron­men­tál­na data­bá­za článok

Špa­ček Šte­fan Digi­tál­ne polo­ho­vé úda­je – jeden zo zákla­dov tvor­by GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 45 Geofó­rum Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO GIS, digi­ta­li­zá­cia článok

Koreň Milan Kar­to­gra­fic­ké trans­for­má­cie pre geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 2427 Geofó­rum Bra­ti­sla­va kar­to­gra­fia, geo­gra­fia SLO kar­to­gra­fic­ká trans­or­má­cia, GIS článok

Koť­ka Vla­di­mír Win­GIS, Win­MAP, Win­SAT 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 1213 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO Win­GIS, Win­SAT, Win3D článok

Zatroch Peter Nové pro­duk­ty fir­my MapIn­fo Cor­po­ra­ti­on 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 15 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO MapIn­fo Pro­fes­si­onal 4.0 for Win­do­ws, Geog­rap­hic Trac­ker, Map­Ba­sic 4.0 článok

Husár Karol Úda­je o geomor­fo­lo­gic­kých jed­not­kách Slo­ven­ska na Geo­gra­fic­kom ústa­ve SAV 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 2021 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, geomor­fo­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO geomor­fo­lo­gic­ké jed­not­ky článok

Piv­nič­ka Fran­ti­šek Digi­tál­ní foto­gram­met­rie 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 2830 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, foto­gram­met­ria, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES foto­gram­met­ria článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. GIS v pro­jek­te ECONET SR 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 3335 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GIS, ECONET článok

Nemec Peter Geo­gra­fic­ké infor­mač­né infor­mač­né sys­té­my fir­my ESRI 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 610 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO ArcIn­fo, Grid, ArcS­canm, ArcS­torm, IAC, Arc­To­ols, Arc­View 2, geo­gra­fic­ká ana­lý­za, GIS, GPS článok

Hofier­ka Jaro­slav Pozná­te geo­gra­fic­ký infor­mač­ný sys­tém GRASS ? 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 11 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GRASS, GIS článok

Dra­hov­ský Šte­fan MGEPC 2.0 – základ rie­še­ní GIS 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1215 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO MGEPC 2.0, MGE Vis­ta­Map, ERMA článok

Jen­čo Marián TopoL Help Ser­vi­ce Group 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1719 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL for DOS, TopoL for Win­do­ws článok

Jones Evan Deštný pra­les. Fas­ci­nu­jí­ci pohled na život mezi stro­my tro­piv­ké­ho světa 1993 Orbis Pic­tus bio­ge­o­gra­fia CES tro­pic­ký daž­ďo­vý pra­les, rain­fo­rest kni­ha 80 – 85240-​53‑X

Thom­pson B.W. The cli­ma­te of Afri­ca 1965 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford, Lon­don kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Afri­ka neznámy

Andria­na­ri­vo J. Using GIS to eva­lu­ate the cro­wn – line onter­sect sam­pling met­hod in forest sur­vey 1993 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 59, No. 12, p. 87103 Else­vier Amster­dam geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Flohn H., Fan­te­chi R. The cli­ma­te of the Euro­pe. Past, pre­sent and futu­re 1982 Rei­del Dord­recht kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Euró­pa neznámy

Strah­ler A.N. Phy­si­cal geog­rap­hy 1968 Wiley New York fyzic­ká geo­gra­fia ENG neznámy

Bro­oks C.F., Con­nor A.J. a kol. Cli­ma­tic maps of North Ame­ri­ca 1936 Har­vard Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets geo­gra­fia, kli­ma­to­ló­gia ENG Sever­ná Ame­ri­ka mapa

Hoff­mann J.A.J. Cli­ma­tic atlas of South Ame­ri­ca 1975 World Mete­oro­lo­gi­cal orga­ni­za­ti­on Gene­va kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Juž­ná Ame­ri­ka mapa

Lands­berg H.E., Lip­mann, Paf­fen Ch., Troll C. World maps of cli­ma­to­lo­gy 1969 Sprin­ger Ver­lag New York 2 kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG mapa

Wal­ter H., Har­nic­kell E., Mueller-​Dombois D. Cli­ma­tic dia­gram maps of the indi­vi­du­al con­ti­nents and the eco­lo­gi­cal cli­ma­tic regi­ons of the earth 1975 Sprin­ger Ver­lag Ber­lín kli­ma­to­ló­gia, eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG Juž­ná Ame­ri­ka, Sever­ná Ame­ri­ka, Antar­ktí­da, Arktí­da, Euró­pa, Ázia, Aus­trá­lia mapa

Ken­drew W.G. The cli­ma­tes of the con­ti­nents 1961 Cla­ren­don Pre­ss Oxford 5 kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Juž­ná Ame­ri­ka, Sever­ná Ame­ri­ka, Antar­ktí­da, Arktí­da, Euró­pa, Ázia, Aus­trá­lia mapa

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­cia­ce kra­ji­ny jako jeden z eko­lo­gic­kých pod­kla­dů pro územ­ní plá­no­vá­ní 1979 Územ­ní plá­no­vá­ní a urba­niz­mus No. 6, p. 382387 bio­ge­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia článok

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol. Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET 1996 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia, fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO prí­rod­né pome­ry Slo­ven­ska, NECONET, GNRÚSES, bio­cen­trá, roz­ší­re­nie rast­lín, roz­ší­re­nie živo­čí­chov, bio­ge­o­gra­fia, jad­ro­vé úze­mia, eko­lo­gic­ky význam­né úze­mia kni­ha 2831703239

Buchar Jan Zooge­o­gra­fie 1983 SPN Pra­ha zooge­o­gra­fia, eko­ló­gia CES knižka

Robin­son H. Phy­si­cal geog­rap­hy 1977 Mac­Do­nald and Evans fyzic­ká geo­gra­fia ENG neznámy

Futák Ján Fyto­ge­o­gra­fic­ký pre­hľad Slo­ven­ska 1972 Slo­ven­sko, Prí­ro­da, p. 431482 Obzor Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia SLO článok

Ben­čať F. Atlas roz­ší­re­nia cudzo­kraj­ných dre­vín na Slo­ven­sku a rajo­ni­zá­cia ich pes­to­va­nia 1982 Veda Bra­ti­sla­va pes­to­va­teľ­stvo, fyto­ge­o­gra­fia SLO cudzo­kraj­né dre­vi­ny atlas

Bozal­ko­vá Ire­na, Hal­lo­no­vá A. Stred­né Slo­ven­sko No. 4 1985 Vlas­ti­ved­ný zbor­ník Stre­do­slo­ven­ské­ho múzea v Ban­skej Bys­tri­cy Osve­ta Mar­tin geo­gra­fia, bio­ló­gia SLO stred­né Slo­ven­sko zborník

Krno Iľja Zooge­og­rap­hi­cal stu­dies oin Slo­va­kian sto­nef­lies (Ple­cop­te­ra) 1997 Bio­ló­gia Vol. 52, No. 2, p. 221225 SAP Bra­ti­sla­va zooge­o­gra­fia, ento­mo­ló­gia ENG Ple­cop­te­ra člá­nok 0006 – 3088

Ružič­ko­vá Jana, Štef­fek Jozef, Matis Dušan Špe­ci­fi­ká bio­ge­o­gra­fic­ké­ho čle­ne­nia ovplyv­ňu­jú­ce­ho tvor­bu ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 41 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia SLO bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia, ECONET, panón­ska pro­vin­cia, pro­vin­cia stre­do­európ­skych list­na­tých lesov kni­ha 2831703239

Ružič­ko­vá Jana Fyto­ge­o­gra­fic­ké čle­ne­nie Slo­ven­ska a ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 4144 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia SLO vege­tač­né stup­ne, Eucar­pa­ti­cum, Inter­car­pa­ti­cum, Bes­chi­di­cum occi­den­ta­le, Bes­chi­di­cum orien­ta­le, Pra­e­car­pa­ti­cum, panón­ska fló­ra, ohro­ze­né dru­hy, vzác­ne dru­hy kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Matis Dušan Zooge­o­gra­fia Slo­ven­ska a ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 4446 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, zooge­o­gra­fia SLO ari­di­zá­cia, ECONET, ľado­vá doba, mig­rá­cia, mig­rač­né tra­sy kni­ha 2831703239

Unders­tan­ding GIS. The ARC/​INFO met­hod 0 počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG GIS príručka

Spel­ler­berg Ian F. A bio­ge­og­rap­hi­cal basis of con­ser­va­ti­on 1991 Spel­ler­berg Ian F., Golds­mith F.B., Mor­ris M.J.: The scien­ti­fic mana­ge­ment of tem­pe­ra­tu­re com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on, p. 293322 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford bio­ge­o­gra­fia, eko­so­zo­ló­gia ENG bio­ge­o­gra­fia článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 130135 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO pôda, geomor­fo­ló­gia, pôvod­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, geobo­ta­ni­ka, zooge­o­gra­fia, geoeko­lo­gic­ké typy, SKŠ, chrá­ne­né úze­mia, GNRÚSES, diver­zi­ta spo­lo­čens­tiev, bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, typic­ké spo­lo­čen­stvá, uni­kát­ne spo­loč­nes­tvá, zacho­va­losť lesa, kni­ha 2831703239

Mar­tin F.W., Pospa­ha­la R.S., Nichols J.P. Asses­ment and popu­la­ti­on moni­to­ring of North Ame­ri­can mig­ra­to­ry birds 1979 Cairns J., Patil G.P., Waters W.E. (eds.): Envi­ron­men­tal moni­to­ring asses­ment, pre­d­ic­ti­on and mana­ge­ment. Cer­tain case stu­dies and rela­ted quan­ti­ta­ti­ve issu­es p. 187239 Inter­na­ti­onal Coope­ra­ti­ve Pub­lis­hing Hou­se Fair­land orni­to­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG mig­rá­cia, Aves článok

Tay­lor K., Ful­ler R.J., Lack P.C. (eds.) Bird Cen­sus and Atlas stu­dies p. 175179 1985 Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring nume­ric­ká eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG roz­ší­re­nie vtá­kov, CBC, Aves neznámy

Root T. Atlas of win­te­ring North Ame­ri­can birds. An ana­ly­sis of chris­tmas bird count data 1988 The Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG zimo­va­nie, sťa­ho­va­nie vtá­kov, Aves, via­noč­né sčí­ta­nie atlas

Shar­rock J.T.R. The atlas of bre­e­ding birds in Bri­tain and Ire­land 1976 Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG Bri­tá­nia, Írsko, Aves atlas

Tay­lor K., Ful­ler R.J., Lack P.C. Bird cen­sus and atlas stu­dies 1985 Pro­ce­e­dings of the VIII Inter­na­ti­onal Con­fe­ren­ce on Bird Cen­sus and Atlas Work Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG Aves, roz­ší­re­nie neznámy

Wil­liam­son M. Island popu­la­ti­ons 1981 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford ostrov­ná bio­ge­o­gra­fia ENG ostrov­ná popu­lá­cia článok

Rapant Petr Pra­cov­ní návrh prv­ní čás­ti výkla­do­vé­ho slov­ní­ku pro oblast geoin­for­ma­ti­ky 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, Supp­le­ment, p. 116 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES člá­nok 1211 – 1082

Fan­ta Miro­slav Zahra­nič­ní digi­tál­ní topo­gra­fic­ká a envi­ron­men­tál­ní data střed­ních měří­tek a mož­nos­ti jejich pro­po­je­ní s tuzem­ský­mi daty 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca, CERCO, MEGRIN, prob­le­ma­ti­ka pro­jek­cie súrad­ných sys­té­mov, Nemec­ko, Sas­ko, Bavor­sko, Rakús­ko, vek­to­ro­vé dáta, ras­tro­vé dáta, envi­ron­men­tál­ne dáta, Poľ­sko, topo­gra­fic­ké dáta člá­nok 1211 – 1082

Peňáz Tomáš Elek­tro­nic­ké mapy a atla­sy v pro­stre­dí WWW z pohľa­du kar­to­gra­fie. 1. Mapy v pavu­či­ne; 2. Zavá­dí­me GIS pro oblast život­ní­ho pros­tře­dí 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, Supp­le­ment, p. 112 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES moder­né for­my pub­li­ko­va­nia máp a atla­sov, navrho­va­nia GIS pre oblasť život­né­ho pro­stre­dia člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 723 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DMK – integ­ro­va­ný data­bá­zo­vý nástroj, Ďiaľ­ko­vý prí­stup k infor­mač­né­mu sys­té­mu kata­stru nemo­vi­tos­tí, Pre­zen­tá­cia geoin­for­ma­tic­ké­ho die­la, Archív dát DPZ na AOPK ČR, Uplat­ne­nie GIS pri ria­de­ná les­né­ho pod­ni­ku, Plá­ny roz­vo­ja lesa digi­tál­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 2444 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ana­lý­za povod­ní v GIS, GIS na Mest­skom úra­de v Pře­ro­vě, Pohan­sko a GIS, Pro­jekt imple­men­tá­cie nástro­jov pries­to­ro­vej ana­lý­zy trhu prá­ce v čin­nos­ti úra­dov prá­ce, Mapa Demá­van­du, Využi­tie DPZ v Plzen­skom kra­ji člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 4455 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Detail­né posú­de­nie zne­čis­ťo­va­nia ovzdu­šia v roz­siah­lom úze­mí pomo­cou GIS – mode­ly pre kra­je, Geodá­ta nad zla­to, Orbis Pic­tus digi­tál­ne, Let­ný kurz BEST – Mana­ging Earth Infor­ma­ti­on člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 5662 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ako budú­ci uči­te­lia využí­va­jú GIS – geoin­for­mač­né tech­no­ló­gie v regi­onál­nej geo­gra­fii, GIS a dotaz­ní­ko­vé šet­re­nie – Ana­lý­za návrat­nos­ti dotaz­ní­ko­vej štú­die uži­tím GIS a štan­dard­ných šta­tis­tic­kých metód, Vege­tač­ná mapa Pra­hy člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 6370 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS pri hod­no­te­ní hor­ských oblas­tí pre lyžo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Espie P., Hall G. Using a geog­rap­hi­cal infor­ma­ti­on sys­tem for ana­ly­sis of eco­lo­gi­cal data 1989 Nor­ton D.A. (ed.): Mana­ge­met of New Zealand‘s natu­ral esta­te, p. 3135 New Zea­land Eco­lo­gi­cal Socie­ty Occa­si­onal Pub­li­ca­ti­ons No. 1 geo­gra­fia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS, ana­lý­za dát článok

Ris­ser P.G., Bir­ney E.C., Bloc­ker S.W., May S.W., Par­ton W.J., Wiens J.A. The true prai­re eco­sys­tems 1981 Hut­chin­son Ross Pub­li­ca­ti­ons Com­pa­ny Strouds­burg, PA eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG pré­ria neznámy

Bla­ke S.F., Atwo­od A.C. Geog­rap­hi­cal guides to the flo­ra of the world 1967 US Depart­ment of Agri­cul­tu­re Was­hing­ton DC. fyto­ge­o­gra­fia, bota­ni­ka, geo­gra­fia ENG fló­ra, svet sprievodca

Fitt­kau E.J., Illies J., Klin­ge H., Sch­wa­be G.H., Sioli H. (eds.) Bio­ge­og­rap­hy and eco­lo­gy in South Ame­ri­ca. (Two Volu­mes) 1968 The Hague, Junk N.V. bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG Juž­ná Ame­ri­ka neznámy

Whi­te F. The vege­ta­ti­on of Afri­ca. A dec­rip­ti­ve memo­ir to accom­pa­ny the UNESCO/​AERFAT/​UNSO vege­ta­ti­on map of Afri­ca 1983 UNESCO Paris eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia, bota­ni­ka ENG vege­tá­cia, Afri­ka neznámy

Šúri Mar­cel, Cebe­cau­er Tomáš Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my ako pros­trie­dok na spra­co­va­nie envi­ron­men­tál­nych infor­má­cií 1997 Život­né pro­stre­die Vol. 31, No. 4, p. 190195 geo­gra­fia SLO GIS, envi­ron­men­tál­na infor­má­cia článok

But­cher G.S., Nie­ring W.A., Bar­ry W.J., Goodwin R.H. Equ­ilib­rium bio­ge­og­rap­hy and the size of natu­re pre­ser­ves 1981 Oeco­lo­gia Vol. 49, p. 2937 Ber­lin Inter­nat asso­cia­ti­on for Eco­lo­gy Ber­lín envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia ENG neznámy

Dzwon­ko Z., Los­ter S. Spe­cies rich­ness and seed dis­per­sal to secon­da­ry wooods in sout­hern Pol­land 1992 Jour­nal of Bio­ge­og­rap­hy Vol. 19, p. 7786 bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, šíre­nie semien, nepô­vod­ný les, juž­né Poľ­sko článok

Heat­wo­le H. Fac­tors affec­ting the num­ber of spe­cies of plants on islands of the Gre­at Bar­rier Reef, Aus­tra­lia 1991 Jour­nal of Bio­ge­og­rap­hy Vol. 18, p. 213221 bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG počet dru­hov, fak­to­ry diver­zi­ty, ostrov, Veľ­ká bari­é­ro­vá úži­na, Aus­trá­lia článok

Dzwon­ko Z., Los­ter S. Dis­tri­bu­ti­on of vas­cu­lar plants spe­cies in small wood­land on the Wes­tern Car­pat­hian foot­hills 1989 Oikos Vol. 56, p. 7786 bio­ge­o­gra­fia ENG dis­tri­bú­cia rast­lín, mok­raď, západ­né Kar­pa­ty článok

Gut­to­vá Anna New loca­li­ties of ele­ven note­wort­hy lichens in Slo­va­kia 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 369371 SAP Bra­ti­sla­va liche­no­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia ENG lišaj­ní­ky, Lep­to­gium sch­ra­de­ri, Col­le­ma coc­cop­ho­rum, Col­le­ma flac­ci­dum, Col­le­ma par­vum, Cla­do­nia tur­gi­da, Gyalec­ta ulmi, Lep­to­gium sch­ra­de­ri, Lep­to­gium tur­gi­dum, Mene­gaz­zia tereb­ra­ta, Pso­ra val­le­sia­ca, Pso­ra tes­ta­cea, Squ­ama­ri­na car­ta­la­gi­nea člá­nok 0006 – 3088

Gut­to­vá Anna New loca­li­ties of ele­ven note­wort­hy lichens in Slo­va­kia 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 369371 SAP Bra­ti­sla­va liche­no­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia ENG Squ­ama­ri­na lamarc­kii, Ste­re­ocau­lon pile­a­tum člá­nok 0006 – 3088

Suza J. Meri­di­onál­ne vply­vy v lišaj­ní­ko­vej fló­re Západ­ných Kar­pát 1942 Věst­ník Krá­lov­ské Čes­ké Spo­leč­nos­ti Nauk, Tř. II., p. 147 liche­no­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia CES meri­di­onál­ny vplyv, kišaj­ní­ky, Západ­né Kar­pa­ty článok

Zať­ko M. Hyd­ro­ge­o­gra­fic­ká cha­rak­te­ris­ti­ka Záhor­skej níži­ny 1971 Geo­gra­fic­ký časo­pis Vol. 23, No. 2, p. 137141 hyd­ro­ge­o­gra­fia SLO Záhor­ská níži­na článok

Gel­den­hu­ys C.J. (ed.) Bio­ge­og­rap­hy of the mixed ever­gre­en forests of sout­hern Afri­ca 1989 Eco­sys­tem prog­ram­mes. Occa­si­onal Report 45 C.S.I.R. Pre­to­ria bio­ge­o­gra­fia ENG zmie­ša­né stá­lo­ze­le­né lesy, Juž­ná Afri­ka neznámy

Kru­ger F.J., Mit­chell D.T., Jar­vis J.U.M. (eds.) Mediterranean-​type eco­sys­tems. The role of nut­rients 1982 Sprin­ger Ber­lin eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG štruk­tú­ra etá­ží, medi­te­rán­ne eko­sys­té­my, živi­ny, kro­vi­ny, vyža­ro­va­nie, vlh­kosť, neznámy

Von Bre­y­ten­bach F. The indi­ge­nous tre­es of sout­hern Afri­ca Vol. 4 1965 Govern­ment Prin­ter Pre­to­ria eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG pôvod­né dru­hy, Juž­ná Afri­ka neznámy

Zej­da J. Small mam­mals in cer­tain forst type groups in sout­hern Mora­via 1973 Zoolo­gic­ké lis­ty Vol. 22, p. 13 bio­ge­o­gra­fia, les­níc­ka bota­ni­ka, mam­ma­li­oló­gia ENG drob­né cicav­ce, juž­ná Mora­va, les­ný typ článok

1998 Geoin­fo, No. 1, 2 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES polo­ho­vý sys­tém, GPS, GLONASS, TRANSIT, Loran, Ome­ga, Timo­ti­on, Parus, Cika­da, Cyk­lon, NAVSTAR, pozem­né moni­to­ro­va­nie, kódo­va­nie, frek­ven­cia, GISAT, RADARSAT, poľ­no­hos­po­dár­stvo, les­níc­tvo, EAR­SeL, povo­deň, pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na, Geoma­ti­ca, DKM člá­nok 1121 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 1, 2 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kata­ster nehnu­teľ­nos­tí, digi­ta­li­zá­cia, pozem­ko­vé úpra­vy, orto­rek­ti­fi­ká­cia, GRASS, Auto­desk, Map­Gu­ide, letec­ké sním­ko­va­nie, Mora­va, DPZ, moni­to­ring vege­tá­cie, Inter­net, eró­zia, ÚHUL, les­né ces­ty, moni­to­ring lesov, ras­tre reli­é­fu, DMR člá­nok 1121 – 1082

Peciar Voj­tech Fyto­ge­o­gra­fic­ky význam­né zja­vy v bry­of­ló­re Malých Kar­pát 1990 Bio­ló­gia Vol. 9, p. 693697 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, bry­o­ló­gia ENG bry­of­ló­ra, Malé Kar­pa­ty článok

Hen­drych Rado­van Fyto­ge­o­gra­fia 1984 SPN Pra­ha fyto­ge­o­gra­fia CES rast­li­na knižka

Husár K. Vec­tor digi­ta­li­za­ti­on of are­al objects and the­ir spa­tial ana­ly­sis in the con­di­ti­ons of the Ins­ti­tu­te of Geog­rap­hy SAS 1994 Geo­gra­fic­ký časo­pis Vol. 46, No. 1, p. 95109 Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO vek­to­ro­vá digi­ta­li­zá­cia, pries­to­ro­vá ana­lý­za článok

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 412 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO Fram­me, GIS, Digi­tal, OPEN GIS, BERIT, MapIn­fo, Digi­tal Equ­ip­ment, ARCDATA, Arc­View Inter­net Map Ser­ver, MapOb­jects Inter­net Map Ser­ver, Site­Net Main 3.3, Atlas GIS, Aut­desk, Auto­CAD Map, Auto­desk World, TopoL GIS, URIS, ER Map­per 5.5, ras­tre, SQL Ser­ver člá­nok 1121 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 1223 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO data­bá­zo­vé sys­té­my, Orac­le Data Mart QuickS­co­pe, Infi­ni­ty Com­mu­ni­ca­tor, Avs­tar, VARIAS, Inter­graph, GIS, Auto­desk, Intel, ATLAS DMT, pro­jek­to­va­nie pozem­ko­vých úprav, kata­strál­ny úrad, digi­ta­li­zá­cia kata­strál­nych máp, miest­na samosprá­va člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 2445 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO his­to­ric­ký vývoj čes­ké­ho kata­stru, Con­tex scan­ning tech­no­lo­gy, štát­ne digi­tál­ne mapy, DMÚ25, ZABAGED/​1, GeoWin, Auto­CAD, INROADS, infor­mač­ná tech­no­ló­gia, krí­zo­vý mana­ge­ment okre­su, refe­rát obra­ny a ochra­ny Chru­dim, GIS, hava­rij­né situ­ácie, hac­ke­ring člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 4664 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO letec­ké sním­ky, nehnu­teľ­nos­tí, MapIn­fo, pozem­ko­vý úrad, POZINFO v. 2.0, G‑INFO 98 v. 2.0, MIF 2 BLK v. 2.1, DKM, Štát­ny infor­mač­ný sys­tém – SIS, Nový Jičín, GIS, PCERO, Doly Bíli­na, SPOT 4 člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 24 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES pres­nosť GPS, kódo­va­nie sig­ná­lu, selek­tív­na dostup­nosť, dru­ži­co­vý sig­nál, anti-​spoofing, voj­na, stav dru­žíc, odraz sig­ná­lu, pri­jí­mač, zákaz dru­žíc, roz­sah pres­nos­ti, pomer sig­nál – šum, kon­šte­lá­cia držíc mera­nia, vidi­teľ­né dru­ži­ce, zní­že­nie pres­nos­ti člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES geomet­ric­ké prob­lé­my, typ pri­jí­ma­ča, letec­ké pri­jí­ma­če, lod­né pri­jí­ma­če, koz­mic­ké pri­jí­ma­če, ruč­né pri­jí­ma­če, mapo­va­cie pri­jí­ma­če, meračs­ké pri­jí­ma­če, časo­va­cie pri­jí­ma­če, OEM modu­ly, PC kar­ty, spô­sob mera­nia, PRN kódy, fázo­vé mera­nia člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 56 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES jed­no­frek­venč­né pri­jí­ma­če, dvoj­frek­venč­né pri­jí­ma­če, počet súčas­ne sle­do­va­ných dru­žíc, jed­no­ka­ná­lo­vé pri­jí­ma­če, viac­ka­ná­lo­vé pri­jí­ma­če, hyb­rid­né pri­jí­ma­če, TIFF, plán mera­nia, plat­nosť efe­me­ríd, pres­nosť sta­no­ve­nia efe­me­rid, pres­nosť hodín dru­žíc člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 67 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES ionos­fe­ric­ký vplyv, tro­pos­fe­ric­ký vplyv, chy­ba hodín pri­jí­ma­ča, dife­ren­ciál­ny GPS, DGPS, refe­renč­ná sta­ni­ca, korek­cia polo­hy, korek­cia pse­udo­vzdia­le­nos­tí, DGPS, defi­ní­cia pres­nos­ti, CEP Cir­cu­lar Error Pro­bab­le, prav­de­po­dob­ná kru­hi­ová chy­ba člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 78 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES SEP – Sphe­ri­cal Error Pro­bab­le, prav­de­po­dob­ná sfé­ric­ká chy­ba, postp­ro­ces­sing, spra­co­va­nie v reál­nom čase, RTCM-​104, Radio Tech­ni­cal Com­mis­si­on for Mari­ne Ser­vi­ces, rádi­ové vlny, bez­drô­to­vé dáto­vé sie­te, celu­lár­ne tele­fó­ny, kla­sic­ké tele­fó­ny, Inter­net člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES počí­ta­čo­vé sie­te, DGPS, pse­udod­ru­ži­ce, využi­tie GPS, navi­gá­cia, sldo­va­nie vozi­diel, dru­ži­co­vá navi­gá­cia, letec­ká dopr­va, pozem­ná dopra­va, AVL – Auto­ma­tic Vehic­le Loca­ti­on, sys­tém auto­ma­tic­ké loka­li­zá­cie vozi­diel, ITS – Intel­li­gent Tran­s­por­ta­ti­on Sys­tems člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 911 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES inte­li­gent­né doprav­né sys­té­my, vod­ná dopra­va, merač­stvo, sta­tic­ké tech­ni­ky, dyna­mic­ké tech­ni­ky, pse­udo­sta­tic­ké mera­nie, kine­ma­tic­ké mera­nie, obme­dze­nia GPS, pri­jí­ma­nie sig­ná­lu, integ­ri­ta sig­ná­lu, pres­nosť sig­ná­lu, GLONASS člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 1115 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES Glo­bal Navi­ga­ti­on Satel­li­te Sys­tem, kon­šte­lá­cia dru­žíc, sig­nál, sys­té­mo­vý čas, dife­ren­ciál­ny GLONASS, WADS, RADS, LADS, civil­né využi­tie, roz­voj dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov, GPS, GLONASS, GLONASS‑M, nové sys­té­my člá­nok 1121 – 1082

Ack­ro­yd N, Lori­mer R. Glo­bal navi­ga­ti­on. A GPS User‘s guide 1994 Lloyd‘s of Lon­don Pre­ss Ltd. Lon­don 2 geo­gra­fia ENG GPS, glo­bál­na navi­gá­cia príručka

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 114 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Mapy na Webe, mapy na sie­ti, Auto­Desk, Auto­Desk Map­Gu­ide, ESRI, Arc­View Inter­net Map Ser­ver, MapOb­jects Inter­ner Map Ser­ver, Inter­graph, GoeMe­dia Web Map, MapIn­fo, MapX­tre­me, Map­Xsi­te, Kine­tix, AUGI Wish List, Arc­View 3.1, voleb­ný ser­ver, CAD Rea­der člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 1422 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Auto­CAD R14, MGE Rea­der, MGE Inter­graph, Mic­ro­Sta­ti­ons GeoG­rap­hics (MSG), *.DGN, AVRe­ports, Crys­tal Reports. GIS na okres­nom úra­de Příb­ram, Dečín, geo­gra­fic­ké dáta na www, pre­po­je­nie data­báz, tvor­ba GIS na www, Mac­ro­TEL 3.5, zber polo­ho­pis­ných dát člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 2242 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES kon­tro­la polo­ho­pis­ných dát, sie­te SPT Tele­com, geo­gra­fic­ká data­bá­za ArcČR 500, GIS fir­my, GIS v štát­nej sprá­ve, foto­gra­met­ria, IGUG, GPS pri­jí­ma­če, Gar­min GPS III, Magel­lan 2000XL, Eag­le Explo­rer, Magel­lan Pione­er, lase­ro­vé mera­cie prí­stro­je, Arc­CAD v14 člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4244 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES gra­fic­ké akce­le­rá­to­ry Inten­se 3D Wild­cat, zosú­la­de­nie súrad­níc, trans­for­má­cia súrad­ni­co­vé­ho sys­té­mu, geocen­tric­ký sys­tém WGS-​84, S‑JTSK, S‑42/​83, line­ár­na trans­for­má­cia, neli­ne­ár­na trans­for­má­cia, ťažis­ko iden­tic­kých bodov, GPS, trans­for­mač­né para­met­re člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4446 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES zbyt­ko­vé rezi­dúa, iden­tic­ké body, CS-​NULRAD-​92, EUREF-​89, stred­né chy­by, zvý­še­nie pres­nos­ti, DatT­ra – Datum Trans­for­ma­ti­on, Tra­Par – Com­pu­ta­ti­on of Trans­for­ma­ti­on Para­me­ters, atmo­sfé­ric­ké korek­cie ACTORem2, ERDAS Ima­gi­ne, dru­ži­co­vý sní­mok, GEOSYSTEMS člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4649 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES kova­rianč­né mati­ce iden­tic­kých bodov, nive­lá­cia, neho­mo­ge­ni­ta S‑JTSK, nepres­nosť S‑JTSK, foto­gra­met­ria, tvor­ba digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu úze­mia zasia­hnu­té­ho povod­ňa­mi z júla 1997 pre potre­by GIS ana­lýz, ČR, zápla­vo­vá čia­ra, orto­fo­to­ma­pa člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 5063 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES pre­ven­cia s GIS, cie­le­né hos­po­dá­re­nie, Arc­View Busi­ness Ana­lyst, roz­ho­do­va­nie v obcho­de, Rou­te­Xpert, záchran­ný sys­tém, GIS – nástroj dis­pe­če­rov, Mic­ro­soft SQL Ser­ver, Aria­ne, SPOT 4 člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 15 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES vojen­ské baló­ny, his­tó­ria mapo­va­nia, Napo­le­on, letec­ká foto­gra­met­ria, sním­ko­va­nie na foto­ma­te­riál cit­li­vý na infra­čer­ve­né žia­re­nie, ZSSR, USA, Pro­jekt Coro­na, foto­gra­fic­ké kame­ry, rádi­omet­re, diaľ­ko­vé sní­ma­nie, remo­te sen­sing, diaľ­ko­vý pries­kum Zeme článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 5 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES DPZ, prog­ram Apol­lo, Sprá­va Rím­ske­ho klu­bu o sta­ve ľud­stva, LANSAT 5, SPOT 1, KOSMOS, MOMO 1, IRS-​1A, komerč­né sate­li­ty, Ear­ly­Bird, odra­ze­né žia­re­nie, letec­ké sní­ma­nie, sní­ma­nie na ume­lých dru­ži­ciach, zís­ka­va­nie infor­má­cií o elek­tro­mag­ne­tic­kom žia­re­ní článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 56 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES radiá­cia, rádi­omet­ric­ké sní­ma­nie, elek­tric­ká vodi­vosť, obsah vody, absor­pcia žia­re­nia, vlno­vá dĺž­ka, elek­tro­mag­ne­tic­ký otla­čok, fyzi­kál­ne vlast­nos­ti zem­ské­ho povr­chu, rádi­ome­ter, efekt, vlast­nos­ti zem­ské­ho povr­chu, inten­zi­ta emi­to­va­né­ho žia­re­nia článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 67 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES inte­zi­ta odra­ze­né­ho žia­re­nia, pre­vod žia­re­nia na elek­tric­ký sig­nál, zazna­me­na­nie digi­tál­nych dát, pre­nos na Zem, sieť pri­jí­ma­cích sta­níc, vyčis­te­nie dát, uží­va­teľ­ský for­mát, geomet­ric­ká korek­cia, využi­tie DPZ, nosi­če apa­ra­tú­ry, letec­ké nosi­če, sta­bi­li­ta článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 7 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES tur­bu­len­cie, prí­sne geomet­ric­ké pod­mien­ky, gyro­sko­pic­ká sta­bil­ta, eli­mi­ná­cia geomet­ric­kých chýb, inšta­lá­cia sní­ma­cích apa­ra­túr, špe­ciál­ne šach­ty s nos­ník­mi, orga­ni­zá­cia sním­ko­vé­ho letu, pred­ná­le­to­vá sig­na­li­zá­cia, zame­ra­nie vlí­co­va­cích bodov článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 78 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES archi­vá­cia sním­kov, archi­vá­cia ori­gi­ná­lov, ume­lé dru­ži­ce Zeme, dáta rádi­ové­ho sig­ná­lu, rada­ro­vé sys­té­my, scan­ne­ry, rádi­omet­re, kla­sic­ké foto­gra­fic­ké kame­ry, kla­sic­ké foto­ma­te­riá­ly, obež­ná drá­ha, rádi­omet­ric­ká porov­na­teľ­nosť dát, geomet­ric­ká kva­li­ta článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES loka­li­zá­cia, opa­ko­va­teľ­nosť mera­nia, cir­ku­lár­na drá­ha, vidi­teľ­nosť, polár­na drá­ha, posun zem­ské­ho povr­chu, sate­lit, osvet­le­nie, ter­mi­ná­tor, pre­ce­sia, obme­dze­nie tieň­mi, heli­osynch­rón­na cir­ku­lár­na kvá­zi­po­lár­na drá­ha, vyba­ve­nie sate­li­tu, ria­dia­ci sys­tém článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 913 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES ener­ge­tic­ký sys­tém, orien­tač­ný sys­tém, kon­tro­la rotá­cie sate­li­tu, gyro­skop, pre­ce­sia, hvizd­ne čid­lá, CCD kame­ry, kli­ma­ti­zač­ný sys­tém, navi­gač­ný sys­tém, korekč­ný sys­tém, komu­ni­kač­ný sys­tém, odo­sie­la­nie dát, sme­ro­vé anté­ny, pozem­ná sieť ria­dia­cich sta­níc článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 14 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES žia­re­nie Sln­ka, vyža­ro­va­nie elek­tro­mag­ne­tic­kej ener­gie nete­pel­ným spô­so­bom, elek­tric­ké osci­lá­cie urči­tej frek­ven­cie, foto­elek­tric­ký jav, detek­tor žia­re­nia, foto­gra­fic­ký detek­tor, ana­ló­go­vá for­ma, digi­ta­li­zá­cia, scan­ner článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 14 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES pre­ja­vy vlast­nos­tí hmot­ných objek­tov v elek­tro­mag­ne­tic­kom spek­tre, zme­na zlo­že­nia žia­re­nia, che­mic­ké zlo­že­nie, absorpč­né čia­ry, emis­né čia­ry, vrch­né vrstvy elek­tró­no­vé­ho oba­lu ató­mov, optic­ké vlast­nos­ti hmot­né­ho objek­tu, odraz žia­re­nia článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 1416 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES pohl­te­nie žia­re­nia, prie­nik žia­re­nia, rozp­tyl žia­re­nia na mik­ro­čas­ti­ciach, ohyb paprsku, ref­rak­cia, spek­trál­ne pás­ma, prie­pust­nosť atmo­sfé­ry, spek­trál­ny kanál, model pozo­ro­va­cích pod­mie­nok, nedos­tat­ky slneč­né­ho žia­re­nia, atmo­sfé­ric­ké okno článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES absor­pcia mate­riá­lov, odraz mate­riá­lov, mer­né tep­lo článok

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 12 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES DPZ, prí­stro­je pre DPZ, nezob­ra­zu­jú­ce prí­stro­je, zobra­zu­jú­ce prí­stro­je, alti­me­ter, vplyv gra­vi­tač­ných ano­má­lií na drá­hu dru­žíc, sle­do­va­nie hla­di­ny oce­ánov, mag­ne­to­met­ric­ké mera­nie, optic­ká pro­jek­cia, mate­ma­tic­ká ana­lý­za rada­ro­vé­ho sig­ná­lu člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 25 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES rada­ro­vý impulz, kame­ra, rádi­ome­ter, scan­ner, radar, prin­cíp rádi­omat­ru, optic­ký obraz pre­ve­de­ný na elek­tric­ký sig­nál, scan­no­va­nie, detek­tor, spek­trál­ne roz­lí­še­nie, geomet­ric­ké roz­lí­še­nie, pries­to­ro­vé roz­lí­še­nie, rádi­omet­ric­ké roz­lí­še­nie člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 510 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES cit­li­vosť mera­nia, mul­tis­pek­trál­nosť, typy scan­ne­ru, mecha­nic­ký scan­ner, spek­trál­ny kanál, elek­tro­nic­ký scan­ner, SPOT XS, SPOT P, SPOT P+XS, HRVIR, CCD scan­ner, CMOS, epi­po­lár­na pro­jek­cia, aktív­ne rádi­omet­re, radar, spra­co­va­nie dát, pred­spra­co­va­nie dát člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 1012 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES odvo­de­ni­ny sním­kov, rada­ro­vé dáta, pasív­ne rádi­omet­re, vyrov­na­nie cit­li­vos­ti detek­to­rov, geomet­ric­ká korek­cia, vlí­co­va­cie body, nežia­dú­ce otra­sy, nežia­dú­ce pohy­by, orto­go­na­li­zá­cia, skres­le­nie výš­ko­vou čle­ni­tos­ťou, digi­tál­ny model reli­é­fu člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 1214 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES mati­ca geo­gra­fic­ky loka­li­zo­va­ných bodov, per­spek­tí­va, tvor­ba výš­ko­pi­su metó­dou auto­ko­re­lá­cie, orto­go­na­li­zá­cia, ortos­ní­mok, metó­dy spra­co­va­nia úda­jov, inter­pre­tá­cia, auto­ma­tic­ká inter­pre­tá­cia, ana­lý­za obra­zu, ana­lý­zy fareb­né­ho zlo­že­nia obra­zu člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 14 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES pro­ces RGB-​IHS, nor­ma­li­zo­va­ný vege­tač­ný index, rádi­omet­ric­ká trans­for­má­cia, roz­lo­že­nie aktív­ne­ho chlo­ro­fy­lu, výpo­čet ume­lách spek­trál­nych kaná­lov, tex­tu­rál­na anlý­za, kla­si­fi­kač­ný postup, kla­si­fi­ká­tor, auto­ma­tic­ká kla­si­fi­ká­cia, terén­ny pries­kum člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 1418 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES sub­pi­xe­lo­vá kla­si­fi­ká­cia, ste­re­o­sko­pic­ké vyhod­no­te­nie, troj­roz­mer­ný model kra­ji­ny, opra­va výš­ko­pis­né­ho mode­lu teré­nu, soft­wa­re, har­dwa­re člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES infor­mač­ný sys­tém ochra­ny prí­ro­dy ISOP, Hima­lá­je ras­tú, Arc­View, Trac­king Ana­lyst, spo­lu­prá­ca s GPS, modul geolo­gia, modul fyto­ce­no­ló­gia, modul bota­ni­ka, modul loka­li­ty, modul zooló­gia, modul MCHÚ, modul pamät­né stro­my, panc­hro­ma­tic­ké zobra­ze­nie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 812 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES inven­ta­ri­zá­cia poras­tov, cha­rak­ter dát DPZ, loka­li­zá­cia kôrov­ca, spek­tro­zo­nál­ne sním­ko­va­nie, diag­nó­za ras­tri­tí­da, ima­ge pro­ces­sing, JPEG kom­pre­sia, Ima­ge Vie­wer 7.0, I/​RAS C 6.0, spek­tro­zo­nál­na kla­si­fi­ká­cia, fil­trá­cie, spra­co­va­nie obra­zu, trans­for­má­cie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 1220 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES auto­ma­tic­ká vek­to­ri­zá­cia, Ima­ge Ana­lyst 7.0.1, ana­lý­za ras­tra, archiv letec­kých sním­kov armá­dy ČR, his­tó­ria letec­ké­ho sním­ko­va­nia ČR, uta­jo­va­nie letec­kých sním­kov, využi­tie letec­kých sním­kov, GIS na CHKO, ČÚOP, kon­cep­cia GIS, Vtá­čí ostrov v Chru­di­me člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Vel­ké Dářko, lokál­ny infor­mač­ný sys­tém, HELP Ser­vi­ce – Map­ping, výskum tech­no­ló­gií DPZ, aktu­ali­zá­cia dát CORINE, tech­no­ló­gia auto­ma­ti­zo­va­né inter­pre­tá­cie dát DPZ, mul­ti­tem­po­rál­ne ana­lý­zy, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, auto­ma­ti­zo­va­ná vek­to­ri­zá­cia člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2428 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES prin­cíp detek­cie homo­gén­nych fareb­ných plôch v kla­si­fi­ko­va­ných dátach, eli­mi­ná­cia mixe­lov, fil­trá­cia mixe­lov, GIS na Webe, Arc/​INFO 8.0, dis­ti­bu­ova­ná soft­wa­ro­vá archi­tek­tú­ra, objek­to­vý dáto­vý model, pod­po­ra UNIX, pod­po­ra Win­do­ws NT, Arc­Ca­ta­log, Arc­Map člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2829 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Arc­To­ol­box, SDE 4.0, Arc­Lo­gis­tics, ArcFM, ArcS­DE, ArcE­x­plo­rer, MapOb­jects, Inter­net Map Ser­ver 3.0, Arc­View GIS, Arc­Vo­y­ager, MicroStation/​J, jad­ro Para­so­lid, HSI, ESRI kon­fe­ren­cia, HSI, Ben­tley, Mac­ro­Tel, Mac­ro­Geo, Power­Geo člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 3033 Com­pu­ter Pre­ss Brno medi­cí­na, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES tvor­ba vege­tač­ných máp pou­ži­tím spek­tro­zo­nál­nych sním­kov a GIS, geoin­ži­nier­stvo, Mic­ro­Sta­ti­on GeoWa­ter, Mic­ro­Sta­ti­on GeoWaste-​Water, digi­ta­li­zá­cia, tvor­ba gra­fic­ké­ho výstu­pu, inter­pre­tá­cia sním­kov, inter­pre­tá­cia terén­ne­ho pries­ku­mu, Tetín­ske ská­ly člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 3440 Com­pu­ter Pre­ss Brno les­níc­tvo, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES hyd­ro­lo­gic­ké mode­lo­va­nie malých povo­dí, GIS, využi­tie GIS, Fores­ta SG, Bas­MapX, GIS v zdra­vot­níc­tve, GIS v les­níc­tve, infor­mač­nén tech­no­ló­gie varu­jú, infor­mač­né tech­no­ló­gie neza­chrá­nia, Európ­ska hos­po­dár­ska komi­sia pri OSN, ICP Forest člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 4044 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES moni­to­ring sta­vu lesov, defo­liá­cia, GÚSES Stra­ko­ni­ce, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, mapa aktu­ál­ne­ho sta­vu kra­ji­ny, vrstva sku­pín typov geobi­océ­nov, Topol, ato­ma­tic­ká vek­to­ri­zá­cia AUTOGEN, MVview, SView, Baset 4, WeBa­set člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 4450 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES GIS v pod­ni­ku Brněn­ské vele­tr­hy a výsta­vy, a.s., ESRI pre R/​3, line­ár­ne sie­te, Geopak, GeoDyn­Seg, inži­nier­ske sie­te, vzde­lá­va­nie v GIS‑e, štú­dium prog­ra­mu Uni­GIS, dyna­mic­ká ana­lý­za line­ár­nych prv­kov, Océ, Mic­ro­Sta­ti­on, for­mát RTL, stra­ti­fi­ká­cia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5052 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES AVHRR, GeoMe­dia pre TopoL, optic­ký sys­tém vyso­ké­ho roz­lí­še­nia, mul­tis­pek­trál­ny ske­ner, hyper­spek­trál­ne mera­nie, mera­nie odra­zo­vých vlast­nos­tí vege­tá­cie, mera­nie odra­zo­vých vlast­nos­tí pôdy, pasív­ne mik­ro­vln­né rádi­omet­re, výber sate­li­tu člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5258 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES aktív­ne mik­ro­vln­né mera­nie, Hewlett-​Packard Design­Jet 2500CP, MapIn­for Pro­fes­si­onal 5.0, HP-​GL/​2, HP-​RTL, Ado­be PostSc­ript Level 3, har­dwa­ro­vý RIP, auto­ma­tic­ká far­be­ná kalib­rá­cia, far­by PANTONE, MUTOH Fal­con RJ-​800, MUTOH Fal­con RJ-​4000, PCMIA kar­ta člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5864 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES GIS pre tvor­bu kra­ji­ny, MŽP ČR člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 112 Com­pu­ter Pre­ss Brno kar­to­gra­fia, digi­tál­na foto­gram­met­ria, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES správ­na tvor­ba mapy, kar­to­gra­fia a GIS, kar­to­gra­fic­ké chy­by, GIS nie je mapa, pse­udo­ma­py, digi­tál­na foto­gram­met­ria, spra­co­va­nie obra­zu, počí­ta­čo­vé vide­nie, fil­tro­va­nie, ostre­nie, zme­na kon­tras­tu, auto­ma­tic­ké roz­poz­ná­va­nie objek­tov člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1214 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES auto­ma­tic­ké gene­ro­va­nie digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu, neope­ra­tív­nosť auto­ma­tic­ké­ho pro­ce­su, manu­ál­ne opra­vy, trian­gu­lá­cia, digi­tál­ny foto­gram­met­ric­ký sys­tém, zís­ka­nie digi­tál­nych sním­kov, rádi­omet­ric­ké korek­cie, anag­ly­fy, pola­ri­zo­va­ná obra­zov­ka člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1415 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES pola­ri­zo­va­né oku­lia­re, ima­ge shut­te­ring, korek­cia vyro­va­ním his­to­gra­mu, korek­cia úbyt­ku svet­la, fil­trá­cia obra­zu, odstrá­ne­nie šumu, ostre­nie obra­zu, ste­reo vyhod­no­co­va­nie, gene­ro­va­nie DMT, hľa­da­nie maxím kore­lač­ných fun­kcií, tvor­ba orto­fo­tos­ním­ku člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1517 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES letec­ká foto­gra­fia, cen­trál­na pro­jek­cia, rôz­na výš­ka, radiál­ne posu­ny, dife­ren­ciál­ne pre­kres­le­nie sním­ku, pre­kres­le­nie mos­tu, narov­na­nie skrá­te­ných budov, foto­gram­met­ric­ký soft­wa­re, Open­GIS, OGC – Open­GIS Con­sor­tium, otvo­re­ný sys­té­mo­vý základ, TOPOBASE člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1719 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Orac­le Spa­tial Data Car­trid­ge, relač­ná data­bá­za, refe­renč­ná integ­ri­ta, C‑Plan AG, jed­no­duch­ší import, jed­no­duch­ší export, pre­vod­ní­ky, SPOT 4, ERS1, por­trét z obež­nej drá­hy, ske­ner VEGETATION, HRVIR, spek­trál­ne pás­ma, glo­bál­na oce­áno­gra­fia, AÉROSPATIAL člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1936 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Mete­os­tat – MSG, SEXTANT AVIONIQUE, GLONASS, GPSGIS, cie­le­né hos­po­dá­re­nie, off-​line, on-​line, pria­me pre­po­je­nie, nepria­me pre­po­je­nie, GeoBá­za, Ozi Explo­rer, geofan­tá­zia, 3D atri­bu­tál­ne geodá­ta, 3D ana­lý­za, GIS kon­fe­ren­cia, POZEM 5.20, LIDS IT, Review+ člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 3654 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Vie­wer+, Web­Vie­wer+, LKW Liech­tens­te­in, digi­tál­ne spra­co­va­nie geolo­gic­kých a úče­lo­vých máp 1:50 000, digi­ta­li­zá­cia, vek­to­ri­zá­cia, refe­renč­ná mapa Plz­ne, MIS, mapo­vé lis­ty na fóliach PET, les­níc­ke digi­tál­ne mapy, TopoL, digi­ta­li­zá­cia vrs­tiev, ORBIS MAPPER člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 5466 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES tlač máp, POHAN, GIS v arche­oló­gií, Pohan­sko, pre­zen­tá­cia arche­olo­gic­kých dát, ana­lý­za arche­olo­gic­kých dát, Ter­ra­Ser­ver, data­bá­za dru­ži­co­vých sním­kov, geokó­do­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Gunin Peter D., Saan­dar M., Vos­to­ko­va A., Baja Ser­gey N. Krajinno-​ekologické prin­cí­py manaž­men­tu prí­ro­dy a ochra­na eko­sys­té­mov v regi­ó­ne cen­trál­nej Ázie a juž­nej Sibí­ri s extrém­ny­mi pod­mien­ka­mi (prí­klad Mon­gol­ska) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 3, p. 266282 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG kry­o­aríd­ny režim, tvor­ba máp, inven­ta­ri­zá­cia dru­ho­vej sklad­by, zlá bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia, geoin­for­mač­ný sys­tém, prí­rod­no – antro­po­gén­ny sys­tém, dezer­ti­fi­ká­cia člá­nok 1335 – 342X

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES DPZ, apli­ká­cie DPZ, mete­oro­ló­gia, sate­lit NOAA, scan­ner AVHRR, sys­tém mete­oro­lo­gic­kých dru­žíc, geos­ta­ci­onár­ne sate­li­ty, rada­ro­vé sním­ky, význam DPZ, apli­ko­va­teľ­nosť DPZ, hos­po­dár­ske apli­ká­ciam, kla­si­fi­ká­cia sním­ku, odhad úro­dy, porov­na­nie sním­kov člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment p. 616 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES tvor­ba ŽP, kar­to­gra­fia a GIS, ste­re­o­sko­pic­ké vyhod­no­te­nie, šík­mé sním­ky, prob­lém sním­ko­vých korek­cií, spra­co­va­nie ste­re­o­dvo­jíc, zís­ka­nie polo­ho­pi­su, zís­ka­nie výš­ko­pi­su, orto­go­na­li­zo­va­ný sní­mok, vyhod­no­te­nie sním­ko­vou metó­dou, význam DPZ pre bez­peč­nosť člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment p. 1620 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES vojen­ské sate­li­ty, KEYHOLE 12, letec­ký simu­lá­tor, per­spek­tí­va DPZ, roz­vo­ja DPZ člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 115 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES dis­ku­sia k digi­ta­li­zá­cii kata­strál­nych máp, využi­tie mož­nos­ti sprá­vy viac gra­fic­kých sve­tov v rám­ci jed­nej Smal­lworld GIS apli­ká­cie, GeoMe­dia pre PC ARC/​INFO, infor­mač­ný sys­tém pre geolo­gic­ký pries­kum, GISSČE, LIDS, infor­mač­ný sys­tém spo­loč­nos­ti člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 1621 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES GEOFOND dopl­ne­ný o územ­ne orien­to­va­nú data­bá­zu Soko­lov­skej hne­do­u­hoľ­nej pan­vy, inžiniersko-​geologická situ­ácia, GPS v hodin­kách, spra­co­va­nie teré­nu v ATLAS‑e, digi­tál­ne mode­lo­va­nie teré­nu, model výš­ko­pi­su Pra­hy, povo­dňo­vé mode­ly člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 2138 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES pro­jek­to­va­nie úprav vod­ných tokov, asa­ná­cia sklád­ky, men­tál­ne mapy, MISYS – infor­mač­ný sys­tém o úze­mí, GeoMe­dia Pro­fes­si­onal, digi­ta­li­zá­cia, auto­ma­tic­ké roz­bí­ja­nie línií, Orbis Map­per, tlač máp, Map­Gu­ide a S‑JTSK, tvor­ba WWW strá­nok pomo­cou Map­Gu­ide 2.5 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 3851 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES sle­do­va­nie auto­mo­bi­lov cez GPSGSM, koniec DGPSČR, nové tech­no­ló­gie v Delp­hi 4.0 – Hic sunt leones, dáto­vé typy v pries­to­ro­vých data­bá­zach, sprá­va pries­to­ro­vých infor­má­cií v relač­ných data­bá­zach, lase­ro­vý diaľ­ko­mer člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 5264 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES mož­nos­ti pred­me­tu GIS na stred­ných ško­lách, GIS a Inter­net člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 1, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES Úvod do GIS, využi­tie GIS, difi­ní­cia GIS, GISCAD, his­tó­ria GIS, dáta, pries­to­ro­vé dáta, geodá­ta člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 2, p. 140 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES GISKRNAP‑e, pre­ci­si­on far­ming, sys­tém hos­po­dá­re­nia, kate­go­ri­zá­cia ČR pod­ľa prí­rod­ných pod­mie­nok, Antar­ktí­da, ochra­na nerast­ných suro­vín a kata­ster nehnu­teľ­nos­tí, GPS v Roky­ca­noch, Java app­let Map­Vie­wer, pro­jekt Mur­ban­dy, his­to­ric­ké sním­ky DPZ člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 2, p. 4266 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES les­níc­ka inven­ta­ri­zá­cia, GRAMIS, Atlas Pro­fil, LUPUS, echo­lo­ká­tor Echo člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES GIS, reál­ny objekt, geopr­vok, vlast­nos­ti geoprv­ku, pries­tor, sta­no­va­nie polo­hy, geore­fe­ren­cia, geokó­do­va­nie, glo­bál­ne súrad­ni­co­vé sys­té­my, lokál­ne súrad­ni­co­vé sys­té­my, geo­gra­fic­ký súrad­ni­co­vý sys­tém, kar­téz­sky súrad­ni­co­vý sys­tém, pria­me sta­no­ve­nie polo­hy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 915 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES nepria­me sta­no­ve­nie polo­hy, mera­nie vzdia­le­nos­ti, met­ri­ka, euk­li­dov­ská met­ri­ka, man­hat­ta­nov­ská met­ri­ka, topo­ló­gia, graf inci­den­cie, graf pri­ľah­los­ti, pries­to­ro­vé vlast­nos­ti geoprv­ku, tema­tic­ká zlož­ka geoprv­ku, iden­ti­fi­kač­ná vlast­nosť, domé­na člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 1520 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES nede­fi­no­va­ná hod­no­ta, nezná­ma hod­no­ta, časo­vé vlast­nos­ti geoprv­ku, neak­tu­ál­ne dáta, zachy­te­nie času, funkč­né vlast­nos­ti geoprv­ku, akost­né vlast­nos­ti geoprv­ku člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES GIS v malých obciach. Dajú sa GISy uži­viť v obciach s nie­koľ­ko stobv­ka­mi oby­va­te­ľov, Děhy­lov, Bělkovice-​Laštany, NASA vypus­ti­la Land­sat 7, Mic­ro­soft Map­Po­int 2000 v sade Offi­ce 2000, aktu­ali­zá­cia GIS dát ces­tou DPZ člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES skú­se­nos­ti s využi­tím koz­mic­ké­ho DPZGIS verej­nej sprá­vy Plzeňs­ké­ho regi­ó­nu, ERDAS IMAGINE, Digi­tál­na mapa mes­ta a jej využi­tie, tvor­ba, nákla­dy, vek­to­ro­vá kata­strál­na mapa, geoap­li­ká­cie, digi­tál­na tech­nic­ká mapa, tvor­ba DTM, správ­ca inži­nier­skej sie­te člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 1519 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES foto­gra­met­ric­ké mapo­va­nie, geode­tic­ké dome­ra­nie polo­ho­pi­su, úče­lo­vé digi­tál­ne mapy, mapa územno-​správneho čle­ne­nia, digi­tál­ny územ­ný plán, digi­tál­ny ÚSES, plán územ­né­ho roz­vo­ja mes­ta, orien­tač­ná mapa mes­ta, Mobil­ný GIS, Mobi­le GIS 1.0 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 20 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Prí­stup k digi­tál­nym mapám pro­stred­níc­tvom www strá­nok, fun­go­va­nie ISKN, obme­dze­nosť gra­fi­ky, prob­lém vek­to­ro­vé­ho dáto­vé­ho mode­lu, sta­tic­ký plug-​in, inšta­lá­cia plug-​in pre vek­to­ro­vý for­mát, dyna­mic­ký javo­vý app­let, GUI – Grap­hi­cal User Inter­fa­ce člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 2122 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES dáto­vá vrstva, data­bá­zo­vý sys­tém Orac­le, modul spa­tial data opti­on – SDO, CGI – com­mon gat­way inter­fa­ce, app­let kli­ent, dru­ži­co­vé orto­fo­to, orto­rek­ti­fi­ká­cia je najp­res­nej­šia metó­da geomet­ric­kej trans­for­má­cie dru­ži­co­vých sním­kov, afin­ná trans­for­má­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 2226 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES poly­no­mic­ká trans­for­má­cia, DMT, dru­ži­co­vý model, kva­li­ta vlí­co­va­cých bodov, blo­ko­vé vyrov­na­nie, orto­mo­zai­ka, orto­rek­ti­fi­ká­cia, dru­ži­co­vé dáta, optic­ké dáta, rada­ro­vé dáta, tech­no­ló­gia made in EUROSENSE, tvor­ba letec­kých sním­kov, mul­tis­pek­trál­ny ske­ner člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 2629 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES zazna­me­na­nie tepel­né­ho zne­čis­te­nia, tvor­ba mik­ro­kli­ma­tic­kých máp, lasers­can­ner – veľ­mi pres­né mera­nie výšok, DGPS – dife­ren­ciál­ny GPS, INS – Iner­tial Navi­ga­ti­on Sys­tem, LRF – Laser Ran­ge Fin­der, HP Design­Jet 1055CM člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3033 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Doprav­né a logis­tic­ké ana­lý­zy v pro­stre­dí GeoMe­dia Network, výber význam­ných vlast­nos­tí, zosta­ve­nie mode­lu vybra­né­ho sys­té­mu, zoznam úse­kov sie­te, inci­denč­ná mati­ca, mati­ca sused­nos­ti, GeoMe­dia Network, cest­né sie­te, želez­nič­né sie­te člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3335 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES opti­ma­li­zá­cia doprav­ných pro­ce­sov, EASI/​PACE 6.3, Ima­ge­Works, vizu­ali­zá­cia sním­kov, GCP­Works, orto­rek­ti­fi­ká­cia sním­kov – Ort­ho­En­gi­ne, Xpa­ce, PCI Mode­ler, PCIDISK data­bá­zy, DPZ, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu, Gei­Ga­te­way – spra­co­va­nie cudzích for­má­tov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 35 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Ima­ge­Works, rádi­omet­ric­ké úpra­vy obra­zu, ani­má­cia serií sním­kov, fil­trá­cia obra­zu, vykres­ľo­va­nie pro­fi­lov, kore­lač­né pole hod­nôt dvoch pasiem mul­tis­pek­trál­ne­ho obra­zu – Scat­terp­lot dia­gram, tré­no­va­cie plo­chy, kla­si­fi­ká­to­ry, algo­rit­my ISODATA a K‑Means člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3536 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES his­to­gra­my, PCI Mode­ler, dáv­ko­vý režim, GCP Works, trans­for­má­cia obra­zo­vých dát do súrad­ni­co­vej sústa­vy, mozai­ko­va­nie, rádi­omet­ric­ké úpra­vy, poly­no­mic­ké trans­for­má­cie, spli­no­vé fun­kcie, ACE, tvor­ba mapo­vých výstu­pov, RST tabuľ­ky člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3639 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES kód pre vizu­ali­zá­ciu – RepCo­de, gene­ro­va­nie line­ár­nych štruk­túr vo for­me vek­to­rov, gene­ro­va­nie line­a­men­tov vo for­me vek­to­rov, GeoMe­dia 3.0, pod­po­ra DXF, DWG, MapIn­fo, auto­ma­tic­ké nasta­va­nie súrad­ni­co­vé­ho sys­té­mu, pri­po­je­nie ako vici­ni­ty člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3940 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES pre­hľa­do­vá mapa, inte­rak­tív­ne urče­nie pries­to­ro­vé­ho fil­tra, pod­po­ra JPEG, MrSID, TIF (TFW), JPG (JGW), BMP, BIL, BIP, pre­hliad­nie DGN bez defi­ní­cie CAD sché­my, dyna­mic­ky seg­men­to­va­né dáta, Spa­tial Dif­fe­ren­ce člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4041 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES apli­ko­va­nie pries­to­ro­vej dis­jun­kcie pre­krý­va­jú­cich sa plo­ôch, Geoco­de Coor­di­na­tes, umiest­ňo­va­nie bodo­vých prv­kov v ODBC zdro­ji, Ana­ly­ze Geomet­ry, spo­čí­ta­nie dĺž­ky líni­ových prv­kov, pri­po­je­nie dát z ODBC zdro­jov, nové dáto­vé ser­ve­ry člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 42 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Spo­je­nie CADGIS tech­no­ló­gií, MicroStation/​J, Micor­Sta­ti­on GeoG­rap­hics, zdie­ľa­nie dáto­vých súbo­rov v Inter­ne­te a Intra­ne­te, 2D mode­lo­ve­ni, 3D mode­lo­va­nie, aso­cia­tív­ne 2D kres­le­nie, 3D obje­mo­vé mode­lo­ve­nie, ren­de­ring, ani­má­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4243 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES JMDL – Java Mic­ro­Sta­ti­on Deve­lop­ment Lan­gu­age, jad­ro Para­so­lid, obje­mo­vé mode­lo­va­nie, AccuD­raw, 3D kres­le­nie, vizu­ali­zá­cia, ani­má­cia, mapo­va­nie tex­túr, mapo­va­nie nerov­nos­tí, pries­to­ro­vé tex­tú­ry, radi­ozi­ta, metó­da sle­do­va­nia paprsku člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES tie­ňo­va­cia tech­no­ló­gia Quick­Vi­si­on­GL, Engi­ne­e­ring Links, integ­rá­cia webov­ské­ho pre­hlia­da­ča, for­mát VRML, SVF, CGM, Mic­ro­Sta­ti­on Tri­For­ma, archi­tek­ti, pro­jek­tan­ti tech­no­lo­gic­kých cel­kov, 3D sta­veb­ný model, Mic­ro­Sta­ti­on Mode­ler, Mic­ro­Sta­ti­on GeoG­rap­hics člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4344 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES pries­to­ro­vá ana­lý­za, vstup, sprá­va, ana­lý­za a vizu­ali­zá­cia geo­gra­fic­kých infor­má­cií, mapo­vý objekt, pri­ra­de­nie via­ce­rých mapo­vých objek­tov k jed­né­mu gra­fic­ké­mu ele­men­tu, hie­rar­chic­ké sku­pi­ny, bez­oš­vé zobra­zo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4446 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES popis­né infor­má­cie v relač­ných data­bá­zach, náj­de­nie a odstrá­ne­nie dup­li­cit­ných a pre­krý­vy­jú­cich sa línií, nepre­po­je­ných čiar, prie­seč­ní­kov, pre­sa­hov, frag­me­tov, čis­te­nie a úpra­va dát, topo­lo­gic­ká ana­lý­za, vizu­ali­zá­cia dát, prog­ra­mo­va­nie s MapOb­jects člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4649 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES objek­to­vé prog­ra­mo­va­nie, RAD – Rapid App­li­ca­ti­on Deve­lop­ment, Acti­veX, uľah­če­nie tvor­by GIS apli­ká­cií, VBA, Visu­al J++, Jbu­il­der, I/​RAS C 7.0, uti­li­ta MrSID, Data­View LT, prá­ca s pri­po­je­ný­mi data­bá­za­mi a ras­tra­mi, CeBIT 99, GEObit 99 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4954 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Geoma­tics bey­ond 2000, GIS ako pod­klad pre pro­jekt Sapard, tvor­ba gene­re­lu ohro­ze­nia poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy, Bas­MapX, IRAS/​C 7.0, pod­po­ra MGE súrad­ní­co­vých sys­té­mov – MCSO, Ame­ba, objek­to­vá GIS apli­ká­cia, Info­Ma­pa, začle­ne­nie uží­va­teľ­ských data­báz člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 5464 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES modul Sate­lit­ná navi­gá­cia, Mapa Pra­hy 98, Info Foto 1.0, Auto­ma­pa Euró­py, nové modu­ly Arc­View: DRAW, TRAFFIC, MrSID – Mul­ti­re­so­lu­ti­on Seam­less Ima­ge Data­ba­se člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 13 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES dáto­vé mode­ly, život­nosť dát, dáto­vé mode­lo­va­nie, dáto­vé štruk­tú­ry, trans­for­má­cia reál­ne­ho sve­ta do pro­stre­dia GIS, GIS ako obraz reál­ne­ho sve­ta, men­tál­ny model, rea­li­ta, stra­ta infor­má­cií, prí­stu­py k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 34 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES javo­vo orien­to­va­ný prí­stup k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov, apli­kač­ne orien­to­va­ný prí­stup k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov, dáto­vý model v GIS, kla­sic­ké dáto­vé mode­ly, objek­to­vo orien­to­va­né dáto­vé mode­ly, ras­tro­vý dáto­vý model, vek­to­ro­vý dáto­vý model člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 46 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES hyb­rid­ný dáto­vý model, ras­tor­vý dáto­vý model, bun­ka ras­tru, neexis­ten­cia expli­cit­ne vyjad­re­nej topo­ló­gie, fak­tor ovplyv­ňu­jú­ci repre­zen­tá­ciu, kon­ti­nu­ál­ny ras­ter, ukla­da­nie dát, tex­to­vý súbor, mati­ca, run-​lenght-​encoding, quadt­ree, leaf node, lis­to­vý uzol člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES inter­nal node, medzi­ľah­lý uhol, root node, kore­ňo­vý uzol, line­ár­na quadt­ree, Mor­to­nov kľúč, pyra­mí­da, rea­li­zá­cia jed­not­li­vých zlo­žiek popi­su geoprv­kov, vek­to­ro­vý dáto­vý model, sche­ma­tic­ké čle­ne­nie pod­ľa geoprv­kov, jedi­nečc­ný iden­ti­fi­ká­tor, vek­tor, bod člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES línia, arc, oblúk, uzol, node, vrchol, ver­tex, plo­cha, nespo­je­né dáto­vé mode­ly, topo­lo­gic­ké dáto­vé mode­ly, topo­lo­gic­ký model, MGE, pria­me zazna­me­ná­va­nie geomet­ric­kej zlož­ky geoprv­ku v gra­fic­kej podo­be, ukla­da­nie tema­tic­kej zlož­ky člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 910 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES jed­no­du­ché súbo­ro­vo orien­to­va­né dáto­vé štruk­tú­ry, hie­rar­chic­ké dáto­vé štruk­tú­ry, stro­mo­vé štruk­tú­ry, koreň, rodi­čov­ský prvok, sie­ťo­vé dáto­vé štruk­tú­ry, relač­né dáto­vé štruk­tú­ry, sys­tém ria­de­nia bázy dát – SRBD – Data Base Mana­ge­ment Sys­tem – DBMS člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1112 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES vek­to­ro­vý dáto­vý model a časo­vá zlož­ka, ArcS­torm, zhod­no­te­nie vek­to­ro­vé­ho dáto­vé­ho mode­lu, pries­to­ro­vá data­bá­za, geomet­ric­ká zlož­ka, tema­tic­ká zlož­ka, časo­vá zlož­ka, zlož­ka popi­su vzťa­hov, zlož­ka popi­su ope­rá­cií, hyb­rid­ný dáto­vý model člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 12 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES jed­not­né spra­co­va­nie vek­to­ro­vých a ras­tro­vých dát, line­ár­ne quadt­ree, edge node, hra­no­vá bun­ka, objek­to­vo orien­to­va­né dáto­vé mode­ly, kri­ti­ka dáto­vých štruk­túr, ukla­da­nie a rých­losť mani­pu­lá­cie s dáta­mi, pres­nosť repre­zen­tá­cia reál­ne­ho sve­ta člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1213 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES reduk­cia geoprv­kov, loka­li­zá­cia geoprv­kov, odde­le­nosť tema­tic­kých úda­jov, sťa­že­nie tvor­by pries­to­ro­vých ana­lýz, objek­to­vo orien­to­va­ný GISOOGIS, OODBMS – objek­to­vo orien­to­va­ný data­bá­zo­vý sys­tém, relač­né data­bá­zy, objek­to­vo orien­to­va­né data­bá­zy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1315 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES popis geoprv­ku, zhod­no­te­nie dáto­vých mode­lov, ras­tro­vý dáto­vý model, vek­to­ro­vý dáto­vý model, objek­to­vo orien­to­va­ný dáto­vý model, štruk­tú­ra apli­ká­cie GIS, plá­no­va­nie GIS, zavá­dza­nie GIS, doba návrat­nos­ti, inves­tí­cie, nákla­dy a prí­no­sy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1518 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES agre­sív­ne inves­to­va­nie, pra­vid­lo 8020, plá­no­va­nie vs. pro­jek­to­va­nie GIS, návrh data­bá­zy, kon­ver­zia dát, inter­pre­tá­cia zdro­ja, údrž­ba dát člá­nok 1211 – 1082

Gra­ham I. Object orien­ted met­hods 1995 Addi­son – Wes­ley Cam­brid­ge geo­gra­fia ENG objek­to­vo orien­to­va­né metó­dy, objekt neznámy

Kolář J. Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my 10. 1997 ČVUT Pra­ha GIS, geo­gra­fia CES GIS skriptá

Arc­Da­ta Pra­ha Geolo­gic­ká mapa ČR, 1 : 500 000 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Brno geoló­gia, geo­gra­fia CES mapa

Kate­go­ri­zá­cia úze­mí Čes­kej repub­li­ky 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Bra­ti­sla­va geo­gra­fia CES stred­ná nad­mor­ská výš­ka, hus­to­ta oby­va­teľ­stva, zhor­še­né prí­rod­né pod­mien­ky pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, mie­ra neza­mest­na­nos­ti, okre­sy ČR mapa

Gemor­fo­lo­gic­ké štruk­tú­ry sve­ta 1999 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO, ENG mor­fo­štruk­tú­ry mapa

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 118 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mož­nos­ti digi­tál­ne­ho spra­co­va­nia uzem­no­plá­no­va­cej doku­men­tá­cie, GIS okre­su Tábor, Kra­jin­né plá­no­va­nie a GIS, príp­ra­va pod­kla­dov pre územ­ný plán obce, GIMIS, MGE PC, MDL apli­ká­cie, MAG, dáta sú načí­ta­né z relač­nej data­bá­zy, trans­for­má­cia ASP do HTML (XML) člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 1820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS – kli­ent Inter­net Explo­re­ru, Využi­tie DPZ na moni­to­ring malop­loš­ných chrá­ne­ných úze­mí, vzá­jom­né vzťa­hy a súvis­los­ti, inter­pre­tač­ný kľúč, mul­tis­pek­trál­na kla­si­fi­ká­cia, ruč­ná inter­pre­tá­cia, vizu­ál­na inter­pre­tá­cia, MCHÚ, rekti­fi­ká­cia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2022 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zame­ra­nie vlí­co­va­cích bodov, metó­da trans­for­má­cie, orto­rek­ti­fi­ká­cia, kva­li­ta sním­kov, ana­ló­go­vé letec­ké sním­ky, stmav­nu­tie okra­jov letec­kých sním­kov, ana­ló­go­va ver­sus digi­tál­ne vyhod­no­te­nie sním­kov, vyhod­no­te­nie tema­tic­kých vrs­tiev člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES auto­ma­tic­ký ver­sus vizu­ál­ny spô­sob vyhod­no­te­nia, dru­ži­co­vé dáta, stred­né infra­čer­ve­né spek­trum, zdra­vot­ný stav vege­tá­cie, vlh­kosť pôdy, fareb­né sním­ky, panc­hro­ma­tic­ké sním­ky, vhod­nosť typu sním­kov, spek­tro­zo­nál­ne sním­ky, mul­tis­pek­trál­ne sním­ky člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2224 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES letec­ké sním­ky, Zís­ka­nie dát – tech­no­ló­gie, digi­ta­li­zá­cia máp, porov­na­nie technicko-​ekonomických para­met­rov jed­not­li­vých metód, pries­to­ro­vá pres­nosť dát, nákla­dy na zís­ka­nie dát, veľ­mi pres­né dáta, dru­ži­co­vá geodé­zia, GPS metó­dy, orto­fo­to­gram­met­ria člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES vek­to­ro­vá gra­fi­ka, Auto­desk SDF, ESRI Sha­pe­fi­le, WebCGM, W3C, SVG – Sca­lab­le Vec­tor Grap­hics, Inter­net Map­per, WWW GIS, PGS LAVA/​MAGMA, Integ­rá­cia GIS a infor­mač­ných sys­té­mov, digi­tál­ny pries­to­ro­vý model sve­ta, colo­or­ga­ni­zač­né infor­mač­né pro­ce­sy člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES pod­po­ra ria­de­nia, SRP – Spa­tial Resour­ce Plan­ning, ERP – Enter­pri­se Resour­ce Plan­ning, atri­bú­to­vé dáta, sprá­va ter­ma­tic­kých dát, využi­tie WWW pro­stre­dia, budúc­nosť GIS, objek­to­vo kom­po­nent­né GIS, dáto­vý model GIS, skrip­ty AML, DBMS, geomet­ric­ký model člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 913 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES run-​time, edi­tá­cia mno­ži­ny hete­ro­gén­nych prv­kov, mode­lo­va­nie zlo­ži­tých prv­kov v sie­ťach, geomet­ria para­met­ri­zo­va­ných kri­viek, ver­zo­va­né sprá­vy sys­té­mu, opti­mis­tic­ké zám­ky, rôz­na repre­zen­tá­cia jed­né­ho prv­ku, vir­tu­ál­ny rea­li­ta a GIS, 3D model, VRML člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 1318 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Ako sa začí­na­lo s DPZ, Stře­dis­ko dál­ko­vé­ho průz­ku­mu Země – SDPZ, mul­tis­pek­trál­ny pro­jek­tor, ana­ly­tic­ký pre­kre­slo­vač RECTIMAT, Kar­tof­lex, Topo­cart, His­tó­ria, súčas­nosť a budúc­nosť koz­mic­ké­ho DPZ, ame­ric­ké foto­p­ries­kum­né sate­li­ty, CORONA, ARGON, LANYARD člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 1819 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES špi­onáž­ne lety CIA, U‑2, Power­so­va afé­ra, Nati­onal Pho­to Inter­pre­ta­ti­on Cen­tre, pilo­to­va­né lety GEMINI, Synop­tic Ter­rain Pho­tog­rap­hy – S‑005, Synop­tic Weat­her Pho­tog­rap­hy – S‑006, prog­ram Apol­lo, orbi­tál­na sta­ni­ca SKYLAB, Land­sat člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES SPOT – Sys­te­me Pour l‘observation de la Ter­re, IRS, WiFS, radar, ERS1, ERS2, JERS, Fuyo, RADARSAT1, Jet Pro­pul­si­on Labo­ra­to­ry – JPL, SEASAT, Shutt­le Ima­ging Radar‑A – SIR‑A, SIR‑B, STS-​59, STS-​68, Ter­ra, Earth Orbi­ter, Earth Obser­ving, SPOT 5 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 2430 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES LIGHTSAR, Quick­Bird, Infor­mač­ný sys­tém diaľ­nič­nej a cest­nej sie­te ČR, Výcho­do­čes­ký cen­trál­ny dáto­vý sklad správ­cov sie­te, regi­onál­ne zdru­že­nie správ­cov sie­tí, tech­no­ló­gia relač­ných data­báz, aktu­ali­zá­cia dáto­vé­ho skla­du, nevý­ho­dy DGN výkre­sov, GeoAr­chiv člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 3036 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES ER Map­per 6.0, letec­ká meračs­ká foto­gra­fia, geomet­ric­ká trans­for­má­cia, vytvá­ra­nie mozai­ky letec­kých sním­kov, rádi­omet­ric­ké vyrov­na­nie, kla­si­fi­ká­cia mul­tis­pek­trál­ne­ho obra­zu, IDRISI, Car­ta­Linx, mul­tik­ri­te­riál­ne roz­ho­do­va­nie, mul­ti­des­ti­nát­ne roz­ho­do­va­nie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 3662 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES manaž­ment v pod­mien­kách neis­to­ty – uncer­tai­ni­ty mana­ge­ment, Arc­View GIS 3.2, Data­ba­se Access 2.0, Cad­Re­a­der načí­ta DGN, DXF, DWG, Ame­ba – IS, Mest­ské kata­stry v Nica­ra­gue, Digi­tal Print Room – sys­tém pre ukla­da­nie digi­tál­nych výkre­sov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 414 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES GIS vp vod­nom hos­po­dár­stve, HEIS ČR, GS Web, GISy­Po – GIS povo­dí, Hod­nos­te­nie zne­čis­te­nia ovzdu­šia v ČR, imis­né moni­to­ro­va­cie sie­te, sle­do­va­nie atmo­sfé­ric­kej depo­zí­cie, ISKO – Infor­mač­ný sys­tém kva­li­ty ovzdu­šia, národ­ná emis­ná bilan­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 1425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES REZZO – Regis­ter emi­sií a zdro­jov zne­čis­ťo­va­nia ovzdu­šia, mapo­va­nie imi­sií a ich depo­zí­cie, kon­cen­trá­cie ŤK kle­sa­jú, Neza­mest­na­nosť v ČR, 3D GIS, GRASS, GRASS 3D exten­si­on, Metain­for­mač­né sys­té­my a geoin­for­má­cie, CAGI – Čes­ká aso­ciá­cia pre geoin­for­má­cie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 26 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES GDDD – Geog­rap­hi­cal Data Desc­rip­ti­on Direc­to­ry, GEIXS – Geolo­gi­cal Elect­ro­nic Infor­ma­ti­on Exchan­ge, ILS – Infor­ma­ti­on Loca­tor Ser­vi­ce, NCGI – Nati­onal Cle­a­rin­ghou­se for Geoin­for­ma­ti­on, SNIG – Nati­onal Sys­tem for Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 2650 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ESMI – Euro­pe­an Spa­tial Meta­da­ta Infras­truct­ru­re, Eko­no­mi­ka koz­mic­ké­ho DPZ, Ukla­da­nie pries­to­ro­vých dát v relač­ných data­bá­zach, popis geomet­rie, pries­to­ro­vé data­bá­zy, Baset 4.0, T‑mapViewer, ESRI, JRC Ispra, CGMS – Crop Gro­wth Moni­to­ring Sys­tem člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 5060 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES sle­do­va­nie para­met­rov ovply­ňu­jú­cich výno­sy poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a pred­po­ve­de ich výno­sov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 415 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES gene­rá­cia Land­sa­tov, Land­sat 7, Land­sat 1, Land­sat 2, Land­sat 3, Land­sat 4, Land­sat 5, Land­sat 6, Land­sat 7, Buza­na – men­tál­ne mapy – Mind maps, GITA – Geos­pa­tial Infor­ma­ti­on & Tech­no­lo­gy Asso­cia­ti­on, AM/​FM sys­tém, auto­ma­tic­ké mapo­va­nie a spá­va vyba­ve­nia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 1629 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES letec­ká foto­gram­met­ria, štart dru­ži­ce IKONOS, Spa­ce­I­ma­ging, roz­lí­še­nie 1m, GIS a dyna­mic­ký model rozp­ty­lu zne­čis­ťu­jú­cich látok v ovzdu­ší, foro­gram­met­ria v Pho­To­poL Ste­reo v. 5.5, vizu­ali­zá­cia zmien kra­jin­nej pokrýv­ky, zosuv pôdy, pred­po­klad zosu­vov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 3037 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES územ­ný roz­voj Bra­ti­sla­vy v rokoch 19491997, his­to­ric­ký vývoj mes­ta, kli­ma­tic­ké mode­ly, GCM, AGCM – model atmo­sfé­ry, OGCM – model oce­ánu, pred­po­veď kli­ma­tic­ké­ho sys­té­mu, gene­ra­li­zá­cia digi­tál­nych geomor­fo­lo­gic­kých máp člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 3854 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES zovše­obec­ne­nie mapo­vých prv­kov, výber vyjad­ro­va­ných sku­toč­nos­tí, kar­to­gra­fic­ká har­mo­ni­zá­cia, digi­tál­na kar­to­gra­fia, kom­pre­sia digi­tál­nych obráz­kov, ECW – Enhan­ced com­pres­sed wave­let, Ima­ge Web Ser­ver, tele­fón s GPS, MapIn­foP­rof­fe­si­onal 5.5, ArcIn­fo 8 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 5560 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES ArcS­DE 8 člá­nok 1211 – 1082

Mapa obje­mo­vej akti­vi­ty radó­nu v pôdach a kon­cen­trá­cie radó­nu v pod­zem­ných vodách, SR 2000 Geoin­fo, No. 1 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 613 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Vod­né nádr­že v ohro­ze­ní, využi­tie DPZGIS pri hod­no­te­ní tran­s­port­ných pro­ce­sov v povo­dí, hroz­ba pôd­nej eró­zie, iden­ti­fi­ká­cia a kvan­ti­fi­ká­cia ško­dy pomo­cou DPZGIS, degra­dá­cia pôdy, výpo­čet eróz­ne­ho odno­su, vizu­ál­ny pre­jav eró­zie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 1316 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES mor­fo­lo­gic­ké zme­ny povr­chu, NDVI – nor­ma­li­zo­va­ný dife­ren­co­va­ný vege­tač­ný index, eróz­ny pro­ces, are­ál aku­mu­lá­cie, tran­s­port uvoľ­ne­né­ho pôd­ne­ho mate­riá­lu, expo­zí­cia, sklo­ni­tosť nad 15°, Integ­ro­va­né hod­no­te­nie eróz­ných rizík, pôd­na eró­zia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­te­nie kra­ji­ny z hľa­dis­ka náchyl­nos­ti k vod­nej eró­zii, ero­zi­vi­ta, ero­di­bi­li­ta – náchyl­nosť k eró­zii, USLE – Wisch­me­ie­ro­va – Smit­ho­va uni­ver­zál­na rov­ni­ca sta­ty pôdy – Uni­ver­sal Soil Loss Equ­ati­on, kra­ji­na a eróz­ny pro­ces, rule-​based mode­lo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 1622 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mode­lo­va­nie eróz­nych pro­ce­sov, sklo­na tvar povr­chu, geolo­gic­ké pome­ry, pôd­ne pome­ry, land use, simu­lo­va­né eróz­ne pro­ce­sy, Byt IN pri povod­niach, mode­lo­va­nie roz­sa­hu zapla­vo­va­ných úze­mí v oko­lí hor­nej čas­ti toku rie­ky Mora­vy na Slo­ven­sku člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2225 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sof­vér Delft FLS – dvoj­roz­mer­né mode­lo­va­nie povo­dňo­vých javov, mode­lo­va­nie povod­ne, simu­lá­cia povod­ne, Pro­jekt JEN – Jed­not­né evi­den­ce nemo­vi­tos­tí v Praž­skej ener­ge­ti­ke, majet­ko­práv­ne vzťa­hy, evi­den­cia sta­vieb, sta­veb­ná doku­men­tá­cia, evi­den­cia pozem­kov člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2528 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES evi­den­cia sta­vieb, tvor­ba digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu pomo­cou dru­ži­co­vých dát, spra­co­va­nie dru­ži­co­vých ste­re­o­dvo­jíc, kore­lá­cia, výber vlí­co­va­cích bodov, pre­vod do epi­po­lár­nej geomet­rie, radar­gra­met­ria, spra­co­va­nie rada­ro­vých inter­fe­ro­met­ric­kých dvo­jíc člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inter­fe­ro­met­ria, odra­zi­vosť povr­chu, fázo­vá zlož­ka, troj­roz­mer­ný model zem­ské­ho povr­chu, gene­rá­cia výš­ko­vé­ho mode­lu, dru­ži­co­vý digi­tál­ny model teré­nu, šumo­vé hod­no­ty, vyhla­de­nie, výš­ko­vá pres­nosť, inte­rak­cia slneč­né­ho žia­re­nia a zem­ské­ho povr­chu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2836 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inte­rak­cia rada­ro­vé­ho žia­re­nia a zem­ské­ho povr­chu, výš­ka vege­tá­cie, výš­ka zástav­by, prie­beh teré­nu, odmas­ko­va­nie rôz­nych typov zem­ské­ho kry­tu apli­ká­ci­ou poly­no­mic­kej trans­for­má­cie, zeme­me­rač­stvo, per­spek­tí­vy vo vzde­lá­va­ní v GIS-​och člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 3661 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS na základ­nej ško­le, tab­let Wacom Intu­os A3, MIS SPIN, fy Ste­re­op­ho­to, Sym­pó­zium Digi­tál­na pla­né­ta Zem, Peking 29.11. – 2.12.1999, dekla­rá­cia o Digi­tál­nej pla­né­te Zem, obsah roč­ní­ku 1999 člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 4. časť 2000 Geoin­fo, No. 1, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­te­nie tema­tic­kých máp, pro­duk­cia tema­tic­kých máp a atla­sov, tema­tic­ké mapy Čes­ké­ho zeme­me­račs­ké­ho a kata­strál­ne­ho úra­du – ČÚZK, tema­tic­ké mapy Geo­gra­fic­ké­ho ústa­vu ČSAV člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 110 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Kanad­ské vlád­ne ini­cia­tí­vy v oblas­ti GIS, Kanad­ská infra­štruk­tú­ra geop­ries­to­ro­vých úda­jov – KIGÚ, CEONET – Cana­dian Earth Obser­va­ti­on Network – Kanad­ská sieť pre sle­do­va­nie Zeme, mapy, sate­lit­né sním­ky, Národ­ný atlas Kana­dy, TWIST na webe člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1014 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Využi­tie tech­no­ló­gie webo­vé­ho apli­kač­né­ho ser­ve­ru, IMS – Inter­net Map­Ser­ver, tech­no­ló­gia apli­kač­né­ho ser­ve­ru, Team Web Infor­ma­tio Sys­tem, Nové ces­ty k uží­va­te­ľom v Trans­ga­se, XML, WAPGIS – využi­tie inter­ne­to­vých a mobil­ných tech­no­ló­gií, pro­to­kol WAP člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1416 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES jad­ro XML, XSL – Exten­sib­le Sty­les­he­et Lan­gu­age, vytvo­re­nie dyna­mic­kých strá­nok PHP, Data­Squ­all, WASP – Magic Ser­ver Page, jazyk Magic, Kodak má na IKONOS 2 kame­ru, IKONOS, Modul opti­cal Teles­co­pe Assem­bly, vybrú­se­né zrkad­lo, modul Focal Pla­ne Unit člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1620 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES modul Digi­tal Pro­ces­sing Unit, GIS mes­ta Ostra­va na Inter­ne­tu a intra­ne­tu, sprí­stup­ne­nie dát, MapOb­jects 1.2, MapOb­jects IMS 2.0, mapo­vý ser­ver, ODBC­Di­rect, GIS na želez­ni­ci – Pasport odvet­via elek­tro­tech­ni­ky a ener­ge­ti­ky Čes­kých dráh, Čes­ké drá­hy člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 2227 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Sku­toč­né sny o pro­jek­te GAIA, Ráz kra­ji­ny ČR, GISDPZ pomá­ha­jú k iden­ti­fi­ká­cii a hod­no­te­niu rázu kra­ji­ny, kra­jin­ný ráz, zis­ťo­va­nie kra­jin­né­ho rázu, bio­ta, súčas­ná kra­ji­na, typi­zá­cia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 2835 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Pre­ci­si­on far­ming – nový prí­stup k pes­to­va­niu poľ­no­hos­po­dár­ských plo­dín, letec­ké mul­tis­pek­trál­ne sním­ko­va­nie, odraz žia­re­nia, NDVI, mapo­va­nie výno­sov, GIS na okres­nom úra­de – využi­tie GIS pozem­ko­vý­mi úrad­mi člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 3641 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geo­gra­fic­ké infor­má­cie pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, pre­ci­si­on far­ming – PF, živi­ny v pôde, pH pôdy, zhut­ne­nie pôdy – pene­to­gram, mapa úro­dy, výnos, stav zabu­ri­ne­nia, štruk­tú­ra zabu­ri­ne­nia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4243 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­má­cie o život­nom pro­stre­dí z ves­mí­ru – Prog­ram pozo­ro­va­nia Zeme EOS – Earth Obser­ving Sys­tem, sate­li­ty, ves­mír­ne labo­ra­tó­ria ISS, bio­ló­gia eko­sy­té­mov, bio­ché­mia eko­sys­té­mov, bio­ló­gia cyk­lu uhlí­ky, bio­ché­mia cyk­lu uhlí­ka, obeh vody, obeh ener­gie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES varia­bi­li­ta klí­my, pred­po­veď poča­sia, ché­mia atmo­sfé­ry, výskum pev­né­ho zem­ské­ho tele­sa, prie­beh hyd­ro­lo­gic­kých pro­ce­sov, prie­beh bio­che­mic­kých pro­ce­sov, prie­beh atmo­sfé­ric­kých pro­ce­sov, prie­beh eko­lo­gic­kých pro­ce­sov, prie­beh geofy­zi­kál­nych pro­ce­sov člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4344 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sate­li­ty, ERBS, UARS, TOPEX, NSCAT/​ADEOS, TOMS/​Earth Pro­be 96, TRMM, SeaWiFS/​OrbView2, POES, LANDSAT 5, DMPS, ERS1, ERS2, JERS1, ADEOS, Ter­ra AM, QuickS­cat, Lan­sat 7, ACRIMSAT, NMP/​EO‑1, METEOR 3M1, Jason‑1, ENVISAT Series, ADEOS II, ESSP/​VCL, EOS PM člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4445 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ESSP/​GRACE, ICE­Sat, ALOS, SORCE, EOS CHEM, ISS SAGE III, ESSP/​PICASSO-​CENA, ESSP/​CloudSat, METOP Series, ATMOS Series, pred­met moni­to­rin­gu a pou­ži­té prí­stro­je, slneč­né žia­re­nie, cel­ko­vá slneč­ná radiá­cia, ultra­fia­lo­vé spek­trum žia­re­nia, atmo­sfé­ra člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES oblač­nosť, tok žia­re­nia na hor­nú hra­ni­cu atmo­sfé­ry a zem­ský povrch, zráž­ky, tep­lo­ta atmo­sfé­ry, che­miz­mus tro­po­sfé­ry a ozó­nu, che­miz­mus stra­to­sfé­ry, stra­to­sfé­ric­ké a tro­po­sfé­ric­ké aero­só­ly, atmo­sfé­ric­ká vlh­kosť, pev­ni­na, pokry­tiem plôch, využi­tie plôch člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES dyna­mi­ka vege­tá­cia, dyna­mi­ka zmien vege­tá­cie, povr­cho­vá tep­lo­ta, výskyt požia­rov, roz­ší­re­nie požia­rov, tep­lot­né ano­má­lie, vplyv vul­ka­nic­kej čin­nos­ti, frek­ven­cia výsky­tu erup­cií a súvi­sia­ce tep­lot­né ano­má­lie a dopa­dy, vlh­kosť na pev­ni­ne, oce­án člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES povr­cho­vá tep­lo­ta vody, fytop­lank­tón, rozp­tý­le­ná orga­nic­ká hmo­ta, polia vet­rov, kry­o­sfé­ra, ľad na pev­ni­ne, top­gra­fia pev­nin­ské­ho ľadov­co­vé­ho ští­tu, kolí­sa­nie obje­mu ľadov­co­vé­ho ští­tu, zme­na ľadov­cov, moni­to­ring mor­ské­ho ľadu, roz­ší­re­nie mor­ské­ho ľadu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4549 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kon­cen­trá­cia mor­ské­ho ľadu, pohyb mor­ské­ho ľadu, tep­lo­ta mor­ské­ho ľadu, sne­ho­vá pokrýv­ka, roz­ší­re­nie sne­ho­vej pokrýv­ky, vod­ný objem sne­hovj pokrýv­ky, GIS a budú­ci uči­te­lia zeme­pi­su – príp­ra­va štu­den­tov Peda­go­gic­kej fakul­te MU v Brne, GIS v škol­skej pra­xi člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 5055 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Výu­ka GIS v sme­re geodé­zie na Sta­veb­nej fakul­te ČVUT v Pra­he, recen­zia GS Web, GEOVAP, dáto­vý sklad, relač­ná data­bá­za, pod­po­ra red­li­nin­gu, ArcIn­fo a Arc­View na čes­kej scé­ne, ARCDATA Pra­ha s.r.o., kon­fe­ren­cia GIS Ostra­ba 2000 člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 5659 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­né sys­té­my v les­níc­tve a poľ­no­hos­po­dár­stve, Casino-​21, SETI@home, zachy­te­nie sig­ná­lu mimo­zem­skej civi­li­zá­cie, kli­ma­tic­ké mode­lo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES relá­cie, tabuľ­ky, relač­ný model dát, tabuľ­ka ako repre­zen­tá­cia relá­cie, integ­rit­né obme­dze­nie, sché­ma relač­nej data­bá­zy, ope­rá­cie s relá­cia­mi, selek­cia a pro­jek­cia, spo­je­nie, kar­téz­sky súčin, zjed­no­te­nie, prie­nik, roz­diel, ope­rá­cie za relač­nou algeb­rou člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES jazyk SQL, defi­ní­cia dát v SQL, typy dát v SQL, CREATE TABLE, ALTER TABLE, DROP TABLE, CREATE SCHEMA, inde­xy v SQL, mani­pu­lá­cia dát v SQL, SELECT, jed­no­du­ché prí­ky­zy v SQL, tri logic­ké hod­no­ty, arit­me­ti­ka, agre­gač­né fun­kcie, KONSTRUKT GROUP BY, člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Séman­ti­ka agre­gač­ných fun­kcií, hod­no­to­vé výra­zy člá­nok 1211 – 1082

Geo ČR 500, Súbor digi­tál­nych máp s geoved­nou tema­ti­kou 1:500 000, Geolo­gic­ká mapa 2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES geolo­gic­ká mapa ČR, mier­ka 1:500 000 mapa 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 118 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Kata­ster nehnu­teľ­nos­tí v ČR, Kokeš, MISYS, Využi­tie nových tech­no­ló­gií v Kata­stri nehnu­teľ­nos­tí SR, Acti­veX, apli­ká­cia Kata­ster, Berit a kata­ster, nové ISKN, Inter­ne­ti­za­ce ČR, Inter­net v štát­nej sprá­ve a smasprá­ve, Sieť refe­renč­ných sta­níc DGPSČRSR člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 1820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES napo­je­nie na sieť, zame­ra­nie polo­ho­vých súrad­níc, Auto­CAD Map 2000, prá­ca s gra­fic­ký­mi dáta­mi, prá­ca s negra­fic­ký­mi infor­má­cia­mi, glo­bál­ny súrad­ni­co­vý sys­tém, pre­zen­tá­cia a vykres­ľo­va­nie, plá­vu­ce výre­zy, roz­vr­hnu­tie, Arc­Pad 5, mobil­né mapo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 2025 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES spo­lu­prá­ca Inter­graph a Ben­tley, ATLAS DMT 3.8, MapIn­fo Pro­fes­si­onal 6.0, Topol Digit – prá­ca s vek­to­ro­vý­mi dáta­mi, HP Design­Jet 1055CM, PUK­Ni – pre­hlia­dač­ka, tec­no­ló­gia GeoMe­dia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2526 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES panc­hro­ma­tic­ké sním­ky SPOT, letec­ká foto­gram­met­ria, zem­ra­nie pomo­cou GPS, geode­tic­ké zame­ra­nie, ArcIn­fo, CLAPAS a les­níc­ke mapy, hete­ro­ge­ni­ta, auto­ma­tic­ké spra­co­va­nie sate­lit­ných dát, auto­ma­tic­ká kla­si­fi­ká­cia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2627 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fil­trač­ná metó­da CLAPAS – Clas­se­ment de Pay­sa­ges et Seg­men­ta­ti­on, frek­venč­né his­to­gra­my, kla­si­fi­ko­va­né kete­gó­rie, gene­ra­li­zá­cia obra­zu, refe­renč­né kra­jin­né motí­vy, mini­mál­na veľ­kosť, maxi­mál­na veľ­kosť, spra­co­va­nie štvor­co­vé­ho okna člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2731 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­ty pries­to­ro­vých vzdia­le­nost­ných vek­to­rov, algo­rit­mus Man­hat­tan, algo­rit­mus Kol­mo­go­rov, Digi­tál­na foto­gram­met­ria ATLAS + TopoL = 3D GIS, digi­tál­ny model teré­nu, tvor­ba orto­fo­to­máp, auto­ma­tic­ká kore­lá­cia ste­re­opá­rov, ste­reo vyhod­no­co­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 31 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES tech­no­ló­gia auto­ma­ti­zo­va­nej tvor­by vrs­tev­níc, výpo­čet orien­tá­cií sním­kov aero­trian­gu­lač­ným mode­lom Aero­Sys, auto­ma­tic­ká kore­lá­cia ste­re­opá­rov, odstrá­ne­nie chýb kore­lá­cie v ste­ro móde, hob­lo­va­nie, eli­mi­ná­cia chýb, vyhla­de­nie mode­lu, kon­tro­la mode­lu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 3139 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES edi­tá­cia mode­lu, pre­po­čí­ta­ve­nie vrs­tev­níc, SPOT Ima­ge, Moni­to­ro­va­nie úze­mia ovplyv­ne­né­ho ťaž­bou úra­no­vej rudy, urán, metó­da hlav­ných kom­po­nen­tov, gama spek­tro­met­ria, mode­lo­va­nie radó­no­vé­ho rizi­ka, zakys­ľo­va­nie les­ných pôd, oxid siri­či­tý člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 3943 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Význam GIS pri roz­ho­do­va­ní o využi­teľ­nos­ti pozem­ných pros­tried­kov pre váp­ne­nie les­ných pôd, sva­ho­vá dostup­nosť, zapra­vo­va­nie do pôdy, pre­jazd apli­kač­né­ho pros­tried­ku po poras­te, Pred­po­ved­ná a varov­ná služ­ba, Čes­ký narod­ní výbor pro sni­žo­va­ní kata­strof člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Zvý­še­ná pozor­nosť pois­ťov­ní, Mni­chov­ská pois­ťo­va­cia spo­loč­nosť, eko­no­mic­ké stra­ty, prí­rod­né kata­stro­fy, zvý­še­nie počtu prí­rod­ných kata­strof, mete­oro­lo­gic­ké javy, hyd­ro­lo­gic­ké javy, povod­ne, zákon o krí­zo­vom ria­de­ní a integ­ro­va­nom zachran­nom sys­té­me člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 4348 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES varov­ná služ­ba, pred­po­ved­ná služ­ba, zní­že­nie dopa­dov povod­ní o 30%, prí­va­lo­vé povod­ne, extrém­ne búr­ko­vé zráž­ky, zráž­ko­mer­né sys­té­my, vodo­mer­né čid­lá, ALERT, orga­ni­zá­cia varov­nej a pred­po­ved­nej služ­by ČHMÚ, Men­tál­ne mapo­va­nie MMOST člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 4851 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES MMOST – Mond Map Orga­nic Stu­dy Tech­ni­que, foto­gra­fic­ké číta­nie, uvoľ­ne­ná bde­losť – rela­xed aler­tness, zoznam kľú­čo­vých slov, spúš­ta­cie slo­vá – trig­ger words, reví­zia zís­ka­ných infor­má­cií, upres­ne­nie cie­ľa číta­nia, rých­le číta­nie, Geoap­li­ká­cia roku člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 5160 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES MISYS fy GEPRO, Modu­lár­ny infor­mač­ný sys­tém pre mes­tá a obce, GIS v armá­de ČR, Digi­tál­ne tech­nic­ké mapy v Par­du­bi­ciach, Inter­graph, GeoMe­dia 4.0 člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Súčas­nosť a budúc­nosť dife­renč­ných metód určo­va­nia polo­hy pomo­cou navi­gač­ných dru­žíc, dru­ži­co­vá navi­gá­cia, chy­by urče­nia polo­hy, stred­ná chy­ba mera­nia vzdia­le­nos­tí, EGNOS, Gali­leo, situ­ácia po vypnu­tí SA, moder­ni­zá­cia dru­ži­co­vej navi­gá­cie, GPS člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zave­de­nie dru­hé­ho civil­né­ho kmi­toč­tu L2 1227.6 MHz, kori­go­va­nie ohy­bu v iono­sfé­re, zni­že­nie chy­by na 5 m, tre­tí civil­ný kmi­to­čet 1176.45 MHz, GPS – kom­plex­né tech­no­ló­gie, Mož­nos­ti využi­tie GPSDGPSČR, C/​A kód, DGPS, ALF – služ­ba Tele­ko­mu, Tri­mus člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 1115 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES import dát z Psi­onu do PC, úče­lo­vé sle­do­va­nie vozi­diel, kni­ha jázd, apli­ká­cie DGPS Tri­mus, špe­ciál­ne mera­nie v zales­ne­nom úze­mí, GPS v rukách geomor­fo­ló­ga, nasta­ve­nie GPS para­met­rov, prí­ji­mač GeoEx­plo­rer, kalib­rá­cia a plá­no­va­nie GPS mera­nia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 1625 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Budúc­nosť sie­te GPS, Refe­renč­ná sieť sta­níc v ČR, zlo­čin, trest, Využi­tie GPS v poli­caj­nej pra­xi, Potre­ba GPS na okres­nom úra­de, jed­no­frek­venč­ný TRIMBLE Path­fin­der Pro­XR, Letec­ké sním­ky rieč­nej nivy, Využi­tie letec­kých sní­mok na SVP, Povo­die Duna­ja člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 26 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Využi­tie rada­ro­vých dru­ži­co­vých dát pri roz­poz­ná­va­ní poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, prí­nos dru­ži­co­vých dát pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, množ­stvo name­ra­né­ho odra­ze­né­ho žia­re­nia rada­ro­vých sní­ma­čov, tech­nic­ké para­met­re rada­ru, para­met­re zem­ské­ho povrv­hu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 2627 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­na vlh­kos­ti pôdy, zme­na ref­lex­ných schopnps­tí pôdy, kla­si­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, odra­zi­vosť pre poľ­no­hos­po­dár­ske plo­di­ny, čso­vá rada scén, koefi­cient odra­zi­vos­ti, vývoj odra­zi­vos­ti plôch poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín v čase, ana­lý­za odra­zi­vos­ti člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 2830 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES neria­de­ná kla­si­fi­kač­ná ana­lý­za, ISODATA clus­te­ring, Synt­he­tic chan­nel com­po­si­tes, Byte sli­ced com­po­si­te, Ort­ho­En­gi­ne Radar Edi­ti­on, EASI/​PACE, PCI Geoma­tics, GISAT, mana­žer­ské nad­stav­by infor­mač­ných sys­té­mov, ana­lý­za dát, GeoMe­dia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3034 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­ný sys­tém drob­ných vod­ných tokov ČR, prog­ram Topas, prog­ram Tok­Trans, Infor­mač­ný sys­tém vodo­vo­dov a kan­li­zá­cií, Mana­žér SMS­Man, Kam s odpa­dom – úlo­ha pre GIS, Vyhľa­dá­va­nie sklád­ko­vých loka­lít pomo­cou geoin­for­mač­ných tech­no­ló­gií, SRP vi WEB člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3538 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Spa­tial Resour­ce Plan­ning – pries­to­ro­vé plá­no­va­nie zdro­jov, Smal­lword WEB, Smal­lword Scout, gra­fic­ký výrez, tabuľ­ky, mera­nie vzdia­len­so­tí, mera­nie plôch gra­fic­kých objek­tov, inte­rak­tív­ne požia­dav­ky, lok­li­zá­cia výsled­kov, Pra­ha na dla­ni člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3844 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES wapo­vá apli­ká­cia Mapa Pra­hy 1, for­mát WBMP, Ako nájsť dáta – Metain­for­mač­ný sys­tém CAGI, CAGI – Čes­ká aso­ciá­cia pre geoin­for­má­cie, Všet­ko na Intra­net, Integ­ro­va­ný tech­nic­ký infor­mač­ný sys­tém 2000SPP, Slov­trans­gaz, ITIS, Poly-​Shape člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 4451 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Trans­for­má­cia línií na poly­gó­ny v Arc­View, vyhľa­da­nie prie­ni­ku línií, GIS pre mes­tá a obce, Siri­on, TopoL Inter­net ser­ver, Nati­onal Geog­rap­hic Maps, Fores­ta SG člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 5258 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GLOBE – Glo­bal Lear­ning And Obser­va­ti­ons to Bene­fits the Envi­ron­ment – Celo­sve­to­vé pozo­ro­va­nie život­né­ho pro­stre­dia, GIS Seč 2000, Archi­tek­ti a GIS, Glo­bál­ne pries­to­ro­vé infra­štruk­tú­ry v Juž­nej Afri­ke člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 5962 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ďiaľ­ko­vý pries­kum život­né­ho pro­stre­dia (kon­fe­ren­cia) člá­nok 1211 – 1082

Kova­řík Vla­di­mír Anglicko-​český a Česko-​anglický slov­ník foto­gram­met­rie a DPZ 2000 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment, p. 124 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ, foto­gram­met­ria CES DPZ slov­ník 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Rakús­ky zeme­me­račs­ká úrad, Plán roz­vo­ja lesa, Mapo­va­nie bio­to­pov, Plá­ny uspo­ria­da­nia kra­ji­ny – eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie kra­ji­ny, tvor­ba bio­ko­ri­do­rov, bio­cen­tier, uspo­ria­da­nie eko­lo­gic­kej sie­te kra­ji­ny, Geolo­gic­ký infor­mač­ný sys­tém GEOLOGIS člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Úrad hor­no­ra­kús­kej zem­skej vlá­dy, Poľ­sko, Gló­wny Urzad Geodez­ji i Kar­to­gra­fii, bez GIS data­báz, HYDRO – mana­ge­ment spod­ných vôd, IWIEP – chrá­ne­né oblas­ti, JAWO – moni­to­ring povr­cho­vých tečú­cich vôd, MONBADA – moni­to­ring spod­ných vôd člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ML – les­níc­ky moni­to­ring, SAYPW, SAZPK – ana­ly­tic­ký sys­tém zne­čis­te­nia ovzdu­šia, SIGOP – nebez­peč­né odpa­dy, pre­po­je­nie čes­kých a zahra­nič­ných dát, pre­vod na S‑JTSK, správ­ne urče­nie geo­gra­fic­ké­ho dátu­mu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2428 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Poznám­ky k čes­kým pred­bež­ným nor­mám pre geo­gra­fic­kú infor­má­ciu, Pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na – Mora­va a Beč­va, prin­cí­py pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, Flo­od Mana­ge­ment in the Czech Repub­lic, DHI Water and Envi­ron­ment (Dán­sko), DHI Hyd­ro­in­form člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Danish Envi­ron­men­tal Pro­tec­ti­on Agen­cy, Danish Coope­ra­ti­on for Envi­ron­ment in Eas­tern Euro­pe – DANCEE, zráž­ko – odto­ko­vý model a hyd­ro­dy­na­mic­ký model rie­ky Mora­va, SW Mike 11, sme­ry pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­na využi­ta pôdy v povo­dí, obno­va retenč­nej fun­kcie údol­nej nivy, schop­nosť vege­tač­né­ho kry­tu spo­ma­liť povr­cho­vý odtok člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­ny osev­ných postupv, sme­ru orby, roz­čle­ne­nie veľ­kých plôch bio­ko­ri­dor­mi, zme­na využi­tia ornej pôdy, na lúky a lesy, veľ­ká sklo­ni­tosť teré­nu – nut­ná zme­na, tes­ne pri vod­nom toku – nut­ná zme­na na lúky, obno­va retenč­nej fun­kcie údol­nej nivy člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v boji s neza­mest­na­nos­ťou, Digi­tál­ny model kra­ji­ny a jeho využi­tie k iden­ti­fi­ká­cii eróz­nych rizík v povo­dí, odto­ko­vý model, požiar­ny model, rozp­ty­lo­vý model, CORMIX, WASP5, MIKE11, ZNEC, STREAM, STROM, QUAL2E, ITACA, ANSWERS, CREAMS, AGNPS, SMODERP člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 1122 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES WEPP, SWRB, EUROSEM, SPUR, PEG, dPEG, Ero­si­on 3D, model Ero­si­on 3D, vstup­né dáta prog­ra­mu Ero­si­on 3D, Mode­lo­va­nie hyd­ro­lo­gic­kých feno­mé­nov, prog­ra­mo­va­cie jazy­ky AML, Ave­nue, MINDER, GIS na Šuma­ve, GIS a spo­lu­prá­ca v ochra­ne prí­ro­dy nepoz­ná hra­ni­ce člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 2229 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Skal­né útva­ry reli­é­fu, Zis­ťo­va­nie záko­ni­tos­tí výsky­tu skal­ných tva­rov nástroj­mi GIS, GPS Trim­ble, VRS – Vir­tu­ál­na refe­renč­ná sta­ni­ca, cen­ti­met­ro­vá pres­nosť, KRASGIS‑e, využi­tie GIS v ochra­ne prí­ro­dy, využi­tie GIS vo výsku­me, bio­lo­gic­ké hod­no­te­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 2930 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kli­ma­tic­ké hod­no­te­nie, geomor­fo­lo­gic­ké hod­no­te­nie, kon­štruk­cia rezov reli­é­fu, štú­die osl­ne­nia, štú­dium pocho­va­ných fosíl­nych kra­so­vých javov, spra­co­va­nie sta­rých ban­ských máp, spra­co­va­nie geofy­zi­kál­nych dát, Zber polo­ho­vých dát s met­ro­vou pres­nos­ťou člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 30 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sig­nál GPS, fázo­vá zlož­ka, geodé­zia, budo­va­nie geode­tic­kých zákla­dov, inži­nier­ska geodé­zia, sta­veb­ná geodé­zia, auto­ri­zo­va­ný uží­va­teľ, služ­ba PPS, GPS pri­jí­mač, kryp­to­gra­fic­ký kľúč, šif­ro­va­ný P‑kód, Y‑kód, neau­to­ri­zo­va­ný uží­va­teľ, služ­ba SPS, C/​A kód člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 3036 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES kmi­to­čet L1, SA, fázo­vé mera­nie, dife­renč­né mera­nie – DGPS, zruš­nie chy­by SA, ostat­né chy­by, rozp­tyl mera­nie GPS s a bez SA, Encyk­lo­pé­dia Chrá­ne­né úze­mia ČR, Pohľad do minu­los­ti – letec­ká arche­oló­gia, tie­ňo­vé efek­ty, šik­mé ran­né sln­ko člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES šik­mé večer­né sln­ko, rozo­ra­né mohy­ly, valy, prie­ko­py, medze sta­rých polí, plu­ži­ny, čerstvý sne­ho­vý pokryv, pôd­ne prí­zna­ky, výplň jám, výplň chát, výplň prie­kop, pôda, rozo­ra­né valy, vege­tač­né prí­znakx, iná štruk­tú­ra zahĺbe­ní do pod­lo­žia – podor­ni­čie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES far­ba pôdy, zapl­ne­nie zahĺbe­nia, obo­ha­te­nie živi­na­mi, obo­ha­te­nie fos­fát­mi, splác­hnu­tá orni­ca, obo­ha­te­ni odpad­ka­mi, moc­nej­šia vrstva pôdy, vlh­šia pôda, dlh­šie kore­ne rast­lín, hus­tej­šie ras­te­né obi­lie, rých­lej­šie dozrie­va­jú­ce obi­lie, prie­pust­né pod­lo­žie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 3640 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES vysý­cha­jú­ce pod­lo­žie, pies­ky, štr­ko­pies­ky, spra­še, suché leto, obil­ni­ny, šik­mé svet­lo, výš­ka 200500 met­rov, veľ­ká hus­to­ta nále­získ, prie­me­ro­va­nie geofy­zi­kou – cézi­ovým mag­ne­to­met­rom, Netra­dič­né využi­tie šik­mých letec­kých sním­kov, výho­dy, bez nák­lo­nu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4043 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Nák­lon vrtuľ­ní­ku do 10°, sko­ré dopo­lud­nie, plas­tic­kosť úze­mia, kon­trast medzi osl­ne­ný­mi a zatie­ne­ný­mi plo­cha­mi, slab­ľia dyna­mi­ka ovzdu­šia, spra­co­va­teľ­ský postup šik­mých letec­kých sním­kov člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4449 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mapy pre Čer­no­byl – tes­to­va­nie vhod­nos­ti dru­ži­co­vých sním­kov pre tvor­bu topo­gra­fic­kej a tema­tic­kej mapy na Ukra­ji­ne, T‑WIST, Test GPS pri­jí­ma­čov, 12 kaná­lo­vé para­lel­né pri­jí­ma­če, hus­to zasta­va­né oblas­ti, les­na­té oblas­ti, GARMIN, eTrex Sum­mit, GPS 12XL člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4954 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GPS III Plus, Stre­et­Pi­lot, navi­gá­cia pre jaz­du auto­mo­bi­lom, Met­ro­Gu­ide, Info­Ma­pa 7.0, mož­nosť uby­to­va­nia, mož­nosť čer­pa­nia ben­zí­nu, svo­je vlast­né ras­tro­vé dáta, šta­tis­ti­ka, Inter­graph v roku 2000, Jozef Havaš, Ivan Kříž, GPS a čes­ká kar­to­gra­fia člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 5460 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geodé­zie ČS, XIX. kon­gres ISPRS, GIS v Olo­mou­ci, GDTA – digi­tál­na kar­to­gra­fia vo Fran­cúz­sku člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Integ­rá­cia dát v prí­ro­de, rene­san­cia geo­gra­fic­kých vedo­mos­tí, Dáta sys­té­me PREFARM – moder­né poľ­no­hos­po­dár­stvo v infor­mač­nej spo­loč­nos­ti, úspo­ra prie­mys­lo­vých hno­jív, úspo­ra vápe­na­tých hno­jív, účel­nej­šie využí­va­nie plo­dín, efek­tív­nej­šie hos­po­dá­re­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 15 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pre­ci­si­on making, pre­cíz­ne poľ­no­hos­po­dár­stvo, zís­ka­nie výno­so­vej úrov­ne, výno­so­vý moni­tor LH 565, roz­me­tač hno­jív, vyhod­no­co­va­nie obra­zov polí dozrie­va­jú­cich plo­dín , výno­so­vý pred­po­klad, roz­diel­ny výno­so­vý poten­ciál člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1516 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES roz­diel­ny vstup inten­zi­fi­kač­ných fak­to­rov, zóny pôd­ne­ho poten­ciá­lu, zee­fek­tív­ne­nie, mana­ge­ment zón, varia­bil­né dáv­ko­va­nie dusí­ka, mera­nie aktu­ál­nej potre­by dohno­je­nia na zákla­de obsa­hu chlo­ro­fy­lu v lis­toch, závis­losť chlo­ro­fyl – hno­je­nie, N‑tester člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1617 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hno­je­nie on-​line, pri­po­je­nie k ser­ve­ru s dáta­mi polí, infor­má­cie o svo­jich poliach na počí­ta­či, znač­ná pries­to­ro­vá varia­bi­li­ta, efek­tív­nej­šie využi­tie pôd­ne­ho poten­ciá­lu, uspeš­nej­šie hos­po­dá­re­nie, Kar­to­gra­fic­ké die­lo a autor­ský zákon, pou­ži­tie, využi­tie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1720 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zne­uži­tie, autor­ský zákon, Luž­né lesy, kom­plex luž­ných lesov na súto­ku Dyje a Mora­vy, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, BR Pála­va, Digi­tál­ne dáta stred­ných merí­tok u našich suse­dov, Nemec­ko – ATKIS – Úrad­ný topograficko-​kartografický infor­mač­ný sys­tém člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2021 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ATKIS-​DLM 25 – Digi­ta­les Lands­chafts­mo­del, Digi­ta­les Gelän­de­mo­dell, for­mát SICAD-​SQD, EDBS – Ein­he­it­li­chen DatenBank-​Schnittstelle, SIEMENS, kon­verz­né prog­ra­my, GISCON, SASKO, Säch­sis­chen Lan­de­samt für Umwelt und Geolo­gie, Bavor­sko člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mapo­va­nie bio­to­pov – Bio­top­kar­tie­rung – BIO, Mapo­va­nie dru­ho­vej ochra­ny – Arten­schutz­kar­tie­rung ‑ASK, Chrá­ne­né úze­mia – Schutz­ge­biet­ska­tas­ter, Schutz­ge­bietr­gren­zen, Pries­to­ro­vé čle­ne­nie kra­ji­ny – Rau­mord­nungs­ka­tas­ter – ROK člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS vod­né­ho hos­po­dár­stva – Geog­rap­his­ches Infor­ma­ti­ons­sys­tem Was­ser­wirts­chaft, GIS-​Was, Bay­eris­ches Lan­de­samt für Was­ser­wirts­chaft, Digi­tál­na geolo­gic­ká mapa Bavor­ska – Digi­ta­le Geolo­gis­che Kar­te von Bay­ern člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ochra­na pod­zem­ných vôd – Kar­ten der Schutz­funk­ti­on der Grun­dwas­ser­rüber­dec­kung, Bay­eris­ches Geolo­gis­ches Lan­de­samt, Poľ­no­hos­po­dár­ska sta­no­višt­ná mapa, Les­nic­ký rám­co­vý plán, fun­kcie lesa, Les­ná hos­po­dár­ska mapa, Les­nic­ká sta­no­visšt­ná mapa člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Les­ná hos­po­dár­ska mapa pre štát­ne lesy, Rakús­ko, Bun­de­samt für Eich und Ver­mes­sung­swe­sen – BEV, DGM – digi­tál­ny model teré­nu, Digi­tál­ny model kra­ji­ny, topo­gra­fic­ký model člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES objek­to­vý dáto­vý model s dopra­vou, síd­la­mi, pries­to­ro­vým čle­ne­ním, využi­tím kra­ji­ny­sú­bor hra­níc les­ných plôch, terén, mená topo­gra­fic­kých objek­tov, Digi­ta­le Ortop­ho­tos Öster­re­i­chis­che Luft­bild­kar­te – orto­fo­to­ma­py, tema­tic­ké envi­ron­men­tál­ne dáta člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2223 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Spol­ko­vý úrad pre život­né pro­stre­die, kata­lóg dát o život­nom pro­stre­dí, Spol­ko­vé minis­tres­tvo pre poľ­no­hos­po­dár­stvo a les­níc­tvo, digi­tál­na les­nic­ká data­bá­za GIS dát GIS-​Forst, data­bá­za život­né­ho pro­stre­dia NÖGIS člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­ný sys­tém o spod­ných a povr­cho­vých vodách, Pás­ma zdro­jov spod­ných vôd – pred­po­kla­da­né zdro­je pit­nej vody, Ochran­né pás­ma vôd a mies­ta odbe­ru pit­nej vody, Prí­rod­né par­ky, chrá­ne­né kra­jin­né oblas­ti, prí­rod­né rezer­vá­cie, Hra­ni­ce lesa člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zapo­je­nie údol­nej nivy na pre potre­by povo­dňo­ve­ho prie­to­ku, umož­ne­nie maxi­mál­ne­ho roz­lie­va­nia, využi­tie pri­ro­dze­nej trans­for­má­cie povo­dňo­vej vlny, zní­že­nie kul­mi­nač­ných prie­to­kov, úpl­ne odstrá­ne­nie pozdĺž­nych hrá­dzí, obno­va lesov a lúk člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zavod­ne­nie odsta­ve­ných ramien rieč­ne­ho kory­ta, zvý­še­nie retenč­nej schop­nos­ti údol­nej nivy zvý­še­ním nive­le­ty nie­kto­rých prieč­nych komu­ni­ká­cií, výstav­ba odsa­de­ných hrá­dzí pozdĺž obcí v údol­nej nive, lokál­na ochra­na, ochran­né hrá­dze pozdĺž zástav­by člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES nádr­že, pol­de­ry, vod­né nádr­že, nové vod­né­ná­dr­že, nad­lep­šo­va­nie prie­to­kov v obdo­bí sucha, záso­bo­va­nie vodou, výro­ba elek­tric­kej ener­gie, pre­ru­še­nie mig­rá­cie rýb, trva­lé zapla­ve­nie údo­lia, suché nádr­že – pol­de­ry, využi­tie pol­de­rov ako lúky, obto­ko­vé kaná­ly člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2830 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ume­lé kory­tá, prob­le­ma­tic­ká rea­li­zá­cia obto­ko­vý kaná­lov, urých­le­nie postu­pov povo­dňo­vej vlny, záto­po­vé mapy, navr­hnu­té sce­ná­re pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, zme­na využi­tia pôdy v povo­dí a obno­ve­nie retenč­nej a eko­lo­gic­kej fun­kcie údol­nej nivy člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3032 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES lokál­ne ochra­na sídel­ných útva­rov, pre­ve­de­nie 45% ornej pôdy na povo­die – 25% lesy, 75% lúky, ohrá­dzo­va­nie, nádrž Tep­li­ce – 165 mili­ó­nov m3, pol­der­Tep­li­ce, pol­der Mohel­ni­ce, nádrž Hanu­šo­vi­ce, prie­plav Dunaj – Odra – Labe, lokál­na ochra­na miest člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 32 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES 10 sce­ná­rov pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, eko­no­mic­ké zhod­no­te­nie pro­ti­po­vo­dňo­vých opat­re­ní, Tho­mas Ihly, Gran­tley Smith, výpo­čet povodň­no­vých škôd – flo­od dama­ge ana­ly­sis tool, ana­lý­za eko­no­mic­ké výhod­nos­ti navrho­va­ných opat­re­ní – bene­fit cost ana­ly­sis člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3334 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES SIAS – agent – zabez­pe­če­ný prí­stup k geoin­for­má­ciam na Inter­ne­te, Smal­lworld Inter­net App­li­ca­ti­on, Ser­ver fir­my GE Smal­lworld, štan­dar­dy XML, WMS – Web Map­ping Stan­dard kon­zor­cia Open GIS, GML (Geog­rap­hic Mar­kup Lan­gu­age), PNG, JPEG, GML, HTML, TXT, SQL člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3435 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pod­po­ra Orac­le Spa­tial, DXF/​DWG, SHP, eCog­ni­ti­on – objek­to­vo orien­to­va­ná obra­zo­vá ana­lý­za pre kla­si­fi­ká­ciu dát DPZ, kla­si­fi­kač­né postu­py vyhod­no­co­va­nia dát, algo­rit­my a tech­no­ló­gie inte­li­gent­né­ho roz­poz­ná­va­nia obra­zov člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 35 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES seg­men­tá­cia obra­zo­vých dát na zákla­de spek­trál­nych a tex­tu­rál­nych para­met­rov, vlast­ná kla­si­fi­ká­cia, seg­men­tá­cia pod­ľa veľ­kos­ti objek­tov, Defi­niens, PCI Geoma­tics, geo­gra­fic­ký for­mát GeoGa­te­way, prav­de­po­dob­nost­ná kla­si­fi­ká­cia Maxi­mum Like­li­ho­od a Iso­da­ta člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3537 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Land­sat The­ma­tic Map­per, SPOT XS, Moni­to­ro­va­nie zmien využi­tia kra­ji­ny pros­tried­ka­mi DPZ, ana­lý­za v časo­vom hori­zon­te, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu a kla­si­fi­ká­cia, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu, pred­spra­co­va­nie obra­zu, zvý­raz­ne­nie obra­zu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3738 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kla­si­fi­ká­cia obra­zu, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, vytvá­ra­nie zhlu­kov pixe­lov zo sním­ku v n‑rozmernom pries­to­re, kla­si­fi­ká­cia algo­rit­mom ISOCLUSS, zhlu­ko­va­nie tried modu­lom AGGREG, zis­ťo­va­nie a ana­lý­za zmien, vyhod­no­te­nie dát člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3842 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inter­pre­tá­cia výsled­kov porov­ná­va­nia, metó­dy iden­ti­fi­ká­cie zmien v kra­ji­ne pros­tried­ky­mi GIS, dife­ren­cie, obra­zo­vé podie­ly, porov­na­nie výsled­kov kla­si­fi­ká­cie, ana­lý­za vek­to­ru spek­trál­nej zme­ny, GLOBE5 rokov prog­ra­mu, DPZ na stred­nej ško­le, Mul­tiS­pec člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 4244 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES vege­tač­né inde­xy, index NDVI – nor­ma­li­zo­va­ný dife­ren­co­va­ný vege­tač­ný index, Zabez­pe­čo­va­cie sys­té­my áut, vyhľa­dá­va­nie odcu­dze­ných áut, LO-​JACK, rádi­ona­vi­gá­cia, Sher­log, Test GPS pri­jí­ma­čov, Magel­lan GPS Bla­zer 12, magel­lan GPS 315, Magel­lan GPS Color TRAK člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 4455 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Magel­lan GPS MAP 410, Veľ­trh GIS v Seči, prof. Ing. Bohu­slav Vever­ka DrSc., Gei­in­for­ma­ti­ka na doprav­nej kon­fe­ren­cii, Dru­ži­co­vá navi­gá­cia v letec­tve, Pre­cíz­ne poľ­no­hos­po­dár­stvo Olo­mouc, Tech­no­lo­gic­ké nor­my geo­gra­fic­kých infor­má­cií, Forum Geoma­ti­cum v Brne člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 5562 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Uží­va­te­lia T‑Mapy v Hrad­ci Krá­lo­vé, GeoFo­rum cs 2000, Uží­va­te­lia Hyd­ro­soft a Siri­on, Arc­GIS – uží­va­te­lia ESRIERDASČR, Využi­tie DPZ, súčas­ný stav a per­spek­tí­vy, Tat­ry – kon­fe­ren­cia GIS 2000 člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 113 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pohľa­dy, CREATE VIEW, aktu­ali­zá­cia pohľa­dov, sys­té­mo­vý kata­lóg, ochra­na dát voči neo­práv­ne­né­mu prí­stu­pu, prog­ra­mo­va­nie s SQL, hos­ti­teľ­ská ver­zia SQL, jazyk modu­lov, dyna­mic­ké SQL, trans­kak­cie, štruk­tú­ra SQL92, štan­dar­dy, objek­to­ve relač­né data­bá­zy člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 1321 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES objek­to­vé data­bá­zy, ODMG, roz­ší­ri­teľ­nosť, uží­va­teľ­sky defi­no­va­né typy a fun­kcie, ODBC, objek­to­vý relač­ný model, dáto­vé typy SQL 1999, abs­trakt­né dáto­vé typy, fun­kcie ver­sus metó­dy, typ riad­ku, typ odka­zu, typ kolek­cie, SQL v komerč­ných sys­té­moch člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 2128 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES štan­dar­di­zá­cia OOOR tech­no­ló­gií člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1016 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geo­gra­fic­ké dáta v ČR, meta­dá­ta, veľ­mi níz­ke poplat­ky v štát­nych orga­niá­ciach, verej­ne dostup­né digi­tál­na dáta, ZABAGED, vek­to­ro­vá topo­gra­fic­ká data­bá­za z atri­bút­mi, Dáta o kra­ji­ne vče­ra a dnes, 160 rokov tvá­re čes­kej kul­tur­nej kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1617 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES 162 rokov čes­kej kul­túr­nej kra­ji­ny, koefi­cient mie­ry antro­po­gén­ne­ho ovplyv­ne­nia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1730 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v medi­cí­ne – hod­no­te­nie vply­vu von­kaj­šie­ho zne­čis­te­nia ovzdu­šia na výsky­te aler­gií, regres­ná ana­lý­za, Kli­ma­tic­ké zme­ny a ochra­na prí­ro­dy, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2, sce­ná­re, Dáta o kra­ji­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 32 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS a slneč­ná ener­gia, určo­va­nie pries­to­ro­vej varia­bi­li­ty prí­ko­nu slneč­né­ho žia­re­nia v hor­ských oblas­tiach, prob­lém odme­ra­nia množ­stva dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho žia­re­nia, prog­ram SOLEI-​32 – výpo­čet ploš­nej varia­bi­li­ty dopa­da­jú­cej slneč­nej ener­gie člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 3334 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES albe­do – koefi­cient odra­zu dopa­da­jú­ce­ho žia­re­nia, index oblač­nos­ti, prog­ram PESOLEI, Kra­ji­na – obraz sta­vu spo­loč­nos­ti, využi­tie GIS k regis­trá­cii a ana­lý­zam mien v kra­ji­ne, ana­lý­za dri­ving for­ces, eko­no­mi­ka spô­so­bu­je zme­ny v kra­ji­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 3440 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­ny vo využi­tí poľ­no­hos­po­dár­skej a les­nej pôdy v ČR20 sto­ro­čí, vplyv miest­ne­ho hos­po­dár­stva, vplyv prí­ro­dy, vplyv polo­hy, posu­dzo­va­nie vply­vu ľud­ských akti­vít na ŽP, Cest­ný obchvat mes­ta Chru­dim, digi­tál­ne dáta, Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my a SQL člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 4049 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pries­to­ro­vé dáta, relač­né data­bá­zy, geomet­ric­ký model, Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a GIS, MII­GAiK, del­ta Vol­gy v Kas­pic­kom mori, veľ­ké zme­ny v zato­pe­ných úze­miach – veľ­mi níz­ka sklo­nis­tosť – 0.05 °C na veľ­kej plo­che, GeoMe­dia 4.0 – zme­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 5056 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES dyna­mic­ké mapy na Inter­ne­te, TMa­py, Auto­CAD Land Deve­le­op­ment Desk­top 2i – recen­zia, COGO body, tvor­ba DMT člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v ban­kov­níc­tve, ban­ko­ma­to­vé pre­vádz­ky v cen­tre Bra­ti­sla­vy, Ana­lý­za obsluž­ných zón ban­ko­ma­tov, vyčle­ne­nie jed­no­du­chých obsluž­ných zón vzdia­le­nost­ný­mi ana­lý­za­mi a alo­kač­nou ana­lý­zou v cest­nej sie­ti, Rea­li­zá­cia GIS v Dolech Nástup Tuši­mi­ce – v bani člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 1624 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Má zmy­sel budo­vať GIS vo verej­nej sprá­ve ?, Využi­tie les­níc­kych typo­lo­gic­kých máp pre GIS, les­níc­ka typo­ló­gia, Využi­tie GIS v mode­lo­va­ní ploš­né­ho zne­čis­te­nia, model SWAT, Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­zá­cia kra­ji­ny v zápla­vo­vom úze­mí pomo­cou GIS, hyd­ro­lo­gic­ké mode­ly člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 2439 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kon­flikt medzi ÚSES a kon­cep­ci­ou pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, pri­ori­ty zara­de­nia bio­cen­tra do ÚSES, Atlas SSR, Atlas ŽP v Pra­he na Inter­ne­te, Objek­to­vá orien­tá­cia v tele­ko­mu­ni­kač­ných a dis­tri­buč­ných spo­loč­nos­tiach člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 3952 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES infor­má­cie nesú pre­važ­ne pries­to­ro­vé cha­rak­te­ris­ti­ky, Autor­sko­práv­na ochra­na geo­gra­fic­kej infor­má­cie, Mož­né zdro­je infor­má­cií pre výskum a vývoj GIS a súvi­sia­cich oblas­tí, GIS doku­men­tu­je zme­ny kra­ji­ny na Sibí­ri, antro­po­gén­na tech­no­gén­na púšť člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 5380 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Digi­tál­na foto­gram­met­ria, Zeme­me­rač­stvo a kata­ster II., GPS GARMIN člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján, Sit­ko Roman Sys­té­my pre pod­po­ru roz­ho­do­va­nia 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DSS, SDSS, apli­ko­va­ná infor­ma­ti­ka, auto­ma­ti­zo­va­ný infor­mač­ný sys­tém, ume­lá inte­li­gen­cia, roz­ho­do­va­nie pries­to­ro­vých prob­lé­mov ako pro­ces, fak­tro­ry, obme­dze­nia, výbe­ro­vá fun­kcia, heuris­ti­ka, cieľ roz­ho­do­va­nia, hod­no­te­nie, tech­ni­ky a soft­vé­ro­vé pro­duk­ty člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján, Sit­ko Roman Sys­té­my pre pod­po­ru roz­ho­do­va­nia 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, Supp­le­mentm, p. 9 – Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DSS a ich gene­rá­to­ry, úlo­ha SDSSGIS, pros­tried­ky pre budo­va­nie báz bez zna­los­tí, neos­trá logi­ka, fuz­zy logi­ka, prí­kla­dy apli­ká­cií SDSS člá­nok 1211 – 1082

Use Facebook to Comment on this Post