2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3453

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP, V čase

Jeseň – obdobie farieb, zberu úrody

Hits: 6244

Jeseň je krás­na a fareb­ná časť roka, kto­rá nás oča­ru­je svo­jou pale­tou jem­ných odtie­ňov a sym­bo­li­zu­je pre­chod od tep­lých let­ných dní k chlad­nej­ším mesia­com. Pre­ja­vu­je sa nie­len vo vizu­ál­nych pre­me­nách kra­ji­ny, ale aj v samot­ných akti­vi­tách ľudí. Jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších zna­kov jesen­nej prí­ro­dy sú fareb­né zme­ny lis­tov stro­mov. Zele­né lis­ty sa postup­ne menia na odtie­ne čer­ve­nej, oran­žo­vej a žltej. Ten­to jav láka ľudí do prí­ro­dy, aby obdi­vo­va­li túto pre­men­li­vú krá­su. Na sve­do­mí to má úby­tok chlo­ro­fy­lu a vyš­šia kon­cen­trá­cia xan­to­fy­lov, karo­te­no­idov. Jeseň je obdo­bím kon­tras­tov a pre­cho­dov, kedy prí­ro­da uka­zu­je svo­ju nád­her­nú trans­for­má­ciu. Toto obdo­bie nám ponú­ka prí­le­ži­tosť zasta­viť sa, obdi­vo­vať krá­su oko­lo seba a oce­niť plo­dy prá­ce, kto­ré nám prí­ro­da poskytuje.

Zber úro­dy je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom jese­ne. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy a plo­di­ny, naprí­klad jabl­ká, hroz­no, čučo­ried­ky, tek­vi­ca. Jeseň je aj čas, kedy sa prí­ro­da pri­pra­vu­je na odpo­či­nok a zim­né mesia­ce. Stro­my strá­ca­jú lis­ty, vtá­ky mig­ru­jú na tep­lej­šie mies­ta, a väč­ši­na rast­lín začí­na vstu­po­vať do obdo­bia spán­ku. Toto obdo­bie tiež čas­to vní­ma­me ako čas, kedy si oblie­ka­me tep­lej­šie oble­če­nie a pri­pra­vu­je­me sa na chlad­nej­šie dni.


Autumn is a beau­ti­ful and color­ful sea­son that cap­ti­va­tes us with its palet­te of subt­le sha­des and sym­bo­li­zes the trans­i­ti­on from warm sum­mer days to cooler months. It mani­fests not only in the visu­al trans­for­ma­ti­ons of the lands­ca­pe but also in peop­le­’s acti­vi­ties. One of the most stri­king signs of autumn natu­re is the color­ful chan­ge in tree lea­ves. Gre­en lea­ves gra­du­al­ly shift to sha­des of red, oran­ge, and yel­low. This phe­no­me­non enti­ces peop­le into natu­re to admi­re this ever-​changing beau­ty. The dec­re­a­se in chlo­rop­hyll and the hig­her con­cen­tra­ti­on of xant­hop­hylls and caro­te­no­ids are res­pon­sib­le for this.

Autumn is a peri­od of con­trasts and trans­i­ti­ons, sho­wca­sing natu­re­’s mag­ni­fi­cent trans­for­ma­ti­on. This sea­son pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to pau­se, app­re­cia­te the beau­ty around us, and ack­no­wled­ge the fru­its of natu­re­’s labor. Har­ves­ting is anot­her cru­cial aspect of autumn. Throug­hout the sum­mer, fru­its and crops, such as app­les, gra­pes, blu­e­ber­ries, and pump­kins, ripen. Autumn is also a time when natu­re pre­pa­res for rest and the win­ter months. Tre­es shed the­ir lea­ves, birds mig­ra­te to war­mer pla­ces, and most plants begin to enter a dor­mant peri­od. This peri­od is often per­ce­i­ved as a time to don war­mer clot­hing and pre­pa­re for col­der days ahead.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP

Krása rastlinného sveta

Hits: 1753

Prí­ro­da je boha­tá na krá­su, a jed­ným z naj­pô­so­bi­vej­ších jej pre­ja­vov je rast­lin­ný svet. Jed­nou z prvých vecí, kto­ré si mno­hí ľudia všim­nú pri kon­tak­te s prí­ro­dou, sú krás­ne kve­ty. Ich roz­ma­ni­tosť farieb, tva­rov a vôní je ohro­mu­jú­ca. Kaž­dý druh kve­tu pri­ná­ša svo­je vlast­né čaro. Kve­ty nie sú len krás­ne na pohľad, ale čas­to nesú aj sym­bo­lic­ký význam. Pes­to­va­né záh­ra­dy a par­ky sú plné zele­ných kober­cov rôz­nych dru­hov trá­vy, kto­ré dotvá­ra­jú har­mo­nic­ké pro­stre­die. Krá­sa rast­lin­né­ho sve­ta je nie­len este­tic­ká, ale má aj pozi­tív­ny vplyv na našu psy­chic­kú poho­du. Pre­chádz­ky v prí­ro­de a rela­xá­cia v záh­ra­dách doká­žu zmier­niť stres a napä­tie, čo pris­pie­va k cel­ko­vé­mu poci­tu poko­ja a bla­ho­by­tu. Výni­moč­nosť rast­lin­né­ho sve­ta spo­čí­va aj v jeho diver­zi­te. Kaž­dý kút sve­ta má svo­je vlast­né uni­kát­ne rast­li­ny, kto­ré sa pris­pô­so­bi­li miest­nym pod­mien­kam a kli­ma­tic­kým pod­mien­kam. Táto diver­zi­ta je dôle­ži­tá pre eko­sys­té­my a zacho­va­nie bio­lo­gic­kej rov­no­vá­hy na Zemi.


Natu­re is rich in beau­ty, and one of its most stri­king mani­fe­sta­ti­ons is the world of plants. One of the first things many peop­le noti­ce when in con­tact with natu­re is the beau­ti­ful flo­wers. The­ir diver­si­ty of colors, sha­pes, and scents is bre­ath­ta­king. Each type of flo­wer brings its own charm. Flo­wers are not only beau­ti­ful to look at, but they often car­ry sym­bo­lic mea­ning. Cul­ti­va­ted gar­dens and parks are fil­led with gre­en car­pets of vari­ous types of grass, which cre­a­te a har­mo­ni­ous environment.

The beau­ty of the plant world is not only aest­he­tic but also has a posi­ti­ve impact on our men­tal well-​being. Walks in natu­re and rela­xa­ti­on in gar­dens can alle­via­te stress and ten­si­on, con­tri­bu­ting to an ove­rall sen­se of pea­ce and well-​being. The uni­qu­e­ness of the plant world also lies in its diver­si­ty. Eve­ry cor­ner of the world has its own uni­que plants that have adap­ted to local con­di­ti­ons and cli­ma­tes. This diver­si­ty is impor­tant for eco­sys­tems and the pre­ser­va­ti­on of bio­lo­gi­cal balan­ce on Earth.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe

Hits: 5887

Bota­nic­ká záh­ra­da Uni­ver­zi­ty Kar­lo­vej v Pra­he bola zalo­že­ná v roku 1775 Jose­fom Bohu­mí­rom Mika­nom, pôvod­ne na Smí­cho­ve, na mies­te býva­lej jezu­it­skej záh­ra­dy (Wiki­pe­dia). Kore­ne Bota­nic­kej záh­ra­dy sia­ha­jú až do prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. Pri kláš­to­re kar­tu­ziá­nov bola vybu­do­va­ná obrov­ská kláš­tor­ná záh­ra­da, jej súčas­ťou bol sad a vini­ce. Kláš­tor v dobe husit­ských vojen zani­kol, ale záh­ra­da vytrva­la (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Dneš­né Dien­zen­ho­fe­ro­ve sady sú pozos­tat­kom pôvod­nej bota­nic­kej záh­ra­dy. Mala 9 skle­ní­kov, pes­to­va­lo sa tu asi 13 tisíc dru­hov a foriem rast­lín. Po povod­ni v roku 1890 bola pre­miest­ne­ná na Nové Mes­to. Tam bola odkú­pe­ná Slup­ská záh­ra­da budo­va­ná od Čes­kej spo­loč­nos­ti pre zve­ľa­ďo­va­nie zahrad­níc­tva v Pra­he (Wiki­pe­dia). Bom­bar­do­va­nie Pra­hy 14. 2. 1945 zni­či­lo nemec­ké skle­ní­ky a čes­ké poško­di­lo. Čes­ké skle­ní­ky bol v rokoch 19461949 pre­sta­va­né (Kami­la Špi­na­ro­vá). Roz­lo­ha bota­nic­kej záh­ra­dy je 3.5 hek­tá­ra, roč­ne ju nav­ští­vi asi 100 tisíc náv­štev­ní­kov (Wiki­pe­dia). V exte­ri­é­roch je asi 3 000 dru­hov rast­lín (bz​-uk​.cz). Expo­zič­ná plo­cha skle­ní­kov je 1600 m2 (uk​.cz). Vlh­ké subt­ró­py sa v lete sťa­hu­je do exte­ri­é­rov, je roz­de­le­ná pod­ľa kon­ti­nen­tov. Skle­ní­ky aj exte­ri­é­ry sú otvo­re­né celo­roč­ne, vstup do exte­ri­é­rov je zdar­ma (Jola­na Nová­ko­vá).

V tro­pic­kých skle­ní­koch domi­nu­jú vo vstup­nej čas­ti cyka­sy a pal­my. V ďal­šej čas­ti sa nachá­dza­jú pap­ra­de a rast­li­ny tro­pic­ké­ho lesa, v bylin­nom poscho­dí boha­to zastú­pe­né naj­mä čeľa­ďou Ara­ce­ae. V inej čas­ti sa nachá­dza jazier­ko s lek­na­mi. Na zadnej ste­ne sú orchi­de­je. Subt­ro­pic­ké skle­ní­ky sú roz­de­le­né na vlh­kej­ší a such­ší. Vlh­ký slú­ži na pre­zi­mo­va­nie rast­lín z exte­ri­é­rov. Suchý subt­ro­pic­ký skle­ník je veno­va­ný suku­len­tom (Tomáš Pro­cház­ka). Von­kaj­šie expo­zí­cie obsa­hu­jú cca 3 000 dru­hov rast­lín. Stre­do­európ­ska fló­ra je zastú­pe­ná skal­ko­vou čas­ťou z Čes­ké­ho kra­su, rast­li­na­mi z tep­lo­mil­ných skal­ných ste­pí, hor­ských vápen­co­vých skál, dubo­hra­bo­vých hájov, luž­ných lesov a sto­ja­tých a poma­ly tečú­cich vôd. V inej čas­ti sú zastú­pe­né vod­né, bahen­né, úžit­ko­vé rast­li­ny, rast­li­ny pie­soč­na­tých bio­to­pov, raše­li­nísk a sla­tín. Nachá­dza sa tu napr. zatie­ne­ná skal­ka, stre­do­európ­ska skal­ka (uk​.cz).


The Bota­ni­cal Gar­den of Char­les Uni­ver­si­ty in Pra­gue was foun­ded in 1775 by Josef Bohu­mír Mikan, ori­gi­nal­ly in Smí­chov, on the site of the for­mer Jesu­it gar­den (Wiki­pe­dia). The roots of the Bota­ni­cal Gar­den date back to the first half of the 14th cen­tu­ry. A mas­si­ve monas­te­ry gar­den, inc­lu­ding an orchard and vine­y­ards, was estab­lis­hed at the Cart­hu­sian monas­te­ry. The monas­te­ry disap­pe­a­red during the Hus­si­te wars, but the gar­den endu­red (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Toda­y­’s Dien­zen­ho­fer Gar­dens are rem­nants of the ori­gi­nal bota­ni­cal gar­den. It had nine gre­en­hou­ses, cul­ti­va­ting around 13 thou­sand spe­cies and forms of plants. After the flo­od in 1890, it was relo­ca­ted to Nové Mes­to, whe­re it acqu­ired the Slup­ská Gar­den built by the Czech Socie­ty for Gar­den Enhan­ce­ment in Pra­gue (Wiki­pe­dia). The bom­bing of Pra­gue on Feb­ru­ary 14, 1945, des­tro­y­ed the Ger­man gre­en­hou­ses and dama­ged the Czech ones. The Czech gre­en­hou­ses were rebu­ilt bet­we­en 1946 and 1949 (Kami­la Špi­na­ro­vá). The area of the bota­ni­cal gar­den is 3.5 hec­ta­res, with app­ro­xi­ma­te­ly 100 thou­sand visi­tors annu­al­ly (Wiki­pe­dia). The­re are about 3,000 plant spe­cies in the out­do­or are­as (bz​-uk​.cz). The exhi­bi­ti­on area of the gre­en­hou­ses is 1600 m² (uk​.cz). In the sum­mer, the humid subt­ro­pics move to the out­do­ors and are divi­ded accor­ding to con­ti­nents. Both the gre­en­hou­ses and out­do­or are­as are open year-​round, and entry to the out­do­or are­as is free (Jola­na Nováková).

In the tro­pi­cal gre­en­hou­ses, cycads and palms domi­na­te the entran­ce area. The next sec­ti­on fea­tu­res ferns and plants from tro­pi­cal forests, with a rich repre­sen­ta­ti­on of the Ara­ce­ae fami­ly in the her­ba­ce­ous lay­er. Anot­her sec­ti­on inc­lu­des a pond with water lilies, whi­le orchids are found on the back wall. The subt­ro­pi­cal gre­en­hou­ses are divi­ded into wet­ter and drier sec­ti­ons. The wet one is used for over­win­te­ring plants from out­do­or are­as, whi­le the dry subt­ro­pi­cal gre­en­hou­se is dedi­ca­ted to suc­cu­lents (Tomáš Pro­cház­ka). The out­do­or exhi­bits inc­lu­de app­ro­xi­ma­te­ly 3,000 plant spe­cies. Cen­tral Euro­pe­an flo­ra is repre­sen­ted by a roc­ky part from the Czech Karst, plants from ther­mop­hi­lic roc­ky step­pes, moun­tain limes­to­ne rocks, oak-​hornbeam forests, allu­vial forests, and stag­nant and slo­wly flo­wing waters. Anot­her part fea­tu­res aqu­atic, marsh, uti­li­ty plants, plants from san­dy habi­tats, peat bogs, and mars­hes. Exam­ples inc­lu­de a sha­ded rock gar­den, Cen­tral Euro­pe­an rock gar­den (uk​.cz).


Der Bota­nis­che Gar­ten der Karls-​Universität in Prag wur­de 1775 von Josef Bohu­mír Mikan geg­rün­det, urs­prün­glich in Smí­chov, auf dem Gelän­de des ehe­ma­li­gen Jesu­iten­gar­tens (Wiki­pe­dia). Die Wur­zeln des Bota­nis­chen Gar­tens rei­chen bis in die ers­te Hälf­te des 14. Jahr­hun­derts zurück. Im Kar­tä­u­serk­los­ter wur­de ein rie­si­ger Klos­ter­gar­ten ange­legt, der einen Obst­gar­ten und Wein­ber­ge ein­sch­loss. Das Klos­ter versch­wand wäh­rend der Hus­si­ten­krie­ge, aber der Gar­ten über­dau­er­te (Jan Puci, Jin­dřich Drda). Die heuti­gen Dien­zen­ho­fer Gär­ten sind Über­res­te des urs­prün­gli­chen Bota­nis­chen Gar­tens. Es hat­te neun Gewächs­hä­u­ser und kul­ti­vier­te rund 13.000 Arten und For­men von Pflan­zen. Nach der Flut im Jahr 1890 wur­de er nach Nové Mes­to ver­legt, wo er den Slup­ská Gar­den erwarb, der von der Tsche­chis­chen Gesells­chaft für Gar­ten­bau in Prag ange­legt wur­de (Wiki­pe­dia). Die Bom­bar­die­rung von Prag am 14. Feb­ru­ar 1945 zers­tör­te die deuts­chen Gewächs­hä­u­ser und bes­chä­dig­te die tsche­chis­chen. Die tsche­chis­chen Gewächs­hä­u­ser wur­den zwis­chen 1946 und 1949 wie­der auf­ge­baut (Kami­la Špi­na­ro­vá). Die Flä­che des Bota­nis­chen Gar­tens bet­rägt 3,5 Hek­tar, und ihn besu­chen jähr­lich etwa 100.000 Men­schen (Wiki­pe­dia). Im Fre­ien gibt es etwa 3.000 Pflan­ze­nar­ten (bz​-uk​.cz). Die Auss­tel­lungsf­lä­che der Gewächs­hä­u­ser bet­rägt 1600 m² (uk​.cz). Im Som­mer zie­hen die feuch­ten Subt­ro­pen ins Fre­ie und sind nach Kon­ti­nen­ten unter­te­ilt. Sowohl die Gewächs­hä­u­ser als auch die Fre­if­lä­chen sind das gan­ze Jahr über geöff­net, und der Ein­tritt zu den Fre­if­lä­chen ist kos­ten­los (Jola­na Nováková).

In den tro­pis­chen Gewächs­hä­u­sern domi­nie­ren am Ein­gang Cyca­de­en und Pal­men. Im nächs­ten Abschnitt fin­den sich Far­ne und Pflan­zen tro­pis­cher Wäl­der, im krau­ti­gen Bere­ich vor allem Ver­tre­ter der Fami­lie Ara­ce­ae. Ein ande­rer Abschnitt ent­hält einen Teich mit See­ro­sen, Orchi­de­en sind an der Rück­wand zu fin­den. Die subt­ro­pis­chen Gewächs­hä­u­ser sind in feuch­te und troc­ke­ne unter­te­ilt. Das feuch­te Gewächs­haus dient der Über­win­te­rung von Pflan­zen aus Fre­if­lä­chen, wäh­rend das troc­ke­ne subt­ro­pis­che Gewächs­haus Suk­ku­len­ten gewid­met ist (Tomáš Pro­cház­ka). Die Fre­i­lan­dauss­tel­lun­gen umfas­sen etwa 3.000 Pflan­ze­nar­ten. Die mit­te­le­uro­pä­is­che Flo­ra wird durch einen Fel­sen­te­il aus dem Böh­mis­chen Karst, Pflan­zen aus ther­mop­hi­len Fel­sens­tep­pen, kalk­hal­ti­gen Gebir­gs­fel­sen, Eichen-​Hainbuchenwäldern, Auen­wäl­dern sowie ste­hen­den und lang­sam flie­ßen­den Gewäs­sern ver­tre­ten. Ein ande­rer Teil zeigt Was­serpf­lan­zen, Moore, Nutzpf­lan­zen, Pflan­zen aus san­di­gen Lebens­rä­u­men, Torf­mo­ore und Moore. Hier fin­det sich beis­piel­swe­i­se ein schat­ti­ger Ste­in­gar­ten, der mit­te­le­uro­pä­is­che Ste­in­gar­ten (uk​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1805

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

TOP

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post