2006, 2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, 2014, 2016, 2016-2020, Časová línia, Technika

Nevojenská technika

Hits: 9549

Nevo­jen­ská tech­ni­ka je čas­to ozna­čo­va­ná aj ako civil­ná tech­no­ló­gia. Zahŕňa širo­kú šká­lu tech­nic­kých apli­ká­cií, kto­ré sú urče­né na rôz­ne aspek­ty civil­né­ho živo­ta. Od komu­ni­kač­ných a infor­mač­ných tech­no­ló­gií po ener­ge­ti­ku, dopra­vu a medi­cí­nu. Od doby prie­my­sel­nej revo­lú­cie po súčas­nosť, tech­ni­ka pre­šla obrov­ským vývo­jom a ino­vá­cia­mi. Zlep­še­nia v oblas­tiach ako infor­ma­ti­ka, bio­tech­no­ló­gie, ener­ge­ti­ka a inži­nier­stvo pri­ná­ša­jú nové mož­nos­ti a efek­tív­ne rie­še­nia problémov.

Komu­ni­ká­cia a infor­mač­né tech­no­ló­gie (ICT) sú zákla­dom moder­nej spo­loč­nos­ti. Mobil­né tele­fó­ny, inter­net, soft­vé­ro­vé apli­ká­cie a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké nástro­je umož­ňu­jú rých­lu a efek­tív­nu výme­nu infor­má­cií na glo­bál­nej úrov­ni. V oblas­ti vzde­lá­va­nia, pod­ni­ka­nia, zdra­vot­níc­tva a verej­nej sprá­vy posky­tu­jú ICT neoce­ni­teľ­né mož­nos­ti a zlep­še­nia. S ústu­pom od fosíl­nych palív a sme­ro­va­ním k obno­vi­teľ­ným zdro­jom ener­gie sa tech­no­ló­gie v oblas­ti ener­ge­ti­ky stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pre udr­ža­teľ­ný roz­voj. Solár­ne a veter­né ener­gie, jad­ro­vá tech­no­ló­gia a tech­no­ló­gie ener­ge­tic­kej účin­nos­ti pris­pie­va­jú k zní­že­niu emi­sií skle­ní­ko­vých ply­nov a ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia. Roz­voj dopra­vy a mobi­li­ty je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom tech­ni­ky. Elek­tric­ké vozid­lá, samo ria­dia­ce vozid­lá, vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie zlep­šu­jú efek­tív­nosť, bez­peč­nosť a udr­ža­teľ­nosť dopra­vy. V oblas­ti medi­cí­ny a zdra­vot­níc­tva sa tech­ni­ka podie­ľa na vývo­ji diag­nos­tic­kých nástro­jov, lie­čeb­ných metód a zdra­vot­níc­kych sys­té­mov. Bio­tech­no­ló­gie, gene­tic­ké tech­no­ló­gie, tele­me­di­cí­na a inte­li­gent­né zdra­vot­níc­ke sys­té­my pris­pie­va­jú k zlep­še­niu zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti a kva­li­ty živo­ta pacientov.


Non-​military tech­no­lo­gy is often refer­red to as civi­lian tech­no­lo­gy. It encom­pas­ses a wide ran­ge of tech­ni­cal app­li­ca­ti­ons desig­ned for vari­ous aspects of civi­lian life. From com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies to ener­gy, tran­s­por­ta­ti­on, and medi­ci­ne. From the indus­trial revo­lu­ti­on to the pre­sent, tech­no­lo­gy has under­go­ne tre­men­dous deve­lop­ment and inno­va­ti­on. Impro­ve­ments in are­as such as com­pu­ter scien­ce, bio­tech­no­lo­gy, ener­gy, and engi­ne­e­ring bring new possi­bi­li­ties and effec­ti­ve solu­ti­ons to problems.

Com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies (ICT) are the foun­da­ti­on of modern socie­ty. Mobi­le pho­nes, the inter­net, soft­wa­re app­li­ca­ti­ons, and other tech­no­lo­gi­cal tools enab­le rapid and effi­cient exchan­ge of infor­ma­ti­on on a glo­bal sca­le. In the fields of edu­ca­ti­on, busi­ness, health­ca­re, and pub­lic admi­ni­stra­ti­on, ICT pro­vi­des inva­lu­ab­le oppor­tu­ni­ties and impro­ve­ments. With the shift away from fos­sil fuels and towards rene­wab­le ener­gy sour­ces, ener­gy tech­no­lo­gy is beco­ming a key com­po­nent of sus­tai­nab­le deve­lop­ment. Solar and wind ener­gy, nuc­le­ar tech­no­lo­gy, and ener­gy effi­cien­cy tech­no­lo­gies con­tri­bu­te to redu­cing gre­en­hou­se gas emis­si­ons and pro­tec­ting the envi­ron­ment. The deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on and mobi­li­ty is anot­her impor­tant aspect of tech­no­lo­gy. Elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, high-​speed rai­lwa­ys, and other tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons impro­ve the effi­cien­cy, safe­ty, and sus­tai­na­bi­li­ty of transportation.

In the field of medi­ci­ne and health­ca­re, tech­no­lo­gy con­tri­bu­tes to the deve­lop­ment of diag­nos­tic tools, tre­at­ment met­hods, and health­ca­re sys­tems. Bio­tech­no­lo­gies, gene­tic tech­no­lo­gies, tele­me­di­ci­ne, and intel­li­gent health­ca­re sys­tems con­tri­bu­te to impro­ving health­ca­re and the quali­ty of life for patients.


Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne

Obľúbené odkazy

Hits: 27051

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Mäkkýše, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Slimáky

Hits: 2383

Zoznam dru­hov (1)

  • Helix poma­tia

Sli­má­ky majú pomer­ne výraz­ný vplyv na eko­sys­tém. Pat­ria medzi mäk­ký­še – Gas­tro­po­da a sú roz­ší­re­né po celom sve­te. Obý­va­jú rôz­ne pro­stre­dia od záh­rad po lesy a vod­né eko­sys­té­my. Sli­má­ky majú jed­no­du­ché telo, kto­ré tvo­rí sval­na­tá noha a schrán­ka – uli­ta. V prí­pa­de sliz­nia­kov uli­ta chý­ba. Nie­kto­ré sú her­maf­ro­di­ty, čiže dis­po­nu­jú obo­ma pohlav­ný­mi orgán­mi. Iné majú odde­le­né pohlav­né role. Sú byli­nož­ra­vé, živia sa aj roz­kla­da­jú­ci­mi rast­li­na­mi. V úst­nom otvo­re majú radu­lu – drs­ný jazyk. Nie­kto­ré dru­hy sú využí­va­né v medi­cí­ne, ich sliz má lie­čeb­né účinky.


Snails have a rela­ti­ve­ly sig­ni­fi­cant impact on the eco­sys­tem. They belo­ng to the mol­lusk class Gas­tro­po­da and are dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. They inha­bit vari­ous envi­ron­ments, from gar­dens to forests and aqu­atic eco­sys­tems. Snails have a sim­ple body con­sis­ting of a mus­cu­lar foot and a shell. In the case of slugs, the shell is absent. Some are her­maph­ro­di­tes, posses­sing both male and fema­le repro­duc­ti­ve organs, whi­le others have sepa­ra­te gen­der roles. They are her­bi­vo­res, fee­ding on plants and also decom­po­sing plant mat­ter. They have a radu­la, a rough ton­gue, in the­ir oral cavi­ty. Some spe­cies are uti­li­zed in medi­ci­ne, as the­ir sli­me has hea­ling properties.


Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11575

Moja odbor­ná špe­cia­li­zá­cia je envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, špe­cia­li­zá­ciu eko­so­zo­ló­gia a fyzi­otak­ti­ka na Prí­ro­do­ve­dec­kej fakul­te v Bra­ti­sla­ve. Počas môj­ho štú­dia som za zaobe­ral sme­rom ku geo­gra­fii, kon­krét­ne sme­rom ku Geo­gra­fic­kým infor­mač­ným sys­té­mom – GIS-​om. Ten­to záu­jem neutí­chol ani dnes. Musím pove­dať, že napriek svoj­mu teraj­šie­mu aj minu­lé­mu zamest­na­niu som rád, že som vyštu­do­val envi­ron­men­ta­lis­ti­ku. Dosta­lo sa mi roz­siah­lych vedo­mos­tí zo širo­ké­ho spek­tra vedec­kých dis­cip­lín. Okrem toho ešte dôle­ži­tej­šie je, že to zod­po­ve­dá môj­mu pre­sved­če­niu. Envi­ron­men­ta­lis­ti­ku mož­no chá­pať ako aute­ko­lo­gic­kú štú­diu, ako eko­ló­giu zame­ra­nú na vzťa­hy orga­niz­mov, pro­stre­dia na člo­ve­ka. V istých medziach je to veda, avšak mys­lím že posla­nie envi­ron­men­ta­lis­ti­ky je v rie­še­ní situ­ácií. Čas­to sa v mno­hých otáz­kach spá­ja s medi­cí­nou, s eko­nó­mi­ou a poli­ti­kou. Ide o ochra­nu život­né­ho pro­stre­dia, ale len v súvis­los­ti s človekom.


My pro­fes­si­onal spe­cia­li­za­ti­on is envi­ron­men­tal scien­ce, with a focus on eco­zo­olo­gy and phy­si­otac­tics at the Facul­ty of Natu­ral Scien­ces in Bra­ti­sla­va. During my stu­dies, I also del­ved into the field of geog­rap­hy, spe­ci­fi­cal­ly Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on Sys­tems (GIS). This inte­rest per­sists to this day. I must say that, des­pi­te my cur­rent and past emplo­y­ment, I am glad that I cho­se to stu­dy envi­ron­men­tal scien­ce. It has pro­vi­ded me with exten­si­ve kno­wled­ge across a wide ran­ge of scien­ti­fic dis­cip­li­nes. More­over, more impor­tan­tly, it aligns with my conviction.

Envi­ron­men­tal scien­ce can be unders­to­od as an aute­co­lo­gi­cal stu­dy, an eco­lo­gy focu­sed on the rela­ti­ons­hips bet­we­en orga­nisms and the­ir envi­ron­ment, par­ti­cu­lar­ly con­cer­ning humans. In cer­tain aspects, it is a scien­ce, but I belie­ve the mis­si­on of envi­ron­men­tal scien­ce lies in problem-​solving. Often, it is intert­wi­ned with medi­ci­ne, eco­no­mics, and poli­tics. It revol­ves around the pro­tec­ti­on of the envi­ron­ment, but alwa­ys in the con­text of its impact on humanity.


Návrh na pred­me­ty vhod­né pre envi­ron­men­ta­lis­ti­ku – prak­tic­ký názor absolventa

Pre­fe­ro­val by som ove­ľa viac vzťa­ho­vé vedo­mos­ti opro­ti encyk­lo­pe­dic­kým. Mys­lím, že dob­rý ochra­nár nie je pri­orit­ne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam sna­žil pre­sa­diť psy­cho­ló­giu, soci­oló­giu, filo­zo­fiu, prá­vo, eko­nó­miu. Na to by som klá­dol veľ­ký dôraz. Tie­to by mal štu­dent ovlá­dať a tie ostat­né – prí­ro­do­ved­né by mali byť štu­den­to­vým koníč­kom. Z hľa­dis­ka pra­xe sa mi totiž zdá dôle­ži­tej­šie či to vieš pre­sa­diť, nie či sa v tom vyznáš. Zby­toč­ní sú ľudia, kto­rí ovlá­da­jú veľ­ké množ­stvo vedo­mos­tí, keď ich neve­dia využiť. Úspeš­ný adept si musí veriť.
Meto­di­ky ako LANDEP a ÚSES, by som odpo­ru­čil učiť len okra­jo­vo. Vymys­le­li sa už sto­hy papie­rov, kon­cep­cií, meto­dík, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké ana­lý­zy, syn­té­zy, ale mno­ho­krát sú samo­ú­čel­né. Meto­di­ky sú čas­to také, že veľa­krát by ju mal pou­žiť člo­vek, kto­rý tomu nero­zu­mie a ani nemá na to pros­tried­ky, aby ju zod­po­ved­ne dodr­žia­val. Aj odbor­ní­ko­vi dajú sluš­ne zabrať.


Sug­ges­ti­on for Sub­jects Suitab­le for Envi­ron­men­tal Stu­dies – Prac­ti­cal Opi­ni­on of a Graduate

I would pre­fer much more rela­ti­onal kno­wled­ge over encyc­lo­pe­dic kno­wled­ge. I belie­ve that a good con­ser­va­ti­onist is not pri­ma­ri­ly some­one who kno­ws but some­one who has a con­nec­ti­on. I would try to emp­ha­si­ze psy­cho­lo­gy, soci­olo­gy, phi­lo­sop­hy, law, and eco­no­mics in this field. I would pla­ce gre­at emp­ha­sis on the­se. Stu­dents should mas­ter the­se, and the others – the natu­ral scien­ces – should be the stu­den­t’s hob­by. From a prac­ti­cal per­spec­ti­ve, it seems to me more impor­tant whet­her you can assert your­self, not whet­her you are kno­wled­ge­ab­le. Peop­le who possess a vast amount of kno­wled­ge but can­not use it are unne­ces­sa­ry. A suc­cess­ful can­di­da­te must belie­ve in them­sel­ves. I would recom­mend tea­ching met­ho­do­lo­gies like LANDEP and ÚSES only mar­gi­nal­ly. Many stacks of papers, con­cepts, met­ho­do­lo­gies, landscape-​ecological ana­ly­ses, synt­he­ses have alre­a­dy been inven­ted, but many times they are self-​serving. Met­ho­do­lo­gies are often such that a per­son who does not unders­tand them and does not have the means to res­pon­sib­ly adhe­re to them would use them. They can be quite chal­len­ging even for experts.


Sepa­ro­va­ný zber a spot­re­ba energie

Sepa­ru­jem zber asi od roku 1995. Keď­že ma zau­jí­ma koľ­ko doká­že odpa­du domác­nosť vypro­du­ko­vať, a spot­re­bo­vať a za akých pod­mie­nok dochá­dza k pokle­som a náras­tu, zis­te­né hod­no­ty môžem vyhodnotiť.

Zber papie­ra pod­ľa rokov

V rokoch 1999/​2000 som bol na vojen­skej služ­be, pre­to zrej­me doš­lo ku pokle­su, nárast v roku 1998 vysvet­ľu­jem tým, že som bol den­ne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvet­ľu­jem veľ­ký­mi náras­tmi reklam­ných a infor­mač­ných materiálov.


Sepa­ra­te Col­lec­ti­on and Ener­gy Consumption

I have been sepa­ra­ting was­te sin­ce around 1995. Sin­ce I am inte­res­ted in how much was­te a hou­se­hold can pro­du­ce, and con­su­me, and under what con­di­ti­ons the­re are fluc­tu­ati­ons, I can eva­lu­ate the valu­es​I have found.

Col­lec­ti­on of paper by years

In the years 1999/​2000, I was on mili­ta­ry ser­vi­ce, so the­re was pro­bab­ly a dec­re­a­se. The inc­re­a­se in 1998 is explai­ned by the fact that I was at home eve­ry day. The inc­re­a­se from 2001 to the pre­sent is explai­ned by sig­ni­fi­cant inc­re­a­ses in adver­ti­sing and infor­ma­ti­onal materials.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 472 kg papie­ra. /​As of Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 472 kg of paper.

Zber plas­tov

Na začiat­ku, keď sme zača­li sepa­ro­vať, veľ­mi dlho trva­lo, kým si na to dosta­lo do vedo­mia, svo­je zohra­la aj ocho­tazvy­ky. Potom, ako mož­no vidieť z roku 1998 sa situ­ácia stabilizovala.


The sepa­ra­ti­on of plas­tics was chal­len­ging at the begin­ning, and it took a whi­le for awa­re­ness to build. Habits and wil­ling­ness also pla­y­ed a role. As seen from the data in 1998, the situ­ati­on sta­bi­li­zed over time.

K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 105 kg plastov.

Kovy

Na prí­kla­de kovov je jas­ne vidieť veľ­ké roz­die­ly, kto­ré som naz­na­čo­val vyš­šie. V rokoch 1999 – 2000 som bol na ZVS. Kon­zer­vo­vá stra­va sa jas­ne pre­ja­vi­la – oko­lo 7 kg na rok.


On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 105 kg of plastics.

Metals

The exam­ple of metals cle­ar­ly sho­ws sig­ni­fi­cant dif­fe­ren­ces, as I men­ti­oned ear­lier. In the years 1999 – 2000, I was in mili­ta­ry ser­vi­ce, and the use of can­ned food is evi­dent, con­tri­bu­ting to about 7 kg per year.


K 1.1.2006 som vyse­pa­ro­val 46 kg kovov.

Spot­re­ba energie

Evi­do­va­né obdo­bie – od roku 1998

Voda


On Janu­ary 1, 2006, I sepa­ra­ted 46 kg of metals.

Ener­gy Consumption

Recor­ded peri­od – from 1998

Water


Spot­re­ba je m3 /​The con­sump­ti­on is in cubic meters.

Plyn /​Gas

Spot­re­ba je m3

Elek­tri­na

Pod­ľa jed­not­li­vých rokov – v roku 2001 doš­lo ku výraz­nej­šie­mu náras­tu – prí­či­na naj­mä pomer­ne sil­né ohrie­va­če – v rokoch 2002, 2003 doš­lo ku mier­ne­mu pokle­su – vyme­ni­li sme sta­rú chlad­nič­ku za síce väč­šiu a kom­bi­no­va­nú s mraz­nič­kou, ale novú. V roku 2005 sme kúpi­li novú práč­ku, v roku 2006 nový spo­rák.


Elect­ri­ci­ty

By indi­vi­du­al years – in 2001 the­re was a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se – the main cau­se was rela­ti­ve­ly power­ful hea­ters – in 2002, 2003 the­re was a slight dec­re­a­se – we repla­ced the old ref­ri­ge­ra­tor with a lar­ger one and com­bi­ned with a fre­e­zer, but new. In 2005, we bought a new was­hing machi­ne, and in 2006 a new stove.


Spot­re­ba je kWh.

Use Facebook to Comment on this Post

Ekológia, TOP, Veda

Ekologická stabilita, ekologická rovnováha a spätná väzba

Hits: 10201

Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha a spät­ná väz­ba pred­sta­vu­jú kľú­čo­vé poj­my v oblas­ti eko­ló­gie a envi­ron­men­tál­nej vedy. Tie­to kon­cep­ty sú úzko spä­té a vzá­jom­ne ovplyv­ňu­jú fun­go­va­nie eko­sys­té­mov. Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta sa vzťa­hu­je na schop­nosť eko­sys­té­mu odo­lá­vať zme­ne a udr­žia­vať svo­je štruk­tú­ry a fun­kcie napriek vnú­tor­ným ale­bo von­kaj­ším vply­vom. Sta­bil­ný eko­sys­tém je schop­ný obno­viť sa po von­kaj­ších naru­še­niach a udr­žia­vať svo­je rov­no­váž­ne pod­mien­ky. Eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha zdô­raz­ňu­je sta­bi­li­tu v inte­rak­ciách medzi živý­mi a neži­vý­mi čas­ťa­mi eko­sys­té­mu. Táto rov­no­vá­ha vzni­ká pro­stred­níc­tvom kom­plex­ných vzťa­hov, kde orga­niz­my ovplyv­ňu­jú svo­je pro­stre­die a súčas­ne sú ovplyv­ňo­va­né tým­to pro­stre­dím. Spät­ná väz­ba je pro­ces, pri kto­rom výsle­dok ale­bo stav súvi­sí s pred­chá­dza­jú­cim sta­vom. V eko­ló­gii sa čas­to pou­ží­va na opis inte­rak­cií v rám­ci eko­sys­té­mov. Spät­ná väz­ba môže byť pozi­tív­na (zosil­ňu­jú­ca) ale­bo nega­tív­na (vyva­žu­jú­ca). Naprí­klad, ak rast­li­ny ras­tú­ce v eko­sys­té­me absor­bu­je viac CO2, môže to viesť k pozi­tív­nej spät­nej väz­be v zni­žo­va­ní cel­ko­vé­ho množ­stva skle­ní­ko­vých ply­nov v atmo­sfé­re. Úva­ha o tých­to kon­cep­toch má kľú­čo­vý význam v súvis­los­ti s glo­bál­ny­mi envi­ron­men­tál­ny­mi výzva­mi. Súčas­ný stav našej pla­né­ty jas­ne uka­zu­je, že nevy­vá­že­né ľud­ské akti­vi­ty môžu naru­šiť eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu a rov­no­vá­hu. Dôle­ži­té je uve­do­miť si, že eko­sys­té­my sú vzá­jom­ne pre­po­je­né a zme­na v jed­nej oblas­ti môže mať význam­né dôsled­ky v iných čas­tiach eko­sys­té­mu. Z toh­to dôvo­du je potreb­né konať s ohľa­dom na zacho­va­nie a obno­vu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty, aby sme zabez­pe­či­li udr­ža­teľ­nú budúc­nosť pre našu planétu.


Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, eco­lo­gi­cal balan­ce, and feed­back are key con­cepts in the field of eco­lo­gy and envi­ron­men­tal scien­ce. The­se con­cepts are clo­se­ly inter­con­nec­ted and mutu­al­ly influ­en­ce the func­ti­oning of eco­sys­tems. Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty refers to the abi­li­ty of an eco­sys­tem to resist chan­ge and main­tain its struc­tu­res and func­ti­ons des­pi­te inter­nal or exter­nal influ­en­ces. A stab­le eco­sys­tem can reco­ver from exter­nal dis­tur­ban­ces and main­tain its equ­ilib­rium con­di­ti­ons. Eco­lo­gi­cal balan­ce emp­ha­si­zes sta­bi­li­ty in inte­rac­ti­ons bet­we­en living and non-​living parts of the eco­sys­tem. This balan­ce ari­ses through com­plex rela­ti­ons­hips whe­re orga­nisms influ­en­ce the­ir envi­ron­ment, and, at the same time, are influ­en­ced by it. Feed­back is a pro­cess whe­re the out­co­me or sta­te is rela­ted to the pre­vi­ous sta­te. In eco­lo­gy, it is often used to desc­ri­be inte­rac­ti­ons wit­hin eco­sys­tems. Feed­back can be posi­ti­ve (ampli­fy­ing) or nega­ti­ve (balan­cing). For exam­ple, if plants in an eco­sys­tem absorb more CO2, it can lead to posi­ti­ve feed­back in redu­cing the ove­rall amount of gre­en­hou­se gases in the atmo­sp­he­re. Ref­lec­ti­on on the­se con­cepts is cru­cial in the con­text of glo­bal envi­ron­men­tal chal­len­ges. The cur­rent sta­te of our pla­net cle­ar­ly sho­ws that unba­lan­ced human acti­vi­ties can dis­rupt eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and balan­ce. It’s impor­tant to rea­li­ze that eco­sys­tems are inter­con­nec­ted, and a chan­ge in one area can have sig­ni­fi­cant con­se­qu­en­ces in other parts of the eco­sys­tem. The­re­fo­re, acti­on is needed to pre­ser­ve and res­to­re eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty to ensu­re a sus­tai­nab­le futu­re for our planet.


Abs­trakt:

Ten­to člá­nok sa zaobe­rá eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou ako takou, a mož­nos­ťa­mi jej zis­ťo­va­nia. Popi­su­jem základ­né poznat­ky o eko­lo­gic­kej sta­bi­li­te. Už v úvo­de uvá­dzam vzá­jom­ne pozi­tív­ny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a ener­gie. Ana­ly­zu­jem mož­nos­ti jej zis­ťo­va­nia ces­tou pro­dukč­nej eko­ló­gie. Sna­žím sa popí­sať prob­lé­my s tým spo­je­né. Prav­de­po­dob­ne naj­zau­jí­ma­vej­ším názo­rom celé­ho člán­ku je hypo­té­za, že závis­losť eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a ener­gie nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu je kon­štant­ná ! Oso­bit­ne sa venu­jem spät­nej väz­be. Mys­lím, že spät­ná väz­ba má veľ­ký vplyv na eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu. Schvál­ne som pou­žil slo­vo rov­no­vá­hu, pre­to­že tak ako z člán­ku vyplý­va, mám veľ­ké pochyb­nos­ti o jej vply­ve na eko­lo­gic­kú stabilitu.


Abs­tract:

This artic­le is dea­ling with eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty as the scien­ce, and possi­bi­li­ties of its detec­ti­on. I desc­ri­be the basic kno­wled­ge about eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. I have men­ti­oned other posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en the eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and the ener­gy in intro­duc­ti­on. I ana­ly­se the possi­bi­li­ties of its detec­ti­on through pro­duc­ti­ve (ener­gy) eco­lo­gy. I tried to desc­ri­be troub­les joined to it. I think the most inte­res­ting opi­ni­on of the who­le artic­le is a hypot­he­sis that the depen­den­ce of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and ener­gy which is neces­sa­ry for sus­tai­ning of momen­ta­ry sta­te is cons­tant ! I pecu­liar­ly devo­te to feed­back. I think that feed­back has a gre­at influ­en­ce on eco­lo­gi­cal balan­ce. The artic­le indi­ca­te that the­re is my deep doubt about the influ­en­ce of feed­back on eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty that is why I have just used the word balance.


Mot­to: Naj­ne­po­cho­pi­teľ­nej­šou vecou na sve­te je fakt, že je to pocho­pi­teľ­né (Albert Einstein)


Mot­to: The most incom­pre­hen­sib­le thing in the world is that it is unders­tan­dab­le. (Albert Einstein)


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nu­jú eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu ako schop­nosť eko­sys­té­mu vrá­tiť sa pôso­be­ním vlast­ných vnú­tor­ných mecha­niz­mov k dyna­mic­kej rov­no­vá­he ale­bo ku svoj­mu nor­mál­ne­mu” vývo­jo­vé­mu sme­ru. Čím rých­lej­šie sa eko­sys­tém vra­cia a tým men­šie odchýl­ky vyka­zu­je, tým je sta­bil­nej­ší. Rád by som zdô­raz­nil, že eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta je pre­vrá­te­nou hod­no­tou vstu­pov, či už vo for­me látok ale­bo ener­gie, kto­ré je nut­né do eko­sys­té­mu vkla­dať na to, aby sme ho udr­ža­li v momen­tál­nom sta­ve. Táto situ­ácia nemá envi­ron­men­tál­ny aspekt. Neexis­tu­je pre­po­je­nie na pri­ro­dze­nosť eko­sys­té­mu. Napr. lán pše­ni­ce vyža­du­je kaž­do­roč­né mecha­nic­ké naru­šo­va­nie, hno­je­nie a kose­nie, orga­nic­ký mate­riál (sla­ma) musí byť odstra­ňo­va­ný, ale­bo aspoň eli­mi­no­va­ný – inak by úro­da v najb­liž­ších šty­roch – pia­tich rokoch nebo­la tak­mer žiad­na. Tok ener­gie je prerušovaný.

Meto­di­ky určo­va­nia koefi­cien­tu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty v tvor­be ÚSES – Územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty sú do istej mie­ry intu­itív­ne. Je veľ­kým prob­lé­mom zis­tiť mie­ru eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pres­nej­šie. Meto­di­ka je zalo­že­ná na zna­koch, kto­ré sa vyzna­ču­jú veľ­kým inter­va­lom a veľ­kú úlo­hu zohrá­va sub­jek­ti­vi­ta ľud­ské­ho fak­to­ra. Pro­jek­ty ÚSES vypra­cú­va­jú rôz­ni ľudia a s rôz­nym pro­fe­sij­ným zame­ra­ním – od sta­veb­ných inži­nie­rov, urba­nis­tov, archi­tek­tov cez kra­jin­ných plá­no­va­čov, bio­ló­gov, eko­ló­gov až po envi­ron­men­ta­lis­tov. V tvor­be ÚSES nie je otáz­ka pres­nej deter­mi­ná­cie eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty taká dôle­ži­tá, okrem iné­ho aj z dôvo­du využí­va­nia prin­cí­pu rela­tív­nos­ti v tvor­be ÚSES. Pri­rov­nal by som to k situ­ácii leká­ra, kto­rý sa sna­ží pomôcť pacien­to­vi trpia­ce­mu nevy­lie­či­teľ­nou for­mou leuké­mie. Napriek tomu, že vie, že pacien­to­vi veľa času neos­tá­va, hľa­dá opo­ru – kos­tru”, naj­hod­not­nej­šie čas­ti, kto­ré pacien­ta udr­žia v sta­ve naj­vyš­šej mož­nej rov­no­vá­hy, prí­pad­ne poci­tu spo­koj­nos­ti. Toto pri­rov­na­nie tro­chu krí­va, totiž prí­ro­da nikdy nebu­de v sta­ve pacien­ta, avšak na pocho­pe­nie rela­tív­nos­ti využi­tia pozna­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pre úče­lo­vú prá­cu akou ÚSES je vhodný.


MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) defi­nes eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty as the abi­li­ty of an eco­sys­tem to return, through its inter­nal mecha­nisms, to dyna­mic equ­ilib­rium or its nor­mal” deve­lop­men­tal direc­ti­on. The fas­ter an eco­sys­tem returns and the smal­ler the devia­ti­ons it exhi­bits, the more stab­le it is. I would like to emp­ha­si­ze that eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is the inver­ted value of inputs, whet­her in the form of sub­stan­ces or ener­gy, that need to be inves­ted in the eco­sys­tem to main­tain it in its cur­rent sta­te. This situ­ati­on does not have an envi­ron­men­tal aspect. The­re is no con­nec­ti­on to the natu­ral­ness of the eco­sys­tem. For exam­ple, a whe­at field requ­ires annu­al mecha­ni­cal dis­rup­ti­on, fer­ti­li­za­ti­on, and mowing; orga­nic mate­rial (straw) must be remo­ved or at least eli­mi­na­ted — other­wi­se, the crop in the next four to five years would be almost none­xis­tent. The flow of ener­gy is disrupted.

The met­ho­do­lo­gies for deter­mi­ning the coef­fi­cient of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty in the cre­a­ti­on of ÚSES – Územ­ný sys­tém eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty are, to some extent, intu­iti­ve. It is a sig­ni­fi­cant chal­len­ge to ascer­tain the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty more pre­ci­se­ly. The met­ho­do­lo­gy is based on fea­tu­res cha­rac­te­ri­zed by a wide ran­ge, and sub­jec­ti­vi­ty pla­ys a sig­ni­fi­cant role. ÚSES pro­jects are car­ried out by vari­ous indi­vi­du­als with dif­fe­rent pro­fes­si­onal backg­rounds – from civil engi­ne­ers, urban plan­ners, and archi­tects to lands­ca­pe plan­ners, bio­lo­gists, eco­lo­gists, and envi­ron­men­ta­lists. In the cre­a­ti­on of ÚSES, the exact deter­mi­na­ti­on of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is not as cru­cial, part­ly due to the use of the prin­cip­le of rela­ti­vi­ty in its for­ma­ti­on. I would liken it to the situ­ati­on of a doc­tor try­ing to help a patient suf­fe­ring from an incu­rab­le form of leuke­mia. Des­pi­te kno­wing that the patient has limi­ted time, the doc­tor seeks sup­port, a fra­me­work,” the most valu­ab­le parts that will keep the patient in the hig­hest possib­le sta­te of equ­ilib­rium or a sen­se of satis­fac­ti­on. This ana­lo­gy is some­what ske­wed becau­se natu­re will never be in a patien­t’s sta­te, but it helps unders­tand the rela­ti­vi­ty of using kno­wled­ge of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty for the pur­po­se­ful work that ÚSES represents.


Čo je to eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta a aké sú mož­nos­ti jej zis­ťo­va­nia a aké­ho­si oce­ne­nia” pre lai­kov ? To je zlo­ži­tá otáz­ka, na kto­rú sa sna­žím dať neja­ké pod­ne­ty. Môžem pou­žiť dokon­ca medi­cí­nu, či eko­nó­miu na to, aby som doká­zal pozi­tív­ny vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty k cie­ľom uve­de­ných odbo­rov. Ak poviem eko­nó­mo­vi, že toto úze­mie má takú a takú cenu z hľa­dis­ka eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty, a že na tom svo­jou správ­ne orien­to­va­nou akti­vi­tou (napr. pase­ním na lúke v Strá­žov­ských vrchoch) ušet­rí roč­ne istú sumu peňa­zí, je vhod­né, aby sme vede­li určiť eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu. Je vše­obec­ne zná­my pozi­tív­ny vzťah rov­no­vá­hy v prí­ro­de k zdra­viu oby­va­te­ľov. Meto­di­ky zis­ťo­va­nia koefi­cien­tu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty s kto­rý­mi som sa naj­čas­tej­šie stre­tol sú zalo­že­né na zís­ka­va­ní poznat­kov o aktu­ál­nom sta­ve vege­tá­cie na jed­not­li­vých plo­chách. Vege­tá­cia je repre­zen­ta­tív­nym uka­zo­va­te­ľom, kto­rý dosta­toč­ne pres­ne odrá­ža stav eko­sys­té­mu nie­len v momen­tál­nom čase, ale je reak­ci­ou na pod­mien­ky oko­lia počas pomer­ne dlhé­ho časo­vé­ho obdo­bia. Tie­to meto­di­ky majú jeden veľ­mi exakt­ný aspekt – je ním pôvod­nosť. Napr. drvi­vá väč­ši­na lúk ako tak­mer nepô­vod­ný prvok v našich pod­mien­kach nedo­sa­hu­jú naj­vyš­ší význam pre eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu – hod­no­tu 5, ako tak­mer všet­ky ostat­né typy eko­sys­té­mov . To je dané nevy­hnut­nos­ťou vstu­pov ener­gie pre eko­sys­tém lúk, kto­ré musia mať zabez­pe­če­ný manaž­ment na to aby pre­trva­li vo svo­jej for­me. Keď som uva­žo­val o pres­nej­šom postu­pe pre zis­ťo­va­nie stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty usú­dil som, že prav­de­po­dob­ne naje­xakt­nej­šia metó­da mera­nia stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty je ces­ta využí­va­jú­ca metó­dy pro­dukč­nej eko­ló­gie. Len­že to má dva hlav­né okru­hy problémov.

Prvý prob­lém je v tom, že jed­not­li­vé eko­sys­té­my majú rôz­nu výš­ku pro­duk­cie, a rôz­nu výš­ku potreb­ných vstu­pov. Dru­hý prob­lém spo­čí­va v nasle­du­jú­com. Téza hovo­rí: eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta je nepria­mo úmer­ná ener­gii nut­nej na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zis­tiť koľ­ko nevy­hnut­nej ener­gie tre­ba. Je mož­né pomer­ne pres­ne vyčís­liť ener­giu, kto­rá je do eko­sys­té­mu vkla­da­ná člo­ve­kom, ale ako mož­no odhad­núť aké množ­stvo je nut­né na udr­ža­nie rov­na­ké­ho sta­vu? Okrem toho eko­sys­tém sa kaž­do­roč­ne mení, nie­kto­ré dru­hy gra­du­jú, kaž­dý rok je iný prí­sun zrá­žok, napriek tomu sa sta­bi­li­ta nemu­sí zme­niť. Na eko­lo­gic­ky nesta­bil­ných plo­chách by tie­to prob­lé­my narastali.

Je zná­me, že exis­tu­je závis­losť medzi eko­lo­gic­kou sta­bi­li­tou, ener­gi­ou nut­nou na udr­žo­va­nie momen­tál­ne­ho sta­vu a ener­gi­ou dodá­va­nou do eko­sys­té­mu pri­ro­dze­ne. Mys­lím si dokon­ca, že táto závis­losť je kon­štant­ná pre všet­ky typy eko­sys­té­mov. V akom vzťa­hu je ener­gia dodá­va­ná do eko­sys­té­mu ume­lo ku ener­gii dodá­va­nej pri­ro­dze­ne vzhľa­dom na jeho sta­bi­li­tu ? Dnes vie­me len tom, že v nepria­mo úmer­nom. Veď napo­kon je to logic­ké, však ? Akým spô­so­bom je mož­né zis­tiť ten­to vzťah ? Ja sa naz­dá­vam, že ces­ta je schod­ná prá­ve pro­stred­níc­tvom pro­dukč­nej eko­ló­gie. Veľ­kým prob­lé­mom však je prav­de­po­dob­ne zis­tiť pres­né množ­stvo ener­gie, kto­ré je nut­né pre pri­ro­dze­ný vývoj naj­mä v nepri­ro­dze­ných eko­sys­té­moch. Ak by sa zis­ti­li ener­gie a vypo­čí­tal by sa ich vzá­jom­ný podiel, mohol by sa porov­nať s meto­di­kou zis­ťo­va­nia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty pou­ží­va­nou v tvor­be ÚSES a potom už by nemal byť väč­ší prob­lém mate­ma­tic­kým apa­rá­tom s veľ­kou pres­nos­ťou odhad­núť vzťah eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty a energie.


What is eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and what are the possi­bi­li­ties of deter­mi­ning it and some kind of reward” for lay­pe­op­le? This is a com­plex ques­ti­on that I am try­ing to pro­vi­de some insights into. I can even use medi­ci­ne or eco­no­mics to demon­stra­te a posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and the goals of the­se fields. If I tell an eco­no­mist that this area has a cer­tain value in terms of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and that, through pro­per­ly orien­ted acti­vi­ties (such as gra­zing in the mea­do­ws of the Strá­žov­ské vrchy moun­tains), a cer­tain amount of money can be saved annu­al­ly, it is app­rop­ria­te to be able to deter­mi­ne eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. The gene­ral­ly kno­wn posi­ti­ve rela­ti­ons­hip bet­we­en balan­ce in natu­re and the health of the popu­la­ti­on sup­ports this idea. Met­hods for deter­mi­ning the coef­fi­cient of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty that I have encoun­te­red most fre­qu­en­tly are based on acqu­iring kno­wled­ge about the cur­rent sta­te of vege­ta­ti­on on indi­vi­du­al are­as. Vege­ta­ti­on is a repre­sen­ta­ti­ve indi­ca­tor that accu­ra­te­ly ref­lects the sta­te of the eco­sys­tem not only at the pre­sent time but is a res­pon­se to envi­ron­men­tal con­di­ti­ons over a rela­ti­ve­ly long peri­od. The­se met­hods have a very pre­ci­se aspect — ori­gi­na­li­ty. For exam­ple, the vast majo­ri­ty of mea­do­ws, as an almost non-​original ele­ment in our con­di­ti­ons, do not achie­ve the hig­hest impor­tan­ce for eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty — a value of 5, like almost all other types of eco­sys­tems. This is due to the neces­si­ty of ener­gy inputs for mea­dow eco­sys­tems, which must have mana­ge­ment in pla­ce to sur­vi­ve in the­ir form. When I con­si­de­red a more pre­ci­se app­ro­ach to deter­mi­ne the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, I conc­lu­ded that pro­bab­ly the most accu­ra­te met­hod for mea­su­ring the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is a path uti­li­zing met­hods of pro­duc­ti­on eco­lo­gy. Howe­ver, this has two main circ­les of problems.

The first prob­lem is that indi­vi­du­al eco­sys­tems have vary­ing levels of pro­duc­ti­on and dif­fe­rent levels of requ­ired inputs. The second prob­lem is as fol­lo­ws. The the­sis sta­tes: eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty is indi­rect­ly pro­por­ti­onal to the ener­gy neces­sa­ry to main­tain the cur­rent sta­te (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). How can one deter­mi­ne how much neces­sa­ry ener­gy is requ­ired? It is possib­le to fair­ly accu­ra­te­ly quan­ti­fy the ener­gy being input into the eco­sys­tem by humans, but how can one esti­ma­te the amount needed to main­tain the same sta­te? Addi­ti­onal­ly, the eco­sys­tem chan­ges eve­ry year, some spe­cies gra­du­ate, the­re is a dif­fe­rent annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on influx, yet sta­bi­li­ty may not chan­ge. On eco­lo­gi­cal­ly uns­tab­le are­as, the­se prob­lems would escalate.

It is kno­wn that the­re is a depen­den­ce bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty, the ener­gy needed to main­tain the cur­rent sta­te, and the ener­gy natu­ral­ly supp­lied to the eco­sys­tem. I even belie­ve that this depen­den­ce is cons­tant for all types of eco­sys­tems. In what rela­ti­ons­hip is the ener­gy arti­fi­cial­ly supp­lied to the eco­sys­tem to the natu­ral­ly supp­lied ener­gy con­cer­ning its sta­bi­li­ty? Today, we only know that it is inver­se­ly pro­por­ti­onal. After all, it is logi­cal, isn’t it? How can we deter­mi­ne this rela­ti­ons­hip? I think the way is through pro­duc­ti­on eco­lo­gy. Howe­ver, a sig­ni­fi­cant prob­lem is pro­bab­ly deter­mi­ning the exact amount of ener­gy needed for natu­ral deve­lop­ment, espe­cial­ly in unna­tu­ral eco­sys­tems. If the ener­gies were deter­mi­ned, and the­ir mutu­al ratio cal­cu­la­ted, it could be com­pa­red with the met­ho­do­lo­gy used to deter­mi­ne eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty in the cre­a­ti­on of ÚSES. Then, the­re should be no major prob­lem to esti­ma­te the rela­ti­ons­hip bet­we­en eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty and ener­gy with gre­at pre­ci­si­on using mat­he­ma­ti­cal tools.


Spät­ná väz­ba veľ­mi výraz­ným spô­so­bom vplý­va na eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu. Je to vzá­jom­né, nená­hod­né pôso­be­nie medzi prv­ka­mi (prí­pad­ne sub­sys­té­ma­mi) toho isté­ho sys­té­mu, pri kto­rom dochá­dza k zosil­ňu­jú­ce­mu – pozi­tív­ne­mu, ale­bo zosla­bu­jú­ce­mu – nega­tív­ne­mu pôso­be­niu veli­či­ny B, kto­rá bola pria­mo, ale­bo nepria­mo zme­ne­ná veli­či­nou A, na túto veli­či­nu A. Spät­ná väz­ba je naj­dô­le­ži­tej­ším auto­re­gu­lač­ným mecha­niz­mom všet­kých sys­té­mov bez výnim­ky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a pre­to ma vzťah k eko­lo­gic­kej sta­bi­li­te. Dôkaz takej­to spät­nej väz­by pri­ná­ša uži­toč­né infor­má­cie o cho­va­ní sys­té­mu (okrem iné­ho o jeho sta­bi­li­te) i v prí­pa­de, že mecha­niz­mus toh­to pôso­be­nia pre nás ostá­va nezná­my (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozi­tív­nej spät­nej väz­be pôso­bí kaž­dý z dvoch pre­men­ných prv­kov v inte­rak­cii zhod­ným sme­rom, tak­že sa navzá­jom zosil­ňu­jú v pozi­tív­nom, či nega­tív­nom zmys­le. Napr., čím viac čle­nov popu­lá­cie A je v plod­nom veku, tým viac potom­stva B sa môže naro­diť. Potom, čím viac potom­stva B doras­tá do plod­né­ho veku, tým rých­lej­šie naras­tá popu­lá­cia. Dochá­dza teda k posil­ňo­va­niu obi­dvoch pre­men­ných prv­kov inte­rak­cia v čase a výsled­kom je zná­ma expo­nen­ciál­na ras­to­vá kriv­ka tva­ru J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 2829). Pozi­tív­na spät­ná väz­ba posil­ňu­je odchýl­ky a nerov­no­váž­ne sta­vy a spra­vid­la slú­ži dyna­mic­ké­mu ras­tu sys­té­mu. Ten však časom nará­ža na urči­tú hra­ni­cu – limi­ty svoj­ho von­kaj­šie­ho pro­stre­dia. Kva­li­ta­tív­ne zme­ny vlast­nos­tí prv­kov inte­rak­cie sa potom môžu pre­ja­viť prin­ci­piál­ne dvo­ma spô­sob­mi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • pre­me­nia dote­raj­šiu pozi­tív­nu spät­nú väz­bu na nega­tív­nu a expo­nen­ciál­ny úsek ras­to­vej kriv­ky sa tak sploš­tí a nado­bud­ne tvar S” a prej­de do sta­vu dyna­mic­kej rov­no­vá­hy s náhod­ným kolí­sa­ním – fluk­tu­áci­ou hod­nôt. Nega­tív­na spät­ná väz­ba je hlav­ným sta­bi­li­zač­ným prin­cí­pom, spo­loč­ným pre živé i neži­vé sub­sys­té­my (Míchal a Vološ­čuk, 1991).
  • pri zacho­va­ní pozi­tív­nej spät­nej väz­by sa pre­pó­lu­je” a jej nosi­te­lia zme­nia zna­mien­ko” na závis­losť typu čím menej A – tým menej B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gic­ké javy vyvo­la­né stre­som sú v spät­no­väz­bo­vej sché­me fak­to­rom naviac” k sché­me pozi­tív­nej väz­by. S ras­tú­cim počtom plod­nej čas­ti popu­lá­cie naras­ta­jú nie­len počty potom­stva, ale prog­re­sív­ne ras­tie nedos­ta­tok potra­vy a pries­to­ru a ďal­ších zdro­jov nevy­hnut­ných pre exis­ten­ciu ďal­ších čle­nov popu­lá­cie, prí­pad­ne ras­tie zne­čis­ťo­va­nie pro­stre­dia samot­nou popu­lá­ci­ou. Tie­to ras­tú­ce nega­tív­ne vply­vy v pro­stre­dí popu­lá­cie pri­ná­ša­jú jej jedin­com takú záťaž, že sa to pre­ja­ví pato­lo­gic­ký­mi zme­na­mi cho­va­nia, kto­ré môžu viesť i v prí­rod­ných pod­mien­kach k prud­kým pokle­som popu­lač­nej hus­to­ty sme­rom k mini­mu (MÍCHALVOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplý­va, že pozi­tív­na spät­ná väz­ba, naj­mä vo vrcho­lo­vých čas­tiach kriv­ky spô­so­bu­je zní­že­nie stup­ňa eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty. Pýtam sa, či môže mať spät­ná väz­ba ako prí­rod­ný a pri­ro­dze­ný pro­ces auto­re­gu­lá­cie eko­sys­té­mov nega­tív­ny vplyv na eko­lo­gic­kú sta­bi­li­tu ako schop­nosť eko­sys­té­mu ? Napr. v takom eko­sys­té­me ako je taj­ga je regis­tro­va­né pra­vi­del­né výraz­né kolí­sa­nie počet­nos­ti vtá­kov a sta­vov­cov. Napriek tomu sta­bi­li­ta toh­to eko­sys­té­mu je vyso­ká, jeho schop­nosť vyspo­ria­dať sa s vnú­tor­ný­mi i von­kaj­ší­mi fak­tor­mi pro­stre­dia je obdi­vu­hod­ná. Cha­rak­te­ris­ti­ka pome­rov v taj­ge môže viesť k názo­ru, že daný eko­sys­tém je nevy­vá­že­ný, roz­ko­lí­sa­ný, jed­no­du­cho že nie je v sta­ve eko­lo­gic­kej rov­no­vá­hy. Avšak ten­to eko­sys­tém pokiaľ nie pria­mo ohro­zo­va­ný člo­ve­kom sa vyzna­ču­je vyso­kým stup­ňom eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty. Mecha­niz­mus pre­tr­vá­va­jú­ce­ho zabez­pe­čo­va­nia rov­no­vá­hy je prav­de­po­dob­ne spät­ná väz­ba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovo­ria o tom, že ak fluk­tu­ácia zlo­žiek eko­sys­té­mu neve­die k dlho­do­bej deštruk­cii jeho štruk­túr, môže byť kolí­sa­nie počet­nos­ti urči­tej popu­lá­cie výra­zom ochran­ných akti­vít ria­de­ných spät­ný­mi väz­ba­mi. Spät­ná väz­ba je pros­tried­kom regu­lá­cie, môže spô­so­biť eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu, ale pochy­bu­jem o tom, že nega­tív­ne vplý­va na eko­lo­gic­kú stabilitu.


Feed­back sig­ni­fi­can­tly affects eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. It is a mutu­al, non-​random inte­rac­ti­on bet­we­en ele­ments (or sub­sys­tems) of the same sys­tem in which the­re is an ampli­fy­ing – posi­ti­ve, or atte­nu­ating – nega­ti­ve influ­en­ce of variab­le B, which was direct­ly or indi­rect­ly chan­ged by variab­le A, on this variab­le A. Feed­back is the most impor­tant self-​regulating mecha­nism of all sys­tems wit­hout excep­ti­on (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), and the­re­fo­re, it is rela­ted to eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. Evi­den­ce of such feed­back pro­vi­des use­ful infor­ma­ti­on about the beha­vi­or of the sys­tem (inc­lu­ding its sta­bi­li­ty) even if the mecha­nism of this acti­on remains unkno­wn to us (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). In posi­ti­ve feed­back, each of the two variab­le ele­ments in the inte­rac­ti­on acts in the same direc­ti­on, so they mutu­al­ly rein­for­ce each other posi­ti­ve­ly or nega­ti­ve­ly. For exam­ple, the more mem­bers of popu­la­ti­on A are in the fer­ti­le age, the more offs­pring B can be born. Then, the more offs­pring B gro­ws into the fer­ti­le age, the fas­ter the popu­la­ti­on gro­ws. Thus, both variab­le ele­ments rein­for­ce each other in time, resul­ting in the well-​known expo­nen­tial gro­wth cur­ve in the sha­pe of J” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). Posi­ti­ve feed­back strengt­hens devia­ti­ons and unba­lan­ced sta­tes and gene­ral­ly ser­ves the dyna­mic gro­wth of the sys­tem. Howe­ver, over time, it encoun­ters a cer­tain limit – the limits of its exter­nal envi­ron­ment. Quali­ta­ti­ve chan­ges in the pro­per­ties of inte­rac­ti­on ele­ments can then mani­fest them­sel­ves in two fun­da­men­tal­ly dif­fe­rent ways (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • It trans­forms the pre­vi­ous posi­ti­ve feed­back into nega­ti­ve, and the expo­nen­tial gro­wth pha­se of the gro­wth cur­ve flat­tens out, taking the sha­pe of an S,” trans­i­ti­oning into a sta­te of dyna­mic equ­ilib­rium with ran­dom fluc­tu­ati­ons – the fluc­tu­ati­on of valu­es. Nega­ti­ve feed­back is the main sta­bi­li­zing prin­cip­le, com­mon to both living and non-​living sub­sys­tems (Míchal and Vološ­čuk, 1991).
  • Whi­le main­tai­ning posi­ti­ve feed­back, it rever­ses,” and its car­riers chan­ge signs” to a depen­den­ce of the type the less A, the less B” (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Pato­lo­gi­cal phe­no­me­na indu­ced by stress are an addi­ti­onal fac­tor in the posi­ti­ve feed­back loop. With the inc­re­a­sing num­ber of the fer­ti­le part of the popu­la­ti­on, not only the num­bers of offs­pring inc­re­a­se, but the­re is a prog­res­si­ve­ly gro­wing shor­ta­ge of food, spa­ce, and other resour­ces neces­sa­ry for the exis­ten­ce of other mem­bers of the popu­la­ti­on, or pol­lu­ti­on of the envi­ron­ment inc­re­a­ses due to the popu­la­ti­on itself. The­se gro­wing nega­ti­ve impacts in the popu­la­ti­on’s envi­ron­ment impo­se such a bur­den on its indi­vi­du­als that it mani­fests as pat­ho­lo­gi­cal chan­ges in beha­vi­or, which can lead, even in natu­ral con­di­ti­ons, to sharp dec­li­nes in popu­la­ti­on den­si­ty towards the mini­mum (MÍCHAL and VOLOŠČUK, 1991). The­re­fo­re, posi­ti­ve feed­back, espe­cial­ly in the upper parts of the cur­ve, cau­ses a reduc­ti­on in the degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. I won­der if feed­back as a natu­ral and inhe­rent pro­cess of eco­sys­tem self-​regulation can have a nega­ti­ve impact on the abi­li­ty of the eco­sys­tem, such as the tai­ga, to main­tain sta­bi­li­ty? For exam­ple, in the tai­ga, the­re is regu­lar­ly sig­ni­fi­cant fluc­tu­ati­ons in the abun­dan­ce of birds and mam­mals. Des­pi­te this, the sta­bi­li­ty of this eco­sys­tem is high, and its abi­li­ty to cope with inter­nal and exter­nal envi­ron­men­tal fac­tors is admi­rab­le. The cha­rac­te­ris­tics of rela­ti­ons­hips in the tai­ga may lead to the opi­ni­on that the eco­sys­tem is unba­lan­ced, fluc­tu­ating, sim­ply not in a sta­te of eco­lo­gi­cal balan­ce. Howe­ver, as long as it is not direct­ly thre­a­te­ned by humans, this eco­sys­tem exhi­bits a high degree of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty. The mecha­nism of main­tai­ning balan­ce is pro­bab­ly feed­back. MÍCHAL and VOLOŠČUK (1991) sta­te that if the fluc­tu­ati­on of eco­sys­tem com­po­nents does not lead to the long-​term des­truc­ti­on of its struc­tu­res, the fluc­tu­ati­on in the abun­dan­ce of a par­ti­cu­lar popu­la­ti­on may be an expres­si­on of pro­tec­ti­ve acti­vi­ties regu­la­ted by feed­back. Feed­back is a means of regu­la­ti­on; it can cau­se eco­lo­gi­cal balan­ce, but I doubt that it nega­ti­ve­ly affects eco­lo­gi­cal stability.


Lite­ra­tú­ra

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Roz­ho­vo­ry o eko­ló­gii a ochra­ne prí­ro­dy, ENVIRO, Martin.

Use Facebook to Comment on this Post