2011, 2011-2015, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 6659

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so is one of the most famous sites in Slo­va­kia. It is tru­ly beau­ti­ful, and as you can see from the pho­tos below, you can jud­ge for your­self. Just befo­re Štr­b­ské ple­so itself, the­re are the Jazier­ka lás­ky (Lakes of Love). From Štr­b­ské ple­so, accor­ding to the Infor­ma­ti­on Board, you can see: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­ská vežič­ka, Štr­b­ský štít, Mly­nic­ká doli­na, Hlin­ská veža, Satan, Pred­ná Baš­ta, Malá Baš­ta, Pat­ria, Žabia veža, Žabí kôň, Men­gu­sov­ská doli­na, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­ká, Dra­čí štít, Ošar­pa­nec, Gánek, Zlo­mis­ko­vá veža, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostr­va, Tupá, Kon­čis­tá, and the rid­ge of Ger­la­chov­ský štít.

Loca­ted at an alti­tu­de of 1320 meters abo­ve sea level, Štr­b­ské ple­so is the only lake in the High Tatras that was arti­fi­cial­ly expan­ded. Befo­re the flo­oding, the­re was a peat bog here, kno­wn as the Naklád­sko moss bed, with a small lake in the midd­le. It was about 40 meters in dia­me­ter and its maxi­mum depth was 8 meters. The new form was cre­a­ted in 1900 during the cons­truc­ti­on of the Móry vil­la, which sto­od in pla­ce of the Baník Hotel. The Štr­b­ská Mly­ni­ca stre­am was diver­ted to the Naklád­sko moss bed, and the for­mer out­let was dam­med. As a result, the water level rose by two meters and flo­oded almost the enti­re peat bog. Cur­ren­tly, Štr­b­ské ple­so covers an area of 2.12 hec­ta­res and rea­ches a maxi­mum depth of 10 meters. The lay­er of peat soon began to peel off from the bot­tom and rise to the sur­fa­ce. It cre­a­ted islands, which have been pre­ser­ved to this day. Ini­tial­ly, the­se islands were remo­ved and weigh­ted down with sto­nes. Later, only pie­ces of peat that flo­ated to the out­let were remo­ved. The flo­ating lay­er of peat, often up to four meters thick, cre­a­tes a uni­que under­wa­ter sce­ne­ry with many over­hangs and holes. The only per­ma­nent inha­bi­tant of Štr­b­ské ple­so­’s waters is the bro­wn trout (Infor­ma­ti­on Board).

The Tatrans­ká sett­le­ment of Štr­b­ské ple­so is an admi­ni­stra­ti­ve part of the town of Vyso­ké Tat­ry. It is loca­ted at an alti­tu­de of 1335 meters abo­ve sea level and has about 350 inha­bi­tants. In 1872, the Štr­ba lan­do­wner Jozef Szen­ti­vá­nyi built a log cabin here, lay­ing the foun­da­ti­on for the estab­lish­ment of the sett­le­ment. Alre­a­dy in 1885, the emer­ging sett­le­ment was gran­ted the sta­tus of a spa town and a sta­tu­te for the spa was draf­ted. In 1935, the World Ski Cham­pi­ons­hips in Nor­dic dis­cip­li­nes were held here, fol­lo­wed by anot­her event in 1970, which promp­ted a live­ly trans­for­ma­ti­on that saw the cons­truc­ti­on of the FIS, Pano­rá­ma, and later Pat­ria hotels. The FIS Sports Com­plex was built, and the cog rai­lway, which had been dis­con­ti­nu­ed in the mean­ti­me, was res­to­red. The Heli­os sana­to­rium was built. The sett­le­ment beca­me the most sig­ni­fi­cant and visi­ted tou­rism cen­ter in the High Tatras (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so to jed­no z naj­bar­dziej zna­nych miejsc na Sło­wac­ji. Jest napra­wdę pięk­ne, a jak można zobac­zyć na zdjęciach poni­żej, można same­mu oce­nić. Bez­po­śred­nio przed samym Štr­b­ské ple­so znaj­du­ją się Jazier­ka lás­ky (Sta­wy Miło­ści). Z Štr­b­ské ple­so, zgod­nie z tab­li­cą infor­ma­cyj­ną, można zobac­zyć: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ką wie­żę, Ostrą wie­żę, Fur­kot­ską doli­nę, Ostrą, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú wie­życz­kę, Štr­b­ský szc­zyt, Mly­nic­kú doli­nę, Hlin­skú wie­żę, Sata­na, Pred­nú Baš­tę, Malú Baš­tę, Pat­rię, Žabiu wie­żę, Žabí konik, Men­gu­sov­skú doli­nę, Kôp­ky, Čes­ký szc­zyt, Vyso­kú, Dra­čí szc­zyt, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú wie­żę, Ruma­nov szc­zyt, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupą, Kon­čis­tą, grz­biet Ger­la­chov­skie­go szczytu.

Poło­żo­ne na wyso­ko­ści 1320 met­rów nad pozi­omem mor­za Štr­b­ské ple­so jest jedy­nym jezi­orem w Wyso­kich Tat­rach, któ­re zosta­ło sztucz­nie powi­ęks­zo­ne. Przed zala­niem teren ten był tor­fo­wis­kiem, zna­nym jako Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, z małym jezi­orem pośrod­ku. Miał on oko­ło 40 met­rów śred­ni­cy i mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść wynos­zącą 8 met­rów. Nowa for­ma zosta­ła stwor­zo­na w 1900 roku podc­zas budo­wy wil­li Móry, któ­ra sta­ła w miejs­cu hote­lu Baník. Stru­mień Štr­b­ská Mly­ni­ca został skie­ro­wa­ny do Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, a dawne ujście zosta­ło tam zata­mo­wa­ne. W rezul­ta­cie pozi­om wody pod­ni­ó­sł się o dwa met­ry i zato­pił nie­mal całe tor­fo­wis­ko. Obe­cnie Štr­b­ské ple­so zaj­mu­je obszar 2,12 hek­ta­ra i osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 10 met­rów. Warst­wa tor­fu szyb­ko zaczęła odcho­dzić od dna i uno­sić się ku powierzch­ni. Stwor­zy­ła ona wys­py, któ­re zacho­wa­ły się do dziś. Poc­ząt­ko­wo te wys­py były usu­wa­ne i obci­ąża­ne kamie­nia­mi. Później usu­wa­no już tyl­ko kawa­łki tor­fu, któ­re pły­wa­ły do ujścia. Pły­wa­jąca, częs­to nawet czte­ro­met­ro­wa warst­wa tor­fu twor­zy pod wodą uni­kal­ny kra­job­raz z licz­ny­mi wys­tępa­mi i dziu­ra­mi. Jedy­nym sta­łym miesz­ka­ńcem wód Štr­b­ské ple­so jest pstrąg poto­ko­wy (Tab­li­ca informacyjna).

Osa­da Tatrans­ká Štr­b­ské ple­so jest admi­nis­tra­cyj­ną częścią mias­ta Vyso­ké Tat­ry. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1335 met­rów nad pozi­omem mor­za i lic­zy oko­ło 350 miesz­ka­ńców. W 1872 roku zie­mia­nin ze Štr­by Jozef Szen­ti­vá­nyi zbu­do­wał tu cha­tę z bali, dając tym samym poc­zątek osa­dzie. Już w 1885 roku pows­ta­jąca osa­da otr­zy­ma­ła sta­tus uzdro­wis­ka, a dla uzdro­wis­ka opra­co­wa­no sta­tut. W 1935 roku odby­ły się tu Mis­tr­zost­wa Świa­ta w Nar­ciarst­wie w Dys­cyp­li­nach Nor­dyc­kich, a następ­nie kolej­ne wydar­ze­nie w 1970 roku, co spo­wo­do­wa­ło burz­li­wą prze­bu­do­wę, w któ­rej pows­ta­ły hote­le FIS, Pano­rá­ma, a później Pat­ria. Zbu­do­wa­no Kom­pleks Spor­to­wy FIS, przy­wró­co­no po pewnym cza­sie zlik­wi­do­wa­ną kolej­kę zęba­tą. Pows­ta­ła również nowa budo­wla Heli­os. Osa­da sta­ła się naj­wa­żniejs­zym i najc­zęściej odwie­dza­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym w Wyso­kich Tat­rach (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so ist eine der bekann­tes­ten Orte in der Slo­wa­kei. Es ist wirk­lich schön, und sch­lie­ßlich kön­nen Sie sich anhand der unten ste­hen­den Fotos selbst ein Urte­il bil­den. Direkt vor dem Štr­b­ské ple­so befin­den sich die Jazier­ka lás­ky (Lie­be­swe­i­her). Von Štr­b­ské ple­so aus kön­nen Sie laut Infor­ma­ti­ons­ta­fel fol­gen­des sehen: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, den Grat des Ger­la­chov­ský štít.

Štr­b­ské ple­so, das sich in einer Höhe von 1320 Metern über dem Mee­ress­pie­gel befin­det, ist der ein­zi­ge See in den Hohen Tat­ra, der künst­lich erwe­i­tert wur­de. Vor der Überf­lu­tung befand sich hier ein Moor, das soge­nann­te Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, mit einem kle­i­nen See in der Mit­te. Es hat­te etwa 40 Meter im Durch­mes­ser und sei­ne maxi­ma­le Tie­fe bet­rug 8 Meter. Die neue Form ents­tand im Jahr 1900 wäh­rend des Baus der Vil­la Móry, die sich an der Stel­le des Hotels Baník befand. Der Štr­b­ská Mly­ni­ca Bach wur­de zum Naklád­ske mozg­ro­vis­ko umge­le­i­tet und der bis­he­ri­ge Abf­luss wur­de versch­los­sen. Infol­ge­des­sen stieg das Was­ser um zwei Meter an und überf­lu­te­te fast das gesam­te Moor. Heute hat Štr­b­ské ple­so eine Flä­che von 2,12 Hek­tar und erre­icht eine maxi­ma­le Tie­fe von 10 Metern. Die Torfs­chicht begann nach kur­zer Zeit vom Boden abzub­lät­tern und stieg zum Was­sers­tand auf. Es bil­de­ten sich Inseln, die bis heute erhal­ten sind. Zunächst wur­den die­se Inseln ent­fernt und mit Ste­i­nen belas­tet. Spä­ter wur­den nur noch Torf­res­te ent­fernt, die zum Aus­lauf trie­ben. Die sch­wim­men­de, oft bis zu vier Meter dic­ke Torfs­chicht schafft unter Was­ser eine ein­zi­gar­ti­ge Kulis­se mit vie­len Über­hän­gen und Löchern. Im Was­ser von Štr­b­ské ple­so lebt nur ein stän­di­ger Bewoh­ner – die Bach­fo­rel­le (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Die Tatra-​Siedlung Štr­b­ské ple­so ist ein admi­ni­stra­ti­ver Stadt­te­il der Stadt Vyso­ké Tat­ry. Sie liegt auf einer Höhe von 1335 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und hat etwa 350 Ein­woh­ner. Im Jahr 1872 errich­te­te der Besit­zer von Štr­ba, Jozef Szen­ti­vá­nyi, eine Block­hüt­te und leg­te damit den Grund­ste­in für die Sied­lung. Bere­its 1885 erhielt die sich for­mie­ren­de Sied­lung einen cha­rak­te­ris­tis­chen Sta­tus und ein Bade­kurs­ta­tut wur­de ers­tellt. Im Jahr 1935 fan­den hier die Welt­me­is­ters­chaf­ten im Nor­dis­chen Ski­sport statt, und spä­ter im Jahr 1970, was einen Impuls für einen tur­bu­len­ten Umbau gab, bei dem die Hotels FIS, Pano­rá­ma und spä­ter Pat­ria hin­zu­ka­men. Der Sport­kom­plex FIS wur­de errich­tet, die zwis­chen­ze­it­lich still­ge­leg­te Zahn­rad­bahn wur­de wie­der in Bet­rieb genom­men. Das Sana­to­rium Heli­os wur­de errich­tet. Die Sied­lung wur­de zum bede­utend­sten und meist­be­such­ten Tou­ris­mus­zen­trum in den Hohen Tat­ra (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so a Szlo­vá­kia egy­ik legi­smer­tebb helys­zí­ne. Való­ban gyöny­örű, és végül is az aláb­bi fény­ké­pek alap­ján min­den­ki maga dönt­het róla. Magá­nak a Štr­b­ské ple­só­nak a köze­lé­ben talál­ha­tó­ak a Jazier­ka lás­ky” (Sze­rel­mi tók). A Štr­b­ské ple­só­ról az Infor­má­ci­ós táb­la alap­ján a követ­ke­zőket lehet lát­ni: Kis Kri­ván, Kri­ván, Sediel­ko­vá kupa, Rövid toro­ny, Hegyi toro­ny, Furkotská-​völgy, Hegyi toro­ny, Első Solis­ko, Štr­b­skú kis toro­ny, Štr­b­ský štít, Mlynická-​völgy, Hlin­ská toro­ny, Sátán, Első bás­tya, Kis bás­tya, Pat­ria, Béka­to­ro­ny, Béka­kő, Mengusovská-​völgy, Kôp­ky, Cseh-​torony, Magas, Sárkány-​torony, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vá toro­ny, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostrom, Bun­kó, Hidas, a Ger­la­chov­ský štít hegycsúcsa.

A 1320 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban fek­vő Štr­b­ské ple­so a Magas-​Tátrákban az egy­et­len mes­ter­sé­ge­sen kibőví­tett tó. Az árvíz előtt egy moc­sár­ral talál­koz­hat­tunk itt, a Naklád­ske mozgrovisko-​val, egy kis tó köze­pén. Ez körül­be­lül 40 méter átmé­rőjű volt, és maxi­má­lis mély­sé­ge 8 méter volt. Az új for­ma 1900-​ban jött lét­re a Móry vil­la épí­té­se során, ame­ly a Baník szál­lo­da hely­én állt. A Štr­b­ská Mlynica-​patakot a Naklád­ske mozgrovisko-​hoz irá­ny­í­tot­ták át, és lezár­ták a koráb­bi lefo­ly­ást. Ennek ered­mé­ny­eként a víz két méter­rel emel­ke­dett, és majd­nem tel­je­sen elá­rasz­tot­ta a moc­sa­rat. Jelen­leg a Štr­b­ské ple­so 2,12 hek­tá­ros terüle­tű és leg­na­gy­obb mély­sé­ge 10 méter. A tőzeg­láp réte­ge rövid idő után elkez­dett lehull­ni az aljá­ról, és a vízs­zint felé emel­ked­ni. Szá­mos szi­ge­tet hoz­tak lét­re, ame­ly­ek még ma is fenn­ma­rad­tak. Elős­zör eze­ket a szi­ge­te­ket eltá­vo­lí­tot­ták és kövek­kel ter­hel­ték. Később már csak a tőzeg­da­ra­bo­kat távo­lí­tot­ták el, ame­ly­ek a kifo­ly­óhoz sod­ród­tak. A lebe­gő, gyak­ran akár négy méter vas­tag tőzeg­láp egy­edülál­ló lát­vá­nyt nyújt a víz alatt, sok előug­rás és lyuk­kal. A Štr­b­ské ple­so vize­i­ben csak egy állan­dó lakó él – a patak piszt­ráng (Infor­má­ci­ós tábla).

A Sztrb­ské ple­so Tátra-​település a Vyso­ke Tat­ry város egy­ik admi­niszt­ra­tív rés­ze. 1335 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban feks­zik és körül­be­lül 350 lako­sa van. 1872-​ben Jozef Szen­ti­vá­nyi sztr­bai föl­de­súr egy favá­zas kuny­hót épí­tett, ezzel ala­poz­ta meg a tele­pülés lét­re­jöt­tét. Már 1885-​ben egy­re inkább kia­la­ku­ló tele­pülés­nek eli­smert stá­tuszt adtak, és fürdőkút-​státusztervet dol­goz­tak ki. 1935-​ben itt ren­dez­ték meg a síelő-​világbajnokságot az észa­ki disz­cip­lí­nák­ban, majd 1970-​ben ismét, ami len­düle­tet adott egy viha­ros áté­pí­tés­nek, ame­ly során hoz­zá­ad­ták a FIS, Pano­rá­ma és később a Pat­ria szál­lo­dá­kat. Lét­re­jött a FIS Sport­kom­ple­xum, újjá­é­pí­tet­ték a koráb­ban megs­zün­te­tett fogas­ke­re­kű vasu­tat. Lét­re­jött a Heli­os gyógy­köz­pont. A tele­pülés a leg­je­len­tősebb és leg­lá­to­ga­tot­tabb turisz­ti­kai köz­pont­tá vált a Magas-​Tátrákban (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

TOP

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3461

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP

Krása rastlinného sveta

Hits: 1759

Prí­ro­da je boha­tá na krá­su, a jed­ným z naj­pô­so­bi­vej­ších jej pre­ja­vov je rast­lin­ný svet. Jed­nou z prvých vecí, kto­ré si mno­hí ľudia všim­nú pri kon­tak­te s prí­ro­dou, sú krás­ne kve­ty. Ich roz­ma­ni­tosť farieb, tva­rov a vôní je ohro­mu­jú­ca. Kaž­dý druh kve­tu pri­ná­ša svo­je vlast­né čaro. Kve­ty nie sú len krás­ne na pohľad, ale čas­to nesú aj sym­bo­lic­ký význam. Pes­to­va­né záh­ra­dy a par­ky sú plné zele­ných kober­cov rôz­nych dru­hov trá­vy, kto­ré dotvá­ra­jú har­mo­nic­ké pro­stre­die. Krá­sa rast­lin­né­ho sve­ta je nie­len este­tic­ká, ale má aj pozi­tív­ny vplyv na našu psy­chic­kú poho­du. Pre­chádz­ky v prí­ro­de a rela­xá­cia v záh­ra­dách doká­žu zmier­niť stres a napä­tie, čo pris­pie­va k cel­ko­vé­mu poci­tu poko­ja a bla­ho­by­tu. Výni­moč­nosť rast­lin­né­ho sve­ta spo­čí­va aj v jeho diver­zi­te. Kaž­dý kút sve­ta má svo­je vlast­né uni­kát­ne rast­li­ny, kto­ré sa pris­pô­so­bi­li miest­nym pod­mien­kam a kli­ma­tic­kým pod­mien­kam. Táto diver­zi­ta je dôle­ži­tá pre eko­sys­té­my a zacho­va­nie bio­lo­gic­kej rov­no­vá­hy na Zemi.


Natu­re is rich in beau­ty, and one of its most stri­king mani­fe­sta­ti­ons is the world of plants. One of the first things many peop­le noti­ce when in con­tact with natu­re is the beau­ti­ful flo­wers. The­ir diver­si­ty of colors, sha­pes, and scents is bre­ath­ta­king. Each type of flo­wer brings its own charm. Flo­wers are not only beau­ti­ful to look at, but they often car­ry sym­bo­lic mea­ning. Cul­ti­va­ted gar­dens and parks are fil­led with gre­en car­pets of vari­ous types of grass, which cre­a­te a har­mo­ni­ous environment.

The beau­ty of the plant world is not only aest­he­tic but also has a posi­ti­ve impact on our men­tal well-​being. Walks in natu­re and rela­xa­ti­on in gar­dens can alle­via­te stress and ten­si­on, con­tri­bu­ting to an ove­rall sen­se of pea­ce and well-​being. The uni­qu­e­ness of the plant world also lies in its diver­si­ty. Eve­ry cor­ner of the world has its own uni­que plants that have adap­ted to local con­di­ti­ons and cli­ma­tes. This diver­si­ty is impor­tant for eco­sys­tems and the pre­ser­va­ti­on of bio­lo­gi­cal balan­ce on Earth.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1811

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

TOP

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Flóra Vysokých Tatier

Hits: 4013

Vyso­ké Tat­ry sú domo­vom pre viac než tisíc dru­hov rast­lín, kto­ré odha­ľu­jú pôso­bi­vú bio­di­ver­zi­tu a pris­pie­va­jú k uni­kát­ne­mu eko­sys­té­mu tej­to alp­skej kra­ji­ny. Sú cha­rak­te­ri­zo­va­né výraz­ný­mi alpín­sky­mi pod­mien­ka­mi vrá­ta­ne výraz­ných zmien v tep­lo­te a výsky­te extrém­nych pod­mie­nok na vrcho­loch. Tie­to fak­to­ry for­mu­jú rast­li­ny, kto­ré sa musia pris­pô­so­biť na pre­ži­tie v tom­to pro­stre­dí. Vyso­ko­hor­ská fló­ra vyni­ká svo­ji­mi adap­tá­cia­mi, vrá­ta­ne krát­ke­ho ras­tu, hus­té­ho pokry­tia lis­tov a schop­nos­ti kvit­núť v krát­kom obdo­bí. S náras­tom envi­ron­men­tál­nych výziev je nevy­hnut­né veno­vať pozor­nosť udr­ža­teľ­nos­ti ochra­ny fló­ry Vyso­kých Tatier. Rôz­ne ochran­né prog­ra­my a výskum­né pro­jek­ty sme­ru­jú k zacho­va­niu toh­to jedi­neč­né­ho eko­sys­té­mu pre budú­ce gene­rá­cie, aby sa moh­li aj naďa­lej pýšiť bohat­stvom a krá­sou svo­jej fló­ry. Medzi typic­ké rast­li­ny Vyso­kých Tatier pat­rí Diant­hus cart­hu­sia­no­rum. Tie­to rast­li­ny ras­tú na hor­ských lúkach a ska­lách. Náj­de­me tu aj ende­mic­ké dru­hy, naprí­klad šaf­ran spiš­ský – Cro­cus sce­pu­sien­sis. Rast­li­ny Vyso­kých Tatier hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­me tej­to alp­skej oblas­ti. Samoz­rej­me pris­pie­va­jú ku krá­se a atrak­ti­vi­te Vyso­kých Tatier.


The High Tatras are home to more than a thou­sand plant spe­cies, unve­i­ling impres­si­ve bio­di­ver­si­ty and con­tri­bu­ting to the uni­que eco­sys­tem of this alpi­ne lands­ca­pe. Cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct alpi­ne con­di­ti­ons, inc­lu­ding sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re chan­ges and extre­me con­di­ti­ons at the sum­mits, the High Tatras sha­pe plants that must adapt to sur­vi­ve in this chal­len­ging envi­ron­ment. The alpi­ne flo­ra stands out with adap­ta­ti­ons such as short gro­wth, den­se leaf cove­ra­ge, and the abi­li­ty to blo­om in a short peri­od. As envi­ron­men­tal chal­len­ges inc­re­a­se, atten­ti­on must be given to the sus­tai­na­bi­li­ty of pre­ser­ving the flo­ra of the High Tatras. Vari­ous con­ser­va­ti­on prog­rams and rese­arch pro­jects aim to main­tain this uni­que eco­sys­tem for futu­re gene­ra­ti­ons to con­ti­nue boas­ting the rich­ness and beau­ty of its flo­ra. Among the typi­cal plants of the High Tatras is Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, which thri­ves on moun­tain mea­do­ws and rocks. Ende­mic spe­cies are also pre­sent, inc­lu­ding the Spiš cro­cus (Cro­cus sce­pu­sien­sis). The plants of the High Tatras play a cru­cial role in the eco­sys­tem of this alpi­ne regi­on, con­tri­bu­ting not only to its bio­di­ver­si­ty but also enhan­cing the beau­ty and allu­re of the High Tatras.


Tat­ry Wyso­kie to dom dla ponad tysi­ąca gatun­ków roślin, odkry­wa­jąc impo­nu­jące bogact­wo przy­ro­dy i przyc­zy­nia­jąc się do uni­kal­ne­go eko­sys­te­mu tego alpej­skie­go kra­job­ra­zu. Cha­rak­te­ry­zu­ją się wyra­źny­mi warun­ka­mi alpej­ski­mi, obej­mu­jący­mi znacz­ne zmia­ny tem­pe­ra­tu­ry i eks­tre­mal­ne warun­ki na szc­zy­tach, co ksz­ta­łtu­je rośli­ny, któ­re mus­zą się dosto­so­wać, aby przetr­wać w tym wyma­ga­jącym śro­do­wis­ku. Rośli­ny wyso­ko­gór­skie wyró­żnia­ją się adap­tac­ja­mi, taki­mi jak krót­ki wzrost, gęs­te pokry­cie liści i zdol­no­ść kwit­nie­nia w krót­kim okre­sie. W mia­rę wzros­tu wyzwań śro­do­wis­ko­wych, koniecz­ne jest zwró­ce­nie uwa­gi na zró­wno­wa­żo­no­ść ochro­ny flo­ry Tatr Wyso­kich. Różne prog­ra­my ochro­ny i pro­jek­ty bada­wc­ze mają na celu utr­zy­ma­nie tego wyjąt­ko­we­go eko­sys­te­mu dla przys­złych poko­leń, aby mogły nadal chwa­lić się bogact­wem i pięk­nem swo­jej flo­ry. Między typo­we rośli­ny Tatr Wyso­kich nale­ży Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, któ­ry rośnie na gór­skich łąkach i ska­łach. Wys­tępu­ją tu także gatun­ki ende­micz­ne, takie jak kro­kus spis­ki (Cro­cus sce­pu­sien­sis). Rośli­ny Tatr Wyso­kich odg­ry­wa­ją kluc­zo­wą rolę w eko­sys­te­mie tego alpej­skie­go regi­onu, przyc­zy­nia­jąc się nie tyl­ko do jego różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej, ale także pod­kre­śla­jąc pięk­no i atrak­cyj­no­ść Tatr Wysokich.


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post