Česko, Krajina, Severná Morava, Zahraničie

Pustevny

skala
Hits: 438

Pus­tev­ny sú naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším stre­dis­kom Bes­kýd, ležia­cim medzi Rad­hoš­ťom a Taneč­ni­cou v nad­mor­skej výš­ke 1018 met­rov nad morom (ces​ke​ho​ry​.cz). V Rad­hošťs­kej hor­na­ti­ne medzi vrch­mi Rad­hošť a Taneč­ni­ca. Are­ál spra­vu­je Valaš­ské múze­um v prí­ro­de z Rož­ňo­va pod Rad­hoš­ťom (kudyz​nu​dy​.cz). Meno pochá­dza od pus­tov­ní­kov, kto­rí tu žili do roku 1874. Archi­tek­tú­ru tvo­ria hlav­ne dre­ve­né stav­by posta­ve­né v ľudo­vom slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­ča, kto­ré dopĺňa­jú dre­ve­né koli­by Valaš­ska. V zime sú Pus­tev­ny vyhľa­dá­va­ným lyžiar­skym stre­dis­kom (ces​ke​ho​ry​.cz) a záro­veň sú najob­ľú­be­nej­ším turis­tic­kým stre­dis­kom v Bes­ky­doch. Útul­ne na Pus­tev­nách sa časom dostá­va­li do hava­rij­né­ho sta­vu. Pre­to v roku 1995 priš­lo ku ich zásad­nej rekon­štruk­cii, dokon­če­ná bola až v roku 2003. Celý are­ál bol vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (pus​tev​ny​.cz).

V roku 1735 vyro­bi­li rad­hošt­ský kríž. Zrej­me v roku 1768 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka. v roku 1805 vztý­či­li kamen­ný kríž. Prvé útul­ne boli posta­ve­né v roku 1891, s náz­vom – Pus­tev­ňa. Dru­há v roku 1894 dosta­la meno Šum­ná. Roz­hľad­ňa Cyril­ka exis­tu­je od roku 1894. V rokoch 1894 – 1899 bola vybu­do­va­ná Jídel­na Libu­šín a hotel Maměn­ka. V roku 1898 bola vysvä­te­ná kapl­n­ka svä­té­ho Cyri­la a Meto­da. V rokui 1899 bola vybu­do­va­ná Zvo­nič­ka. Útuľ­ňa dr. Edvar­da Par­my ​“Taneč­ni­ca” bola otvo­re­ná v roku 1926. V roku 1933 bol otvo­re­ný hotel Rade­gast (nmvp​.cz).

Stav­by na Pus­tev­nách vzni­ka­li pod­ľa prin­cí­pu skla­da­nia a kom­bi­no­va­nia rôz­nych prv­kov a motí­vov ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, pochá­dza­jú­cich z jed­not­li­vých loka­lít morav­ské­ho Valaš­ska a Slo­ven­ska. Maměn­ka je posta­ve­ná pod­ľa valaš­skej for­my dre­ve­ných ľudo­vých sta­vieb. Jur­ko­vič pri­tom hľa­dal ana­ló­giu pre veľ­ko­ro­di­nu vo valaš­skom foj­stve (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie má vyjad­ro­vať stav­bu ako útu­lok pre ľudí dob­rej vôle. Libu­šín je posta­ve­ný v čič­man­skej for­me, kto­ré sú obo­ha­te­né o sece­siu (Wiki­pe­dia). Jej meno je poc­ta kňaž­nej Libu­ši. Inte­ri­ér je vyzdo­be­ný fres­ka­mi a gra­fi­ta­mi s motív­mi morav­ských a slo­ven­ských poves­tí. Návrhom kre­sieb bol Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). Zvo­nič­ku zdo­bia fareb­né orna­men­ty od brnian­skych reštau­rá­to­rov, pre­to­že pôvod­ná fareb­ná výzdo­ba od Jur­ko­vi­ča sa neza­cho­va­la (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny is the most sig­ni­fi­cant and most visi­ted resort in the Bes­kids, loca­ted bet­we­en Rad­hošť and Taneč­ni­ca at an alti­tu­de of 1,018 meters abo­ve sea level (ces​ke​ho​ry​.cz). It lies in the Rad­hošť High­lands bet­we­en the Rad­hošť and Taneč­ni­ca moun­tains. The area is mana­ged by the Wal­la­chian Open Air Muse­um from Rož­nov pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). The name comes from the her­mits who lived the­re until 1874. The archi­tec­tu­re main­ly con­sists of wooden buil­dings cons­truc­ted in the folk sty­le by Dušan Jur­ko­vič, com­ple­men­ted by wooden cha­lets from Wal­la­chia. In win­ter, Pus­tev­ny is a popu­lar ski resort (ces​ke​ho​ry​.cz) and the most popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on in the Bes­kids. The shel­ters in Pus­tev­ny gra­du­al­ly fell into dis­re­pair, lea­ding to a major recons­truc­ti­on that began in 1995 and was com­ple­ted in 2003. The enti­re area was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pus​tev​ny​.cz).

In 1735, the Rad­hošť Cross was made. A wooden cha­pel was pro­bab­ly built in 1768, and a sto­ne cross was erec­ted in 1805. The first shel­ter was built in 1891 and named ​“Pus­tev­ňa.” The second, named ​“Šum­ná,” was cons­truc­ted in 1894. The Cyril­ka lookout tower has exis­ted sin­ce 1894. Bet­we­en 1894 and 1899, the Libu­šín dining hall and the Maměn­ka hotel were built. The cha­pel of St. Cyril and Met­ho­dius was con­sec­ra­ted in 1898. The bell tower was built in 1899. Dr. Edvard Par­ma­’s ​“Taneč­ni­ca” shel­ter was ope­ned in 1926, and the Rade­gast hotel ope­ned in 1933 (nmvp​.cz).

The buil­dings in Pus­tev­ny were cre­a­ted accor­ding to the prin­cip­le of assem­bling and com­bi­ning vari­ous ele­ments and motifs of folk archi­tec­tu­re from dif­fe­rent are­as of Mora­vian Wal­la­chia and Slo­va­kia. Maměn­ka is built in the Wal­la­chian form of wooden folk buil­dings. Jur­ko­vič sought an ana­lo­gy for an exten­ded fami­ly in the Wal­la­chian esta­te (Wiki­pe­dia). The name sig­ni­fies a refu­ge for peop­le of good will. Libu­šín is cons­truc­ted in the Čič­ma­ny sty­le, enri­ched with Art Nou­ve­au ele­ments (Wiki­pe­dia). Its name honors Prin­cess Libu­še. The inte­ri­or is deco­ra­ted with fres­co­es and graf­fi­ti fea­tu­ring motifs from Mora­vian and Slo­vak legends. The designs were cre­a­ted by Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). The bell tower is ador­ned with color­ful orna­ments by res­to­rers from Brno, as the ori­gi­nal color­ful deco­ra­ti­on by Jur­ko­vič has not been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny to naj­wa­żniejs­ze i najc­zęściej odwie­dza­ne cen­trum w Bes­ki­dach, poło­żo­ne między Rad­hoš­těm a Taneč­ni­cą na wyso­ko­ści 1018 met­rów nad pozi­omem mor­za (ces​ke​ho​ry​.cz). Znaj­du­je się w masy­wie Rad­hošť między góra­mi Rad­hošť i Taneč­ni­ca. Obszar jest zarządza­ny przez Wołos­kie Muze­um w Przy­ro­dzie z Rož­no­va pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). Nazwa pocho­dzi od pus­tel­ni­ków, któr­zy miesz­ka­li tam do 1874 roku. Archi­tek­tu­ra skła­da się głó­wnie z dre­wnia­nych budyn­ków w sty­lu ludo­wym Duša­na Jur­ko­vi­ča, uzu­pe­łni­onych dre­wnia­ny­mi cha­ta­mi Wołoszc­zyz­ny. Zimą Pus­tev­ny to popu­lar­ny ośro­dek nar­ciar­ski (ces​ke​ho​ry​.cz) i naj­po­pu­lar­niejs­ze miejs­ce turys­tycz­ne w Bes­ki­dach. Sch­ro­nis­ka na Pus­tev­nach stop­ni­owo popa­da­ły w ruinę, co dopro­wa­dzi­ło do ich grun­to­wnej reno­wac­ji, któ­ra roz­poc­zęła się w 1995 roku i zako­ńc­zy­ła w 2003 roku. Cały obszar został uzna­ny za naro­do­wy zaby­tek kul­tu­ry (pus​tev​ny​.cz).

W 1735 roku wyko­na­no krzyż rad­hošťs­ki. Pra­wdo­po­dob­nie w 1768 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę, a w 1805 roku wznie­si­ono kamien­ny krzyż. Pier­ws­ze sch­ro­nis­ko zbu­do­wa­no w 1891 roku, nazwa­ne ​„Pus­tev­ňa”. Dru­gie, nazwa­ne ​„Šum­ná”, pows­ta­ło w 1894 roku. Wie­ża wido­ko­wa Cyril­ka ist­nie­je od 1894 roku. W latach 1894 – 1899 zbu­do­wa­no jadal­nię Libu­šín i hotel Maměn­ka. W 1898 roku kon­sek­ro­wa­no kap­li­cę świ­ętych Cyry­la i Meto­de­go. Dzwon­ni­ca zosta­ła zbu­do­wa­na w 1899 roku. Sch­ro­nis­ko dr Edvar­da Par­my ​„Taneč­ni­ca” zosta­ło otwar­te w 1926 roku, a hotel Rade­gast otwar­to w 1933 roku (nmvp​.cz).

Budyn­ki na Pus­tev­nach pows­ta­wa­ły według zasa­dy łąc­ze­nia i kom­bi­no­wa­nia różnych ele­men­tów i moty­wów archi­tek­tu­ry ludo­wej z różnych obsza­rów Wołoszc­zyz­ny Mora­ws­kiej i Sło­wac­ji. Maměn­ka jest zbu­do­wa­na w wołos­kim sty­lu dre­wnia­nych budyn­ków ludo­wych. Jur­ko­vič szu­kał ana­lo­gii dla wiel­kiej rodzi­ny w gos­po­darst­wie wołos­kim (Wiki­pe­dia). Nazwa ma oznac­zać sch­ro­nie­nie dla ludzi dob­rej woli. Libu­šín jest zbu­do­wa­ny w sty­lu čič­ma­ńs­kim, wzbo­ga­co­nym o ele­men­ty seces­ji (Wiki­pe­dia). Jego nazwa hono­ru­je ksi­ężnicz­kę Libus­zę. Wnętr­ze zdo­bią fres­ki i graf­fi­ti z moty­wa­mi mora­ws­kich i sło­wac­kich legend. Pro­jek­ty wyko­na­ne zosta­ły przez Miko­lá­ša Ale­ša (vbes​ky​dech​.cz). Dzwon­ni­cę zdo­bią kolo­ro­we orna­men­ty res­tau­ra­to­rów z Brna, ponie­waż ory­gi­nal­na kolo­ro­wa deko­rac­ja Jur­ko­vi­ča nie zacho­wa­ła się (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny jsou nej­výz­nam­něj­ším a nej­navš­těvo­va­něj­ším stře­dis­kem Bes­kyd, leží­cím mezi Rad­hoš­těm a Taneč­ni­cí v nad­mo­řs­ké výš­ce 1018 met­rů nad mořem (ces​ke​ho​ry​.cz). V Rad­hošťs­ké hor­na­ti­ně mezi vrcho­ly Rad­hošť a Taneč­ni­ce. Are­ál spra­vu­je Valaš­ské muze­um v pří­ro­dě z Rož­no­va pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). Jmé­no pochá­zí od pous­tev­ní­ků, kte­ří zde žili až do roku 1874. Archi­tek­tu­ra je tvo­ře­na pře­dev­ším dře­věný­mi stav­ba­mi posta­ve­ný­mi v lido­vém slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­če, kte­ré dopl­ňu­jí dře­věné koli­by Valaš­ska. V zimě jsou Pus­tev­ny vyhle­dá­va­ným lyža­řs­kým stře­dis­kem (ces​ke​ho​ry​.cz) a záro­veň jsou nejob­lí­be­něj­ším turis­tic­kým stře­dis­kem v Bes­ky­dech. Útul­ny na Pus­tev­nách se časem dostá­va­ly do hava­rij­ní­ho sta­vu. Pro­to v roce 1995 doš­lo k jejich zásad­ní rekons­truk­ci, kte­rá byla dokon­če­na až v roce 2003. Celý are­ál byl vyhlá­šen národ­ní kul­tur­ní památ­kou (pus​tev​ny​.cz).

V roce 1735 byl vyro­ben rad­hošťs­ký kříž. Prav­děpo­dob­ně v roce 1768 byla posta­ve­na dře­věná kap­le. V roce 1805 vzty­či­li kamen­ný kříž. Prv­ní útul­na byla posta­ve­na v roce 1891 pod náz­vem Pus­tev­na. Dru­há v roce 1894 dosta­la jmé­no Šum­ná. Rozh­led­na Cyril­ka exis­tu­je od roku 1894. V letech 1894 – 1899 byla vybu­do­vá­na Jídel­na Libu­šín a hotel Maměn­ka. V roce 1898 byla vysvěce­na kap­le sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje. V roce 1899 byla vybu­do­vá­na Zvo­nič­ka. Útul­na dr. Edvar­da Par­my ​“Taneč­ni­ce” byla ote­vře­na v roce 1926. V roce 1933 byl ote­vřen hotel Rade­gast (nmvp​.cz).

Stav­by na Pus­tev­nách vzni­ka­ly pod­le prin­ci­pu sklá­dá­ní a kom­bi­no­vá­ní růz­ných prv­ků a moti­vů lido­vé­ho sta­vi­tels­tví pochá­ze­jí­cích z jed­not­li­vých loka­lit morav­ské­ho Valaš­ska a Slo­ven­ska. Maměn­ka je posta­ve­na pod­le valaš­ské for­my dře­věných lido­vých sta­veb. Jur­ko­vič při tom hle­dal ana­ló­gií pro vel­kou rodi­nu ve valaš­ském foj­stvě (Wiki­pe­dia). Poj­me­no­vá­ní má vyja­dřo­vat stav­bu jako útu­lek pro lidi dob­ré vůle. Libu­šín je posta­ven v čič­man­ské for­mě, obo­ha­ce­né o sece­se (Wiki­pe­dia). Její jmé­no je poc­tou kněž­ně Libu­ši. Inte­ri­ér je vyzdo­ben fres­ka­mi a gra­fi­ta­mi s moti­vy morav­ských a slo­ven­ských pověs­tí. Návrhem obráz­ků byl Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). Zvo­nič­ku zdo­bí barev­né orna­men­ty od brněn­ských res­tau­rá­to­rů, pro­to­že původ­ní barev­ná výzdo­ba od Jur­ko­vi­če se neza­cho­va­la (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

skala
Hits: 5172

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy ​„Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – ​“Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanu a vlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).

Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like ​“Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as ​“Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).

Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

skala
Hits: 7592

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska – Ora­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy

“The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”

Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post