lesníctvo - Skala

2016, 2016-2020, Časová línia, České, Česko, Južné Čechy, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Stavby, Zahraničie

Komařice – juhočeská obec so sýpkou pre zabezpečenie pred neúrodnými rokmi

30/06/202307/03/2024 skala

Obec Komařice sa nachádza 6 km od Českých Budějovíc. Nemecký názov preň je Komarschitz. České synonymum je Komáŕice. Prvá zmienka o obci je z roku 1278 (komarice.cz). Regionálny historik Jaromír Šimon uvádza, že osídlenie tu existovalo už okolo roku 600. Pomenovanie obce pochádza od staroslovanského komar, komarno, komarník, čo znamená pastviny ďaleko od osídlenia. Pre Komařice bolo veľmi dôležité rybničné, lesné hospodárstvo a chov ovcí. Vznikali mlyny, hámre, flusárňa, v ktorej sa varil potaš. V obci Komařice žije 372 obyvateľov v 187 domoch na rozlohe 10.3 km². Ležia v nadmorskej výške 460 metrov nad morom (cs.wikipedia.org).

Naproti zámku vznikli dve veľké záhrady, v jednej bola oranžéria pre pestovanie citrusov a fikusov. Tu sa v Čechách po prvý krát začal pestovať šalát. Veľký význam mal pivovar, ktorý fungoval do roku 1904. O komařickom pive sa tradovalo, že sa ho človek môže najesť aj napiť, tak bolo vraj husté. Aj preto sa tu pestoval chmeľ, ale aj vínna réva, konope, ľan, ovocie (komarice.cz).

Dominantou obce je renesančný zámok. Do dnešnej podoby ho postavili v rokoch 1561 – 1566. V roku 1598 zámok vyhorel. Obdobne v rokoch 1621, 1673, 1709 a 1742 odolával zámok požiarom. Pred zámkom stojí baroková socha Panny Márie Nepoškvrnenej, pravdepodobne postavená okolo roku 1730 (komarice.cz). Na mieste zámku stála predtým tvrz. Zámok bol v reštitúcii vrátený majiteľom, ktorých predkovia ho zakúpili v roku 1926 (Informačná tabuľa).

Kontribučná sýpka je viditeľná zo všetkých príjazdových ciest v okolí. Začala vznikať už v 13.6.1689. Je dlhá takmer 58 metrov, viac ako 14 metrov široká a niečo cez 16 metrov vysoká. Vznikla aj s kapacitných dôvodov a z dôvodu, aby obilie pri častých požiaroch poddaných nezhorelo. Hladové roky 1713 – b1714 a 1773 – 1776 vďaka nej prešli krajom bez výraznejších stôp na tunajšom obyvateľstve (komarice.cz). Do blízkeho údolia Želno sa chodilo ku studničke svätej Barbary pre liečivú vodu, s údajne blahodárnymi účinkami na zrak. Studnička je zachovaná dodnes (Informačná tabuľa).

The village of Komařice is located 6 km from České Budějovice. Its German name is Komarschitz, and its Czech synonym is Komáŕice. The first mention of the village dates back to 1278 (komarice.cz). Regional historian Jaromír Šimon suggests that settlements existed here around the year 600. The name of the village comes from the Old Slavic word “komar,” meaning pastures far from settlements. Fisheries, forestry, and sheep farming were crucial for Komařice. Mills, hammer mills, and a potash boiling facility were established. The village has a population of 372 residents in 187 houses, covering an area of 10.3 km². It sits at an altitude of 460 meters above sea level (cs.wikipedia.org).

Two large gardens were created opposite the castle, one of which housed an orangery for growing citrus fruits and figs. This is where lettuce cultivation began for the first time in Bohemia. The brewery was of great importance and operated until 1904. It was said that Komařice beer was so thick that one could eat and drink it. Therefore, hops were grown here, as well as grapevines, hemp, flax, and fruit (komarice.cz).

The dominant feature of the village is the Renaissance castle. It was rebuilt between 1561 and 1566 and suffered a fire in 1598. Similarly, it resisted fires in 1621, 1673, 1709, and 1742. In front of the castle stands a Baroque statue of the Immaculate Virgin Mary, probably erected around 1730 (komarice.cz). A fortress stood on the site of the castle before its construction. The castle was returned to its rightful owners through restitution, purchased by their ancestors in 1926 (Information plaque).

The Contribution Granary is visible from all the surrounding roads. Its construction began on 13.6.1689. It is almost 58 meters long, over 14 meters wide, and a little over 16 meters high. It was built for capacity reasons and to ensure that grain would not burn in frequent fires. The famine years of 1713 – 1714 and 1773 – 1776 left little impact on the local population thanks to it (komarice.cz). People used to go to the nearby Želno valley to a well dedicated to St. Barbara for its healing water, believed to have beneficial effects on eyesight. The well is still preserved today (Information plaque).

Obec Komařice se nachází 6 km od Českých Budějovic. Německý název pro ni je Komarschitz. Českým synonymem je Komářice. První zmínka o obci je z roku 1278 (komarice.cz). Regionální historik Jaromír Šimon uvádí, že osídlení tu existovalo již kolem roku 600. Pojmenování obce pochází od staroslovanského slova “komar”, což znamená pastviny daleko od osídlení. Pro Komařice bylo velmi důležité rybníční a lesní hospodářství a chov ovcí. V obci Komařice žije 372 obyvatel v 187 domech na ploše 10,3 km². Leží v nadmořské výšce 460 metrů nad mořem (cs.wikipedia.org).

Naproti zámku vznikly dvě velké zahrady, v jedné byla oranžérie pro pěstování citrusů a fíků. Zde se v Čechách poprvé začal pěstovat salát. Velký význam měl pivovar, který fungoval do roku 1904. O komařickém pivu se tradovalo, že ho člověk může jíst i pít, tak husté prý bylo. Proto se zde pěstoval chmel, ale také vinná réva, konopí, len, ovoce (komarice.cz).

Dominantou obce je renesanční zámek. Do dnešní podoby ho postavili v letech 1561 – 1566. V roce 1598 zámek vyhořel. Podobně v letech 1621, 1673, 1709 a 1742 odolával zámek požárům. Před zámkem stojí barokní socha Panny Marie Neposkvrněné, pravděpodobně postavená kolem roku 1730 (komarice.cz). Na místě zámku stála předtím tvrz. Zámek byl v restituci vrácen majitelům, jejichž předkové ho zakoupili v roce 1926 (Informační tabule).

Kontribuční sýpka je viditelná ze všech příjezdových cest v okolí. Začala vznikat již v 13.6.1689. Je dlouhá téměř 58 metrů, více než 14 metrů široká a něco přes 16 metrů vysoká. Vznikla i z kapacitních důvodů a z důvodu, aby obilí při častých požárech poddaných nezhorelo. Hladové roky 1713 – 1714 a 1773 – 1776 díky ní prošly krajem bez výraznějších stop na tamním obyvatelstvu (komarice.cz). Do blízkého údolí Želno se chodilo ke studánce svaté Barbory pro léčivou vodu, s údajně blahodárnými účinky na zrak. Studánka je zachována dodnes (Informační tabule).

Odkazy

Komařice

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

05/11/201907/03/2024 skala

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km² tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý Michal, nové meno dostala “Terra Marci” – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643. Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Historické názvy obce: Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is situated in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). It is located near the confluence of the Levočský stream with the Hornád River (markusovce.sk), at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). Covering an area of 18.51 km², the village is home to 4,546 residents (Wikipedia).

The first mentions of Markušovce date back to the early 12^th century. The Tatars plundered Markušovce in 1241. The settlement was previously called Saint Michael, and it received its new name “Terra Marci” – Mark’s Land. Markušovce developed into a significant settlement during the medieval period. In 1527, the Markušovce Castle was destroyed. Subsequently, it was rebuilt and destroyed by fires. Ten mansions and manor houses have been preserved. The fortified Renaissance mansion was completed in 1643. A gazebo called Dardanelles was built on the upper terrace of the park (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). Historical names of the village include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. In Hungarian, it is Márkusfalu, Markuscsepánfalu, and in German, Marksdorf. In the second half of the 19^th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, 408 residents lived in 65 houses. Besides agriculture, they were engaged in forestry and mining. Later, there was an iron ore roasting plant. A lumber mill was established in 1892. In the years 1880 – 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Telgárt

04/03/201607/03/2024 skala

Telgárt je obec na Slovensku, nachádzajúca sa v Horehroní, leží v nadmorskej výške 752 metrov. Obklopený je Nízkymi Tatrami. Historicky patrila obec ku kráľovskému majetku, až neskôr sa stala centrom lesného hospodárstva. V súčasnosti je Telgárt obľúbeným miestom pre turistov, ktorí sem prichádzajú za prírodou a možnosťami pre turistiku, lyžovanie a ďalšie outdoorové aktivity. V zime je Telgárt vyhľadávaný pre lyžovanie a iné zimné športy. V lete je oblasť ideálnym východiskovým bodom napr. na Kráľovú hoľu. Možno tu nájsť tradičné drevené domy a ľudovú architektúru. Telgárt je známy aj značným zastúpením rómskeho obyvateľstva. Počas sezóny často stoja pri ceste a ponúkajú čučoriedky a huby.

Kamenný most v Telgárte patrí najzaujímavejšie mosty. Nachádza sa pod Kráľovou hoľou. Viadukt je celý v oblúku, ktorý ma polomer 300 metrov. Dĺžka je 113.6 metrov (Páteček).

Telgárt is a village in Slovakia, located in Horehronie, at an altitude of 752 meters. It is surrounded by the Low Tatras. Historically, the village belonged to royal property, later becoming a center of forestry. Today, Telgárt is a popular destination for tourists who come for nature and opportunities for hiking, skiing, and other outdoor activities. In winter, Telgárt is sought after for skiing and other winter sports. In summer, the area is an ideal starting point, for example, to Kráľová hoľa. Traditional wooden houses and folk architecture can be found here. Telgárt is also known for its significant Roma population. During the season, they often stand by the road, offering blueberries and mushrooms.

The stone bridge in Telgárt is one of the most interesting bridges. It is located below Kráľová hoľa. The viaduct is entirely arched, with a radius of 300 meters. Its length is 113.6 meters (Páteček).

Telgárt isko naselij les Slovensko, lel o Horehronie, leskirdo an o 752 metra ari. O Del andre Nízkymi Tatrami. Historikani than keren teljovipe o naselij lel an o kralo majaripe, sar peski dikhle lačhe majaripnasko. Ando drom te dživel te kerel turistura, save aven ani priroda thaj avutne te dživel te kerel drab, ski, thaj aver outdoorovestke aktivitura. Ande patjáno, Telgárti sas phenďo ando drom, bo phenen Kráľová hoľa. Ando naselija phenďa tradiciona draba khera thaj romani architektúra. Telgárt sas agor te phenďo sas e roma. O bervari drom te sikavel pes te dživavel ando patjáno, thaj sas te phagavel borikane thaj kukurikane.

O kamenný most ando Telgárt sas phenďo save oda sas e najčača mostura. Oda sas kajkerdo andre Kráľová hoľa. O viadukt sas sačo andre ola, save phenďe 300 metra. Oda sas e dživipen 113.6 metra (Páteček).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

13/02/201607/03/2024 skala

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17^th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19^th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15^th century. In the 16^th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18^th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19^th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Chodníčky v parku za kaštieľom v Svätom Antone

Pozostatok zo sekvoje, ktorú museli zoťať

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

30/12/201407/03/2024 skala

Na území súčasného Hričovského Podhradia bolo slovanské sídlisko. Na hradnom vrchu bolo veľkomoravské sídlisko a pravdepodobne drevený hrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1265 pod názvom Hrichow, neskôr Hrychov. Názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rozšírené bolo včelárstvo, pastierstvo, ovocinárstvo, lesníctvo, furmanstvo a neskôr aj pltníctvo. Z drobných remesiel mali zastúpenie mlynári, pekári, kováči a tesári (hricovskepodhradie.ocu.sk).

Obec Hričovské Podhradie je súčasťou Euroregiónu Beskydy. Na ploche 2.04 km² v nej žije 374 obyvateľov. Nedávno sa tu zaviedla tradícia “Hradných dní”, počas ktorých budú prebiehať rôzne kultúrne a športové akcie (hricovskepodhradie.ocu.sk). Leží v doline Závadského potoka. Južnú časť chotára v Súľovských skalách tvoria treťohorné vápenité zlepence, zvetrávaním ktorých vznikli zaujímavé skalnaté útvary. Napr. chránená pamiatka Hričovská skalná ihla (hricovskepodhradie.ocu.sk) a Hričovské rify (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 323 metrov nad morom (Wikipedia).

In the territory of present-day Hričovské Podhradie, there was a Slavic settlement. On the castle hill, there was a Great Moravian settlement and probably a wooden castle. The first written mention of the village is from 1265 under the name Hrichow, later Hrychov. The name Hričovské Podhradie appears only in 1808. The inhabitants were mainly engaged in agriculture, with beekeeping, herding, fruit growing, forestry, carting, and later rafting being widespread. Among the small crafts, there were millers, bakers, blacksmiths, and carpenters (hricovskepodhradie.ocu.sk).

The village of Hričovské Podhradie is part of the Euroregion Beskydy. In an area of 2.04 km², 374 inhabitants live there. Recently, the tradition of “Castle Days” has been introduced, during which various cultural and sports events will take place (hricovskepodhradie.ocu.sk). It is located in the valley of Závadský Creek. The southern part of the cadastral area in the Súľov Rocks consists of Tertiary calcareous conglomerates, weathering into interesting rocky formations. For example, the protected monument Hričovská Skalná Ihla (Hričovská Rock Needle) (hricovskepodhradie.ocu.sk) and Hričovské Rify (Wikipedia). It is situated at an elevation of 323 meters above sea level (Wikipedia).

Odkazy

Značka: lesníctvo

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post