2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Hory, Krajina, Polia, TOP, Typ krajiny

Línie

Hits: 2115

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Jar v Piešťanoch

Hits: 1495

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Mestá, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 11492

S nápa­dom vybu­do­vať jazier­ka údaj­ne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádz­ke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­va­né boli v rokoch 1934 – 35. (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). Sú to tri väč­šie jazier­ka a jed­no men­šie. Kaž­dé z nich je tro­chu inak zaria­de­né. Nachá­dza­jú sa v čas­ti, kto­rú nazý­va­me Kúpeľ­ný ostrov. Do jazie­rok vte­ká ter­mál­na voda. Dru­ho­vé bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vyso­ké, aj kvô­li vyso­ké­mu obsa­hu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­ný­mi oby­va­teľ­mi sú ryby: gup­ky ( Poeci­lia reti­cu­la­ta), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečov­ky (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koikap­re ( Cyp­ri­nus car­pio) a kara­sy ( Caras­sius aura­tus). Nevy­cho­va­ní cho­va­te­lia tam občas hodia svo­je ryby, kto­ré už nech­cú. Tie­to ryby však oby­čaj­ne nema­jú v jazier­ku dlhú život­nosť. Nie­kto­ré sa udr­žia, napr. Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozam­bi­cus.

Oso­bit­ná kapi­to­la sú koryt­nač­ky pís­men­ko­vé Tra­che­mys scrip­ta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnos­né množ­stvo. Chá­pem, že deťom sa koryt­nač­ky ráta­jú, ale 30 koryt­na­čiek v jazier­ku je dozais­ta pri­ve­ľa. Koryt­nač­ky odkla­da­jú” do jazie­rok tí, kto­rí sa ich potre­bu­jú zba­viť. Ape­lu­jem na všet­kých záu­jem­cov o chov koryt­na­čiek, aby si zvá­ži­li pred kúpou svo­je mož­nos­ti. Z iných živo­čí­chov sa v jazier­kach tu vysky­tu­jú sko­ka­ny rodu Rana. Z rast­lín sú tu zastú­pe­né rôz­ne dru­hy lekien a loto­sov Nymp­ha­ea, Nelum­bo, vik­tó­ria krá­ľov­skáVic­to­ria ama­zo­ni­ca, pušk­vo­recAco­rus, kal­musCala­mus, pál­kaTyp­ha mini­ma, pras­lič­kaEqu­ise­tum, kosa­tecIris (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). V blíz­kom oko­lí ras­tie bam­bus. Po kra­joch ras­tú rôz­ne okras­né kve­ty. Neďa­le­ko ras­tie Ging­ko bilo­ba a iné exo­tic­ké dru­hy dre­vín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvs­tal prob­lém s kači­ca­mi. V prie­be­hu leta so do jazie­rok natrva­lo nasťa­ho­val jeden pár Anas pla­tyr­hyn­chos. Vypa­da­lo to cel­kom milo, len­že kač­ky sa rých­lo pris­pô­so­bi­li. Naj­mä turis­ti ich cho­di­li kŕmiť, kači­ce stra­ti­li väč­ši­nu ostra­ži­tos­ti a po neja­kom čase sa pri­da­li ďal­šie. Nebo­lo prob­lém vidieť desať kačiek v jazier­kach. Časom ale nasta­lo chlad­nej­šie poča­sie a turis­ti pre­sta­li v takej mie­re kači­ce pri­kr­mo­vať. Kač­ky si však už na svo­je nové pro­stre­die zvyk­li a pus­ti­li do lekien a iných rast­lín, kto­ré mali k dis­po­zí­cii. Na kon­ci roka to vypa­da­lo, že jazier­ka sú zni­če­né.

Reak­cia priš­la – po čase sa na jazier­kach obja­vi­lo ple­ti­vo”, kto­ré cel­kom účin­ne kač­kám brá­ni­lo. V tom čase však už bolo tro­chu nesko­ro a zele­né čas­ti rast­lín boli vyškl­ba­né až na dno. Lek­ná majú našťas­tie kore­ne veľ­mi hlbo­ko a na jar sa obno­vi­li. Na jar nasle­du­jú­ce­ho roku jazier­kam pomoh­li tým, že tam nasa­di­li nové lek­ná, kto­ré sa pes­tu­jú v skle­ní­koch. V roku 2008 sa tiež obja­vi­lo nad lek­na­mi ple­ti­vo ako zábra­na pro­ti kač­kám. Nepo­va­žu­jem to za dob­ré rie­še­nie. Nebo­lo by vhod­nej­šie infor­mo­vať a vycho­vá­vať turis­tov a domá­cich, kto­rí chcú pri­kr­mo­vať kač­ky, aby to nero­bi­li. Napo­kon aj ryby. V rám­ci toho by si kúpe­le moh­li robiť dob­rú rekla­mu. Zdá sa mi to roz­um­nej­šie, ako postá­va­nie kúpeľ­nej polí­cie o kúsok vyš­šie a strie­hnu­tie na cyk­lis­tov a kor­ču­lia­rov. Ple­ti­vo je reštrikč­né opat­re­nie a dosť nees­te­tic­ké. Infor­mo­va­nie je pre­venč­né, okrem toho vzbu­dí vyš­ší dojem sta­rost­li­vos­ti a pro­fe­si­ona­li­ty. Viem, že je milé kŕmiť kačič­ky a rybič­ky, ale násled­ky sú nežia­du­ce. Navy­še pop­ri infor­mo­va­ní by kúpe­le moh­li zabez­pe­čiť, aby turis­ti nehá­dza­li do jazie­rok min­ce, čím trpia naj­mä vik­tó­rie. Viem, že kúpe­le by muse­li inves­to­vať, ale som pre­sved­če­ný o tom, že by sa to kúpe­ľom vrátilo.


With the idea of buil­ding ponds alle­ged­ly came from Bul­ga­rian ex-​tsar Fer­di­nand I. Coburg during a walk with Imrich Win­ter. They were built in 1934 – 35. (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). The­re are three lar­ger ponds and one smal­ler one. Each of them is slight­ly dif­fe­ren­tly arran­ged. They are loca­ted in the part we call Kúpeľ­ný ostrov (Spa Island). Ther­mal water flo­ws into the ponds. The spe­cies rich­ness of fish in the ponds is not high, part­ly due to the high con­tent of dis­sol­ved sub­stan­ces in ther­mal water. The main inha­bi­tants are fish: gup­pies (Poeci­lia reti­cu­la­ta), mol­lies (Poeci­lia sphe­nops), sword­tails (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koi carp (Cyp­ri­nus car­pio), and gold­fish (Caras­sius aura­tus). Occa­si­onal­ly, irres­pon­sib­le bre­e­ders throw the­ir unwan­ted fish into the ponds. Howe­ver, the­se fish usu­al­ly do not have a long lifes­pan in the pond. Some per­sist, for exam­ple, Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

A spe­cial chap­ter is the let­te­red turt­les Tra­che­mys scrip­ta. Befo­re 2005, the­re was an unbe­a­rab­le num­ber of them. I unders­tand that chil­dren like turt­les, but 30 turt­les in a pond is cer­tain­ly too much. Peop­le depo­sit” turt­les in the ponds when they want to get rid of them. I appe­al to all tho­se inte­res­ted in kee­ping turt­les to con­si­der the­ir opti­ons befo­re buy­ing. Among other ani­mals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Vari­ous spe­cies of water lilies and lotu­ses are repre­sen­ted among the plants – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, roy­al vic­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, swe­et flag – Aco­rus, swe­et flag – Cala­mus, bul­rush – Typ­ha mini­ma, hor­se­tail – Equ­ise­tum, iris – Iris (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). Bam­boo gro­ws in the vici­ni­ty. Vari­ous orna­men­tal flo­wers grow around the edges. Gink­go bilo­ba and other exo­tic tree spe­cies grow near­by. Around 2007, a prob­lem aro­se with ducks. During the sum­mer, one pair of Anas pla­tyr­hyn­chos per­ma­nen­tly sett­led in the ponds. It see­med quite nice, but the ducks quick­ly adap­ted. Espe­cial­ly tou­rists fed them, the ducks lost most of the­ir vigi­lan­ce, and after some time, more ducks joined. It was not a prob­lem to see ten ducks in the ponds. Howe­ver, col­der weat­her even­tu­al­ly came, and tou­rists stop­ped fee­ding the ducks to the same extent. The ducks, howe­ver, had alre­a­dy adap­ted to the­ir new envi­ron­ment and star­ted to nibb­le on the water lilies and other plants avai­lab­le to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reac­ti­on came – after a whi­le, fen­cing” appe­a­red on the ponds, which effec­ti­ve­ly pre­ven­ted ducks. At that time, howe­ver, it was a bit late, and the gre­en parts of the plants were dug down to the bot­tom. For­tu­na­te­ly, water lilies have very deep roots, and they reco­ve­red in the spring. The fol­lo­wing spring, they hel­ped the ponds by plan­ting new water lilies, which are cul­ti­va­ted in gre­en­hou­ses. In 2008, a fen­ce also appe­a­red abo­ve the water lilies as a bar­rier against ducks. I do not con­si­der it a good solu­ti­on. Would­n’t it be more app­rop­ria­te to inform and edu­ca­te tou­rists and locals who want to feed ducks not to do so? Final­ly, even fish. As part of this, the spa could adver­ti­se well. It seems more rea­so­nab­le to me than stan­ding hig­her as a spa poli­ce and wat­ching cyc­lists and ska­ters. The fen­ce is a res­tric­ti­ve mea­su­re and quite una­est­he­tic. Infor­ma­ti­on is pre­ven­ta­ti­ve; besi­des, it cre­a­tes a hig­her impres­si­on of care and pro­fes­si­ona­lism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the con­se­qu­en­ces are unde­si­rab­le. More­over, along­si­de infor­ming, the spa could ensu­re that tou­rists do not throw coins into the ponds, which pri­ma­ri­ly affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am con­vin­ced that it would pay off for the spa.


Der bul­ga­ris­che Ex-​Zar Fer­di­nand I. Coburg hat­te angeb­lich die Idee, Tei­che zu bau­en, wäh­rend er mit Imrich Win­ter spa­zie­ren ging. Sie wur­den in den Jah­ren 1934 – 35 erbaut. (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). Es han­delt sich um drei größe­re Tei­che und einen kle­i­ne­ren. Jeder von ihnen ist etwas anders ges­tal­tet. Sie befin­den sich in einem Abschnitt, den wir Kurin­sel nen­nen. Ther­ma­lwas­ser flie­ßt in die Tei­che. Die Arten­viel­falt der Fis­che in den Tei­chen ist nicht hoch, auch aufg­rund des hohen Gehalts an gelös­ten Stof­fen im Ther­ma­lwas­ser. Die Haupt­be­woh­ner sind Fis­che: Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta), Mol­lys (Poeci­lia sphe­nops), Sch­wertt­rä­ger (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), Koi-​Karpfen (Cyp­ri­nus car­pio) und Gold­fis­che (Caras­sius aura­tus). Unar­ti­ge Züch­ter wer­fen manch­mal ihre Fis­che hine­in, die sie nicht mehr wol­len. Die­se Fis­che haben jedoch in der Regel kei­ne lan­ge Lebens­dau­er im Teich. Eini­ge über­le­ben, zum Beis­piel Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

Eine beson­de­re Epi­so­de sind die Buchs­ta­ben­schildk­röten Tra­che­mys scrip­ta. Vor 2005 gab es dort eine untrag­ba­re Men­ge von ihnen. Ich vers­te­he, dass Schildk­röten für Kin­der zäh­len, aber 30 Schildk­röten in einem Teich sind sicher­lich zu viel. Schildk­röten depo­nie­ren” in den Tei­chen die­je­ni­gen, die sie loswer­den müs­sen. Ich appel­lie­re an alle Inte­res­sier­ten, die Schildk­röten hal­ten möch­ten, ihre Mög­lich­ke­i­ten sorg­fäl­tig abzu­wä­gen. Unter ande­ren Tie­ren gibt es in den Tei­chen hier Frös­che der Gat­tung Rana. Vers­chie­de­ne Arten von See­ro­sen und Lotosb­lu­men sind hier ver­tre­ten – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, Königs­vik­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, Aco­rus, Kal­mus – Cala­mus, Bin­se – Typ­ha mini­ma, Schach­tel­halm – Equ­ise­tum, Sch­wert­li­lie – Iris (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). In der Nähe wächst Bam­bus. An den Rän­dern wach­sen vers­chie­de­ne Zierb­lu­men. In der Nähe wächst Gink­go bilo­ba und ande­re exo­tis­che Bau­mar­ten. Etwa im Jahr 2007 trat das Prob­lem mit Enten auf. Im Lau­fe des Som­mers zogen ein Paar Anas pla­tyr­hyn­chos dau­er­haft in die Tei­che ein. Es schien ziem­lich nett zu sein, aber die Enten pass­ten sich schnell an. Vor allem Tou­ris­ten füt­ter­ten sie, die Enten ver­lo­ren die meis­te Wach­sam­ke­it, und nach einer Wei­le sch­los­sen sich wei­te­re an. Es war kein Prob­lem, zehn Enten in den Tei­chen zu sehen. Mit der Zeit wur­de es jedoch käl­ter, und die Tou­ris­ten hör­ten auf, die Enten in dem Maße zu füt­tern. Die Enten hat­ten sich jedoch bere­its an ihre neue Umge­bung gewöhnt und lie­ßen sich in See­ro­sen und ande­ren Pflan­zen nie­der, die sie zur Ver­fügung hat­ten. Am Ende des Jah­res schien es, dass die Tei­che zers­tört waren.

Eine Reak­ti­on kam – nach einer Wei­le tauch­te Git­ter” auf den Tei­chen auf, das Enten ziem­lich effek­tiv abhielt. Zu die­ser Zeit war es jedoch bere­its etwas spät, und die grünen Tei­le der Pflan­zen wur­den bis auf den Boden heraus­geg­rif­fen. Die See­ro­sen haben glück­li­cher­we­i­se sehr tie­fe Wur­zeln, und im Früh­jahr haben sie sich erholt. Im Früh­jahr des nächs­ten Jah­res hal­fen sie den Tei­chen, indem sie neue See­ro­sen ein­setz­ten, die in Gewächs­hä­u­sern ange­baut wer­den. Im Jahr 2008 tauch­te auch über den See­ro­sen ein Git­ter auf, um Enten zu ver­hin­dern. Ich hal­te das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht bes­ser, Tou­ris­ten und Ein­he­i­mis­che, die Enten füt­tern möch­ten, zu infor­mie­ren und zu erzie­hen? Sch­lie­ßlich auch Fis­che. Im Rah­men des­sen könn­ten die Bäder auch Wer­bung für sich machen. Es sche­int mir ver­nünf­ti­ger zu sein, als höher zu ste­hen und auf Rad­fah­rer und Ska­ter zu war­ten. Draht­git­ter ist eine res­trik­ti­ve Maßnah­me und ziem­lich unschön. Infor­ma­ti­on ist prä­ven­tiv, außer­dem erwec­kt sie einen höhe­ren Ein­druck von Für­sorg­lich­ke­it und Pro­fes­si­ona­li­tät. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fis­che zu füt­tern, aber die Fol­gen sind uner­wün­scht. Außer­dem könn­ten die Bäder neben der Infor­ma­ti­on sichers­tel­len, dass Tou­ris­ten kei­ne Mün­zen in die Tei­che wer­fen, was beson­ders die Vik­to­ria bee­in­träch­tigt. Ich weiß, dass die Bäder inves­tie­ren müss­ten, bin aber über­ze­ugt, dass es sich für die Bäder aus­zah­len würde.


Omlou­vám se za mož­né chy­by v pře­kla­du. Zde je arab­ský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poeci­lia reti­cu­la­ta) ، ومولي (Poeci­lia sphe­nops) ، وسيوف الحاملات (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri) ، وكوي الكارب (Cyp­ri­nus car­pio) وأسماك الذهب (Caras­sius aura­tus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus ، Ore­oc­hro­mis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Tra­che­mys scrip­ta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymp­ha­ea ، Nelum­bo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Cala­mus ، الحبل – Typ­ha mini­ma ، الأرجوان – Equ­ise­tum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas pla­tyr­hyn­chos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Levoča – kráľovské mesto

Hits: 5164

Mes­to Levo­ča leží pod Levočs­ký­mi vrch­mi, vďa­ka svo­jej boha­tej minu­los­ti pat­rí medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá Slo­ven­ska (levo​ca​.sk). Maďar­sky Lőc­se, nemec­ky Leuts­chau, leží v nad­mor­skej výš­ke 570 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 64 km2 žije tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Levočs­ká doli­na, Levočs­ké lúky, Záva­da (Wiki­pe­dia).

Je to sta­ro­by­lé his­to­ric­ké mes­to s pek­ným cen­trom. Kráľov­ské mes­to Slo­ven­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levočs­ké námes­tie pat­rí medzi naj­väč­šie stre­do­ve­ké námes­tia na Slo­ven­sku (roy​al​-towns​.sk). Dnes v Levo­či žije asi 14500 oby­va­te­ľov. Od roku 2009 je mes­to zapí­sa­né na Zozna­me Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (levo​ca​.sk). 

Na mies­te dneš­né­ho mes­ta bolo už na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zu­je kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša juho­vý­chod­ne od mes­ta, kto­rý bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. Dru­há osa­da bola tam, kde je dnes Košic­ká uli­ca (levo​ca​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1249, pod náz­vom Leucha (levo​ca​.sk). V 13. sto­ro­čí sa tu usa­dzu­jú nemec­kí kolo­nis­ti a v roku 1271 sa Levo­ča stá­va hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov (levo​ca​.sk). Hyb­nou silou mes­ta bol obchod. Obcho­do­va­lo sa s han­sov­ný­mi mes­ta­mi, s Kra­ko­vom, s Benát­ka­mi. Reme­sel­ní­ci pro­du­ko­va­li tovar pre celé Uhor­sko a aj Poľ­sko. Neskôr sa Levo­ča sta­la jed­ným z cen­tier rene­san­cie a huma­niz­mu v Uhor­sku (levo​ca​.sk). V roku 1474 nav­ští­vil mes­to Matej Kor­vín, v roku 1497 bra­tia Jage­lov­ci. V tla­čiar­ni bra­tov Bre­ue­rov­cov vyšiel Orbis Pic­tus Jana Amo­sa Komen­ské­ho v šty­roch jazy­koch. V dobe národ­né­ho obro­de­nia bola Levo­ča mies­tom pôso­be­nia štú­rov­cov (roy​al​-towns​.sk). V Levo­či pôso­bil Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, fyzik Albert Fuchs, hereč­ky Lucia Gaži­ová, Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia bol posta­ve­ný dneš­ný veľ­ký far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba star­šie­ho, apoš­to­la (levo​ca​.sk). Mimo­riad­ne cen­ný je jeho inte­ri­ér, kto­rý pred­sta­vu­je jedi­neč­né die­la stre­do­vé­ho sak­rál­ne­ho ume­nia. Nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný hlav­ný oltár svä­té­ho Jaku­ba je s výš­kou 18.6 met­ra naj­vyš­ším svoj­ho dru­hu na sve­te. Je z lipo­vé­ho dre­va v rokoch 15071517 v diel­ni Maj­stra Pav­la (levo​ca​.sk). Námes­tie lemu­je viac ako 50 meš­tian­skych a pat­ri­cij­ských domov, mno­hé sú pome­no­va­né pod­ľa býva­lých maji­te­ľoch (levo​ca​.sk).

V 14. až 15. sto­ro­čí sa mes­to sta­lo stre­do­európ­skym obchod­ným cen­trom (levo​ca​.sk). Mes­to hos­po­dár­sky i kul­túr­ne kul­mi­nu­je na pre­lo­me 15. a 16. sto­ro­čia (levo​ca​.sk). Levočs­ké lýce­um sa sta­lo význam­ným cen­trom slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia štú­rov­cov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na his­to­ric­kom námes­tí je viac ako 50 gotic­kých, rene­sanč­ných a rano­ba­ro­ko­vých pat­ri­cíj­skych domov s arká­do­vi­tý­mi vnút­ro­ný­mi dvor­mi (skon​li​ne​.sk). Levočs­ké hrad­by sú tak­mer kom­plet­ne zacho­va­né, z 15 bášt a veží sa zacho­va­lo 6, z toho tri brá­ny: Košic­ká, Poľ­ská a Men­hard­ská. Pôvod rad­ni­ce sia­ha do 15. sto­ro­čia. Na fasá­de sú maľ­by, kto­ré pred­sta­vu­jú sym­bo­ly občian­skych cnos­tí: stried­mosť, opatr­nosť, udat­nosť, trpez­li­vosť a spra­vod­li­vosť. Dnes je rad­ni­ca spo­je­ná s rene­sanč­nou vežou, kto­rá bola posta­ve­ná v rokoch 16561661 a slú­ži­la ako zvo­ni­ca. Pôvod­ne zo 16. sto­ro­čia pochá­dza kliet­ka han­by, kto­rá sto­jí pred rad­ni­cou. Od 16. sto­ro­čia do roku 1923 bola Levo­ča síd­lom Spiš­skej župy (levo​ca​.sk). V rokoch 17461747 vyučo­val na jezu­it­skom gym­ná­ziu mate­ma­tik, fyzik a astro­nóm Maxi­mi­lián Rudolf Hell. 18. a 19. sto­ro­čí pôso­bi­li v baníc­tve a žele­ziar­stve Prob­st­ne­rov­ci. Po odvo­la­ní Ľudo­ví­ta Štú­ra z bra­ti­slav­ské­ho lýcea, priš­li jeho štu­den­ti na Evan­je­lic­ké lýce­um do Levo­če. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti vznik­la v roku 1844 revo­luč­ná pie­seň, neskôr hym­na Nad Tat­rou sa blýs­ka”, kto­rá sa prvý­krát spie­va­lu tu (Kris­te­ko­vá).

V Levo­či sa koná Medzi­ná­rod­ný kul­túr­ny fes­ti­val Dni Maj­stra Pav­la, fes­ti­val váž­nej hud­by Levočs­ké babie leto, fes­ti­val komor­nej hud­by Kon­ver­gen­cie, súťaž nepro­fe­si­onál­nych diva­del­ných súbo­rov Scé­nic­ká žat­va (Kris­te­ko­vá), tema­tic­ké pre­hliad­ky Potul­ky Levo­čou, Levočs­ká hudob­ná jar, Levočs­ká hudob­ná jeseň, Marián­ska púť, Kar­pat­ský reme­sel­ný trh, Via­noč­ný reme­sel­ný trh, výtvar­ný a foto­gra­fic­ký Ple­nér Maj­stra Pav­la, noč­né podu­ja­tie plné hud­by, spe­vy, sve­tiel Tajom­ná Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


The town of Levo­ča is situ­ated bene­ath the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), and due to its rich his­to­ry, it is among the most visi­ted towns in Slo­va­kia (levo​ca​.sk). In Hun­ga­rian, it is cal­led Lőc­se, and in Ger­man, Leuts­chau, situ­ated at an ele­va­ti­on of 570 meters abo­ve sea level. It covers an area of 64 km² and is home to almost 15,000 resi­dents, with dis­tricts inc­lu­ding Levočs­ká Doli­na, Levočs­ké Lúky, and Záva­da (Wiki­pe­dia).

It is an ancient his­to­ri­cal town with a beau­ti­ful cen­ter, recog­ni­zed as the Roy­al Town of Slo­va­kia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levo­ča Squ­are is among the lar­gest medie­val squ­ares in Slo­va­kia (roy​al​-towns​.sk). As of 2009, the town has been insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List (levo​ca​.sk).

In the area whe­re the pre­sent town stands, the­re were mul­tip­le sett­le­ments around the turn of the 11th and 12th cen­tu­ries, evi­den­ced by the Church of St. Nicho­las sout­he­ast of the town, built in the Roma­ne­sque sty­le. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1249 under the name Leucha (levo​ca​.sk). In the 13th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists sett­led here, and in 1271, Levo­ča beca­me the capi­tal of the Spiš Saxons pro­vin­ce (levo​ca​.sk). The town thri­ved eco­no­mi­cal­ly through tra­de, enga­ging with Han­se­a­tic cities, Kra­kow, and Veni­ce. Later, Levo­ča beca­me one of the cen­ters of the Renais­san­ce and huma­nism in Hun­ga­ry (levo​ca​.sk). In 1474, Matt­hias Cor­vi­nus visi­ted the town, and in 1497, the Jagiel­lo­nian brot­hers. Jan Amos Komen­ský­’s Orbis Pic­tus was prin­ted in four lan­gu­ages at the Bre­uer brot­hers’ prin­ting pre­ss. During the era of nati­onal revi­val, Levo­ča was a hub for the acti­vi­ties of the Štúr scho­ol (roy​al​-towns​.sk). Pro­mi­nent figu­res who lived or wor­ked in Levo­ča inc­lu­de Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, phy­si­cist Albert Fuchs, and act­res­ses Lucia Gaži­ová and Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

In the second half of the 14th cen­tu­ry, the cur­rent lar­ge Parish Church of St. James the Elder, the Apost­le, was built, fea­tu­ring an excep­ti­onal inte­ri­or with uni­que works of late medie­val sac­red art. The late-​Gothic wooden main altar of St. James, stan­ding at a height of 18.6 meters, is the tal­lest of its kind glo­bal­ly, craf­ted from lin­den wood bet­we­en 1507 and 1517 in Mas­ter Pau­l’s works­hop (levo​ca​.sk). The squ­are is lined with over 50 burg­her and pat­ri­cian hou­ses, many named after for­mer owners (levo​ca​.sk).

During the 14th to 15th cen­tu­ries, the town beca­me a Cen­tral Euro­pe­an tra­de cen­ter (levo​ca​.sk). Both eco­no­mi­cal­ly and cul­tu­ral­ly, the town rea­ched its zenith at the turn of the 15th and 16th cen­tu­ries (levo​ca​.sk). Levočs­ké Lýce­um beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter for the Slo­vak nati­onal move­ment led by the Štú­rists (Infor­mač­ná tabu­ľa). The his­to­ric squ­are fea­tu­res over 50 Got­hic, Renais­san­ce, and ear­ly Baro­que burg­her hou­ses with arca­ded inner cour­ty­ards (skon​li​ne​.sk). The city walls of Levo­ča are almost com­ple­te­ly pre­ser­ved, with 6 of the ori­gi­nal 15 bas­ti­ons and towers remai­ning, inc­lu­ding three gates: Košic­ká, Poľ­ská, and Men­hard­ská. The ori­gi­nal town hall dates back to the 15th cen­tu­ry. The faca­de fea­tu­res pain­tings repre­sen­ting sym­bols of civic vir­tu­es: tem­pe­ran­ce, pru­den­ce, cou­ra­ge, patien­ce, and jus­ti­ce. Today, the town hall is con­nec­ted to a Renais­san­ce tower built bet­we­en 1656 and 1661, ser­ving as a belf­ry. The Cage of Sha­me in front of the town hall ori­gi­na­tes from the 16th cen­tu­ry. From the 16th cen­tu­ry to 1923, Levo­ča was the seat of Spiš Coun­ty (levo​ca​.sk). In 1746 – 1747, mat­he­ma­ti­cian, phy­si­cist, and astro­no­mer Maxi­mi­lian Rudolf Hell taught at the Jesu­it gym­na­sium. In the 18th and 19th cen­tu­ries, the Prob­st­ner fami­ly pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in mining and metal­lur­gy. After Ľudo­vít Štú­r’s dis­mis­sal from the Bra­ti­sla­va lyce­um, his stu­dents came to the Evan­ge­li­cal Lyce­um in Levo­ča. In 1844, on this occa­si­on, the revo­lu­ti­ona­ry song, later the ant­hem Nad Tat­rou sa blýs­ka,” was com­po­sed and first sung here (Kris­te­ko­vá).

Levo­ča hosts vari­ous cul­tu­ral events, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Cul­tu­ral Fes­ti­val Days of Mas­ter Paul, Levočs­ké Babie Leto (a fes­ti­val of clas­si­cal music), Con­ver­gen­cies (a cham­ber music fes­ti­val), Sce­nic Har­vest (a com­pe­ti­ti­on for non-​professional the­a­ter groups), the­med tours Wan­de­rings through Levo­ča, Levočs­ká Hudob­ná Jar­ná (Levo­ča Music Spring), Levočs­ká Hudob­ná Jeseň (Levo­ča Music Autumn), Marián­ska Púť (Marian Pilg­ri­ma­ge), Car­pat­hian Craft Mar­ket, Chris­tmas Craft Mar­ket, the artis­tic and pho­tog­rap­hic Mas­ter Paul Open Air, and a night event full of music, sin­ging, and lights cal­led Mys­te­ri­ous Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6453

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post