2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

Hits: 3163

Spiš­ská Sobo­ta je dnes súčas­ťou Pop­ra­du. Je to veľ­mi pek­né mies­to, neveľ­ké, ale o to kraj­šie. Na nie­kto­rých domoch sú zacho­va­né typic­ké spiš­ské strechy.

V 12. sto­ro­čí vznik­la trho­vá osa­da Spiš­ská Sobo­ta, zrej­me na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. Od posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia pat­ri­la k Spo­lo­čen­stvu spiš­ských Sasov. His­to­ric­ké náz­vy: Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). Prí­cho­dom sas­kých Nemcov sa Spiš­ská Sobo­ta sta­la význam­ným mes­tom. Mest­ské prá­va má ude­le­né od roku 1271 od krá­ľa Šte­fa­na V.. Bola hos­po­dár­skym, admi­ni­stra­tív­nym stre­dis­kom, síd­lom cechov, obcho­dov, kul­tú­ry. Tak­mer celý stre­do­vek tu žilo 750900 oby­va­te­ľov. V roku 1545 požiar zni­čil tak­mer polo­vi­cu námes­tia a vežu kos­to­la. V roku 1775 zho­re­lo celé mes­to, ale zno­vu sa posta­vi­lo. V 20. sto­ro­čí naras­ta­la výstav­ba aj počet oby­va­te­ľov. Od roku 1950 je Mest­skou pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou. Archi­tek­to­nic­ký a urba­nis­tic­ký ráz Spiš­skej Sobo­ty je rene­sanč­ný od roku 1775. Hlav­ný oltár Kos­to­la svä­té­ho Jura­ja je die­lom maj­stra Pav­la z Levo­če. Zná­mi rodá­ci: hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). V 17. sto­ro­čí tu žila rez­bár­ska rodi­na Gros­sov­cov, sochá­ri Frid­rich a Ján Bro­koff. Medzi ďal­ších pat­ria: his­to­rik a špe­cia­lis­ta na goti­ku Anton Cyril Glatz, ces­to­va­teľ Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), herec Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1946 je Spiš­ská Sobo­ta mest­skou čas­ťou mes­ta Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš­ská Sobo­ta is now part of Pop­rad. It is a very char­ming pla­ce, not lar­ge in size but all the more beau­ti­ful. Some hou­ses still retain the typi­cal Spiš roofs.

In the 12th cen­tu­ry, the mar­ket sett­le­ment of Spiš­ská Sobo­ta emer­ged, like­ly on the site of an older for­ti­fi­ca­ti­on. From the last third of the 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. His­to­ri­cal names inc­lu­de Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). With the arri­val of Saxon Ger­mans, Spiš­ská Sobo­ta beca­me a sig­ni­fi­cant town. It was gran­ted town pri­vi­le­ges in 1271 by King Step­hen V. It ser­ved as an eco­no­mic, admi­ni­stra­ti­ve cen­ter, and the seat of guilds, tra­de, and cul­tu­re. Almost the enti­re medie­val peri­od saw a popu­la­ti­on of 750 – 900 inha­bi­tants. In 1545, a fire des­tro­y­ed almost half of the squ­are and the church tower. In 1775, the enti­re town bur­ned down, but it was rebu­ilt. In the 20th cen­tu­ry, both cons­truc­ti­on and popu­la­ti­on num­bers grew. Sin­ce 1950, it has been a Muni­ci­pal Monu­ment Reser­ve. The archi­tec­tu­ral and urban cha­rac­ter of Spiš­ská Sobo­ta has been Renais­san­ce sin­ce 1775. The main altar of the Church of St. Geor­ge is the work of Mas­ter Paul of Levo­ča. Famous nati­ves inc­lu­de hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). In the 17th cen­tu­ry, the car­ving fami­ly Gros­sov­cov lived here, sculp­tors Frid­rich and Ján Bro­koff. Other notab­le indi­vi­du­als inc­lu­de his­to­rian and Got­hic spe­cia­list Anton Cyril Glatz, tra­ve­ler Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), and actor Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Sin­ce 1946, Spiš­ská Sobo­ta has been a dis­trict of the city of Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Príchod slovenských hokejistov po zisku striebornej medaily

Hits: 1656

V roku 2012 naši hoke­jis­ti neča­ka­ne donies­li na Slo­ven­sko strie­bor­né medai­ly z Maj­strovs­tiev sve­ta. Foto­gra­fo­val som ako bež­ný občan, nemal som prí­stup do pri­vi­le­go­va­nej zóny”.


In 2012, our hoc­key pla­y­ers une­xpec­ted­ly brought sil­ver medals from the World Cham­pi­ons­hips to Slo­va­kia. I pho­tog­rap­hed as an ordi­na­ry citi­zen; I did not have access to the pri­vi­le­ged zone.”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Slovenské, Šport, Šport

Biele šípy – krátky dokument o ľuďoch, ktorí radi hrajú hokej

Hits: 3363

Hokej je dyna­mic­ký šport, kto­rý sa teší vo sve­te stá­le väč­šej obľu­be. Hokej spá­ja v sebe rých­losť, zruč­nos­ti a stra­te­gic­ké mys­le­nie, resp. inštinkt. Kedy­si sa hral v exte­ri­é­ri na zamrz­nu­tých jaze­rách a rie­kach, naj­mä v Kana­de. V roku 1875 sa v Mon­tre­a­le usku­toč­ni­li prvé orga­ni­zo­va­né zápa­sy. Kaž­dý tím má šesť hrá­čov na ľade, vrá­ta­ne bran­ká­ra. Cie­ľom je dosiah­nuť viac gólov ako súper. Puk sa posú­va hokej­ka­mi po ľade. Hrá sa na tri tre­ti­ny trva­jú­ce 20 minút. Hrá­či sú vyba­ve­ní ochran­ných výstro­jom, pril­bou. Oso­bit­ne brankári.


Hoc­key is a dyna­mic sport that is enjo­y­ing inc­re­a­sing popu­la­ri­ty worl­dwi­de. Hoc­key com­bi­nes spe­ed, skill, and stra­te­gic thin­king, or ins­tinct. It used to be pla­y­ed out­do­ors on fro­zen lakes and rivers, espe­cial­ly in Cana­da. The first orga­ni­zed mat­ches took pla­ce in Mon­tre­al in 1875. Each team has six pla­y­ers on the ice, inc­lu­ding a goal­ke­e­per. The goal is to sco­re more goals than the oppo­nent. The puck is moved across the ice with hoc­key sticks. The game is pla­y­ed in three peri­ods las­ting 20 minu­tes each. Pla­y­ers are equ­ip­ped with pro­tec­ti­ve gear, inc­lu­ding hel­mets, and goal­ke­e­pers have the­ir own spe­ci­fic equipment.


Bie­le šípy v akcii. /​Whi­te Arro­ws in Action


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Turiec, Typ krajiny

Martin – mesto Matice Slovenskej

Hits: 5025

Na nece­lých 68 km2 žije asi 60000 oby­va­te­ľov v Tur­čian­skej kot­li­ne v Mar­ti­ne. Do roku 1950 nie­sol meno Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. Nemec­ký názov je Turz-​Sankt Mar­tin, maďar­ský Turócs­zent­már­ton, latin­ský Sanc­tus Mar­ti­nus, prí­pad­ne Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin je admi­ni­stra­tív­nym a hos­po­dár­skym stre­dis­kom Tur­ca. Prvá zmien­ka o mes­te je z roku 1284 (mar​tin​.sk). V oblas­ti síd­lis­ka Jahod­ník bolo odkry­té poh­re­bis­ko z mlad­šej doby bron­zo­vej. Táto časť Mar­ti­na bola samos­tat­nou osa­dou, kto­rej meno bolo Malá Bys­tri­ca a neskôr Jahod­ník. Písom­ná zmien­ka o nej z roku 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Osa­da Jor­dán exis­to­va­la medzi Draž­kov­ca­mi, Skla­bi­ňou, Dol­ným Jase­nom a Hor­ným Kal­ní­kom. Meno nies­la zrej­me pod­ľa maji­te­ľa – Jor­dá­na, mož­no pod­ľa zásluh na kri­žiac­kych výpra­vách (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – leží na mies­te súčas­nej Mest­skej špor­to­vej haly na Pod­há­ji. Názov zod­po­ve­dal mies­tu, kde sa vyko­ná­va­li obe­ty sta­rým slo­van­ským bož­stvám. Pochá­dza od sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va, na mies­to, kde sa cho­di­li ľudia mod­liť a a vyko­ná­vať obe­ty. Pri tom­to mies­te vznik­la nie­ke­dy v 11. – 12. sto­ro­čí dedi­na Mod­ly (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). O Prie­ko­pe sú zmien­ky z nále­získ pra­ve­kých poh­reb­ných miest. Na dneš­nom Ren­de­zo­ve bolo odkry­té poh­re­bis­ko. Sta­ro­slo­van­ské opev­ne­nia a vyvý­še­ni­ny boli na tom­to mies­te vybu­do­va­né už v 8. sto­ro­čí. V roku 1364 sa Pre­ko­pa spo­mí­na ako orien­tač­ný bod na ces­te do Košíc pri pre­cho­de úži­nou cez Streč­no do Tur­ca (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

Osa­da Mar­tin leža­la na krá­ľov­skej pôde pat­ria­cej pod prá­vo­moc krá­ľov­ské­ho kas­te­lá­na síd­lia­ce­ho na Skla­bin­skom hra­de. Pre vznik a vývoj Mar­ti­na v stre­do­ve­ku mala význam­nú úlo­hu komu­ni­kač­ná polo­ha. Sme­rom na Lip­tov, Žili­nu aj na Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). V Mar­ti­ne sa kona­li gene­rál­ne kon­gre­gá­cie tur­čian­skej a orav­skej šľach­ty. Úra­do­val tu pod­žu­pan a sto­lič­ný súd. Kaž­dý štvr­tok bol na námes­tí trh (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). V rokoch 144314451453 pos­tih­lo Mar­tin a oko­lie zeme­tra­se­nie, v roku 1452 mor (mar​tin​.sk). Od roku 1340 slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (mar​tin​.sk). V roku 1869 tu žilo 2235 oby­va­te­ľov (mar​tin​.sk). Od 17. sto­ro­čia do roku 1922 sa mes­to sta­lo cen­trom Tur­čian­skej župy. Kon­com 19. sto­ro­čia sahttps://www.martin.sk/historia-mesta/d‑1312 tu zača­lo Slo­ven­ské národ­né obro­de­nie, od roku 1863 tu síd­li Mati­ca slo­ven­ská. 30.10.2018 sa prá­ve Mar­tin­skou dekla­rá­ci­ou pri­po­ji­lo Slo­ven­sko k Čes­ku a vznik­la Čes­ko­slo­ven­ská repub­li­ka. 24.8.1994 bol Mar­tin záko­nom vyhlá­se­ný za národ­né kul­túr­ne cen­trum Slo­vá­kov. Mes­to má tie­to mest­ské čas­ti: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk). 

Osob­nos­ti Mar­ti­na: malia­ri Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, herec Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk), hoke­jis­ti Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk), spi­so­va­teľ Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá, rod. Luká­či­ová (wiki​pe​dia​.sk), vedec Andrej Kmeť, moto­cyk­lis­ta Jaro­slav Kat­ri­ňák, atlét­ka Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). V Mar­ti­ne pôso­bil Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


On just under 68 km², about 60,000 inha­bi­tants live in the Turiec Basin in Mar­tin. Until 1950, it was cal­led Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin. The Ger­man name is Turz-​Sankt Mar­tin, Hun­ga­rian Turócs­zent­már­ton, Latin Sanc­tus Mar­ti­nus, or Mar­ti­no­po­lis (wiki​pe​dia​.sk). Mar­tin is the admi­ni­stra­ti­ve and eco­no­mic cen­ter of Turiec. The first men­ti­on of the town is from 1284 (mar​tin​.sk). In the area of the Jahod­ník sett­le­ment, a burial site from the Youn­ger Bron­ze Age was dis­co­ve­red. This part of Mar­tin was a sepa­ra­te sett­le­ment cal­led Malá Bys­tri­ca and later Jahod­ník. A writ­ten men­ti­on of it dates back to 1258 (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The sett­le­ment Jor­dán exis­ted bet­we­en Draž­kov­ce, Skla­bi­ňa, Dol­ný Jase­nov, and Hor­ný Kal­ník. The name was pro­bab­ly deri­ved from the owner – Jor­dán, possib­ly from achie­ve­ments in the Cru­sa­des (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). Mod­ly – loca­ted at the site of the cur­rent City Sports Hall in Pod­háj. The name cor­res­ponds to the pla­ce whe­re sac­ri­fi­ces were made to ancient Sla­vic dei­ties. It comes from the Old Sla­vic word for the pla­ce whe­re peop­le went to pray and make sac­ri­fi­ces. A vil­la­ge cal­led Mod­ly was estab­lis­hed here some­ti­me in the 11th12th cen­tu­ry (kul​tur​ne​cen​trum​.sk). The­re are men­ti­ons of Prie­ko­pa from the fin­dings of pre­his­to­ric burial sites. A burial site was dis­co­ve­red on toda­y­’s Ren­de­zo­ve. Old Sla­vic for­ti­fi­ca­ti­ons and ele­va­ti­ons were built at this loca­ti­on as ear­ly as the 8th cen­tu­ry. In 1364, Prie­ko­pa was men­ti­oned as a land­mark on the road to Koši­ce when cros­sing the strait through Streč­no to Turiec (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

The sett­le­ment of Mar­tin was situ­ated on roy­al land under the juris­dic­ti­on of the roy­al cas­tel­lan resi­ding at Skla­bin­ský hrad. The stra­te­gic loca­ti­on pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the emer­gen­ce and deve­lop­ment of Mar­tin in the Midd­le Ages, exten­ding towards Lip­tov, Žili­na, and Skla­bin­ský hrad (mar​tin​.sk). Gene­ral con­gre­ga­ti­ons of the Turiec and Ora­va nobi­li­ty were held in Mar­tin. The depu­ty and coun­ty court ope­ra­ted here. A mar­ket was held on the squ­are eve­ry Thurs­day (kul​tur​ne​cen​trum​.sk).

In the years 1443 to 1445 and 1453, eart­hqu­akes struck Mar­tin and its sur­roun­dings, and in 1452, the­re was an outb­re­ak of pla­gue (mar​tin​.sk). Sin­ce 1340, it has been a free roy­al town (mar​tin​.sk). In 1869, the­re were 2,235 inha­bi­tants living here (mar​tin​.sk). From the 17th cen­tu­ry until 1922, the city beca­me the cen­ter of Turiec Coun­ty. In the late 19th cen­tu­ry, the Slo­vak Nati­onal Revi­val began here, and sin­ce 1863, Mati­ca slo­ven­ská has been hea­dqu­ar­te­red here. On Octo­ber 30, 2018, Slo­va­kia joined Cze­cho­slo­va­kia through the Mar­tin Dec­la­ra­ti­on, for­ming the Cze­cho­slo­vak Repub­lic. On August 24, 1994, Mar­tin was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral cen­ter of the Slo­vaks by law. The city has the fol­lo­wing dis­tricts: Jahod­ní­ky, Košú­ty, Ľado­veň, Pod­háj, Prie­ko­pa, Sever, Stred, Tom­ča­ny, Zátur­čie (wiki​pe​dia​.sk).

Pro­mi­nent per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Mar­tin inc­lu­de pain­ters Jan­ko Ale­xy, Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, Mar­tin Ben­ka, and actor Ľuboš Kos­tel­ný (wikipedia.en), as well as Oľga Boro­dá­čo­vá, Zuza­na Kro­ne­ro­vá, Hana Melič­ko­vá (wiki​pe​dia​.sk). Notab­le hoc­key pla­y­ers from Mar­tin inc­lu­de Róbert Šveh­la, Rado­van Somík, Zde­no Cíger, Peter Smrek (wikipedia.en), Oto Haš­čák, and Peter Bar­toš (wiki​pe​dia​.sk). The city has also been con­nec­ted to wri­ter Jan­ko Jesen­ský (wikipedia.en), Oľga Fel­de­ko­vá (mai­den name Luká­či­ová) (wiki​pe​dia​.sk), scien­tist Andrej Kmeť, motor­cyc­list Jaro­slav Kat­ri­ňák, and athle­te Jana Klo­co­vá (wikipedia.en). In Mar­tin, notab­le his­to­ri­cal figu­res who have lived or wor­ked inc­lu­de Jan­ko Jesen­ský, Ele­na Maróthy-​Šoltésová, Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Mar­tin Kuku­čín, Fran­ti­šek Heč­ko, Šte­fan Krč­mé­ry, Emil Bole­slav Lukáč, Ľudo Mis­trík Ondre­jov, Jozef Cíger Hron­ský, Július Barč Ivan, Mária Rázu­so­vá Mar­tá­ko­vá, Mar­tin Rázus, Ľudo­vít Ful­la, and Karel Plic­ka (mar​tin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post