2011, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské mestá

Banská Bystrica, mesto v strede Slovenska

Hits: 5910

Banská Bystrica je centrum stredného Slovenska aj celého Slovenska. V minulosti boli snahy, aby práve Bystrica bola hlavným mestom Slovenska. Niektoré centrálne inštitúcie tu aj sídlia. Bola hlavným mestom stredoslovenského kraja. V Banskej Bystrici sú čiastočne zachované hradby a nachádza sa tu aj hrad. Cez mesto preteká rieka Hron. Nad mestom sa vypína vrch Urpín, podľa ktorého je pomenované aj domáce pivo. Mesto je aj dopravným uzlom: na trase Zvolen – Vrútky, smer Brezno, Červená Skala, smer Donovaly, smer Ružomberok. Letisko mesto nemá, neďaleko sa nachádza medzinárodné letisko Sliač. Banská Bystrica má jeden z najkrajších cintorínov, aké som kedy videl. Nemecky je Banská Bystrica Neusohl, maďarsky Besztercebánya, latinsky Neosolium. Iné historické názvy: Bystrice, Byztherze, Byzterchebana, Biztrichie, Novo Solio, Wystricia, Byztrice, Bistrichie Soliensis, Bystricia, Nouisolium, Byztricia, Bystrichia, Bistricium, Novum Zolium, Novizolium, Nouozolium, Beszterczebánya, Banska Bistryca, Besztercebánya, Baňská Bystrica (Wikipedia), Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Novisolium, Besztercze-Bánya (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 362 metrov (Wikipedia). Žije tu necelých 80 000 obyvateľov, je šiestym najväčším mestom na Slovensku vďaka tomu (Wikipedia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďuriančik). Mesto bolo osídlené už v 9. storočí (Wikipedia).

Osada Bystrica ležiaca vo Zvolenskej kotline, v údolí Hronu medzi Kremnickými, Starohorskými vrchmi a Poľanou sa vďaka saským kolonistom, ktorí na území dnešného mesta vytvorili základňu banskej výroby, stala významnou (banskabytrica.sk). Od roku 1255 bola Banská Bystrica kráľovským mestom Uhorska (Wikipedia). V minulosti sa tu ťažila najmä meď, železo a striebro (Wikipedia). V roku 1380 došlo ku založeniu Zväzu stredoslovenských banských miest (banskabystrica.sk). V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod, alebo aj Neusohler Kupferhandel), ktorá bola v 16. storočí jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby (Wikipedia). V roku 1495 došlo k založeniu Turzovsko – Fuggerovskej spoločnosti s meďou (banskabystrica.sk). Vďaka tureckej expanzii sa v roku 1589 nechalo mesto opevniť kamennými hradbami (Wikipedia). V roku 1605 došlo k obsadeniu a vyplieneniu mesta hajdúchmi Štefana Bočkaja. V roku 1620 zvolili Gabriela Bethlena za uhorského kráľa (v dnešnom Bethlenovom dome na Dolnej ulici). Tradičné radvanské jarmoky sa konajú od roku 1655. Od roku 1841 začína fungovať mestské divadlo (banskabystrica.sk).

Počas 2. svetovej vojny, po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským aj administratívnym centrom Slovenska. Sídlila tu aj Slovenská národná rada, prišla sem aj delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne aj predstavitelia moskovského vedenia Komunistickej strany Československa. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia (Wikipedia). V roku 1981 bola odovzdaná Rooseveltova nemocnica. V roku 1992 bola zriadená Univerzita Mateja Bela a rokom 1997 sa začína písať história Akadémie umení (banskabystrica.sk). Vďaka historickému centru a blízkym horám je mesto populárnou zimnou aj letnou turistickou destináciou (Wikipedia). Stredoveké centrum mesta je od roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál mestského hradu (Barbakan) je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia).

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Funkciou hradu bolo chrániť výnosy s ťažby drahých kovov a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Areál tvorí kostol Panny Márie, Matejov dom, tzv. slovenský kostol, radnica, budova fary, kamenné opevnenie s baštami a vstupná brána s barbakanom. V roku 2005 prebehla kompletná rekonštrukcia mestského hradu. Od roku 2009 je v priestoroch hradu kaviareň a reštaurácia (wikipedia.sk).

Samotné centrum tvorí dohora sa tiahnuce námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, fontánou a šikmou mestskou vežou. V meste sa nachádza sa tu kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ, kostol Nanebovzatia Panny Márie, Thurzov dom, Benického dom, galéria Dominika Skuteckého, katedrálny chrám svätého Františka Xaverského, Ebnerovský dom, biskupský palác na nám. SNP, naklonená Hodinová veža, Kamenná vila, Národný dom (Wikipedia), kostol svätej Alžbety, Bethlenov dom (banskabystrica.sk) pamätník SNP.

Kaplnka svätej Barbory, patrónka baníkov obsahuje oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka. V areáli je aj stará radnica – Pretórium (Wikipedia). V meste pôsobí Štátna opera, tanečné divadlo „Štúdio tanca„, Bábkové divadlo na Rázcestí a Divadlo z Pasáže, ktoré ako jediné na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Konajú sa tu bienále bábkarskej tvorby „Bábkarská Bystrica“ (Wikipedia). Stredoslovenské múzeum sídli v Thurzovom dome. V Mestskom hrad je Štátna Galéria. Múzeum Slovenského národného povstania zahŕňa viac ako 200 000 exponátov. Mesto poskytuje priestor aj Literárnemu a hudobnému múzeu a Poštovému múzeu Slovenskej pošty (Wikipedia). Pôsobí tu hokejový klub HC `05, futbalový klub FK Dukla, známy je Armádny športový klub Dukla Banská Bystrica (AŠK) (Wikipedia). V roku 1959 sa v Banskej Bystrici konal prvý filmový festival československého filmu, na ktorom sa prezentoval napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lipský, Vladimír Svitáček, Ján Roháč (Ivan Klimeš). Banská Bystrica sa skladá s týchto mestských častí: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka. Známe je sídlisko Fončorda, časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok (Wikipedia). V Banskej Bystrici sa narodili napr. (Wikipedia):

  • hudobní skladatelia Ján Cikker, Viliam Figuš-Bystrý
  • spisovateľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliacky (literárny vedec, scenárista), Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, Peter Karvaš (dramatik a divadelný teoretik)
  • maliar Dominik Skutecký
  • operný spevák Martin Babjak
  • operný režisér Marián Chudovský
  • fotograf Karol Benický
  • herci Pavol Bielik (režisér aj scenárista), Dušan Cinkota, Deana Horváthová (Jakubisková) (dnes aj filmová producentka), Ján Koleník
  • hokejisti Richard Zedník, Michal Handzuš, Vladimír Országh (dnes tréner bystrických hokejistov), Tomáš Surový
  • bežkyňa na lyžiach Alena Procházková

V Banskej Bystrici pôsobili napr.: spisovatelia Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, básnik Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Jozef Božetech Klemens (Wikipedia), biskup Rudolf Baláž, spisovateľ a historik Matej Bel, básnik Andrej Sládkovič, generál Ján Golian, vynálezca Jozef Murgaš, spisovateľka Hana Ponická, futbalista Marek Hamšík, hokejisti Peter Budaj, Ivan Majeský (Wikipedia). Partnerskými mestami Banskej Bystrice sú napr.: britský Durham, české Hradec Králové, srbský Vršac, grécka Larissa, ruská Tula, chorvátsky Zadar, francúzsky Saint-Étienne, americký Charleston(Wikipedia), maďarský Salgótarján (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské mestá, Poľsko, Typ

Krakov – kráľovské mesto Poľska

Hits: 1931

Krakov som mal možnosť navštíviť na veľmi krátku dobu. Určite sa stal objektom môjho záujmu v najbližších rokoch. Je druhým najväčším mestom Poľska s 800 tisícmi obyvateľmi (topky.sk), jeho rozloha je 327 km2. V roku 1791 tu žilo 23 591 obyvateľov, v roku 1900 85 300, v roku 1945 takmer 300 000 (wikipedia). V metropolitnej oblasti žije 1.3 milióna obyvateľov. Poľské pomenovanie je Kraków [krakuf], nemecké Krakau. Leží na hornom toku Visly (wikipedia.sk). Pomenovania pochádza od kniežaťa Kraka (Dlugosz,1961). V Poľsku je považovaný za Slovana, avšak veľmi pravdepodobne to bol Kelt. Jeho keltské meno znelo asi Carragh (Wikipedia CZ).

Krakov je mestom kultúry, festivalov, celý rok sú na uliciach pouliční muzikanti v dobových šatách (sme.sk). Oblasť starého mesta spolu s historickou zástavbou je od roku 1978 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Wikipedia CZ). Krakov je iba jedným zo šiestich miest na svete, v ktorých je obraz Leonarda da Vinciho. Jeho Dáma s hranostajom je vystavená v múzeu Czartoryjských (sme.sk).

Počas druhej svetovej vojny malo mesto Krakov šťastie, zostalo neporušený (topky.sk). V Starom meste je množstvo historických budov, v celom meste je viac ako 6 tisíc historických objektov (wikipedia.sk). Collegium Maius je najstaršia budova univerzity v Poľsku, pochádza z 15. storočia. Patrí jednej z najstarších európskych univerzít – Krakovskej jagelovskej, založenej v roku 1364. Rynek Główny je veľké stredoveké trhovisko, najväčšie poľské, dvesto metrov široké a 200 metrov dlhé. Bolo založené v roku 1257 (topky.sk). Nachádza sa tu kostol Panny Márie, ktorého dve veže sa výrazne od seba odlišujú. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov), kde sa kedysi obchodovalo s textilom. Dnes sa tu predávajú remeselné výrobky a suveníry a na prezentuje sa poľské výtvarné umenie 19. storočia (nomad.sk).

Mariánsky kostol je druhý chrám, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov, dnešná podoba je rekonštrukciou z 15. storočia (topky.sk). Jeho zvláštnosťou je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia, ktoré vytvoril Wit Stwosz. Tvorí ho 12 pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva, ktoré sú veľmi precízne opracované. Na námestí sa nachádza aj šikmá veža Ratusz, ktorá je vysoká 70 metrov a jej odchýlenie 55 cm spôsobila víchrica v roku 1703 (sme.sk).

Kráľovský hrad – Wawel je symbolom Poľska, srdcom poľskej histórie. 500 rokov bol sídlom poľských kráľov. Bol korunovačným mestom aj potom, čo sa Varšava stala hlavným mestom. Prvá pevnosť tu stála už v 11. storočí, dnešný hrad pochádza zo 16. storočia. Wawelská katedrála bola dokončená v roku 1364 (topky.sk). Vo Waweli sa nachádza obrí zvon Zygmunda, ktorý je tretím najťažším zvonom na svete. Váži 18 ton, je vysoký 199 cm, priemer má 242 cm, hrubý od 7 do 21 cm, na jeho rozkývanie je treba 10 mužov. Je o 350 rokov starší ako Big Ben v Londýne. Odlial ho Hans Beham za kráľa Žigmunda I. Starého v roku 1520. Rozozvučí sa na Vianoce, Nový rok, Veľkú noc a na iné náboženské sviatky (sme.sk).

Neďaleko od centra sa nachádzajú nezvyčajné tvarované kopce, ktoré sa podobajú na niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola navŕšená človekom s dreveným základom. Archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi astronomický kalendár Keltov. Najviac opradený povesťami je Krzemionky – kopec Krakusaktorý je mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký takmer 17 metrov a bol postavený pravdepodobne v 7. storočí. Z kopca Kosciuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov (sme.sk). 

Krakov vznikol okolo roku 800, bol postavený obranný hrad Vislanov na križovatke obchodných ciest. Koncom 9. storočia bol súčasťou Veľkej Moravy. V 10. storočí bol postavený hrad Wawel a okolo roku 999 sa mesto stalo súčasťou Poľska. V 14. až 16. storočí mesto prekvitalo, bolo hlavným mestom, od roku 1320 korunovačným mestom (wikipedia.sk). Do roku 1734 (Wikipedia CZ). Od roku 1795 do 1809 a následne po roku 1846 patrilo do Rakúsko-Uhorskej monarchie. V období 1809 – 1815 bol Krakov súčasťou Varšavského kniežatstva. Po roku 1918 je mesto opäť súčasťou Poľska. Po roku 1945 sa vďaka priemyselnému stredisku Nowa Huta stal mestom s najväčším metalurgickým závodom v Poľsku (wikipedia.sk).

Povesť o Krakovi a drakov vraví, že v dávnych dobách sa v skalách usadil nebezpečný sedmohlavý drak. Tyranizoval obyvateľov, napádal dobytok, nikto sa jej nevedel postaviť. Až sa prihlásil mladý krajčír. Naplnil ovcu sírou, pomazal ju krvou a predhodil ju drakovi. Drak ovcu zožral, ale v bruchu sa mu vznietil oheň. Preto sa šiel napiť vody do Visly. Hltavo pil, až vybuchol. Za odmenu dostal za ženu princeznú a kráľ Krak preniesol svoje sídlo na Wawelský kopec a založil mesto Krakov (Zapletalová).

Krakov ponúka bohatý kultúrny program počas celého roka. V júni sa konajú Dni Krakova s množstvo koncertov, divadelných predstavení. Lajkonik je veľtrh ľudového umenia a slávnosť založená na príbehu pltníka, ktorý porazil Tatárov prezlečením sa za chána. Známe sú organové koncerty na predmestí v opátske Tyniec. Od mája do septembra sa koná Bienále grafiky. Koniec mája patrí Krakovskému filmovému festivalu, kde sa súťaží o cenu Zlatého draka. Osobnosti Krakowa: filmári Andrzej Vajda, Roman Polanski (topky.sk), astronóm, vedec Mikuláš Kopernik, český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, komorský gór Ján III. Turzo, podnikateľ a záchranca židov Oskar Schindler, pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla), herec a režisér Jerzy Stuhr, tenistka Agnieszka Radwanska, pilot formuly 1 Robert Kubica (wikipedia.sk). V centre je plno reštauráií, bistier, pizzérií, kaviarní a čokoládovní. Na uliciach dostať praclíky – obwarzanky. Množstvo nápojov zo sladu a chmeľu, veľmi veľký výber morských rýb a plodov, napriek veľkej vzdialenosti od mora (Folta). Všetky ulice pekne do seba zapadajú, ťažko vás prekvapí moderná budova. Paláce, synagógy, zapriahnuté kone vás prenesú do dávnej minulosti. Na prechádzke mestom sa je na čo pozerať. Nie nadarmo je Krakov prezývaný aj mestom kráľov (Koczová).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Vodné nádrže

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 60352

Piešťany sú krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať pokoj. V Piešťanoch sa ľudia neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. Parky zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne turistický ruch. Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. Stopy osídlenia okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. Pramene vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú Kelti. V prvom až štvrtom storočí tu bolo osídlenie germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé slovanské kmene. Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli Piešťany súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo (Wikipédia).

V minulosti boli Piešťany spomenuté v histórii ako Pessen, Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov Piešťany je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy Piešťan: 1113 – Pescan, 1299 – Pekchen, 1348 – Posseen, 1357 – Pechen, 1429 – Pestien, Pestyen, 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – Piesthen, 1546 – Pestien, 1552 – Pestiien, 1564 – Pyšten, 1588 – Pestien, 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – Pösthenimu, Piesthan, Pischtan, 1747- Pissteny, 1774 – Püstin, Piesscžany, Teplicz, Teplicze, 1786 – Pűschtin, Piečany, 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, Pjessčany, Pěssťany, 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – Pistyan, Pistyán, Piestyan, Píšťany, Pystjan, Pystyan, Pystyán, 1920 – Piešťany. Maďarsky sú Piešťany Pöstyén, nemecky Pistyan, poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144 domov (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali Piešťany mestské výsady a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná osada Teplice. V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou Piešťany a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (Piešťany patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a kúpele do roku 1940. V roku 1802 navštívil Piešťany Ludwig van Beethoven. Katastrofické rozmery mala na Piešťany povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky budovy (Mednyanský A., 1971) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná štatistika, Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza Dom umenia, v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné súbory, koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „Krasko„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri múzeá. Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí pamätná izba Ivana Krasku na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, Vila doktora Lisku a asi 6 km vzdialené hradisko Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). Veteran Car Club Piešťany má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä ON Semiconductor (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke zariadenia a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná Piešťanský hudobný festival. Od roku 1999 Piešťanské organové dni. Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia Sochy piešťanských parkov, od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival Cinematik. Ďalšími filmovými festivalmi sú Kineama, Astrofilm a Eurotour. V lete už tradične sa koná Truck Country, Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov Victoria Regia, ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival Hodokvas. Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby BeeFree. Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geišberg, známa moderátorka Alena Heribanová, kanoista Slavomír Kňazovický, kajakár Róbert Erban, kajakárka Marcela Erbanová, plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti Branko Radivojevič a Michel Miklík, futbalista Filip Hološko, tenistki Magdaléna Rybáriková a Dominika Cibulková. V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: Miloš Bazovský, Zolo Palugay, Gejza Vámoš, Ivan Krasko, Jozef Dodo Šošoka (Wikipédia), herci Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti Lukáš Lacko, horolozec Vladimír Plulík. Pôsobili tu básnik, prozaik Ivan Krasko, dramatik a spisovateľ Ivan Stodola, maliar Martin Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar Janko Alexy, sochár Valér Vavro, džezový hudobník Jozef Dodo Šošoka.

Literatúra

  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, PMDD, Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, 1971: Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, Bratislava, p. 57, 188

Odkazy

Rieka Váh Rymplerova važina – Medzi kúpaliskom Sĺňava a Ratnovskou zátokou sa nachádza tzv. Rymplerova važina. Pred viac ako sto rokmi to bol areál mäkkého lúhu s prevládajúcou vŕbou bielou – Salix alba, topoľom čiernym – Populus nigra, topoľom bielym – Populus alba a topoľom sivým – Populus x canescens. Rastú tu čremchy, hloh, baza, krovité vŕby. Na brehoch potoka rastie kosatec žltý – Iris pseudacorus. Najmä v minulosti to bola oblasť chovu hydiny a pasenia dobytka (František Bača – Piešťanský týždeň). Sĺňava bola vybudovaná v rokoch 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňava vodná nádrž Sĺňava vznikla zahradením rieky Váh. Pri prechádzkach na nábreží Váhu možno zazrieť najrozličnejšie druhy vodného vtáctva. Pozornosť vzbudzujú predovšetkým majestátne labute hrbozobé. Najradšej sa zhromažďujú spolu s čajkami smejivými a kačicami divými pod Kolonádovým mostom, kde ich už tradične prikrmujú nielen deti, ale i mnohí návštevníci Piešťan. Najmä v zimných mesiacoch sa k labutiam pripájajú aj kačice divé, lysky čierne. Údolím Váhu sa tiahne dôležitá migračná cesta vtákov. Vodnú nádrž Sĺňava, využívajú operenci pri jarnom a jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu na svojich ďalekých cestách. Niektoré druhy čajok a kačíc zo severnej Európy, hlavne z Pobaltia a Ruska, na Sĺňave i zimujú. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi, určité úseky vodných plôch nezamŕzajú ani v silných mrazoch. Preto patrí Sĺňava medzi najvýznamnejšie zimoviská vodného vtáctva v SR. Na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy každoročne vyhniezdi niekoľko tisíc párov čajok smejivých. K zaujímavostiam patrí, že práve tu zahniezdila prvýkrát na Slovensku aj veľká čajka bielohlavá a čajka sivá. Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje hniezdna kolónia rybára riečneho. Tento štíhly vzdušný akrobat je zaradený do Červenej knihy ohrozených druhov a preto vyžaduje prísnu ochranu. Na Sĺňave prebieha intenzívny ornitologický výskum. Dlhoročné výskumy preukázali význam a dôležitosť tejto lokality pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo. Preto bola Sĺňava v roku 1980 zaradená do siete chránených území. V súčasnosti má štatút chráneného areálu a jeho rozloha je 430 hektárov (Kornel Duffek).

Centrum Kursalon –  reštaurácia, priestor pre konanie spoločenských a kultúrnych podujatí. Podľa Tibora Urbánka (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4) Kursalon bola prvá reprezentatívna budova postavená Ľudovítom Winterom v roku 1894  (piestany.sk). Kursalon je mladší názov celého objektu, v ktorom je od roku 1928 múzeum, a ktorý nesie názov Kúpeľná dvorana (iestany.sk). Kaplnka Božského srdca Ježišovho – sa nachádza pred Kolonádnym mostom. Je to novogotická stavba postavená v roku 1897 (piestany.sk). Victoria Regia – Hotel Victoria Regia je na začiatku Winterovej ulice, oproti hotelu Lipa. Ide o pôvodne klasicistickú vilu Türökyho z 19. storočia, prestavanú na romantickú (piestany.sk). Evanjelický kostol (Winterova 1) – je jednoloďový gotický chrám postavený v roku 1905 (piestany.sk). Stará lekáreň na Winterovej ulici  má bohatú secesnú výzdobu na hlavnej fasáde. Na uličnej fasáde je posledný skriňový secesný výklad s pôvodnými reklamami lekárne (piestany.sk). Riaditeľstvo kúpeľov na Winterovej 29 je najstaršou funkčnou budovou v meste (piestany.sk). Vojenský kúpeľný ústav na Teplickej 81 vybudovali v roku 1863. Od prvopočiatku slúžil ubytovaniu a stravovaniu kúpeľných pacientov z radov príslušníkov armády (piestany.sk). Zelený strom na Winterovej ulici bol za dobu svojej existencie rezidenciou nájomcu a riaditeľa kúpeľov, hotelom a nakoniec sa stal liečebným domom (piestany.sk). Liečebný dom Slovan bol pôvodne funkčný hotel Grand Hotel Royal, postavený v roku 1906. Veľkolepo zdobená sála slúžila ako koncertné auditórium, usporadúvali sa v nej medzinárodné konferencie a iné významné podujatia. Od roku 1986 je objekt uzatvorený (piestany.sk). Slovan bol pýchou Piešťan, dnes bohužiaľ je jeho hanbou. Chátra čoraz viac, všetky snahy čokoľvek s kedysi krásnym hotelom, zlyhali. Bojím sa toho, že celý objekt bude asanovaný. Hotel Lipa bol postavený v roku 1912 (piestany.sk). V 90-tych rokov 20. storočia Lipu postihol požiar a odvtedy je zničená.

Mosty Kolonádny most – spája centrum mesta s kúpeľným ostrovom. Bol postavený v roku 1933 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ pochádza z roku 1642 a znamená „Uzdravujúce piešťanské kúpele“ (Piešťanské informačné centrum). Barlolamač – dielo Roberta Kühmayera sa nachádza začiatku Kolonádneho mosta, je symbolom Piešťan. Podľa prameňa, Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4, kresliar Artur Heyer naskicoval Ľudovítovi Winterovi obraz „Lámača barlí„, ktorý dal Ľudovít patentovať. Neskôr, v roku 1930 dal barlolamača zvečniť do bronzu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Krajinský most – na mieste, kde je teraz Krajinský most, bol predtým starý drevený most Erdödyovcov. V roku 1932 Ľudovít Winter postavil efektný most, ktorý umožnil postaviť príjazdovú cestu ku Thermii (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové rozpätie oblúka je 52 metrov. Nosná konštrukcia je zložená z dvoch horných upnutých oblúkov. Preto sa tomuto mostu často hovorí aj oblúkový. V tej dobe patril k najodvážnejším mostným konštrukciám u nás. V roku 1932 bola na moste pamätná tabuľa s nápisom: „Most prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka pomenovaný Slovenskou krajinou na pamäť jeho 80. narodenín (1850 – 1930).“ Nemci cez druhú svetovú vojnu, keď Piešťany opúšťali v noci z 3. na 4. apríla 1945, most poškodili. Sovietska armáda hneď 5. apríla začala most opravovať a čoskoro ho aj opravila a doplnila o stavidlo na stabilizáciu hladiny Obtokového ramena (Moretová D., 2012, Revue Piešťany, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Ulice Územie dnešného Floreátu bola do roku 1918 záplavovým územím, plný vegetácie. Vtedy ho Ľudovít Winter kúpil od grófa Viliama Erdödyho. Nazval ho Floreát (z latinčiny – nech rozkvitá) (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Na cintoríne na Bratislavskej ceste sa nachádza Pamätník obetí holokaustu. Na Štefánikovej ulici sa nachádza Pranier – pieskovcový stĺp hanby vytvorený okolo roku 1830. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: „Newolám žádneho, prímam každého“. Ku stĺpu pripútavali delikventa za nohy a okolo pása okovami (piestany.sk).

Budovy Starý kláštor je na Detvianskej ulici č. 9. Predstavuje pozostatky najstaršej murovanej sakrálnej budovy na území dnešného mesta. Pochádza zo 14. storočia. Na ploche lode chrámovej stavby sa nachádzajú zvyšky základov staršej budovy, zrejme románskej kamennej stavby. Najstaršie tu nájdené mince pochádzajú z čias vlády uhorského kráľa Kolomana I. (1095 – 1116). O Starom kláštore sa uvažovalo ako o kláštore templárov, avšak ide iba o legendu (Krupa V., Klčo M., 2004: Starý kláštor v Piešťanoch, archeologický výskum lokality v rokoch 1991 – 1994, Zborník Pamiatky Trnavy a trnavského kraja, č. 7, Trnava). Dnes zostali z kláštora už len ruiny. Ružový mlyn – Ružový mlyn dal postaviť v roku 1917 Ľudovít Winter ako výkrmňu ošípaných (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odkedy ho dali opraviť ;-). Dom umenia je prvá mimobratislavská stavba divadla po 2. svetovej vojne, realizovaná v rokoch 1974 – 1979 (piestany.sk).

Use Facebook to Comment on this Post