2006-2010, 2009, Čachtické Karpaty, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina, Stredné Považie

Čachtické Karpaty cestou na Čachtický hrad

Hits: 2897

Oko­lie Čach­tíc je cel­kom zau­jí­ma­vé aj pre foto­gra­fa. Ja som ces­tou na Čach­tic­ký hrad uro­bil neja­ké foto­gra­fie. Neďa­le­ko sa nachá­dza chrá­ne­ná loka­li­ta Veľ­ký Ple­ši­vec a v Nedzov­skom kra­se sú verej­nos­ti neprí­stup­né jas­ky­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Čach­tic­ké Kar­pa­ty sú jed­ným zo šty­roch pod­cel­kov Malých Kar­pát. Sú ich naj­se­ver­nej­šou čas­ťou. Na juhu nad­vä­zu­jú na Pezin­ské Kar­pa­ty, od kto­rých ich odde­ľu­je Pod­ky­lav­ský potok a Holeš­ka. Od Podu­naj­skej pahor­ka­ti­ny sú odde­le­né výraz­nou zlo­mo­vou líni­ou. Samot­né sa delia na Ple­ši­vec a sever­nej­šie Nedze. Sú tu zastú­pe­né šty­ri chrá­ne­né úze­mia: Čach­tic­ká jas­ky­ňa, Čach­tic­ký hrad­ný vrch, Málo­vá a Ple­ši­vec. V cen­trál­nej čas­ti Čach­tic­kých Kar­pát sa nachá­dza Čach­tic­ký kras (Wiki­pe­dia).

Čach­tic­ké Kar­pa­ty pat­ria do sústa­vy chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000. Pre­važ­nú časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu pokrý­va­jú les­né bio­to­py, naj­mä tep­lo­mil­né panón­ske dubo­vé lesy, menej zastú­pe­né sú váp­no­mil­né buko­vé lesy a naj­me­nej lipovo-​javorové suti­no­vé lesy. Význam­ný je výskyt xero­term­ných neles­ných bio­to­pov, ras­tie tu napr. klin­ček včas­ný Lum­nit­ze­rov – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, kto­rý tu dosa­hu­je sever­nú hra­ni­cu svoj­ho roz­ší­re­nia. Ďalej via­ce­ré dru­hy vsta­va­čov – Orchi­da­ce­ae. So živo­čí­chov napr.: Saga pedo, jaš­te­ri­ca zele­ná – Lacer­ta viri­dis, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, syseľ pasien­ko­vý – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Úze­mie je ohro­zo­va­né zaras­ta­ním travinno-​bylinných spo­lo­čens­tiev dre­vi­na­mi, inten­zív­nou turis­ti­kou a nepô­vod­nou boro­vi­cou čier­nou – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


The sur­roun­dings of Čach­ti­ce are quite inte­res­ting for a pho­tog­rap­her. On my way to Čach­ti­ce Cast­le, I took some pho­tog­raphs. Near­by is the pro­tec­ted area of Veľ­ký Ple­ši­vec, and in the Nedzov­ský Karst, the­re are caves inac­ces­sib­le to the pub­lic (Infor­ma­ti­on board). Čach­ti­ce Car­pat­hians are one of the four subu­nits of the Litt­le Car­pat­hians, being the­ir nort­hern­most part. To the south, they con­nect to the Pezi­nok Car­pat­hians, sepa­ra­ted from them by the Pod­ky­lav­ský stre­am and Holeš­ka. They are dis­tinct­ly sepa­ra­ted from the Danu­bian Hills by a fault line. They are furt­her divi­ded into Ple­ši­vec and the more nort­hern Nedze. Four pro­tec­ted are­as are repre­sen­ted here: Čach­tic­ká Cave, Čach­ti­ce Cast­le Hill, Málo­vá, and Ple­ši­vec. In the cen­tral part of the Čach­ti­ce Car­pat­hians lies the Čach­tic­ký Karst (Wiki­pe­dia).

The Čach­ti­ce Car­pat­hians are part of the NATURA 2000 sys­tem of pro­tec­ted are­as. The pre­do­mi­nant part of the Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area is cove­red by forest bio­to­pes, espe­cial­ly warm Pan­no­nian oak forests, less repre­sen­ted are cal­ca­re­ous beech forests, and the least repre­sen­ted are lime-​maple scree forests. The occur­ren­ce of xerot­her­mic non-​forest bio­to­pes is sig­ni­fi­cant; for exam­ple, the ear­ly pink – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, which rea­ches the nort­hern limit of its dis­tri­bu­ti­on here. Also, seve­ral spe­cies of orchids – Orchi­da­ce­ae, and vari­ous ani­mals such as Saga pedo, Euro­pe­an gre­en lizard – Lacer­ta viri­dis, Aes­cu­la­pian sna­ke – Zame­nis lon­gis­si­mus, and Euro­pe­an ground squ­ir­rel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. The area is thre­a­te­ned by the over­gro­wth of grass and herb com­mu­ni­ties by tre­es, inten­si­ve tou­rism, and the non-​native black pine – Pinus nig­ra (sopsr​.sk).


Die Umge­bung von Čach­ti­ce ist auch für einen Foto­gra­fen sehr inte­res­sant. Auf dem Weg zur Burg Čach­ti­ce habe ich eini­ge Fotos gemacht. In der Nähe befin­det sich das ges­chütz­te Gebiet Veľ­ký Ple­ši­vec, und im Nedzov­ský Karst gibt es Höh­len, die der Öffen­tlich­ke­it nicht zugän­glich sind (Infor­ma­ti­onss­tand). Die Čachtice-​Karpaten sind eine von vier Unter­grup­pen der Kle­i­nen Kar­pa­ten und bil­den deren nörd­lichs­ten Teil. Im Süden sch­lie­ßen sie sich an die Pezinok-​Karpaten an, die durch den Podkylavský-​Bach und Holeš­ka von ihnen get­rennt sind. Sie sind durch eine mar­kan­te Bruch­li­nie von den Donau­hügeln get­rennt. Sie sind wei­ter unter­te­ilt in Ple­ši­vec und das wei­ter nörd­lich gele­ge­ne Nedze. Hier sind vier ges­chütz­te Gebie­te ver­tre­ten: die Čachtická-​Höhle, der Burg­berg Čach­ti­ce, Málo­vá und Ple­ši­vec. Im zen­tra­len Teil der Čachtice-​Karpaten liegt der Čachtický-​Karst (Wiki­pe­dia).

Die Čachtice-​Karpaten gehören zum NATURA-​2000-​System der ges­chütz­ten Gebie­te. Der über­wie­gen­de Teil des euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets wird von Wald-​Biotopen bedec­kt, ins­be­son­de­re von war­men pan­no­nis­chen Eichen­wäl­dern. Weni­ger ver­tre­ten sind kalk­hal­ti­ge Buchen­wäl­der, und am wenigs­ten ver­tre­ten sind Linden-​Ahorn-​Schuttwälder. Die Exis­tenz xerot­her­mis­cher nicht-​forest Bio­to­pen ist sig­ni­fi­kant; zum Beis­piel die Frühblüher-​Rose – Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­ri, die hier ihre nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze erre­icht. Auch meh­re­re Orchi­de­e­nar­ten – Orchi­da­ce­ae sowie vers­chie­de­ne Tie­re wie Saga pedo, Sma­rag­de­i­dech­se – Lacer­ta viri­dis, Äsku­lap­nat­ter – Zame­nis lon­gis­si­mus und Euro­pä­is­ches Zie­sel – Sper­mop­hi­lus citel­lus. Das Gebiet wird durch Über­wach­sen von Gras- und Kraut­ge­me­in­schaf­ten durch Bäu­me, inten­si­ven Tou­ris­mus und die nicht-​einheimische Sch­warz­kie­fer – Pinus nig­ra bed­roht (sopsr​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 7209

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie Hrad Tema­tín”Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jusCica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy

Dreviny

Hits: 17803

Dre­vi­ny sú drev­na­té rast­li­ny, kto­ré majú vyvi­nu­té dre­vo a kôru. Kôra tvo­rí von­kaj­šiu vrstvu a slú­ži na lát­ko­vú výme­nu s von­kaj­ším pro­stre­dím. Dre­vi­ny majú lis­ty. Mno­žia sa pohlav­ne seme­na­mi, ale­bo nepo­hlav­ne odrez­ka­mi, odno­ža­mi apod. Dre­vi­ny majú vyvi­nu­tý tran­s­port vody a živín. Ras­tú do výš­ky a do šír­ky, deje sa bun­ko­vým dele­ním. Sú schop­né adap­tá­cie na pod­mien­ky, sú čas­to súčas­ťou sym­bi­otic­kých vzťa­hov s huba­mi a bak­té­ria­mi. Majú rôz­ne repro­dukč­né stra­té­gie a cykly.


Shrubs are woody plants that have deve­lo­ped wood and bark. The bark forms the outer lay­er and ser­ves for the exchan­ge of sub­stan­ces with the exter­nal envi­ron­ment. Shrubs have lea­ves. They repro­du­ce sexu­al­ly through seeds or ase­xu­al­ly through cut­tings, offs­ho­ots, etc. Shrubs have a deve­lo­ped tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. They grow in height and width through cell divi­si­on. They are capab­le of adap­ting to vari­ous con­di­ti­ons and are often part of sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi and bac­te­ria. They exhi­bit dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies and cycles.


Zoznam dru­hov (28)

  • Acer cam­pes­tre – javor poľný
  • Acer pse­udo­pla­ta­nus – javor horský
  • Alt­ha­ea offi­ci­na­lis – ibiš lekársky
  • Betu­la pen­du­la – bre­za previsnutá
  • Car­pi­nus betu­lus – hrab
  • Cit­rus limon – citrónovvník
  • Cor­nus mas – drienka
  • Cory­lus ave­la­na – lieska
  • Fagus syl­va­ti­ca – buk lesný
  • For­syt­hia sus­pen­sa – zla­tov­ka previsnutá
  • Ging­ko biloba
  • Cha­e­no­me­les japonica
  • Mag­no­lia soulengeana
  • Malus domes­ti­ca – jabloň
  • Picea abies – smrek obyčajný
  • Pinus nig­ra – boro­vi­ca čierna
  • Pinus syl­ves­tris – boro­vi­ca sosna
  • Pla­ta­nus his­pa­ni­ca – pla­tan javorolistý
  • Popu­lus nig­ra – topoľ čierny
  • Pru­nus per­si­ca – broskyňa
  • Ribes nig­rum – ríbez­ľa čierna
  • Ribes san­gu­ine­um – ríbez­ľa červená
  • Rubus fru­ti­co­sus – černica
  • Sam­bu­cus nig­ra – baza čierna
  • Sequ­oia­den­dron gigan­te­um – sek­vo­jo­vec mamutí
  • Syrin­ga vul­ga­ris – orgován
  • Tsu­ga cana­dien­sis pendula
  • Vibur­num rhytidophyllum

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post