chodníky - Skala

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

15/07/201418/04/2024 skala

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali Turci, aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do skaly, možno studne z ktorých Turci napájali kone (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske noviny (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Krupina is situated halfway between Banská Bystrica and Šahy and between Zlaté Moravce and Lučenec. It is a historical town located on the border of the Štiavnické Vrchy and Krupinská Planina regions, on the edge of the historic region of the seven Central Slovak mining towns. It is mentioned in documents from the 12^th century. In 1244, it gained town privileges and became a free royal town (Rastislav Sabucha). In Krupina, known as Karpfen in German and Korpona in Hungarian, there were 7,812 inhabitants in 2005. It is situated at an elevation of 262 meters above sea level (Wikipedia ENG). The surroundings of Krupina were inhabited in the younger Stone Age, and Slovaks settled here in the medieval period. Krupina is among the oldest towns in Slovakia (Wikipedia.sk). German colonists who arrived in the late 12^th and early 13^th centuries shaped Krupina into a fully-fledged medieval town. In 1241, the town was devastated by the Tatars. Later, it faced threats from the Turks, leading to the construction of guard towers, one of which, on Stražavár Hill, still stands today (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Underground tunnels extend beneath almost the entire historical center, likely used primarily for storing food. Large cellars raise many questions; in one of them, beneath the old town hall, alleged witches were tortured. It is said that the last witch in Europe was burned at the stake in Krupina in 1741. The city is home to the so-called Turkish Wells — carved openings into the rock, possibly wells from which the Turks watered their horses (Dagmar Teliščáková). After 1989, the city was among the first in Slovakia to have cable television and local television broadcasting. The Hontian Newspapers began to be published (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Notable individuals from Krupina include writer and priest Karol Braxatoris, poet Andrej Sládkovič, prose writer, editor, and publicist Elena Maróthy-Šoltésová, actor Viliam Polónyi. The music composer Eugen Suchoň, writer Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), and actor Marián Labuda studied in Krupina (Miroslav Lukáč).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

12/11/201318/03/2024 skala

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do skaly vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné schody do hradnej záhrady. Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej rodiny. Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na chov hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade Rakúsko-Uhorska (Wikipedia).

“Dnešný” zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej budovy sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov stavby vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

“Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14^th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18^th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18^th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts’ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20^th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).”

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

09/10/201213/03/2024 skala

Trnava – slovenský Rím je mesto s bohatou históriou, ležiace v Podunajskej nížine. Trnave je krajské mesto, a je a vždy bolo, jedným z významných miest Slovenska. Leží v centre Trnavskej pahorkatiny. V meste sa zachovalo historické jadro, dokonca aj hradby. Rozloha mesta je 72 km²(trnava.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1211. V dobe vzniku patrila medzi najväčšie mestá Európy. Peter Pázmaň založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu. Do roku 1777 bola najväčšou a najvýznamnejšou inštitúciou v bývalom Uhorsku. V Trnave bola koncom 18. storočia Antonom Bernolákom kodifikovaná slovenčina (trnava.sk). Dnes je v Trnave aj Univerzita Cyrila a Metoda a Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity – MTF STU.

V Trnave sa narodil hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský, básnik Miroslav Válek. Pôsobili tu aj spisovatelia Jozef Ignác Bajza a Svetozár Hurban-Vajanský, historik Matúš Kučera, fotograf Tibor Huszár (Wikipedia). V meste sa konáva Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, Festival Lumen. Nachádza sa tu divadlo Jána Palárika, knižnica Juraja Fándlyho, Západoslovenské múzeum, amfiteáter. Niektoré pamätihodnosti: mestská veža, baroková Trnavská univerzita, kostol sv. Heleny z roku 1238, klariský kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie z 13. storočia, bazilika svätého Mikuláša z roku 1380, univerzitná katedrála svätého Jána Krstiteľa, františkánsky kostol svätého Jakuba, apoštola, pavlínsky kostol svätého Jozefa, jezuitský kostol Najsvätejšej trojice, uršulínsky kostol svätej Anny (Wikipedia).

Trnava sa môže pochváliť množstvom sakrálnych pamiatok, nachádza sa tu dóm svätého Jána Krstiteľa, bazilika svätého Mikuláša, kostola svätého Jakuba. Staré Mesto Trnava je obklopené zachovalými mestskými hradbami. Trnava je tiež známa svojou futbalovou tradíciou. Futbalový klub Spartak Trnava je jedným z najúspešnejších a najznámejších slovenských futbalových klubov. Pomerne známe sú sídliská Družba. Neďaleko od mesta sa nachádza pekná lokalita – rybníky Kamenný mlyn.

Trnava, known as the “Slovak Rome,” is a city with a rich history located in the Danubian Lowland. Trnava is the capital city of the Trnava Region and has always been one of the significant cities in Slovakia. It is situated in the center of the Trnava Hills. The historical core of the city, including the preserved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trnava.sk). As of December 31, 2011, it had a population of 66,219 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the city dates back to 1211. At its founding, Trnava belonged to the largest cities in Europe. In 1635, Peter Pázmaň established Trnava University, which until 1777 was the largest and most significant institution in the former Kingdom of Hungary. In the late 18^th century, Trnava became the place where Anton Bernolák codified the Slovak language (trnava.sk). Today, Trnava is home to the University of Cyril and Methodius and the Faculty of Materials Science and Technology of the Slovak University of Technology – MTF STU.

Trnava has been the birthplace of the musical composer Mikuláš Schneider-Trnavský and the poet Miroslav Válek. Notable figures who lived in Trnava include writers Jozef Ignác Bajza and Svetozár Hurban-Vajanský, historian Matúš Kučera, and photographer Tibor Huszár (Wikipedia). The city hosts events such as Dobrofest, Tradičný trnavský jarmok, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni, and the Festival Lumen. Trnava boasts cultural institutions such as the Ján Palárik Theatre, Juraj Fándly Library, Western Slovak Museum, and an amphitheater. Some of its landmarks include the City Tower, Baroque Trnava University, the 13^th-century Church of St. Helena, the 1380 Basilica of St. Nicholas, the University Cathedral of St. John the Baptist, the Franciscan Church of St. James the Apostle, the Pauline Church of St. Joseph, the Jesuit Church of the Holy Trinity, and the Ursuline Church of St. Anne (Wikipedia).

Trnava is renowned for its abundance of sacral monuments, including St. John the Baptist Cathedral, St. Nicholas Basilica, and the Church of St. James. The Old Town of Trnava is surrounded by well-preserved city walls. Trnava is also known for its football tradition, with Spartak Trnava being one of the most successful and well-known Slovak football clubs. The residential areas of Družba are relatively well-known. Near the city, you can find a beautiful location – the Kamenný mlyn ponds.

Odkazy

Značka: chodníky

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post