Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie

Hrachovište – krajina pod Plešivcom

skala
Hits: 3449

Hrachovište je obec na Myjave. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1392 pod názvom Hrachowich (hrachoviste.sk). Významný je barokový rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie z 18. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Nad obcou je hora Plešivec. Prekvitalo tu v minulosti košikárstvo (hrachoviste.sk). Obec leží na juhovýchode Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch pri úpätí Malých Karpát v doline Jablonky. V roku 1715 tu bolo 51 . V súčasnosti má obec 738 obyvateľov (hrachoviste.sk). Kvôli záplavám bolo Hrachovište niekedy nazývané katolíckymi Benátkami. V 20. storočí žil v obci Pavol Straka, ktorý sa dožil 116 rokov a bol nielen najstarším občanom -Uhorska, ale pravdepodobne aj Európy. K niektorým zaujímavým zvykom patrí, že chlapci na Luciu chodil poobliekaní za dievčatá, obyčajne v bielom, po domoch s husími krídlami a oprašovali a ometali všetko, čo im prišlo pod ruku (hrachoviste.sk).

Hrachovište is a village near . The first written mention of the village dates back to 1392 under the name Hrachowich (hrachoviste.sk). The notable structure is the Baroque Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary, dating from the 18th century (Source: Information Board). Above the village is the Plešivec mountain. Basket weaving thrived in the past (hrachoviste.sk). The village is located in the southeast of the Myjava Hills and in the Čachtice Mountains at the foot of the Small Carpathians in the Jablonka Valley. In 1715, there were 51 houses in the village. Currently, the village has 738 inhabitants (hrachoviste.sk). Due to floods, Hrachovište was sometimes called the Catholic Venice. In the 20th century, Pavol Straka, who lived to be 116 years old, resided in the village. He was not only the oldest citizen of Austria-Hungary but likely also of Europe. As for interesting traditions, on St. Lucia’s Day, boys used to dress up as girls, usually in white, with goose wings, and went from house to house dusting and sweeping everything in sight (hrachoviste.sk).

Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie

Drevorezba Františka Kaclíka

skala
Hits: 9343

Keď mal môj otec František Kaclík 44 rokov, bolo mu operované srdce. Vtedy som mal 7 rokov. Následne už nikdy nebol bežným spôsobom zamestnaný. Pracoval potom už len buď pár hodín denne, alebo ako zástup cez letné prázdniny. Vždy bol pomerne manuálne zručný, ale nikde to nemal priestor príliš rozvíjať. Iba v bežných podmienkach bytu a chaty.

Po operácii mu zrazu ostalo veľmi veľa času a potreboval niečo robiť. Povedal by som, že nemal nejaké koníčky, ktoré by mohol v byte, resp. v meste realizovať. Nebol nikdy ani veľmi sociálne aktívny, nebol práve aktívne spoločenský. Najmä z rozprávania viem, keďže v tom čase som bol ešte dieťa, že skúšal všeličo, ale schopnosť vyrezávať aj jeho, aj jeho okolie dosť prekvapilo. Najprv bola asi koža, ktorá sa asi niekde „vyskytla“ a neskôr sa mu asi zapáčili diela druhých. Otec vyrezával, pretože ho to bavilo. Nešlo o umeleckú hodnotu, často obkreslil nejaké pôvodné dielo, nejaký motív a podľa neho tvoril kópie. Postupne sa tieto „výrobky“ viac a viac líšili od predlohy. Buď kvôli nejakej vade dreva, zjednodušeniu, ale čiastočne aj pre nejakú tvorivosť. Vymýšľať si a tvoriť čisto podľa seba začal až oveľa neskôr. Odhadol by som to, že až po 15-tich rokoch. Otec zomrel v roku 2021, posledné roky už očakávateľne nevyrezával. 

When my father, František Kaclík, was 44 years old, he had heart surgery. I was 7 years old at the time. After the surgery, he was never employed in a regular job again. He only worked a few hours a day or as a temporary replacement during summer holidays. He was quite skilled with his hands, but he never had much opportunity to develop this talent, except under normal apartment and cottage conditions.

After the surgery, he suddenly had a lot of free time and needed something to do. I would say he didn’t have hobbies that he could pursue in an apartment or in the town of Piešťany. He was never very socially active and wasn’t particularly outgoing. From what I’ve heard, since I was still a child at the time, he tried various things, but his ability to carve surprised both him and those around him.

He started with leather, which somehow came into his possession, and later he became interested in the works of others. My father carved because he enjoyed it. It wasn’t about artistic value; he often traced an original work or a motif and created copies. Gradually, these „products“ began to differ more and more from the original, either due to some defect in the wood, simplification, or partly due to some creativity. He started inventing and creating purely from his imagination much later, probably after about 15 years. My father passed away in 2021, and in his last years, he understandably no longer carved.