Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kopčiansky kostolík svätej Margity Antiochijskej

Hits: 453

Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Slovenska, predstavujúcou vzácny príklad predrománskej sakrálnej architektúry s možným pôvodom v období Veľkej Moravy. Nachádza pri obci Kopčany neďaleko od Holíča, na ľavom brehu Moravy, v blízkosti českej hranice (lexikon.sk). Stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy v Kopčanoch (Andrej Botek). Je situovaný približne 2 km od významného veľkomoravského hradiska Mikulčice-Valy. Stavba je jednoloďovým kostolom s pravouhlým uzáverom , typickým pre malé sakrálne v strednej a západnej Európe v 8. až 11. storočí. Pôvodné bočné múry sú zachované takmer po korunnú rímsu. V 13. storočí došlo k gotickým úpravám, vrátane zamurovania pôvodných okien na severnej strane a pridania nového úzkeho okna vo východnej stene presbytéria (lexikon.sk). V rámci tejto prestavby bol tiež celý interiér vyzdobený freskami. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Tieto úpravy zrejme súviseli s vojnovými stretmi medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, kedy slúžil ako oporný bod neďaleko hraníc (apsida.sk).

V 17. storočí, v období baroka, boli upravené a pravdepodobne došlo k ďalším menším stavebným zásahom. Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí. Dendrochronologické a rádiokarbónové analýzy dreva z muriva kostola však naznačujú jeho vznik v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951. Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu. V súčasnosti je kostol národnou kultúrnou pamiatkou a slúži na príležitostné bohoslužby a púte, pripomínajúc bohatú históriu a duchovné dedičstvo regiónu (lexikon.sk). Vrchná vrstva v odhalila fragment ženskej tváre so svätožiarou datovaný od polovice 16. storočia. Takmer s istotou ide o svätú Margitu Antiochijskú (Andrej Botek). V blízkom okolí sa našli nálezy – strážnej z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok svätého Cyrila a Metoda. Vyše 200-ročná lipa pri kostolíku sa v roku 2019 stala finalistom Európsky strom roka (apsida.sk).


The Church of Saint Margaret of Antioch in Kopčany is one of the most significant historical monuments in Slovakia, representing a rare example of pre-Romanesque sacred architecture, possibly originating from the era of Great Moravia. It is located near the village of Kopčany, not far from Holíč, on the left bank of the River, close to the Slovak-Czech border (lexikon.sk). The church stands on a slight elevation in the middle of fields near the Morava River in Kopčany (Andrej Botek). It is situated approximately 2 km from the important Great Moravian hillfort of Mikulčice-Valy. The structure is a single-nave church with a rectangular apse, typical of small sacred buildings in Central and Western Europe from the 8th to the 11th centuries. The original side walls are preserved almost to the cornice level. In the 13th century, Gothic modifications were made, including the bricking up of original windows on the northern side and the addition of a new narrow window in the eastern wall of the presbytery (lexikon.sk). During this renovation, the entire interior was also decorated with frescoes. In the second half of the 15th century, the church was fortified and surrounded by a moat. These modifications likely corresponded to wartime conflicts between the Kingdom of Hungary and the Kingdom of Bohemia when it served as a defensive outpost near the border (apsida.sk).

In the 17th century, during the Baroque period, windows were modified, and further minor construction works likely took place. The first archaeological research of the church and its surroundings began in 1964, and in 2004, three graves with jewelry typical of the Great Moravian period were discovered near the church, suggesting that it could have been built as early as the 9th century. However, dendrochronological and radiocarbon analyses of the wood in the church masonry indicate its construction in the second half of the 10th century, specifically around 951. The Church of Saint Margaret of Antioch has preserved many original elements and architectural details, such as original window openings, wall surface treatments, and the barrel vault in the presbytery. Today, the church is a national cultural monument and is used for occasional services and pilgrimages, commemorating the rich history and spiritual heritage of the region (lexikon.sk). The upper layer of the interior revealed a fragment of a female face with a halo dated to the mid-16th century. It is almost certainly Saint Margaret of Antioch (Andrej Botek). Nearby, remnants of a settlement – a guard settlement from the Great Moravian period – were discovered. The western facade of the church points directly toward the Mikulčice hillfort, whose main gate was oriented toward Kopčany. A few dozen meters south of the church lies the site of a fortified noble court, likely from the Great Moravian era. In 2021, an extensive restoration of the church was completed, including the exterior plastering. In recent years, a celebration has been held here on the feast of Saints Cyril and Methodius. The more than 200-year-old linden tree near the church became a finalist in the European Tree of the Year competition in 2019 (apsida.sk).


Kostel svaté Markéty Antiochijské v Kopčanech je jednou z nejvýznamnějších historických památek Slovenska, představující vzácný příklad předrománské sakrální architektury s možným původem z období Velké Moravy. Nachází se poblíž Kopčany nedaleko Holíče, na levém břehu řeky Moravy, blízko slovensko-české hranice (lexikon.sk). Kostel stojí na mírném terénním vyvýšení uprostřed polí poblíž řeky Moravy v Kopčanech (Andrej Botek). Je situován přibližně 2 km od významného velkomoravského hradiště Mikulčice-Valy. Stavba je jednolodní kostel s pravoúhlým závěrem lodi, typickým pro malé sakrální stavby ve střední a západní Evropě v 8. až 11. století. Původní boční zdi jsou zachovány téměř po korunovou římsu. Ve 13. století došlo k gotickým úpravám, včetně zazdění původních oken na severní straně a přidání nového úzkého okna ve východní stěně presbytáře (lexikon.sk). Během této přestavby byl také celý interiér vyzdoben freskami. V druhé polovině 15. století byl kostel opevněn a obklopen příkopem. Tyto úpravy pravděpodobně souvisely s válečnými střety mezi Uherskem a Českým královstvím, kdy sloužil jako opěrný bod nedaleko hranic (apsida.sk).

V 17. století, v období baroka, byla upravena okna a pravděpodobně došlo k dalším drobným stavebním zásahům. První archeologický výzkum kostela a jeho okolí začal v roce 1964 a v roce 2004 byly v okolí kostela objeveny tři hroby se šperky typickými pro velkomoravské období, což naznačuje, že kostel mohl být postaven již v 9. století. Dendrochronologické a radiokarbonové analýzy dřeva ve zdivu kostela však naznačují jeho vznik ve druhé polovině 10. století, konkrétně kolem roku 951. Kostel svaté Markéty Antiochijské si zachoval mnoho původních prvků a architektonických detailů, jako jsou původní okenní otvory, povrchová úprava zdí a valená klenba v presbytáři. V současnosti je kostel národní kulturní památkou a slouží k příležitostným bohoslužbám a poutím, připomínajícím bohatou historii a duchovní dědictví regionu (lexikon.sk). Vrchní vrstva v interiéru odhalila fragment ženské tváře se svatozáří datovaný do poloviny 16. století. Téměř jistě jde o svatou Markétu Antiochijskou (Andrej Botek). V blízkém okolí byly nalezeny zbytky osídlení – strážní osady z období Velké Moravy. Západní průčelí kostelíka směřuje přímo na mikulčické hradiště, jehož hlavní brána byla orientována směrem na Kopčany. Pár desítek metrů jižně od kostela se nachází areál opevněného pravděpodobně velmožského dvorce datovaného do období Velké Moravy. V roce 2021 byla dokončena rozsáhlá obnova objektu spojená s omítnutím exteriéru. V posledních letech se zde pořádá slavnost k svátku svatých Cyrila a Metoděje. Více než 200letá lípa u kostelíka se v roce 2019 stala finalistou soutěže Evropský strom roku (apsida.sk).


Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Flóra Oravy

Hits: 2650

Región Oravy patrí medzi chladné oblasti Slovenska. Iba dolina patrí do mierne teplej oblasti. Vodná nádrž Orava spôsobila zmenu pôvodných lúčnych spoločenstiev. V lesoch má zastúpenie smrek, jedľa, buk, borovica, smrekovec. Smrekové monokultúry tvoria väčšinu. Rozšírená je borievka obyčajná (sorger.sk). Je tu zastúpený stupeň pahorkatín, podhorský, horský až subalpínsky. V nižších polohách prevažujú listnaté . Vyskytuje sa tu aj jelša, breza, lieska. Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská Hornej Oravy – Klinské rašelinisko, a rašelinisko na Suchej Hore (orava.sk). Klinské rašelinisko, zásobované len zrážkami, je Národnou prírodnou rezerváciou, predstavuje najviac vyvinuté vrchoviskové rašelinisko nelesného typu na Slovensku (orava-region.sk).


The Orava region is situated among the colder areas of Slovakia. Only the valley of the Orava River belongs to a moderately warm zone. The Orava Reservoir has caused a change in the original meadow communities. The forests are characterized by the presence of spruce, fir, beech, pine, and spruce-fir. Spruce monocultures make up the majority. The common juniper is widespread (sorger.sk). The region encompasses hills, submountainous, mountainous, and subalpine terrain. In lower elevations, deciduous forests prevail, including alder, birch, and hazel. Notably, the peat bogs of Upper Orava – Klinské peat bog and the peat bog on Suchá Hora are floristically interesting (orava.sk). Klinské peat bog, supplied only by precipitation, is a National Nature Reserve and represents the most developed non-forest mountain peat bog in Slovakia (orava-region.sk).


Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

Hits: 5557

Prvá zmienka o Matejovci je z roku 1678, kedy sa mal v Chalupách usadiť Matej s rodinou. Dnes tu žije trvalo 480 obyvateľov (matejtovec.eu). Matejovec vďaka svojmu prírodnému prostrediu a typických zo začiatku 20. storočia láka filmárov. V roku 1980 sa tu natáčal film Najatý klaun. V réžii Stanislava Párnického sa tu predstavili Petr Čepek, Milan Lasica, Zdenka Studenková, Dušan Kaprálik, Ľudovít Króner a ďalší. V roku 1981 film Prípad Evy Burdovej (Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Krivosudský). V roku 1986 film Hriech (režisér Miloš Pietor, herci Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Dagmar Sanitrová, Ivan Gogál, Ivan Rajniak …). V roku 2000 film Krajinka režíroval Šulík hercov ako Csongor Kassai, Peter Bzdúch, Marián Labuda, Anna Šišková, Dorota Nvotová (matejtovec.eu).


The first mention of Matejovec dates back to 1678 when Matej and his family were supposed to settle in Chalupy. Today, it is home to a permanent population of 480 residents (matejtovec.eu). Matejovec, with its natural environment and typical early 20th-century houses, attracts filmmakers. In 1980, the film „Najatý klaun“ was shot here. Directed by Stanislav Párnický, the cast included Petr Čepek, Milan Lasica, Zdenka Studenková, Dušan Kaprálik, Ľudovít Króner, and others. In 1981, the film „Prípad Evy Burdovej“ was filmed (Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Krivosudský). In 1986, the film „Hriech“ was made (director Miloš Pietor, actors Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Dagmar Sanitrová, Ivan Gogál, Ivan Rajniak…). In 2000, the film „Krajinka,“ directed by Martin Šulík, featured actors such as Csongor Kassai, Peter Bzdúch, Marián Labuda, Anna Šišková, and Dorota Nvotová (matejtovec.eu).


Krajina, Slovensko, Orava, Fotografie

Zuberec

Hits: 2275

Zuberec leží v nadmorskej výške 760 metrov nad morom. Na ploche 72.33 km2 žije 1838 obyvateľov (Wikipedia). Nenašli sa nijaké písomnosti, ani pozostatky materiálnej kultúry, ktoré by svedčili o trvalom osídlení tohoto kraja v stredoveku alebo skôr (zuberec.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1592. Poľský názov pre Zuberec je Zuberzec, maďarský Bölényfalu. Leží v Studenej doline na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov. 23 km od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša. V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny. Meno obce pochádza od zubra lesného. Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych . V roku 1604 bol Zuberec vyplienený počas Bočkajovho povstania. Opätovne bol založený v roku 1609. V 17. storočí to nemala obec ľahké, často tu bola okrem toho aj neúroda, ktorá decimovala obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Popri rozvoji remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. V roku 1870 žilo v Zuberci v 182 domov 1007 obyvateľov. Napriek drsným podmienkam sa Zuberec stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu relatívne nedávno vybudovaných viac ako 70 chát (Wikipedia).

Dnes je Zuberec jedna z najnavštevovanejších obcí na Orave. Výraznejší rozvoj turistiky začal až v polovici minulého storočia. Dnes je Zuberec významným centrom turistického ruchu. Dve lyžiarske strediská sa nachádzajú priamo v obci a jedno v Tatranskom národnom parku. Začína v nadmorskej výške 1 000 končí v 1 400 metrov nad morom. medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. Trate sú pravidelne upravované, vhodné nielen pre začiatočníkov ale aj zdatných lyžiarov. Počas zimy si prídu na svoje aj bežkári, v okolí Zuberca sú upravované bežecké trate (Ľubomír Motyčka).

Zuberec je známy aj svojimi drevenými domami, ktoré sú charakteristickým znakom slovenskej vidieckej architektúry. Drevené chalupy odrážajú bohatú ľudovú tradíciu oblasti. Mnohé z týchto drevených domov boli premiestnené do etnografického múzea pod názvom „Oravská dedina“ v Zuberci, ktoré je populárnym miestom pre návštevníkov hľadajúcich pohľad na históriu a kultúru regiónu. V obci samotnej sa nachádza aj niekoľko historických pamiatok, vrátane dreveného kostola svätého Krištofa, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Kostol pochádza zo 17. storočia a predstavuje významný príklad drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.


Zuberec is located at an altitude of 760 meters above sea level, covering an area of 72.33 km2 with a population of 1838 residents (Wikipedia). No writings or material culture remnants indicating permanent settlement in this region during the medieval period or earlier have been found (zuberec.sk). The first written mention of the village dates back to 1592. The Polish name for Zuberec is Zuberzec, and the Hungarian name is Bölényfalu. It is situated in Studená dolina on the border between the Western Tatras and Skorušinské vrchy, 23 km from Tvrdošín, and 33 km north of Liptovský .

In the Spálená and Roháčska dolina valleys, there is a significant ski resort, Zverovka – Spálená, and near the village is the tourist-attractive Museum of Village. The name of the village comes from the European bison. The oldest mentions of the settlement ‚Zwberczyc‘ date back to 1593, with five peasant homes standing at that time. In 1604, Zuberec was plundered during the Bocskai Uprising but was later re-established in 1609. In the 17th century, the village faced challenges, including frequent crop failures, leading to a decrease in population as people sought better conditions in more fertile regions. Alongside the development of crafts, the locals engaged in lime burning and wool weaving. In 1870, Zuberec had 182 houses with 1007 residents. Despite harsh conditions, Zuberec became a popular recreational area, witnessing the recent construction of over 70 cottages (Wikipedia).

Today, Zuberec is one of the most visited villages in Orava, with significant tourism development starting in the mid-20th century. Zuberec is now a major tourist hub with two ski resorts in the village and one in the Tatra National Park. The elevation ranges from 1,000 to 1,400 meters above sea level, making them among the highest ski resorts in Slovakia. The slopes are regularly groomed, suitable for both beginners and skilled skiers. During winter, cross-country skiers also find groomed trails in the vicinity of Zuberec (Ľubomír Motyčka).“

Zuberec is also known for its wooden houses, which are a characteristic feature of Slovak rural architecture. The wooden cottages reflect the rich folk tradition of the region. Many of these wooden homes have been relocated to the ethnographic museum called „Oravská dedina“ (Orava Village) in Zuberec, which is a popular destination for visitors seeking a glimpse into the history and culture of the region. In the village itself, there are also several historical landmarks, including the wooden church of St. Christopher, which is part of the UNESCO World Heritage. The church dates back to the 17th century and represents a significant example of wooden sacral architecture in Slovakia.


Zuberec leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 72,33 km2 mieszka 1838 mieszkańców (Wikipedia). Nie znaleziono żadnych pism, ani pozostałości materialnej kultury, które świadczyłyby o stałym osadnictwie tego obszaru w średniowieczu lub wcześniej (zuberec.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1592. Polska nazwa dla Zuberca to Zuberzec, węgierska Bölényfalu. Leży w Kotlinie Studziennickiej na pograniczu Zachodnich Tatr i Gór Skoruszyńskich. 23 km od Turzyńca, 33 km na północ od Liptowskiego Mikułasza. W Dolinie Spaleni i Roháčskej znajduje się ważne ośrodek narciarski Zverovka – Spálená, w pobliżu wsi także atrakcyjne turystycznie Muzeum Orawskiej Wsi. Nazwa wsi pochodzi od żubra europejskiego. Najstarsze wzmianki o osadzie „Zwberczyc“ pochodzą z 1593 roku, gdy stało tu 5 domów chłopskich. W 1604 roku Zuberec został zniszczony podczas powstania Bočkaja. Ponownie został założony w 1609 roku. W XVII wieku wieś nie miała łatwo, często doświadczała klęsk urodzaju, co dezimowało ludność i zmuszało ją do opuszczania obszarów na rzecz bardziej urodzajnych regionów. Oprócz rozwoju rzemiosła lokalna ludność wypalała wapno i tkała wełnę. W 1870 roku w Zubercu mieszkało w 182 domach 1007 mieszkańców. Pomimo trudnych warunków Zuberec stał się popularnym obszarem rekreacyjnym, a niedawno wybudowano tu ponad 70 chat (Wikipedia).

Dziś Zuberec jest jedną z najczęściej odwiedzanych wiosek na Orawie. Znaczny rozwój turystyki rozpoczął się dopiero w połowie ubiegłego wieku. Obecnie Zuberec jest ważnym centrum ruchu turystycznego. Dwa ośrodki narciarskie znajdują się bezpośrednio w wiosce, a jeden w Tatrzańskim Parku Narodowym. Zaczyna się na wysokości 1000 metrów i kończy na 1400 metrach nad poziomem morza. Należą do najwyżej położonych ośrodków narciarskich na Słowacji. Trasy są regularnie przygotowywane, odpowiednie zarówno dla początkujących, jak i zaawansowanych narciarzy. W ciągu zimy biegacze narciarscy również znajdą coś dla siebie, w okolicach Zuberca są przygotowane trasy biegowe (Ľubomír Motyčka).

Zuberec jest również znany ze swoich drewnianych domów, które są charakterystycznym elementem słowackiej architektury wiejskiej. Drewniane chaty odzwierciedlają bogatą ludową tradycję regionu. Wiele z tych drewnianych domów zostało przeniesionych do muzeum etnograficznego o nazwie „Oravská dedina“ w Zubercu, które jest popularnym miejscem dla odwiedzających poszukujących spojrzenia na historię i kulturę regionu. W samej wiosce znajduje się kilka zabytków, w tym drewniany kościół św. Krzysztofa, który jest częścią światowego dziedzictwa UNESCO. Kościół pochodzi z XVII wieku i stanowi znaczący przykład drewnianej architektury sakralnej na Słowacji.