Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Xiphophorus nezahualcoyotl

skala
Hits: 8364

Nádherný divoký druh živorodky. Synonymá: Xiphophorus montezumae. Pochádza z Mexika – Rio Tamasi, San Luis Potosi (Fish Base). Správajú sa podobne ako mečovky, samci medzi sebou súperia, ale sú o dosť pokojnejšie ako Xiphophorus helleri. Ich je trošku náročnejší, ide predsa o taxón neprešľachtený. Nemajú ani taký veľký apetít, čiže ani odpadu toľko netvoria. Samce majú predĺženú dolnú plutvu, pripomínajúcu meč, čo je charakteristický znak tohto druhu. Sú vhodné pre spoločenské akvárium aj pre svoju pomerne pokojnú povahu. Registrujem tieto formy: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotldruh bol objavený a opísaný až v roku 1993. Môže dosahovať 5 – 7 cm. Telo má elegantný a štíhly tvar, ktorý je typický pre tento rod. Farba tela sa pohybuje od svetlej až po tmavšiu olivovo-zelenú, pričom na bokoch môžu byť prítomné jemné pruhy alebo bodky, ktoré dodávajú rybe jedinečný vzhľad. Samci majú často na chvoste výrazné oranžové alebo červené pruhy, ktoré slúžia ako lákadlo pre samice. V prírode sa vyskytuje v malých riekach a potokoch s pomalým prúdom, ktoré sa nachádzajú v horských oblastiach Mexika. v týchto biotopoch je zvyčajne čistá, s vysokým obsahom kyslíka a strednou tvrdosťou. sa pohybuje od 20 do 26 °C. Živí sa drobným planktónom, riasami a organickým materiálom, ktorý nachádza v plytkých vodách s bujnou vegetáciou. Je to všežravec,

Chov v akváriu je nenáročný, odporúča sa chovať ho v akváriu s objemom minimálne 60 litrov, kde je vhodné zabezpečiť dostatok vodných rastlín. Voda by mala mať teplotu od 22 do 26 °C, pH v rozmedzí 7,0 – 8,0 a tvrdosť 10 – 20 dGH. Samice sú schopné po oplodnení od samca nosiť mláďatá vo svojom tele približne 24 – 30 dní. Po tejto dobe rodia živé mláďatá, ktoré sú schopné okamžite sa pohybovať a prijímať potravu. V jednom vrhu môže byť 20 – 40 mláďat.

A Beautiful Wild Livebearer Species. Synonyms: Xiphophorus montezumae. This species originates from Mexico, specifically from the Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). They behave similarly to swordtails, with males competing among themselves, but they are generally much calmer than Xiphophorus helleri. Their care is slightly more demanding since they are an undomesticated taxon. They also have a smaller appetite, which means they produce less waste. Males have an elongated lower fin resembling a sword, which is a characteristic feature of this species. They are suitable for community aquariums due to their relatively peaceful nature. I have registered the following forms: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl was discovered and described only in 1993. It can grow to be 5 – 7 cm long. The body has an elegant and slender shape typical of this genus. The body color ranges from light to darker olive-green, with subtle stripes or spots along the sides, giving the fish a unique appearance. Males often have prominent orange or red stripes on the tail, which serve to attract females. In the wild, this species is found in small rivers and streams with slow currents, located in the mountainous regions of Mexico. The water in these habitats is typically clear, with high oxygen content and medium hardness. Water temperature ranges from 20 to 26 °C. They feed on small plankton, algae, and organic material found in shallow waters with abundant vegetation. They are omnivores.

Keeping them in an aquarium is not particularly difficult. It is recommended to house them in a tank of at least 60 liters, with plenty of aquatic plants. The water should have a temperature of 22 to 26 °C, a pH between 7.0 and 8.0, and hardness between 10 and 20 dGH. Females can carry offspring inside their bodies for approximately 24 to 30 days after being fertilized by a male. After this period, they give birth to live young, which are capable of moving and feeding immediately. A single brood can consist of 20 to 40 fry.

Eine wunderschöne wilde Lebendgebärende Art. Synonyme: Xiphophorus montezumae. Diese Art stammt aus Mexiko, genauer gesagt aus dem Rio Tamasi in San Luis Potosi (Fish Base). Sie verhalten sich ähnlich wie Schwertträger, wobei die Männchen untereinander konkurrieren, aber sie sind im Allgemeinen viel ruhiger als Xiphophorus helleri. Ihre Haltung ist etwas anspruchsvoller, da es sich um eine ungezähmte Art handelt. Sie haben auch einen geringeren Appetit, was bedeutet, dass sie weniger Abfall produzieren. Die Männchen haben eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt, was ein charakteristisches Merkmal dieser Art ist. Sie sind aufgrund ihrer relativ friedlichen Natur für Gemeinschaftsaquarien geeignet. Es sind die folgenden Formen registriert: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl wurde erst 1993 entdeckt und beschrieben. Sie können eine Länge von 5 bis 7 cm erreichen. Der Körper hat eine elegante und schlanke Form, die für diese Gattung typisch ist. Die Körperfarbe reicht von hell- bis dunkelolivgrün, wobei an den Seiten feine Streifen oder Punkte vorhanden sein können, die dem Fisch ein einzigartiges Aussehen verleihen. Die Männchen haben oft markante orange oder rote Streifen an der Schwanzflosse, die als Lockmittel für die Weibchen dienen. In der Natur kommt diese Art in kleinen Flüssen und Bächen mit langsamer Strömung vor, die sich in den Bergregionen Mexikos befinden. Das Wasser in diesen Lebensräumen ist typischerweise klar, mit hohem Sauerstoffgehalt und mittlerer Härte. Die Wassertemperatur liegt zwischen 20 und 26 °C. Sie ernähren sich von kleinen Plankton, Algen und organischem Material, das sie in flachen Gewässern mit üppiger Vegetation finden. Sie sind Allesfresser.

Die Haltung im Aquarium ist nicht besonders schwierig. Es wird empfohlen, sie in einem Becken von mindestens 60 Litern zu halten, mit reichlich Wasserpflanzen. Das Wasser sollte eine Temperatur von 22 bis 26 °C, einen pH-Wert zwischen 7,0 und 8,0 und eine Härte zwischen 10 und 20 dGH haben. Die Weibchen können nach der Befruchtung durch ein Männchen etwa 24 bis 30 Tage lang Jungtiere in ihrem Körper tragen. Nach dieser Zeit bringen sie lebende Jungfische zur Welt, die sofort in der Lage sind, sich zu bewegen und Nahrung aufzunehmen. Ein einzelner Wurf kann 20 bis 40 Jungtiere umfassen.

Una hermosa especie de portador de vida silvestre. Sinónimos: Xiphophorus montezumae. Esta especie es originaria de México, específicamente del Río Tamasi en San Luis Potosí (Fish Base). Se comportan de manera similar a los portadores de espada, con los machos compitiendo entre sí, pero generalmente son mucho más tranquilos que Xiphophorus helleri. Su cuidado es un poco más exigente, ya que se trata de un taxón no domesticado. También tienen un menor apetito, lo que significa que producen menos desechos. Los machos tienen una aleta inferior alargada que recuerda a una espada, lo cual es un rasgo característico de esta especie. Son adecuados para acuarios comunitarios debido a su naturaleza relativamente pacífica. He registrado las siguientes formas: El Salto, Ocampo.

Xiphophorus nezahualcoyotl fue descubierto y descrito en 1993. Puede alcanzar una longitud de 5 a 7 cm. El cuerpo tiene una forma elegante y delgada, típica de este género. El color del cuerpo varía de verde oliva claro a oscuro, y puede presentar sutiles rayas o manchas en los costados que le dan un aspecto único al pez. Los machos a menudo tienen franjas naranjas o rojas prominentes en la cola, que sirven como atractivo para las hembras. En la naturaleza, esta especie se encuentra en pequeños ríos y arroyos con corrientes lentas, ubicados en las regiones montañosas de México. El agua en estos hábitats es generalmente clara, con un alto contenido de oxígeno y dureza media. La temperatura del agua varía entre 20 y 26 °C. Se alimentan de pequeño plancton, algas y material orgánico que encuentran en aguas poco profundas con vegetación abundante. Son omnívoros.

Mantenerlos en un acuario no es particularmente difícil. Se recomienda alojarlos en un tanque de al menos 60 litros, con muchas plantas acuáticas. El agua debe tener una temperatura de 22 a 26 °C, un pH entre 7.0 y 8.0, y una dureza entre 10 y 20 dGH. Las hembras pueden llevar crías en su cuerpo durante aproximadamente 24 a 30 días después de ser fecundadas por un macho. Después de este período, dan a luz crías vivas, que son capaces de moverse y alimentarse inmediatamente. Una sola camada puede consistir en 20 a 40 crías.

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Xiphophorus variatus

skala
Hits: 3727

Variatusky medzi . Sú veľmi podobné Xiphophorus maculatus. Ich slovenský názov je plata pestrá. Pochádzajú z južného Mexika. Xiphophorus variatus je pestrá a živá ryba, ktorá sa vyznačuje svojou farebnou rozmanitosťou, žije v jazerách až po pomalé s bujnou vodnou vegetáciou. Ich telo je kompaktné. telom, môže dorásť do veľkosti približne 6 cm. Samec sa od samice odlišuje predĺženou spodnou plutvou, ktorá pripomína meč. Povahou sú to pomerne pokojné , vhodné do spoločenských akvárií. Má mnoho farebných variácií, od žlto-oranžovej po modrú a zelenú.

Patrí do čeľade Poeciliidae, Patrí medzi najrozmanitejšie z hľadiska sfarbenia a vzorov. Jeho vedecký názov pochádza z gréčtiny, kde „Xiphophorus“ znamená „nositeľ meča,“ čo odkazuje na mečovitý chvost. Známe sú svojou širokou škálou farieb vrátane červenej, oranžovej, žltej, modrej a zelenej. Niektoré majú metalické alebo irizujúce šupiny. Majú dobre vyvinutú chrbtovú plutvu, rozdelenú chvostovú plutvu. Ich prirodzené rozšírenie zahŕňa časti Mexika, Guatemaly a Belize. Odporúča sa minimálna veľkosť 60 litrov, v 22 – 28 °C, pH 6,5 – 8,0, tvrdosť 10 – 20 dGH. Je to všežravec, mierumilovný a spoločenský druh, ktorý sa v prírode často vyskytuje v kŕdľoch. V akváriu vykazuje živé . Samica môže rodiť 20 – 60 potomkov v jednom vrhu a je v zajatí bežné.

Variatus are among livebearers. They are very similar to Xiphophorus maculatus. Their Slovak name is „plata pestrá“ (variegated platy). They originate from southern Mexico. Xiphophorus variatus is a colorful and lively fish that stands out for its diversity of colors, inhabiting environments ranging from lakes to slow rivers with lush aquatic vegetation. Their body is compact, reaching a size of approximately 6 cm. The male is distinguished from the female by an elongated lower fin resembling a sword. They have a relatively calm temperament, making them suitable for community aquariums. They exhibit a wide range of colors, from yellow-orange to blue and green.

Xiphophorus variatus, commonly known as the swordtail, belongs to the family Poeciliidae and is among the most diverse in terms of coloration and patterns. Its scientific name originates from Greek, where „Xiphophorus“ means „sword bearer,“ referring to its sword-like tail. They are known for their wide range of colors, including red, orange, yellow, blue, and green. Some individuals have metallic or iridescent scales. They possess a well-developed dorsal fin and a divided tail fin. Their natural distribution includes parts of Mexico, Guatemala, and Belize. A minimum tank size of 60 liters is recommended, with a temperature range of 22-28 °C, a pH of 6.5-8.0, and water hardness of 10-20 dGH. They are omnivorous, peaceful, and social, often found in schools in the wild. In the aquarium, they display active behavior. Females can give birth to 20-60 offspring per brood, and breeding in captivity is common.

Variatus gehören zu den Lebendgebärenden. Sie ähneln sehr den Xiphophorus maculatus. Ihr slowakischer Name lautet „plata pestrá“ (bunte Platys). Sie stammen aus Südmexiko. *Xiphophorus variatus* ist ein bunter und lebhafter Fisch, der sich durch seine Vielfalt an Farben auszeichnet und in Umgebungen von Seen bis zu langsam fließenden Flüssen mit üppiger Wasservegetation lebt. Ihr Körper ist kompakt und kann eine Größe von etwa 6 cm erreichen. Das Männchen unterscheidet sich von dem Weibchen durch eine verlängerte untere Flosse, die einem Schwert ähnelt. Ihr Temperament ist relativ ruhig, was sie für Gesellschaftsaquarien geeignet macht. Sie zeigen eine Vielzahl von Farben, von Gelb-Orange bis Blau und Grün.

Xiphophorus variatus, allgemein bekannt als Schwertträger, gehört zur Familie Poeciliidae und ist in Bezug auf Färbung und Muster eine der vielfältigsten Arten. Sein wissenschaftlicher Name stammt aus dem Griechischen, wo „Xiphophorus“ „Schwertträger“ bedeutet, was auf seine schwertähnliche Schwanzflosse hinweist. Sie sind bekannt für ihre breite Palette an Farben, darunter Rot, Orange, Gelb, Blau und Grün. Einige haben metallische oder irisierende Schuppen. Sie besitzen eine gut entwickelte Rückenflosse und eine geteilte Schwanzflosse. Ihr natürliches Verbreitungsgebiet umfasst Teile von Mexiko, Guatemala und Belize. Ein Mindestaquariumvolumen von 60 Litern wird empfohlen, bei einer Temperatur von 22-28 °C, einem pH-Wert von 6,5-8,0 und einer Wasserhärte von 10-20 dGH. Sie sind Allesfresser, friedlich und gesellig und kommen in der Natur oft in Schulen vor. Im Aquarium zeigen sie aktives Verhalten. Weibchen können 20-60 Nachkommen pro Wurf gebären, und die Zucht in Gefangenschaft ist häufig.

Los variatus pertenecen a los vivíparos. Son muy similares a los Xiphophorus maculatus. Su nombre eslovaco es „plata pestrá“ (platy variegado). Proceden del sur de México. *Xiphophorus variatus* es un pez colorido y vivaz que se destaca por su diversidad de colores, habitando desde lagos hasta ríos lentos con exuberante vegetación acuática. Su cuerpo es compacto y alcanza un tamaño de aproximadamente 6 cm. El macho se distingue de la hembra por una aleta inferior alargada que se asemeja a una espada. Tienen un temperamento relativamente tranquilo, lo que los hace adecuados para acuarios comunitarios. Exhiben una amplia gama de colores, desde amarillo-naranja hasta azul y verde.

Xiphophorus variatus, conocido comúnmente como el portador de espada, pertenece a la familia Poeciliidae y es uno de los más diversos en términos de coloración y patrones. Su nombre científico proviene del griego, donde „Xiphophorus“ significa „portador de espada,“ en referencia a su cola en forma de espada. Son conocidos por su amplia gama de colores, que incluyen rojo, naranja, amarillo, azul y verde. Algunos individuos tienen escamas metálicas o iridiscentes. Poseen una aleta dorsal bien desarrollada y una aleta caudal dividida. Su distribución natural incluye partes de México, Guatemala y Belice. Se recomienda un tamaño mínimo de acuario de 60 litros, con una temperatura de 22-28 °C, un pH de 6.5-8.0 y una dureza del agua de 10-20 dGH. Son omnívoros, pacíficos y sociales, y a menudo se encuentran en bancos en la naturaleza. En el acuario muestran un comportamiento activo. Las hembras pueden parir entre 20 y 60 crías por camada, y la reproducción en cautiverio es común.

, ,

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Organizmy, Fotografie

Archocentrus multispinosus

skala
Hits: 3002

Archocentrus multispinosus, tiež známa pod názvom „Rainbow Cichlid“ je druh pochádzajúci z oblasti Strednej Ameriky, konkrétne zo sústavy riek v Hondurasu a Nikaraguy. Synonymom je Amatitlania sajica. Má charakteristické sfarbenie, ktoré môže zahŕňať rôzne odtiene oranžovej, červenej a modrej. Dorastá do veľkosti približne 15 cm. Vyžaduje teplotu medzi 24 – 28 °C, pH v rozsahu 7,0 – 8,0 a tvrdosť od 5 do 20 dGH. Patrí medzi menšie cichlidy, dorastá do dĺžky približne 10 cm. Telo je oválneho tvaru a vyznačuje sa pestrými farbami. Základná farba tela sa pohybuje od svetložltej po oranžovú, často s nádychom modrej alebo zelenkavej. Na tele sú viditeľné tmavé priečne pruhy, ktoré sú výraznejšie najmä počas obdobia párenia alebo stresu. Samce sú spravidla väčšie a pestrejšie s výraznejšími chrbtovými a análnymi plutvami. V prírode sa Archocentrus multispinosus nachádza v pomaly tečúcich riekach, potokoch a jazerách, kde uprednostňuje miesta s hustou vegetáciou a kamennými úkrytmi. Je známy svojou pokojnou povahou v porovnaní s inými cichlidami, ale je to teritoriálny druh, no agresivita sa prejavuje len v období rozmnožovania, keď si samec a samica chránia svoje hniezdo. Vo všeobecnosti však dobre vychádza s inými druhmi rýb.

Archocentrus multispinosus sa odporúča chovať v akváriu s objemom minimálne 100 litrov, kde bude mať dostatok priestoru na a vytváranie teritórií. Akvárium by malo obsahovať dostatok úkrytov, ako sú , drevené a hustá vegetácia, ktoré poskytnú rybám bezpečné útočisko. Nie je príliš náročný na kvalitu vody. v akváriu je pomerne jednoduché. Samce sa začínajú dvoriť samiciam, pričom dochádza k výraznej zmene a zvýšenej agresivite. Po výbere vhodného miesta, často na kameni alebo v jaskyni, samica nakladie ikry, ktoré samec následne oplodní. Obaja rodičia sa starostlivo starajú o ikry, chránia ich pred potenciálnymi hrozbami a čistia ich. Po približne 72 hodinách sa liahnu malé larvy, ktoré rodičia ďalej strážia, až kým sa nestanú samostatnými.

Archocentrus multispinosus, also known as the „Rainbow Cichlid,“ is a species of cichlid native to the river systems of Central America, specifically in Honduras and Nicaragua. It is also known by the synonym Amatitlania sajica. This fish is characterized by its distinctive coloration, which can include various shades of orange, red, and blue. It grows to a size of approximately 15 cm. The species requires a temperature range of 24 – 28 °C, a pH range of 7.0 – 8.0, and water hardness from 5 to 20 dH.

As one of the smaller cichlids, it reaches about 10 cm in length. Its body is oval-shaped and marked by vibrant colors. The base color of the body ranges from pale yellow to orange, often with a hint of blue or green. Dark transverse bands are visible on the body, becoming more pronounced during breeding periods or under stress. Males are generally larger and more brightly colored, with more prominent dorsal and anal fins.

In the wild, Archocentrus multispinosus is found in slow-moving rivers, streams, and lakes, where it prefers areas with dense vegetation and rocky hiding spots. It is known for its peaceful temperament compared to other cichlids, although it is a territorial species. Aggression typically only occurs during breeding when the male and female guard their nest. However, it generally coexists well with other fish species.

Archocentrus multispinosus is recommended for an aquarium with a minimum volume of 100 liters, providing ample space for movement and territory establishment. The aquarium should include plenty of hiding places such as rocks, driftwood, and dense vegetation to offer the fish a secure refuge. It is not particularly demanding in terms of water quality. Breeding in an aquarium is relatively straightforward. Males begin courting females, which involves a noticeable change in coloration and increased aggression. After selecting a suitable location, often on a rock or in a cave, the female lays eggs, which are then fertilized by the male. Both parents carefully tend to the eggs, protecting them from potential threats and keeping them clean. After approximately 72 hours, the larvae hatch, and the parents continue to guard them until they become independent.

Archocentrus multispinosus, auch bekannt als „Regenbogenbuntbarsch,“ ist eine Buntbarschart, die aus den Flusssystemen Mittelamerikas, insbesondere aus Honduras und Nicaragua, stammt. Ein Synonym für diese Art ist Amatitlania sajica. Diese Fische zeichnen sich durch ihre markante Färbung aus, die verschiedene Schattierungen von Orange, Rot und Blau umfassen kann. Sie erreichen eine Größe von etwa 15 cm. Die Art benötigt eine Temperatur zwischen 24 – 28 °C, einen pH-Wert im Bereich von 7,0 – 8,0 und eine Wasserhärte von 5 bis 20 dH.

Als einer der kleineren Buntbarsche wird Archocentrus multispinosus etwa 10 cm lang. Der Körper ist oval geformt und zeichnet sich durch lebhafte Farben aus. Die Grundfarbe des Körpers reicht von hellgelb bis orange, oft mit einem Hauch von Blau oder Grün. Dunkle Querstreifen sind auf dem Körper sichtbar, besonders während der Paarungszeit oder bei Stresssituationen. Männchen sind in der Regel größer und farbenfroher, mit ausgeprägteren Rücken- und Afterflossen.

In freier Wildbahn findet man Archocentrus multispinosus in langsam fließenden Flüssen, Bächen und Seen, wo er dicht bewachsene Gebiete und felsige Verstecke bevorzugt. Er ist im Vergleich zu anderen Buntbarschen für sein friedliches Temperament bekannt, obwohl er eine territoriale Art ist. Aggressionen treten normalerweise nur während der Fortpflanzung auf, wenn das Männchen und Weibchen ihr Nest bewachen. Insgesamt versteht er sich jedoch gut mit anderen Fischarten.

Archocentrus multispinosus wird für ein Aquarium mit einem Mindestvolumen von 100 Litern empfohlen, das ausreichend Platz für Bewegung und die Bildung von Revieren bietet. Das Aquarium sollte viele Versteckmöglichkeiten wie Steine, Wurzeln und dichte Vegetation enthalten, die den Fischen einen sicheren Zufluchtsort bieten. Er ist nicht besonders anspruchsvoll in Bezug auf die Wasserqualität. Die Fortpflanzung im Aquarium ist relativ einfach. Die Männchen beginnen, die Weibchen zu umwerben, was mit einer deutlichen Farbänderung und erhöhter Aggressivität einhergeht. Nach der Auswahl eines geeigneten Ortes, oft auf einem Stein oder in einer Höhle, legt das Weibchen die Eier ab, die dann vom Männchen befruchtet werden. Beide Eltern kümmern sich sorgfältig um die Eier, schützen sie vor potenziellen Bedrohungen und halten sie sauber. Nach etwa 72 Stunden schlüpfen die Larven, die von den Eltern weiterhin bewacht werden, bis sie selbstständig sind.

Archocentrus multispinosus, también conocido como „Cíclido Arcoíris,“ es una especie de cíclido originaria de los sistemas fluviales de Centroamérica, específicamente de Honduras y Nicaragua. Su sinónimo es Amatitlania sajica. Este cíclido se caracteriza por su coloración distintiva, que puede incluir diversos tonos de naranja, rojo y azul. Alcanza un tamaño aproximado de 15 cm. Requiere una temperatura entre 24 – 28 °C, un pH en el rango de 7,0 – 8,0 y una dureza del agua de 5 a 20 dH.

Como uno de los cíclidos más pequeños, Archocentrus multispinosus crece hasta unos 10 cm de longitud. Su cuerpo es de forma ovalada y presenta colores vibrantes. El color base del cuerpo varía de amarillo pálido a naranja, a menudo con matices de azul o verde. En el cuerpo se pueden observar bandas oscuras transversales, especialmente durante el período de reproducción o en situaciones de estrés. Los machos suelen ser más grandes y coloridos, con aletas dorsales y anales más pronunciadas.

En su hábitat natural, Archocentrus multispinosus se encuentra en ríos de flujo lento, arroyos y lagos, donde prefiere áreas con vegetación densa y escondites rocosos. Es conocido por su temperamento tranquilo en comparación con otros cíclidos, aunque es una especie territorial. La agresión se manifiesta principalmente durante la reproducción, cuando el macho y la hembra defienden su nido. En general, se lleva bien con otras especies de peces.

Se recomienda mantener Archocentrus multispinosus en un acuario con un volumen mínimo de 100 litros, que le proporcione suficiente espacio para moverse y establecer territorios. El acuario debe contar con numerosos escondites, como rocas, raíces de madera y vegetación densa, para ofrecer a los peces un refugio seguro. No es particularmente exigente en cuanto a la calidad del agua. La reproducción en el acuario es relativamente sencilla. Los machos comienzan a cortejar a las hembras, lo que conlleva un cambio de color y un aumento en la agresividad. Después de elegir un lugar adecuado, a menudo en una roca o cueva, la hembra deposita los huevos, que el macho luego fertiliza. Ambos padres cuidan cuidadosamente los huevos, protegiéndolos de amenazas potenciales y limpiándolos. Después de aproximadamente 72 horas, los huevos eclosionan y las larvas son protegidas por los padres hasta que se vuelven independientes.

Archocentrus multispinosus

Archocentrus multispinosus

Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Organizmy, Fotografie

Pterophyllum scalarae

skala
Hits: 29787

Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie chytajú do sieťky. Divoké sú šikovnejšie a nedajú sa len tak ľahko chytiť. Čím sú variety vzdialenejšie od divokej formy, tým sú chúlostivejšie. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu, čo môže byť problém. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi – vlastným potomstvom. Preto sa v tejto dobe neodporúča, aby sa dospelce zdržiavali spolu so znáškou. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list , napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše.

Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, ale aj . Ak žijú vedľa seba roky, je možné že si na seba zvykli a v tom prípade je možné, že skaláre nechajú tieto „malé ryby“ na pokoji. Samostatnou kapitolou je spoločne s terčovcami. sú veľmi náročné ryby a náchylné na množstvo chorôb. Skaláre sú v tomto smere odolnejšie. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre však musia byť dostatočne odčervené. Podobný druh skalára, ktorý sa veľmi ťažko drží pri živote ale dosahuje veľkostí, ktoré kedysi dosahoval aj P. scalare, je Pterophyllum altum. Existuje mnoho foriem skalárov, registrujem tieto: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

Angelfish are perhaps the most well-known fish kept in aquariums alongside guppies and swordtails. They are South American cichlids from the Amazon basin and thrive in densely planted tanks. They are a less demanding species. Synonyms include Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. There are many varieties of angelfish, with the black angelfish considered a valuable form. Originally, angelfish were impressive in size, but nowadays finding such large angelfish is quite challenging. Today, a 10 cm high angelfish is considered good. Unfortunately, angelfish in aquarium breeding have undergone degradation due to inappropriate breeding conditions and practices. It’s common to find breeders, especially beginners, keeping angelfish in small tanks. Angelfish should be kept in at least a 150-liter tank, which is 50 cm high. It can be said that the more selectively bred they are, the more delicate they become. At the same time, they are easier to catch with a net. Wild-caught fish are more agile and not as easily caught. The more distant the varieties are from the wild form, the more delicate they become. Differentiating gender is challenging; during the breeding season, the female has a smaller nodule on her head. An angelfish is capable of laying 1000 eggs, but the fry are tiny and require strictly powdered live food, which can be a challenge. Angelfish need water pressure for breeding—a high water column. Still, if everything else is in good condition, they can breed even in 8-liter tanks that are 20 cm high. However, this is an extreme breeding condition and should not be emulated. When angelfish have fry, they may care for them for a while if they are in egg form. Once the fry hatch, the angelfish almost always succumbs to instinct and consumes them—its own offspring. Therefore, it’s not recommended for adults to stay together during the breeding season. They lay eggs on a solid surface, which can be a plant leaf, such as an echinodorus leaf. Uneven pieces of cut PET bottles are also used.

Angelfish are peaceful fish, and it’s not advisable to keep overly curious fish that like to nip at the fins of these peaceful fish. An inappropriate combination is, for example, with tiger barbs (Capotea tetrazona). Angelfish, if given the opportunity, will eat smaller fish, such as neon tetras and guppies. If they live side by side for years, it’s possible they become accustomed to each other, and in that case, angelfish might leave these „small fish“ alone. Keeping angelfish with discus is a separate chapter. Discus are very demanding fish and susceptible to many diseases. Angelfish are hardier in this regard. I recommend cohabitation only for experienced breeders. In principle, it’s not excluded, but angelfish must be adequately dewormed. A similar species to angelfish, which is challenging to keep alive but reaches sizes that P. scalare once did, is Pterophyllum altum. There are many forms of angelfish; I observe these: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veiltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

Skalare sind neben Guppys und Schwertträgern wahrscheinlich die bekanntesten in Aquarien gehaltenen Fische. Sie sind südamerikanische Buntbarsche aus dem Amazonasbecken und gedeihen in dicht bepflanzten Becken. Es handelt sich um eine weniger anspruchsvolle Art. Synonyme sind Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Es gibt viele Sorten von Skalaren, wobei der schwarze Skalar als wertvolle Form gilt. Ursprünglich waren Skalare beeindruckend groß, aber heute ist es recht schwierig, solch große Skalare zu finden. Heutzutage gilt ein 10 cm hoher Skalar bereits als gut. Leider sind Skalare in der Aquarienzucht durch unsachgemäße Zuchtbedingungen und Praktiken degradiert worden. Es ist üblich, Züchter, insbesondere Anfänger, dabei zu beobachten, wie sie Skalare in kleinen Tanks halten. Skalare sollten in mindestens einem 150-Liter-Tank gehalten werden, der 50 cm hoch ist. Man kann sagen, je selektiver gezüchtet wird, desto empfindlicher werden sie. Gleichzeitig lassen sie sich leichter mit einem Netz fangen. Wild gefangene Fische sind agiler und lassen sich nicht so leicht fangen. Je weiter die Sorten von der Wildform entfernt sind, desto empfindlicher werden sie. Die Geschlechtsbestimmung ist schwierig; während der Laichzeit hat das Weibchen einen kleineren Knoten auf dem Kopf. Ein Skalar ist in der Lage, 1000 Eier zulegen, aber die Jungfische sind winzig und benötigen ausschließlich pulverisiertes Lebendfutter, was eine Herausforderung sein kann. Skalare benötigen Wasserdruck zum Laichen – eine hohe Wassersäule. Wenn jedoch alles andere in gutem Zustand ist, können sie auch in 8-Liter-Tanks mit einer Höhe von 20 cm laichen. Dies ist jedoch eine extreme Zuchtsituation und sollte nicht nachgeahmt werden. Wenn Skalare Nachwuchs haben, können sie sich eine Weile um sie kümmern, wenn sie sich in Eiform befinden. Sobald der Nachwuchs schlüpft, erliegt der Skalar fast immer dem Instinkt und frisst sie – den eigenen Nachwuchs. Daher wird während der Laichzeit nicht empfohlen, dass sich Erwachsene gemeinsam aufhalten. Sie legen ihre Eier auf eine feste Oberfläche, die auch ein Pflanzenblatt, z. B. ein Echinodorus-Blatt, sein kann. Auch unebene Stücke von abgeschnittenen PET-Flaschen werden verwendet.

Skalare sind friedliche Fische, und es ist nicht ratsam, allzu neugierige Fische zu halten, die gerne an den Flossen dieser friedlichen Fische knabbern. Eine ungeeignete Kombination ist beispielsweise mit Tigerbarben (Capotea tetrazona). Skalare, wenn sie die Gelegenheit dazu haben, werden kleinere Fische wie Neonsalmler und Guppys fressen. Wenn sie jahrelang nebeneinander leben, ist es möglich, dass sie sich aneinander gewöhnen, und in diesem Fall könnten Skalare diese „kleinen Fische“ in Ruhe lassen. Das Halten von Skalaren mit Diskus ist ein eigenes Kapitel. Diskusse sind sehr anspruchsvolle Fische und anfällig für viele Krankheiten. Skalare sind in dieser Hinsicht robuster. Ich empfehle die Zusammenleben nur für erfahrene Züchter. Grundsätzlich ist es nicht ausgeschlossen, aber Skalare müssen ausreichend entwurmt werden. Eine ähnliche Art von Skalar, die es sehr schwer hat, am Leben zu bleiben, aber Größen erreicht, die P. scalare einst hatte, ist Pterophyllum altum. Es gibt viele Formen von Skalaren; ich beobachte diese: Albino, Amazonia, Diamond, Gold Marbled Veiltail, Gold Veiltail, Koi, Leopard, Marble, Manacapuru, Manacapuru Red Back.

Os Acarás são talvez os peixes mais conhecidos mantidos em aquários, ao lado de guppies e espadas. São ciclídeos sul-americanos da bacia do Amazonas e prosperam em tanques densamente plantados. São uma espécie menos exigente. Sinônimos incluem Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existem muitas variedades de Acarás, sendo o Acará negro considerado uma forma valiosa. Originalmente, os Acarás eram impressionantes em tamanho, mas hoje em dia encontrar Acarás tão grandes é bastante desafiador. Atualmente, um Acará de 10 cm de altura é considerado bom. Infelizmente, os Acarás na criação em aquário sofreram degradação devido a condições e práticas inadequadas de criação. É comum encontrar criadores, especialmente iniciantes, mantendo Acarás em tanques pequenos. Os Acarás devem ser mantidos em pelo menos um tanque de 150 litros, com 50 cm de altura. Pode-se dizer que quanto mais seletivamente criados, mais delicados eles se tornam. Ao mesmo tempo, são mais fáceis de serem capturados com uma rede. Os peixes capturados na natureza são mais ágeis e não são tão facilmente capturados. Quanto mais distantes as variedades estiverem da forma selvagem, mais delicadas elas se tornam. Diferenciar o sexo é desafiador; durante a temporada de reprodução, a fêmea tem um nódulo menor na cabeça. Um Acará é capaz de colocar 1000 ovos, mas os filhotes são pequenos e requerem strictamente alimentos vivos em pó, o que pode ser um desafio. Os Acarás precisam de pressão da água para a reprodução – uma coluna de água alta. No entanto, se tudo o mais estiver em boas condições, eles podem se reproduzir até mesmo em tanques de 8 litros com 20 cm de altura. No entanto, esta é uma condição extrema de criação e não deve ser imitada. Quando os Acarás têm filhotes, eles podem cuidar deles por um tempo se estiverem na forma de ovos. Uma vez que os filhotes nascem, o Acará quase sempre sucumbe ao instinto e os consome – sua própria prole. Portanto, não é recomendável que os adultos fiquem juntos durante a temporada de reprodução. Eles depositam os ovos em uma superfície sólida, que pode ser uma folha de planta, como uma folha de echinodorus. Pedacos irregulares de garrafas PET cortadas também são usados.

Os Acarás são peixes pacíficos, e não é aconselhável manter peixes muito curiosos que gostam de beliscar as nadadeiras desses peixes pacíficos. Uma combinação inadequada é, por exemplo, com barbos tigres (Capotea tetrazona). Os Acarás, se tiverem a oportunidade, vão comer peixes menores, como neons e guppies. Se eles viverem lado a lado por anos, é possível que se acostumem um ao outro, e nesse caso, os Acarás podem deixar esses „peixes pequenos“ em paz. Manter Acarás com discus é um capítulo separado. Discus são peixes muito exigentes e suscetíveis a muitas doenças. Os Acarás são mais robustos nesse sentido. Recomendo a coabitação apenas para criadores experientes. Em princípio, não está excluído, mas os Acarás devem ser adequadamente vermifugados. Uma espécie semelhante à dos Acarás, que é difícil de manter viva mas atinge tamanhos que o P. scalare alcançava, é o Pterophyllum altum. Existem muitas formas de Acarás; eu observo estas: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veiltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

, , , , ,

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Africké cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Fotografie

Aulonocara stuartgranti

skala
Hits: 3978

Nádherný druh jazera . Registrujem tieto formy: Chilumba (). Aulonocara stuartgranti Meyer & Riehl, 1985 dosahuje 11 cm. Optimálne je preň pH 7.5 – 8.2, 22 – 26 °C, tvrdosť 12 – 20 dGH (fishprofiles.com). Označuje sa aj ako „Peacock Cichlid“, samci majú obzvlášť výrazné a pestrofarebné sfarbenie. V prírodnom prostredí jazera Malawi sa väčšinou vyskytuje v blízkosti skalnatých útesov. tohto druhu sú miernejšieho charakteru v porovnaní s niektorými inými cichlidami.

Aulonocara stuartgranti sa v prírode vyskytujú hlavne v piesočnatých a skalnatých oblastiach jazera, kde sa živia malými kôrovcami a larvami hmyzu. Aulonocara stuartgranti má veľmi citlivé senzory na spodnej časti hlavy, ktoré jej umožňujú detekovať vibrácie a pohyby vo vode, čo jej pomáha pri hľadaní potravy ukrytej v piesku. Samce tohto druhu sú známe svojou intenzívnou modrou, fialovou alebo zelenou farbou, ktorá môže byť doplnená žltými alebo oranžovými pruhmi a škvrnami. Tieto sa najviac prejavujú počas obdobia rozmnožovania, keď sa samce snažia prilákať samice. Samice a mladé jedince sú zvyčajne menej farebné, s tlmenejšími šedými alebo hnedastými tónmi. Dospelé jedince môžu dosahovať veľkosť okolo 10 až 15 cm, pričom samce bývajú väčšie a robustnejšie ako samice. Telo je typicky predĺžené, s výraznými plutvami, ktoré môžu byť tiež sfarbené do výrazných farieb.

Aulonocara stuartgranti je relatívne nenáročný druh na v akváriu, ktoré by malo mať objem minimálne 150 litrov pre menšiu skupinu rýb, pričom je dôležité zabezpečiť dostatok priestoru na plávanie a vytvoriť pomocou skál a jaskýň. Substrát by mal byť jemný piesok, aby ryby mohli napodobniť svoje prirodzené a prehrabávať sa v ňom. Aulonocara stuartgranti v akváriu je možné, samica kladie vajíčka do piesku alebo na skalu, kde ich samec oplodní. Potom ich samica vezme do úst, kde ich nosí približne tri týždne, až kým sa nevyliahnu malé rybky.

A beautiful species from Lake Malawi. I recognize these forms: Chilumba (Peter Kaclík). Aulonocara stuartgranti Meyer & Riehl, 1985 reaches 11 cm. Optimal conditions for it include a pH of 7.5-8.2, a temperature range of 22-26 °C, and hardness of 12-20 dGH (fishprofiles.com). It is also known as the „Peacock Cichlid,“ with males displaying particularly vivid and colorful patterns. In the natural environment of Lake Malawi, it is mostly found near rocky cliffs. These fish are of a more gentle nature compared to some other cichlids.

Aulonocara stuartgranti is primarily found in the sandy and rocky areas of the lake, where it feeds on small crustaceans and insect larvae. Aulonocara stuartgranti has very sensitive sensors on the underside of its head, allowing it to detect vibrations and movements in the water, which helps it locate food hidden in the sand. The males of this species are known for their intense blue, purple, or green coloration, which may be accented with yellow or orange stripes and spots. These colors are most prominent during the breeding season when males are trying to attract females. Females and juveniles are usually less colorful, with more muted gray or brownish tones. Adults can reach about 10 to 15 cm, with males being larger and more robust than females. The body is typically elongated, with prominent fins that can also be brightly colored.

Aulonocara stuartgranti is relatively easy to care for in an aquarium, which should have a minimum volume of 150 liters for a small group of fish. It is important to provide enough swimming space and create hiding places using rocks and caves. The substrate should be fine sand to allow the fish to mimic their natural behavior of sifting through it. Breeding Aulonocara stuartgranti in captivity is possible; the female lays eggs in the sand or on a rock, where the male fertilizes them. The female then carries the eggs in her mouth for about three weeks until the fry hatch.

Eine wunderschöne Art aus dem Malawisee. Ich erkenne folgende Formen: Chilumba (Peter Kaclík). Aulonocara stuartgranti Meyer & Riehl, 1985 erreicht eine Größe von 11 cm. Optimale Bedingungen für diese Art sind ein pH-Wert von 7,5-8,2, eine Temperatur von 22-26 °C und eine Wasserhärte von 12-20 dGH (fishprofiles.com). Sie wird auch als „Pfauenbuntbarsch“ bezeichnet, wobei die Männchen besonders lebendige und farbenfrohe Muster zeigen. In der natürlichen Umgebung des Malawisees kommt sie hauptsächlich in der Nähe von Felsklippen vor. Diese Fische sind im Vergleich zu einigen anderen Buntbarschen von sanfterem Charakter.

Aulonocara stuartgranti kommt in der Natur hauptsächlich in sandigen und felsigen Bereichen des Sees vor, wo sie sich von kleinen Krebstieren und Insektenlarven ernährt. Aulonocara stuartgranti besitzt sehr empfindliche Sensoren auf der Unterseite des Kopfes, die es ihr ermöglichen, Vibrationen und Bewegungen im Wasser zu erkennen, was ihr hilft, im Sand verborgene Nahrung zu finden. Die Männchen dieser Art sind für ihre intensiven blauen, violetten oder grünen Farben bekannt, die mit gelben oder orangefarbenen Streifen und Flecken akzentuiert sein können. Diese Farben zeigen sich besonders während der Fortpflanzungszeit, wenn die Männchen versuchen, Weibchen anzulocken. Weibchen und Jungtiere sind in der Regel weniger farbenprächtig, mit eher gedämpften grauen oder bräunlichen Tönen. Erwachsene Tiere können etwa 10 bis 15 cm groß werden, wobei die Männchen größer und robuster sind als die Weibchen. Der Körper ist typischerweise langgestreckt, mit ausgeprägten Flossen, die ebenfalls leuchtend gefärbt sein können.

Aulonocara stuartgranti ist relativ einfach in einem Aquarium zu halten, das für eine kleine Gruppe von Fischen ein Mindestvolumen von 150 Litern haben sollte. Es ist wichtig, ausreichend Schwimmraum zu bieten und Verstecke mit Felsen und Höhlen zu schaffen. Der Bodengrund sollte aus feinem Sand bestehen, damit die Fische ihr natürliches Verhalten des Durchsiebens nachahmen können. Die Zucht von Aulonocara stuartgranti im Aquarium ist möglich; das Weibchen legt die Eier in den Sand oder auf einen Felsen, wo das Männchen sie befruchtet. Anschließend nimmt das Weibchen die Eier in ihr Maul und trägt sie etwa drei Wochen, bis die Jungfische schlüpfen.

Aina nzuri kutoka Ziwa Malawi. Ninazitambua aina hizi: Chilumba (Peter Kaclík). Aulonocara stuartgranti Meyer & Riehl, 1985 hukua hadi kufikia urefu wa sentimita 11. Masharti bora kwa ajili yake ni pH ya 7.5-8.2, joto la 22-26 °C, na ugumu wa maji wa 12-20 dGH (fishprofiles.com). Pia inajulikana kama „Cichlid wa Taa“ (Peacock Cichlid), na madume yana rangi kali na za kuvutia zaidi. Katika mazingira yake ya asili ya Ziwa Malawi, inapatikana hasa karibu na miamba mikubwa. Samaki wa aina hii wana tabia ya upole ikilinganishwa na baadhi ya cichlid wengine.

Aulonocara stuartgranti hupatikana kwa kawaida katika maeneo ya mchanga na miamba ya ziwani, ambako hula vidudu vidogo na lava za wadudu. Aulonocara stuartgranti ina viungo nyeti sana chini ya kichwa, vinavyoiwezesha kugundua mitetemo na harakati ndani ya maji, jambo linalosaidia kupata chakula kilichojificha kwenye mchanga. Madume ya aina hii yanajulikana kwa rangi zao kali za bluu, zambarau au kijani, ambazo zinaweza kupambwa na mistari ya njano au machungwa na madoa. Rangi hizi zinaonekana zaidi wakati wa msimu wa kuzaliana, wakati madume yanajaribu kuvutia majike. Majike na samaki wachanga kwa kawaida wana rangi hafifu zaidi, zikiwa na vivuli vya kijivu au kahawia. Samaki wazima wanaweza kufikia urefu wa takriban sentimita 10 hadi 15, huku madume yakiwa makubwa na yenye nguvu zaidi kuliko majike. Mwili wake huwa mrefu na wa mstari, ukiwa na mapezi yanayoweza pia kuwa na rangi za kuvutia.

Aulonocara stuartgranti ni rahisi kuwatunza katika akvamu, ambayo inapaswa kuwa na angalau lita 150 kwa kundi dogo la samaki. Ni muhimu kuhakikisha nafasi ya kutosha ya kuogelea na kuunda maficho kwa kutumia mawe na mapango. Substrate inapaswa kuwa mchanga mwembamba ili kuruhusu samaki kuiga tabia yao ya asili ya kuchimbua. Kuzalisha Aulonocara stuartgranti katika akvamu inawezekana; jike huweka mayai kwenye mchanga au juu ya jiwe, ambapo dume hufanya mbolea. Baadaye, jike huchukua mayai ndani ya mdomo wake na kuyabeba kwa takriban wiki tatu hadi samaki wachanga watakapozaliwa.