Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hont, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kalvária v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 3419

Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe. Jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. a Kalvárie: Ježiš sa lúči so svojou Matkou, Diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy, Kaplnka Božského Srdca, Posledná večera, Bolestné srdce Panny Márie, Ježiš na hore Olivovej, Kaplnka svätých schodov, Judášova zrada, Odsúdenie Ježiša, Ježiš pred Herodesom, Ježiša bičujú, Kaplnka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježiša pribíjajú na kríž, Horný kostol – Kristus na kríži, Boží hrob, Obrezanie Pána, Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Ježiš sa stretá so svojou Matkou, Panna Mária pod krížom, Ježišovo telo v lone Matky, Ježiša pochovávajú (kalvaria.org). Predpokladá sa, že tvorcom architektonického návrhu bol Samuel Mikovíny (nomad.sk).

Kalvária sa nachádza severovýchodne od centra mesta. Z informačnej tabule som sa dočítal, že kalvária predstavuje barokovú sakrálnu architektúru, sochárstvo, výtvarné a umelecké . Iniciátorom vybudovania bol páter František Perger v 18. storočí z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej, ktorý na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) vybudoval Krížovú cestu. Základný kameň položili 14.9.1744. Komplex tvorí 17 kaplniek, tri kostoly, Žalár, a Boží hrob (Informačná tabuľa). Kalvária je osobitá aj svojou liturgickou koncepciou. Nekopíruje tradičný model 14-ich zastavení krížovej , ale kombinuje výjavy zo života Ježiša a Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov. Kaplnky sú vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V nich sú drevené reliéfy, kostolov sú dekorované nástennými maľbami, ktorá sa pripisuje rakúskemu maliarovi Antonovi Schmidtovi (Bujnová et all, 2003).

Časť výtvarnej výzdoby a mobiliáru jednej z najvzácnejších barokových pamiatok na Slovensku bola vykradnutá, časť sa stala terčom vandalov. Miestni aktivisti sa zaslúžili o to, že Kalvária je zapísaná v zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta (Informačná tabuľa). Kalvária bola obnovená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia (Bujnová et all, 2003). Štiavnická kalvária vznikla tak, že páter František Perger z jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici chcel od bohatého ťažiara Leopolda Ondreja Fritza z Friedenliebu kúpiť Scharffenberg. Pánovi Fritzovi bolo čudné, načo chce takú ničotu. Kriaky a bodľačie. Páter až na tretie naliehanie naveľa prezradil svoj úmysel vybudovať na vrchu Kalváriu. Fritz sa rozhodol, že na takýto účel Scharffenberg nepredá, ale daruje, „kým bude slúžiť na úctu k Bohu“ (podľa Hidvéghy).

Calvary is the most imposing Baroque calvary in Central Europe, also one of the oldest calvaries in Slovakia. Since 1993, it has been part of the territory along with the historic town of Banská Štiavnica, inscribed on the UNESCO World Cultural and Natural Heritage List. Since June 2007, it has been listed among the 100 most endangered monuments in the world. Chapels and churches of the Calvary include: Jesus Bids Farewell to His Mother, Devil Tempts Jesus, Jesus Washes the Apostles‘ Feet, Chapel of the Divine Heart, Last Supper, Sorrowful Heart of Virgin Mary, Jesus on the Mount of Olives, Chapel of the Holy Stairs, Judas‘ Betrayal, Condemnation of Jesus, Jesus Before Herod, Flagellation of Jesus, Chapel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepulcher, Circumcision of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-Year-Old Jesus in the Temple, Jesus Meets His Mother, Virgin Mary Beneath the Cross, Jesus‘ Body in His Mother’s Lap, Burial of Jesus (kalvaria.org). It is presumed that Samuel Mikovínyi was the architect behind the design (nomad.sk).

The Calvary is located northeast of the city center. According to an information board, the calvary represents Baroque sacral architecture, sculpture, visual arts, and crafts. The initiative for its construction came from Father František Perger in the 18th century, a member of the local community of the Society of Jesus, who built the Stations of the Cross on Scharffenberg Hill. The foundation stone was laid on September 14, 1744. The complex consists of 17 chapels, three churches, the Lamentation, and the Holy Sepulcher (Information Board). The calvary is unique in its liturgical conception, not copying the traditional model of the 14 Stations of the Cross but combining scenes from the lives of Jesus and the Virgin Mary. The main objects are symmetrically arranged on a slope facing the city. The chapels are connected by winding paths with wooden reliefs, and the interiors of the churches are decorated with wall paintings attributed to the Austrian painter Anton Schmidt (Bujnová et al., 2003).

Part of the artistic decoration and furniture of one of the most valuable Baroque monuments in Slovakia was stolen, and some became the target of vandals. Local activists played a crucial role in including Calvary in the list of the 100 most endangered monuments in the world (Information Board). The Calvary was restored in the late 1970s and early 1980s (Bujnová et al., 2003). The Štiavnica Calvary came into being when Father František Perger from the Jesuit monastery in Banská Štiavnica wanted to buy Scharffenberg from the wealthy miner Leopold Andrej Fritz of Friedenlieb. Fritz found it odd that someone would want such a worthless place with thorns and prickles. Only after persistent insistence did Father reveal his intention to build a Calvary on the top. Fritz decided not to sell Scharffenberg for such a purpose but to donate it, „as long as it serves for the honor of God“ (according to Hidvéghy).

Objekty, predmety a priestory, Hrady, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Stavebné dokumenty, Považské dokumenty, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Kaštiely, Umelecké diela

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

skala
Hits: 4422

Park miniatúr – Matúšovo kráľovstvo v Podolí je unikátna ukážka šikovnosti, kultúry a hrdosti ľudskej mysle. Na Slovensku bolo v minulosti okolo 150 hradov a zámkov. Okrem nich množstvo zámkov, kaštieľov a podobných stavieb. Osud ku mnohým z nich nebol práve milosrdný. Aj preto je veľmi cenná myšlienka tvorby modelov, ktorú zrealizoval pán Juraj Hlatký. Zmenšeniny zhruba 50-tich hradov a zámkov, kaštieľov a kostolíkov v mierke 1:50 a 1:25 sa v Podolí nachádzajú v Matúšovom kráľovstve. Prečo Matúšove kráľovstvo? Pán Hlatký si zaumienil realizovať miniatúry západnej časti Slovenska, ktoré na prelome 13 a 14. storočia patrilo „pánovi Váhu a Tatier“, Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (matusovo-kralovstvo.sk). Cieľom pána Hlatkého je zhotoviť 80 až 100 objektov. Mnohé pôvodné dnes poznáme už len ako , viac či menej poznačené svojím osudom. Vďaka usilovnosti a túžbe autora bol týmto svedkom našej minulosti vdýchnutý opäť život. Niektoré slovenské hrady a sú aj dnes v dobrom stave, avšak v Podolí mnohé z nich našli svoju zašlú slávu. Autor projektu zmenšenín vytvoril väčšinu rekonštrukcií podľa podoby z obdobia okolo roku 1700. Dobové rekonštrukcie sú unikátnou myšlienkou, predstavujú cenné dielo, ktoré je hodné pozornosti nás všetkých. Napokon svedčí o tom aj návštevnosť parku. Polovica návštevníkov je z Českej republiky, mnoho ďalších sem prichádza aj z exotických krajín ako je napr. Nový Zéland (matusovo-kralovstvo.sk).

Len nás Slovákov zrejme naša a zaujíma poskromne. Miniatúry v Podolí majú potenciál napomôcť našej fantázii. Nie každý si vie predstaviť, ako mohli hrady vyzerať v minulosti, v prípade že dnes sú z nich už len ruiny. Som presvedčený o tom, že veľa návštevníkov prekvapí, aké boli v minulosti naše hrady krásne a veľakrát aj mohutné. Veď napokon, hrady zohrávali do konca stredoveku veľkú strategickú úlohu. Model hradu nevzniká ľahko. Tvorba začína od výkresovej dokumentácie, ak je pravdaže dostupná. To isté platí o dobových fotografiách, maľbách, nákresoch a iných podkladoch. Pomôže letecké snímkovanie, fotografovanie a ručné meranie. Proces pokračuje nákresom modelárskej dokumentácie v mierke. V prípade zložitejších objektov sa jednotlivé časti vytvoria samostatne a neskôr sa skompletizujú. Nemožno ani zabudnúť, že hradu musia stáť na pevných základoch. Poslednou fázou je úprava terénu, odvodnenie nádvorí a namaľovanie objektu. Celý proces tvorby jedného náročného modelu môže trvať aj dva roky. Prvou rekonštrukciou bol model hradu Branč, s ktorou sa začalo v auguste 2003. Nasledovala Krupinská Vartovka, Živánska veža Holíčského zámku s hospodárskymi budovami. Neskôr nasledovali mnohé iné (matusovo-kralovstvo.sk).

Na zimu sa Podolské miniatúry zakryjú, vzhľadom na to, že a by mohli spôsobiť nemalé škody (piestanskydennik.sk). Všetky modely musia byť drenážované, aby z nich odtekala dažďová voda, ktorá je ich najväčším nepriateľom (Kráľ). Z okolitých historických stavieb sa tu nachádzajú modely Beckovského, Dobrovodského, Čachtického, Nitrianskeho, Gýmešského, Oponického, Trenčianskeho, Topoľčianskeho, Tematínskeho, Smolenického hradu a Hlohoveckého kaštieľa (matusovo-kralovstvo.sk). Na myšlienku miniatúr sa viaže aj viacero vzdelávacích, kultúrno-spoločenských podujatí. Projekt intenzívne pomáha cestovnému ruchu aj v širšom regióne. Je tu možné zakúpiť si rôzne suveníry, publikácie, plagáty, sprievodcov, pohľadnice, prípadne príležitostnú pečiatku. Potešiť aj seba môžete pexesom, skladačkou hradov a zámkov, magnetkami, pasom Matúšovho kráľovstva. Za určitých podmienok sa môžete stať občanom Matúšovho kráľovstva. Závisí to najmä od toho, či chcete poznávať kultúru a prírodu, v neposlednom rade sa nesmiete báť duchov a strašidiel (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšove kráľovstvo má vlastnú terminológiu, ktorá zvyšuje atraktivitu celého projektu. Narába sa tu s pojmami: kráľovské dŕžavy, hradné panstvá, kráľovské lehoty, Matúšove hlásky, pútnické miesta, kráľovské podniky, zľavové miesta, Matúšové edície. Pre zaujímavosť, územie kráľovstva sa delí na Záhorskú, Malokarpatskú, Podunajskú, Dolnonitriansku, Hornonitriansku, Dolnopovažskú, Hornopovažskú, Kysuckú a Oravsko – Turčiansku dŕžavu (matusovo-kralovstvo.sk). Areál sa nachádza zhruba v strede Podolie pri základnej škole. Otvorené je počas letných prázdnin od utorku do nedele od 9:00 do 16:30. V mesiacoch máj, jún a september je otvorené pre vopred ohlásených návštevníkov. Internetová stránka parku je www.matusovo-kralovstvo.sk.

Miniature Park – Matúšovo Kingdom in Podolie is a unique showcase of skill, culture, and the pride of the human mind. In the past, Slovakia had around 150 castles and chateaus, along with numerous manors and similar structures. The fate of many of them was not particularly merciful. That’s why the idea of creating models, realized by Mr. Juraj Hlatký, is so valuable. Reduced replicas of approximately 50 castles, chateaus, and churches in scales of 1:50 and 1:25 are located in Matúšovo Kingdom in Podolie. Why Matúšovo Kingdom? Mr. Hlatký decided to create miniatures of the western part of Slovakia, which, at the turn of the 13th and 14th centuries, belonged to „the lord of the and Tatras,“ Matúš Čák Trenčianský (matusovo-kralovstvo.sk). Mr. Hlatký’s goal is to create 80 to 100 objects. Many original castles are now known only as ruins, more or less marked by their fate. Thanks to the author’s diligence and desire, these miniatures breathe life back into our past. While some Slovak castles and chateaus are still in good condition today, in Podolie, many of them have found their faded glory. The project’s author created most of the reconstructions based on the appearance from around the year 1700. Period reconstructions are a unique idea, representing a valuable work that deserves the attention of all of us. The park’s attendance proves this, with half of the visitors coming from the Czech Republic, and many others from exotic countries like New Zealand (matusovo-kralovstvo.sk).

Apparently, we Slovaks are modestly interested in our culture and history. The miniatures in Podolie have the potential to stimulate our imagination. Not everyone can imagine how the castles might have looked in the past, especially when today they are just ruins. I am convinced that many visitors will be surprised by how beautiful and often massive our castles were in the past. After all, castles played a significant strategic role until the end of the Middle Ages. Creating a model castle is no easy task. The process begins with drawing documentation, if available. The same applies to period photographs, paintings, drawings, and other references. Aerial photography, photography, and manual measurement can help. The process continues with the drawing of model documentation to scale. In the case of more complex objects, individual parts are created separately and later assembled. It’s essential not to forget that castle models must stand on solid foundations. The last phase involves terrain adjustments, courtyard drainage, and object painting. The entire process of creating a complex model can take up to two years. The first reconstruction was the model of Branč Castle, started in August 2003. It was followed by Krupinská Vartovka, Živánska Tower of Holíč Castle with farm buildings, and many others (matusovo-kralovstvo.sk).

During winter, the Podolie miniatures are covered because water and snow could cause significant damage (piestanskydennik.sk). All models must be drained to let rainwater flow away, which is their biggest enemy (Kráľ). Models of , Dobrovodský, Čachtický, Nitriansky, Gýmešský, Oponický, Trenčiansky, Topoľčiansky, Tematínsky, Smolenický Castle, and Hlohovecký Chateau are among the historical buildings in the vicinity (matusovo-kralovstvo.sk). Several educational, cultural, and social events are connected to the idea of miniatures. The project significantly contributes to tourism in the wider region. Various souvenirs, publications, posters, guides, postcards, and occasional stamps can be purchased here. To delight children and yourself, there are puzzles, castle and chateau puzzles, magnets, and Matúšovo Kingdom passports. Under certain conditions, you can become a citizen of Matúšovo Kingdom, mainly if you want to explore culture and nature and are not afraid of ghosts and spirits (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšovo Kingdom has its terminology, enhancing the attractiveness of the entire project. Terms used include royal states, castle domains, royal havens, Matúšovo letters, pilgrimage sites, royal businesses, discount places, and Matúšovo editions. For curiosity’s sake, the kingdom’s territory is divided into , , , Dolná , Horná Nitra, , , Kysuce, and -Turiec states (matusovo-kralovstvo.sk). The area is located roughly in the center of Podolie near the elementary school. It is open during the summer holidays from Tuesday to Sunday from 9:00 to 16:30. In May, June, and September, it is open for pre-announced visitors. The park’s website is www.matusovo-kralovstvo.sk.

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Dolné Považie, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Jurko, lokalita slovanskej histórie

skala
Hits: 4036

Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha . Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na . Najmä na Silvestra. tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973-75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej , ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk). 

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Jurko is a locality in where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1st third of the 9th century, before the Great Moravian period. In the 11th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with , continuing to Moravia.

Architectural-historical and archaeological research from 1973-75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.

Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).

Kostoly, Objekty, predmety a priestory, TOP, Umenie, Stavby, Fotografie

Najkrajšie kostoly

skala
Hits: 2269
, , , ,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Topoľčianske obce

Lipovník – obec pod Marhátom

skala
Hits: 3636

Obec v okrese Topoľčany medzi obcami Vozokany a Bojná. Nad dedinou sa čnie hradba Považského Inovca. Prvá písomná zmienka o obci ležiacej v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia) v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny (lipovnik.eu), je z roku 1283 (Wikipedia). Prvá zmienka vraví o obci s názvom Lipolnuk. Až od roku 1808 ma obec súčasné pomenovanie Lipovník. V roku 1715 tu žilo 23 domácností. V súčasnosti má obec 330 obyvateľov. V minulosti mala obec pri potoku Hlavinka tri (Ladislav Paškrta). Rímskokatolícky kostol svätého Imricha je z roku 1771 (Wikipedia). V obci sa nachádza Lurdská jaskyňa z roku 1960 (Ladislav Paškrta).

The village is located in the Topoľčany district between the villages of Vozokany and Bojná. Above the village rises the hill of . The first written mention of the village, situated at an altitude of 262 meters above sea level (Wikipedia) in the northwest part of the Highlands (lipovnik.eu), dates back to the year 1283 (Wikipedia). The initial reference speaks of a village named Lipolnuk. It was only since 1808 that the village has been known by its current name, Lipovník. In 1715, there were 23 households in the village. Currently, the village has 330 inhabitants. In the past, the village had three mills along the Hlavinka stream (Ladislav Paškrta). The Roman Catholic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wikipedia). The village also features a Lourdes Grotto built in 1960 (Ladislav Paškrta).