2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny

Ľadový Váh

Hits: 2272

Váh v zime mení svo­ju tvár, naj­viac v prí­pa­de tuhej zimy. Kle­sa­jú­ce tep­lo­ty pod bod mra­zu spô­so­bu­jú zamŕ­za­nie. Ak sú záro­veň zasne­že­né aj bre­hy, je to o to kraj­šie. Nie­ke­dy Váh zamrz­ne do tej mie­ry, že sa dá po ňom kor­ču­ľo­vať. V takej­to zime sa Váh mini­ma­li­zu­je až do polo­hy bež­nej v ume­ní, stá­va sa iným prí­rod­ným divad­lom, kto­ré oslo­vu­je jedi­neč­nou atmo­sfé­rou a uka­zu­je krá­su, život aj v chlad­ných mesiacoch.


In win­ter, the Váh River under­go­es a remar­kab­le trans­for­ma­ti­on, espe­cial­ly during seve­re cold spells. Plun­ging tem­pe­ra­tu­res below fre­e­zing lead to the rive­r’s fre­e­zing. When the banks are cove­red in snow simul­ta­ne­ous­ly, the sce­ne beco­mes even more enchan­ting. Occa­si­onal­ly, the Váh fre­e­zes to an extent that allo­ws for ice ska­ting. In such win­ters, the Váh mini­mi­zes itself to a com­monp­la­ce in art, tur­ning into a dif­fe­rent natu­ral the­a­ter that cap­ti­va­tes with a uni­que atmo­sp­he­re and sho­wca­ses the beau­ty and life even in the chil­ly months.


Im Win­ter erfä­hrt die Váh eine bemer­ken­swer­te Ver­wand­lung, beson­ders wäh­rend stren­ger Käl­te­e­inb­rüche. Sin­ken­de Tem­pe­ra­tu­ren unter den Gef­rier­punkt füh­ren zur Vere­i­sung des Flus­ses. Wenn gle­i­ch­ze­i­tig die Ufer mit Schnee bedec­kt sind, wird die Sze­ne­rie noch bez­au­bern­der. Gele­gen­tlich friert die Váh so stark zu, dass Eis­lau­fen darauf mög­lich ist. In sol­chen Win­tern mini­miert sich die Váh zu einem gewöhn­li­chen Ele­ment in der Kunst und wird zu einem ande­ren Naturt­he­a­ter, das mit einer ein­zi­gar­ti­gen Atmo­sp­hä­re fes­selt und die Schön­he­it und das Leben selbst in den kal­ten Mona­ten zeigt.


Zima przy­no­si rze­ce Váh nie­zwy­kłą prze­mia­nę, zwłaszc­za podc­zas sro­gich mro­zów. Spa­da­jące tem­pe­ra­tu­ry poni­żej zera powo­du­ją zamar­za­nie rze­ki. Kie­dy brze­gi są jed­noc­ze­śnie pokry­te śnie­giem, sce­ne­ria sta­je się jeszc­ze bar­dziej cza­ru­jąca. Cza­sa­mi Váh zamar­za na tyle, że umo­żli­wia jaz­dę na łyżwach. W takich zimach Váh mini­ma­li­zu­je się do roli pows­zech­nej w sztu­ce, sta­jąc się innym teat­rem przy­ro­dy, któ­ry urze­ka uni­kal­ną atmo­s­fe­rą i uka­zu­je pięk­no oraz życie nawet w chłod­nych miesiącach.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Ona a on – najstaršie stromy v Piešťanoch

Hits: 4194

Dva topo­le čier­ne (Popu­lus nig­ra) sto­ja na ľavom bre­hu Váhu. Sú to naj­star­šie stro­my v Pieš­ťa­noch. Ich odha­do­va­ný vek je 100 rokov. Obvod ich kme­ňov je 557610 cm. Ich koru­ny dosa­hu­jú 2529 met­rov. Vyhlá­se­né za chrá­ne­né boli v roku 2006. Sú dvoj­do­mé, jemu doras­ta­jú sam­čie, jej sami­čie kve­ty. Chrá­ne­né sú u via­ce­rých dôvo­dov, vedec­ké­ho, eko­lo­gic­ké­ho a kra­ji­not­vor­né­ho (pies​tan​sky​den​nik​.sk).


Two black pop­lars (Popu­lus nig­ra) stand on the left bank of the Váh River. They are the oldest tre­es in Pieš­ťa­ny. The­ir esti­ma­ted age is 100 years. The cir­cum­fe­ren­ce of the­ir trunks is 557 and 610 cm. The­ir cro­wns reach 25 and 29 meters. They were dec­la­red pro­tec­ted in 2006. They are dioeci­ous, with male flo­wers gro­wing on him and fema­le flo­wers on her. They are pro­tec­ted for vari­ous rea­sons, inc­lu­ding scien­ti­fic, eco­lo­gi­cal, and lands­ca­pe pre­ser­va­ti­on (pies​tan​sky​den​nik​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy

Dreviny

Hits: 17811

Dre­vi­ny sú drev­na­té rast­li­ny, kto­ré majú vyvi­nu­té dre­vo a kôru. Kôra tvo­rí von­kaj­šiu vrstvu a slú­ži na lát­ko­vú výme­nu s von­kaj­ším pro­stre­dím. Dre­vi­ny majú lis­ty. Mno­žia sa pohlav­ne seme­na­mi, ale­bo nepo­hlav­ne odrez­ka­mi, odno­ža­mi apod. Dre­vi­ny majú vyvi­nu­tý tran­s­port vody a živín. Ras­tú do výš­ky a do šír­ky, deje sa bun­ko­vým dele­ním. Sú schop­né adap­tá­cie na pod­mien­ky, sú čas­to súčas­ťou sym­bi­otic­kých vzťa­hov s huba­mi a bak­té­ria­mi. Majú rôz­ne repro­dukč­né stra­té­gie a cykly.


Shrubs are woody plants that have deve­lo­ped wood and bark. The bark forms the outer lay­er and ser­ves for the exchan­ge of sub­stan­ces with the exter­nal envi­ron­ment. Shrubs have lea­ves. They repro­du­ce sexu­al­ly through seeds or ase­xu­al­ly through cut­tings, offs­ho­ots, etc. Shrubs have a deve­lo­ped tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. They grow in height and width through cell divi­si­on. They are capab­le of adap­ting to vari­ous con­di­ti­ons and are often part of sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi and bac­te­ria. They exhi­bit dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies and cycles.


Zoznam dru­hov (28)

  • Acer cam­pes­tre – javor poľný
  • Acer pse­udo­pla­ta­nus – javor horský
  • Alt­ha­ea offi­ci­na­lis – ibiš lekársky
  • Betu­la pen­du­la – bre­za previsnutá
  • Car­pi­nus betu­lus – hrab
  • Cit­rus limon – citrónovvník
  • Cor­nus mas – drienka
  • Cory­lus ave­la­na – lieska
  • Fagus syl­va­ti­ca – buk lesný
  • For­syt­hia sus­pen­sa – zla­tov­ka previsnutá
  • Ging­ko biloba
  • Cha­e­no­me­les japonica
  • Mag­no­lia soulengeana
  • Malus domes­ti­ca – jabloň
  • Picea abies – smrek obyčajný
  • Pinus nig­ra – boro­vi­ca čierna
  • Pinus syl­ves­tris – boro­vi­ca sosna
  • Pla­ta­nus his­pa­ni­ca – pla­tan javorolistý
  • Popu­lus nig­ra – topoľ čierny
  • Pru­nus per­si­ca – broskyňa
  • Ribes nig­rum – ríbez­ľa čierna
  • Ribes san­gu­ine­um – ríbez­ľa červená
  • Rubus fru­ti­co­sus – černica
  • Sam­bu­cus nig­ra – baza čierna
  • Sequ­oia­den­dron gigan­te­um – sek­vo­jo­vec mamutí
  • Syrin­ga vul­ga­ris – orgován
  • Tsu­ga cana­dien­sis pendula
  • Vibur­num rhytidophyllum

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

Hits: 7191

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Use Facebook to Comment on this Post