2006-2010, 2010, 2011-2015, 2015, Časová línia, Neživé, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Umenie

Tradičné umelecké remeslá v Piešťanoch

skala
Hits: 3141

V roku 2009 sa po prvý krát kona­lo v Pieš­ťa­noch podu­ja­tie ​“Tra­dič­né ume­lec­ké remes­lá”. V roku 2010 som sa ho aj aktív­ne zúčast­nil. Kona­lo sa v ter­mí­ne 21. až 23. mája. Podu­ja­tie sa v roku 2015 kona­lo tiež.

In 2009, the event ​“Tra­di­ti­onal Art Crafts” took pla­ce in Pieš­ťa­ny for the first time. In 2010, I acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took pla­ce in 2015.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hontianske, Ľudia, Oslavné, Reportáže, Slovenské, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 4505

V Ban­skej Štiav­ni­ci sa kaž­do­roč­ne kona­jú osla­vy mes­ta – tzv. Sala­man­dro­vé dni. V roku 2009 som bol prí­tom­ný počas posled­né­ho dňa také­ho­to podu­ja­tia. Bol som sved­kom okrem iné­ho divad­la pre deti, čoho­si ako jar­mo­ku a via­ce­rých vystú­pe­ní hudob­ní­kov. Na foto­gra­fiách je ľudo­vá hud­ba z maďar­ské­ho Sop­ro­nu, s kto­rým ma mes­to Ban­ská Štiav­ni­ca dlho­roč­nú spo­lu­prá­cu. Pote­ši­li ma svo­jou vese­los­ťou. Na jar­mo­ku bola aj časť, kde sa pre­zen­to­va­la Sop­ron. Neskôr ma upú­ta­la čes­ká sku­pi­na Ter­ne Čhave.

Sala­man­der bol pôvod­ne sláv­nost­ný sprie­vod poslu­chá­čov ban­skoš­tiav­nic­kej aka­dé­mie. Konal sa vždy po zotme­ní, vo svet­le baníc­kych kaha­nov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťa­ho­va­la Vyso­ká ško­la baníc­ka a les­níc­ka do Šop­ro­nu, boha­tý spo­lo­čen­ský život pre­stal. K obno­ve­niu doš­lo po roku 1935. Po 2. sve­to­vej voj­ne sa tra­dí­cia sala­man­dro­vých sprie­vo­dov obno­vi­la 10.9.1949. Do roku 1993 sa však usku­toč­nil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná kaž­do­roč­ne v dru­hý sep­tem­bro­vý týž­deň. Názov je odvo­de­ný pod pohy­bu sala­man­dry škvr­ni­tej. Napo­dob­ňu­júc jej pohyb pre­chá­dza sprie­vod z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú, čo pri osvet­ľo­va­ní dobo­vý­mi svie­tid­la­mi vytvá­ra pôso­bi­vé divad­lo. V sprie­vo­de sa pohy­bu­je 580 postáv, kto­ré zná­zor­ňu­jú hlav­ne prá­cu a život oby­va­te­ľov mes­ta. Sprie­vod sa pohy­bu­je poma­ly a dôs­toj­ne, vlní sa z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

In Ban­ská Štiav­ni­ca, the annu­al celeb­ra­ti­on of the city, kno­wn as Sala­man­der Days, takes pla­ce. In 2009, I was pre­sent during the last day of this event. I wit­nes­sed vari­ous acti­vi­ties, inc­lu­ding a chil­dre­n’s the­a­ter, a fair-​like event, and seve­ral musi­cal per­for­man­ces. The pho­tos fea­tu­re folk music from the Hun­ga­rian town of Sop­ron, with which Ban­ská Štiav­ni­ca has a long­stan­ding par­tners­hip. They deligh­ted me with the­ir che­er­ful­ness. The­re was also a part of the fair whe­re Sop­ron was pre­sen­ted. Later, the Czech group Ter­ne Čha­ve caught my attention.

Ori­gi­nal­ly, the Sala­man­der was a fes­ti­ve pro­ces­si­on of stu­dents from the Ban­ská Štiav­ni­ca Aca­de­my. It alwa­ys took pla­ce after dusk, illu­mi­na­ted by mine­r’s lamps and tor­ches. After 1919, when the Mining and Fores­try Uni­ver­si­ty moved to Sop­ron, the rich social life cea­sed. It was revi­ved after 1935. After World War II, the tra­di­ti­on of Sala­man­der pro­ces­si­ons was res­to­red on Sep­tem­ber 10, 1949. Howe­ver, until 1993, it only occur­red eight times. Sin­ce 1993, it has been held annu­al­ly in the second week of Sep­tem­ber. The name is deri­ved from the move­ment of the spot­ted sala­man­der. Mimic­king its move­ment, the pro­ces­si­on cros­ses the stre­et, cre­a­ting a cap­ti­va­ting the­a­ter with peri­od ligh­ting. The para­de inc­lu­des 580 figu­res, main­ly depic­ting the work and life of the city­’s inha­bi­tants. The pro­ces­si­on moves slo­wly and gra­ce­ful­ly, undu­la­ting from one side of the stre­et to the other (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Hrhov

skala
Hits: 2398

Úze­mie dneš­nej obec bolo osíd­ľo­va­né v neoli­te, 450 pred n.l.. Slo­va­nia sa tu usá­dza­li od obdo­bia Veľ­kej Mora­vy (9 – 10. sto­ro­čie). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1243. Usa­dil sa tu význam­ný spiš­ský kolo­ni­zač­ný rod, kto­rý neskôr dostal šľach­tic­ké rodo­vé meno pod­ľa náz­vu obce – Ger­gew, ale­bo de Gyr­gow. V čase nemec­kej kolo­ni­zá­cie sa za poto­kom Lodzi­na usa­di­li Sasi a vytvo­ri­li novú dedi­nu – Nemec­ký Hrhov. V roku 1280 sa Slo­vá­ci a Sasi spá­ja­jú do jed­nej dedi­ny. Rod de Gyr­gow sa poma­ďar­čil na Gyor­gy, obec im pat­ri­la až do roku 1885, kedy vše­tok ich maje­tok kúpil uhor­ský šľach­tic Vidor Csá­ky. Hrhov bol ich až do novem­bra 1944. Na pre­lo­me sto­ro­čí pozva­li Csá­ky­ov­ci poľ­no­hos­po­dár­skych odbor­ní­kov zo Sas­ka, kto­rí pri­nies­li aj moder­né tech­no­ló­gie v cho­ve dobyt­ka, záh­rad­níc­tve, zele­ni­nár­stve a iných remes­lách (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od čias Veľ­kej Mora­vy je pre oblasť Spi­ša typic­ké pes­to­va­nie a spra­co­va­nie ľanu, v čom vyni­ka­li oby­va­te­lia osád na úze­mí dneš­né­ho Spiš­ské­ho Hrho­va. Od pome­no­va­nia reme­sel­ní­kov s ľanom, kto­rých vola­li gar­go­via pochá­dza­jú aj naj­star­šie pome­no­va­nia obce – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via vyni­ka­li aj zho­to­vo­va­ním pred­me­tov na spra­co­va­nie ľanu, aký­mi boli bar­da, bid­la, ostat­né čas­ti kro­sien: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce na ruč­né tre­pa­nie, cjef­ki na naví­ja­nie pria­dze, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­vid­lá, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – mota­cie zaria­de­nia, pies­ty, rafi – na odstra­ňo­va­nie semien z ľanu, česá­ky, gram­ple – na myka­nie ľanu. Roz­vi­nu­té bolo aj koši­kár­stvo, kováč­stvo, kožiar­stvo, dre­vo­ru­bač­stvo, mly­nár­stvo, výro­ba zvon­cov, výro­ba pred­me­tov pre stra­vo­va­nie, odie­va­nie, sta­vi­teľ­stvo, tkáč­stvo, teh­liar­stvo, šind­liar­stvo, výro­ba svie­čok, výšiv­kár­stvo, čip­kár­stvo, výro­ba šper­kov, hudob­ných nástro­jov, hra­čiek. V súčas­nos­ti dochá­dza k rene­san­cii ľudo­vej ume­lec­kej výro­by, na čo má Spiš­ský Hrhov výbor­né pred­po­kla­dy (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov je obec nachá­dza­jú­ca sa na výcho­de Slo­ven­ska v okre­se Spiš­ská Nová Ves. Pat­rí do Pre­šov­ské­ho kra­ja a leží v blíz­kos­ti poho­ria Levočs­ké vrchy. Medzi význam­né budo­vy pat­rí aj kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Neďa­le­ko je Záro­veň Slo­ven­ský raj.

The ter­ri­to­ry of the present-​day vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od around 450 BC. Slavs began to inha­bit the area during the Gre­at Mora­vian peri­od (9th – 10th cen­tu­ry). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to the year 1243. A sig­ni­fi­cant Spiš colo­ni­za­ti­on fami­ly sett­led here, later acqu­iring a nob­le fami­ly name based on the vil­la­ge­’s name – Ger­gew or de Gyr­gow. During the time of Ger­man colo­ni­za­ti­on, Saxons sett­led across the Lodzi­na stre­am, for­ming a new vil­la­ge – Ger­man Hrhov. In 1280, Slo­vaks and Saxons mer­ged into a sin­gle vil­la­ge. The de Gyr­gow fami­ly Hun­ga­ria­ni­zed the­ir name to Gyor­gy, and they owned the vil­la­ge until 1885 when all the­ir pro­per­ty was bought by the Hun­ga­rian nob­le Vidor Csá­ky. Hrhov was under the­ir owners­hip until Novem­ber 1944. At the turn of the cen­tu­ry, the Csá­ky fami­ly invi­ted agri­cul­tu­ral experts from Saxo­ny, who brought modern tech­no­lo­gies in catt­le far­ming, hor­ti­cul­tu­re, vege­tab­le far­ming, and other crafts (spiss​kyhr​hov​.sk).

Sin­ce the times of Gre­at Mora­via, the Spiš regi­on has been cha­rac­te­ri­zed by the cul­ti­va­ti­on and pro­ces­sing of flax, in which the inha­bi­tants of sett­le­ments in the present-​day Spiš­ský Hrhov excel­led. The oldest names of the vil­la­ge, such as Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew, ori­gi­na­ted from the naming of flax crafts­men cal­led gar­go­via. Gar­go­via excel­led in the pro­duc­ti­on of tools for flax pro­ces­sing, such as bar­da, bid­la, other parts of looms: cepi, cer­ľi­ce – reels for hand spin­ning, cjef­ki for win­ding yarn, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – win­ding devi­ces, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – win­ding devi­ces, pies­ty, rafi – for remo­ving seeds from flax, česá­ky, gram­ple – for com­bing flax. Bas­ket­ry, blacks­mit­hing, tan­ning, log­ging, mil­ling, bell making, pro­duc­ti­on of items for food, clot­hing, cons­truc­ti­on, wea­ving, brick making, shin­gle making, cand­le making, embro­ide­ry, lace making, jewel­ry making, musi­cal ins­tru­ments, and toy making were also well-​developed. Cur­ren­tly, the­re is a renais­san­ce in folk artis­tic pro­duc­ti­on, for which Spiš­ský Hrhov has excel­lent con­di­ti­ons (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov is a vil­la­ge loca­ted in the eas­tern part of Slo­va­kia, in the Spiš­ská Nová Ves dis­trict. It belo­ngs to the Pre­šov Regi­on and is situ­ated near the Levočs­ké vrchy moun­tains. Among the sig­ni­fi­cant buil­dings is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Near­by is also the Slo­vak Paradise.

Obszar dzi­siejs­zej wsi był zasied­la­ny już w neoli­cie, oko­ło 450 lat przed naszą erą. Sło­wia­nie zaczęli się osied­lać tutaj od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy (IX – X wiek). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1243. Osied­li­li się tu znac­zący spiš­ski ród kolo­ni­za­cyj­ny, któ­ry później przy­jął szla­chec­kie nazwis­ko od nazwy wsi – Ger­gew lub de Gyr­gow. W cza­sie nie­miec­kiej kolo­ni­zac­ji, za poto­kiem Lodzi­na, osied­li­li się Saso­wie, zakła­da­jąc nową wios­kę – Nie­miec­ki Hrhov. W 1280 roku Sło­wa­cy i Saso­wie połąc­zy­li się w jed­ną wios­kę. Rodzi­na de Gyr­gow zmie­ni­ła swo­je nazwis­ko na Gyor­gy, a wieś była ich włas­no­ścią aż do 1885 roku, kie­dy całą ich posia­dło­ść zaku­pił węgier­ski szlach­cic Vidor Csá­ky. Hrhov był ich do lis­to­pa­da 1944 roku. Na prze­ło­mie wie­ku Csá­ky­o­wie zapro­si­li spec­ja­lis­tów rol­nict­wa z Sak­so­nii, któr­zy wpro­wa­dzi­li nowoc­zes­ne tech­no­lo­gie w hodo­wli bydła, ogrod­nict­wie, war­zy­wnict­wie i innych rze­mi­osłach (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy, cha­rak­te­rys­tycz­ną cechą dla obsza­ru Spis­za jest upra­wa i przet­war­za­nie lnu, w czym wyró­żnia­li się miesz­ka­ńcy osad na obszar­ze dzi­siejs­ze­go Spiš­ské­ho Hrho­va. Od nazwy rze­mie­śl­ni­ków pra­cu­jących z lnem, któ­rych nazy­wa­no gar­go­via, pocho­dzą naj­stars­ze nazwy wsi – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via wyró­żnia­li się również wyt­war­za­niem przed­mi­otów do przet­war­za­nia lnu, takich jak sztyc, cep, pozos­ta­łe części kros­na: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce do ręcz­ne­go przędze­nia, cjef­ki do nawi­ja­nia nici, wrze­ci­ona, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­wi­dła, koło­wrąb­ki, kúde­le, tłu­ki, szmert­ki – urządze­nia do nawi­ja­nia lnu. Rozwi­ni­ęte było również wik­li­niarst­wo, kowalst­wo, gar­barst­wo, wycin­ka drze­wa, mły­narst­wo, pro­dukc­ja dzwo­nów, pro­dukc­ja przed­mi­otów do jedze­nia, ubi­oru, budo­wnict­wo, tkact­wo, ceg­larst­wo, dachó­wkarst­wo, pro­dukc­ja świec, haf­to­wa­nie, koron­karst­wo, pro­dukc­ja biżu­te­rii, ins­tru­men­tów muzycz­nych, zaba­wek. Obe­cnie docho­dzi do rene­san­su ludo­we­go rze­mi­osła artys­tycz­ne­go, do cze­go Spiš­ský Hrhov ma dosko­na­łe warun­ki (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov to wieś poło­żo­na na wscho­dzie Sło­wac­ji, w powie­cie Spiš­ská Nová Ves. Nale­ży do kra­ju Pre­szo­ws­kie­go i znaj­du­je się w pobli­żu gór Levočs­ké vrchy. Wśród ważnych budo­wli jest Kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła. W pobli­żu znaj­du­je się także Sło­wac­ki Raj.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Neživé, Reportáže, Talianske, Umenie, Zahraničné

Tradičné remeslá v Jesole

skala
Hits: 2552

Jeso­lo nie je zná­me len plá­ža­mi a bul­vá­rom, ale aj fes­ti­va­lom tra­dič­ných remesiel.

Jeso­lo is not only kno­wn for its bea­ches and pro­me­na­de but also for the fes­ti­val of tra­di­ti­onal crafts.

Jeso­lo non è conos­ciu­ta solo per le sue spiag­ge e il via­le, ma anche per il fes­ti­val dei mes­tie­ri tradizionali.

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Beletria

skala
Hits: 2293

Sha­kes­pe­a­re Wil­liam 0 belet­ria SLO neznámy

Pla­tón 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Homér 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Ezop 0 filo­zo­fia, belet­ria SLO neznámy

Poe Allan Edgar Jama a kyvad­lo 0 horor, belet­ria SLO knižka

Gyula Illés Petöfi 1990 Obzor Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kni­ha 80−215−0113−8

Wal­ter Scott Waver­ley 0 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­rat­rú­ry Bra­ti­sla­va belet­ria SLO román

Karol Csec­sot­ka (ed.) Ant­ho­lo­gia zo slo­ven­ských bás­ni­kov v r. 1847 – 1900 1934 Uhor­sko – kra­jin­ský vzde­lá­va­cí spo­lok slo­ven­ský Buda­pest poé­zia, belet­ria SLO knižka

Maka­nin Vla­di­mír Sám a sama 1989 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 80−220−0069−8

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag I 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 80−222−0324−6

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag II 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 80−222−0324−6

Sol­že­ni­cyn Ale­xan­der Súos­tro­vie Gulag III 1991 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria, poli­ti­ka SLO kni­ha 80−222−0324−6

Svo­bo­da Lud­vík Z Buzu­lu­ku do Pra­hy 1963 Naša voj­sko Pra­ha 4 belet­ria SLO neznámy

Tiben­ský Rudolf Jáchy­mov­ské pek­lo 1991 Nezá­vis­losť Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 80−85217−09−0

Böll Hein­rich Ženy v údo­lí Rýna 1990 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria SLO nezná­my 80−222−0163−4

Val­lés Jules Vzbú­re­nec 1975 Tat­ran Bra­ti­sla­va belet­ria SLO neznámy

Moric Rudo Z poľov­níc­kej kap­sy 1982 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ondre­jov Ľudo Zboj­níc­ka mla­dosť 1984 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO Jer­guš Lapin kniha

Defoe Daniel Robin­soe Cru­soe 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Kas­siľ Lev Brat a bra­ček 1950 Sme­na Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Krüss James Dob­ro­druž­stvá Tim­ma Tha­le­ra 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Lorenz Peter Homun­ku­lo­via 1988 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce belet­ria, scien­ce – fic­ti­on SLO kniha

Rawlings Kin­nan Mar­jo­rie Die­ťa divo­či­ny 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Dvat­sať­ti­síc míľ pod morom 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Ľado­vá sfin­ga 1976 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Dva roky práz­dnin 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ver­ne Jules Ces­ta oko­lo sve­ta za 80 dní 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Gabaj Fer­di­nand Prvá­ci 1954 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Káš Sva­top­luk Injek­ce, kte­ré nebo­lí 1990 Stře­do­čes­ké nakla­da­tels­tví a kníh­ku­pec­tví Pra­ha belet­ria SLO knižka

Něm­co­vá Bože­na Babič­ka 1951 Prá­ca Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Ste­uben Fritz Tekum­seh 1987 Albat­ros Pra­ha belet­ria CES kniha

May Karl Win­ne­tou II., III. diel 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

May Karl Win­ne­tou I. diel 1964 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

May Karl Čier­ny mus­tang 1967 Sme­na Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Seals­field Char­les Veľ­ký náčel­ník Toke­ah 1974 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Edi­gey Jer­zy Stráž­ca pyra­mí­dy 1983 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Cooper Feni­mo­re J. Lovec jele­ňov 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO kniha

Petec­ki Boh­dan X – 1 neuná­šaj hviez­dy 1987 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Bur­roughs Edgar Rice Tar­zan II. Tar­za­nov syn (1. časť) 1967 Ľud Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Bur­roughs Edgar Rice Tar­zan I. Syn divo­či­ny 1966 Ľud Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Vese­lá kníž­ka seriá­lu 1982 Albat­ros Pra­ha belet­ria, komiks CES knižka

Swift Jonat­han Gul­li­ve­ro­ve ces­ty 1981 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 6 belet­ria SLO knižka

Jirá­sek Alo­is Pso­hlav­ci 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 4 belet­ria SLO kniha

Fran­ko­vá Anna Den­ník Anny Fran­ko­vej 1960 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Paso­li­ni Pier Paolo Búr­li­vý život 1963 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Dumas Ale­xan­dre Tra­ja muš­ke­tie­ri 1984 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 5 belet­ria SLO kniha

Dumas Ale­xan­dre Tra­ja muš­ke­tie­ry po dvad­sia­tich rokoch 1985 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO kniha

Rol­land Romain Hudob­ní­ci prí­tom­nos­ti 1960 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rol­land Romain Hudob­ní­ci minu­los­ti 1957 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Puzo Mario Bláz­ni zomie­ra­jú 1993 Edi­poss Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kni­ha 80−85327−13−9

Ver­ne Jules Deti kapi­tá­na Gran­ta 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

May Karl Posled­ný Inkov odkaz 1971 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Qued­nau Wer­ner Klá­ra Schu­man­no­vá 1959 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Kras­ko Ivan Die­lo 1954 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo krás­nej lite­ra­tú­ry Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Pod­ja­vo­rin­ská Ľud­mi­la Už ho vezú 1976 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 4 belet­ria SLO knižka

Gin­te­ro­vá Nata­ša Dva­násť let­ných daž­ďov 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Einau­di Giu­lio Svie­tia­ca ryba – talian­ske roz­práv­ky 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dre­ve­ný trón 0 belet­ria SLO knižka

Domas­ta Ján Mrav­ček Paľ­ček 1946 Druž­stev­né vyda­va­teľ­stvo a kníh­ku­pec­tvo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Čopič Bran­ko Prí­ho­dy kocú­ra Tošu 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Grimm Jakob, Grimm Wil­helm Stol­ček pre­stri sa 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Ander­sen Hans Chris­tian Cisá­ro­vé nové šaty 1980 Slo­ven­ský spi­so­va­teľ Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hron­ský J.C. Bud­ká­čik a dub­ká­čik 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Na vese­lej posied­ke 1977 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Lindg­ren Astrid Deti z Bul­ler­by­nu 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Koza odra­tá a jež 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hitch­cock Alf­red a tra­ja pát­ra­či Záha­da vreš­tia­cích hodín 1981 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Tay­lor Richard Roz­práv­ky z nef­ri­to­vých hôr 1973 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Válek Miro­slav Do Tram­tá­rie 1970 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Čep­če­ko­vá Ele­na Slnieč­ko na motú­ze 1979 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Ďuríč­ko­vá Mária (ed.) Išlo diev­ča po vodu 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hus­ka M.A. Skal­ný hrad na Kri­vá­ni 1972 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Rázusová-​Martáková Mária Dru­hý ven­ček 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Jarun­ko­vá Klá­ra Hrdin­ský zápis­ník 1965 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Ská­cel Jan Ako šiel Brú­sik na van­dry 0 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Čapek Josef Pop­lach na Kováčs­kej uli­ci 1964 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 3 belet­ria SLO knižka

Jano­vic Tomáš, Vanek Marián Neuk­rad­ni tri vaj­cia 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Hav­ran a líš­ka 0 belet­ria SLO neznámy

Feus­tel Inge O diev­čat­ku Bibi a pra­siat­ku Kvik 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Janc­zar­ski Czes­law Noví kama­rá­ti Mac­ka Uška 1968 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Domas­ta Ján Vzdy­chy spod dere­ša 1951 Štát­ne nakla­da­teľ­stvo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dob­rý stre­lec. Výber z pros­to­ná­rod­ných slo­ven­ských roz­prá­vok 1946 Nakla­da­teľ­stvo Slo­ven­skej ligy Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Kuku­čín Mar­tin Pred skúš­kou 1969 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Iľjin M. Hory a ľudia 1954 Slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo det­skej kni­hy Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Cooper Feni­mo­re J. Zve­ro­bij­ca 0 Bib­li­oté­ka Bra­ti­sla­va 2 belet­ria SLO knižka

Hviez­do­slav Pavol-​Országh Výbor z krat­šej epi­ky 1943 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Hviez­do­slav Pavol-​Országh Hero­des a Hero­dias 1934 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Lon­don Jack Vola­nie divo­či­ny 1963 Sme­na Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO knižka

Jesen­ský Jan­ko Výbor z malo­s­trans­kých roz­prá­vok 1941 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­sky Svä­tý Mar­tin 3 belet­ria SLO knižka

Tajov­ský Jozef Gre­gor Do kon­ca 1951 Hviez­do­sla­vo­va spo­loč­nosť Mar­tin 1 belet­ria SLO knižka

Olgia­ti Fran­ces­co Poš­ta kocú­ra 1946 Mečiar Kamil Dob­rá Niva 2 belet­ria SLO knižka

Čel­ko Ele­mír Sprie­vod­ca pamät­nou izbou Iva­na Kras­ku 1980 Bal­neo­lo­gic­ké múze­um Pieš­ťa­ny belet­ria SLO Kras­ko Ivan sprievodca

Tate­ro­vá M., Novák J. Vte­ři­na smr­ti 1973 Mag­net Pra­ha belet­ria CES knižka

Pet­rov­ský Ľudo­vít (ed.) Zima bude zimič­ka 1960 Osve­ta Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Slo­ven­ské báje 1973 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 1 belet­ria SLO kniha

Alja Rach­ma­no­va Tová­reň na nové­ho člo­ve­ka 1937 Svet­lo Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Dob­šin­ský Pavol Sln­co­vý kôň 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO kniha

Smir­nov Niko­laj Ríša Sln­ka 1982 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce belet­ria SLO knižka

Mňač­ko Ladi­slav Ďale­ko je do Wham­poa 0 belet­ria SLO knižka

Padi­ša­cho­va dcé­ra 1967 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Bam­ber­ger Richard Skle­ná stud­ňa 0 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Chro­bák Truh­lík 1972 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce 2 belet­ria SLO knižka

Seko­ra Ondřej Fer­do Cvi­čí mra­ve­nis­ko 1972 Výcho­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­stvo Koši­ce 1 belet­ria SLO knižka

Her­gé Explo­rers on the moon 1959 Met­hu­en and Co Ltd Met­hu­en belet­ria ENG komiks

Hur­ban Vajan­ský Sve­to­zár Pus­to­kvet ľalia 1947 Mati­ca Slo­ven­ská Tur­čian­ský Svä­tý Mar­tin belet­ria SLO knižka

Drim­mer Fre­de­rick Vel­mi zvlášt­ní lidé 1996 Smart Pra­ha belet­ria CES siam­ské dvoj­ča­tá, dlhí, tuč­ní, troj­no­hí, štvor­no­hí, bez­ru­kí, bez­no­hí kniha

Janou­šek Milan, Remiš Peter (eds.) Pun­to a ryba­cé hla­vy (Slnieč­ko – Tex­ty) 1997 Meri­tum Bra­ti­sla­va belet­ria SLO Slnieč­ko, hud­ba, Pieš­ťa­ny, pieš­ťan­ské náre­čie zbor­ník 80−88791−20−0

Use Facebook to Comment on this Post