Poľsko - Skala

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Poľsko, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Morského oka

09/12/201918/03/2024 skala

Flóra Morského oka zahŕňa rastliny typické pre subalpínske a alpínske oblasti vo vysokých horách. V okolí jazera rastie veľa druhov rastlín, najmä na jar a v lete. Medzi ne patrí napríklad šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens, kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum, Polytrichum commune a horec alpínsky – Gentiana alpina. Loiseleuria procumbens je nízka poduškovitá rastlina s drobnými ružovými kvetmi sa úspešne prispôsobila drsným podmienkam vysokohorskej oblasti. Rastie v hustých kobercoch na kamenistých svahoch. Empetrum nigrum – kosodrevina kĺbová je odolná rastlina, tvorí husté porasty a jej tmavé bobule predstavujú významný zdroj potravy pre mnoho vtákov v tejto oblasti. Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo Morského oka. Je to mach s výraznými výhonkami a hustými stonkami. Gentiana alpina dominuje v oblastiach s nižšími teplotami, má modré kvety, ktoré kvitnú počas krátkych letných mesiacov.

Flóra Morského oka ukazuje schopnosť rastlín prispôsobovať sa extrémnym podmienkam. Nízke teploty, veterné podmienky a obmedzená sezóna rastu tvoria náročné prostredie, ktoré ovplyvňuje morfologické a fyziologické vlastnosti rastlín. Táto bohatá flóra je neoceniteľné z hľadiska biodiverzity. Preto je dôležité, aby sme zabezpečili udržateľnosť a minimalizovali vplyv na tento citlivý ekosystém. Je to kľúčová úloha pre zachovanie tohto úžasného miesta pre budúce generácie.

Flora Morskie Oko obejmuje rośliny charakterystyczne dla podalpejskich i alpejskich obszarów wysokich gór. W okolicy jeziora rośnie wiele gatunków roślin, zwłaszcza wiosną i latem. Należą do nich m.in. turzyca tatrzańska (Loiseleuria procumbens), wrzosiec bagienny (Empetrum nigrum), torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) i goryczka alpejska (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens to niska roślina poduszakowata o drobnych różowych kwiatach, która doskonale przystosowała się do trudnych warunków wysokogórskiego środowiska. Rośnie gęsto na kamienistych zboczach. Empetrum nigrum, czyli wrzosiec bagienny, to odporna roślina tworząca gęste zarośla, a jej ciemne jagody stanowią istotne źródło pożywienia dla wielu ptaków w tym obszarze. Torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) rośnie na wilgotnych obszarach wokół Morskiego Oka. Jest to mech o wyraźnych pędach i gęstych łodygach. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) dominuje w obszarach o niższych temperaturach, ma niebieskie kwiaty kwitnące w krótkich letnich miesiącach.

Flora Morskiego Oka pokazuje zdolność roślin do przystosowywania się do skrajnych warunków. Niskie temperatury, wiatrowe warunki i ograniczony okres wzrostu stanowią wymagające środowisko, które wpływa na morfologiczne i fizjologiczne cechy roślin. Ta bogata flora ma bezcenne znaczenie z punktu widzenia bioróżnorodności. Dlatego ważne jest, abyśmy zapewnili zrównoważoność i zminimalizowali wpływ na ten wrażliwy ekosystem. To kluczowe zadanie dla zachowania tego niesamowitego miejsca dla przyszłych pokoleń.

The flora of Morskie Oko encompasses plants typical for subalpine and alpine regions in high mountains. In the vicinity of the lake, numerous plant species thrive, especially during spring and summer. Among them are, for example, the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens), black crowberry (Empetrum nigrum), common haircap moss (Polytrichum commune), and alpine gentian (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens is a low, cushion-like plant with small pink flowers that has successfully adapted to the harsh conditions of high-altitude environments, growing densely on rocky slopes. Empetrum nigrum, or black crowberry, is a resilient plant forming dense thickets, and its dark berries are a significant food source for many birds in the area. Common haircap moss (Polytrichum commune) thrives in moist areas around Morskie Oko, characterized by conspicuous shoots and dense stems. Alpine gentian (Gentiana alpina) dominates in areas with lower temperatures, displaying blue flowers that bloom during the short summer months.

The flora of Morskie Oko showcases the ability of plants to adapt to extreme conditions. Low temperatures, windy conditions, and a limited growing season create a demanding environment that influences the morphological and physiological features of the plants. This rich flora is invaluable in terms of biodiversity. Therefore, it is crucial to ensure sustainability and minimize the impact on this sensitive ecosystem. Preserving this remarkable place for future generations is a key task.

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Levoča – kráľovské mesto

27/11/201903/04/2024 skala

Mesto Levoča leží pod Levočskými vrchmi, vďaka svojej bohatej minulosti patrí medzi najnavštevovanejšie mestá Slovenska (levoca.sk). Maďarsky Lőcse, nemecky Leutschau, leží v nadmorskej výške 570 metrov nad morom. Na rozlohe 64 km² žije takmer 15 000 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Levočská dolina, Levočské lúky, Závada (Wikipedia).

Je to starobylé historické mesto s pekným centrom. Kráľovské mesto Slovenska (Informačná tabuľa). Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké námestia na Slovensku (royal-towns.sk). Dnes v Levoči žije asi 14500 obyvateľov. Od roku 2009 je mesto zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO (levoca.sk).

Na mieste dnešného mesta bolo už na prelome 11. – 12. storočia viac osád, čo dokazuje kostol svätého Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Druhá osada bola tam, kde je dnes Košická ulica (levoca.sk). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, pod názvom Leucha (levoca.sk). V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a v roku 1271 sa Levoča stáva hlavným mestom provincie spišských Sasov (levoca.sk). Hybnou silou mesta bol obchod. Obchodovalo sa s hansovnými mestami, s Krakovom, s Benátkami. Remeselníci produkovali tovar pre celé Uhorsko a aj Poľsko. Neskôr sa Levoča stala jedným z centier renesancie a humanizmu v Uhorsku (levoca.sk). V roku 1474 navštívil mesto Matej Korvín, v roku 1497 bratia Jagelovci. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšiel Orbis Pictus Jana Amosa Komenského v štyroch jazykoch. V dobe národného obrodenia bola Levoča miestom pôsobenia štúrovcov (royal-towns.sk). V Levoči pôsobil Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, fyzik Albert Fuchs, herečky Lucia Gažiová, Oľga Vronská (Wikipedia).

V druhej polovici 14. storočia bol postavený dnešný veľký farský kostol svätého Jakuba staršieho, apoštola (levoca.sk). Mimoriadne cenný je jeho interiér, ktorý predstavuje jedinečné diela stredového sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár svätého Jakuba je s výškou 18.6 metra najvyšším svojho druhu na svete. Je z lipového dreva v rokoch 1507 – 1517 v dielni Majstra Pavla (levoca.sk). Námestie lemuje viac ako 50 meštianskych a patricijských domov, mnohé sú pomenované podľa bývalých majiteľoch (levoca.sk).

V 14. až 15. storočí sa mesto stalo stredoeurópskym obchodným centrom (levoca.sk). Mesto hospodársky i kultúrne kulminuje na prelome 15. a 16. storočia (levoca.sk). Levočské lýceum sa stalo významným centrom slovenského národného hnutia štúrovcov (Informačná tabuľa). Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricíjskych domov s arkádovitými vnútronými dvormi (skonline.sk). Levočské hradby sú takmer kompletne zachované, z 15 bášt a veží sa zachovalo 6, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská. Pôvod radnice siaha do 15. storočia. Na fasáde sú maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Dnes je radnica spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica. Pôvodne zo 16. storočia pochádza klietka hanby, ktorá stojí pred radnicou. Od 16. storočia do roku 1923 bola Levoča sídlom Spišskej župy (levoca.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučoval na jezuitskom gymnáziu matematik, fyzik a astronóm Maximilián Rudolf Hell. V 18. a 19. storočí pôsobili v baníctve a železiarstve Probstnerovci. Po odvolaní Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea, prišli jeho študenti na Evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti vznikla v roku 1844 revolučná pieseň, neskôr hymna “Nad Tatrou sa blýska”, ktorá sa prvýkrát spievalu tu (Kristeková).

V Levoči sa koná Medzinárodný kultúrny festival Dni Majstra Pavla, festival vážnej hudby Levočské babie leto, festival komornej hudby Konvergencie, súťaž neprofesionálnych divadelných súborov Scénická žatva (Kristeková), tematické prehliadky Potulky Levočou, Levočská hudobná jar, Levočská hudobná jeseň, Mariánska púť, Karpatský remeselný trh, Vianočný remeselný trh, výtvarný a fotografický Plenér Majstra Pavla, nočné podujatie plné hudby, spevy, svetiel Tajomná Levoča (Kristeková).

The town of Levoča is situated beneath the Levočské Vrchy (Levoča Hills), and due to its rich history, it is among the most visited towns in Slovakia (levoca.sk). In Hungarian, it is called Lőcse, and in German, Leutschau, situated at an elevation of 570 meters above sea level. It covers an area of 64 km² and is home to almost 15,000 residents, with districts including Levočská Dolina, Levočské Lúky, and Závada (Wikipedia).

It is an ancient historical town with a beautiful center, recognized as the Royal Town of Slovakia (Informačná tabuľa). Levoča Square is among the largest medieval squares in Slovakia (royal-towns.sk). As of 2009, the town has been inscribed on the UNESCO World Heritage List (levoca.sk).

In the area where the present town stands, there were multiple settlements around the turn of the 11^th and 12^th centuries, evidenced by the Church of St. Nicholas southeast of the town, built in the Romanesque style. The first written mention dates back to 1249 under the name Leucha (levoca.sk). In the 13^th century, German colonists settled here, and in 1271, Levoča became the capital of the Spiš Saxons province (levoca.sk). The town thrived economically through trade, engaging with Hanseatic cities, Krakow, and Venice. Later, Levoča became one of the centers of the Renaissance and humanism in Hungary (levoca.sk). In 1474, Matthias Corvinus visited the town, and in 1497, the Jagiellonian brothers. Jan Amos Komenský’s Orbis Pictus was printed in four languages at the Breuer brothers’ printing press. During the era of national revival, Levoča was a hub for the activities of the Štúr school (royal-towns.sk). Prominent figures who lived or worked in Levoča include Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, physicist Albert Fuchs, and actresses Lucia Gažiová and Oľga Vronská (Wikipedia).

In the second half of the 14^th century, the current large Parish Church of St. James the Elder, the Apostle, was built, featuring an exceptional interior with unique works of late medieval sacred art. The late-Gothic wooden main altar of St. James, standing at a height of 18.6 meters, is the tallest of its kind globally, crafted from linden wood between 1507 and 1517 in Master Paul’s workshop (levoca.sk). The square is lined with over 50 burgher and patrician houses, many named after former owners (levoca.sk).

During the 14^th to 15^th centuries, the town became a Central European trade center (levoca.sk). Both economically and culturally, the town reached its zenith at the turn of the 15^th and 16^th centuries (levoca.sk). Levočské Lýceum became a significant center for the Slovak national movement led by the Štúrists (Informačná tabuľa). The historic square features over 50 Gothic, Renaissance, and early Baroque burgher houses with arcaded inner courtyards (skonline.sk). The city walls of Levoča are almost completely preserved, with 6 of the original 15 bastions and towers remaining, including three gates: Košická, Poľská, and Menhardská. The original town hall dates back to the 15^th century. The facade features paintings representing symbols of civic virtues: temperance, prudence, courage, patience, and justice. Today, the town hall is connected to a Renaissance tower built between 1656 and 1661, serving as a belfry. The Cage of Shame in front of the town hall originates from the 16^th century. From the 16^th century to 1923, Levoča was the seat of Spiš County (levoca.sk). In 1746 – 1747, mathematician, physicist, and astronomer Maximilian Rudolf Hell taught at the Jesuit gymnasium. In the 18^th and 19^th centuries, the Probstner family played a significant role in mining and metallurgy. After Ľudovít Štúr’s dismissal from the Bratislava lyceum, his students came to the Evangelical Lyceum in Levoča. In 1844, on this occasion, the revolutionary song, later the anthem “Nad Tatrou sa blýska,” was composed and first sung here (Kristeková).

Levoča hosts various cultural events, including the International Cultural Festival Days of Master Paul, Levočské Babie Leto (a festival of classical music), Convergencies (a chamber music festival), Scenic Harvest (a competition for non-professional theater groups), themed tours Wanderings through Levoča, Levočská Hudobná Jarná (Levoča Music Spring), Levočská Hudobná Jeseň (Levoča Music Autumn), Mariánska Púť (Marian Pilgrimage), Carpathian Craft Market, Christmas Craft Market, the artistic and photographic Master Paul Open Air, and a night event full of music, singing, and lights called Mysterious Levoča (Kristeková).

Odkazy

Levoča
Slovenské kráľovské mestá
Lenka Mackovjaková – Levoča – mesto svetoznámeho oltára
Vavrinec Sedlák, Dana Kristeková, Gabriela Hudáková: Potulky mestom s čarovnou vôňou stredoveku
Michal Suchý, 1974: Dejiny Levoče, Východoslovenské vydavateľstvo, 399 pp.
Historické jadro Levoče je na zozname UNESCO
chramsvjakuba.sk
Wikipedia
Ivan Chalupecký, 1975: Dejiny Levoče II., Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 515 pp.
Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák, 1985: Levoča a okolie, Východoslovenské vydavateľstvo Košice

TOP

Levoča z Mariánskej hory za rôznych svetelných podmienok

Námestie v Levoči zo strany miestneho úradu

Pamiatka na Pavla rezbára, Majstra Pavla z Levoče

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Zahraničie

Wysoki Wierch – Šlachovský vrch

28/09/201911/03/2024 skala

Wysoki Wierch sa nachádza v Pieninách, jeho slovenský názov je Šlachovský vrch, resp. Šlachovky. Neďaleko od Lesnice.

Jeho nadmorská výška je 898 metrov nad morom. Poskytuje jeden z najkrajších výhľadov na Pieniny, Vysoké Tatry, Beskydy (Wikipedia PL). Historické názvy: Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).

Wysoki Wierch” is located in the Pieniny Mountains; its Slovak name is Šlachovský vrch or Šlachovky, near Lesnica.

Its elevation is 898 meters above sea level. It provides one of the most beautiful views of the Pieniny, High Tatras, and Beskids (Wikipedia PL). Historical names include Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).

Wysoki Wierch znajduje się w Pieninach, a jego słowacka nazwa to Šlachovský vrch lub Šlachovky, niedaleko od Lesnica.

Jego wysokość nad poziomem morza wynosi 898 metrów. Zapewnia jeden z najpiękniejszych widoków na Pieniny, Tatry Wysokie i Beskidy (Wikipedia PL). Historyczne nazwy obejmują Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).

Literatúra

Józef Nyka, 2006: Pieniny. Sprievodca. Ed. IX . Latchorzew: Wyd. Travers, ISBN 83−915859−4−8

Odkazy

Vidno cestu z Lesnice do Veľkého Lipníka

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Brzegi

25/07/201907/03/2024 skala

V roku 2015 som sa zastavil krátko v Brzegi pri Tatranskej Javorine.

Brzegi ležia v náraznikovej zóne Tatranského národného parku, pri potoku Brzeg. V hornej časti sa nachádza výhľad na Tatry – Glodówka. Mnoho básnikov popísalo Brzegi ako “knihu otvorenú na čitanie”. Žije tu 656 obyvateľov obvykle v dreveniciach s regionálnou výzdobou (ugbukowinatatrzanska.pl). “Brzegi” v poľštine znamená “brehy”.

In 2015, I briefly stopped in Brzegi near Tatranská Javorina.

Brzegi is located in the buffer zone of the Tatra National Park, next to the Brzeg stream. In the upper part, there is a view of the Tatras – Glodówka. Many poets have described Brzegi as an ‘open book for reading.’ Around 656 people live here, usually in wooden houses with regional decorations (ugbukowinatatrzanska.pl). ‘Brzegi’ in Polish means ‘riverbanks’ or ‘shores.’ ”

W roku 2015 zatrzymałem się krótko w Brzegach koło Tatranskej Javoriny.

Brzegi leżą w strefie buforowej Tatrzańskiego Parku Narodowego, nad strumieniem Brzeg. W górnej części jest widok na Tatry – Glodówka. Wielu poetów opisało Brzegi jako ‘otwartą książkę do czytania.’ Żyje tu około 656 mieszkańców, zazwyczaj w drewnianych domach z regionalnymi dekoracjami (ugbukowinatatrzanska.pl). ‘Brzegi’ po polsku oznacza ‘brzegi rzeki’.”

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, Typ krajiny, Zamagurie

Dunajec

01/04/201825/03/2024 skala

Po Dunajci sa dá ísť na plti z rôznych miest a na rôzne miesta. Slovenské služby zväčša poskytujú plavbu z Červeného Kláštora do Lesnice. Ak si správne pamätám, sezóna je od apríla do októbra. Okolo rieky je množstvo skál, popri nej je turistický chodník, po ktorom sa zvyknú preplavení turisti vracať do Červeného Kláštora. Pltiari v Lesnici nakladajú plte a príslušenstvo do áut a cez Lesnicu ho dookola dovezú naspäť do Červeného Kláštora (Peter Kaclík). Splav na pltiach na poľskej strane začína v obci Sromowce Wyźne, končí v Krościenko nad Dunajcem. Na Slovenskej strane začína v Majeroch, alebo v Červenom Kláštore, končí v Lesnici. Dunajec je 274 km dlhá rieka, ktorá na Slovensku tečie len na 17-tich kilometroch. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc. Od dávnych čias je Dunajec považovaný za dôležitú dopravnú cestu (Wikipedia). Už v 2. storočí pred n. l. pltníci prepravovali na Dunajci tovar. Jantár, železo, drevo, antimon, sušené slivky, syr, medovinu a iné (plte-dunajec.sk). Využívali ju grécki a rímski kupci, v čase keď tu boli galskí Kelti. Neskôr cestu, ktorá nesie pomenovanie “Soľná cesta”, používali Germánia a Slovania (Wikipedia). Preprava tovaru na pltiach zaznamenala prepad v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Až do dnešných čias sa zachoval tradičný symbol pltníkov – pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami (plte-dunajec.sk). Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica (Wikipedia).

Na okolitých zrázoch žijú napr. Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, vydra Lutra lutra, rybárik Alcedo atthis, hniezdi tu výr skalný Bubo bubo a krkavec Corvus corax. Rastie tu Astragalus australis, Phyteum orbiculate, Aster serpentimontanus (Informačná tabuľa).

Along the Dunajec, you can go rafting from various points to various destinations. Slovak services typically offer a cruise from Červený Kláštor to Lesnica. If I remember correctly, the season is from April to October. There are many rocks along the river, and a hiking trail runs beside it. Usually, rafting tourists return to Červený Kláštor via this trail. Raftsmen in Lesnica load the rafts and equipment onto cars, and they transport it all around to Červený Kláštor (Peter Kaclík). Rafting on the Polish side starts in the village of Sromowce Wyżne and ends in Krościenko nad Dunajcem. On the Slovak side, it starts in Majere or Červený Kláštor and ends in Lesnica. The Dunajec River, 274 km long, flows only for 17 km in Slovakia. Since 1920, it has formed the border between Slovakia and Poland. Dunajec has been considered an important trade route since ancient times (Wikipedia). Pltníci (raftsmen) transported goods on the Dunajec as early as the 2^nd century BC. Items such as amber, iron, wood, antimony, dried plums, cheese, mead, and more were carried on the rafts (plte-dunajec.sk). Greek and Roman merchants utilized this route during the time of the Gaulish Celts. Later, the path, known as the “Salt Route,” was used by Germanic and Slavic people (Wikipedia). Rafting as a means of transporting goods experienced a decline in 1813 due to significant floods. In 1923, rafting on the Dunajec ceased entirely but saw a resurgence after 1950, primarily for people transport. The traditional symbol of raftsmen, the raftsmen’s hat adorned with seashells, has persisted to this day (plte-dunajec.sk). In 1997, Poland constructed the Czorsztyn hydroelectric power plant and the Niedzica reservoir on the upper course (Wikipedia). Various fauna, including Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, otter Lutra lutra, kingfisher Alcedo atthis, nesting eagle owl Bubo bubo, and raven Corvus corax, inhabit the surrounding slopes. Flora like Astragalus australis, Phyteuma orbiculatum, and Aster serpentimontanus also thrive here (Information board).

Wzdłuż Dunajca można popłynąć tratwą z różnych miejsc do różnych miejsc. Słowackie usługi zwykle oferują rejs z Červený Kláštor do Lesnica. Jeśli dobrze pamiętam, sezon trwa od kwietnia do października. Wzdłuż rzeki jest wiele skał, a obok niej biegnie szlak turystyczny. Zazwyczaj turysty uprawiający spływ tratwą wracają do Červený Kláštor wzdłuż tego szlaku. Tratwiarze w Lesnica załadują tratwy i sprzęt do samochodów, a następnie przewiozą to wszystko dookoła do Červený Kláštor (Peter Kaclík). Spływ tratwą po polskiej stronie rozpoczyna się w miejscowości Sromowce Wyżne i kończy w Krościenku nad Dunajcem. Po słowackiej stronie zaczyna się w Majerach lub Červený Kláštor i kończy w Lesnica. Rzeka Dunajec, o długości 274 km, płynie tylko przez 17 km na Słowacji. Od 1920 roku stanowi granicę między Słowacją a Polską. Dunajec uważany jest za ważny szlak handlowy od starożytności (Wikipedia). Pltníci (tratwiarze) przewożą towary Dunajcem już od II wieku p.n.e. Na tratwach przewożono takie przedmioty jak bursztyn, żelazo, drewno, antymon, suszone śliwki, ser, miód pitny i wiele innych (plte-dunajec.sk). Greccy i rzymscy kupcy korzystali z tej trasy w czasach galijskich Celtów. Później szlakiem, znanym jako “Droga Solna,” podążali ludzie germańscy i Słowianie (Wikipedia). Przewóz towarów tratwami zanotował spadek w 1813 roku z powodu poważnych powodzi. W 1923 roku spływ tratwami na Dunajcu całkowicie zakończono, ale odrodził się po 1950 roku, głównie dla transportu ludzi. Tradycyjny symbol tratwiarzy, kapelusz tratwiarski zdobiony muszlami, przetrwał do dzisiaj (plte-dunajec.sk). W 1997 roku Polska zbudowała elektrownię wodną Czorsztyn i zbiornik retencyjny Niedzica na górnym odcinku (Wikipedia). Różne gatunki fauny, w tym Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, wydra Lutra lutra, zimorodek Alcedo atthis, gniazdujący puchacz Bubo bubo i kruk Corvus corax, zamieszkują otaczające zbocza. Występuje tu także flora, takie jak Astragalus australis, Phyteuma orbiculatum i Aster serpentimontanus (Tablica informacyjna).

Odkazy

TOP