2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

skala
Hits: 6044

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mi a kelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net). Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).

Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th – 7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).

Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Biotopy, Časová línia, Chorvátsko, Hory, Hory, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Typ krajiny, Zahraničie

Hvarské kopce medzi Zavalou, Pitve a Gromin Dolac

skala
Hits: 1903

Hvar­ské kop­ce medzi Zava­lou a Pit­ve a Gro­min Dolac. Raz som sa v máji 2010 vybral do Hvar­ských kop­cov.

Hvar hills bet­we­en Zava­la and Pit­ve, and Gro­min Dolac. Once, in May 2010, I set out to explo­re the Hvar hills.

Hvar­ski bre­žulj­ci izme­đu Zava­le, Pit­ve i Gro­min Dola­ca. Jed­nom sam u svibn­ju 2010. godi­ne kre­nuo pre­ma Hvar­skim brežuljcima.

TOP foto­gra­fie

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Krajina, Obce, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie, Zahraničné

Zavala

skala
Hits: 3602

Zava­la sa nachá­dza na Hva­re. Je to troš­ku zabú­da­ná des­ti­ná­cia. Väč­ši­na náv­štev­ní­kov ostro­va Hvar mie­ri do Jel­sy, prí­pad­ne do Ivan Dolac. Ja som počas svoj­ho poby­tu nado­bu­dol dojem, že Zava­la je skôr obec, kde žijú stá­li oby­va­te­lia. Kaž­do­pád­ne Zava­la a jej oko­lie je krás­ne. Ja som šiel ces­tou do Pit­ve a videl som veľ­mi pek­ne aj ostrov Ščed­ro. Zava­la je zná­ma bie­lym vínom bog­dan­ju­ša (dal​ma​ci​ja​.net).

Zava­la je obklo­pe­ná vini­ca­mi a oli­vov­ník­mi. Neďa­le­ko sa nachá­dza­jú pamiat­ky: sta­ro­by­lé kos­to­ly a kamen­né domy, na kto­rých vid­no vplyv rôz­nych kultúr. 

Zava­la is loca­ted on Hvar. It is a some­what over­lo­oked des­ti­na­ti­on. Most visi­tors to the island of Hvar head to Jel­sa or Ivan Dolac. During my stay, I got the impres­si­on that Zava­la is more of a vil­la­ge whe­re per­ma­nent resi­dents live. Nevert­he­less, Zava­la and its sur­roun­dings are beau­ti­ful. I took the road to Pit­ve and saw the pic­tu­re­sque island of Ščed­ro. Zava­la is kno­wn for the whi­te wine Bog­da­nu­ša (dal​ma​ci​ja​.net).

Zava­la is sur­roun­ded by vine­y­ards and oli­ve tre­es. Near­by, the­re are his­to­ri­cal land­marks such as ancient chur­ches and sto­ne hou­ses, sho­wca­sing the influ­en­ce of vari­ous cultures.

Zava­la se nala­zi na Hva­ru. To je malo zane­ma­re­no odre­diš­te. Veći­na posje­ti­tel­ja oto­ka Hva­ra ide pre­ma Jel­si ili Ivan Dola­cu. Tije­kom svog borav­ka ste­kao sam dojam da je Zava­la više selo u kojem žive stal­ni sta­nov­ni­ci. Ipak, Zava­la i nje­zi­na oko­li­ca su pre­kras­ni. Kre­nuo sam pre­ma Pit­vi i vidio vrlo lijep otok Šćed­ro. Zava­la je pozna­ta po bije­lom vinu Bog­da­nu­ša (dal​ma​ci​ja​.net).

Zava­la je okru­že­na vinog­ra­di­ma i mas­li­ni­ci­ma. Neda­le­ko se nala­ze povi­jes­ne zna­me­ni­tos­ti poput sta­rih crka­va i kam­na­tih kuća koje pri­ka­zu­ju utje­caj raz­li­či­tih kultura.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Pitve – centrálna časť Hvaru

skala
Hits: 3929

Keď som mal to šťas­tie byť na Hva­re, naj­viac sa mi páči­lo Pit­ve. Bohu­žiaľ, viac som cez Pit­ve len pre­chá­dzal, ako v ňom aj bol. Pit­ve sa nachá­dza zhru­ba v stre­de ostro­va Hvar, medzi Jel­sou a Ivan Dolac. Pat­rí k naj­star­šie osíd­le­ným oblas­tiam ostro­va (mrki​.info). V roku 1921 tu žilo 756 oby­va­te­ľov, dnes ich tu žije prav­de­po­dob­ne menej ako 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve je boha­té na his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne dedič­stvo. Domi­nan­tou obce je gotic­ký kos­tol svä­té­ho Jaku­ba zo 16. sto­ro­čia s rene­sanč­ným oltá­rom. Na ulič­kách sto­ja tra­dič­né kamen­né domy. Oko­lie Pit­ve je obklo­pe­né oli­vo­vý­mi háj­mi a vinicami.

When I had the oppor­tu­ni­ty to be on Hvar, I liked Pit­ve the most. Unfor­tu­na­te­ly, I pas­sed through Pit­ve more than I actu­al­ly spent time explo­ring it. Pit­ve is loca­ted rough­ly in the midd­le of the island of Hvar, bet­we­en Jel­sa and Ivan Dolac. It belo­ngs to the oldest inha­bi­ted are­as of the island (mrki​.info). In 1921, 756 inha­bi­tants lived here, and today the­re are pro­bab­ly fewer than 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve is rich in his­to­ri­cal land­marks and cul­tu­ral heri­ta­ge. The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Got­hic church of Saint James from the 16th cen­tu­ry with a Renais­san­ce altar. Tra­di­ti­onal sto­ne hou­ses line the stre­ets. The sur­roun­dings of Pit­ve are sur­roun­ded by oli­ve gro­ves and vineyards.

Kada sam imao sre­će posje­ti­ti Hvar, naj­vi­še mi se svid­je­lo mjes­to Pit­ve. Naža­lost, više sam pro­la­zio kroz Pit­ve nego što sam stvar­no bio tamo. Pit­ve se nala­zi otp­ri­li­ke u sre­diš­tu oto­ka Hva­ra, izme­đu Jel­se i Iva­na Dol­ca. To je jed­no od naj­sta­ri­jih nasel­je­nih pod­ruč­ja na oto­ku (mrki​.info). Godi­ne 1921. ovd­je je živ­je­lo 756 sta­nov­ni­ka, a danas ih vje­ro­jat­no živi man­je od 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve obi­lu­je povi­jes­nim spo­me­ni­ci­ma i kul­tur­nom baš­ti­nom. Domi­nan­tan ele­ment sela je gotič­ka crkva sve­tog Jako­va iz 16. stol­je­ća s rene­sans­nim olta­rom. Duž uli­ca sto­je tra­di­ci­onal­ne kame­ne kuće. Oko­li­ca Pit­ve okru­že­na je mas­li­ni­ci­ma i vinogradima.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post