Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá, Podunajsko

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 3794

Staré Mesto je najkrajšia mestská časť mesta Bratislava. Dýcha v ňom ešte história a kultúra. Mestská časť Staré Mesto je historickou mestskou časťou Bratislavy. Dá sa povedať, že viac-menej predstavuje historické centrum mesta. Nachádza sa tu množstvo významných pamiatok a turistických atrakcií, napr. Bratislavský hrad, ktorý dominuje panoráme mesta. Významnou pamiatkou je Michalská brána, ktorá je jedinou zachovanou mestskou bránou zo stredovekých hradieb. Na Hlavnom námestí sa nachádza Dóm svätého Martina, významná gotická katedrála. Staré Mesto je známe aj svojimi uličkami, reštauráciami, kaviarňami a obchodmi, čo prispieva k jeho živému a turisticky atraktívnemu prostrediu. Táto mestská časť je populárnym miestom pre nákupy, kultúrne podujatia a prechádzky, čo robí z nej jedno z najživších miest v Bratislave. Na ploche 9.6 km2 tu žije 41 086 obyvateľov (staremesto.sk).


Staré Mesto is the most beautiful district of the city of Bratislava. It breathes with history and culture. Staré Mesto is the historic part of Bratislava, more or less representing the historical center of the city. It is home to numerous significant landmarks and tourist attractions, such as Bratislava Castle, which dominates the city’s skyline. One notable landmark is Michael’s Gate, the only preserved city gate from the medieval fortifications. On the Main Square, you can find St. Martin’s Cathedral, a significant Gothic cathedral. Staré Mesto is also known for its narrow streets, restaurants, cafes, and shops, contributing to its lively and tourist-attractive environment. This district is a popular destination for shopping, cultural events, and walks, making it one of the liveliest places in Bratislava. With an area of 9.6 km2, Staré Mesto is home to 41,086 residents (staremesto.sk).


Die Altstadt ist der schönste Stadtteil von Bratislava. Hier atmet man noch Geschichte und Kultur. Die Altstadt ist der historische Teil von Bratislava und stellt mehr oder weniger das historische Zentrum der Stadt dar. Hier befinden sich zahlreiche bedeutende Sehenswürdigkeiten und Touristenattraktionen, wie zum Beispiel die Burg von Bratislava, die die Skyline der Stadt dominiert. Ein weiteres bedeutendes Wahrzeichen ist das Michalská-Tor, das einzige erhaltene Stadttor aus den mittelalterlichen Befestigungsanlagen. Auf dem Hauptplatz befindet sich der St. Martinsdom, eine bedeutende gotische Kathedrale. Die Altstadt ist auch für ihre engen Gassen, Restaurants, Cafés und Geschäfte bekannt, was zu ihrer lebendigen und für Touristen attraktiven Umgebung beiträgt. Dieser Stadtteil ist ein beliebtes Ziel für Einkäufe, kulturelle Veranstaltungen und Spaziergänge, was ihn zu einem der lebhaftesten Orte in Bratislava macht. Auf einer Fläche von 9,6 km2 leben hier 41.086 Einwohner (staremesto.sk).


Az Óváros Bratislava legszebb városrésze. Itt még érezhető a történelem és a kultúra. Az Óváros Bratislava történelmi városrésze, amely többé-kevésbé a város történelmi központját képviseli. Számos jelentős látnivaló és turisztikai attrakció található itt, például a Bratislavai vár, amely uralkodik a város látképén. Az egyik kiemelkedő látnivaló a Mihály kapu, az egyetlen megmaradt városkapu a középkori erődítményekből. A Főtéren található Szent Márton-dóm is egy jelentős gótikus katedrális. Az Óváros a keskeny utcáiról, éttermeiről, kávézóiról és üzleteiről ismert, amelyek hozzájárulnak az élénk és turisták által vonzó környezetéhez. Ez a városrész népszerű célpont a vásárlásra, kulturális eseményekre és sétákra, ami az egyik legélénkebb hellyé teszi Bratislavában. A 9,6 km2 területen itt él 41 086 lakos (staremesto.sk).


Odkazy

Dóm Svätého Martina

Trojloďový gotický kostol patrí k najväčším gotickým sakrálnym stavbám na Slovensku. Bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Začali ho stavať na začiatku 14. storočia, vysvätený bol v r. 1452. Veža kostola bola postavená súčasne s troma loďami kostola, bola súčasťou mestského opevnenia a slúžila k obrane mesta. Jej celková výška dosahuje 85 m a na vrchole ju uzatvára pozlátená poduška s rozmermi 2 x 2 m a na nej 1 m vysoká kópia uhorskej kráľovskej koruny vážiaca 300 kg. V rokoch 1563 – 1830 bol dóm svedkom korunovácií uhorských kráľov. Korunovali tu 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek (bratislava.sk). Po nedávnej rekonštrukcii korunu už naspäť nevrátili.


Dóm Svätého Martina (St. Martin’s Cathedral)

The three-nave Gothic church is one of the largest Gothic sacral buildings in Slovakia. It was built on the site of the original Romanesque church. Construction began at the beginning of the 14th century, and it was consecrated in 1452. The church tower was built simultaneously with the three aisles of the church, serving as part of the city fortification and defense. Its total height reaches 85 meters, and at the top, it is crowned with a gilded cushion measuring 2 x 2 meters, topped by a 1-meter high replica of the Hungarian royal crown weighing 300 kg. From 1563 to 1830, the cathedral witnessed the coronations of Hungarian kings. It saw the coronation of 11 Hungarian kings and 8 royal consorts (bratislava.sk). After a recent reconstruction, the crown has not been returned.


Dóm St. Martin (St. Martinsdom)

Die dreischiffige gotische Kirche gehört zu den größten gotischen Sakralbauten in der Slowakei. Sie wurde an der Stelle einer ursprünglichen romanischen Kirche errichtet. Der Bau begann zu Beginn des 14. Jahrhunderts, und die Kirche wurde 1452 geweiht. Der Kirchturm wurde gleichzeitig mit den drei Schiffen der Kirche erbaut und diente als Teil der städtischen Befestigung und Verteidigung. Seine Gesamthöhe beträgt 85 Meter, und an der Spitze ist er mit einem vergoldeten Kissen von 2 x 2 Metern gekrönt, auf dem sich eine 1 Meter hohe Nachbildung der ungarischen Königskrone befindet, die 300 kg wiegt. Von 1563 bis 1830 war der Dom Zeuge der Krönungen ungarischer Könige. Es wurden 11 ungarische Könige und 8 königliche Gemahlinnen hier gekrönt (bratislava.sk). Nach einer kürzlichen Rekonstruktion wurde die Krone jedoch nicht zurückgegeben.


Szent Márton-dóm

A háromhajós gótikus templom a legnagyobb gótikus szakrális épületek közé tartozik Szlovákiában. Egy eredeti román templom helyén épült. Az építkezés a 14. század elején kezdődött, és a templomot 1452-ben szentelték fel. A templom tornyát egy időben építették a három hajóval, része volt a városi erődnek és a város védelmére szolgált. Teljes magassága 85 méter, tetején egy 2 x 2 méteres aranyozott párna található, amelyen egy 1 méter magas másolat helyezkedik el a magyar királyi koronáról, amely 300 kg súlyú. 1563 és 1830 között a dóm tanúja volt a magyar királyok koronázásának. Itt koronázták meg a 11 magyar királyt és 8 királynőt (bratislava.sk). A közelmúltbeli helyreállítás után a koronát azonban nem helyezték vissza.


TOP Staré Mesto

Dóm Svätého Martina


Michalská brána

Je jediná zachovaná brána stredovekého mestského opevnenia. Pôvodne gotická brána, ktorou do mesta vstupovala diaľková cesta z Moravy, sa spomína až v roku 1411, postavili ju však už v prvej polovici 14. storočia. V rokoch 1511- 13 bola zvýšená o osembokú nadstavbu a v rokoch 1753 – 58 prestavaná do súčasnej podoby, kedy bola na vrchol 51 metrov vysokej barokovej veže umiestnená socha svätého Michala. Pri zosilňovaní mestského opevnenia bol k veži pristavaný ochranný barbakán. V súčasnosti sa vo veži nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia (bratislava.sk).


Michalská brána

It is the only preserved gate of the medieval city fortification. Originally a Gothic gate through which the long-distance road from Moravia entered the city, it is mentioned in 1411, but it was built in the first half of the 14th century. In the years 1511-13, it was raised by an octagonal superstructure, and in the years 1753-58, it was reconstructed into its current form, when a statue of St. Michael was placed on top of the 51-meter-high baroque tower. A protective barbican was added to the tower during the strengthening of the city fortification. Today, the tower houses an exhibition of weapons and city fortifications (bratislava.sk).


Michalská brána

Es ist das einzige erhaltene Tor der mittelalterlichen Stadtbefestigung. Ursprünglich ein gotisches Tor, durch das die Fernstraße aus Mähren in die Stadt führte, wird es erstmals im Jahr 1411 erwähnt, aber bereits in der ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts gebaut. In den Jahren 1511-13 wurde es um einen achteckigen Aufbau erhöht, und in den Jahren 1753-58 wurde es in seine heutige Form umgebaut, als auf den 51 Meter hohen barocken Turm die Statue des heiligen Michael gesetzt wurde. Bei der Verstärkung der Stadtbefestigung wurde ein Schutzbarbakan an den Turm angebaut. Heute beherbergt der Turm eine Ausstellung von Waffen und Stadtbefestigungen (bratislava.sk).


Michalská kapu

Ez az egyetlen megmaradt kapu a középkori város erődítményéből. Eredetileg egy gótikus kapu volt, amelyen keresztül a Morvaországból érkező távolsági út vezetett a városba. Először 1411-ben említik, de már a 14. század első felében megépült. 1511–13-ban nyolcszögletű felépítménnyel emelték fel, 1753–58-ban pedig jelenlegi formájában átalakították, amikor Szent Mihály szobrát helyezték el a 51 méter magas barokk torony tetejére. A város erődítményének megerősítésekor a toronyhoz egy védő bárkányt is hozzáépítettek. Ma a torony fegyver- és városfal-kialakítási kiállításnak ad otthont (bratislava.sk).


Primaciálny palác

Tento klasicistický palác je jednou najreprezentatívnejších palácových stavieb v Bratislave. V rokoch 1778-81 bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Bathyányho. V atike strechy sa nachádzajú alegorické sochy a vázy. Na vrchole tympanóna je umiestnený erb Jozefa Bathyányho a kardinálsky klobúk vážiaci 150 kg. V tympanóne sa dnes miesto pôvodnej fresky nachádza mozaika. Sošky anjelov nad balkónom v centrálnej časti fasády držia dve písmená I – Iusticia = spravodlivosť a C – Clementia = Láskavosť – osobné heslo kardinála. Vo vstupnej hale paláca po pravej strane sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca tzv. Bratislavský (Prešporský) mier, dokument, ktorý tu bol podpísaný 26. decembra 1805 po bitke Troch cisárov pri Slavkove. Na nádvorí je paláca renesančná fontána svätého Juraja a v rohu nádvoria je vchod do kaplnky svätého Ladislava. Na poschodí sa nachádza Zrkadlová sieň, ktorá bola svedkom podpísania Bratislavského mieru v roku 1805 medzi napoleonovským Francúzskom a Habsburgovským Rakúskom po bitke pri Slavkove. V roku 1848 tu kráľ Ferdinand I. podpísal dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku. V reprezentačných priestoroch sú umiestnené zbierky Galérie mesta Bratislava s unikátnou zbierkou šesť tapisérií zo 17. storočia zobrazujúcich tragickú lásku Héra k Leandrovi, z anglickej kráľovskej tkáčovne v Mortlake. Palác je od roku 1903 majetkom mesta a v súčasnosti sídlom primátora mesta (bratislava.sk). V Zrkadlovej sieni Priamciálneho paláca sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva.


Primatial Palace

This neoclassical palace is one of the most representative palace buildings in Bratislava. It was built between 1778 and 1781 for the Archbishop Jozef Bathyány of Esztergom. The attic of the roof features allegorical statues and vases. At the top of the tympanum, the coat of arms of Jozef Bathyány and a cardinal’s hat weighing 150 kg are placed. In the tympanum, instead of the original fresco, there is now a mosaic. The angel statues above the balcony in the central part of the facade hold two letters, I – Iustitia (Justice), and C – Clementia (Clemency) – the personal motto of the cardinal. In the entrance hall of the palace, on the right side, there is a memorial plaque commemorating the so-called Bratislava (Pressburg) Peace, a document signed here on December 26, 1805, after the Battle of the Three Emperors near Slavkov. In the courtyard of the palace, there is a Renaissance fountain of Saint George, and in the corner of the courtyard is the entrance to the chapel of Saint Ladislaus. On the upper floor, there is the Mirror Hall, which witnessed the signing of the Bratislava Peace in 1805 between Napoleonic France and Habsburg Austria after the Battle of Slavkov. In 1848, King Ferdinand I signed a document abolishing serfdom in Hungary here. The representative spaces house the collections of the Bratislava City Gallery, including a unique collection of six tapestries from the 17th century depicting the tragic love of Hero and Leander, from the English royal weaving workshop in Mortlake. Since 1903, the palace has been owned by the city and currently serves as the residence of the mayor of the city (bratislava.sk). City council meetings take place in the Mirror Hall of the Primatial Palace.


Primatialpalais

Dieses neoklassizistische Palais gehört zu den repräsentativsten Palaisgebäuden in Bratislava. Es wurde zwischen 1778 und 1781 für den Erzbischof Jozef Bathyány von Esztergom erbaut. Das Dachgeschoss des Daches ist mit allegorischen Statuen und Vasen geschmückt. Auf dem Giebel befinden sich das Wappen von Jozef Bathyány und ein Kardinalshut, der 150 kg wiegt. Im Tympanon befindet sich heute anstelle des Originalfreskos eine Mosaik. Die Engelstatuen über dem Balkon im zentralen Teil der Fassade halten zwei Buchstaben, I – Iustitia (Gerechtigkeit) und C – Clementia (Milde) – das persönliche Motto des Kardinals. Im Eingangsbereich des Palais, auf der rechten Seite, befindet sich eine Gedenktafel an den sogenannten Bratislavaer (Pressburger) Frieden, ein Dokument, das hier am 26. Dezember 1805 nach der Schlacht der drei Kaiser bei Slavkov unterzeichnet wurde. Im Innenhof des Palais befindet sich ein Renaissance-Brunnen des heiligen Georgs, und in der Ecke des Hofes befindet sich der Eingang zur Kapelle des heiligen Ladislaus. Im Obergeschoss befindet sich der Spiegelsaal, der die Unterzeichnung des Bratislavaer Friedens im Jahr 1805 zwischen dem napoleonischen Frankreich und dem habsburgischen Österreich nach der Schlacht von Slavkov miterlebte. Im Jahr 1848 unterzeichnete König Ferdinand I. hier ein Dokument zur Abschaffung der Leibeigenschaft in Ungarn. Die repräsentativen Räumlichkeiten beherbergen die Sammlungen der Stadtgalerie Bratislava, darunter eine einzigartige Sammlung von sechs Wandteppichen aus dem 17. Jahrhundert, die die tragische Liebe von Hero und Leander darstellen, aus der englischen Königlichen Weberwerkstatt in Mortlake. Seit 1903 gehört das Palais der Stadt und dient derzeit als Residenz des Bürgermeisters der Stadt (bratislava.sk). Die Sitzungen des Stadtrats finden im Spiegelsaal des Primatialpalais statt.


Prímási palota

Ez a neoklasszicista palota Bratislava egyik legkiválóbb palotája. 1778 és 1781 között épült Jozef Bathyány esztergomi érsek számára. A tetőtér allegorikus szobrokkal és vázák díszítik. A timpanon tetején Jozef Bathyány címere és egy 150 kg súlyú bíboros süveg található. A timpanonban ma egy mozaik található az eredeti freskó helyett. A homlokzat központi részén lévő erkély felett lévő angyalszobrok két betűt tartanak, I – Iustitia (igazságosság) és C – Clementia (Jóság) – a bíboros személyes mottóját. A palota bejáratánál, a jobb oldalon, egy emléktábla található a Bratislavai (Pozsonyi) Béke nevű dokumentumról, amelyet 1805. december 26-án írtak alá a Slavkovnál vívott három császár csatája után. A palota belső udvarán áll a Szent György reneszánsz kútja, a udvar sarkában pedig a Szent László kápolna bejárata. Az emeleten található a Tükrös terem, amely a Bratislavai Béke aláírásának helyszíne volt 1805-ben Napóleon Franciaországa és a Habsburg Birodalom között a Slavkovi csata után. 1848-ban I. Ferdinánd király itt írta alá a jobbágyság eltörléséről szóló dokumentumot Magyarországon. A reprezentatív terekben látható a Bratislava Galéria gyűjteménye, amelynek része a 17. századból származó hat faliszőnyeg egyedülálló gyűjteménye, amely Hero és Leander tragikus szerelmét ábrázolja, a Mortlake angol királyi szövőműhelyből. A palota 1903 óta a város tulajdona, jelenleg a város polgármesterének rezidenciája (bratislava.sk). A városházi tanács ülései a Prímási palota Tükrös termében zajlanak.


Primaciálny palác a Primaciálne námestie


Fontána Svätého Juraja s drakom

Podľa legendy bol Juraj dôstojník rímskej armády. Jedného dňa prišiel do mesta, ktoré tyranizoval drak. Drak sa sprvu uspokojil s každodenným prísunom dobytka, neskôr však začal vyžadovať mladé dievčiny. Zúfalí ľudia vyberali obete žrebovaním. Juraj prišiel do mesta, keď padol žreb na kráľovskú dcéru. Zabil draka kopijou a stal sa symbolom rytiera, ktorý víťazí nad zlom (bratislava.sk).


Fountain of St. George and the Dragon

According to legend, George was an officer in the Roman army. One day, he came to a town terrorized by a dragon. Initially, the dragon was satisfied with a daily supply of livestock, but later, it began demanding young girls. Desperate, the people selected victims by drawing lots. George arrived in the town when the lot fell on the king’s daughter. He killed the dragon with his spear and became a symbol of a knight triumphing over evil (bratislava.sk).


Brunnen des heiligen Georgs und des Drachen

Gemäß der Legende war Georg ein Offizier in der römischen Armee. Eines Tages kam er in eine Stadt, die von einem Drachen tyrannisiert wurde. Zuerst war der Drache mit der täglichen Versorgung von Vieh zufrieden, verlangte jedoch später nach jungen Mädchen. Verzweifelte Menschen wählten Opfer durch das Los. Georg kam in die Stadt, als das Los auf die Tochter des Königs fiel. Er tötete den Drachen mit seinem Speer und wurde zum Symbol eines Ritters, der das Böse besiegt (bratislava.sk).


Szent György és a sárkány kútja

A legenda szerint György egy római hadsereg tisztje volt. Egy nap egy városba érkezett, amelyet egy sárkány zsarnokolt. Először a sárkány a mindennapi marhahús-szállítmánnyal megelégedett, később azonban fiatal lányokat kezdett követelni. A kétségbeesett emberek a sorsolás útján választották az áldozatokat. György akkor érkezett a városba, amikor a király leánya esett ki a sorsolásból. Megölte a sárkányt lándzsájával, és a lovagot szimbólummá vált, aki legyőzi a gonoszt (bratislava.sk).


Stará radnica

v 14. storočí stál na mieste dnešnej starej radnice dom s vežou, ktorý dal postaviť richtár Jakub. Stará radnica vznikla v 15. storočí spojením viacerých susediacich meštianskych domov na Hlavnom námestí a v priebehu storočí prešla viacerými rekonštrukciami. Po zemetrasení v roku 1599 bola prestavaná v renesančnom slohu, veža radnice bola po požiari v 18. storočí prestavaná v barokovom slohu. V roku 1912 bolo pristavené zadné krídlo v neorenesančnom slohu zo strany nádvoria a v neogotickom zo strany Primaciálneho námestia. Veža radnice plnila obranný charakter. Pri pohľade na vežu z Hlavného námestia nájdete na nej viaceré pozoruhodnosti – na sokli sa nachádza tabuľka s dátumom Február 1850, ktorá pripomína výšku vody pri povodni, kedy sa Dunaj vylial z koryta. Vľavo od gotického okna sa na úrovni 1. poschodia nachádza zamurovaná delová guľa pripomínajúca útoky napoleonských vojsk v roku 1809. Na nároží veže stojí socha Madony z roku 1676. Z ochozu veže boli v minulosti vyhlasované rozhodnutia snemu, kráľovské nariadenia i nariadenia mestskej rady. Na fasáde napravo od renesančného arkiéra si môžete všimnúť fresku starého muža – úžerníka z roku 1533. Mestské múzeum je jedným z najstarších múzeí v strednej Európe, bolo založené v roku 1868. V rohu nádvoria je vchod do expozícii feudálnej justície a histórie mesta. Na arkádovom renesančnom nádvorí sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia (bratislava.sk).

Rolandova fontána pred Starou radnicou – kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou ozdobenou maskarónmi a so stredovým pilierom na ktorom stojí postava stredovekého rytiera v brnení. Socha znázorňuje legendárneho ochrancu mestských práv Rolanda. V dolnej časti piliera sa nachádza menšia mušľovitová nádrž do ktorej strieka voda z papúľ rýb držaných postavičkami – tzv. puti. Voda sa do fontány pôvode privádzala dreveným potrubím. Fontána vznikla z praktických dôvodov v čase, kedy bol v meste citeľný nedostatok vody ako priama reakcia na veľký požiar, ktorý vypukol práve počas korunovačnej slávnosti Maximiliána a spustošil veľkú časť domov v meste. Predpokladá sa, že autor na soche Rolanda zobrazil práve tvár vtedajšieho panovníka (bratislava.sk).


Old Town Hall

In the 14th century, there was a house with a tower on the site of today’s Old Town Hall, built by the mayor Jakub. The Old Town Hall was formed in the 15th century by merging several neighboring bourgeois houses on the Main Square, and over the centuries, it underwent several reconstructions. After the earthquake in 1599, it was rebuilt in the Renaissance style, and the town hall tower was reconstructed in the Baroque style after a fire in the 18th century. In 1912, a rear wing was added in the Neo-Renaissance style from the courtyard side and in the Neo-Gothic style from Primaciálne Square. The town hall tower served a defensive purpose. When looking at the tower from the Main Square, you will find several interesting features – on the plinth, there is a plaque with the date February 1850, reminding of the water level during a flood when the Danube overflowed its banks. To the left of the Gothic window, at the level of the 1st floor, there is a walled cannonball reminding of the attacks by Napoleon’s armies in 1809. On the corner of the tower stands a statue of the Madonna from 1676. From the tower balcony, decisions of the parliament, royal decrees, and city council regulations were announced in the past. On the facade to the right of the Renaissance arcade, you can notice a fresco of an old man – a usurer from 1533. The City Museum is one of the oldest museums in Central Europe, founded in 1868. In the courtyard corner, there is an entrance to the exhibition of feudal justice and the history of the city. Concerts and theater performances take place on the Renaissance arcade courtyard in the summer (bratislava.sk).

Roland Fountain in front of the Old Town Hall – a stone Renaissance fountain with a circular basin adorned with mascarons and a central pillar on which stands the figure of a medieval knight in armor. The statue depicts the legendary guardian of municipal rights, Roland. In the lower part of the pillar, there is a smaller shell-shaped basin into which water sprays from the mouths of fish held by figurines – the so-called putti. Water was originally brought to the fountain through wooden pipes. The fountain was created for practical reasons at a time when there was a noticeable shortage of water in the city, as a direct response to a major fire that broke out during the coronation celebration of Maximilian and devastated a large part of the homes in the city. It is assumed that the author depicted the face of the then ruler on the statue of Roland (bratislava.sk).


Altes Rathaus

Im 14. Jahrhundert stand an der Stelle des heutigen Alten Rathauses ein Haus mit einem Turm, das vom Bürgermeister Jakub erbaut wurde. Das Alte Rathaus entstand im 15. Jahrhundert durch die Vereinigung mehrerer benachbarter Bürgerhäuser am Hauptplatz und wurde im Laufe der Jahrhunderte mehrfach umgebaut. Nach dem Erdbeben von 1599 wurde es im Renaissancestil wiederaufgebaut, und der Rathausturm wurde nach einem Brand im 18. Jahrhundert im barocken Stil umgestaltet. Im Jahr 1912 wurde auf der Hofseite ein hinterer Flügel im neurenaissancestil und auf der Seite des Primaciálne námestie im neugotischen Stil hinzugefügt. Der Rathausturm diente einem defensiven Zweck. Wenn Sie den Turm vom Hauptplatz aus betrachten, finden Sie mehrere interessante Merkmale – auf dem Sockel befindet sich eine Tafel mit dem Datum Februar 1850, die an den Wasserstand während eines Hochwassers erinnert, als die Donau über ihre Ufer trat. Links vom gotischen Fenster, auf Höhe des 1. Stocks, befindet sich eine eingemauerte Kanonenkugel, die an die Angriffe der napoleonischen Armeen im Jahr 1809 erinnert. Auf der Ecke des Turms steht eine Statue der Madonna aus dem Jahr 1676. Vom Balkon des Turms aus wurden in der Vergangenheit Entscheidungen des Parlaments, königliche Erlasse und städtische Ratsvorschriften verkündet. Auf der Fassade rechts von der Renaissance-Arkade können Sie ein Fresko eines alten Mannes – eines Wuchers aus dem Jahr 1533 – bemerken. Das Stadtmuseum ist eines der ältesten Museen in Mitteleuropa, gegründet im Jahr 1868. In der Ecke des Innenhofs befindet sich ein Eingang zur Ausstellung über die feudale Justiz und die Geschichte der Stadt. Im Sommer finden auf dem Arkadeninnenhof Konzerte und Theateraufführungen statt (bratislava.sk).

Rolandbrunnen vor dem Alten Rathaus – ein steinerner Renaissancebrunnen mit einem kreisförmigen Becken, das mit Maskarons verziert ist, und einem zentralen Pfeiler, auf dem die Figur eines mittelalterlichen Ritters in Rüstung steht. Die Statue stellt den legendären Hüter der städtischen Rechte, Roland, dar. Im unteren Teil des Pfeilers befindet sich ein kleineres muschelförmiges Becken, in das Wasser aus den Mündern von Fischfiguren, den sogenannten Putti, spritzt. Wasser wurde ursprünglich durch hölzerne Rohre zum Brunnen geleitet. Der Brunnen wurde aus praktischen Gründen in einer Zeit geschaffen, als in der Stadt ein spürbarer Wassermangel herrschte, als direkte Reaktion auf einen großen Brand, der während der Krönungsfeierlichkeiten von Maximilian ausbrach und einen Großteil der Häuser in der Stadt verwüstete. Es wird vermutet, dass der Autor das Gesicht des damaligen Herrschers auf der Statue von Roland dargestellt hat (bratislava.sk).


Óvárosi városháza

A 14. században a mai Óvárosi városháza helyén egy ház állt toronnyal, amelyet Jakub alpolgármester építtetett. Az Óvárosi városháza a 15. században jött létre a Fő téren szomszédos polgári házak egyesítésével, és évszázadok során többször átépítették. A 1599-es földrengés után a reneszánsz stílusban újjáépítették, és a városház toronyja a 18. századi tűz után barokk stílusban újraépült. 1912-ben a belső udvaron egy hátsó szárnyat reneszánsz stílusban, a Primaciálne námestie oldalán pedig neogót stílusban építettek hozzá. A városháza tornya védelmi célt szolgált. Ha a tornyot a Fő térről nézi, számos érdekességet talál rajta – a talapzaton található egy tábla, ahol a 1850. februári dátum emlékeztet az árvíz alatti vízszintre, amikor a Duna kilépett medréből. A gótikus ablak bal oldalán, az 1. emelet magasságában egy befalazott ágyúgolyó található, amely az 1809-es napóleoni hadsereg támadásaira emlékeztet. A torony sarkán egy 1676-os Madonna-szobor áll. A torony erkélyéről korábban a parlament döntéseit, a királyi rendeleteket és a városi tanács rendeleteit hirdették ki. Az erkély alatt, a reneszánsz arkád jobb oldalán láthat egy freskót egy öreg férfiról – egy 1533-as agyagemberéről. A Városi Múzeum Közép-Európa legrégebbi múzeumai közé tartozik, 1868-ban alapították. Az udvar sarkában található egy bejárat a feudális igazság és a város történetének kiállításához. Nyáron koncertek és színházi előadások zajlanak az udvaron (bratislava.sk).

Roland kútja az Óvárosi városháza előtt – egy kőből készült reneszánsz kút, kör alakú medencével, amely maszkaronokkal van díszítve, és középen egy oszlop áll, amelyen a középkori lovag alakja áll páncélban. A szobor Rolandot, a városi jogok őrzőjét ábrázolja. Az oszlop alsó részén egy kisebb kagylós medence található, amelybe víz spriccel a putti nevű halalakok szájából. A vizet eredetileg fa csöveken keresztül vezették a kúthoz. A kútot gyakorlati okokból hozták létre, amikor a városban érezhető volt a vízhiány, egyenes reakcióként Maximilian koronázási ünnepségei közben kitört nagy tűzvészre, amely egy részét elpusztította a város házainak. Azt feltételezik, hogy a szobor Roland arcát a korabeli uralkodó arcaképével ábrázolta (bratislava.sk).


Modrý kostolík – Kostol Svätej Alžbety

Jednoloďový secesný kostolík svätej Alžbety s valcovitou vežou bol postavený v rokoch 1910-1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Kostol postavila firma Pittel a Brausewetter, ktorá pilotne do architektúry kostola zabudovala železobetónové konštrukcie, ktoré nesú klenbu kostola ako aj organový chór. Pôdorys kostola nadväzuje na tradičné slohy, z ktorých boli prevzaté aj mnohé prvky. Úplne nová je však úprava omietky s bohatými výrezmi napodobňujúce orientálnu ornamentiku. Ústredným prvkom čelnej fasády kostola je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v plášti ruže. Ruže sú i základným prvkom ornamentiky interiéru kostola. Lechner touto stavbou vytvoril nový maďarský národný architektonický štýl. Zasvätenie kostolíka svätej Alžbete reflektovalo aj na maďarské národnostné cítenie. Svätá Alžbeta bola domáca uhorská svätica z kráľovského rodu Arpádovcov (narodila sa pravdepodobne na Bratislavskom hrade) a kostolík mal byť aj akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety (Sissi), manželky Františka Jozefa I. (bratislava.sk).


Blue Church – Church of St. Elizabeth

The single-nave Secessionist Blue Church of St. Elizabeth with a cylindrical tower was built between 1910 and 1913 according to the design of Budapest architect Edmund Lechner. The church was constructed by the Pittel and Brausewetter company, which pioneered the use of reinforced concrete structures in the church’s architecture, supporting both the church vault and the organ loft. The church’s floor plan follows traditional styles, incorporating many elements borrowed from them. However, a completely new feature is the ornate plasterwork that imitates oriental ornamentation. The central element of the church’s front facade is a mosaic featuring the figure of St. Elizabeth holding roses in her cloak. Roses are also a fundamental element of the interior ornamentation. With this construction, Lechner created a new Hungarian national architectural style. The dedication of the Church of St. Elizabeth also reflected Hungarian national sentiment. St. Elizabeth was a native Hungarian saint from the royal Arpad dynasty (likely born in Bratislava Castle), and the church was intended to serve as a symbolic mausoleum for Empress Elizabeth (Sissi), the wife of Franz Joseph I (bratislava.sk).


Blaue Kirche – Kirche der Heiligen Elisabeth

Die einschiffige secessionistische Blaue Kirche der Heiligen Elisabeth mit einem zylindrischen Turm wurde zwischen 1910 und 1913 nach dem Entwurf des Budapester Architekten Edmund Lechner erbaut. Die Kirche wurde von der Firma Pittel und Brausewetter errichtet, die Pionierarbeit bei der Verwendung von Stahlbetonstrukturen in der Architektur der Kirche leistete und sowohl das Kirchengewölbe als auch die Orgeltribüne unterstützte. Der Grundriss der Kirche folgt traditionellen Stilen und übernimmt viele Elemente von ihnen. Eine völlig neue Funktion ist jedoch die kunstvolle Verputzgestaltung, die orientalische Ornamentik imitiert. Das zentrale Element der Vorderfassade der Kirche ist ein Mosaik mit der Figur der Heiligen Elisabeth, die Rosen in ihrem Mantel hält. Rosen sind auch ein grundlegendes Element der Innenverzierung. Mit diesem Bau schuf Lechner einen neuen ungarischen nationalen architektonischen Stil. Die Widmung der Kirche der Heiligen Elisabeth spiegelte auch das ungarische Nationalgefühl wider. Die Heilige Elisabeth war eine gebürtige ungarische Heilige aus der königlichen Arpad-Dynastie (wahrscheinlich auf der Burg Pressburg geboren), und die Kirche sollte auch als symbolisches Mausoleum für Kaiserin Elisabeth (Sissi), die Frau von Franz Joseph I., dienen (bratislava.sk).


Kék Templom – Szent Erzsébet-templom

Az egyhajós szecessziós Kék Templom Szent Erzsébet-templom a Szent Erzsébet-templom a 1910 és 1913 között épült a budapesti építész, Edmund Lechner tervei szerint. A templomot a Pittel és Brausewetter cég építette, amely forradalmian újította meg a templom építészetében a vasbeton szerkezetek használatát, amelyek mind a templom boltozatát, mind az orgona karzoltát támogatják. A templom alaprajza a hagyományos stílusokat követi, sok elemet kölcsönöz tőlük. Azonban egy teljesen új jellegzetesség az orientális díszítés utánzatát imitáló díszes vakolat. A templom elülső homlokzatának központi eleme egy mozaik, a Szent Erzsébet alakjával, aki rózsákat tart a köpenyében. A rózsák a belső díszítés alapvető elemei is. Ezzel az építészettel Lechner létrehozott egy új magyar nemzeti építészeti stílust. A Szent Erzsébet-templom felszentelése is tükrözte a magyar nemzeti érzelmeket. Szent Erzsébet egy született magyar szent volt az Arpád-dinasztia királyi családjából (valószínűleg Pozsony várán született), és a templom szimbolikus mauzóleumként is szolgált Erzsébet császárné (Sissi), I. Ferenc József felesége számára (bratislava.sk).


Slavín

Pamätník a cintorín 6845 vojakov Sovietskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas 2. svetovej vojny. Areálu dominuje pamätník s obradnou miestnosťou a 39,5 m vysokým stĺpom, na vrchole ktorého sa nachádza 12,5 metra vysoká socha sovietskeho vojaka od Alexandra Trizuljaka. Cintorín, ktorý vytvára 6 masových hrobov a 283 individuálnych hrobov padlých vojakov. V areáli sa nachádzajú diela aj mnohých ďalších významných sochárov, ako napr. Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín je národná kultúrna pamiatka (bratislava.sk).


Slavín

Memorial and cemetery for 6845 soldiers of the Soviet Army who fell during the liberation of the city in the Second World War. The area is dominated by a monument with a ceremonial room and a 39.5 m high column, topped by a 12.5 m high statue of a Soviet soldier by Alexander Trizuljak. The cemetery consists of 6 mass graves and 283 individual graves of fallen soldiers. The area also features works by many other significant sculptors, such as Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín is a national cultural monument (bratislava.sk).


Slavín

Denkmal und Friedhof für 6845 Soldaten der Sowjetarmee, die während der Befreiung der Stadt im Zweiten Weltkrieg gefallen sind. Das Areal wird von einem Denkmal mit einem Zeremonienraum und einer 39,5 m hohen Säule dominiert, auf deren Spitze sich eine 12,5 m hohe Statue eines sowjetischen Soldaten von Alexander Trizuljak befindet. Der Friedhof besteht aus 6 Massengräbern und 283 Einzelgräbern gefallener Soldaten. Auf dem Gelände befinden sich auch Werke vieler weiterer bedeutender Bildhauer wie Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. Slavín ist ein nationales Kulturdenkmal (bratislava.sk).


Slavín

Emlékpark és temető 6845 Szovjet Hadsereg katonájának, akik a város felszabadításakor estek el a második világháborúban. A területet egy emlékmű uralja, melyben szertartási terem és 39,5 méter magas oszlop található, tetején Alexander Trizuljak 12,5 méter magas szovjet katona szobra látható. A temető 6 tömegsírt és 283 egyéni sírt foglal magában a elesett katonák számára. A területen számos más jelentős szobrász műve is megtalálható, mint például Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Jozef Kostka, Ján Svetlík. A Slavín a nemzeti kulturális emlékhelyek közé tartozik (bratislava.sk).


Slavín


Reduta

Redute je svojou bohatou členitosťou a dekoratívnosťou neskorým prejavom eklektizmu. Bola tradičným miestom zábav, estrád, umeleckých vystúpení a rôznych zhromaždení bratislavského obyvateľstva. Dnes je sídlom Slovenskej filharmónie (bratislava.sk).


Reduta

Reduta, with its rich articulation and decorative elements, is a late expression of eclecticism. It has traditionally been a venue for entertainment, stage performances, artistic presentations, and various gatherings of the inhabitants of Bratislava. Today, it serves as the headquarters of the Slovak Philharmonic (bratislava.sk).


Reduta

Die Reduta ist mit ihrer reichen Gliederung und dekorativen Gestaltung ein später Ausdruck des Eklektizismus. Sie war traditionell ein Ort für Unterhaltung, Bühnenaufführungen, künstlerische Darbietungen und verschiedene Versammlungen der Bevölkerung von Bratislava. Heute dient sie als Sitz der Slowakischen Philharmonie (bratislava.sk).


Reduta

A Reduta gazdag tagoltságával és díszítőelemeivel az eklektika késői megnyilvánulása. Hagyományosan szórakozóhelyként, színpadi előadások, művészeti bemutatók és különböző bratislavai lakosok találkozóhelyeként szolgált. Ma a Szlovák Filharmonikusok székhelye (bratislava.sk).


Grassalkovichov palác

Rokokový palác, je jedným z najvydarenejších záhradných palácov v meste. Postavili ho po roku 1760 pre grófa Antona Grassalkovicha, vtedajšieho predsedu uhorskej komory. Súčasťou paláca je i pre verejnosť prístupná záhrada. Dnes v paláci sídli prezident Slovenskej republiky (bratislava.sk).


Grassalkovich Palace

A rococo palace, it is one of the most successful garden palaces in the city. It was built after 1760 for Count Anton Grassalkovich, the then-president of the Hungarian Chamber. The palace includes a garden that is open to the public. Today, the palace serves as the residence of the President of the Slovak Republic (bratislava.sk).


Grassalkovich-Palast

Ein Rokoko-Palast, er ist einer der gelungensten Gartenpaläste der Stadt. Er wurde nach 1760 für Graf Anton Grassalkovich, den damaligen Präsidenten der Ungarischen Kammer, erbaut. Zum Palast gehört auch ein für die Öffentlichkeit zugänglicher Garten. Heute dient der Palast als Residenz des Präsidenten der Slowakischen Republik (bratislava.sk).


Grassalkovich-palota

Egy rokoko stílusú palota, a város egyik legsikeresebb kertipalotája. 1760 után épült Anton Grassalkovich gróf számára, a magyar kamarai elnök számára. A palotához tartozik egy a nyilvánosság számára nyitott kert. Ma a palota a Szlovák Köztársaság elnökének rezidenciája (bratislava.sk).


Slovenské národné divadlo – historická budova

Pôvodne na mieste SND stálo tzv. Stavovské divadlo postavené v rokoch 1774 až 1776. Budova slúžila obecenstvu s viacerými neskoršími úpravami až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťastných požiaroch divadelných budov v iných mestách, najmä však po požiari divadla vo Viedni (1881), sa aj mesto Prešporok rozhodlo pre novú divadelnú budovu. Tú postavili v rokoch 1885 až 1886. Prevádzku v novej budove otvorili 22. septembra 1886 predstavením opery Bánk Bán od skladateľa Ferenca Erkela, ktorý sám prvé predstavenie dirigoval. V novej budove sa ešte aj po prvej svetovej vojne hralo aj po maďarsky, aj po nemecky. Postupne sa na jej javisko dostali aj herci spoločnosti Slovenského národného divadla. V dlhej histórii divadla vystupovali na jeho doskách najvýznamnejšie osobnosti svetovej opernej scény ako F. Šaľjapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Capuccili, R. Reznikov, J. Obrazcovová, tanečníci M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev a mnohí iní. V súčasnosti v ňom sídlo opera a balet. Odchovala mnoho významných osobností opernej scény, ako napr. Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, ktorí vystupovali na najznámejších svetových scénach (bratislava.sk).

Ganymedova fontána pred Slovenským národným divadlom pochádza z roku 1888. Orol s chlapcom – to je Zeus premenený na dravca a odnášajúci krásneho chlapca Ganymeda na Olymp do sídla bohov. Obvod kamennej nádrže fontány lemujú korytnačky, žaby a raky a podopierajú ju postavičky štyroch detí, ktoré držia štyri druhy dunajských rýb – kapra, sumca, zubáča a šťuku. Z papulí rýb strieka voda a padá do nádrže (bratislava.sk).


Slovak National Theatre – Historical Building

Originally, at the location of the Slovak National Theatre (SND), there stood the so-called Stavovské Theatre, built from 1774 to 1776. The building served the audience with several later modifications until 1884, more than a hundred years. After unfortunate fires in theater buildings in other cities, especially after the Vienna theater fire in 1881, the city of Prešporok (now Bratislava) decided to build a new theater building. It was constructed from 1885 to 1886. The operation in the new building opened on September 22, 1886, with a performance of the opera Bánk Bán by composer Ferenc Erkel, who himself conducted the first performance. Even after World War I, performances were held in the new building in both Hungarian and German. Gradually, actors from the Slovak National Theatre also took to its stage. Throughout the theater’s long history, it hosted the most significant personalities of the global opera scene, including F. Shalyapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, and dancers like M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev, and many others. Currently, it houses the opera and ballet. It nurtured many prominent figures in the opera scene, such as Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, who performed on the most famous world stages (bratislava.sk).

The Ganymede Fountain in front of the Slovak National Theatre dates back to 1888. The eagle with the boy represents Zeus transformed into a bird of prey, carrying the beautiful boy Ganymede to Olympus, the abode of the gods. The perimeter of the stone basin of the fountain is adorned with turtles, frogs, and crayfish, supported by small figures of four children holding four types of Danube fish – carp, catfish, pikeperch, and pike. Water sprouts from the fish papules and falls into the basin (bratislava.sk).


Slowakisches Nationaltheater – Historisches Gebäude

Ursprünglich stand an der Stelle des Slowakischen Nationaltheaters (SND) das sogenannte Stavovské-Theater, erbaut von 1774 bis 1776. Das Gebäude diente dem Publikum mit mehreren späteren Modifikationen bis 1884, also über hundert Jahre. Nach unglücklichen Bränden in Theatergebäuden in anderen Städten, insbesondere nach dem Theaterbrand in Wien im Jahr 1881, entschied sich die Stadt Prešporok (heute Bratislava) für den Bau eines neuen Theatergebäudes. Dieses wurde von 1885 bis 1886 errichtet. Der Betrieb im neuen Gebäude begann am 22. September 1886 mit einer Aufführung der Oper Bánk Bán des Komponisten Ferenc Erkel, der selbst die erste Aufführung dirigierte. Auch nach dem Ersten Weltkrieg wurden im neuen Gebäude Vorstellungen sowohl auf Ungarisch als auch auf Deutsch gespielt. Allmählich betraten auch Schauspieler des Slowakischen Nationaltheaters die Bühne. Im Laufe der langen Geschichte des Theaters traten die bedeutendsten Persönlichkeiten der globalen Opernszene auf, darunter F. Schaljapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, und Tänzer wie M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev und viele andere. Heute beherbergt es die Oper und das Ballett. Es hat viele bedeutende Persönlichkeiten der Opernszene hervorgebracht, wie Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, die auf den berühmtesten Bühnen der Welt auftraten (bratislava.sk).

Der Ganymede-Brunnen vor dem Slowakischen Nationaltheater stammt aus dem Jahr 1888. Der Adler mit dem Jungen repräsentiert Zeus, der in einen Raubvogel verwandelt ist und den schönen Jungen Ganymed auf den Olymp, den Sitz der Götter, trägt. Der Rand des Steinbeckens des Brunnens ist mit Schildkröten, Fröschen und Flusskrebsen verziert und wird von kleinen Figuren von vier Kindern gestützt, die vier Arten von Donaufischen – Karpfen, Wels, Zander und Hecht – halten. Wasser spritzt aus den Fischpapulen und fällt ins Becken (bratislava.sk).


Szlovák Nemzeti Színház – Történelmi Épület

Eredetileg a Szlovák Nemzeti Színház (SND) helyén állt a Stavovské Színház, amelyet 1774 és 1776 között építettek. Az épület számos későbbi módosítással egészen 1884-ig szolgálta a közönséget, tehát több mint száz évig. A más városokban történt, különféle tragikus tűzesetek után, különösen a bécsi színház tűzvészét követően (1881), a Prešporok (ma Bratislava) városa úgy döntött, hogy új színházépületet épít. Az új épületet 1885 és 1886 között építették. Az új épületben való működést 1886. szeptember 22-én kezdték meg Ferenc Erkel Bánk Bán című operájának bemutatójával, aki maga vezényelte az első előadást. Még az első világháború után is magyarul és németül is játszottak az új épületben. Fokozatosan a Szlovák Nemzeti Színház társulatának színészei is megjelentek a színpadon. A színház hosszú története során a globális operaszínház legjelentősebb személyiségei léptek fel itt, köztük F. Salyapin, P. Mascagni, R. Strauss, G. Filip, M. Freni, P. Cappuccilli, R. Reznikov, J. Obrazcovová, és olyan táncosok, mint M. Fonteyn, A. Alonso, V. Vasiliev, és sokan mások. Jelenleg opera és balett működik itt. Sok jelentős operaszínházi személyiséget nevelt ki, például Peter Dvorský, J. Kundlák, J. Galla, E. Jenisová, E. Grúberová, L. Poppová, akik a világ legismertebb színpadain léptek fel (bratislava.sk).

A Ganymede-kút a Szlovák Nemzeti Színház előtt 1888-ból származik. Az sas a fiúval Zeust jelképezi, aki ragadozóvá változott és a gyönyörű Ganymed fiút vitte az Olimpuszra, az istenek lakhelyére. A kút kő medencéjének peremét teknősök, békák és rákok díszítik, négy gyermekfigura pedig a medencét tartja, akik négyféle duna halat – pontyot, harcsát, csukát és süllőt – tartanak a kezükben. A halpapulákból víz spriccel és a medencébe esik (bratislava.sk).


Stará tržnica

Na mieste Starej tržnice pôvodne stála bašta, ktorá od 15. stor. patrila k mestskému opevneniu. V r. 1910 tam postavili budovu v eklektickom štýle – prvú bratislavskú krytú tržnicu, ktorá slúžila až do r. 1960. Potom táto technická pamiatka roky chátrala, no po rekonštrukcii dokončenej r. 1999 opäť funguje ako tržnica. Pred tržnicou sa nachádza fontána Lev s erbom, ktorú zložili zo súčastí starších fontán a renovovali ju v roku 1937 (bratislava.sk).


Old Market Hall

Originally, at the location of the Old Market Hall, there was a bastion that belonged to the city fortifications since the 15th century. In 1910, a building in the eclectic style was constructed on this site – the first covered market in Bratislava, which served until 1960. After years of neglect, this technical monument was renovated, and by 1999, it was once again functioning as a market. In front of the market, there is a fountain with a lion and the city’s coat of arms, assembled from parts of older fountains and renovated in 1937 (bratislava.sk).


Alte Markthalle

Ursprünglich befand sich an der Stelle der Alten Markthalle ein Bastion, die seit dem 15. Jahrhundert zu den Stadtbefestigungen gehörte. Im Jahr 1910 wurde dort ein Gebäude im eklektischen Stil errichtet – die erste überdachte Markthalle in Bratislava, die bis 1960 in Betrieb war. Nach Jahren des Verfalls wurde dieses technische Denkmal renoviert und ist seit 1999 wieder als Markt in Betrieb. Vor dem Markt befindet sich ein Brunnen mit einem Löwen und dem Stadtwappen, der aus Teilen älterer Brunnen zusammengesetzt und 1937 renoviert wurde (bratislava.sk).


Óvárosi Piac

Az Óvárosi piacon eredetileg egy bástya állt, amely a 15. századtól a város erődrendszeréhez tartozott. 1910-ben ezen a helyen építettek egy eklektikus stílusú épületet – Bratislava első fedett piacát, amelyet 1960-ig használtak. Évekig elhanyagolták ezt a műszaki emléket, de a 1999-ben befejezett felújítás után újra piacként működik. A piac előtt található egy kút, amelyen egy oroszlán és a város címere látható, amelyet régebbi kutak részeiből szereltek össze, és 1937-ben újítottak fel (bratislava.sk).


Južné mesto

Pri Dunaji vyrástlo nedávno – v rokoch 2009 – 2010 tzv. Južné mesto. Eurovea, promenáda …


Southern City

Recently, along the Danube, the so-called Southern City, or „Južné mesto,“ emerged in the years 2009-2010. Eurovea and the promenade are prominent features of this development.


Südstadt

Kürzlich, entlang der Donau, entstand in den Jahren 2009-2010 die sogenannte Südstadt oder „Južné mesto“. Eurovea und die Promenade sind herausragende Merkmale dieser Entwicklung.


Déli Város

A Dunával szemben, az úgynevezett Déli Város, vagy „Južné mesto“ a 2009-2010-es években emelkedett ki. Az Eurovea és a sétány jelentős jellemzői ennek a fejlesztésnek.


Južné mesto


Staré mesto

bratislava-stare-mesto 768078

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České, Mestá, Česko

Hradec Králové – salón Republiky

Hits: 5323

Hradec Králové (nemecky Königgrätz) Kleží na sútoku Labe a Orlice. Žije tu asi 100 000 obyvateľov. V roku 995 sa stalo sídlom kniežaťa za vlády Přemyslovcov. Spolu s neďalekými Pardubicami tvorí metropolitnú oblasť s približne 340 000 obyvateľmi (wikipedia.cz). Prvá písomná zmienka o Hradci Králové pochádza z roku 1225. V stredoveku bolo mesto známe ako „kráľovské veno“, pretože slúžilo ako majetok českých kráľovien. Počas husitských vojen zohralo mesto významnú úlohu a v 18. storočí sa stalo dôležitou pevnosťou (en.wikipedia.org). V 2. polovici 13. storočia mesto kolonizovali nemci (Wirth, Tichý). V 13. storočí sa stal slobodným kráľovským mestom. V roku 1567 tu bolo 780 domov. V roku 1864 tu vznikla svetoznáma továreň na piana Antonín Petrof. V 80-tych rokoch 19. storočia bolo postavené Klicperove divadlo (wikipedia.cz).

Hradec Králové sa nachádza na severovýchode Česka, približne 100 kilometrov východne od Prahy. Je významným mestským centrom. Veľmi výraznou črtou je architektúra. Mesto je domovom viacerých gotických a barokových stavieb, napr. Katedrála svätého Ducha a aj historickej radnice (wikipedia.cz).

Hradec Králové je známe svojou kombináciou gotickej, renesančnej, barokovej a modernej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Biela veža (Bílá věž), ktorá je najvyššou dominantou mesta. Z jej galérií je jedinečný výhľad na mesto a priľahlé vrchy Krkonôš a Orlických hôr. Veža ukrýva tretí najväčší a najťažší zvon v Českej republike – zvon Augustín (en.wikipedia.org). Námestie Velké náměstí pôsobí ako srdce mesta. Hradec Králové je aj kultúrnym centrom, koná sa tu Letná filmová škola a Medzinárodný festival bábkového divadla (wikipedia.cz), festival Rock for People. Nachádzajú sa tu krásne parky a záhrady, napr. park Zahrada na Valech, park Letní lázně (wikipedia.cz). Hradec Králové je tiež významným vzdelávacím centrom s niekoľkými univerzitami a vysokými školami. Univerzita Hradec Králové a Lekárska fakulta Univerzity Karlovej patria medzi najprestížnejšie vzdelávacie inštitúcie v krajine (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (German: Königgrätz) lies at the confluence of the Elbe and Orlice rivers. The city has approximately 100,000 inhabitants. In 995, it became the seat of a prince during the rule of the Přemyslid dynasty. Together with nearby Pardubice, it forms a metropolitan area with approximately 340,000 residents (wikipedia.cz).

The first written mention of Hradec Králové dates back to 1225. In the Middle Ages, the city was known as the „royal dowry“ because it served as the property of Czech queens. During the Hussite Wars, the city played a significant role, and in the 18th century, it became an important fortress (en.wikipedia.org). In the second half of the 13th century, the city was colonized by Germans (Wirth, Tichý). During the 13th century, it became a free royal city. In 1567, there were 780 houses in the city. In 1864, the world-famous Antonín Petrof piano factory was established here. In the 1880s, the Klicpera Theatre was built (wikipedia.cz).

Hradec Králové is located in the northeastern part of the Czech Republic, approximately 100 kilometers east of Prague. It is an important urban center. One of its most distinctive features is its architecture. The city is home to several Gothic and Baroque buildings, such as the Cathedral of the Holy Spirit and the historic town hall (wikipedia.cz).

Hradec Králové is known for its combination of Gothic, Renaissance, Baroque, and modern architecture. One of the most significant landmarks is the White Tower (Bílá věž), the tallest structure in the city. From its gallery, visitors can enjoy a unique view of the city and the surrounding mountains of the Krkonoše and Orlické ranges. The tower houses the third-largest and heaviest bell in the Czech Republic – the Augustin bell (en.wikipedia.org). Velké náměstí (Great Square) serves as the heart of the city.

Hradec Králové is also a cultural hub, hosting events such as the Summer Film School, the International Puppet Theatre Festival (wikipedia.cz), and the Rock for People festival. The city is adorned with beautiful parks and gardens, such as the Zahrada na Valech park and Letní lázně park (wikipedia.cz).

Hradec Králové is also a significant educational center, with several universities and higher education institutions. The University of Hradec Králové and the Faculty of Medicine of Charles University are among the most prestigious educational institutions in the country (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (deutsch: Königgrätz) liegt am Zusammenfluss der Flüsse Elbe und Orlice. Die Stadt hat etwa 100.000 Einwohner. Im Jahr 995 wurde sie während der Herrschaft der Přemysliden zur Fürstenresidenz. Zusammen mit dem nahegelegenen Pardubice bildet sie eine Metropolregion mit etwa 340.000 Einwohnern (wikipedia.cz).

Die erste schriftliche Erwähnung von Hradec Králové stammt aus dem Jahr 1225. Im Mittelalter war die Stadt als „königliches Heiratsgut“ bekannt, da sie im Besitz der böhmischen Königinnen war. Während der Hussitenkriege spielte die Stadt eine bedeutende Rolle, und im 18. Jahrhundert wurde sie zu einer wichtigen Festung (en.wikipedia.org). In der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts wurde die Stadt von Deutschen kolonisiert (Wirth, Tichý). Im 13. Jahrhundert wurde sie zur freien königlichen Stadt. Im Jahr 1567 gab es hier 780 Häuser. 1864 wurde in der Stadt die weltberühmte Klavierfabrik Antonín Petrof gegründet. In den 1880er Jahren wurde das Klicpera-Theater erbaut (wikipedia.cz).

Hradec Králové liegt im Nordosten Tschechiens, etwa 100 Kilometer östlich von Prag. Die Stadt ist ein wichtiges urbanes Zentrum. Besonders auffällig ist die Architektur. Sie beherbergt zahlreiche gotische und barocke Bauwerke, darunter die Kathedrale des Heiligen Geistes und das historische Rathaus (wikipedia.cz).

Hradec Králové ist bekannt für seine Kombination aus gotischer, Renaissance-, barocker und moderner Architektur. Zu den wichtigsten Sehenswürdigkeiten gehört der Weiße Turm (Bílá věž), das höchste Wahrzeichen der Stadt. Von seiner Galerie aus hat man einen einzigartigen Blick auf die Stadt und die umliegenden Gebirgszüge des Riesengebirges und des Adlergebirges. Der Turm beherbergt die drittgrößte und schwerste Glocke Tschechiens – die Augustin-Glocke (en.wikipedia.org). Der Velké náměstí (Große Platz) bildet das Herz der Stadt.

Hradec Králové ist auch ein kulturelles Zentrum, in dem Veranstaltungen wie die Sommerfilmschule, das Internationale Puppentheaterfestival (wikipedia.cz) und das Festival Rock for People stattfinden. Die Stadt ist zudem von wunderschönen Parks und Gärten umgeben, darunter der Zahrada na Valech-Park und der Letní lázně-Park (wikipedia.cz).

Hradec Králové ist auch ein bedeutendes Bildungszentrum mit mehreren Universitäten und Hochschulen. Die Universität Hradec Králové und die Medizinische Fakultät der Karls-Universität gehören zu den renommiertesten Bildungseinrichtungen des Landes (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (niemiecki: Königgrätz) leży u zbiegu rzek Łaba i Orlica. Miasto liczy około 100 000 mieszkańców. W 995 roku stało się siedzibą księcia za panowania dynastii Przemyślidów. Wraz z pobliskimi Pardubicami tworzy obszar metropolitalny zamieszkiwany przez około 340 000 osób (wikipedia.cz).

Pierwsza pisemna wzmianka o Hradcu Králové pochodzi z 1225 roku. W średniowieczu miasto było znane jako „królewski posag”, ponieważ należało do czeskich królowych. W czasie wojen husyckich odegrało znaczącą rolę, a w XVIII wieku stało się ważną twierdzą (en.wikipedia.org). W drugiej połowie XIII wieku miasto zostało skolonizowane przez Niemców (Wirth, Tichý). W XIII wieku uzyskało status wolnego miasta królewskiego. W 1567 roku znajdowało się tutaj 780 domów. W 1864 roku powstała tu światowej sławy fabryka fortepianów Antonína Petrofa. W latach 80. XIX wieku zbudowano Teatr Klicpery (wikipedia.cz).

Hradec Králové znajduje się w północno-wschodnich Czechach, około 100 kilometrów na wschód od Pragi. Jest ważnym ośrodkiem miejskim. Charakterystyczną cechą miasta jest jego architektura. Można tu znaleźć wiele gotyckich i barokowych budowli, takich jak Katedra Świętego Ducha czy historyczny ratusz (wikipedia.cz).

Hradec Králové jest znane z połączenia gotyckiej, renesansowej, barokowej i nowoczesnej architektury. Jednym z najważniejszych zabytków jest Biała Wieża (Bílá věž), najwyższa budowla miasta. Z jej galerii roztacza się wyjątkowy widok na miasto oraz okoliczne pasma górskie – Karkonosze i Góry Orlickie. Wieża skrywa trzeci największy i najcięższy dzwon w Czechach – dzwon Augustin (en.wikipedia.org). Plac Velké náměstí (Wielki Rynek) stanowi serce miasta.

Hradec Králové to także ważne centrum kulturalne, gdzie odbywają się wydarzenia takie jak Letnia Szkoła Filmowa, Międzynarodowy Festiwal Teatrów Lalkowych (wikipedia.cz) oraz festiwal Rock for People. W mieście znajdują się piękne parki i ogrody, m.in. Zahrada na Valech oraz park Letní lázně (wikipedia.cz).

Hradec Králové jest również istotnym ośrodkiem edukacyjnym, z kilkoma uniwersytetami i szkołami wyższymi. Uniwersytet w Hradcu Králové oraz Wydział Lekarski Uniwersytetu Karola należą do najbardziej prestiżowych instytucji edukacyjnych w kraju (en.wikipedia.org).


Hradec Králové (německy Königgrätz) leží na soutoku řek Labe a Orlice. Žije zde přibližně 100 000 obyvatel. V roce 995 se stal sídlem knížete za vlády Přemyslovců. Spolu s nedalekými Pardubicemi tvoří metropolitní oblast s přibližně 340 000 obyvateli (wikipedia.cz).

První písemná zmínka o Hradci Králové pochází z roku 1225. Ve středověku bylo město známé jako „královské věno“, protože patřilo českým královnám. Během husitských válek sehrálo významnou roli a v 18. století se stalo důležitou pevností (en.wikipedia.org). Ve druhé polovině 13. století bylo město kolonizováno Němci (Wirth, Tichý). Ve 13. století se stalo svobodným královským městem. V roce 1567 zde bylo 780 domů. V roce 1864 zde byla založena světoznámá továrna na piana Antonína Petrofa. V 80. letech 19. století bylo postaveno Klicperovo divadlo (wikipedia.cz).

Hradec Králové se nachází v severovýchodní části Česka, přibližně 100 kilometrů východně od Prahy. Je významným městským centrem. Velmi výraznou charakteristikou města je jeho architektura. Nachází se zde mnoho gotických a barokních staveb, například Katedrála svatého Ducha a historická radnice (wikipedia.cz).

Hradec Králové je známý svou kombinací gotické, renesanční, barokní a moderní architektury. Mezi nejvýznamnější památky patří Bílá věž, nejvyšší dominanta města. Z její galerie je jedinečný výhled na město a přilehlé vrchy Krkonoš a Orlických hor. Věž ukrývá třetí největší a nejtěžší zvon v České republice – zvon Augustin (en.wikipedia.org). Velké náměstí je srdcem města.

Hradec Králové je také kulturním centrem, kde se konají akce jako Letní filmová škola, Mezinárodní festival loutkového divadla (wikipedia.cz) a festival Rock for People. Ve městě se nachází krásné parky a zahrady, například Zahrada na Valech a park Letní lázně (wikipedia.cz).

Hradec Králové je také významným vzdělávacím centrem s několika univerzitami a vysokými školami. Univerzita Hradec Králové a Lékařská fakulta Univerzity Karlovy patří mezi nejprestižnější vzdělávací instituce v zemi (en.wikipedia.org).


Odkazy


TOP

Všetky

hradec-kralove 246782

Dokumenty, Neživé, Stavby

Mohyla mieru – Újezd u Brna

Hits: 199

Mohyla míru je významný pamätník nachádzajúci sa približne 10 kilometrov juhovýchodne od Brna. Tento monument bol postavený na počesť obetí bitky pri Slavkove, známej aj ako Bitka troch cisárov, ktorá sa odohrala 2. decembra 1805. Pamätník je považovaný za prvý mierový monument v Európe a symbolizuje zmierenie a pamiatku padlých vojakov zo všetkých zúčastnených armád (kudyznudy.cz) Myšlienka vybudovať pamätník na počesť obetí bitky pri Slavkove vznikla na začiatku 20. storočia z iniciatívy brnianskeho kňaza Aloisa Slováka. Jeho cieľom bolo vytvoriť pietne miesto, ktoré by slúžilo ako memento vojnových hrôz a podporovalo myšlienku mieru. Projektu sa ujal architekt Josef Fanta, ktorý navrhol secesný pamätník v tvare mohutnej mohyly zakončenej krížom. Stavba prebiehala v rokoch 1910 až 1912 a slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 4. júla 1912 (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Mohyla má výšku 26 metrov a je postavená z lomového kameňa. Na vrchole sa týči 10-metrový kríž, ktorý symbolizuje utrpenie a nádej. V spodnej časti pamätníka sa nachádzajú sochy štyroch bojovníkov, predstavujúcich štyri armády zúčastnené v bitke – francúzsku, ruskú, rakúsku a pruskú. V interiéri sa nachádza kaplnka s ossáriom, kde sú uložené pozostatky padlých vojakov nájdené na bojisku (turistika.cz). V tesnej blízkosti Mohyly míru sa nachádza múzeum, ktoré ponúka multimediálnu expozíciu venovanú bitke pri Slavkove. Návštevníci tu môžu získať podrobné informácie o priebehu bitky, strategických manévroch, výzbroji a výstroji armád, ako aj o živote vojakov a civilistov v tom období. Expozícia využíva moderné technológie, vrátane audiovizuálnych prezentácií a interaktívnych prvkov, čo umožňuje návštevníkom hlbšie pochopiť historický kontext a význam bitky (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz)

Mohyla je postavená na najvyššom bode bojiska. V roku 1805 nebolo zalesnené, umožňovalo prehľad veľkej časti vtedajšieho bojového poľa. Na začiatku bitky tu bol rakúsky cisár František a ruský cár Alexander. Dobyli ho francúzske jednotky o 11-hodine dopoludnia (Informačná tabuľa). Každoročne sa na prelome novembra a decembra pri Mohyle míru konajú pietne akty na počesť padlých vojakov. Tieto podujatia sú súčasťou širších spomienkových akcií pri príležitosti výročia bitky pri Slavkove. Okrem toho sa v areáli pamätníka organizujú rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia, prednášky, výstavy a rekonštrukcie historických udalostí, ktoré prispievajú k uchovávaniu a šíreniu povedomia o tejto významnej historickej udalosti (kudyznudy.cz).


The Cairn of Peace is a significant monument located approximately 10 kilometers southeast of Brno. This monument was built to honor the victims of the Battle of Austerlitz, also known as the Battle of the Three Emperors, which took place on December 2, 1805. The memorial is considered the first peace monument in Europe and symbolizes reconciliation and remembrance of fallen soldiers from all participating armies (kudyznudy.cz). The idea to build a memorial in honor of the victims of the Battle of Austerlitz emerged in the early 20th century, initiated by the Brno priest Alois Slovák. His goal was to create a place of reverence that would serve as a reminder of the horrors of war and promote the idea of peace. The project was undertaken by architect Josef Fanta, who designed an Art Nouveau-style monument in the form of a massive cairn topped with a cross. The construction took place between 1910 and 1912, and the grand unveiling was held on July 4, 1912 (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

The monument is 26 meters high and built from quarry stone. At the top stands a 10-meter cross, symbolizing suffering and hope. At the base of the memorial, there are sculptures of four warriors, representing the four armies involved in the battle – the French, Russian, Austrian, and Prussian. Inside, there is a chapel with an ossuary, where the remains of fallen soldiers discovered on the battlefield are preserved (turistika.cz). Close to the Cairn of Peace is a museum that offers a multimedia exhibition dedicated to the Battle of Austerlitz. Visitors can gain detailed insights into the course of the battle, strategic maneuvers, weaponry, and equipment of the armies, as well as the lives of soldiers and civilians during that period. The exhibition uses modern technology, including audiovisual presentations and interactive elements, allowing visitors to gain a deeper understanding of the historical context and significance of the battle (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

The Cairn is built on the highest point of the battlefield. In 1805, the area was not forested, allowing a clear view of a large part of the battlefield. At the beginning of the battle, the Austrian Emperor Francis and Russian Tsar Alexander were present here. French forces captured the position at 11 a.m. (Information board). Every year, at the turn of November and December, commemorative ceremonies take place at the Cairn of Peace in honor of the fallen soldiers. These events are part of broader remembrance activities marking the anniversary of the Battle of Austerlitz. Additionally, various cultural and educational events, lectures, exhibitions, and historical reenactments are organized at the memorial site, helping to preserve and promote awareness of this significant historical event (kudyznudy.cz).


Le Cairn de la Paix est un monument important situé à environ 10 kilomètres au sud-est de Brno. Ce monument a été érigé en hommage aux victimes de la bataille d’Austerlitz, également connue sous le nom de Bataille des Trois Empereurs, qui s’est déroulée le 2 décembre 1805. Ce mémorial est considéré comme le premier monument de la paix en Europe et symbolise la réconciliation et le souvenir des soldats tombés de toutes les armées impliquées (kudyznudy.cz). L’idée de construire un mémorial en hommage aux victimes de la bataille d’Austerlitz est née au début du XXe siècle à l’initiative du prêtre de Brno, Alois Slovák. Son objectif était de créer un lieu de recueillement servant de rappel des horreurs de la guerre et de promouvoir l’idée de paix. Le projet a été confié à l’architecte Josef Fanta, qui a conçu un monument de style Art nouveau sous la forme d’un grand cairn surmonté d’une croix. La construction a eu lieu entre 1910 et 1912, et l’inauguration officielle s’est tenue le 4 juillet 1912 (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Le monument mesure 26 mètres de hauteur et est construit en pierre de carrière. Au sommet se dresse une croix de 10 mètres, symbolisant la souffrance et l’espoir. À la base du mémorial, on trouve des sculptures de quatre guerriers, représentant les quatre armées impliquées dans la bataille – les Français, les Russes, les Autrichiens et les Prussiens. À l’intérieur, une chapelle abrite un ossuaire contenant les restes des soldats tombés retrouvés sur le champ de bataille (turistika.cz). À proximité du Cairn de la Paix se trouve un musée proposant une exposition multimédia consacrée à la bataille d’Austerlitz. Les visiteurs peuvent y découvrir des informations détaillées sur le déroulement de la bataille, les manœuvres stratégiques, l’armement et l’équipement des armées, ainsi que sur la vie des soldats et des civils de l’époque. L’exposition utilise des technologies modernes, notamment des présentations audiovisuelles et des éléments interactifs, permettant aux visiteurs de mieux comprendre le contexte historique et l’importance de la bataille (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Le Cairn est construit sur le point le plus élevé du champ de bataille. En 1805, la zone n’était pas boisée, ce qui permettait une vue dégagée sur une grande partie du champ de bataille. Au début de la bataille, l’empereur autrichien François et le tsar russe Alexandre étaient présents ici. Les forces françaises ont capturé cette position à 11 heures du matin (panneau d’information). Chaque année, entre fin novembre et début décembre, des cérémonies commémoratives ont lieu au Cairn de la Paix en hommage aux soldats tombés. Ces événements font partie des commémorations plus larges marquant l’anniversaire de la bataille d’Austerlitz. En outre, divers événements culturels et éducatifs, conférences, expositions et reconstitutions historiques sont organisés sur le site du mémorial, contribuant à préserver et à diffuser la mémoire de cet événement historique majeur (kudyznudy.cz).


Могила Мира — это значимый мемориал, расположенный примерно в 10 километрах к юго-востоку от Брно. Этот монумент был построен в честь жертв битвы под Аустерлицем, также известной как Битва трёх императоров, которая состоялась 2 декабря 1805 года. Мемориал считается первым памятником мира в Европе и символизирует примирение и память о погибших солдатах всех участвовавших армий (kudyznudy.cz). Идея создания памятника в честь жертв битвы под Аустерлицем возникла в начале XX века по инициативе брненского священника Алоиса Словака. Его целью было создание места памяти, которое бы служило напоминанием об ужасах войны и поддерживало идею мира. Проект был поручен архитектору Йозефу Фанте, который разработал монумент в стиле модерн в виде массивного кургана, увенчанного крестом. Строительство проходило с 1910 по 1912 год, а торжественное открытие состоялось 4 июля 1912 года (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Монумент имеет высоту 26 метров и построен из камня. На вершине возвышается 10-метровый крест, символизирующий страдания и надежду. В нижней части мемориала расположены скульптуры четырёх воинов, представляющих четыре армии, участвовавшие в битве – французскую, русскую, австрийскую и прусскую. Внутри находится часовня с оссуарием, где хранятся останки погибших солдат, найденные на поле боя (turistika.cz). Вблизи Могилы Мира находится музей, который предлагает мультимедийную экспозицию, посвящённую битве под Аустерлицем. Посетители могут получить подробную информацию о ходе сражения, стратегических манёврах, вооружении и снаряжении армий, а также о жизни солдат и гражданского населения в тот период. Экспозиция использует современные технологии, включая аудиовизуальные презентации и интерактивные элементы, что позволяет глубже понять исторический контекст и значение битвы (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Могила расположена на самой высокой точке поля боя. В 1805 году эта территория не была покрыта лесами, что позволяло иметь хороший обзор значительной части поля сражения. В начале битвы здесь находились австрийский император Франц I и русский царь Александр I. Французские войска захватили высоту в 11 часов утра (Информационный стенд). Ежегодно в конце ноября – начале декабря у Могилы Мира проходят памятные мероприятия в честь погибших солдат. Эти события являются частью более масштабных мероприятий, приуроченных к годовщине битвы под Аустерлицем. Кроме того, в мемориальном комплексе организуются различные культурные и образовательные мероприятия, лекции, выставки и исторические реконструкции, способствующие сохранению и популяризации знаний об этом значительном историческом событии (kudyznudy.cz).


Das Friedensdenkmal (Mohyla míru) ist ein bedeutendes Denkmal, das etwa 10 Kilometer südöstlich von Brünn liegt. Dieses Monument wurde zu Ehren der Opfer der Schlacht bei Austerlitz errichtet, die auch als Schlacht der Drei Kaiser bekannt ist und am 2. Dezember 1805 stattfand. Das Denkmal gilt als das erste Friedensdenkmal in Europa und symbolisiert die Versöhnung sowie das Gedenken an die gefallenen Soldaten aller beteiligten Armeen (kudyznudy.cz). Die Idee zur Errichtung des Denkmals entstand Anfang des 20. Jahrhunderts auf Initiative des Brünner Priesters Alois Slovák. Sein Ziel war es, einen Gedenkort zu schaffen, der als Mahnmal für die Schrecken des Krieges dient und den Gedanken des Friedens fördert. Das Projekt wurde vom Architekten Josef Fanta übernommen, der das Denkmal im Jugendstil entwarf – als eine massive Grabanlage mit einem großen Kreuz an der Spitze. Der Bau fand zwischen 1910 und 1912 statt, und die feierliche Enthüllung erfolgte am 4. Juli 1912 (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Das Denkmal ist 26 Meter hoch und aus Bruchstein erbaut. An der Spitze steht ein 10 Meter hohes Kreuz, das für Leid und Hoffnung steht. Im unteren Teil des Denkmals befinden sich Statuen von vier Kriegern, die die vier an der Schlacht beteiligten Armeen – die französische, russische, österreichische und preußische – repräsentieren. Im Inneren befindet sich eine Kapelle mit einem Ossarium, in dem die Überreste gefallener Soldaten aufbewahrt werden, die auf dem Schlachtfeld gefunden wurden (turistika.cz). In unmittelbarer Nähe des Friedensdenkmals befindet sich ein Museum, das eine multimediale Ausstellung zur Schlacht bei Austerlitz bietet. Besucher können detaillierte Informationen über den Schlachtverlauf, strategische Manöver, Bewaffnung und Ausrüstung der Armeen sowie das Leben der Soldaten und Zivilisten jener Zeit erhalten. Die Ausstellung nutzt moderne Technologien wie audiovisuelle Präsentationen und interaktive Elemente, um den historischen Kontext und die Bedeutung der Schlacht besser verständlich zu machen (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Das Denkmal wurde auf dem höchsten Punkt des Schlachtfelds errichtet. Im Jahr 1805 war das Gelände nicht bewaldet, sodass ein weiter Blick über das Schlachtfeld möglich war. Zu Beginn der Schlacht befanden sich hier der österreichische Kaiser Franz I. und der russische Zar Alexander I. Um 11 Uhr vormittags wurde die Anhöhe von den französischen Truppen eingenommen (Informationstafel). Jährlich finden Ende November und Anfang Dezember am Friedensdenkmal Gedenkveranstaltungen zu Ehren der gefallenen Soldaten statt. Diese Veranstaltungen sind Teil einer umfassenderen Erinnerungskultur zum Jahrestag der Schlacht bei Austerlitz. Zudem werden auf dem Gelände des Denkmals verschiedene kulturelle und bildungspolitische Veranstaltungen, Vorträge, Ausstellungen und historische Nachstellungen organisiert, um das Bewusstsein für dieses bedeutende historische Ereignis zu bewahren und zu fördern (kudyznudy.cz).


Mohyla míru je významný památník nacházející se přibližně 10 kilometrů jihovýchodně od Brna. Tento monument byl postaven na počest obětí bitvy u Slavkova, známé také jako Bitva tří císařů, která se odehrála 2. prosince 1805. Památník je považován za první mírový monument v Evropě a symbolizuje smíření a vzpomínku na padlé vojáky ze všech zúčastněných armád (kudyznudy.cz).

Myšlenka vybudovat památník na počest obětí bitvy u Slavkova vznikla na začátku 20. století z iniciativy brněnského kněze Aloise Slováka. Jeho cílem bylo vytvořit pietní místo, které by sloužilo jako memento válečných hrůz a podporovalo myšlenku míru. Projektu se ujal architekt Josef Fanta, který navrhl secesní památník ve tvaru mohutné mohyly zakončené křížem. Stavba probíhala v letech 1910 až 1912 a slavnostní odhalení se uskutečnilo 4. července 1912 (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Mohyla má výšku 26 metrů a je postavena z lomového kamene. Na vrcholu se tyčí 10metrový kříž, který symbolizuje utrpení a naději. Ve spodní části památníku se nacházejí sochy čtyř bojovníků, představující čtyři armády zúčastněné v bitvě – francouzskou, ruskou, rakouskou a pruskou. V interiéru se nachází kaple s ossariem, kde jsou uloženy pozůstatky padlých vojáků nalezené na bojišti (turistika.cz).

V těsné blízkosti Mohyly míru se nachází muzeum, které nabízí multimediální expozici věnovanou bitvě u Slavkova. Návštěvníci zde mohou získat podrobné informace o průběhu bitvy, strategických manévrech, výzbroji a výstroji armád, stejně jako o životě vojáků a civilistů v té době. Expozice využívá moderní technologie, včetně audiovizuálních prezentací a interaktivních prvků, což návštěvníkům umožňuje hlouběji pochopit historický kontext a význam bitvy (mohylamiru.muzeumbrnenska.cz).

Mohyla je postavena na nejvyšším bodě bojiště. V roce 1805 nebyla tato oblast zalesněná, což umožňovalo přehled o velké části tehdejšího bojiště. Na začátku bitvy zde byl rakouský císař František a ruský car Alexandr. Francouzské jednotky tento bod dobyly v 11 hodin dopoledne (Informační tabule).

Každoročně se na přelomu listopadu a prosince u Mohyly míru konají pietní akty na počest padlých vojáků. Tyto akce jsou součástí širších vzpomínkových událostí při příležitosti výročí bitvy u Slavkova. Kromě toho se v areálu památníku organizují různé kulturní a vzdělávací akce, přednášky, výstavy a rekonstrukce historických událostí, které přispívají k uchování a šíření povědomí o této významné historické události (kudyznudy.cz).


Odkazy

mohyla-mieru 83141

Krajina, Slovenská krajina, Liptov

Liptovský Hrádok

Hits: 2410

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km2 tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala Magdaléna Zaiová, ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z jazierka sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku Belá (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa). Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný kríž (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
  • Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
  • Deputátne domy lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
  • Klasicistický rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790.
  • Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
  • Kamenná skulptúra Pieta ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z rodiny Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
  • Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
  • Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
  • Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej sýpky. Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
  • Drevené sochy z jaseňového dreva, diela Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
  • Pamätník „Stretnutie armád“ bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu Vysoké Tatry, vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je Miroslv Ksandr z Liptovského Mikuláša.
  • Hrádocké arborétum je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej školy Rudolf Benkö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
  • Vitálišova vila bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom Starý trh.

The town is located in the eastern part of the Liptov Basin at the confluence of the Váh and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of ​​18.32 km2, it is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (Wikipedia). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the first forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree Avenue, characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the Likava-Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

  • Evangelical church and prayer house building, the work of Emil Belluš, completed in 1943.
  • The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
  • Deputies‘ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18th century.
  • The classicist Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
  • The first forestry school in Hungary was built in 1800.
  • The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the Belopotocký family of stonecutters from the Orava village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
  • The tomb of Koloman Vitáliš and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
  • The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19th century.
  • The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
  • Wooden sculptures made of ash wood, the works of Dalibor Novotný from Liptovský Hrádok, Štefan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The „Meeting of Armies“ monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18th Army of the 4th Ukrainian Front, and the 1st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from Liptovský Mikuláš.
  • The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
  • The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.

Odkazy

liptovsky-hradok 63398

Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Mestá, TOP

Slovenské mestá

Hits: 2379

Mestá na Slovensku sú rôznorodé. Nesú si svoje vlastné znaky, bohužiaľ ich historické podoby sú zväčša zámerne zničené.

KremnicaBanská ŠtiavnicaPrešov, Piešťany, Bardejov, Levoča, Bytča, Žilina, Banská Bystrica, Stupava, Bojnice, Nitra, Skalica, Dolný Kubín, Trenčín, Senec, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Krupina, Trnava, Martin, Komárno.


Cities in Slovakia are diverse. They carry their own distinct characteristics, but unfortunately, their historical aspects have mostly been deliberately destroyed.


slovenske-mesta 34333