2004, Časová línia, Cicavce, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Budapešť

Hits: 25784

ZOO Buda­pešť je urči­te tá najk­raj­šia zoolo­gic­ká záh­ra­da, kto­rú som nav­ští­vil. Bohu­žiaľ v čase, kedy som ešte veľ­mi dob­re nefo­til – iste sa tam vybe­riem zno­vu (Peter Kac­lík). Zoolo­gic­ká záh­ra­da v Buda­peš­ti je jed­nou z naj­star­ších na sve­te. Otvo­re­ná bola v roku 1866 (zoobu​da​pest​.com). Nájsť tu mož­no viac ako 8 000 zvie­rat. Nachá­dza sa čas­ti: Aus­trá­lia, Veľ­ké hru­bož­ce, Dom pri­má­tov, Sava­na, Vod­ný svet, India, Ame­ric­ké tró­py, Mada­gas­kar, Pla­zy, Mar­gi­tin ostrov, Dom motý­ľov, Magic­ké hory, Juho­vý­chod­ná Ázia (Janos Xan­tus dom) a Bota­nic­ké špe­cia­li­ty (zoobu​da​pest​.com). Zoolo­gic­ká záh­ra­da sa nachá­dza vo Város­li­ge­ti, vo veľ­kom mest­skom par­ku v cen­tre Buda­peš­ti. S roz­lo­hou viac ako 100 hek­tá­rov posky­tu­je dosta­tok pries­to­ru pre rôz­no­ro­dé expo­zí­cie a atrak­cie. Park je nie­len domo­vom pre množ­stvo exo­tic­kých dru­hov, ale aj mies­tom oddy­chu a vzde­lá­va­nia pre náv­štev­ní­kov. Jed­ným z hlav­ných cie­ľov Zoolo­gic­kej záh­ra­dy v Buda­peš­ti je aktív­na par­ti­ci­pá­cia v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty. Záh­ra­da sa anga­žu­je v mno­hých medzi­ná­rod­ných ochra­nár­skych prog­ra­moch, vrá­ta­ne cho­vu ohro­ze­ných dru­hov v zaja­tí a rein­tro­duk­cie do ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia. Tým­to spô­so­bom pris­pie­va k udr­ža­teľ­nos­ti a obno­ve popu­lá­cií, kto­ré sú ohro­ze­né vyhy­nu­tím. Dis­po­nu­je via­ce­rý­mi uni­kát­ny­mi atrak­ci­ami, vrá­ta­ne expo­zí­cie sov a drav­cov, kto­rá posky­tu­je náv­štev­ní­kom pohľad na tie­to fas­ci­nu­jú­ce vtá­ky. Nachá­dza­jú sa tu samoz­rej­me aj kopyt­ní­ky, vod­né vtác­tvo, opi­ce, slo­ny, šel­my a mno­ho ďal­ších dru­hov. Okrem svo­jej úlo­hy v ochra­ne dru­hov je Zoolo­gic­ká záh­ra­da v Buda­peš­ti aj dôle­ži­tým cen­trom vzde­lá­va­nia. Orga­ni­zu­je rôz­ne vzde­lá­va­cie prog­ra­my, pred­náš­ky a works­ho­py, kto­ré majú za cieľ oslo­viť verej­nosť o nut­nos­ti ochra­ny prí­ro­dy. Pre odbor­ní­kov z oblas­ti bio­ló­gie a ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia zabez­pe­ču­je aj prí­le­ži­tos­ti na výskum a vzdelávanie.


Buda­pest Zoo, dee­med by many, inc­lu­ding myself, as the most beau­ti­ful zoolo­gi­cal gar­den, cap­ti­va­tes visi­tors with its rich his­to­ry, diver­se exhi­bits, and unwa­ve­ring com­mit­ment to wild­li­fe con­ser­va­ti­on. Alt­hough my ini­tial visit lac­ked the pho­tog­rap­hic pro­wess I now possess, I am eager to return, as expres­sed by Peter Kac­lík. Foun­ded in 1866, Buda­pest Zoo stands as one of the worl­d’s oldest zoolo­gi­cal parks, boas­ting a lega­cy of over a cen­tu­ry and a half (zoobu​da​pest​.com). Bey­ond its his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, it has evol­ved into a glo­bal lea­der in wild­li­fe con­ser­va­ti­on. Span­ning over 100 hec­ta­res in the heart of Buda­pes­t’s Város­li­ge­ti City Park, the zoo is divi­ded into the­ma­tic sec­ti­ons that tran­s­port visi­tors across con­ti­nents. From the Aus­tra­lian Out­back to the Grand Savan­nah, Pri­ma­te Hou­se, Water World, and the enchan­ting Magic Moun­tains, each sec­ti­on offers a uni­que per­spec­ti­ve on the worl­d’s eco­sys­tems (zoobu​da​pest​.com). Buda­pest Zoo acti­ve­ly par­ti­ci­pa­tes in inter­na­ti­onal con­ser­va­ti­on prog­rams, inc­lu­ding cap­ti­ve bre­e­ding of endan­ge­red spe­cies and the­ir rein­tro­duc­ti­on into the­ir natu­ral habi­tats. This com­mit­ment con­tri­bu­tes sig­ni­fi­can­tly to the sus­tai­na­bi­li­ty and revi­ta­li­za­ti­on of endan­ge­red popu­la­ti­ons, alig­ning with the zoo’s pri­ma­ry goal of bio­di­ver­si­ty pro­tec­ti­on. Bey­ond its role in spe­cies con­ser­va­ti­on, Buda­pest Zoo ser­ves as a vital edu­ca­ti­on cen­ter. Through vari­ous edu­ca­ti­onal prog­rams, lec­tu­res, and works­hops, it aims to rai­se awa­re­ness among the pub­lic about the impor­tan­ce of natu­re con­ser­va­ti­on. Addi­ti­onal­ly, it pro­vi­des oppor­tu­ni­ties for pro­fes­si­onals in bio­lo­gy and envi­ron­men­tal con­ser­va­ti­on to enga­ge in rese­arch and con­ti­nu­ous lear­ning. Buda­pest Zoo seam­less­ly com­bi­nes beau­ty, his­to­ry, and a com­mit­ment to pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, making it a must-​visit des­ti­na­ti­on for natu­re ent­hu­siasts and tho­se see­king to con­tri­bu­te to the pro­tec­ti­on of our pla­ne­t’s wildlife.


A Buda­pes­ti Állat­ker­tet, amit sokan, köz­tük én is, a legs­zebb állat­kert­ként tar­ta­nak szá­mon, gaz­dag tör­té­nel­mé­vel, vál­to­za­tos kiál­lí­tá­sai­val és az álla­tok védel­mé­be vetett elköte­le­zett­sé­gé­vel hódít­ja meg a láto­ga­tó­kat. Bár az első láto­ga­tá­som során még nem ren­del­kez­tem a mos­ta­ni foto­g­rá­fiai képes­sé­ge­im­mel, alig várom, hogy újra oda­lá­to­gas­sak, aho­gy­an azt Peter Kac­lík is kife­jez­te. A 1866-​ban ala­pí­tott Buda­pes­ti Állat­kert több mint más­fél évs­zá­za­dos múl­tra tekint viss­za, büsz­kél­ked­ve a több mint szá­zöt­ven éves örök­sé­gé­vel (zoobu​da​pest​.com). Tör­té­nel­mi jelen­tősé­ge mel­lett glo­bá­lis veze­tővé vált a vadon élő álla­tok védel­mé­ben. Több mint 100 hek­tá­ron terül el a Buda­pes­ti Állat­kert a város szí­vé­ben, a Város­li­ge­ti Város­li­get­ben, tema­ti­kus rés­zek­re osz­lik, ame­ly­ek az egész vilá­got bejár­va mutat­ják be a külön­böző ökos­zisz­té­má­kat. Az auszt­rál Outback-​től a Nagy Sza­van­nán át a Prí­mák­tól a Vízi Vilá­gig és a varázs­la­tos Hegy­ekig, min­de­gy­ik rész egy­edi nézőpon­tot kínál a világ ökos­zisz­té­má­i­ra (zoobu​da​pest​.com). A Buda­pes­ti Állat­kert aktí­van részt vesz nemzet­közi védel­mi prog­ra­mok­ban, ide­ér­tve a ves­zé­ly­ez­te­tett fajok állat­kert­ben tör­té­nő sza­po­rí­tá­sát és viss­za­te­le­pí­té­süket a ter­més­ze­tes élőhe­ly­eik­re. Ez az elköte­le­zett­ség jelen­tősen hoz­zá­já­rul a ves­zé­ly­ez­te­tett popu­lá­ci­ók fenn­tart­ha­tó­sá­gá­hoz és újjá­é­lesz­té­sé­hez, össz­hang­ban az állat­kert fő cél­ki­tűzé­sé­vel, a bio­di­ver­zi­tás védel­mé­vel. Az Állat­kert sze­re­pe a fajok védel­mén túl­mu­tat­va fon­tos okta­tá­si köz­pont­ként is meg­ny­il­vá­nul. Külön­fé­le okta­tá­si prog­ra­mok­kal, előa­dá­sok­kal és műhe­ly­mun­kák­kal igy­eks­zik fel­hív­ni a nyil­vá­nos­ság figy­el­mét a ter­més­zet­vé­de­lem fon­tos­sá­gá­ra. Emel­lett lehe­tősé­get biz­to­sít a bio­ló­gia és kör­ny­ezet­vé­de­lem terüle­tén dol­go­zó sza­kem­be­rek­nek a kuta­tás­ra és foly­ama­tos tanu­lás­ra. A Buda­pes­ti Állat­kert kön­ny­edén ötvözi a szép­sé­get, a tör­té­nel­met és a köte­le­zett­ség­vál­la­lást a bio­di­ver­zi­tás megőr­zé­se érde­ké­ben, ezért köte­le­ző cél­pont min­den ter­més­zet­ked­ve­lő és min­da­zok szá­má­ra, akik hoz­zá kíván­nak járul­ni boly­gónk vadon élő álla­tai­nak védelméhez.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

Hits: 9867

Považ­ský Ino­vec je jad­ro­vé poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku. Pat­rí do Fatransko-​tatranskej oblas­ti. Pri jeho dĺž­ke 48 km a pre­men­li­vej šír­ke 1525 km zabe­rá roz­lo­hu 600 km². Naj­vyš­ším bodom čle­ni­tej vrcho­vi­ny je vrch Ino­vec (1 042 m n.m.). Má zlo­ži­tú geolo­gic­kú stav­bu. Je boha­tý na pra­me­ne mine­rál­nych vôd. Stre­tá­va­jú sa tu tep­lo­mil­né a hor­ské dru­hy rast­lín. Ľud­ské osíd­le­nie je tu dolo­že­né od star­šej kamen­nej doby. Naj­mä v sever­nej čas­ti je pomer­ne vyso­ký výskyt pra­me­ňov mine­rál­nej vody – takz­va­né kysel­ky. Medzi naj­dô­le­ži­tej­šie pra­me­ne pat­ria ter­my vyvie­ra­jú­ce cez tek­to­nic­ké zlo­my v Pieš­ťa­noch, v oblas­ti Kúpeľ­né­ho ostro­va. Ide o vzác­ny druh lie­či­vej vody dosa­hu­jú­cej tep­lo­tu až 60°C. Živo­čí­chy sa tu vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Od zástup­cov hmy­zu (fuzá­če, rohá­če, rôz­ne motý­le) cez oboj­ži­vel­ní­ky (sala­man­dra škvr­ni­tá, sko­ka­ny), pla­zy (sle­púch, jaš­te­ri­ce, vre­te­ni­ca), vtá­ky (z drav­cov oje­di­ne­le orol krá­ľov­ský a sokol rároh, myšia­ky, jas­tra­by, zo spe­vav­cov napr. sýkor­ky, žlto­chvos­ty, ďat­le) (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie Ino­vec” súvi­sí s tým, že vrchol naj­vyš­šej hory sa čas­to zalesk­ne podob­ne ako ino­vať (infog​lo​be​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí veľ­ko­mo­rav­ský dvo­rec Kos­to­lec nad obcou Duco­vé, kos­to­lík svä­té­ho Jura­ja pri Nit­rian­skej Blat­ni­ci, hra­dy Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín a Hlo­ho­vec. V jas­ky­ni Čer­to­va pec pod Hav­ra­nom sa našlo naj­star­šie jas­kyn­né osíd­le­nie na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk). Zau­jí­ma­vý­mi loka­li­ta­mi je aj napr. Zoofar­ma Mod­ro­vá, vrch Mar­hát.


Považ­ský Ino­vec is a vol­ca­nic moun­tain ran­ge in wes­tern Slo­va­kia, belo­n­ging to the Fatra-​Tatra regi­on. Stret­ching for 48 km with a variab­le width of 15 to 25 km, it covers an area of 600 km². The hig­hest point of this diver­se ter­rain is the peak Ino­vec at an ele­va­ti­on of 1,042 meters abo­ve sea level. The regi­on has a com­plex geolo­gi­cal struc­tu­re and is rich in mine­ral water springs. The moun­tain ran­ge exhi­bits a varie­ty of flo­ra, with both ther­mop­hi­lic (heat-​loving) and moun­tai­nous plant spe­cies thri­ving in the area. Human sett­le­ment in this regi­on dates back to the Sto­ne Age. Par­ti­cu­lar­ly in the nort­hern part, the­re is a rela­ti­ve­ly high occur­ren­ce of mine­ral water springs, kno­wn local­ly as kysel­ky.” Among the most impor­tant springs are the ther­mal waters emer­ging through tec­to­nic faults in Pieš­ťa­ny, in the area of Kúpeľ­ný ostrov. The­se ther­mal waters are a rare type of hea­ling water rea­ching tem­pe­ra­tu­res of up to 60°C.

The area is abun­dant in wild­li­fe, hos­ting vari­ous insects (beet­les, stag beet­les, dif­fe­rent but­terf­lies), amp­hi­bians (spot­ted sala­man­der, frogs), repti­les (slo­wworms, lizards, vipers), birds (birds of prey such as the gol­den eag­le and pereg­ri­ne fal­con, owls, hawks, and pas­se­ri­nes like tits, wag­tails, wood­pec­kers), among others. The name Ino­vec” is rela­ted to the fact that the sum­mit of the hig­hest moun­tain often glo­ws simi­lar­ly to an inno­va­ti­on. Among the notab­le land­marks are the Gre­at Mora­vian court in Kos­to­lec abo­ve the vil­la­ge of Duco­vé, the church of St. Geor­ge near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, and the cast­les of Bec­kov, Topoľ­ča­ny, Tema­tín, and Hlo­ho­vec. The cave Čer­to­va pec under Hav­ran has reve­a­led the oldest cave sett­le­ment in Slo­va­kia. Other inte­res­ting loca­ti­ons inc­lu­de Zoofar­ma Mod­ro­vá and the Mar­hát peak.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2014, 2016, 2016-2020, Časová línia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Motýle

Hits: 2292

Motý­le pat­ria medzi najk­raj­šie a naj­zau­jí­ma­vej­šie tvo­ry na sve­te. Ich pes­tré vzo­ry a spô­so­by letu pri­ťa­hu­jú vedec­kú obec aj milov­ní­kov prí­ro­dy. Motý­le majú význam­nú úlo­hu v eko­sys­té­moch ako ope­ľo­va­či rast­lín. Keď sa cica­jú nek­tár, dotý­ka­jú sa kve­tu a tým pre­ná­ša­jú peľ z jed­né­ho kve­tu na dru­hý, čím umož­ňu­jú oplod­ne­nie rast­lín. Ich prí­nos k bio­di­ver­zi­te a zacho­va­niu eko­lo­gic­kých sys­té­mov je neoce­ni­teľ­ný. Pat­ria medzi hmyzčlán­ko­nož­ce. Ich prí­tom­nosť v prí­ro­de obo­ha­cu­je bio­di­ver­zi­tu a pri­po­mí­na nám kreh­kosť a vzác­nosť prí­rod­ných pokla­dov, kto­ré by sme mali chrá­niť a zacho­vá­vať pre budú­ce generácie.

Motý­le majú uni­kát­nu ana­tó­miu, kto­rá zahŕňa tri základ­né čas­ti: hla­vu, hrud­ník a bru­cho. Hla­va obsa­hu­je zlo­ži­té oči, anté­ny na vní­ma­nie von­kaj­ších pod­mie­nok a úst­ne ústro­jen­stvo, kto­ré je upra­ve­né na cica­nie nek­tá­ru z kve­tov. Hrud­ník je mies­to, kde sa nachá­dza­jú sva­ly a kríd­la motý­ľa, umož­ňu­jú­ce mu lie­ta­nie. Bru­cho slú­ži na trá­ve­nie potra­vy a je mies­tom roz­mno­žo­va­cích orgá­nov. Jed­ným z najú­žas­nej­ších aspek­tov bio­ló­gie motý­ľov je ich meta­mor­fó­za. Ich život­ný cyk­lus pre­bie­ha cez nie­koľ­ko štá­dií: vajíč­ko, lar­va (húse­ni­ca), kuk­la a dospe­lý motýľ – imá­go. Počas štá­dia kuk­ly sa v nej odo­hrá­va­jú trans­for­mač­né pro­ce­sy, až sa nako­niec vyliah­ne krás­ny dospe­lý motýľ. Pozná­me viac než 150 000 zná­mych dru­hov motý­ľov, kto­ré sú zara­de­né do radu Lepi­dop­te­ra. Základ­né kate­gó­rie zahŕňa­jú den­né motý­le (Rho­pa­lo­ce­ra) a noč­né motý­le (Hete­ro­ce­ra). Kaž­dý druh má svo­je uni­kát­ne fareb­né vzo­ry, kto­ré slú­žia nie­len na prí­ťaž­li­vosť par­tne­rov, ale aj na odrá­ža­nie pre­dá­to­rov. Bohu­žiaľ, nie­kto­ré dru­hy motý­ľov sú ohro­ze­né nie­len stra­tou ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia, ale aj v dôsled­ku pou­ží­va­nia pes­ti­cí­dov a zmien klímy.


But­terf­lies rank among the most beau­ti­ful and fas­ci­na­ting cre­a­tu­res on Earth. The­ir vib­rant pat­terns and gra­ce­ful flight cap­ti­va­te both the scien­ti­fic com­mu­ni­ty and natu­re ent­hu­siasts. But­terf­lies play a sig­ni­fi­cant role in eco­sys­tems as pol­li­na­tors of plants. As they sip nec­tar, they touch flo­wers and trans­fer pol­len from one flo­wer to anot­her, faci­li­ta­ting the fer­ti­li­za­ti­on of plants. The­ir con­tri­bu­ti­on to bio­di­ver­si­ty and the pre­ser­va­ti­on of eco­lo­gi­cal sys­tems is inva­lu­ab­le. Belo­n­ging to the order Lepi­dop­te­ra, but­terf­lies are clas­si­fied as insects and belo­ng to the group of arthropods.

But­terf­lies have a uni­que ana­to­my con­sis­ting of three main parts: the head, tho­rax, and abdo­men. The head con­tains com­plex eyes, anten­nae for sen­sing the envi­ron­ment, and mouth­parts adap­ted for sip­ping nec­tar from flo­wers. The tho­rax is whe­re musc­les and the wings of the but­terf­ly are loca­ted, enab­ling it to fly. The abdo­men ser­ves for diges­ting food and hou­ses repro­duc­ti­ve organs.

One of the most asto­nis­hing aspects of but­terf­ly bio­lo­gy is the­ir meta­morp­ho­sis. The­ir life cyc­le prog­res­ses through seve­ral sta­ges: egg, lar­va (cater­pil­lar), pupa, and adult but­terf­ly (ima­go). During the pupal sta­ge, trans­for­ma­ti­ve pro­ces­ses occur insi­de the chry­sa­lis until a beau­ti­ful adult but­terf­ly emer­ges. With over 150,000 kno­wn spe­cies of but­terf­lies cate­go­ri­zed under the order Lepi­dop­te­ra, the basic cate­go­ries inc­lu­de diur­nal but­terf­lies (Rho­pa­lo­ce­ra) and noc­tur­nal moths (Hete­ro­ce­ra). Each spe­cies boasts uni­que and intri­ca­te color pat­terns, ser­ving not only for att­rac­ting mates but also for war­ding off predators.

Unfor­tu­na­te­ly, some but­terf­ly spe­cies face thre­ats, inc­lu­ding the loss of the­ir natu­ral habi­tat and the impact of pes­ti­ci­des and cli­ma­te chan­ge. Con­ser­va­ti­on efforts are cru­cial to pre­ser­ving the­se deli­ca­te and valu­ab­le natu­ral tre­a­su­res for futu­re gene­ra­ti­ons. The pre­sen­ce of but­terf­lies in natu­re enri­ches bio­di­ver­si­ty and ser­ves as a remin­der of the fra­gi­li­ty and rari­ty of natu­ral tre­a­su­res that we should stri­ve to pro­tect and conserve.


Zoznam dru­hov (4)

  • Ina­chis io
  • Nymp­ha­lis io – babôč­ka pávooká
  • Papi­lio macha­on – vid­lo­chvost feniklový
  • Vanes­sa ata­lan­ta – babôč­ka admirálska

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, Zahraničie, Živočíchy

Fauna a flóra na Braunsbergu

Hits: 1898

Fló­ra

TOP

Všet­ky

Fau­na

Ved­ľa par­ko­vis­ka sta­čí prejsť kúsok po trá­ve a ste pri koňoch.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Les, Malé Karpaty, Organizmy, Príroda, Rastliny, Skaly, Slovenská krajina, Stromy, Záhorie

Devínska Kobyla – unikátna lokalita celosvetového významu

Hits: 5781

Devín­ska Koby­la pat­rí k naj­dl­h­šie osíd­le­ným loka­li­tám na Slo­ven­sku. Už v obdo­bí 5000 rokov pred n.l. si tu neoli­tic­kí roľ­ní­ci sta­va­li svo­je prvé síd­la. V 4 sto­ro­čí pred n.l. sa tu usa­di­li Kel­ti, kto­rí zača­li klčo­vať lesy. Po nich ovlád­li úze­mie v 1. sto­ro­čí n.l. Rima­nia a zalo­ži­li na juho­zá­pad­ných sva­hoch Devín­skej Koby­ly vini­ce (devin​ska​ko​by​la​.sk). Pod seve­ro­vý­chod­ný­mi svah­mi medzi Dúb­rav­kou a Tech­nic­kým sklom” sa odkry­li pozos­tat­ky vidiec­kej usad­los­ti rím­ske­ho typu – vil­la rus­ti­ca z 3. sto­ro­čia (pano​ra​ma​.sk). 

Masív Devín­skej Koby­ly nazý­va­jú geoló­go­via aj kle­not­ni­cou roz­ma­ni­tos­ti geolo­gic­kých javov”. Pri­bliž­ne pred 300 mili­ón­mi rokov bolo toto úze­mie súčas­ťou pra­kon­ti­nen­tu Pan­gea. V nasle­du­jú­cich obdo­biach bolo toto úze­mie nie­koľ­ko­krát zapla­ve­né morom, v kto­rom sa tvo­ri­li vápen­ce a dolo­mi­ty – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­bergBáden­ské more, kto­ré sa nachá­dza­lo na tom­to úze­mí pred 1416 mil. rok­mi, mode­lo­va­lo význam­nú loka­li­tu ska­me­ne­lín na Devín­skej Koby­le – Sand­berg. Nema­lou mie­rou sa na for­mo­va­ní Devín­skej Koby­ly podie­ľa­jú rie­ky Mora­vaDunaj. Ich kory­tá sa postup­ne pre­miest­ňo­va­li a pri­bliž­ne pred 600 tis. rok­mi vzni­kol ich sútok tých­to riek v oblas­ti dneš­nej Devín­skej Novej Vsi. Geolo­gic­ký­mi zme­na­mi sa pod Devín­sku hrad­nú ska­lu pre­su­nul asi pred 130 tisíc rok­mi (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­skou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­jaRakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).Devínskou hrad­nou ska­lou sa na našom úze­mí začí­na mohut­ný oblúk Kar­pát. Geolo­gic­ky ku Kar­pa­tom pat­ria aj Hunds­he­im­ské kop­ce na pra­vom bre­hu Duna­jaRakús­ku. Juž­né sva­hy sú tvo­re­né pre­važ­ne sivý­mi vápen­ca­mi, dolo­mit­mi a kar­bo­ná­to­vý­mi brek­cia­mi. Súvrstvia sú 160180 mili­ó­nov rokov. Vrchol je z dru­ho­hor­ných kre­men­cov, kto­ré vznik­li stme­le­ním plá­žo­vé­ho pies­ku (Infor­mač­ná tabuľa).

Devín­ska Koby­la je jed­na z naju­ni­kát­nej­ších loka­lít celé­ho Slo­ven­ska. Brit­ský bota­nik D. Moore v pub­li­ká­cii Plant Life pri­pra­vil celo­sve­to­vý výber prí­ro­do­ved­ne oso­bit­ne zau­jí­ma­vých loka­lít a z desia­tich vyme­dze­ných pre celú Euró­pu veno­val dve stra­ny Devín­skej Koby­le (inba​.sk). Pat­rí do Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza sa v tes­nej blíz­kos­ti Deví­na – mest­skej čas­ti Bra­ti­sla­vy. Leží pri súto­ku rie­ky Mora­vaDuna­jom. Ku nej pat­rí aj Sand­berg. Je veľ­mi čas­to nav­šte­vo­va­ná. Koby­la, ako ju v Bra­ti­sla­ve fami­liár­ne nazý­va­me je sku­toč­ne veľ­mi boha­tá na pes­trú pale­tu foriem prí­ro­dy. Vyka­zu­je vyso­ký stu­peň bio­di­ver­zi­ty, aj z dôvo­du, že pôvod­ne šlo o zales­ne­nú loka­li­tu, na kto­rej však člo­vek his­to­ric­ky hos­po­dá­ril, odles­ňo­val, kosil apod (Wiki­pe­dia). Pás­li sa tu ovce, ale aj kozy a hovä­dzí doby­tok. Zhru­ba v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia pas­tva postup­ne zanik­la (broz​.sk). Na Devín­skej Koby­le žije nie­koľ­ko­ti­síc dru­hov živo­čí­chov. Napr. kobyl­ka Saga pedo, mod­liv­ka Man­tis reli­gi­osa. Viac ako 600 dru­hov motý­ľov, napr. vid­lo­chvost fenik­lo­vý Papi­lio macha­on, jasoň choch­lač­ko­vý Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, viac ako 380 dru­hov chro­bá­kov, napr. roháč oby­čaj­ný Luca­nus cer­vus, fúzač veľ­ký Ceram­byx cer­do. Z vtá­kov na ska­lách hniez­di sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, zalie­ta­va sem Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Žijú tu via­ce­ré dru­hy na svo­jej sever­nej hra­ni­ci roz­ší­re­nia. Vysky­tu­je tu zried­ka­vá pamod­liv­ka dlho­kr­ká Man­tis­pa sty­ria­ca, vid­lo­chvost ovoc­ný Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Z vege­tá­cie tu domi­nu­jú tep­lo­mil­né a váp­no­mil­né rast­li­ny, cel­kom je tu ras­tie viac ako 1 100 dru­hov vyš­ších rast­lín. Medzi nimi 26 dru­hov orchi­deí. Vysky­tu­jú sa tu tep­lo­mil­né dru­hy hmy­zu, pris­pô­so­be­né extrém­nym a dlho­do­bým obdo­biam sucha (broz​.sk). Vysky­tu­je sa tu kavyľ pôvab­ný Sti­pa pul­cher­ri­naSti­pa joan­nis, 26 dru­hov vsta­va­čov (Orchi­de­a­ce­ae), hla­vá­čik jar­ný Ado­nis ver­na­lis, ponik­lec čer­nas­tý Pul­sa­til­la nig­ri­cans, ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­til­la gran­dis, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, kosa­tec níz­ky Iris pumi­la, kosa­tec dvoj­fa­reb­ný Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Vzác­nos­ťou je ihli­ca níz­ka Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), step­ný relikt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Devín­ska Koby­la je naj­vyš­ším vrchom Devín­skych Kar­pát s nad­mor­skou výš­kou 514 m nad morom a záro­veň je naj­juž­nej­ším výbež­kom Malých Kar­pát. Má aj zákon­nú ochra­nu, od roku 1964 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ouNPR s roz­lo­hou 101.12 ha (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la je aj tzv. úze­mím európ­ske­ho význa­mu, je súčas­ťou Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty a je súčas­ťou chrá­ne­ných úze­mí NATURA 2000 (broz​.sk). Wai­tov lom, kto­rý je na foto­gra­fiách sa nachá­dza neďa­le­ko od Sand­ber­gu, cca 600 met­rov sme­rom ku Deví­nu. Slú­žil v minu­los­ti ako vápen­ka (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la is one of the lon­gest inha­bi­ted sites in Slo­va­kia. As ear­ly as 5000 years BC, Neolit­hic far­mers estab­lis­hed the­ir first sett­le­ments here. In the 4th cen­tu­ry BC, Celts sett­led, ini­tia­ting defo­re­sta­ti­on. Fol­lo­wing them, in the 1st cen­tu­ry AD, the Romans domi­na­ted the area and foun­ded vine­y­ards on the sout­hwest slo­pes of Devín­ska Koby­la (devin​ska​ko​by​la​.sk). Under the nort­he­as­tern slo­pes, rem­nants of a Roman-​type rural sett­le­ment – vil­la rus­ti­ca from the 3rd cen­tu­ry, were unco­ve­red bet­we­en Dúb­rav­ka and Tech­nic­ké sklo” (pano​ra​ma​.sk).

Geolo­gists refer to the mas­sif of Devín­ska Koby­la as the tre­a­su­ry of geolo­gi­cal phe­no­me­na.” App­ro­xi­ma­te­ly 300 mil­li­on years ago, this area was part of the super­con­ti­nent Pan­ga­ea. In sub­se­qu­ent peri­ods, the regi­on was repe­a­ted­ly flo­oded by the sea, for­ming limes­to­nes and dolo­mi­tes – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. The Baden Sea, which exis­ted here 14 – 16 mil­li­on years ago, sha­ped a sig­ni­fi­cant fos­sil site on Devín­ska Koby­la – Sand­berg. Mora­va and Danu­be rivers sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­te to the for­ma­ti­on of Devín­ska Koby­la. The­ir beds gra­du­al­ly shif­ted, and about 600 thou­sand years ago, the­ir con­flu­en­ce was for­med in the area of toda­y­’s Devín­ska Nová Ves. The geolo­gi­cal chan­ges moved Devín­ska hrad­ná ska­la about 130 thou­sand years ago (devin​ska​ko​by​la​.sk). Devín­ska Koby­la is the star­ting point of the mas­si­ve Car­pat­hian arc. The Hunds­he­im Hills on the right bank of the Danu­be in Aus­tria also belo­ng geolo­gi­cal­ly to the Car­pat­hians. Sout­hern slo­pes con­sist main­ly of gray limes­to­nes, dolo­mi­tes, and car­bo­na­te brec­cias, dating back 160 – 180 mil­li­on years. The sum­mit is com­po­sed of Meso­zo­ic cherts, for­med by cemen­ta­ti­on of beach sand (Infor­ma­ti­on Board).

Devín­ska Koby­la is one of Slo­va­kia­’s most uni­que loca­ti­ons. Bri­tish bota­nist D. Moore, in the pub­li­ca­ti­on Plant Life,” selec­ted glo­bal­ly scien­ti­fi­cal­ly inte­res­ting loca­ti­ons, dedi­ca­ting two pages to Devín­ska Koby­la for the who­le of Euro­pe (inba​.sk). It is part of the Devín­ske Kar­pa­ty, loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to Devín – a dis­trict of Bra­ti­sla­va, near the con­flu­en­ce of the Mora­va River with the Danu­be. It inc­lu­des Sand­berg and is high­ly fre­qu­en­ted. Fami­liar­ly kno­wn as Koby­la, it boasts a rich varie­ty of natu­ral forms. It exhi­bits a high degree of bio­di­ver­si­ty due to its his­to­ry as a ori­gi­nal­ly fores­ted area that humans have his­to­ri­cal­ly mana­ged, defo­res­ted, and cul­ti­va­ted (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la used to be gra­zed by she­ep, goats, and catt­le, but pas­tu­re gra­du­al­ly dimi­nis­hed around the mid-​20th cen­tu­ry (broz​.sk). Devín­ska Koby­la hosts thou­sands of ani­mal spe­cies, such as the Saga pedo bush-​cricket and the Man­tis reli­gi­osa man­tis. Over 600 but­terf­ly spe­cies, inc­lu­ding the Papi­lio macha­on swal­lo­wtail and Par­nas­sius mne­mo­sy­ne clou­ded Apol­lo, more than 380 beet­le spe­cies, like Luca­nus cer­vus stag beet­le, and Ceram­byx cer­do gre­at cap­ri­corn beet­le. Fal­cons, such as the Fal­co tin­nun­cu­lus kestrel, nest on the rocks, whi­le Mon­ti­co­la saxa­ti­lis rock thrush occa­si­onal­ly visits. The rare long-​necked man­tis Man­tis­pa sty­ria­ca and the scar­ce swal­lo­wtail Iphic­li­des poda­li­rius are also found here (devin​ska​ko​by​la​.sk, sazp​.sk).

The vege­ta­ti­on is domi­na­ted by ther­mop­hi­lic and cal­ci­co­lous plants, with over 1,100 spe­cies of hig­her plants. Among them are 26 spe­cies of orchids, ther­mop­hi­lic insect spe­cies adap­ted to extre­me and pro­lon­ged peri­ods of drought (broz​.sk). The ele­gant feat­her grass Sti­pa pul­cher­ri­na and Sti­pa joan­nis, 26 spe­cies of orchids (Orchi­de­a­ce­ae), Ado­nis ver­na­lis, Pul­sa­til­la nig­ri­cans, Pul­sa­til­la gran­dis, Lilium mar­ta­gon, Iris pumi­la, Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Rare spe­cies inc­lu­de Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, and the step­pe relic Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk, sazp​.sk).

Devín­ska Koby­la is the hig­hest peak of the Devín­ske Kar­pa­ty, with an alti­tu­de of 514 meters abo­ve sea level, and simul­ta­ne­ous­ly the sout­hern­most exten­si­on of the Malé Kar­pa­ty. It has legal pro­tec­ti­on, desig­na­ted as a Nati­onal Natu­ral Reser­ve sin­ce 1964, cove­ring an area of 101.12 hec­ta­res (Wiki­pe­dia). Devín­ska Koby­la is also a so-​called area of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce, part of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Malé Kar­pa­ty and part of the NATURA 2000 pro­tec­ted are­as (broz​.sk). Wait­tov lom, depic­ted in the pho­tog­raphs, is loca­ted near Sand­berg, app­ro­xi­ma­te­ly 600 meters towards Devín. In the past, it ser­ved as a limes­to­ne quar­ry (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la gehört zu den am läng­sten besie­del­ten Orten in der Slo­wa­kei. Schon in der Zeit 5000 Jah­re vor Chris­tus errich­te­ten hier neolit­his­che Bau­ern ihre ers­ten Sied­lun­gen. Im 4. Jahr­hun­dert vor Chris­tus lie­ßen sich die Kel­ten nie­der, die began­nen, die Wäl­der zu roden. Nach ihnen über­nah­men die Römer im 1. Jahr­hun­dert nach Chris­tus das Gebiet und grün­de­ten Wein­ber­ge an den südwest­li­chen Hän­gen der Devín­ska Koby­la (devin​ska​ko​by​la​.sk). Unter den nor­döst­li­chen Hän­gen zwis­chen Dúb­rav­ka und Tech­nic­ký sklom” wur­den Über­res­te einer römis­chen Dorf­sied­lung vom Typ vil­la rus­ti­ca aus dem 3. Jahr­hun­dert aus­geg­ra­ben (pano​ra​ma​.sk).

Die Geolo­gen bez­e­ich­nen den Mas­siv der Devín­ska Koby­la auch als Schatz­kam­mer der Viel­falt geolo­gis­cher Phä­no­me­ne”. Vor etwa 300 Mil­li­onen Jah­ren war die­ses Gebiet Teil des Urkon­ti­nents Pan­gäa. In den fol­gen­den Peri­oden wur­de die­ses Gebiet mehr­mals vom Meer überf­lu­tet, in dem sich Kalks­te­i­ne und Dolo­mi­te bil­de­ten – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. Das Bade­nian­me­er, das vor 14 – 16 Mil­li­onen Jah­ren in die­sem Gebiet exis­tier­te, form­te eine bede­uten­de Fos­si­liens­tät­te auf der Devín­ska Koby­la – Sand­berg. Die Flüs­se Mora­va und Donau tru­gen maßgeb­lich zur For­mung der Devín­ska Koby­la bei. Ihre Bet­ten vers­cho­ben sich all­mäh­lich, und vor etwa 600.000 Jah­ren ents­tand ihre Mün­dung in der Gegend des heuti­gen Devín­ska Nová Ves. Geolo­gis­che Verän­de­run­gen führ­ten dazu, dass sich die Devín­ska hrad­ná ska­la vor etwa 130.000 Jah­ren auf unser Gebiet vers­chob (devin​ska​ko​by​la​.sk). Die Devín­ska hrad­ná ska­la mar­kiert den Beginn eines mäch­ti­gen Bogens der Kar­pa­ten auf unse­rem Gebiet. Geolo­gisch gehören auch die Hundsheim-​Hügel am rech­ten Ufer der Donau in Öster­re­ich zu den Kar­pa­ten. Die süd­li­chen Hän­ge bes­te­hen haupt­säch­lich aus grau­en Kalks­te­i­nen, Dolo­mi­ten und Kar­bo­natb­rek­zien. Die Schich­ten sind 160 – 180 Mil­li­onen Jah­re alt. Der Gip­fel bes­teht aus Ges­te­i­nen des Meso­zo­ikums, die durch Ver­fes­ti­gung von Strand­sand ents­tan­den sind (Informations-​Tafel).

Die Devín­ska Koby­la ist einer der ein­zi­gar­tigs­ten Orte in der Slo­wa­kei. Der bri­tis­che Bota­ni­ker D. Moore wähl­te es in sei­nem Werk Plant Life als eine der welt­we­it natur­wis­sen­schaft­lich beson­ders inte­res­san­ten Stät­ten aus und wid­me­te Devín­ska Koby­la zwei Sei­ten von zehn, die für ganz Euro­pa fest­ge­legt wur­den (inba​.sk). Es gehört zu den Devín­ske Kar­pa­ty und befin­det sich in unmit­tel­ba­rer Nähe von Devín, einem Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va. Es liegt am Zusam­men­fluss der Flüs­se Mora­va und Donau. Dazu gehört auch der Sand­berg. Es wird sehr oft besucht. Die Koby­la, wie wir sie in Bra­ti­sla­va umgangss­prach­lich nen­nen, ist wirk­lich reich an einer viel­fäl­ti­gen Palet­te von Natur­for­men. Sie zeigt einen hohen Grad an Bio­di­ver­si­tät, auch aufg­rund der Tat­sa­che, dass es sich urs­prün­glich um einen bewal­de­ten Ort han­del­te, auf dem jedoch his­to­risch gewirts­chaf­tet wur­de, gero­det, gemäht usw. (Wiki­pe­dia). Hier wei­de­ten Scha­fe, aber auch Zie­gen und Rin­der. In der Mit­te des 20. Jahr­hun­derts versch­wand die Wei­de all­mäh­lich (broz​.sk). Auf der Devín­ska Koby­la leben Tau­sen­de von Arten von Tie­ren. Zum Beis­piel die Heusch­rec­ke Saga pedo, die Got­te­san­be­te­rin Man­tis reli­gi­osa. Über 600 Arten von Sch­met­ter­lin­gen, wie der Sch­wal­ben­sch­wanz Papi­lio macha­on, der Sch­war­ze Apol­lo­fal­ter Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, über 380 Arten von Käfern, wie der Hirsch­ka­fer Luca­nus cer­vus, der Gro­ße Sch­mal­bock Ceram­byx cer­do. Unter den Vögeln brütet der Turm­fal­ke Fal­co tin­nun­cu­lus auf den Fel­sen, der Bergb­lausch­wan Mon­ti­co­la saxa­ti­lis fliegt hier­her, Fal­ke Fal­co cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Es gibt hier meh­re­re Arten an ihrer nörd­li­chen Verb­re­i­tungsg­ren­ze. Die sel­te­ne Ame­i­sen­löwe Man­tis­pa sty­ria­ca kommt hier vor, eben­so wie der Sch­wal­ben­sch­wanz Iphic­li­des poda­li­rius (sazp​.sk).

Die Vege­ta­ti­on wird von warm- und kalk­lie­ben­den Pflan­zen domi­niert, ins­ge­samt wach­sen hier mehr als 1.100 Arten höhe­rer Pflan­zen. Darun­ter 26 Arten von Orchi­de­en. Es gibt hier warm ange­pass­te Insek­te­nar­ten, die auf extre­me und lang anhal­ten­de Troc­ken­pe­ri­oden ein­ges­tellt sind (broz​.sk). Es gibt den schönen Feder­gras Sti­pa pul­cher­ri­na und Sti­pa joan­nis, 26 Arten von Orchi­de­en (Orchi­de­a­ce­ae), die Frühlings-​Adonisröschen Ado­nis ver­na­lis, das Sch­war­ze Küchen­schel­le Pul­sa­til­la nig­ri­cans, das Gro­ße Küchen­schel­le Pul­sa­til­la gran­dis, die Türkenbund-​Lilie Lilium mar­ta­gon, die Nied­ri­ge Sch­wert­li­lie Iris pumi­la, die Zwe­i­far­bi­ge Sch­wert­li­lie Iris varie­ga­ta, Pla­tant­he­ra bifo­lia. Eine Sel­ten­he­it ist der Nie­der­lie­gen­de Gän­seb­lüm­chen Ono­nis pusil­la, Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, Con­rin­gia aus­tria­ca, Poten­til­la peda­ta, Smyr­nium por­fo­lia­tum, Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, Aple­nium adiant­hum nig­rum (sazp​.sk), der Step­pen­re­likt Gyp­sop­hi­la fas­ti­gia­ta (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Die Devín­ska Koby­la ist der höchs­te Gip­fel der Devín­ske Kar­pa­ty mit einer Höhe von 514 m über dem Mee­ress­pie­gel und gle­i­ch­ze­i­tig der süd­lichs­te Aus­lä­u­fer der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Sie hat auch gesetz­li­chen Schutz, seit 1964 ist sie ein Nati­ona­les Natur­re­ser­vat – NNR mit einer Flä­che von 101,12 Hek­tar (Wiki­pe­dia). Die Devín­ska Koby­la ist auch ein soge­nann­tes Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung, sie gehört zum Ges­chütz­ten Lands­chafts­ge­biet Malé Kar­pa­ty und ist Teil der ges­chütz­ten NATURA 2000-​Gebiete (broz​.sk). Der Waittov-​Steinbruch, der auf den Fotos zu sehen ist, befin­det sich in der Nähe des Sand­ber­gs, etwa 600 Meter in Rich­tung Devín. Früher dien­te er als Kalks­te­inb­ruch (slo​va​kia​.tra​vel).


Devín­ska Koby­la az egy­ik leg­ré­geb­ben lakott terület Szlo­vá­kiá­ban. Már az i. e. 5000 évvel eze­lőt­ti idős­zak­ban itt tele­ped­tek le a neoli­ti­kus föld­műve­sek, és épí­tet­ték első tele­pülé­se­i­ket. Kr. e. 4. szá­zad­ban a kel­ták tele­ped­tek le itt, akik elkezd­ték erdőket irta­ni. Utá­nuk a rómaiak vet­ték át a terüle­tet a Kr. u. 1. szá­zad­ban, és szőlőül­tet­vé­ny­eket ala­pí­tot­tak a Devín­ska Koby­ly dél­ny­uga­ti lej­tőin (devin​ska​ko​by​la​.sk). Az észak­ke­le­ti lej­tők alatt, Dúb­rav­ka és a Tech­nic­ký sklom” között, fel­tár­ták a római típu­sú vidé­ki tele­pülés, a vil­la rus­ti­ca marad­vá­ny­ait a 3. szá­zad­ból (pano​ra​ma​.sk).

A Devín­ska Koby­ly töme­ge a geoló­gu­sok sze­rint is a geoló­giai jelen­sé­gek sok­fé­le­sé­gé­nek kinc­ses­kam­rá­já­nak” nevez­he­tő. Közel 300 mil­lió évvel eze­lőtt ez a terület a Pan­gea őscon­ti­nen­tum rés­ze volt. A követ­ke­ző idős­za­kok­ban többs­zör is elá­rasz­tot­ta a ten­ger ezt a terüle­tet, ahol mész­kövek és dolo­mi­tok kelet­kez­tek – Devín­ska hrad­ná ska­la, Wait­tov lom, Što­ke­rav­ská vápen­ka, Sand­berg. A báden­si ten­ger, ame­ly 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt itt volt, jelen­tős foss­zí­lia lelőhe­ly­et for­mált a Devín­ska Koby­ly­on – Sand­berg. A Mora­va és a Duna foly­ók jelen­tős mér­ték­ben hoz­zá­já­rul­tak a Devín­ska Koby­ly kia­la­ku­lá­sá­hoz. Az árkok foko­za­to­san elmoz­dul­tak, és körül­be­lül 600 ezer évvel eze­lőtt a foly­ók talál­ko­zó­ja kia­la­kult a mai Devín­ska Nová Vsi terüle­tén. A geoló­giai vál­to­zá­sok­nak kös­zön­he­tően a Devín­ska hrad­ná ska­la min­te­gy 130 ezer évvel eze­lőtt került át a terület­re (devin​ska​ko​by​la​.sk). A Devín­ska hrad­ná ska­lán kez­dődik a Kár­pá­tok hatal­mas íve terüle­tün­kön. Geoló­giai érte­lem­ben a Kár­pá­tok­hoz tar­to­znak Auszt­ria jobb part­ján talál­ha­tó Hundsheim-​hegyek is. A déli lej­tőket főként szür­ke mész­kők, dolo­mi­tok és kar­bo­nát brek­ciák alkot­ják. Az üle­dé­kek 160 – 180 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek. A csúcs másod­la­gos kvarc­tar­tal­mú homok­ból kia­la­kult a mezo­zo­ikum kors­zak­ban (Infor­má­ci­ós táb­la). A Devín­ska Koby­ly­on keresz­tül indul a Kár­pá­tok hatal­mas íve terüle­tün­kön. Geoló­giai érte­lem­ben a Kár­pá­tok­hoz tar­to­znak Auszt­ria jobb part­ján talál­ha­tó Hundsheim-​hegyek is. A déli lej­tőket főként szür­ke mész­kők, dolo­mi­tok és kar­bo­nát brek­ciák alkot­ják. Az üle­dé­kek 160 – 180 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek. A csúcs másod­la­gos kvarc­tar­tal­mú homok­ból kia­la­kult a mezo­zo­ikum kors­zak­ban (Infor­má­ci­ós tábla).

A Devín­ska Koby­la az egy­ik legs­zi­go­rúb­ban védett hely Szlo­vá­kia egész terüle­tén. A brit bota­ni­kus, D. Moore, a Plant Life című mun­ká­já­ban a világ szá­mos ter­més­ze­ti szem­pont­ból érde­kes hely­é­ből válasz­tott ki, és a tíz euró­pai hely közül két oldalt szen­telt a Devín­ska Koby­ly­nak (inba​.sk). A Devín­ske Kar­pa­ty rés­ze. Bra­ti­sla­va város­rés­zé­hez, a Devín­höz, nagy­on közel talál­ha­tó. A Mora­va és a Duna foly­ók tor­ko­la­ta mel­lett feks­zik. Ide tar­to­zik a Sand­berg is. Nagy­on gyak­ran láto­ga­tott hely. A Koby­la”, aho­gy­an Bra­ti­sla­vá­ban hoz­zás­zok­tak nevez­ni, való­ban gaz­dag a ter­més­zet vál­to­za­tos for­má­i­nak palet­tá­já­ban. Magas fokú bio­di­ver­zi­tást mutat, rész­ben azért, mert ere­de­ti­leg erdős terület volt, ahol azon­ban tör­té­nel­mi­leg gaz­dál­kod­tak, erdőt irtot­tak, kas­zál­tak stb. (Wiki­pe­dia). Itt legel­tet­tek juho­kat, de kecs­ké­ket és mar­hát is. A lege­lők körül­be­lül a 20. szá­zad köze­pé­ig foko­za­to­san megs­zűn­tek (broz​.sk). A Devín­ska Koby­ly­on több ezer állat­faj él. Pél­dá­ul a Saga pedo sás­ka, a Man­tis reli­gi­osa imád­ko­zó sás­ka. Több mint 600 pil­lan­gó­faj, pél­dá­ul a lep­ke­far­kú lep­ke Papi­lio macha­on, a Par­nas­sius mne­mo­sy­ne tol­la­slep­kű, több mint 380 bogár­faj, pél­dá­ul a szar­vas­bo­gár Luca­nus cer­vus, a nagy szar­vas­bo­gár Ceram­byx cer­do. A szik­lá­kon fész­kel a vérc­se Fal­co tin­nun­cu­lus, és ide is repül a Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, a kele­ti réti­sas Falco

cher­rug (devin​ska​ko​by​la​.sk). Több észa­ki elter­je­dé­si hatá­ron élő faj is él itt. Rit­ka hoss­zú­ny­akú imád­ko­zó sás­ka, Iphic­li­des poda­li­rius sás­ka is előfor­dul itt (sazp​.sk).

Itt a meleg­ked­ve­lő és mész­követ ked­ve­lő növé­ny­ek domi­nál­nak, öss­ze­sen több mint 1100 faj maga­sabb növé­ny nő itt. Közöt­tük 26 orchi­dea faj. Itt élnek a szá­raz idős­za­kok­hoz alkal­maz­ko­dott meleg­ked­ve­lő rovar­fa­jok is (broz​.sk). Itt talál­ha­tó a szép Sti­pa pul­cher­ri­na és Sti­pa joan­nis, 26 orchi­de­a­faj (Orchi­de­a­ce­ae), a tavas­zi sáf­rá­ny Ado­nis ver­na­lis, a feke­te kan­ka­lin Pul­sa­til­la nig­ri­cans, a nagy­vi­rá­gú kan­ka­lin Pul­sa­til­la gran­dis, a tör­pe lili­om Lilium mar­ta­gon, az alac­so­ny írisz Iris pumi­la, a kéts­zí­nű írisz Iris varie­ga­ta, a Pla­tant­he­ra bifo­lia. Rend­kí­vüli rit­ka­ság a kis ono­nis Ono­nis pusil­la, a göm­bölyű leve­lű pil­lan­gós Lat­hy­rus spha­e­ri­cus, a Con­rin­gia aus­tria­ca, a Poten­til­la peda­ta, a Smyr­nium por­fo­lia­tum, a Bup­le­urum rotun­di­fo­lium, a Con­so­li­da orien­ta­lis ssp. pani­cu­la­ta, az Aple­nium adiant­hum nig­rum szik­lai relik­via (devin​ska​ko​by​la​.sk).

A Devín­ska Koby­la a Devín­ske Kar­pa­ty leg­ma­ga­sabb csúc­sa, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 514 m, és egy­ben a Kis-​Kárpátok leg­dé­libb kiter­jesz­té­se. Tör­vé­nyi védel­met is élvez, 1964 óta Nemze­ti Ter­més­ze­ti Rezer­vá­tum (NPR) 101,12 hek­tá­ros terület­tel (Wiki­pe­dia). A Devín­ska Koby­la az Euró­pai Unió fon­tos terüle­te, rés­ze a Kis-​Kárpátok Védett Táj­te­rüle­té­nek és a NATURA 2000 védett terüle­tek­nek (broz​.sk). A fotó­kon lát­ha­tó Wait­tov lom a Sand­berg­től nem mess­ze, körül­be­lül 600 méter­re Devín felé. Régeb­ben mész­kőbá­ny­aként szol­gált (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post