2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

skala
Hits: 7463

Sand­berg je súčas­ťou Devín­skej Koby­ly. Mno­hí Bra­ti­slav­ča­nia cho­dia čas­to na Sand­berg. Z Devín­skej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sand­berg je mla­dot­re­ťo­hor­ná pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta európ­ske­ho význa­mu. Bola odkry­tá lomom na ťaž­bu pies­ku. Tvo­ria ho zvyš­ky tre­ťo­hor­né­ho mora, kto­ré sa rozp­res­tie­ra­lo vo Vie­den­skej pan­ve. Na jur­ské a spod­nok­rie­do­vé vápen­ce spred 160 – 180 mili­ó­nov rokov, boli pri mohut­nom zdvi­hnu­tí mora pre 14 – 16 mili­ón­mi rokov, vodo­rov­ne ulo­že­né pies­ky s vlož­ka­mi štr­ko­pies­kov, pies­kov­ce a brek­cie. V pies­ko­vej ste­ne sú vidi­teľ­né vodo­rov­né lavi­ce odol­nej­šie­ho pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca. Na sva­hoch a na úpä­tí sú mohut­né bal­va­ny z pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca, kto­ré tu osta­li po posled­nom komo­ro­vom odstre­le. Našlo sa tu oko­lo 300 dru­hov ska­me­ne­lín ulit­ní­kov, las­túr­ni­kov, ježo­viek, hubiek, dier­kav­cov a väč­ších mor­ských a sucho­zem­ských živo­čí­chov. Naj­zná­mej­šie sú nále­zy zubov žra­lo­kov a kost­na­tých rýb, stav­ca veľ­ry­by, pozos­tat­kov koryt­na­čiek, opíc, tule­ňa, noso­rož­ca srs­t­na­té­ho, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a vtá­kov. V súčas­nej fló­re sú zastú­pe­né via­ce­ré ohro­ze­né a chrá­ne­né pies­ko­mil­né dru­hy ako napr. Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na, Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vek naj­star­ších geolo­gic­kých vrs­tiev je viac ako 100 mili­ó­nov rokov. V obdo­bí tre­ťo­hôr bol Sand­berg strie­da­vo mor­ským dnom, úte­som, či súčas­ťou pobrež­né­ho ostrov­né­ho sys­té­mu (devin​ska​ko​by​la​.sk). 

Kedy­si sa tu ťažil pie­sok, k prí­sta­vu na rie­ke Mora­va sa dopra­vo­val nadzem­nou lanov­kou. V tre­ťo­ho­rách, pred 14 – 16 mili­ón­mi rokov sa na tom­to úze­mí rozp­res­tie­ra­lo more (pano​ra​ma​.sk). Ako už aj názov napo­ve­dá, Sand­berg je tvo­re­ný pies­ka­mi, pies­kov­ca­mi, lito­tam­ni­ovým, luma­che­lo­vý­mi a pies­či­tý­mi vápen­ca­mi a brek­cia­mi a pies­či­tý­mi ílov­ca­mi. Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sú tie­to hor­ni­ny usa­de­né len krát­ku dobu, pre­to sú len málo spev­ne­né. Aj vďa­ka tomu je Sand­berg sve­to­zná­ma loka­li­ta neogén­nych ska­me­ne­lín. Našlo sa tu viac ako 300 dru­hov ska­me­ne­lých orga­niz­mov. Napr. las­túr­ni­ky, čer­vy, hub­ky, ustri­ce, ulit­ní­ky, ježov­ky, machov­ky, dier­kav­ce, žra­lo­ky, tule­ne, a samoz­rej­me ryby. Našiel sa tu dokon­ca sta­vec veľ­ry­by Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus. Sand­berg bol aj mor­ským dnom 60 met­rov hlbo­ké­ho mora, aj plá­žou, úte­som, či pev­ni­nou. Spla­ve­né sem boli hlav­ne zo sever­ných sva­hov zvyš­ky orga­niz­mov prí­buz­né dneš­ným noso­rož­com, anti­lo­pám, pso­vi­tým šel­mám, mas­to­don­tov a dei­no­te­ri­ov. Význam­né sú nále­zy frag­men­tov opi­ce Pli­opit­he­cus anti­gu­us a Siva­pit­he­cus dar­wi­ni, kto­ré sa pokla­da­jú za pred­kov dneš­ných indic­kých gibo­nov. Našli sa tu aj zuby Dry­o­pi­te­ka, kto­rý sa zara­ďu­je ku pred­chod­com dneš­ných ľudo­opov (devin​ska​.sk). Mor­ské orga­niz­my, kto­ré sa tu našli ako fosí­lie pochá­dza­li spred 14 – 16 mili­ó­nov rokov sazp​.sk). Našiel sa tu aj sta­vec chrb­ti­ce tre­ťo­hor­nej veľ­ry­by, kto­rý obja­vi­li deti Albí­na Bru­nov­ské­ho (Vodič­ka). Ohro­mu­jú­ci je nález tak­mer celé­ho pan­cie­ra koryt­nač­ky (pano​ra​ma​.sk).

Odka­zy:

Sand­berg

Fló­ra na Sandbergu

Fau­na na Sandbergu

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce a zriedkavejšie živočíchy v akváriu

skala
Hits: 11190

Neraz sa sta­ne, že napriek našej sna­he sa nám do akvá­ria nasťa­hu­jú náv­štev­ní­ci – nežia­du­ce orga­niz­my. Môže­me si ich zavliecť aj zvon­ku vo for­me zárod­kov, spór apod. Sko­ro vždy je lep­šie sa ich zba­viť. Jed­ným takým­to dru­hom je aj zástup­ca kme­ňa pŕh­liv­cov (Cni­da­ria) – nezmar (Hyd­ra). Nezmar je mimo­cho­dom v prí­ro­de indi­ká­to­rom čis­to­ty vody. V nádr­ži však zvy­čaj­ne dlho nevy­dr­ží. V akvá­riu sa neus­tá­le pohy­bu­je. Je väč­ši­nou úpl­ne neškod­ný, doká­že však nega­tív­ne vplý­vať na málo pohyb­li­vý plô­dik. Rájo­vec, gura­my, mren­ka Pun­tius con­cho­nius nezma­ry likvidujú.

Iným dru­hom je nálev­ník. Nálev­ník je mik­ro­or­ga­niz­mus kme­ňa Cili­op­ho­ra. Nálev­ní­ky zavle­čie­me naj­čas­tej­šie do akvá­ria živou potra­vou. Medzi akva­ris­ta­mi je aj roz­ší­re­ný ter­mín dob­ré nálev­ní­ky a zlé nálev­ní­ky. Dob­ré nálev­ní­ky sú tie, kto­ré sa cho­va­jú ako krmi­vo pre ryby. Medzi tie­to akva­ris­tic­ky naj­zná­mej­šie prvo­ky pat­rí trep­ka – Para­me­cium. Zlé nálev­ní­ky sú dru­hy, kto­ré sú poten­ciál­nym zdro­jom náka­zy, dru­hy schop­né ubli­žo­vať pote­ru rýb a zby­toč­ne zvy­šo­vať dekom­po­zí­ciu hmo­ty. Naj­čas­tej­šia masív­na invá­zia nálev­ní­ka spô­so­bu­je mlieč­ny zákal, kto­rý sa vytvá­ra naj­mä v nových a čerstvo zalo­že­ných nádr­žiach. Nie­ke­dy ak fil­ter čis­tí­me nevhod­ne pod tečú­cou vodou z vodo­vo­du. Nálev­ník sa čas­to expo­nen­ciál­ne roz­mno­ží do takej mie­ry, že neuvi­dí­me na dru­hú ste­nu nádr­že. Mlieč­ny zákal nie je nič straš­né, časom “zmiz­ne” aj sám. Pomô­že správ­na fil­trá­cia a vzdu­cho­va­nie. V prí­pa­de nut­nos­ti a ak je to vhod­né, môže­me pri­dať do vody soľ. Tá má schop­nosť nálev­ní­ka zlikvidovať.

Pla­na­ria – plos­ku­li­ce Tur­bel­la­ria kme­ňa Plat­hel­mint­hes si môže­me zavliecť živou potra­vou. Lik­vi­du­je ich rájo­vec Mac­ro­po­dus opercularis.

Pijav­ky Pis­ci­co­la geomet­ra, Hemic­le­pis mar­gi­na­ta, Hae­mo­pis san­gu­isu­ga pat­ria medzi pod­rad Rhyn­chob­del­li­dae, rad maloš­te­ti­nav­cov – Oli­go­cha­e­ta, trie­dy Cli­tel­la­ta – opas­kov­ce, kme­ňa Anne­li­da – obrúč­kav­ce, prí­pad­ne Hemic­le­pis mar­gi­na­ta. Oby­čaj­ne si ich done­sie­me s niten­ka­mi. Lik­vi­du­je­me ich mecha­nic­ky, ale­bo roz­to­kom hyper­man­gá­nu.

Argu­lus – kap­ri­vec pat­rí do pod­trie­dy Bran­chiu­ra, trie­dy kôrov­cov Crus­ta­cea, pod­kme­ňa Bran­chia­ta, odde­le­nia Man­di­bu­la­ta, kme­ňa člán­ko­nož­cov Arth­ro­po­da. Ak napad­ne ryby, pomô­že mecha­nic­ky kap­riv­ca vybrať. Lie­či sa sla­bým roz­to­kom try­paf­la­ví­nu ale­bo hyper­man­gá­nom, v kto­rých rybu vypláchneme.

Zástup­co­via las­túr­ni­kov Hete­ro­don­ta – Spha­e­rium, Pisi­dium sa oje­di­ne­le zavle­čú do akvá­ria. Pat­ria do trie­dy Lamel­lib­ran­chia (las­túr­ni­ky), do kme­ňa mäk­ký­šov Mol­lus­ca. 

Medzi ostat­ných živo­čí­chov, kto­ré sa môžu vysky­to­vať v akvá­riu, a kto­ré sú čas­to krmi­vom, pat­ria zástup­co­via drob­ných kôrov­cov ako napr. Ostra­co­da, Phyl­lo­po­da, Cope­po­da, vod­né okrúh­lov­ce – kmeň Nemat­hel­mint­hes, machov­ky Bry­o­zoa pat­ria­ce do kme­ňa Ten­ta­cu­la­ta, vod­nár strieb­ris­tý – Argy­ro­ne­ta aqu­ati­ca – pod­rad Ecri­bel­la­ta, rad Ara­ne­i­da - pavú­ky, Hyd­ra­ca­ri­na – rad Aca­ri­na – roz­to­če, trie­da Arach­no­idea – pavú­kov­ce, lar­vy – naja­dy vážiek – rad Odo­na­ta trie­dy hmyz – Ectog­nat­ha – môžu byť pre ryby nebez­peč­né, sú pomer­ne veľ­ké (4 cm), lar­vy potáp­ni­kov – napr. dru­hu Dytis­cus mar­gi­na­lis – čeľaď Dytis­ci­dae, pod­rad Adep­ha­ga, veľ­ké­ho radu hmy­zu – chro­bá­kov (Cole­op­te­ra), chvos­to­sko­ky – Col­lem­bo­la – trie­da Entog­nat­ha, nad­trie­da Hexa­po­da - šesť­nôž­ky, Noto­nec­ta – pat­ria­ca medzi bzdo­chy Hete­rop­te­ra

V akva­ris­tic­kých obcho­doch sa občas ponú­ka­jú aj menej bež­né živo­čí­chy. Jed­ny z nich, z kto­rých sa čas­to vysky­tu­jú aj u akva­ris­tov, sú aj žab­ky Hyme­no­chi­rus cur­ti­pes. Táto žab­ka je veľ­ký labuž­ník na živé niten­ky. Často­krát som sa stre­tol s tým, že sa zamie­ňa s mäsož­ra­vým a ove­ľa väč­ším dru­hom Xeno­pus lae­vis. Dnes sú hitom aj raky, kra­by a kre­ve­ty. Kre­ve­ty a nie­kto­ré raky sú pomer­ne obľú­be­né naj­mä pre ich pôso­be­nie pri odstra­ňo­va­ní rias. Obľú­be­ná je naj­mä Cari­di­na japo­ni­ca a rak “CPO”.

Use Facebook to Comment on this Post