Nová Polianka je najmladšia z tatranských osád, vznikla v roku 1956 vo výške 1040 metrov nad morom. Je v nej vojenský liečebný ústav pre liečbu respiračných ochorení a tuberkulózy. Osada je prísne liečebná, nie je východiskom pre turistiku, nemá ubytovacie, ani stravovacie zariadenia. Jej názov je odvodený od neďalekej Tatranskej Polianky. Medzi týmito dvoma obcami pôvodne stála poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité lesy. Samotu nazývali aj Danielovo. Dnes je tam samota s lesovňou TANAPu Danielov dom (vysoketatry.sk).
2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie
Viedeň – mesto valčíkov
Viedeň – Wien, latinsky Vindobona, maďarsky Bécs, slovinsky Dunaj, chorvátsky Beč, anglicky Vienna má 1.65 milióna obyvateľov. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. OPEC‑u. Po New Yorku a Ženeve je tretím centrom v ktorom sídlia orgány OSN. Zaujímavé je, že viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete. Historické centrum bolo v roku 2001 zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Rozloha mesta je 414,89 km2 . Mesto má 23 mestských častí: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipédia). Centrum mesta – Innere Stadt bolo v minulosti obkolesené hradbami, ktoré boli zbúrané v roku 1857 (earthinpictures.com).
Územie dnešnej Viedne bolo osídľované už Keltmi v 5. storočí pred n. l.. Pomenovanie Viedne je odvodené z keltského slova „Vedunia“, čo znamená rieka v lesoch (earthinpictures.com). V prvom storočí po Kristovi tu bol tábor rímskej légie a civilná osada Vindobona. Počas markomanských vojen (166 – 180) sa tu zdržiaval rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj zomrel. Vláda Rimanov sa končí zhruba v 5. storočí príchodom germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvýkrát spomenuté ako Wien. Od roku 1156 je mesto sídlo Babenbergovcov. Po vymretí tejto dynastie si robil nároky na Viedeň Přemysl Otakar II., ktorého však porazil Rudolf I. Habsburgský v bitke na Moravskom poli. Za vlády Habsburgovcov sa mesto stalo sídlom cisára Rímskonemeckej ríše Svätej ríše rímskej (Wikipédia).
V 18. a 19. storočí žili vo Viedni umelci ako Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss (Wikipédia). V roku 1754 tu žilo 175460 obyvateľov. V roku 1850 551300, v roku 1900 už 1769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wikipedia). Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a Ženeve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni. Medzi známe architektonické diela patrí budova Radnice, Parlamentu, Karlskirche, Belvedér – Palác Eugena Savojského, Schönbrunn – rezidencia Habsburgovcov, Hofburg – cisársky palác, Stephansdom – Katedrála svätého Štefana (Wikipédia), Albertina (wikipedia), Hundertwasserhaus (Sedláková). 137 metrov vysoký Stephansdom bol postavený v priebehu 14. a 15. storočia na mieste románskej baziliky. V Albertine je najrozsiahlejšia zbierka grafiky na svete (info-tour.info). V Kunsthistorisches Museum nájdete diela Rubensa, Dürera, Rembrandta, Rafaela, Caravaggia, Tiziana (dromedar.sk). Je tu 50 divadiel, 4 opery, dve muzikálové scény, 100 múzeí, koná sa tu množstvo divadelných, hudobných a tanečných festivalov. Zámok Schönbrunn, zahŕňa aj park z 18. storočia a najstaršiu zoologickú záhradu na svete – z roku 1752 (earthinpictures.com).
Viedeň je aj mestom vzdelania, pôsobí tu veľa univerzít: Academy of Fine Arts, Diplomatic Academy, Medical University, PEF Private University of Management, University of Applied Arts, University of Music and Performing Arts, University of Veterinary Medicine, University of Vienna, University of Economics and Business, University of Natural Resources and Applied Life Sciences, University of Technology, Webster University (wikipedia). Viedenský dopravný systém patrí medzi najlepšie v Európe. Jednotné lístky platia pre regionálne vlaky, metro, električky a pre autobusy. Linky jazdia často, zriedka sa čaká dlhšie ako 10 minút. Mesto križuje 700 km cyklistických trás (dromedar.sk).
Vienna – Wien, Latin Vindobona, Hungarian Bécs, Slovenian Dunaj, Croatian Beč, English Vienna has a population of 1.65 million. It is the seat of many international organizations, including OPEC. After New York and Geneva, it is the third center where UN bodies are located. Interestingly, Vienna’s tram network is the third-largest in the world. The historical center was inscribed on the UNESCO World Heritage List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vienna is divided into 23 districts: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipedia). The city center, Innere Stadt, was surrounded by walls, which were demolished in 1857 (earthinpictures.com).
The territory of present-day Vienna was settled by Celts in the 5th century BC. The name Vienna is derived from the Celtic word “Vedunia,” meaning river in the woods (earthinpictures.com). In the first century AD, there was a Roman legion camp and a civilian settlement called Vindobona. During the Marcomannic Wars (166 – 180), the Roman Emperor Marcus Aurelius stayed here and died. The rule of the Romans ended around the 5th century with the arrival of Germanic tribes. The city is mentioned in written records in 881 as Wenia. In 1137, it is mentioned for the first time as Wien. Since 1156, the city has been the seat of the Babenberg family. After the extinction of this dynasty, Přemysl Otakar II claimed Vienna, but he was defeated by Rudolf I of Habsburg in the Battle on the Marchfeld. Under the rule of the Habsburgs, the city became the seat of the Holy Roman Emperor (Wikipedia).
In the 18th and 19th centuries, artists such as Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss lived in Vienna (Wikipedia). In 1754, 175,460 people lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 already 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. However, there was a decline until 1991 – 1,539,848 (wikipedia). Vienna is currently the third center, after New York and Geneva, where UN bodies are located. Vienna is a popular city for international conferences and high-level diplomatic negotiations. Among the famous architectural works are the Town Hall, Parliament, Karlskirche, Belvedere – Palais Eugen Savoyen, Schönbrunn – the residence of the Habsburgs, Hofburg – the imperial palace, Stephansdom – St. Stephen’s Cathedral (Wikipedia), Albertina (wikipedia), Hundertwasserhaus (Sedláková). The 137-meter-high Stephansdom was built during the 14th and 15th centuries on the site of a Romanesque basilica. In Albertina, there is the most extensive collection of graphics in the world (info-tour.info). In the Kunsthistorisches Museum, you can find works by Rubens, Dürer, Rembrandt, Raphael, Caravaggio, Tizian (dromedar.sk). There are 50 theaters, 4 operas, two musical stages, 100 museums, and numerous theater, music, and dance festivals. Schönbrunn Palace includes an 18th-century park and the world’s oldest zoo from 1752 (earthinpictures.com).
Vienna is also a city of education, with many universities: Academy of Fine Arts, Diplomatic Academy, Medical University, PEF Private University of Management, University of Applied Arts, University of Music and Performing Arts, University of Veterinary Medicine, University of Vienna, University of Economics and Business, University of Natural Resources and Applied Life Sciences, University of Technology, Webster University (wikipedia). Vienna’s transportation system is among the best in Europe. Unified tickets are valid for regional trains, metro, trams, and buses. Lines run frequently, with waits rarely exceeding 10 minutes. The city boasts 700 km of cycling routes (dromedar.sk).
Wien – Wien, Latein Vindobona, Ungarisch Bécs, Slowenisch Dunaj, Kroatisch Beč, Englisch Vienna, hat eine Bevölkerung von 1,65 Millionen. Es ist der Sitz vieler internationaler Organisationen, darunter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das dritte Zentrum, in dem UNO-Organe ansässig sind. Interessanterweise ist das Straßenbahnnetz Wiens das drittgrößte der Welt. Das historische Zentrum wurde 2001 in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen. Die Stadt erstreckt sich über eine Fläche von 414,89 km². Wien ist in 23 Bezirke unterteilt: Innere Stadt, Leopoldstadt, Landstraße, Wieden, Margareten, Mariahilf, Neubau, Josefstadt, Alsergrund, Favoriten, Simmering, Meidling, Hietzing, Penzing, Rudolfsheim-Fünfhaus, Ottakring, Hernals, Währing, Döbling, Brigittenau, Floridsdorf, Donaustadt, Liesing (Wikipedia). Das Stadtzentrum, Innere Stadt, war in der Vergangenheit von Mauern umgeben, die 1857 abgerissen wurden (earthinpictures.com).
Das Gebiet des heutigen Wien war bereits im 5. Jahrhundert v. Chr. von Kelten besiedelt. Der Name Wien leitet sich vom keltischen Wort “Vedunia” ab, was Fluss im Wald bedeutet (earthinpictures.com). Im ersten Jahrhundert nach Christus gab es hier ein Lager der römischen Legion und eine zivile Siedlung namens Vindobona. Während der Markomannenkriege (166 – 180) verweilte der römische Kaiser Marcus Aurelius hier und starb sogar hier. Die Herrschaft der Römer endete gegen das 5. Jahrhundert mit der Ankunft der germanischen Stämme. Die Stadt wird erstmals 881 als Wenia in schriftlichen Aufzeichnungen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie erstmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Babenberger. Nach dem Aussterben dieser Dynastie erhob Přemysl Otakar II. Anspruch auf Wien, wurde jedoch von Rudolf I. von Habsburg in der Schlacht auf dem Marchfeld besiegt. Unter der Herrschaft der Habsburger wurde die Stadt der Sitz des römisch-deutschen Kaisers im Heiligen Römischen Reich (Wikipedia).
Im 18. und 19. Jahrhundert lebten Künstler wie Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Johannes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wikipedia). Im Jahr 1754 lebten hier 175.460 Menschen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bereits 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rückgang auf 1.539.848 (Wikipedia). Wien ist derzeit nach New York und Genf das dritte Zentrum, in dem UNO-Organe ansässig sind. Wien ist eine beliebte Stadt für internationale Konferenzen und diplomatische Verhandlungen auf höchster Ebene. Zu den berühmten architektonischen Werken gehören das Rathaus, das Parlament, die Karlskirche, das Belvedere – Palais Eugen Savoyen, Schönbrunn – der Wohnsitz der Habsburger, die Hofburg – der kaiserliche Palast, der Stephansdom – der Stephansdom (Wikipedia), die Albertina (Wikipedia), das Hundertwasserhaus (Sedláková). Der 137 Meter hohe Stephansdom wurde im Laufe des 14. und 15. Jahrhunderts an der Stelle einer romanischen Basilika erbaut. In der Albertina befindet sich die umfangreichste Grafiksammlung der Welt (info-tour.info). Im Kunsthistorischen Museum finden Sie Werke von Rubens, Dürer, Rembrandt, Raphael, Caravaggio, Tizian (dromedar.sk). Es gibt 50 Theater, 4 Opern, zwei Musical-Bühnen, 100 Museen und zahlreiche Theater‑, Musik- und Tanzfestivals. Schloss Schönbrunn umfasst einen Park aus dem 18. Jahrhundert und den ältesten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (earthinpictures.com).
Wien ist auch eine Stadt der Bildung, mit vielen Universitäten: Akademie der Bildenden Künste, Diplomatische Akademie, Medizinische Universität, PEF Private Universität für Management, Universität für Angewandte Kunst, Universität für Musik und darstellende Kunst, Veterinärmedizinische Universität, Universität Wien, Wirtschaftsuniversität, Universität für Bodenkultur, Technische Universität, Webster University (Wikipedia). Das Verkehrssystem Wiens gehört zu den besten in Europa. Einheitliche Tickets gelten für Regionalzüge, U‑Bahnen, Straßenbahnen und Busse. Die Linien verkehren häufig, und die Wartezeiten überschreiten selten 10 Minuten. Die Stadt bietet 700 km Radwege (dromedar.sk).
Odkazy
- Katarína Sedláková – Historická i moderná. Sedem tipov, čo treba vidieť vo Viedni
- Dromedar.sk
- Wien.at
- Online travel guide for Vienna
- wienXtra
- Oline travel guide for Vienna
- Vienna.at – Alles über Wien
- About Vienna
- Wienvienna.com
- History of Vienna
- Dovolenka v Rakúsku
- Wikipedia.sk
- Wikipedia
- Wikitravel
- Stephansdom – Wikipedia
- Ringstrasse
- Parliament of Austria
- Belvedere
- Hundertwasser Haus – Wikipedia
- Rathaus
- Wiener Staatsoper, Štátna opera, Wikipedia
- Hofburg – Burghtheater
- Wien Völkerkundemuseum
- Info-tour
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie
Verona – romantické mesto Rómea a Júlie
Na ploche necelých 207 km2 žije cca 265 000 obyvateľov (wikipedia.en). Cez mesto tečie rieka Adiža (wikipedia.sk). V ulici Capello, stojí Casa di Giulietta, stredoveký meštiansky dom, ktorý patril rodu Capuletov – vo dvore je „Júliin balkón“ (wikipedia.cs). Aréna vo Verone je tretí najväčší rímsky amfiteáter v Taliansku. Počas leta sa v ňom koná množstvo predstavení (verona.me). Mesto Verona leží na severe Talianska.
V roku 550 pred n. l. Veronu dobyli Galovia, kmeň Cenomanen (wikipedia.sk). V roku 30 tu císař Augustus dal postaviť amfiteáter (wikipedia.cs). V roku 452 mesto vyplienil Attila. V roku 489 tu germánskeho Odoakera porazil ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký, ktorý si tu zriadi rezidenciu (wikipedia.sk). Posledným lombardským kráľom tu bol Adalgisus, ktorý do roku 774 odolával nájazdom Karola Veľkého, ktorý kráľovstvo zničil. Neskôr tu sídlili frankovia, ktorí odtiaľto ovládali severné Taliansko (wikipedia.cs). V roku 1117 postihlo mesto veľké zemetrasenie, po ňom bola Verona výrazne prestavaná. V 15. a v 16. storočí pôsobila vo Verone slávna maliarska škola (wikipedia.cs). Samostatnosť Verona získala začiatkom 12. storočia (wikipedia.sk). Od roku 1404 patrilo mesto Benátkám. V roku 1797 ju dobyl Napoleon I., ktorý ju však predal Rakúsku. V roku 1866 bolo Benátsko pripojené ku zjednotenému Taliansku (wikipedia.cs).
Osobnosti mesta: maliar a vedec Leonardo Da Vinci, cyklista Damiano Cunego, Romeo Montague a Juliet Capulet – fiktívny hrdinovia zo Shakespearovej drámy Romeo a Júlia (wikipedia.en), Dante Alighieri (wikipedia.cs).
On an area of just under 207 km², approximately 265,000 inhabitants live (wikipedia.en). The river Adige flows through the city (wikipedia.sk). In Capello Street stands Casa di Giulietta, a medieval bourgeois house that belonged to the Capulet family – in the courtyard is “Juliet’s balcony” (wikipedia.cs). The Arena in Verona is the third-largest Roman amphitheater in Italy. During the summer, it hosts numerous performances (verona.me). The city of Verona is located in northern Italy.
In the year 550 BC, Verona was conquered by the Gauls, the Cenomani tribe (wikipedia.sk). In the year 30, Emperor Augustus had the amphitheater built (wikipedia.cs). In 452, the city was plundered by Attila. In 489, the Ostrogothic king Theodoric the Great defeated the Germanic Odoacer here, establishing his residence (wikipedia.sk). The last Lombard king here was Adalgisus, who resisted the invasion of Charlemagne until 774, when the kingdom was destroyed. Later, the Franks settled here, controlling northern Italy from this point (wikipedia.cs). In 1117, a major earthquake struck the city, after which Verona was significantly rebuilt. In the 15th and 16th centuries, Verona was home to the famous school of painting (wikipedia.cs). Verona gained independence at the beginning of the 12th century (wikipedia.sk). Since 1404, the city belonged to Venice. In 1797, it was conquered by Napoleon I, who, however, sold it to Austria. In 1866, Veneto was annexed to unified Italy (wikipedia.cs).
Notable personalities from the city include painter and scientist Leonardo Da Vinci, cyclist Damiano Cunego, Romeo Montague, and Juliet Capulet – fictional heroes from Shakespeare’s play Romeo and Juliet (wikipedia.en), Dante Alighieri (wikipedia.cs).
Su una superficie di poco meno di 207 km² vivono circa 265.000 abitanti (wikipedia.en). Attraverso la città scorre il fiume Adige (wikipedia.sk). Nella via Capello si trova Casa di Giulietta, una casa borghese medievale che apparteneva alla famiglia Capuleti – nel cortile c’è il “balcone di Giulietta” (wikipedia.cs). L’Arena di Verona è il terzo anfiteatro romano più grande d’Italia. Durante l’estate, ospita numerose rappresentazioni (verona.me). La città di Verona si trova nel nord dell’Italia.
Nell’anno 550 a.C., Verona fu conquistata dai Galli, dalla tribù dei Cenomani (wikipedia.sk). Nel 30 a.C., l’imperatore Augusto fece costruire l’anfiteatro (wikipedia.cs). Nel 452, la città fu saccheggiata da Attila. Nel 489, il re ostrogoto Teodorico il Grande sconfisse il germanico Odoacre, stabilendo qui la sua residenza (wikipedia.sk). L’ultimo re longobardo fu Adalgisus, che resistette all’invasione di Carlo Magno fino al 774, quando il regno fu distrutto. Successivamente, gli abitanti di Verona furono i Franchi, che controllavano da qui il nord Italia (wikipedia.cs). Nel 1117, un terremoto colpì la città, dopodiché Verona fu significativamente ricostruita. Nel XV e XVI secolo, Verona fu sede della famosa scuola di pittura (wikipedia.cs). Verona ottenne l’indipendenza all’inizio del XII secolo (wikipedia.sk). Dal 1404, la città apparteneva a Venezia. Nel 1797 fu conquistata da Napoleone I, che tuttavia la vendette all’Austria. Nel 1866 il Veneto fu annesso all’Italia unita (wikipedia.cs).
Tra le personalità della città ci sono il pittore e scienziato Leonardo Da Vinci, il ciclista Damiano Cunego, Romeo Montecchi e Giulietta Capuleti – eroi immaginari della commedia di Shakespeare Romeo e Giulietta (wikipedia.en), Dante Alighieri (wikipedia.cs).
Odkazy:
- Tomáš Kubuš – Verona – mesto Rómea a Júlie
- Jarek Mrzyglod
- Turismo e tempo libero a Verona
- Comune di Verona
- Verona Arena
- Arena di Verona
- Verone.me
- Verona.com
- A. M. Allen – A history of Verona
- Provincia di Verona
- Verona travel guide
- Verona – Virtual Tour, Map
- Wikitravel
- Wikipedia.sk
- Wikipedia.en
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby, Zrúcaniny
Spišský hrad – pýcha Slovenska
Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.
Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad Spiš (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie rady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí ľudia tu po sebe zanechali stopy dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).
V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. Kelti tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z jaskyne pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel.
Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).
Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, paláce Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).
Spiš Castle is captivating, there’s no denying that. It is the most visited castle in Slovakia.
Names of Spiš Castle – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Spiš Castle (zamky.sk). It is located 634 meters above sea level, making it one of the largest castle complexes in Europe (spisskyhrad.com). With an area of 4.15 hectares, Spiš Castle is considered the largest castle in Central Europe (spisskyhrad.sk). Beneath Spiš Castle, there is a system of caves (snm.sk). It is a national cultural monument (spisskyhrad.sk), and in 1993, Spiš Castle and its surrounding monuments were added to the UNESCO World Heritage List (spisskyhrad.com). This part of Spiš was once inhabited by Neanderthals, as evidenced by the discovery of a human skull in a quarry on neighboring Dreveník in 1938 (spissky-hrad.szm.com). Neolithic people also left traces here, dating back almost 7,000 years (spisskyhrad.com). The prehistoric settlement is dated to the 5th millennium BC (spisskyhrad.com). One of the first known settlements is from the Neolithic period when people of the so-called Bukovohorská culture settled here. In the late first half of the 4th millennium BC, they were replaced by people of the Bodrogkeresztúr culture, bringing a new, more sophisticated material — copper. In the second half of the 3rd millennium BC, people of the Baden culture — people with corded ware pottery — settled, building an extensive hilltop settlement on the castle acropolis and its slopes, as well as the adjacent Dreveník (wikipedia.sk).
In the first two centuries AD, a massive, well-fortified Celtic settlement existed on the site of Spiš Castle. Celts likely minted coins here, including Spiš-type whorls (cestaunesco.sk). Its elite was the Celtic tribe of Kotíni. A unique find from this period includes skeletal remains of a man and leather pouches with Roman coins discovered in a cave beneath the castle (spisskyhrad.com). This was the most extensive and intensive Early Historic settlement on the castle hill. The sophistication of this ethnicity is evident from numerous archaeological artifacts, such as silver coins of the so-called Spiš type, probably from the 1st century BC. However, at the end of the 2nd century, the fortress was suddenly abandoned, and for more than nine hundred years, the hill, once pulsating with life, fell silent.
Around the turn of the 5th and 6th centuries, the first Slavs began to appear in the wider area. The subsequent Slavic settlement was localized on the adjacent plain of elevated Dreveník in the form of an extensive fortified settlement (wikipedia.sk). In 1241, the castle resisted the Mongol invasion (Information board). Despite this, additional construction work further fortified it. Italian stonemasons from the North were involved in the construction work in the 13th century, who later also worked on the construction of Spiš Chapter and Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).
The most extensive renovations were carried out by Ján Jiskra of Brandýs in the mid-15th century, creating the largest lower courtyard. Throughout its history, the castle belonged to the Zápoľskýs, Turzovci, and Čákyovci. Ján Zápoľský, who became the King of Hungary, was born at Spiš Castle. In 1780, a fire destroyed the castle, which was already abandoned by then. The castle complex includes the Romanesque Palace, the Chapel of St. Elizabeth, Zápoľský Palaces, Castle Tower, Romanesque Forecastle, Csáky Palaces, Barbican, and Jiskra’s Fortress (Information board).
Zamek Spiš jest fascynujący, nie ma wątpliwości. To najczęściej odwiedzany zamek na Słowacji.
Nazwy Zamku Spiš – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Zamek Spiš (zamky.sk). Znajduje się na wysokości 634 metrów nad poziomem morza, co czyni go jednym z największych kompleksów zamkowych w Europie (spisskyhrad.com). Ze swoją powierzchnią wynoszącą 4,15 hektara Zamek Spiš jest uważany za największy zamek w Europie Środkowej (spisskyhrad.sk). Pod Zamkiem Spiš znajduje się system jaskiń (snm.sk). Jest narodowym zabytkiem kultury (spisskyhrad.sk), a w 1993 roku Zamek Spiš i okoliczne zabytki zostały dodane do Listy Światowego Dziedzictwa UNESCO (spisskyhrad.com). Ta część Spiša była kiedyś zamieszkiwana przez neandertalczyków, o czym świadczy odkrycie czaszki ludzkiej w kamieniołomie na sąsiednim Dreveník w 1938 roku (spissky-hrad.szm.com). Ludzie neolitu także zostawili tu ślady, datowane na prawie 7 tysięcy lat (spisskyhrad.com). Osada prehistoryczna datowana jest na V tysiąclecie p.n.e. (spisskyhrad.com). Jedno z pierwszych znanych osiedli pochodzi z neolitu, gdy ludzie tzw. kultury bukowohorskiej osiedlili się tu. Pod koniec pierwszej połowy IV tysiąclecia p.n.e. zastąpili ich ludzie z kultury bodrogkeresztúrskiej, którzy przynieśli nowy, bardziej zaawansowany materiał – miedź. W drugiej połowie III tysiąclecia p.n.e. osiedlili się ludzie z kultury badenskiej – ludzie z ceramiką kanalikową, którzy nie tylko zajęli akropole zamku, ale także jego zbocza i sąsiedni Dreveník, na którym zbudowali rozległe osiedle na wzniesieniu (wikipedia.sk).
W pierwszych dwóch wiekach naszej ery na miejscu zamku istniało masywne, dobrze ufortyfikowane celtyckie osiedle. Celtowie prawdopodobnie biły monety tutaj,
w tym biateki spišskiego typu (cestaunesco.sk). Jego elitę stanowił celtycki ród Kotínów. Unikatowym znaleziskiem z tego okresu są szczątki szkieletowe mężczyzny i skórzane torby z rzymskimi monetami znalezione w jaskini pod zamkiem (spisskyhrad.com). To było najbardziej rozległe i intensywne osiedle z wczesnej historii na wzgórzu zamkowym. Złożoność tej grupy etnicznej dowodzi wielu artefaktów archeologicznych, takich jak srebrne monety tzw. spišskiego typu, pochodzące prawdopodobnie z I wieku p.n.e. Jednak pod koniec II wieku fortyfikacja została nagłę opuszczona, a przez ponad dziewięćset lat wzniesienie, kiedyś tętniące życiem, zamilkło.
Okoliczności zamku zaczęły się zmieniać na przełomie V i VI wieku, kiedy to zaczęli się pojawiać pierwsi Słowianie w szerszym regionie. Następne osadnictwo słowiańskie skoncentrowało się na sąsiedniej równinie Dreveník w postaci rozległej osady obronnej (wikipedia.sk). W 1241 roku zamek odpierał najazd Mongołów (Tablica informacyjna). Pomimo tego dodatkowe prace budowlane dodały mu dalszej fortelacji. Włoscy kamieniarze z Północy uczestniczyli w pracach budowlanych w XIII wieku, którzy później pracowali również przy budowie Spišskiej Kapituły i Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).
Największe prace renowacyjne przeprowadził Ján Jiskra z Brandýsa w połowie XV wieku, tworząc największy dolny dziedziniec. Przez całą swoją historię zamek należał do Zápoľských, Turzovców i Čákyovców. Ján Zápoľský, który został królem Węgier, urodził się na zamku Spiš. W 1780 roku pożar zniszczył zamek, który wtedy był już opuszczony. Kompleks zamkowy obejmuje Pałac Romański, Kaplicę św. Elżbiety, Pałace Zápoľských, Wieżę Zamkową, Romańskie Przedzamcze, Pałace Csákyovców, Barbakan i Fortecę Jiskry (Tablica informacyjna).
Die Zipser Burg ist faszinierend, das muss man zugeben. Sie ist die meistbesuchte Burg in der Slowakei.
Namen der Zipser Burg – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Burg Zipser (zamky.sk). Sie liegt auf 634 Metern über dem Meeresspiegel und zählt zu den größten Burganlagen Europas (spisskyhrad.com). Mit einer Fläche von 4,15 Hektar gilt die Zipser Burg als die größte Burg in Mitteleuropa (spisskyhrad.sk). Unterhalb der Zipser Burg befindet sich ein Höhlensystem (snm.sk). Sie ist ein nationales Kulturdenkmal (spisskyhrad.sk), und im Jahr 1993 wurde die Zipser Burg und die Umgebung in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen (spisskyhrad.com). In dieser Region der Zipser Burg bewegte sich einst auch der Neandertaler, und das Gebiet war wahrscheinlich noch früher besiedelt. Und dafür haben wir einen klaren Beweis. In einem Steinbruch im benachbarten Dreveník wurde 1938 ein menschlicher Schädel in Travertin gefunden (spissky-hrad.szm.com). Auch die Menschen aus der Jungsteinzeit haben hier ihre Spuren hinterlassen, die heute fast 7.000 Jahre alt sind (spisskyhrad.com). Das prähistorische Siedlungsgebiet ist auf das 5. Jahrtausend v. Chr. datiert (spisskyhrad.com). Eine der ersten bekannten Besiedlungen stammt aus der Jungsteinzeit, als sich hier Menschen der sogenannten Buchenwaldkultur niederließen. Am Ende der ersten Hälfte des 4. Jahrtausends v. Chr. wurde sie von Menschen der sogenannten Bodrogkeresztúr-Kultur abgelöst, die ein neues, fortschrittlicheres Material einführten – Kupfer. In der zweiten Hälfte des 3. Jahrtausends v. Chr. siedelte sich die Bevölkerung der Badener Kultur an – Menschen mit Rillenkeramik, die nicht nur die Burgakropolis, sondern auch ihre Hänge und das angrenzende Dreveník besiedelten, auf dem sie ein ausgedehntes Höhendorf errichteten (wikipedia.sk).
In den ersten beiden Jahrhunderten unserer Zeitrechnung befand sich an dieser Stelle eine massive, gut befestigte keltische Siedlung. Die Kelten prägten hier wahrscheinlich auch Münzen, sogenannte Spiš-Typen (cestaunesco.sk). Ihre Elite bestand aus dem keltischen Stamm der Kotínov. Aus dieser Zeit stammt der einzigartige Fund von Skelettresten eines Mannes und Ledersäcken mit römischen Münzen aus der Höhle unter der Burg (spisskyhrad.com). Es war die umfangreichste und intensivste frühgeschichtliche Besiedlung des Burgbergs. Die Vielzahl von archäologischen Artefakten, wie Silbermünzen des sogenannten Spiš-Typs, die wahrscheinlich aus der Zeit um 1. Jahrhundert v. Chr. stammen, zeugt von der Entwicklung dieses Volkes. Ende des 2. Jahrhunderts wurde die Burg jedoch plötzlich aufgegeben. In den nächsten mehr als neunhundert Jahren verwaiste der einst pulsierende Hügel.
Um die Wende vom 5. – 6. Jahrhundert begannen die ersten Slawen in der weiteren Umgebung aufzutauchen. Die darauf folgende slawische Besiedlung konzentrierte sich auf die benachbarte Hochebene des erhöhten Dreveník in Form einer ausgedehnten befestigten Burg (wikipedia.sk). Im Jahr 1241 widerstand die Burg dem Tatarenangriff (Informačná tabuľa). Trotzdem verstärkten weitere Bauarbeiten ihre Befestigungen. Bei den Bauarbeiten im 13. Jahrhundert waren norditalienische Steinmetzmeister beteiligt, die später auch am Bau der Zipser Kapitels und in Spišský Štvrtok arbeiteten (wikipedia.sk).
Die umfangreichsten Bauarbeiten wurden von Ján Jiskra von Brandýs in der Mitte des 15. Jahrhunderts durchgeführt, als der größte untere Hof entstand. In seiner Geschichte gehörte die Burg den Zápoľskýs, Turzovci und Čákyovci. Ján Zápoľský, der zum ungarischen König wurde, wurde auf der Zipser Burg geboren. Im Jahr 1780 zerstörte ein Brand die Burg, zu diesem Zeitpunkt war sie bereits verlassen. Der Burgkomplex enthält den romanischen Palast, die Kapelle der heiligen Elisabeth, die Paläste der Zápoľskýs, den Burgturm, das romanische Vorburg, die Csáky-Paläste, den Barbakan und Jiskras Festung (Informačná tabuľa).
Magyarul:
A Szepesi vár lenyűgöző, ezt be kell vallani. Ez a leglátogatottabb vár Szlovákiában.
A Szepesi vár nevei – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, vár Szepes (zamky.sk). 634 méteres tengerszint feletti magasságban található, és Európa legnagyobb várai közé tartozik területe alapján (spisskyhrad.com). 4,15 hektáros területével a Szepesi vár a Közép-Európa legnagyobb váraként számon tartott (spisskyhrad.sk). A Szepesi vár alatt barlangrendszer található (snm.sk). Nemzeti kulturális emlék (spisskyhrad.sk), 1993-ban a Szepesi vár és környékének emlékei felkerültek az UNESCO világörökség listájára (spisskyhrad.com). Ennek a Szepesi résznek egykor a neandervölgyi ember is megfordult, és a terület valószínűleg még korábban is lakott volt. Erre egyértelmű bizonyítékunk van. A szomszédos Dreveníkon található kőbányában 1938-ban egy emberi koponyát fedeztek fel travertinben (spissky-hrad.szm.com). A neolitikum emberei is hagytak itt maguk után nyomokat, amelyek ma már majdnem 7 ezer évesek (spisskyhrad.com). Az őskori település a Kr. e. 5. évezredre datálódik (spisskyhrad.com). Az egyik első ismert település a neolitikum idején keletkezett, amikor itt letelepedett a bukovohorska kultúra embere. A Kr. e. 4. évezred első felének végén a bodrogkeresztúri kultúra embere váltotta fel őket, aki új, tökéletesebb anyagot hozott – rezet. A Kr. e. 3. évezred második felében a badeni kultúra emberei – azok, akik a kanelált kerámiával rendelkeztek – nemcsak a vár akropoliszát, hanem lejtőit és a Dreveník-hegy szomszédos területét is benépesítették, ahol kiterjedt magaslati települést alakítottak ki (wikipedia.sk).
Az időszámításunk első két századában egy masszív, jól beépített kelta település helyezkedett el itt. A kelták valószínűleg pénzeket is vertek itt, a Szepesi típusú fehérjekék (cestaunesco.sk). Az elitjüket a kelta Kotínov törzs alkotta. Ebből az időből származik egyedi leletek, például egy férfi csontvázának és a vár alatt lévő barlangból származó római pénzekkel teli bőrtáskák (spisskyhrad.com). Ez volt a várbérc legnagyobb és legintenzívebb kora történeti települése. Ennek a népnek a fejlettségét számos régészeti lelet, például a Spiš típusú ezüstpénzek tanúsítják, amelyek valószínűleg a Kr. e. 1. századból származnak. A 2. század végén azonban a várat hirtelen elhagyták. Az azt követő több mint kilencszáz évben a korábban pulzáló hegy elnéptelenedett.
Az 5. és 6. század fordulóján kezdtek megjelenni a környékén az első szlávok. A következő szláv település a környező magas Dreveník-hegy domborzatának kiterjedt erődített városként történt (wikipedia.sk). A vár 1241-ben ellenállt a tatár támadásnak (Informačná tabuľa). Ennek ellenére további építési munkákkal megerősítették a várat. A 13. századi építési munkáknál északi olasz kőfaragómesterek is részt vettek, akik később a Szepesi Kapitula és a Spišský Štvrtok építésén is dolgoztak (wikipedia.sk).
A legnagyobb építési munkákat Ján Jiskra z Brandýs végezte el a 15. század közepén, amikor a legnagyobb alsó udvar jött létre. Történetében a vár a Zápoľskýs, Turzovci és Čákyovci családoké volt. Ján Zápoľský, aki Magyarország királyává vált, a Szepesi várban született. 1780-ban tűzvész elpusztította a várat, ekkorra már elhagyatott volt. A várkomplexum magában foglalja a román palotát, Szent Erzsébet kápolnáját, a Zápoľský palotákat, a várkört, a román elővárost, a Csáky palotákat, a barbakánt és a Jiskra erődöt (Informačná tabuľa).
Odkazy
- Spisskyhrad.com
- Boris Macko – Nočná potulka na Spišskom hrade
- Krajinou.sk
- Spišský hrad
- Zamky.sk
- Snm.sk
- Obnova.sk
- Wikipedia.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Slovenské, Stavby, Stavby, Umenie
Matúšovo kráľovstvo v Podolí
Park miniatúr – Matúšovo kráľovstvo v Podolí je unikátna ukážka šikovnosti, kultúry a hrdosti ľudskej mysle. Na Slovensku bolo v minulosti okolo 150 hradov a zámkov. Okrem nich množstvo zámkov, kaštieľov a podobných stavieb. Osud ku mnohým z nich nebol práve milosrdný. Aj preto je veľmi cenná myšlienka tvorby modelov, ktorú zrealizoval pán Juraj Hlatký. Zmenšeniny zhruba 50-tich hradov a zámkov, kaštieľov a kostolíkov v mierke 1:50 a 1:25 sa v Podolí nachádzajú v Matúšovom kráľovstve. Prečo Matúšove kráľovstvo? Pán Hlatký si zaumienil realizovať miniatúry západnej časti Slovenska, ktoré na prelome 13 a 14. storočia patrilo “pánovi Váhu a Tatier”, Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (matusovo-kralovstvo.sk). Cieľom pána Hlatkého je zhotoviť 80 až 100 objektov. Mnohé pôvodné hrady dnes poznáme už len ako zrúcaniny, viac či menej poznačené svojím osudom. Vďaka usilovnosti a túžbe autora bol týmto svedkom našej minulosti vdýchnutý opäť život. Niektoré slovenské hrady a zámky sú aj dnes v dobrom stave, avšak v Podolí mnohé z nich našli svoju zašlú slávu. Autor projektu zmenšenín vytvoril väčšinu rekonštrukcií podľa podoby z obdobia okolo roku 1700. Dobové rekonštrukcie sú unikátnou myšlienkou, predstavujú cenné dielo, ktoré je hodné pozornosti nás všetkých. Napokon svedčí o tom aj návštevnosť parku. Polovica návštevníkov je z Českej republiky, mnoho ďalších sem prichádza aj z exotických krajín ako je napr. Nový Zéland (matusovo-kralovstvo.sk).
Len nás Slovákov zrejme naša kultúra a história zaujíma poskromne. Miniatúry v Podolí majú potenciál napomôcť našej fantázii. Nie každý si vie predstaviť, ako mohli hrady vyzerať v minulosti, v prípade že dnes sú z nich už len ruiny. Som presvedčený o tom, že veľa návštevníkov prekvapí, aké boli v minulosti naše hrady krásne a veľakrát aj mohutné. Veď napokon, hrady zohrávali do konca stredoveku veľkú strategickú úlohu. Model hradu nevzniká ľahko. Tvorba začína od výkresovej dokumentácie, ak je pravdaže dostupná. To isté platí o dobových fotografiách, maľbách, nákresoch a iných podkladoch. Pomôže letecké snímkovanie, fotografovanie a ručné meranie. Proces pokračuje nákresom modelárskej dokumentácie v mierke. V prípade zložitejších objektov sa jednotlivé časti vytvoria samostatne a neskôr sa skompletizujú. Nemožno ani zabudnúť, že modely hradu musia stáť na pevných základoch. Poslednou fázou je úprava terénu, odvodnenie nádvorí a namaľovanie objektu. Celý proces tvorby jedného náročného modelu môže trvať aj dva roky. Prvou rekonštrukciou bol model hradu Branč, s ktorou sa začalo v auguste 2003. Nasledovala Krupinská Vartovka, Živánska veža Holíčského zámku s hospodárskymi budovami. Neskôr nasledovali mnohé iné (matusovo-kralovstvo.sk).
Na zimu sa Podolské miniatúry zakryjú, vzhľadom na to, že voda a sneh by mohli spôsobiť nemalé škody (piestanskydennik.sk). Všetky modely musia byť drenážované, aby z nich odtekala dažďová voda, ktorá je ich najväčším nepriateľom (Kráľ). Z okolitých historických stavieb sa tu nachádzajú modely Beckovského, Dobrovodského, Čachtického, Nitrianskeho, Gýmešského, Oponického, Trenčianskeho, Topoľčianskeho, Tematínskeho, Smolenického hradu a Hlohoveckého kaštieľa (matusovo-kralovstvo.sk). Na myšlienku miniatúr sa viaže aj viacero vzdelávacích, kultúrno-spoločenských podujatí. Projekt intenzívne pomáha cestovnému ruchu aj v širšom regióne. Je tu možné zakúpiť si rôzne suveníry, publikácie, plagáty, sprievodcov, pohľadnice, prípadne príležitostnú pečiatku. Potešiť deti aj seba môžete pexesom, skladačkou hradov a zámkov, magnetkami, pasom Matúšovho kráľovstva. Za určitých podmienok sa môžete stať občanom Matúšovho kráľovstva. Závisí to najmä od toho, či chcete poznávať kultúru a prírodu, v neposlednom rade sa nesmiete báť duchov a strašidiel (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšove kráľovstvo má vlastnú terminológiu, ktorá zvyšuje atraktivitu celého projektu. Narába sa tu s pojmami: kráľovské dŕžavy, hradné panstvá, kráľovské lehoty, Matúšove hlásky, pútnické miesta, kráľovské podniky, zľavové miesta, Matúšové edície. Pre zaujímavosť, územie kráľovstva sa delí na Záhorskú, Malokarpatskú, Podunajskú, Dolnonitriansku, Hornonitriansku, Dolnopovažskú, Hornopovažskú, Kysuckú a Oravsko – Turčiansku dŕžavu (matusovo-kralovstvo.sk). Areál sa nachádza zhruba v strede obce Podolie pri základnej škole. Otvorené je počas letných prázdnin od utorku do nedele od 9:00 do 16:30. V mesiacoch máj, jún a september je otvorené pre vopred ohlásených návštevníkov. Internetová stránka parku je www.matusovo-kralovstvo.sk.
Miniature Park – Matúšovo Kingdom in Podolie is a unique showcase of skill, culture, and the pride of the human mind. In the past, Slovakia had around 150 castles and chateaus, along with numerous manors and similar structures. The fate of many of them was not particularly merciful. That’s why the idea of creating models, realized by Mr. Juraj Hlatký, is so valuable. Reduced replicas of approximately 50 castles, chateaus, and churches in scales of 1:50 and 1:25 are located in Matúšovo Kingdom in Podolie. Why Matúšovo Kingdom? Mr. Hlatký decided to create miniatures of the western part of Slovakia, which, at the turn of the 13th and 14th centuries, belonged to “the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Trenčianský (matusovo-kralovstvo.sk). Mr. Hlatký’s goal is to create 80 to 100 objects. Many original castles are now known only as ruins, more or less marked by their fate. Thanks to the author’s diligence and desire, these miniatures breathe life back into our past. While some Slovak castles and chateaus are still in good condition today, in Podolie, many of them have found their faded glory. The project’s author created most of the reconstructions based on the appearance from around the year 1700. Period reconstructions are a unique idea, representing a valuable work that deserves the attention of all of us. The park’s attendance proves this, with half of the visitors coming from the Czech Republic, and many others from exotic countries like New Zealand (matusovo-kralovstvo.sk).
Apparently, we Slovaks are modestly interested in our culture and history. The miniatures in Podolie have the potential to stimulate our imagination. Not everyone can imagine how the castles might have looked in the past, especially when today they are just ruins. I am convinced that many visitors will be surprised by how beautiful and often massive our castles were in the past. After all, castles played a significant strategic role until the end of the Middle Ages. Creating a model castle is no easy task. The process begins with drawing documentation, if available. The same applies to period photographs, paintings, drawings, and other references. Aerial photography, photography, and manual measurement can help. The process continues with the drawing of model documentation to scale. In the case of more complex objects, individual parts are created separately and later assembled. It’s essential not to forget that castle models must stand on solid foundations. The last phase involves terrain adjustments, courtyard drainage, and object painting. The entire process of creating a complex model can take up to two years. The first reconstruction was the model of Branč Castle, started in August 2003. It was followed by Krupinská Vartovka, Živánska Tower of Holíč Castle with farm buildings, and many others (matusovo-kralovstvo.sk).
During winter, the Podolie miniatures are covered because water and snow could cause significant damage (piestanskydennik.sk). All models must be drained to let rainwater flow away, which is their biggest enemy (Kráľ). Models of Beckov, Dobrovodský, Čachtický, Nitriansky, Gýmešský, Oponický, Trenčiansky, Topoľčiansky, Tematínsky, Smolenický Castle, and Hlohovecký Chateau are among the historical buildings in the vicinity (matusovo-kralovstvo.sk). Several educational, cultural, and social events are connected to the idea of miniatures. The project significantly contributes to tourism in the wider region. Various souvenirs, publications, posters, guides, postcards, and occasional stamps can be purchased here. To delight children and yourself, there are puzzles, castle and chateau puzzles, magnets, and Matúšovo Kingdom passports. Under certain conditions, you can become a citizen of Matúšovo Kingdom, mainly if you want to explore culture and nature and are not afraid of ghosts and spirits (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšovo Kingdom has its terminology, enhancing the attractiveness of the entire project. Terms used include royal states, castle domains, royal havens, Matúšovo letters, pilgrimage sites, royal businesses, discount places, and Matúšovo editions. For curiosity’s sake, the kingdom’s territory is divided into Záhorie, Malé Karpaty, Podunajsko, Dolná Nitra, Horná Nitra, Dolné Považie, Horné Považie, Kysuce, and Orava-Turiec states (matusovo-kralovstvo.sk). The area is located roughly in the center of Podolie near the elementary school. It is open during the summer holidays from Tuesday to Sunday from 9:00 to 16:30. In May, June, and September, it is open for pre-announced visitors. The park’s website is www.matusovo-kralovstvo.sk.
Odkazy
- Milan Kráľ – Podolie ponúka kráľovstvo na dlani
- Štefan Gregorička – Nezabudnuteľná prechádza po kráľovstve
- Regina Hulmanová – Bátorička má v Podolí svoj kút hradov
- pnky.sk
- Park miniatúr