Krajina, Biotopy, Hory, Hory, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Gerlachovský štít

Hits: 99

Ger­la­chov­ský štít – Ger­lach, je naj­vyš­ším vrchom Vyso­kých Tatier, Slo­ven­ska a celé­ho kar­pat­ské­ho oblú­ka. Dosa­hu­je nad­mor­skú výš­ku 2 654,4 met­ra (​en​.wiki​pe​dia​.org). Nachá­dza v juž­nej čas­ti hlav­né­ho hre­be­ňa, na juho­vý­chod­nom výbež­ku. Na západ od Ger­la­chu sa rozp­res­tie­ra Bati­zov­ská doli­na a na východ Velic­ká doli­na (de​.wiki​pe​dia​.org). Masív Ger­la­chu má cha­rak­te­ris­tic­ký pyra­mí­do­vý tvar, zvý­raz­ne­ný veľ­kým karom, zná­mym ako Ger­la­chov­ský kotol (de​.wiki​pe​dia​.org). Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí Ger­la­chov­ský štít k naj­star­ším tatrans­kým masí­vom. Je budo­va­ný pre­važ­ne žulou (gra­ni­tom), kto­rá tvo­rí pev­né jad­ro Vyso­kých Tatier​. Celý masív vzni­kol počas alpín­ske­ho vrás­ne­nia počas tre­ťo­hôr (sk​.wiki​pe​dia​.org). Str­mé ste­ny spa­da­jú do sused­ných dolín, na zápa­de do Bati­zov­skej doli­ny a na výcho­de do Velic­kej doli­ny, kde ležia moré­ny a ple­sá vytvo­re­né ustu­pu­jú­ci­mi ľadovcami​(sk​.wiki​pe​dia​.org).

Klí­ma na Ger­la­chov­skom ští­te je prí­sne vyso­ko­hor­ská. Tep­lo­ty sú níz­ke počas celé­ho roka (old​.gymzv​.sk). Väčši­nu roka pokrý­va vrcho­lo­vý masív sne­ho­vá pokrýv­ka a aj v lete sa môže obja­viť sne­že­nie či ľado­vá nám­ra­za. Let­né dni býva­jú chlad­né, počas naj­tep­lej­ších popo­lud­ní v júli dosa­hu­je tep­lo­ta oko­lo 5 °C​(en​.wiki​pe​dia​.org). Vrcho­lo­vé par­tie Ger­la­chov­ské­ho ští­tu sú skal­na­té a chu­dob­né na vege­tá­ciu – vo veľ­kých nad­mor­ských výš­kach pre­ží­va­jú už len lišaj­ní­ky a nie­koľ­ko odol­ných dru­hov rast­lín v štr­bi­nách skál. Niž­šie, na úbo­čiach a v pri­ľah­lých doli­nách, však náj­de­me pes­tré vyso­ko­hor­ské spo­lo­čen­stvá. Hra­ni­ca lesa sia­ha pri­bliž­ne do 1500 m nad morom, nad ňou nasle­du­je pás­mo koso­dre­vi­ny a alpín­skych tráv. Typic­ké sú hus­té poras­ty koso­dre­vi­ny (boro­vi­ca hor­ská) a medzi kve­te­nou vzác­ny ples­ni­vec alpín­sky či rôz­ne hor­ce a lomikameň​. V ska­lách a sutiach pod Ger­la­chom ras­tie naprí­klad ende­mic­ký horec tatrans­ký – Gen­tia­na altai­ca sub­sp. tat­rae a star­ček tatrans­ký. Zo živo­čí­chov žijú v tej­to oblas­ti kam­zík vrchov­ský tatrans­ký a koló­nie sviš­ťov tatrans­kých. V les­na­tých čas­tiach pod­ho­ria mož­no natra­fiť aj na med­ve­ďa hne­dé­ho či rysa ostro­vi­da. Z vtá­kov tu hniez­di orol skal­ný a pra­vi­del­ne sa vysky­tu­je aj sokol sťa­ho­va­vý či vyso­ko­hor­ské dru­hy ako vrchár­ka smre­ko­vá a labuť veľká​(sk​.wiki​pe​dia​.org). Ger­la­chov­ský štít sa nachá­dza v srd­ci Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku – TANAP‑u. Ide o úze­mie s naj­vyš­ším stup­ňom ochra­ny prí­ro­dy – vrcho­lo­vé oblas­ti pat­ria do bez­zá­sa­ho­vej zóny, kde sa zacho­vá­va­jú prí­rod­né pro­ce­sy bez pria­me­ho zása­hu člo­ve­ka. Celé úze­mie TANAP‑u (vrá­ta­ne Ger­la­chov­ské­ho ští­tu) je záro­veň od roku 1993 súčas­ťou Bio­sfé­ric­kej rezer­vá­cie UNESCO Tatry​(sk​.wiki​pe​dia​.org).

Názov Ger­la­chov­ský štít” je odvo­de­ný od neďa­le­kej obce Ger­la­chov. His­to­ric­ké náz­vy: Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Štít legi­oná­rov, Sta­li­nov štít. V roku 1959 bol vrchu navrá­te­ný pôvod­ný názov Ger­la­chov­ský štít, kto­rý sa pou­ží­va dodnes (​en​.wiki​pe​dia​.org). V 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia nebol Ger­la­chov­ský štít pova­žo­va­ný za naj­vyš­ší vrchol Tatier. Ten­to titul bol pri­pi­so­va­ný vrcho­lom ako Kri­váň, Lom­nic­ký štít ale­bo Ľado­vý štít. Až v roku 1838 les­ník Ľudo­vít Gre­i­ner určil Ger­la­chov­ský štít ako naj­vyš­ší vrchol Tatier, čo bolo potvr­de­né rakús­kou armá­dou v roku 1868​(it​.wiki​pe​dia​.org). Prvý dolo­že­ný výstup na vrchol usku­toč­nil v roku 1834 Ján Still z obce Nová Les­ná (​en​.wiki​pe​dia​.org).

Dnes nie je výstup na Ger­la­chov­ský štít zna­če­ný turis­tic­kým chod­ní­kom a je povo­le­ný len v sprie­vo­de cer­ti­fi­ko­va­né­ho hor­ské­ho vod­cu. Naj­čas­tej­šia výstu­po­vá tra­sa vedie od hor­ské­ho hote­la Sliez­sky dom cez Velic­kú pró­bu na vrchol a zostu­pu­je sa cez Bati­zov­skú pró­bu do Bati­zov­skej doli­ny. Obe tra­sy majú obťaž­nosť I pod­ľa UIAA. Alter­na­tív­ne, nároč­nej­šie tra­sy zahŕňa­jú Tatar­ko­vu pró­bu a Mar­tin­ský hre­beň (Mar­tin­ka), s obťaž­nos­ťou II – III pod­ľa UIAA (de​.wiki​pe​dia​.org).


Ger­la­chov­ský štít (Ger­lach Peak) is the hig­hest peak of the High Tatras, Slo­va­kia, and the enti­re Car­pat­hian moun­tain ran­ge, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,654.4 meters abo­ve sea level. Geog­rap­hi­cal­ly, it is situ­ated wit­hin the High Tatras mas­sif in nort­he­as­tern Slo­va­kia, on the ter­ri­to­ry of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP). The peak lies bet­we­en two sig­ni­fi­cant val­le­ys: Bati­zov­ská doli­na to the west and Velic­ká doli­na to the east. Ger­la­chov­ský štít fea­tu­res a dis­tinc­ti­ve pyra­mid sha­pe, accen­tu­ated by a lar­ge cirque kno­wn as Ger­la­chov­ský kotol. Geolo­gi­cal­ly, Ger­lach is among the oldest mas­sifs in the Tatras, pre­do­mi­nan­tly com­po­sed of gra­ni­te, sha­ped during the Alpi­ne oro­ge­ny peri­od. Its ste­ep walls des­cend dra­ma­ti­cal­ly into adja­cent val­le­ys, whe­re morai­nes and gla­cial lakes for­med by retre­a­ting gla­ciers can still be seen today.

The cli­ma­te at Ger­la­chov­ský štít is strict­ly alpi­ne, cha­rac­te­ri­zed by low tem­pe­ra­tu­res year-​round. Even sum­mer days can be cold, with peak after­no­on tem­pe­ra­tu­res around 5 °C in July. Sno­wfall and ice for­ma­ti­on can occur at any time of year. Vege­ta­ti­on near the sum­mit is spar­se and roc­ky, limi­ted pri­ma­ri­ly to lichens. Howe­ver, diver­se alpi­ne com­mu­ni­ties flou­rish at lower alti­tu­des, inc­lu­ding den­se gro­wths of dwarf pine (moun­tain pine), alpi­ne gras­ses, and ende­mic spe­cies such as the Tat­ra gen­tian (Gen­tia­na altai­ca sub­sp. tat­rae) and Tat­ra ground­sel. Wild­li­fe typi­cal for this regi­on inc­lu­des the ende­mic Tat­ra cha­mo­is and colo­nies of alpi­ne mar­mots. In lower fores­ted regi­ons, bro­wn bears, lyn­xes, gol­den eag­les, pereg­ri­ne fal­cons, and alpi­ne bird spe­cies are found. Ger­la­chov­ský štít lies at the heart of the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP), an area under the stric­test level of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on, desig­na­ted as a no-​intervention zone. Sin­ce 1993, this regi­on has also been part of the UNESCO Bio­sp­he­re Reser­ve Tatry.

The moun­tai­n’s name deri­ves from the near­by vil­la­ge of Ger­la­chov. His­to­ri­cal­ly, it has held vari­ous names such as Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Legi­on­nai­res’ Peak, and Sta­li­n’s Peak. Until the mid-​19th cen­tu­ry, Ger­la­chov­ský štít was not recog­ni­zed as the hig­hest peak in the Tatras; this tit­le was mis­ta­ken­ly att­ri­bu­ted to peaks such as Kri­váň, Lom­nic­ký štít, or Ľado­vý štít. In 1838, fores­ter Ludwig Gre­i­ner defi­ni­ti­ve­ly estab­lis­hed Ger­la­chov­ský štít as the hig­hest Tat­ra sum­mit. The first con­fir­med ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Ger­la­chov­ský štít does not have mar­ked hiking trails and can only be ascen­ded with a cer­ti­fied moun­tain guide. The most com­mon ascent rou­te starts from Sliez­sky dom moun­tain hotel through Velic­ká pró­ba. More chal­len­ging clim­bing rou­tes inc­lu­de Tatar­ko­va pró­ba and Mar­tin Rid­ge (Mar­tin­ka), rated II – III by UIAA standards.


Ger­lach (słow. Ger­la­chov­ský štít) jest naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Tatr Wyso­kich, Sło­wac­ji oraz całych Kar­pat. Jego wyso­ko­ść wyno­si 2654,4 m n.p.m. Poło­żo­ny jest w połud­ni­owej części głó­wnej gra­ni Tatr, pomi­ędzy dwie­ma ważny­mi doli­na­mi: Doli­ną Baty­żo­wiec­ką na zacho­dzie i Doli­ną Wie­lic­ką na wscho­dzie, w gra­ni­cach Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go (TANAP). Ger­lach ma cha­rak­te­rys­tycz­ny ksz­ta­łt pira­mi­dy, uwy­dat­ni­ony przez duży koci­oł lodo­wco­wy, zna­ny jako Koci­oł Ger­la­cho­ws­ki. Geolo­gicz­nie masyw Ger­la­chu nale­ży do naj­stars­zych masy­wów tatr­za­ńs­kich, zbu­do­wa­ny jest głó­wnie z gra­ni­tu, twor­zące­go twar­de jąd­ro Tatr Wyso­kich. Jego ksz­ta­łt pows­tał podc­zas alpej­skich ruchów górot­wórc­zych w trze­ci­or­zędzie. Stro­me ścia­ny opa­da­ją ku sąsied­nim doli­nom, gdzie znaj­du­ją się more­ny i jezi­ora polodowcowe.

Kli­mat na Ger­la­chu jest typo­wo alpej­ski, z nis­ki­mi tem­pe­ra­tu­ra­mi przez cały rok. Nawet latem dni są chłod­ne – w lip­cu tem­pe­ra­tu­ry w naj­ciep­lejs­ze popo­łud­nia osi­ąga­ją oko­ło 5°C. Śnieg i oblo­dze­nie mogą wys­tąpić o każdej por­ze roku. Wierz­cho­łek Ger­la­chu jest ska­lis­ty, ubo­gi w roślin­no­ść, ogra­nic­zo­ną głó­wnie do poros­tów i kil­ku odpor­nych gatun­ków roślin w szc­ze­li­nach skal­nych. Na niżs­zych zboc­zach i w sąsied­nich doli­nach wys­tępu­ją boga­te zbi­oro­wis­ka wyso­ko­gór­skie. Gra­ni­ca lasu sięga oko­ło 1500 m n.p.m., powy­żej rośnie koso­dr­ze­wi­na oraz tra­wy alpej­skie. Cha­rak­te­rys­tycz­na jest koso­dr­ze­wi­na (sos­na gór­ska), a także rzad­ki sza­rot­ka alpej­ska oraz różne gatun­ki goryc­zek i skal­nic. W oko­licz­nych ska­łach rośnie ende­micz­ny gorycz­ka tatr­za­ńs­ka oraz star­zec tatr­za­ńs­ki. Z fau­ny spot­kać można kozi­cę tatr­za­ńs­ką i kolo­nie świs­ta­ków tatr­za­ńs­kich. W niżs­zych par­tiach leśnych żyją nie­dźwie­dź bru­nat­ny, ryś euro­az­ja­tyc­ki, orzeł przed­ni, sokół węd­ro­wny oraz wyso­ko­gór­skie gatun­ki ptaków.

Ger­lach znaj­du­je się w ser­cu Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go, w stre­fie ochro­ny ści­słej, gdzie obo­wi­ązu­je zakaz inge­renc­ji czło­wie­ka. Teren ten objęty jest ochro­ną jako Rezer­wat Bio­sfe­ry UNESCO. His­to­rycz­nie szc­zyt nosił różne nazwy, takie jak Kös­sel­berg, Franz-​Joseph-​Spitze, Štít legi­oná­rov, Sta­li­nov štít. Do poło­wy XIX wie­ku nie uzna­wa­no go za naj­wy­żs­zy szc­zyt Tatr, przy­pi­su­jąc to mia­no szc­zy­tom takim jak Kry­wań, Łom­ni­ca czy Lodo­wy Szc­zyt. Dopie­ro w roku 1838 leśnik Ľudo­vít Gre­i­ner wyka­zał, że naj­wy­żs­zym szc­zy­tem jest Ger­lach, co potwier­dzo­no w 1868 roku.

Obe­cnie Ger­lach nie posia­da ozna­ko­wa­nych szla­ków turys­tycz­nych, a wejście na szc­zyt możli­we jest wyłącz­nie w towar­zyst­wie licenc­jo­no­wa­ne­go prze­wod­ni­ka. Najc­zęściej uży­wa­na tra­sa pro­wa­dzi od hote­lu gór­skie­go Śląs­ki Dom przez Wie­lic­ką Pró­bę. Trud­niejs­ze dro­gi wspi­nacz­ko­we, takie jak Pró­ba Tatar­ki lub Grz­biet Mar­ti­na (Mar­tin­ka), mają trud­no­ść od II do III w ska­li UIAA.


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Organizmy, Poľsko, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Morského oka

Hits: 2752

Fló­ra Mor­ské­ho oka zahŕňa rast­li­ny typic­ké pre subal­pín­ske a alpín­ske oblas­ti vo vyso­kých horách. V oko­lí jaze­ra ras­tie veľa dru­hov rast­lín, naj­mä na jar a v lete. Medzi ne pat­rí naprí­klad šuš­tič­ka tatrans­ká – Loise­le­uria pro­cum­bens, koso­dre­vi­na kĺbo­vá – Empet­rum nig­rum, Polyt­ri­chum com­mu­ne a horec alpín­sky – Gen­tia­na alpi­na. Loise­le­uria pro­cum­bens je níz­ka poduš­ko­vi­tá rast­li­na s drob­ný­mi ružo­vý­mi kvet­mi sa úspeš­ne pris­pô­so­bi­la drs­ným pod­mien­kam vyso­ko­hor­skej oblas­ti. Ras­tie v hus­tých kober­coch na kame­nis­tých sva­hoch. Empet­rum nig­rum – koso­dre­vi­na kĺbo­vá je odol­ná rast­li­na, tvo­rí hus­té poras­ty a jej tma­vé bobu­le pred­sta­vu­jú význam­ný zdroj potra­vy pre mno­ho vtá­kov v tej­to oblas­ti. Polyt­ri­chum com­mu­ne ras­tie na vlh­kých mies­tach oko­lo Mor­ské­ho oka. Je to mach s výraz­ný­mi výhon­ka­mi a hus­tý­mi ston­ka­mi. Gen­tia­na alpi­na domi­nu­je v oblas­tiach s niž­ší­mi tep­lo­ta­mi, má mod­ré kve­ty, kto­ré kvit­nú počas krát­kych let­ných mesiacov. 

Fló­ra Mor­ské­ho oka uka­zu­je schop­nosť rast­lín pris­pô­so­bo­vať sa extrém­nym pod­mien­kam. Níz­ke tep­lo­ty, veter­né pod­mien­ky a obme­dze­ná sezó­na ras­tu tvo­ria nároč­né pro­stre­die, kto­ré ovplyv­ňu­je mor­fo­lo­gic­ké a fyzi­olo­gic­ké vlast­nos­ti rast­lín. Táto boha­tá fló­ra je neoce­ni­teľ­né z hľa­dis­ka bio­di­ver­zi­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme zabez­pe­či­li udr­ža­teľ­nosť a mini­ma­li­zo­va­li vplyv na ten­to cit­li­vý eko­sys­tém. Je to kľú­čo­vá úlo­ha pre zacho­va­nie toh­to úžas­né­ho mies­ta pre budú­ce generácie.


Flo­ra Mor­skie Oko obej­mu­je rośli­ny cha­rak­te­rys­tycz­ne dla podal­pej­skich i alpej­skich obsza­rów wyso­kich gór. W oko­li­cy jezi­ora rośnie wie­le gatun­ków roślin, zwłaszc­za wios­ną i latem. Nale­żą do nich m.in. tur­zy­ca tatr­za­ńs­ka (Loise­le­uria pro­cum­bens), wrzo­siec bagien­ny (Empet­rum nig­rum), tor­fo­wiec zwyc­zaj­ny (Polyt­ri­chum com­mu­ne) i gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na). Loise­le­uria pro­cum­bens to nis­ka rośli­na podus­za­ko­wa­ta o drob­nych różo­wych kwia­tach, któ­ra dosko­na­le przys­to­so­wa­ła się do trud­nych warun­ków wyso­ko­gór­skie­go śro­do­wis­ka. Rośnie gęs­to na kamie­nis­tych zboc­zach. Empet­rum nig­rum, czy­li wrzo­siec bagien­ny, to odpor­na rośli­na twor­ząca gęs­te zaro­śla, a jej ciem­ne jago­dy sta­no­wią istot­ne źró­dło poży­wie­nia dla wie­lu pta­ków w tym obszar­ze. Tor­fo­wiec zwyc­zaj­ny (Polyt­ri­chum com­mu­ne) rośnie na wil­got­nych obsza­rach wokół Mor­skie­go Oka. Jest to mech o wyra­źnych pędach i gęs­tych łody­gach. Gorycz­ka alpej­ska (Gen­tia­na alpi­na) domi­nu­je w obsza­rach o niżs­zych tem­pe­ra­tu­rach, ma nie­bies­kie kwia­ty kwit­nące w krót­kich let­nich miesiącach.

Flo­ra Mor­skie­go Oka poka­zu­je zdol­no­ść roślin do przys­to­so­wy­wa­nia się do skraj­nych warun­ków. Nis­kie tem­pe­ra­tu­ry, wiat­ro­we warun­ki i ogra­nic­zo­ny okres wzros­tu sta­no­wią wyma­ga­jące śro­do­wis­ko, któ­re wpły­wa na mor­fo­lo­gicz­ne i fiz­jo­lo­gicz­ne cechy roślin. Ta boga­ta flo­ra ma bez­cen­ne znac­ze­nie z punk­tu widze­nia bio­ró­żno­rod­no­ści. Dla­te­go ważne jest, aby­śmy zape­wni­li zró­wno­wa­żo­no­ść i zmi­ni­ma­li­zo­wa­li wpływ na ten wra­żli­wy eko­sys­tem. To kluc­zo­we zada­nie dla zacho­wa­nia tego nie­sa­mo­wi­te­go miejs­ca dla przys­złych pokoleń.


The flo­ra of Mor­skie Oko encom­pas­ses plants typi­cal for subal­pi­ne and alpi­ne regi­ons in high moun­tains. In the vici­ni­ty of the lake, nume­rous plant spe­cies thri­ve, espe­cial­ly during spring and sum­mer. Among them are, for exam­ple, the Tat­ra scurvy-​grass (Loise­le­uria pro­cum­bens), black cro­wber­ry (Empet­rum nig­rum), com­mon hair­cap moss (Polyt­ri­chum com­mu­ne), and alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na). Loise­le­uria pro­cum­bens is a low, cushion-​like plant with small pink flo­wers that has suc­cess­ful­ly adap­ted to the harsh con­di­ti­ons of high-​altitude envi­ron­ments, gro­wing den­se­ly on roc­ky slo­pes. Empet­rum nig­rum, or black cro­wber­ry, is a resi­lient plant for­ming den­se thic­kets, and its dark ber­ries are a sig­ni­fi­cant food sour­ce for many birds in the area. Com­mon hair­cap moss (Polyt­ri­chum com­mu­ne) thri­ves in moist are­as around Mor­skie Oko, cha­rac­te­ri­zed by cons­pi­cu­ous sho­ots and den­se stems. Alpi­ne gen­tian (Gen­tia­na alpi­na) domi­na­tes in are­as with lower tem­pe­ra­tu­res, disp­la­y­ing blue flo­wers that blo­om during the short sum­mer months.

The flo­ra of Mor­skie Oko sho­wca­ses the abi­li­ty of plants to adapt to extre­me con­di­ti­ons. Low tem­pe­ra­tu­res, win­dy con­di­ti­ons, and a limi­ted gro­wing sea­son cre­a­te a deman­ding envi­ron­ment that influ­en­ces the morp­ho­lo­gi­cal and phy­si­olo­gi­cal fea­tu­res of the plants. This rich flo­ra is inva­lu­ab­le in terms of bio­di­ver­si­ty. The­re­fo­re, it is cru­cial to ensu­re sus­tai­na­bi­li­ty and mini­mi­ze the impact on this sen­si­ti­ve eco­sys­tem. Pre­ser­ving this remar­kab­le pla­ce for futu­re gene­ra­ti­ons is a key task.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 7136

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so is one of the most famous sites in Slo­va­kia. It is tru­ly beau­ti­ful, and as you can see from the pho­tos below, you can jud­ge for your­self. Just befo­re Štr­b­ské ple­so itself, the­re are the Jazier­ka lás­ky (Lakes of Love). From Štr­b­ské ple­so, accor­ding to the Infor­ma­ti­on Board, you can see: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­ská vežič­ka, Štr­b­ský štít, Mly­nic­ká doli­na, Hlin­ská veža, Satan, Pred­ná Baš­ta, Malá Baš­ta, Pat­ria, Žabia veža, Žabí kôň, Men­gu­sov­ská doli­na, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­ká, Dra­čí štít, Ošar­pa­nec, Gánek, Zlo­mis­ko­vá veža, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostr­va, Tupá, Kon­čis­tá, and the rid­ge of Ger­la­chov­ský štít.

Loca­ted at an alti­tu­de of 1320 meters abo­ve sea level, Štr­b­ské ple­so is the only lake in the High Tatras that was arti­fi­cial­ly expan­ded. Befo­re the flo­oding, the­re was a peat bog here, kno­wn as the Naklád­sko moss bed, with a small lake in the midd­le. It was about 40 meters in dia­me­ter and its maxi­mum depth was 8 meters. The new form was cre­a­ted in 1900 during the cons­truc­ti­on of the Móry vil­la, which sto­od in pla­ce of the Baník Hotel. The Štr­b­ská Mly­ni­ca stre­am was diver­ted to the Naklád­sko moss bed, and the for­mer out­let was dam­med. As a result, the water level rose by two meters and flo­oded almost the enti­re peat bog. Cur­ren­tly, Štr­b­ské ple­so covers an area of 2.12 hec­ta­res and rea­ches a maxi­mum depth of 10 meters. The lay­er of peat soon began to peel off from the bot­tom and rise to the sur­fa­ce. It cre­a­ted islands, which have been pre­ser­ved to this day. Ini­tial­ly, the­se islands were remo­ved and weigh­ted down with sto­nes. Later, only pie­ces of peat that flo­ated to the out­let were remo­ved. The flo­ating lay­er of peat, often up to four meters thick, cre­a­tes a uni­que under­wa­ter sce­ne­ry with many over­hangs and holes. The only per­ma­nent inha­bi­tant of Štr­b­ské ple­so­’s waters is the bro­wn trout (Infor­ma­ti­on Board).

The Tatrans­ká sett­le­ment of Štr­b­ské ple­so is an admi­ni­stra­ti­ve part of the town of Vyso­ké Tat­ry. It is loca­ted at an alti­tu­de of 1335 meters abo­ve sea level and has about 350 inha­bi­tants. In 1872, the Štr­ba lan­do­wner Jozef Szen­ti­vá­nyi built a log cabin here, lay­ing the foun­da­ti­on for the estab­lish­ment of the sett­le­ment. Alre­a­dy in 1885, the emer­ging sett­le­ment was gran­ted the sta­tus of a spa town and a sta­tu­te for the spa was draf­ted. In 1935, the World Ski Cham­pi­ons­hips in Nor­dic dis­cip­li­nes were held here, fol­lo­wed by anot­her event in 1970, which promp­ted a live­ly trans­for­ma­ti­on that saw the cons­truc­ti­on of the FIS, Pano­rá­ma, and later Pat­ria hotels. The FIS Sports Com­plex was built, and the cog rai­lway, which had been dis­con­ti­nu­ed in the mean­ti­me, was res­to­red. The Heli­os sana­to­rium was built. The sett­le­ment beca­me the most sig­ni­fi­cant and visi­ted tou­rism cen­ter in the High Tatras (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so to jed­no z naj­bar­dziej zna­nych miejsc na Sło­wac­ji. Jest napra­wdę pięk­ne, a jak można zobac­zyć na zdjęciach poni­żej, można same­mu oce­nić. Bez­po­śred­nio przed samym Štr­b­ské ple­so znaj­du­ją się Jazier­ka lás­ky (Sta­wy Miło­ści). Z Štr­b­ské ple­so, zgod­nie z tab­li­cą infor­ma­cyj­ną, można zobac­zyć: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ką wie­żę, Ostrą wie­żę, Fur­kot­ską doli­nę, Ostrą, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú wie­życz­kę, Štr­b­ský szc­zyt, Mly­nic­kú doli­nę, Hlin­skú wie­żę, Sata­na, Pred­nú Baš­tę, Malú Baš­tę, Pat­rię, Žabiu wie­żę, Žabí konik, Men­gu­sov­skú doli­nę, Kôp­ky, Čes­ký szc­zyt, Vyso­kú, Dra­čí szc­zyt, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú wie­żę, Ruma­nov szc­zyt, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupą, Kon­čis­tą, grz­biet Ger­la­chov­skie­go szczytu.

Poło­żo­ne na wyso­ko­ści 1320 met­rów nad pozi­omem mor­za Štr­b­ské ple­so jest jedy­nym jezi­orem w Wyso­kich Tat­rach, któ­re zosta­ło sztucz­nie powi­ęks­zo­ne. Przed zala­niem teren ten był tor­fo­wis­kiem, zna­nym jako Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, z małym jezi­orem pośrod­ku. Miał on oko­ło 40 met­rów śred­ni­cy i mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść wynos­zącą 8 met­rów. Nowa for­ma zosta­ła stwor­zo­na w 1900 roku podc­zas budo­wy wil­li Móry, któ­ra sta­ła w miejs­cu hote­lu Baník. Stru­mień Štr­b­ská Mly­ni­ca został skie­ro­wa­ny do Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, a dawne ujście zosta­ło tam zata­mo­wa­ne. W rezul­ta­cie pozi­om wody pod­ni­ó­sł się o dwa met­ry i zato­pił nie­mal całe tor­fo­wis­ko. Obe­cnie Štr­b­ské ple­so zaj­mu­je obszar 2,12 hek­ta­ra i osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 10 met­rów. Warst­wa tor­fu szyb­ko zaczęła odcho­dzić od dna i uno­sić się ku powierzch­ni. Stwor­zy­ła ona wys­py, któ­re zacho­wa­ły się do dziś. Poc­ząt­ko­wo te wys­py były usu­wa­ne i obci­ąża­ne kamie­nia­mi. Później usu­wa­no już tyl­ko kawa­łki tor­fu, któ­re pły­wa­ły do ujścia. Pły­wa­jąca, częs­to nawet czte­ro­met­ro­wa warst­wa tor­fu twor­zy pod wodą uni­kal­ny kra­job­raz z licz­ny­mi wys­tępa­mi i dziu­ra­mi. Jedy­nym sta­łym miesz­ka­ńcem wód Štr­b­ské ple­so jest pstrąg poto­ko­wy (Tab­li­ca informacyjna).

Osa­da Tatrans­ká Štr­b­ské ple­so jest admi­nis­tra­cyj­ną częścią mias­ta Vyso­ké Tat­ry. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1335 met­rów nad pozi­omem mor­za i lic­zy oko­ło 350 miesz­ka­ńców. W 1872 roku zie­mia­nin ze Štr­by Jozef Szen­ti­vá­nyi zbu­do­wał tu cha­tę z bali, dając tym samym poc­zątek osa­dzie. Już w 1885 roku pows­ta­jąca osa­da otr­zy­ma­ła sta­tus uzdro­wis­ka, a dla uzdro­wis­ka opra­co­wa­no sta­tut. W 1935 roku odby­ły się tu Mis­tr­zost­wa Świa­ta w Nar­ciarst­wie w Dys­cyp­li­nach Nor­dyc­kich, a następ­nie kolej­ne wydar­ze­nie w 1970 roku, co spo­wo­do­wa­ło burz­li­wą prze­bu­do­wę, w któ­rej pows­ta­ły hote­le FIS, Pano­rá­ma, a później Pat­ria. Zbu­do­wa­no Kom­pleks Spor­to­wy FIS, przy­wró­co­no po pewnym cza­sie zlik­wi­do­wa­ną kolej­kę zęba­tą. Pows­ta­ła również nowa budo­wla Heli­os. Osa­da sta­ła się naj­wa­żniejs­zym i najc­zęściej odwie­dza­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym w Wyso­kich Tat­rach (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so ist eine der bekann­tes­ten Orte in der Slo­wa­kei. Es ist wirk­lich schön, und sch­lie­ßlich kön­nen Sie sich anhand der unten ste­hen­den Fotos selbst ein Urte­il bil­den. Direkt vor dem Štr­b­ské ple­so befin­den sich die Jazier­ka lás­ky (Lie­be­swe­i­her). Von Štr­b­ské ple­so aus kön­nen Sie laut Infor­ma­ti­ons­ta­fel fol­gen­des sehen: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, den Grat des Ger­la­chov­ský štít.

Štr­b­ské ple­so, das sich in einer Höhe von 1320 Metern über dem Mee­ress­pie­gel befin­det, ist der ein­zi­ge See in den Hohen Tat­ra, der künst­lich erwe­i­tert wur­de. Vor der Überf­lu­tung befand sich hier ein Moor, das soge­nann­te Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, mit einem kle­i­nen See in der Mit­te. Es hat­te etwa 40 Meter im Durch­mes­ser und sei­ne maxi­ma­le Tie­fe bet­rug 8 Meter. Die neue Form ents­tand im Jahr 1900 wäh­rend des Baus der Vil­la Móry, die sich an der Stel­le des Hotels Baník befand. Der Štr­b­ská Mly­ni­ca Bach wur­de zum Naklád­ske mozg­ro­vis­ko umge­le­i­tet und der bis­he­ri­ge Abf­luss wur­de versch­los­sen. Infol­ge­des­sen stieg das Was­ser um zwei Meter an und überf­lu­te­te fast das gesam­te Moor. Heute hat Štr­b­ské ple­so eine Flä­che von 2,12 Hek­tar und erre­icht eine maxi­ma­le Tie­fe von 10 Metern. Die Torfs­chicht begann nach kur­zer Zeit vom Boden abzub­lät­tern und stieg zum Was­sers­tand auf. Es bil­de­ten sich Inseln, die bis heute erhal­ten sind. Zunächst wur­den die­se Inseln ent­fernt und mit Ste­i­nen belas­tet. Spä­ter wur­den nur noch Torf­res­te ent­fernt, die zum Aus­lauf trie­ben. Die sch­wim­men­de, oft bis zu vier Meter dic­ke Torfs­chicht schafft unter Was­ser eine ein­zi­gar­ti­ge Kulis­se mit vie­len Über­hän­gen und Löchern. Im Was­ser von Štr­b­ské ple­so lebt nur ein stän­di­ger Bewoh­ner – die Bach­fo­rel­le (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Die Tatra-​Siedlung Štr­b­ské ple­so ist ein admi­ni­stra­ti­ver Stadt­te­il der Stadt Vyso­ké Tat­ry. Sie liegt auf einer Höhe von 1335 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und hat etwa 350 Ein­woh­ner. Im Jahr 1872 errich­te­te der Besit­zer von Štr­ba, Jozef Szen­ti­vá­nyi, eine Block­hüt­te und leg­te damit den Grund­ste­in für die Sied­lung. Bere­its 1885 erhielt die sich for­mie­ren­de Sied­lung einen cha­rak­te­ris­tis­chen Sta­tus und ein Bade­kurs­ta­tut wur­de ers­tellt. Im Jahr 1935 fan­den hier die Welt­me­is­ters­chaf­ten im Nor­dis­chen Ski­sport statt, und spä­ter im Jahr 1970, was einen Impuls für einen tur­bu­len­ten Umbau gab, bei dem die Hotels FIS, Pano­rá­ma und spä­ter Pat­ria hin­zu­ka­men. Der Sport­kom­plex FIS wur­de errich­tet, die zwis­chen­ze­it­lich still­ge­leg­te Zahn­rad­bahn wur­de wie­der in Bet­rieb genom­men. Das Sana­to­rium Heli­os wur­de errich­tet. Die Sied­lung wur­de zum bede­utend­sten und meist­be­such­ten Tou­ris­mus­zen­trum in den Hohen Tat­ra (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so a Szlo­vá­kia egy­ik legi­smer­tebb helys­zí­ne. Való­ban gyöny­örű, és végül is az aláb­bi fény­ké­pek alap­ján min­den­ki maga dönt­het róla. Magá­nak a Štr­b­ské ple­só­nak a köze­lé­ben talál­ha­tó­ak a Jazier­ka lás­ky” (Sze­rel­mi tók). A Štr­b­ské ple­só­ról az Infor­má­ci­ós táb­la alap­ján a követ­ke­zőket lehet lát­ni: Kis Kri­ván, Kri­ván, Sediel­ko­vá kupa, Rövid toro­ny, Hegyi toro­ny, Furkotská-​völgy, Hegyi toro­ny, Első Solis­ko, Štr­b­skú kis toro­ny, Štr­b­ský štít, Mlynická-​völgy, Hlin­ská toro­ny, Sátán, Első bás­tya, Kis bás­tya, Pat­ria, Béka­to­ro­ny, Béka­kő, Mengusovská-​völgy, Kôp­ky, Cseh-​torony, Magas, Sárkány-​torony, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vá toro­ny, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostrom, Bun­kó, Hidas, a Ger­la­chov­ský štít hegycsúcsa.

A 1320 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban fek­vő Štr­b­ské ple­so a Magas-​Tátrákban az egy­et­len mes­ter­sé­ge­sen kibőví­tett tó. Az árvíz előtt egy moc­sár­ral talál­koz­hat­tunk itt, a Naklád­ske mozgrovisko-​val, egy kis tó köze­pén. Ez körül­be­lül 40 méter átmé­rőjű volt, és maxi­má­lis mély­sé­ge 8 méter volt. Az új for­ma 1900-​ban jött lét­re a Móry vil­la épí­té­se során, ame­ly a Baník szál­lo­da hely­én állt. A Štr­b­ská Mlynica-​patakot a Naklád­ske mozgrovisko-​hoz irá­ny­í­tot­ták át, és lezár­ták a koráb­bi lefo­ly­ást. Ennek ered­mé­ny­eként a víz két méter­rel emel­ke­dett, és majd­nem tel­je­sen elá­rasz­tot­ta a moc­sa­rat. Jelen­leg a Štr­b­ské ple­so 2,12 hek­tá­ros terüle­tű és leg­na­gy­obb mély­sé­ge 10 méter. A tőzeg­láp réte­ge rövid idő után elkez­dett lehull­ni az aljá­ról, és a vízs­zint felé emel­ked­ni. Szá­mos szi­ge­tet hoz­tak lét­re, ame­ly­ek még ma is fenn­ma­rad­tak. Elős­zör eze­ket a szi­ge­te­ket eltá­vo­lí­tot­ták és kövek­kel ter­hel­ték. Később már csak a tőzeg­da­ra­bo­kat távo­lí­tot­ták el, ame­ly­ek a kifo­ly­óhoz sod­ród­tak. A lebe­gő, gyak­ran akár négy méter vas­tag tőzeg­láp egy­edülál­ló lát­vá­nyt nyújt a víz alatt, sok előug­rás és lyuk­kal. A Štr­b­ské ple­so vize­i­ben csak egy állan­dó lakó él – a patak piszt­ráng (Infor­má­ci­ós tábla).

A Sztrb­ské ple­so Tátra-​település a Vyso­ke Tat­ry város egy­ik admi­niszt­ra­tív rés­ze. 1335 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban feks­zik és körül­be­lül 350 lako­sa van. 1872-​ben Jozef Szen­ti­vá­nyi sztr­bai föl­de­súr egy favá­zas kuny­hót épí­tett, ezzel ala­poz­ta meg a tele­pülés lét­re­jöt­tét. Már 1885-​ben egy­re inkább kia­la­ku­ló tele­pülés­nek eli­smert stá­tuszt adtak, és fürdőkút-​státusztervet dol­goz­tak ki. 1935-​ben itt ren­dez­ték meg a síelő-​világbajnokságot az észa­ki disz­cip­lí­nák­ban, majd 1970-​ben ismét, ami len­düle­tet adott egy viha­ros áté­pí­tés­nek, ame­ly során hoz­zá­ad­ták a FIS, Pano­rá­ma és később a Pat­ria szál­lo­dá­kat. Lét­re­jött a FIS Sport­kom­ple­xum, újjá­é­pí­tet­ték a koráb­ban megs­zün­te­tett fogas­ke­re­kű vasu­tat. Lét­re­jött a Heli­os gyógy­köz­pont. A tele­pülés a leg­je­len­tősebb és leg­lá­to­ga­tot­tabb turisz­ti­kai köz­pont­tá vált a Magas-​Tátrákban (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

TOP

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Roháčske plesá

Hits: 2910

Je zvlášt­ne, že Roháčs­ke ple­sá nema­jú vlast­né mená, ozna­ču­jú sa iba čís­la­mi. Ležia vo výš­ke 15621718 met­rov nad morom, čím sa radia medzi naj­niž­šie polo­že­né ple­sá v Euró­pe (aktu​ali​ty​.sk). Množ­stvo vody v oko­lí závi­sí od kli­ma­tic­kých a pôd­no­ve­ge­tač­ných, geolo­gic­kých a mor­fo­lo­gic­kých fak­to­rov. Voda sa udr­žia­va aj v skal­ných puk­li­nách. Jej záso­by sú malé a závis­lé od atmo­sfé­ric­kých zrá­žok. Pra­me­ne tu vyvie­ra­jú väč­ši­nou skry­te zo sutín a morén. V niž­ších polo­hách je výdat­nosť pra­me­ňov vyš­šia, vytvá­ra­jú sa vod­né toky. V Roháčs­kej doli­ne sa tvo­rí Roháčs­ky potok. Vzni­ká aj výto­kom z Roháčs­kych plies a spo­je­ním via­ce­rých pra­me­ňov z pod Volov­ca a Pred­né­ho Zele­né­ho. Súto­kom Roháčs­ke­ho poto­ka a Láta­nej vzni­ká Stu­de­ný potok, kto­rý ústí pri Pod­bie­li do rie­ky Ora­va. Ple­sá vznik­li vo vyhĺbe­ných kot­loch až po roz­to­pe­ní ľadov­ca (Infor­mač­ná tabuľa). 

V oko­lí žije 22 dru­hov cicav­cov, 46 dru­hov vtá­kov. Kam­zík a svisť sú gla­ciál­ny­mi relik­ta­mi. Ďalej napr.: svišť Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, med­veď Ursus arc­tos, rys Lynx lynx, kam­zík Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, vlk Canis lupus, vre­te­ni­ca Vipe­ra berus. Mlok Tri­tu­rus alpes­tris žije v hlb­ších vodách štvr­té­ho ple­sa. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni žije v plyt­kých mlá­kach dru­hé­ho. Z rast­lín tú ras­tú brus­ni­ce, čučo­ried­ky, Vac­ci­nium myr­til­lus a V. vitis-​idea, Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­mač­ná tabu­ľa).


It is pecu­liar that the Roháčs­ke Ple­sá do not have the­ir own names; they are only iden­ti­fied by num­bers. They are situ­ated at an alti­tu­de ran­ging from 1562 to 1718 meters abo­ve sea level, making them among the lowest lakes in Euro­pe (aktu​ali​ty​.sk). The water quan­ti­ty in the vici­ni­ty depends on cli­ma­tic, soil-​vegetation, geolo­gi­cal, and morp­ho­lo­gi­cal fac­tors. Water is retai­ned even in rock cre­vi­ces, with its resour­ces being small and depen­dent on atmo­sp­he­ric pre­ci­pi­ta­ti­on. Springs most­ly emer­ge hid­den in deb­ris and morai­nes. In lower alti­tu­des, the sprin­g’s yield is hig­her, for­ming water­cour­ses. In the Roháčs­ka Doli­na, the Roháčs­ky Potok is for­med, ori­gi­na­ting from the outf­low of Roháčs­ke Ple­sá and the con­ver­gen­ce of seve­ral springs from bene­ath Volo­vec and Pred­ný Zele­ný. The con­flu­en­ce of Roháčs­ky Potok and Láta­ná cre­a­tes Stu­de­ný Potok, which flo­ws into the Ora­va River near Pod­biel. The lakes were for­med in hol­lo­wed basins after the gla­cier mel­ted (Infor­ma­ti­on board).

In the vici­ni­ty, 22 spe­cies of mam­mals and 46 spe­cies of birds inha­bit the area. Cha­mo­is and mar­mots are gla­cial relics. Addi­ti­onal­ly, spe­cies such as the mar­mot Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, bear Ursus arc­tos, lynx Lynx lynx, cha­mo­is Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wolf Canis lupus, adder Vipe­ra berus, and alpi­ne newt Tri­tu­rus alpes­tris, which lives in the dee­per waters of the fourth lake, can be found. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni inha­bits the shal­low pools of the second lake. Plant spe­cies inc­lu­de cran­ber­ries, blu­e­ber­ries, Vac­ci­nium myr­til­lus, and V. vitis-​idea, along with Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­ma­ti­on board).


To dzi­wne, że Roháčs­ke ple­sá nie mają włas­nych nazw, oznac­za się je tyl­ko nume­ra­mi. Leżą na wyso­ko­ści od 1562 do 1718 met­rów nad pozi­omem mor­za, co sta­wia je wśród naj­ni­żej poło­żo­nych jezi­or w Euro­pie (aktu​ali​ty​.sk). Ilo­ść wody w oko­li­cy zale­ży od czyn­ni­ków kli­ma­tycz­nych, glebowo-​roślinnych, geolo­gicz­nych i mor­fo­lo­gicz­nych. Woda zatr­zy­mu­je się nawet w szc­ze­li­nach skal­nych, a jej zaso­by są nie­wiel­kie i zale­żą od opa­dów atmo­s­fe­rycz­nych. Źró­dła w więks­zo­ści wypły­wa­ją ukry­te w rumos­zu i more­nach. Na niżs­zych wyso­ko­ściach wydaj­no­ść źró­deł jest więks­za, twor­ząc cie­ki wod­ne. W Doli­nie Roháčs­kej pows­ta­je Potok Roháčs­ky. Pows­ta­je również z odpły­wu z Roháčs­kych plies oraz z połąc­ze­nia kil­ku źró­deł spod Volov­ca i Pred­né­ho Zele­né­ho. Połąc­ze­nie Poto­ka Roháčs­ke­ho z Láta­nou twor­zy Potok Stu­de­ný, któ­ry ucho­dzi do rze­ki Ora­va koło Pod­bie­la. Jezi­ora pows­ta­ły w wyd­rążo­nych kot­li­nach po sto­pie­niu lodo­wca (Tab­li­ca informacyjna).

W oko­li­cy żyje 22 gatun­ki ssa­ków, 46 gatun­ków pta­ków. Kozi­ca i świs­tak to relik­ty glac­jal­ne. Dodat­ko­wo spot­kać można takie gatun­ki jak świs­tak Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, nie­dźwie­dź Ursus arc­tos, ryś Lynx lynx, kozi­ca Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wilk Canis lupus, żmi­ja zyg­za­ko­wa­ta Vipe­ra berus, oraz tri­ton gór­ski Tri­tu­rus alpes­tris, któ­ry żyje w głębs­zych wodach czwar­te­go jezi­ora. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni zamiesz­ku­je płyt­kie kału­że dru­gie­go jezi­ora. Wśród roślin wys­tępu­ją boró­wki, jago­dy Vac­ci­nium myr­til­lus i V. vitis-​idea, a także Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Príroda, Stavby, TOP

Symetria

Hits: 2376

Symet­ria je kon­cept, kto­rý sa vysky­tu­je v mno­hých odvet­viach mate­ma­ti­ky, vedy a ume­nia. Základ­ným prin­cí­pom symet­rie je rov­na­kosť, pri­čom sa nie­čo pova­žu­je za symet­ric­ké, ak exis­tu­je neja­ká ope­rá­cia, kto­rá ho nezme­ní. Táto ope­rá­cia môže zahŕňať oto­če­nie, zrkad­le­nie, posu­nu­tie ale­bo iné trans­for­má­cie, kto­ré zacho­vá­va­jú rov­na­ký tvar ale­bo vzor. Ume­nie čas­to využí­va symet­riu na dosia­hnu­tie este­tic­ké­ho doj­mu. Pra­vi­del­né vzo­ry, symet­ric­ké kom­po­zí­cie a vyvá­že­né štruk­tú­ry sú prí­kla­dy využi­tia symet­rie v ume­ní. V mate­ma­ti­ke môže symet­ria odrá­žať rov­na­kosť vzhľa­dom k osi, bodu ale­bo iným geomet­ric­kým trans­for­má­ciám. Prí­ro­da je plná symet­rií, od štruk­túr kve­tov a špi­rá­lo­vých ulít po symet­ric­ké tva­ry sne­ho­vých vlo­čiek. Symet­ria prí­ro­dy čas­to vzni­ká v dôsled­ku opti­mál­ne­ho uspo­ria­da­nia a ras­tu, aby sa dosiah­la efek­tív­nosť a har­mo­nic­ký vzhľad. V nie­kto­rých ved­ných dis­cip­lí­nach, ako naprí­klad v mole­ku­lár­nej bio­ló­gii, symet­ria hrá kľú­čo­vú úlo­hu pri pocho­pe­ní uspo­ria­da­nia a inte­rak­cií mole­kúl a bio­lo­gic­kých štruk­túr. V oblas­ti fyzi­ky hrá symet­ria dôle­ži­tú úlo­hu, naprí­klad v teórii rela­ti­vi­ty ale­bo v kvan­to­vej fyzi­ke. Nie­kto­ré záko­ni­tos­ti prí­ro­dy sa zda­jú byť symet­ric­ké vzhľa­dom na urči­té transformácie.


Sym­met­ry is a con­cept that appe­ars in many bran­ches of mat­he­ma­tics, scien­ce, and art. The fun­da­men­tal prin­cip­le of sym­met­ry is equ­ali­ty, whe­re­in somet­hing is con­si­de­red sym­met­ri­cal if the­re exists an ope­ra­ti­on that does not chan­ge it. This ope­ra­ti­on may invol­ve rota­ti­on, ref­lec­ti­on, trans­la­ti­on, or other trans­for­ma­ti­ons that pre­ser­ve the same sha­pe or pat­tern. Art often emplo­ys sym­met­ry to achie­ve an aest­he­tic impres­si­on. Regu­lar pat­terns, sym­met­ri­cal com­po­si­ti­ons, and balan­ced struc­tu­res are exam­ples of using sym­met­ry in art. In mat­he­ma­tics, sym­met­ry can ref­lect equ­ali­ty con­cer­ning an axis, point, or other geomet­ric trans­for­ma­ti­ons. Natu­re is full of sym­met­ries, from the struc­tu­res of flo­wers and spi­ral shells to the sym­met­ri­cal sha­pes of sno­wf­la­kes. The sym­met­ry in natu­re often ari­ses from opti­mal arran­ge­ment and gro­wth to achie­ve effi­cien­cy and a har­mo­ni­ous appe­a­ran­ce. In some scien­ti­fic dis­cip­li­nes, such as mole­cu­lar bio­lo­gy, sym­met­ry pla­ys a cru­cial role in unders­tan­ding the arran­ge­ment and inte­rac­ti­ons of mole­cu­les and bio­lo­gi­cal struc­tu­res. In phy­sics, sym­met­ry is essen­tial, for exam­ple, in the the­ory of rela­ti­vi­ty or quan­tum phy­sics. Some laws of natu­re appe­ar to be sym­met­ri­cal con­cer­ning spe­ci­fic transformations.


Use Facebook to Comment on this Post