2008, Časová línia, Cichlidy, Malawi cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Aulonocara sp. Fire Fish

Hits: 11324

Zaujímavá, krásna aulonokara, ktorá sa vyskytuje občas aj pod názvom „Red Dragon“ – červený drak. Fire fish znamená ohnivá ryba. Samci sú skutočne vďaka sfarbeniu ohnivý pri kŕmení bohatou stravou na karotén. Ide o šľachtenú formu, ešte nie celkom ustálenú. Veľmi by ma zaujímalo, z čoho, z akých druhov ten druh alebo forma vznikla. Trúfam si povedať, že v tom hrá úlohu A. jacobfreibergi. Ja som kupoval svoje firefishky z dvoch zdrojov. Jeden bol nemenovaný bratislavský zdroj a druhým bol Imro Fuljer. Obe sa sfarbením trochu líšili, časom sa sfarbenie oboch zdrojov homogenizovalo. Vysvetľujem si to iným kŕmením. Bratislavský zdroj však obsahoval aj ryby šedé, takpovediac na pohľad niečo iné ako firefishky. Tak ako je to pri mnohých iných aulonokarách, kde je samička menej výrazná ako samec. Medzi firefishkami sa mi vyskytli aj samce neoranžové, ale farebné.

Som presvedčený o tom, že pri firefishkách veľmi ich sfarbenie závisí na ich výžive. Podiel červeného farbiva – karotenoidov je iste veľmi potrebný pre výskyt červeno-oranžového ohnivé sfarbenia týchto rýb. Ja ich nekŕmim žiabronôžkou ani cyklopom, preto nemám ryby také žeravé. Som presvedčený aj o tom, že v normálnej nádrži bežného akvaristu (nie v chovni), bude najfarebnejší dominantný samec. V nádrži, kde sa vyskytuje veľa rýb tohto druhu, prípadne iného sa narúša etologický prejav dominantného samca a vôbec celej osádky a vtedy sú krásne vyfarbené aj iné samce. Voči mbuna cichlidám sa prejavujú firefishky zmierlivo. Medzi sebou sa občas klbčia, čo ma celkom prekvapilo. Dokonca som zaznamenal viaceré úhyny. Registrujem formy: Ice blue, Dragoon Blood, Red Orchidee, Iceberg.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Morfológia rýb

Hits: 11888

Telo rýb tvorí hlava, trup, chvost. Chrbtová časť sa pomenúva odborne dorzálnou a brušná časť ventrálnou. Tvarom tela sa ryby prispôsobujú prúdeniu vody, na ktorý sú v prírode adaptované hydrodynamicky. Niektoré majú tvar z bokov sploštený: Pterophyllum (skaláre), Symphysodon (terčovce), iné sú šťukovitého tvaru – kaprozúbky. Sploštené telo je prispôsobenie na viac-menej stojacu vodu a vysokú, hustú trávovitú vegetáciu. Samozrejme svoju úlohu hrá evolúcia a genetická výbava. Druhy vyslovene prúdnicového tvaru sú často dravce. Druhy, ktoré nemajú nejakú časť tela zvýraznenú pochádzajú obyčajne z hlbokých vôd väčších jazier – v takomto prípade aj ich plutvy nie sú schopné zabezpečiť ideálne plávanie. Plutvy majú ryby párové – brušné a prsné a nepárové – chvostová a chrbtová, ritná, prípadne tuková. Aj ústami sa ryby prispôsobujú svojmu životnému prostrediu. Dravé ryby majú ústnu dutinu značne ozubenú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podobe piestov mlynského kolesa. Horné ústa smerujúce nahor majú druhy chytajúce vodný hmyz, a druhy prijímajúce potravu najmä z hladiny. Vodorovne stavané ústa – koncové ústa sú najbežnejšie, ale druhy spodnej časti vodného stĺpca, dnové ryby majú často spodné ústa – napr. Corydoras, Brochis – pancierniky, sumčeky, nožovce, číky. Aj tvar gonopódia – samčieho pohlavného orgánu živorodiek patrí medzi určovacie znaky. Podobne mečík, ktorý sa vyvíja samcom rodu Xiphophorus. Je to vlastne predĺženie chvostovej plutvy, začína vyrastať samcom pri dospievaní, prípadne pri zmene pohlavia. Pre ryby je bočná čiara veľmi dôležitým orgánom, a je v živočíšnej ríši ojedinelý. Mnoho jej funkcií je ešte opradených tajomstvom, ale každopádne ryba sa pomocou nej dokáže orientovať, cítiť nebezpečenstvo. Oslepená ryba sa orientuje a pláva bez zaváhania vďaka bočnej čiare. Čeľaď Cichlideae sa vyznačuje dvoma bočnými čiarami. Meristické znaky hovoria o počte lúčov v plutvách, počte šupín, ktoré opisuje vzorec. Tento je druhovo špecifický.

Ryby oplývajú väčšinou monokulárnym videním. Existujú však aj druhy, ktoré sa tešia binokulárnemu videniu ako aj človek. Monokulárne videnie limituje ich pohľad na okolie, inak tieto druhy skladajú obraz. Ak takáto ryba chce vnímať svoju korisť zrakom, musí k nej pristupovať zboku. Vysvetlím to zrejme na človeku bližšom príklade – predstavte si králika – ak je ústami otočený ku vám – pozerá sa nabok – pred seba nevidí, ak vás chce vidieť – musí otočiť hlavu o 90°. Ryby nemajú slzné žľazy ani očné viečka – zavrieť oči nedokážu, ani plakať.

Sfarbenie rýb závisí najmä od podmienok prostredia, správania a režimu dňa a noci. Ryby hrajú rôznymi farbami, vyskytujú sa vo všetkých farbách, napriek to, ja by som povedal vďaka nedostatku svetla. Predsa len do vody prenikne menej slnečného svitu ako na suchú zem. Ryby dokážu svoju farbu aj zmeniť, čo môžeme aj my pozorovať vo svojom akváriu – je to však druhovo špecifické. Nočné sfarbenie môže byť teda odlišné od toho denného. Obyčajne vtedy stráca kontrast a ryby majú celkovo tmavšie farby. Niekedy je zmena tak veľká, že ryby si občas začínajúci akvarista pomýli. Podobne dokážu ryby meniť farbu pri chorobe – avšak vtedy nemusí isť len o stmavnutie, ale aj o vyblednutie. Krajšie a kontrastnejšie sfarbenie má ryba počas rozmnožovania, keď je v kondícii, pri predvádzaní v skupine, pred partnerkami apod., ak nie je stresovaná. Sfarbenie závisí aj od veku – mladé jedince sú často rovnako sfarbené, ale pri dospievaní sa dajme tomu samce sfarbia inak a samičky zostanú viac-menej rovnaké. Na sfarbenie rýb (napokon aj iných živočíchov) má vplyv potrava. Je zaujímavé, že sladká paprika, ktorá obsahuje množstvo prírodného farbiva karoténu sa používa na vyfarbenie kresby rýb.

Upozorniť by som chcel najmä na to, že ryby ktoré sú v akvaristických obchodoch nie sú sfarbené tak dobre, ako v prírode, alebo po dlhšej dobe u akvaristu. Dôvod je prozaický, v obchode, na verejnosti sú pod neustálym stresom. Takže, ak ste niekedy sklamaní, keď sa pozriete do literatúry a zapáči sa vám nejaký druh, ktorý potom v obchode vôbec nevyzerá tak pekne, vedzte, že ak mu poskytnete kvalitné podmienky, onedlho sa zafarbí do krásy. Naopak, mnohokrát sa vám veľmi páčia ryby, ktoré si kúpite a časom stratia pôvodné farby. V horšom prípade boli napichané nejakým farbivom, alebo boli „dopované“ nejakým krmivom, ktoré obsahovali vysoké dávky farbív. Napr. astaxantínu, alebo karoténu. Samozrejme, niekedy nejde o nič zlé, len o zmenu sfarbenia vplyvom inej výživy. Napokon pri správnom kŕmení možno naopak dosiahnuť farby, aké ste predtým na svojich rybách nepozorovali.

Pohlavný dimorfizmus

Niektoré druhy rýb sa vyznačujú väčšími vonkajšími telesnými rozdielmi, iné menej, a niektoré vôbec, každopádne pohlavia sa rozlišujú inými vnútornými telesnými rozdielmi. Medzi vonkajšie rozdiely patrí najmä sfarbenie. Samce sú takmer vždy prenikavejšie sfarbené, ich kresba je bohatšia, kontrastnejšia. Pri niektorých druhoch, napr. neónke červenej, terčovcoch, skalároch je sfarbenie oboch pohlaví takmer totožné, pri niektorých druhoch sú rozdiely postrehnuteľné, no niektoré druhy prejavujú značné pohlavné rozdiely. Tvarom sa nejako výrazne ryby pohlavne obyčajne nelíšia. Na druhej strane z hľadiska rozlišovania je sfarbenie častokrát ťažko posúditeľné a tvar plutiev, celého tela je determinujúcejší. V prípadoch, kedy sa vzájomne pohlavia odlišujú tvarom, napr. tvarom plutiev, dĺžkou tela, tvarom úst, bruška apod. je veľmi veľa, sú však ťažšie identifikovateľné, pretože rozdiely sú častokrát len jemné, ale sú jednoznačnejšie ako sfarbenie. Samičky majú často zadné plutvy oblejšie, samčekovia ich majú hranatejšie, niekedy sa na nich vyskytuje škvrna. Samičky majú zvyčajne oblejšie, plnšie bruško ako samce. Chrbtová plutva samcov je rovnako obyčajne mohutnejšia, kontrastnejšia. Samce sú silnejšie, zvyčajne dorastajú do väčších dĺžok. Značný dimorfizmus sa prejavuje u pávích očiek – Poecilia reticulata, kde sú obe pohlavia veľmi rozdielne tvarom celého tela aj sfarbením. Samce sú v tomto prípade menšie, štíhlejšie a oveľa farebnejšie, samičky sú neraz celkom bez farby.

Use Facebook to Comment on this Post