Abstrakt
Príspevok predstavuje možnosti bezpečného a efektívneho zdieľania priestorových údajov medzi organizáciami prostredníctvom technológií ArcGIS Online, ArcGIS Enterprise a ArcGIS Hub. Opisuje viacúrovňový model spolupráce zahŕňajúci zdieľané položky, skupiny, partnerskú a distribuovanú spoluprácu. Zdôrazňuje interoperabilitu, správu prístupových práv, opakované využívanie údajov a integráciu otvorených dátových katalógov prostredníctvom štandardov DCAT-AP a OGC. Praktické príklady z Bratislavy, Trnavského samosprávneho kraja, Košíc a Ružinova dokumentujú využitie GIS pri správe infraštruktúry, evidencii parkovania, participácii verejnosti a orchestrácii dátových tokov. Riešenia umožňujú prepájanie interných a verejných systémov, synchronizáciu údajov a koordinovanú medziinštitucionálnu spoluprácu. Zdieľanie geodát predstavuje základný predpoklad budovania udržateľnej priestorovej dátovej infraštruktúry a efektívnejšieho rozhodovania verejnej správy.
Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.
V prostredí samospráv, verejných inštitúcií a regionálnych organizácií nadobúda zdieľanie priestorových údajov čoraz väčší význam. Rastúci objem dát, tlak na efektívnejšie rozhodovanie, potreba transparentnosti aj požiadavka rýchlo reagovať pri riešení územných, dopravných, environmentálnych či prevádzkových tém vedú k tomu, že izolované dátové ostrovy prestávajú byť udržateľné. Príspevok Martina Mikuša sa zameral práve na túto problematiku a ukázal, že budúcnosť GIS je postavená na tvorbe a správe dát v rámci jednej organizácie, ale aj na ich bezpečnom, riadenom a opakovane využiteľnom zdieľaní naprieč inštitúciami. Zdieľanie a spolupráca patria medzi základné predpoklady riešenia aj v pre mestá. Avšak aj, regióny, štátne inštitúcie sa usilujú budovať prostredie, ktoré je udržateľné, transparentné, odolné, obývateľné, zdravé a inovatívne. Dôležitým motívom prezentácie bola myšlienka opätovného použitia údajov. Publikujú sa dáta a zároveň sa vytvára prostredie, v ktorom sa pripravené, spravované a overené údaje používajú vo viacerých aplikáciách, procesoch a rozhodovacích úlohách. Takýto prístup znižuje duplicitu, obmedzuje riziko nekonzistencie a posilňuje dôveru v to, že rôzni používatelia pracujú s rovnakým zdrojom informácií.
Prezentácia ukázala, že zdieľanie a spoluprácu možno chápať ako viacvrstvový architektonický model. Základ tvoria zdieľané položky, obsah, ktorý môže byť otvorený alebo zabezpečený a ktorý je možné opakovane využívať v rôznych prostrediach. Nad touto úrovňou sa nachádzajú skupiny, ktoré prepájajú ľudí a obsah a vytvárajú dátové priestory na spoločnú prácu. Vyššiu úroveň predstavuje partnerská spolupráca medzi organizáciami a napokon distribuovaná spolupráca, ktorá prepája celé portály a umožňuje systematické zdieľanie aj správu obsahu vo väčšom rozsahu. Takéto rozlíšenie je dôležité, pretože rôzne situácie si vyžadujú odlišný model dôvery, bezpečnosti a prevádzkového nastavenia.
Zaujímavou časťou príspevku bolo predstavenie implementačných vzorov. Autor rozlíšil otvorené dáta, ekosystémy, integrované systémy a iniciatívy spolupráce. Otvorené dáta predstavujú model, v ktorom organizácia sprístupňuje obsah širšiemu okruhu používateľov. Ekosystémy zdôrazňujú prepojenie komunít, ľudí a obsahu. Integrované systémy sú zamerané na užšiu spoluprácu partnerov a na prepojenie obsahu s internými procesmi a používateľmi dát. Iniciatívy spolupráce stavajú na aktívnom zapojení komunít a na vytváraní prostredia, v ktorom informácie prúdia medzi viacerými aktérmi. Tieto vzory ukazujú, že spolupráca v GIS nemá len jednu podobu, ale môže sa prispôsobiť konkrétnemu účelu, typu údajov aj organizačnému kontextu.
Veľmi názorne bola vysvetlená aj gradácia samotného zdieľania položiek. Obsah môže zostať súkromný, môže byť zdieľaný v skupinách, v rámci celej organizácie alebo s verejnosťou. S touto škálou úzko súvisí rovnováha medzi bezpečnosťou a distribúciou. Čím širší je okruh používateľov, tým dôležitejšie je presne nastaviť oprávnenia, pravidlá editácie, vlastníctvo dát a spôsob publikovania. Partnerská spolupráca prepája dve organizácie cez spoločný priestor, v ktorom možno zdieľať a upravovať obsah. Distribuovaná spoluprácae ešte ďalej, pretože prepája celé portály a vytvára robustnejší rámec na výmenu dát, služieb a obsahu medzi viacerými prevádzkovými prostrediami.e o veľmi dôležitý model najmä tam, kde existuje potreba odlíšiť interné a verejné prostredie, ale zároveň medzi nimi zachovať kontrolované väzby.
V oblasti otvorených dát bol predstavený portál opendata.trnava-vuc.sk . Riešenie využíva natívny katalóg otvorených dát, tvorbu lokálneho katalógu otvorených dát, napojenie na data.slovensko.sk prostredníctvom DCAT, poskytovanie OGC služieb a poskytovanie služieb do RPI (Registra priestorových informácií). Súčasťou riešenia je aj technologický tok medzi ArcGIS Online, ArcGIS Hubom, feedom DCAT-AP, doplnkovým skriptom a štandardom DCAT-AP-SK, teda slovenskou úpravou európskeho štandardu na opis datasetov v dátových katalógoch. Ďalším príkladom bol portál opendata.kosice.sk, kde sa okrem katalógu datasetov prezentujú aj aplikácie na prácu s dátami, analytické vrstvy a územný plán. Významnú časť tvorili aj príklady iniciatív spolupráce. Platforma podnety.ruzinov.sk slúži na nahlasovanie podnetov verejnosťou, zobrazuje prehľadovú mapu aktuálneho riešenia, zasiela e-mailové notifikácie občanom a zároveň je prepojená s internými procesmi samosprávy.e o dobrý príklad toho, ako možno priestorové údaje a mapové rozhrania využiť ako komunikačný most medzi verejnosťou a úradom. GIS tu je aj procesným a komunikačným nástrojom.
V kategórii integrovaných systémov bola predstavená orchestrácia dát v Trnavskom samosprávnom kraji. Zahŕňa systém evidencie pre úrad kraja, vlastný zber dát pomocou dronu, napojenie na databázu eVUC, tok dát zo sčítačov cyklistickej dopravy, aplikácie pre interných pracovníkov, viacúrovňové zdieľanie na úrade aj partnerskú spoluprácu s ostatnými vyššími územnými celkami. Tento príklad ukazuje, že spolupráca v GIS môže mať podobu skutočnej dátovej orchestrácie, kde sa prepájajú rôzne zdroje, typy používateľov aj režimy prístupu do jedného koordinovaného rámca. Pri príprave dát pre data.bratislava.sk prezentácia predstavila zdieľanie datasetov formou referencovania lokálnej databázy v prostredí ArcGIS Hub, prenos konfigurácie zo Site do Hubu, pohľad na vrstvy medzi prostrediami ArcGIS Online, ArcGIS Hub a ArcGIS Enterprise a možnosť využitia distribuovanej spolupráce medzi verejným a interným portálom. Tento model je zaujímavý tým, že ukazuje praktickú cestu, ako prepájať interné dátové prostredie s verejnou publikačnou vrstvou pri zachovaní architektonického oddelenia oboch prostredí.
Ďalší praktický príklad predstavovala evidencia parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na úrovni mesta. Riešenie stojí na spolupráci medzi Magistrátom a mestskými časťami, pričom existuje spoločná vrstva na editáciu parkovacích boxov, materská vrstva na magistráte a samostatné pohľady pre jednotlivé mestské časti. Dáta sa navyše pravidelne synchronizujú so systémom PAAS. Technické siete Bratislava a Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy spoločne udržiavajú aktuálnu vrstvu optickej siete, pričom mestská časť využíva neverejné údaje pre vlastné potreby.e o typ spolupráce, kde je kľúčová dôvera, bezpečnosť, aktuálnosť údajov a presné nastavenie prístupových práv.
Načrtnutý bol aj širší ekosystém spolupráce, do ktorého môžu vstupovať rôzne inštitúcie, napríklad Národné lesnícke centrum, Slovenská agentúra životného prostredia, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Štatistický úrad SR, Slovenská správa ciest, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Letové prevádzkové služby alebo Slovenský vodohospodársky podnik. Schéma architektúry prípravy a poskytovania dát s využitím ArcGIS Hubu a dátového skladu ukázala, že do spoločného rámca možno prepájať mapy, aplikácie, katalógy, projekty, základné referenčné dáta aj ďalší obsah, a to v otvorenom aj zabezpečenom režime.
Príspevok Martina Mikuša priniesol technologický prehľad funkcií a možností platformy, ale aj širšiu koncepciu medziinštitucionálnej spolupráce nad priestorovými údajmi. Skutočná hodnota GIS nevzniká iba tvorbou dát, ale schopnosťou tieto dáta bezpečne, cielene a opakovane využívať medzi ľuďmi, organizáciami a systémami. Práve zdieľanie robí z jednotlivých GIS riešení skutočnú dátovú infraštruktúru, ktorá môže podporovať lepšie riadenie, efektívnejšie procesy aj kvalitnejšie služby pre verejnosť.
Odkazy
In the environment of local governments, public institutions and regional organisations, spatial data sharing is becoming increasingly important. The growing volume of data, pressure for more effective decision-making, the need for transparency, and the requirement to respond quickly when addressing spatial planning, transport, environmental or operational issues mean that isolated data silos are no longer sustainable. Martin Mikuš’s presentation focused precisely on this topic and demonstrated that the future of GIS lies not only in creating and managing data within a single organisation, but also in sharing it securely, in a controlled manner and in a way that enables repeated use across institutions.
Sharing and collaboration are among the fundamental prerequisites for addressing challenges faced by cities, regions and state institutions seeking to create environments that are sustainable, transparent, resilient, liveable, healthy and innovative. An important theme of the presentation was the concept of data reuse. Data is published while, at the same time, an environment is created in which prepared, managed and verified datasets can be used across multiple applications, processes and decision-making tasks. Such an approach reduces duplication, limits the risk of inconsistency and strengthens confidence that different users are working with the same source of information.
The presentation showed that sharing and collaboration can be understood as a multi-layered architectural model. The foundation consists of shared items – content that may be either open or secured and that can be reused across different environments. Above this level are groups that connect people and content and create data spaces for collaborative work. A higher level is represented by partnered collaboration between organisations, followed by distributed collaboration, which connects entire portals and enables systematic sharing and management of content on a larger scale. This distinction is important because different situations require different models of trust, security and operational configuration.
An interesting part of the presentation was the introduction of implementation patterns. The author distinguished between open data, ecosystems, integrated systems and collaboration initiatives. Open data represents a model in which an organisation makes content available to a wider group of users. Ecosystems emphasise connections between communities, people and content. Integrated systems focus on closer cooperation between partners and on linking content with internal processes and data users. Collaboration initiatives are based on the active involvement of communities and on creating an environment in which information flows between multiple stakeholders. These patterns demonstrate that collaboration in GIS does not have a single form, but can be adapted to a particular purpose, type of data and organisational context.
The gradation of item sharing was also explained very clearly. Content may remain private, be shared within groups, across an entire organisation or with the public. This scale is closely related to the balance between security and distribution. The wider the group of users, the more important it becomes to precisely configure permissions, editing rules, data ownership and publishing methods. Partnered collaboration connects two organisations through a shared workspace in which content can be shared and edited. Distributed collaboration goes even further by connecting entire portals and creating a more robust framework for exchanging data, services and content between multiple operational environments. This is a particularly important model where internal and public environments need to remain separated while controlled links between them must nevertheless be maintained.
In the area of open data, the opendata.trnava-vuc.sk portal was presented. The solution uses a native open data catalogue, the creation of a local open data catalogue, integration with data.slovensko.sk through DCAT, the provision of OGC services and the provision of services to the RPI (Spatial Information Register). The solution also includes a technological workflow between ArcGIS Online, ArcGIS Hub, a DCAT-AP feed, an additional script and the DCAT-AP-SK standard, which is the Slovak adaptation of the European standard for describing datasets in data catalogues. Another example was the opendata.kosice.sk portal, where, in addition to a dataset catalogue, applications for working with data, analytical layers and the spatial plan are also presented. A significant part of the presentation was devoted to examples of collaboration initiatives. The podnety.ruzinov.sk platform allows the public to report issues, displays an overview map of cases currently being handled, sends e-mail notifications to residents and is simultaneously linked to the municipality’s internal processes. It is a good example of how spatial data and map interfaces can serve as a communication bridge between the public and the local authority. In this case, GIS is both a process-management and communication tool.
Within the category of integrated systems, data orchestration in the Trnava Self-Governing Region was presented. It includes a record-keeping system for the regional authority, its own data collection using drones, integration with the eVUC database, data flows from bicycle traffic counters, applications for internal staff, multi-level sharing within the authority, and partnered collaboration with other self-governing regions. This example shows that GIS collaboration can take the form of genuine data orchestration, in which different sources, user types and access regimes are interconnected within a single coordinated framework. In the context of preparing data for data.bratislava.sk, the presentation demonstrated dataset sharing through referencing a local database within ArcGIS Hub, transferring configuration from Site to Hub, viewing layers across ArcGIS Online, ArcGIS Hub and ArcGIS Enterprise environments, and the possibility of using distributed collaboration between a public and an internal portal. This model is particularly interesting because it demonstrates a practical way of connecting an internal data environment with a public publishing layer while preserving the architectural separation of both environments. Another practical example involved the register of parking spaces for persons with severe disabilities at city level. The solution is based on cooperation between the City Hall and individual city districts. It includes a shared layer for editing parking spaces, a master layer maintained by the City Hall and separate views for individual city districts. The data is also regularly synchronised with the PAAS system. Technical Networks Bratislava and the City of Bratislava jointly maintain an up-to-date fibre-optic network layer, while a city district uses non-public data for its own purposes. This represents a type of collaboration in which trust, security, data currency and precise configuration of access rights are crucial.
A broader collaboration ecosystem was also outlined, involving various institutions such as the National Forest Centre, the Slovak Environment Agency, the State Geological Institute of Dionýz Štúr, the Statistical Office of the Slovak Republic, the Slovak Road Administration, the Soil Science and Conservation Research Institute, Air Traffic Services of the Slovak Republic and the Slovak Water Management Enterprise. The architecture for preparing and providing data using ArcGIS Hub and a data warehouse demonstrated that maps, applications, catalogues, projects, fundamental reference datasets and other content can all be integrated into a common framework, in both open and secured modes.
Martin Mikuš’s presentation provided not only a technological overview of the platform’s functions and capabilities, but also a broader concept of inter-institutional collaboration based on spatial data. The true value of GIS does not arise solely from creating data, but from the ability to use that data securely, purposefully and repeatedly across people, organisations and systems. It is precisely sharing that transforms individual GIS solutions into genuine data infrastructure capable of supporting better governance, more efficient processes and higher-quality public services.