2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

skala
Hits: 3386

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.

Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Výživa, Živočíchy

Octové mikry – veľmi drobné krmivo vhodné aj pre najmenšie ryby

skala
Hits: 13942

Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé bio­lo­gic­ky pat­rí medzi hlís­ti­ce a medzi Nema­to­da. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 8 – 10 dní zdvad­sať­ná­so­bí (Petr Novák). Roz­mno­žu­je sa v pomer­ne veľ­kých množ­stvách, aj keď ich veľ­kosť ich pre­dur­ču­je ku kŕme­niu pote­ru a men­ších rýb, napr. bojov­níc, neóniek. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Pou­žiť môže­me aj jablč­ný ocot, prí­pad­ne kvas­ný ocot. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka, bros­ky­ne ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto ovo­cie roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Také­ho sub­strá­tu nesmie byť veľa, inak začne fľa­ša kva­siť. Mik­ry nesmú byť zatvo­re­né, do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvory.

Časom sa teku­tý obsah vyčí­ri a my môže­me pozo­ro­vať obla­ky mikier vzná­ša­jú­cich sa vo fľa­ši. Mik­ry sú dob­re vidi­teľ­né, keď do fľa­še poze­rá­me pro­ti svet­lu. Prí­pad­ne ak na ne svie­ti­me bodo­vým svet­lom bater­ky. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako ​“oby­čaj­né” mik­ry. Nie sú vhod­né ani naj­jem­nej­šie sitá dostup­né pre vír­ni­ky, cyk­lo­py apod. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm.

Skr­mo­va­nie octo­vých mikier je prob­lém. Robím to tak, že mik­ry zle­jem do fľa­še, kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé fľa­še, kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to fľa­še mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET fľa­še s kul­tú­rou. Obsah kul­tú­ry vydr­ží veľ­mi dlho, aj 2 – 3 roky. Občas vyme­ním PET fla­šu. Podob­ný, ale rých­lej­ší postup je, ak máme tzv. U‑skúmavku.

Tur­bat­rix ace­ti, also kno­wn as vine­gar eels, bio­lo­gi­cal­ly belo­ngs to the group of roun­dworms and to the Nema­to­da phy­lum. At room tem­pe­ra­tu­re, they live for an ave­ra­ge of 55 days, whi­le at low tem­pe­ra­tu­res, they can sur­vi­ve up to 10 months. Under favo­rab­le con­di­ti­ons, the vine­gar eel cul­tu­re can mul­tip­ly twen­ty­fold in 8 – 10 days (Petr Novák). They repro­du­ce in rela­ti­ve­ly lar­ge quan­ti­ties, alt­hough the­ir size makes them suitab­le for fee­ding fry and small fish, such as bet­tas and neon tetras. We can cul­tu­re them, for exam­ple, in PET bott­les, whe­re vine­gar is mixed with water in a 1:1 ratio. App­le cider vine­gar or fer­men­ted vine­gar can also be used. We add a small amount of app­le, peach, or other fru­it to the vine­gar. Ide­al­ly, this fru­it should be blen­ded into a pulp using a blen­der. The sub­stra­te should not be too much, or else the bott­le will start to fer­ment. The cul­tu­re should not be sea­led tight­ly; I recom­mend dril­ling small holes in the caps.

Over time, the liqu­id con­tent will beco­me cle­ar, and we can obser­ve clouds of vine­gar eels flo­ating in the bott­le. The vine­gar eels are well visib­le when we look into the bott­le against the light or shi­ne a flash­light on them. Vine­gar eels are very fine feed, even finer than ​“regu­lar” mic­ro­worms. The finest avai­lab­le sie­ves for roti­fers, cope­pods, etc., are not suitab­le for suc­cess­ful strai­ning; a mesh size of 5 μm is required.

Fee­ding vine­gar eels is a chal­len­ge. I do it by pou­ring them into a bott­le with a neck that can be sea­led from the insi­de, for exam­ple, with cot­ton, cloth, or fil­ter mate­rial. Ordi­na­ry wine bott­les with a more or less straight, nar­row neck are ide­al for vine­gar eels. I pour the vine­gar eels into this bott­le up to the nar­ro­wed point, seal it, and then pour in fresh cold water. Vine­gar eels are anti-​gravitational and tend to move towards cle­a­ner water. Wit­hin 24 hours, the majo­ri­ty of the­se small orga­nisms will be strai­ned into the cle­an water. I extract them from this using a syrin­ge or sim­ply pour them out and feed them to fish. The sub­stra­te that was under the seal is then pou­red back into the PET bott­le with the cul­tu­re. The cul­tu­re con­tent can last for a very long time, up to 2 – 3 years. I occa­si­onal­ly repla­ce the PET bott­le. A simi­lar but fas­ter met­hod is if we have a so-​called U‑tube.

Tur­bat­rix ace­ti, auch bekannt als Essi­gäl­chen, gehört bio­lo­gisch zur Grup­pe der Faden­wür­mer und zum Stamm der Nema­to­den. Bei Raum­tem­pe­ra­tur leben sie durch­schnitt­lich 55 Tage, wäh­rend sie bei nied­ri­gen Tem­pe­ra­tu­ren bis zu 10 Mona­te über­le­ben kön­nen. Unter güns­ti­gen Bedin­gun­gen kann sich die Essi­gäl­chen­kul­tur in 8 – 10 Tagen um das Zwan­zig­fa­che ver­meh­ren (Petr Novák). Sie ver­meh­ren sich in rela­tiv gro­ßen Men­gen, obwohl ihre Größe sie für die Füt­te­rung von Laich und kle­i­nen Fis­chen wie Kampf­fis­chen und Neon­fis­chen gee­ig­net macht. Wir kön­nen sie zum Beis­piel in PET-​Flaschen züch­ten, in denen Essig mit Was­ser im Ver­hält­nis 1:1 gemischt wird. Es kann auch Apfe­les­sig oder fer­men­tier­ter Essig ver­wen­det wer­den. Wir fügen dem Essig eine kle­i­ne Men­ge Apfel, Pfir­sich oder ande­res Obst hin­zu. Ide­a­ler­we­i­se soll­te die­ses Obst in einem Mixer zu einem Brei püriert wer­den. Der Sub­strat soll­te nicht zu viel sein, sonst fängt die Flas­che an zu gären. Die Kul­tur soll­te nicht fest versch­los­sen sein; Ich emp­feh­le, kle­i­ne Löcher in die Dec­kel zu bohren.

Im Lau­fe der Zeit wird der Flüs­sig­ke­its­ge­halt klar, und wir kön­nen Wol­ken von Essi­gäl­chen beobach­ten, die in der Flas­che sch­wim­men. Die Essi­gäl­chen sind gut sicht­bar, wenn wir gegen das Licht in die Flas­che schau­en oder eine Tas­chen­lam­pe darauf rich­ten. Essi­gäl­chen sind sehr fei­ne Nahrung, noch fei­ner als ​“nor­ma­le” Mik­ro­wür­mer. Die feins­ten ver­füg­ba­ren Sie­be für Ruder­fu­ßk­reb­se, Ruder­fu­ßk­reb­se usw. sind nicht für eine erfolg­re­i­che Fil­tra­ti­on gee­ig­net; Eine Mas­chen­we­i­te von 5 μm ist erforderlich.

Die Füt­te­rung von Essi­gäl­chen ist eine Heraus­for­de­rung. Ich mache es, indem ich sie in eine Flas­che mit einem Hals gie­ße, der von innen abge­dich­tet wer­den kann, zum Beis­piel mit Bau­mwol­le, Stoff oder Fil­ter­ma­te­rial. Gewöhn­li­che Wein­flas­chen mit einem mehr oder weni­ger gera­den, sch­ma­len Hals eig­nen sich ide­al für Essi­gäl­chen. Ich gie­ße die Essi­gäl­chen in die­se Flas­che bis zum vereng­ten Punkt, versch­lie­ße sie und gie­ße dann fris­ches kal­tes Was­ser hine­in. Essi­gäl­chen sind antig­ra­vi­ta­ti­ons­fä­hig und neigen dazu, sich in sau­be­re­res Was­ser zu bewe­gen. Inner­halb von 24 Stun­den wer­den die meis­ten die­ser kle­i­nen Orga­nis­men in das sau­be­re Was­ser fil­triert. Ich entneh­me sie mit einer Sprit­ze oder gie­ße sie ein­fach aus und füt­te­re sie den Fis­chen. Das Sub­strat, das unter der Abdich­tung war, wird dann zurück in die PET-​Flasche mit der Kul­tur gegos­sen. Der Kul­tu­rin­halt kann sehr lan­ge hal­ten, bis zu 2 – 3 Jah­ren. Ich erset­ze gele­gen­tlich die PET-​Flasche. Eine ähn­li­che, aber schnel­le­re Met­ho­de ist, wenn wir einen soge­nann­ten U‑Rohr haben.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, V čase

Leto – obdobie tepla, slnka a dozrievania

skala
Hits: 3252

Leto je krás­ne obdo­bie roka, kto­ré nám pri­ná­ša slneč­né lúče a tep­lo, čo zvy­čaj­ne evo­ku­je pocit slo­bo­dy. Prí­ro­da vte­dy oplý­va bohat­stvom farieb, vôní a chu­tí. Tep­lé poča­sie láka von. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy na stro­moch, polia sa zafar­bu­jú do zla­tis­ta a kve­ty kvit­nú vo všet­kých mož­ných far­bách. Záh­ra­dy sú plné živo­ta, a to nie­len kvô­li rast­li­nám, ale aj kvô­li roz­ma­ni­té­mu hmy­zu a spe­vu vtá­kov. Leto je obdo­bím, kedy prí­ro­da vyze­rá, cíti sa a znie inak. Leto nám ponú­ka prí­le­ži­tosť ochut­nať čerstvé bobu­le, slad­ké meló­ny, šťav­na­té bros­ky­ne a mno­ho ďal­ších lahô­dok, kto­ré nám prí­ro­da dáva. Ovo­cie a zele­ni­na dozrie­va­jú na sln­ku, zís­ka­va­jú plnú chuť a vôňu, a ponú­ka­jú nám záži­tok pre zmysly. 

Leto je tiež obdo­bím aktív­nych dovo­le­niek a zážit­kov. Ľudia vyhľa­dá­va­jú prí­le­ži­tos­ti na ces­to­va­nie, kem­po­va­nie, výle­ty a obja­vo­va­nie nových miest. Prí­rod­né sce­né­rie, his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne podu­ja­tia sa stá­va­jú mies­tom dob­ro­druž­stva a pozná­va­nia. Avšak, let­né obdo­bie pri­ná­ša aj výzvy, naj­mä v oblas­ti ochra­ny pred sln­kom a udr­žia­va­nia hyd­ra­tá­cie. Je dôle­ži­té chrá­niť svo­ju pokož­ku pred nad­mer­ným slneč­ným žia­re­ním, piť dosť vody a sta­rost­li­vo sa sta­rať o svo­je zdra­vie v teple.

Sum­mer is a beau­ti­ful time of the year that brings us suns­hi­ne and warmth, typi­cal­ly evo­king a sen­se of fre­e­dom. Natu­re flou­ris­hes with a wealth of colors, scents, and fla­vors during this sea­son. The warm weat­her bec­kons us out­do­ors. Fru­its ripen on tre­es, fields take on a gol­den hue, and flo­wers blo­om in a myriad of colors. Gar­dens come ali­ve, not only with plants but also with diver­se insects and the melo­dies of birds. Sum­mer is a time when natu­re looks, feels, and sounds different.

Sum­mer offers us the oppor­tu­ni­ty to tas­te fresh ber­ries, swe­et melons, juicy pea­ches, and many other delights that natu­re pro­vi­des. Fru­its and vege­tab­les ripen in the sun, acqu­iring full fla­vor and aro­ma, offe­ring a sen­so­ry expe­rien­ce. It’s also a sea­son of acti­ve vaca­ti­ons and adven­tu­res. Peop­le seek oppor­tu­ni­ties for tra­vel, cam­ping, excur­si­ons, and explo­ring new pla­ces. Natu­ral lands­ca­pes, his­to­ri­cal land­marks, and cul­tu­ral events beco­me the backd­rop for adven­tu­re and dis­co­ve­ry. Howe­ver, the sum­mer sea­son brings chal­len­ges, espe­cial­ly in terms of sun pro­tec­ti­on and hyd­ra­ti­on. It’s impor­tant to shield your skin from exces­si­ve sun­light, drink enough water, and take care of your health in the heat.

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy

Dreviny

skala
Hits: 17796

Dre­vi­ny sú drev­na­té rast­li­ny, kto­ré majú vyvi­nu­té dre­vo a kôru. Kôra tvo­rí von­kaj­šiu vrstvu a slú­ži na lát­ko­vú výme­nu s von­kaj­ším pro­stre­dím. Dre­vi­ny majú lis­ty. Mno­žia sa pohlav­ne seme­na­mi, ale­bo nepo­hlav­ne odrez­ka­mi, odno­ža­mi apod. Dre­vi­ny majú vyvi­nu­tý tran­s­port vody a živín. Ras­tú do výš­ky a do šír­ky, deje sa bun­ko­vým dele­ním. Sú schop­né adap­tá­cie na pod­mien­ky, sú čas­to súčas­ťou sym­bi­otic­kých vzťa­hov s huba­mi a bak­té­ria­mi. Majú rôz­ne repro­dukč­né stra­té­gie a cykly.

Shrubs are woody plants that have deve­lo­ped wood and bark. The bark forms the outer lay­er and ser­ves for the exchan­ge of sub­stan­ces with the exter­nal envi­ron­ment. Shrubs have lea­ves. They repro­du­ce sexu­al­ly through seeds or ase­xu­al­ly through cut­tings, offs­ho­ots, etc. Shrubs have a deve­lo­ped tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. They grow in height and width through cell divi­si­on. They are capab­le of adap­ting to vari­ous con­di­ti­ons and are often part of sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi and bac­te­ria. They exhi­bit dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies and cycles.

Zoznam dru­hov (28)

  • Acer cam­pes­tre – javor poľný
  • Acer pse­udo­pla­ta­nus – javor horský
  • Alt­ha­ea offi­ci­na­lis – ibiš lekársky
  • Betu­la pen­du­la – bre­za previsnutá
  • Car­pi­nus betu­lus – hrab
  • Cit­rus limon – citrónovvník
  • Cor­nus mas – drienka
  • Cory­lus ave­la­na – lieska
  • Fagus syl­va­ti­ca – buk lesný
  • For­syt­hia sus­pen­sa – zla­tov­ka previsnutá
  • Ging­ko biloba
  • Cha­e­no­me­les japonica
  • Mag­no­lia soulengeana
  • Malus domes­ti­ca – jabloň
  • Picea abies – smrek obyčajný
  • Pinus nig­ra – boro­vi­ca čierna
  • Pinus syl­ves­tris – boro­vi­ca sosna
  • Pla­ta­nus his­pa­ni­ca – pla­tan javorolistý
  • Popu­lus nig­ra – topoľ čierny
  • Pru­nus per­si­ca – broskyňa
  • Ribes nig­rum – ríbez­ľa čierna
  • Ribes san­gu­ine­um – ríbez­ľa červená
  • Rubus fru­ti­co­sus – černica
  • Sam­bu­cus nig­ra – baza čierna
  • Sequ­oia­den­dron gigan­te­um – sek­vo­jo­vec mamutí
  • Syrin­ga vul­ga­ris – orgován
  • Tsu­ga cana­dien­sis pendula
  • Vibur­num rhytidophyllum

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post