Tatry, Krajina, Slovensko, Fotografie

Ždiar

skala
Hits: 3166

Ždiar je okrem iného aj známe lyžiarske stredisko, Bachledova dolina je veľmi známa (). Prvá písomná zbierka o obci je z roku 1590 (zdiar.sk). V tom čase už bola zrejme stálejším sídlom valašských pastierov (vysoke-tatry.info). Zakladateľom  bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom. Podľa ústnej sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline (vysoketatry.com). Neskôr v osídľovaní pokračovali cez Antočovský vrch, Blaščackú, Pavlovskú, Vaverčáckú, Bartušovskú a Monkovú dolinu, ako aj Slodičovský vrch a Príslop. Niektoré, napr. Príslop, z týchto lazov už zanikli. Vzhľadom na životné podmienky v Ždiari, bolo v tejto obci silné vysťahovalectvo. Napr. obyvatelia Liptovskej Tepličky majú svoje aj v Ždiari (vysoke-tatry.info). Obec je rázovitou podtatranskou obcou so špecifickou ľudovou architektúrou, goralským osídlením (zdiar.sk). Časti boli vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (vysoke-tatry.info). V roku 1787 mala obec 120 a 794 obyvateľov. V roku 1918 a 1938 bola obec obsadená poľským vojskom. V súčasnosti má obec 1307 obyvateľov (vysoketatry.com). V obci sa každoročne konajú Goralské folklórne  (wikipedia.sk).

Ždiar is, among other things, a well-known ski resort, and Bachledova dolina is very famous (Peter Kaclík). The first written record of the village dates back to 1590 (zdiar.sk). At that time, it was likely already a more permanent settlement of Wallachian shepherds (vysoke-.info). The founder was František Lužinský, the castellan of the landowners Horvátovci. In the past, residents were engaged in logging, charcoal burning, and shepherding. According to oral tradition, the first settlers settled in Bachledova dolina (vysoketatry.com). Later, the settlement continued through Antočovský vrch, Blaščacká, Pavlovská, Vaverčácká, Bartušovská, and Monková dolina, as well as Slodičovský vrch and Príslop. Some of these pastures, such as Príslop, have already disappeared. Due to living conditions in Ždiar, there was significant emigration from this village. For example, residents of Liptovská Teplička have their roots in Ždiar (vysoke-tatry.info). The village is a distinctive sub-Tatra village with specific folk architecture and Goralian settlement (zdiar.sk). Parts of the village have been declared a cultural reserve of folk architecture (vysoke-tatry.info). In 1787, the village had 120 houses and 794 residents. In 1918 and 1938, the village was occupied by Polish forces. Currently, the village has 1307 residents (vysoketatry.com). The Goralské folklórne slávnosti (Gorals Folklore Festivals) are held in the village annually (wikipedia.sk).

Ždiar je, między innymi, także znanym ośrodkiem narciarskim, a Dolina Bachledova jest bardzo rozpoznawalna (Peter Kaclík). Pierwszy zapis o wsi pochodzi z roku 1590 (zdiar.sk). Wtedy prawdopodobnie była już stałym siedliskiem wołoskich pasterzy (vysoke-tatry.info). Założycielem był František Lužinský, kasztelan ziemi panów Horvátovcov. Mieszkańcy w przeszłości zajmowali się leśnictwem, węgloparowaniem i pasterstwem. Według ustnej tradycji pierwsi osadnicy osiedlili się w Dolinie Bachledovej (vysoketatry.com). Później kontynuowali osiedlanie się przez Górę Antočovską, Blaščacką, Pavlovską, Vaverčácką, Bartušovską, Monkovą Dolinę, a także Górę Slodičovską i Príslop. Niektóre z tych lazów, na przykład Príslop, już zniknęły. Z powodu warunków życia w Ždiarze, w tej wsi było silne emigracyjne osadnictwo. Na przykład mieszkańcy Liptovskiej Teplički mają swoje korzenie także w Ždiarze (vysoke-tatry.info). Miejscowość to jest charakterystyczną wioską podtatranską z specyficzną architekturą ludową, góralską osadą (zdiar.sk). Części wsi zostały uznane za rezerwat architektury ludowej (vysoke-tatry.info). W 1787 roku wieś miała 120 domów i 794 mieszkańców. W latach 1918 i 1938 wieś była okupowana przez wojsko polskie. Obecnie liczy 1307 mieszkańców (vysoketatry.com). W miejscowości corocznie odbywają się Góralskie Festiwale Folklorystyczne (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Vyšné Matiašovce

skala
Hits: 1982

Vyšné Matiašovce sa nachádzajú severovýchodne od Liptovských Matiašoviec, sú ich súčasťou. Táto liptovská obec je zahalená do zelenej krásy, je oázou pokoja. Ležia na úpätí Nízkych Tatier. Spomína sa už od 13. storočia, má sklársku minulosť. Zachovali sa tu tradičné drevenice. Žije tu približne 500 obyvateľov. Vyšné Matiašovce boli samostatnou osadou, ktorá spolu s Nižnými Matiašovcami tvorila pôvodnú dedinu v stredoveku. V roku 1924 došlo k zlúčeniu oboch častí do jednej – Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk). V roku 1828 mali Vyšné Matiašovce 16 obývaných , v ktorých žilo 151 dospelých obyvateľov (spolokseptentrio.sk).

Vyšné Matiašovce is located northeast of Liptovské Matiašovce and is part of it. This village is surrounded by lush greenery and serves as an oasis of peace. It lies at the foot of the Low Tatras. It has been mentioned since the 13th century and has a history of glassmaking. Traditional wooden houses have been preserved here. Approximately 500 people live in the area.

Vyšné Matiašovce was originally a separate settlement, which, together with Nižné Matiašovce, formed the original village during the medieval period. In 1924, both parts were merged into a single municipality – Liptovské Matiašovce. (spolokseptentrio.sk)

In 1828, Vyšné Matiašovce had 16 inhabited houses with 151 adult residents. (spolokseptentrio.sk)

Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Zamkovského chata – vysokohorská chata v Malej Studenej doline

skala
Hits: 2408

Chatu postavil v rokoch 1942 – 1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský (vysoketatry.com). Pochádzal z Levoče. V Tatrách začínal ako nosič na Zbojnícku a Téryho chatu. Absolvoval množstvo výstupov, v rokoch 1929 – 1938 vykonal množstvo ťažkých prvovýstupov. V roku 1934 sa stal horským vodcom I. triedy. V roku 1936 sa stal nájomcom na Téryho chate, po piatich rokoch si postavil vlastnú (horydoly.cz). Cez vojnu poskytovala úkryt politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám. Po znárodnení (zrejme v roku 1948) bol Zamkovský poverený správou Bílikovej chaty. Po niekoľkých týždňov ho pozbavili miesta a vykázali z Tatier. Odišiel aj s rodinou do Banskej Štiavnice. V roku 1992 bola chata reštituovaná jeho potomkom (vysoketatry.com). Po roku 1948 niesla chata meno Chata kapitána Nálepku (kamnahory.sk). Táto horská chata sa nachádza v ústí Malej Studenej vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 1475 metrov nad morom. V súčasnosti chata ponúka ubytovanie a občerstvenie pre turistov. Ako zdroj elektrickej energie slúži malá vodná elektráreň na Malom Studenom potoku (wikipedia.sk). Chata je otvorená celoročne, je prístupná turistom z Hrebienka, zo Skalnatého plesa alebo od Téryho chaty (hiking.sk).

The hut was built in 1942-1943 by the renowned mountain guide and climber Štefan Zamkovský (vysoketatry.com). He originated from Levoča. In the Tatras, he started as a porter at Zbojnícka chata and Téryho chata. He completed numerous climbs and made several challenging first ascents between 1929 and 1938. In 1934, he became a first-class mountain guide. In 1936, he became the tenant of Téryho chata, and after five years, he built his own hut (horydoly.cz).

During the war, the hut provided shelter for political refugees, partisans, and Jewish families. After nationalization (presumably in 1948), Zamkovský was entrusted with the management of Bílikova chata. After a few weeks, he was removed from his position and expelled from the Tatras. He left with his family to . In 1992, the hut was restituted to his descendants (vysoketatry.com). After 1948, the hut bore the name Chata kapitána Nálepka (kamnahory.sk).

This mountain hut is located at the mouth of Malá Studená dolina in the High Tatras at an altitude of 1475 meters above sea level. Currently, the hut offers accommodation and refreshments for tourists. A small hydroelectric power plant on Malý Studený potok serves as the source of electricity (wikipedia.sk). The hut is open year-round and is accessible to hikers from Hrebienok, Skalnaté pleso, or Téryho chata (hiking.sk).

Chata została zbudowana w latach 1942-1943 przez znanego przewodnika górskiego i alpinistę Stefana Zamkovskiego (vysoketatry.com). Pochodził z Lewoczy. W Tatrach zaczynał jako tragarz na Zbojnickiej i Téry’ego chaty. Przeszedł wiele wspinaczek, w latach 1929-1938 dokonał wielu trudnych pierwszych wejść. W 1934 roku został przewodnikiem górskim I klasy. W 1936 roku został dzierżawcą chaty Téry’ego, po pięciu latach postawił swoją własną (horydoly.cz). Podczas wojny udzielał schronienia uciekinierom politycznym, partyzantom i żydowskim rodzinom. Po upaństwowieniu (prawdopodobnie w 1948 roku) Zamkovský został powołany do zarządzania chatą Bílikovej. Po kilku tygodniach został pozbawiony miejsca i wygnany z Tatr, wyjechał także z rodziną do Bańskiej Szczawnicy. W 1992 roku chata została zrehabilitowana przez jego potomków (vysoketatry.com). Po 1948 roku chata nosiła nazwę Chaty kapitána Nálepku (kamnahory.sk). Ta górska chata znajduje się u ujścia Małej Studennej Doliny w Wysokich Tatrach na wysokości 1475 metrów nad poziomem morza. Obecnie chata oferuje zakwaterowanie i wyżywienie dla turystów. Jako źródło energii elektrycznej służy mała elektrownia wodna na potoku Małego Studenego (wikipedia.sk). Chata jest otwarta przez cały rok, dostępna dla turystów z Hrebienka, ze Skalnatého plesa lub od chaty Téry’ego (hiking.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Spiš, Polia, Fotografie

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

skala
Hits: 2979

Hodkovce sa nachádzajú pod Spišským hradom. Z inej strany ako Spišské Podhradie. Na návštevu Spišského hradu sú pre blízkosť vhodnejšie. Sú miestnou časťou Žehry (). Nachádza sa tu kaštieľ grófa Csákyho (terraincognita.sk). Hodkovce sa spomínajú už v roku 1293. Nachádza sa tu čákiovský kaštieľ zo 17. storočia s francúzskym parkom, rodinným cintorínom Čákiovcov a hospodárskymi objektmi. Roku 1780 bol prebudovaný. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval a založil pri ňom aj rozsiahly park. V súčasnosti kaštieľ slúži ako zariadenie sociálnych služieb a nie je bežne prístupný verejnosti (obeczehra.sk). Park je prístupný verejnosti. Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami – chodníkmi, vodným systémom s jazierkami, drobnou parkovou architektúrou (naspark.sk). Nachádza sa tu aj aleja, ktorá patrí medzi najstaršie a najzachovalejšie na Slovensku. Tvorí ju 62 stromov starých až 230 rokov s priemernou výškou 20 metrov. rastú tu lipy, javory a borovice. Časťou aleje prechádza náučný chodník Sivá Brada – Spišský hrad – Dreveník (Milan Barlog).

Hodkovce is located beneath Castle, but from a different side than Spišské Podhradie. Due to their proximity, they are a more convenient starting point for visiting Spiš Castle. Hodkovce is a local part of the village Žehra (Peter Kaclík). The manor house of Count Csáky is located here (terraincognita.sk). Hodkovce was first mentioned in 1293. The manor house, dating back to the 17th century, features a French park, the Csáky family cemetery, and various outbuildings. It was rebuilt in 1780 by Emanuel Csáky, who also established a large park around it. Today, the manor serves as a social services facility and is not generally open to the public (obeczehra.sk). However, the park is accessible to visitors and includes an orchard. The park retains its historical features, including pathways, a water system with ponds, and small park structures (naspark.sk). There is also an avenue of trees, one of the oldest and best-preserved in Slovakia. It consists of 62 trees, some as old as 230 years, with an average height of 20 meters. The trees include linden, maple, and pine. A nature trail, Sivá Brada – Spiš Castle – Dreveník, passes through part of the avenue (Milan Barlog).

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Tatry, Biotopy, Fotografie

Obrovský vodopád v Malej Studenej doline

skala
Hits: 2694

Obrovský vodopád sa nachádza v Malej Studenej doline. Neďaleko je Lomnické sedlo, Lomnický štít, Prostredný hrebeň. Obrovský vodopád je dostupný po turistickom chodníku vedúcom Mlynskou dolinou.

Je vo výške 1330 metrov nad morom. Dosahuje výšku takmer 20 metrov (portaltatra.sk).

The Giant Waterfall is located in the Mala Studena Valley. Nearby, there are Lomnicky Saddle, Lomnicky Peak, and the Prostredny Ridge. The Giant Waterfall is accessible via a hiking trail leading through the Mlynska Valley.

It is situated at an altitude of 1,330 meters above sea level. It reaches a height of nearly 20 meters (portaltatra.sk).

Wodospad Obrovský znajduje się w Dolinie Małej Zimnej. W pobliżu znajdują się Przełęcz Lomnicka, Szczyt Lomnicki i Grzbiet Środkowy. Dojście do Wodospadu Obrovský jest możliwe ścieżką turystyczną prowadzącą przez Dolinę Młynarską.

Znajduje się na wysokości 1330 metrów nad poziomem morza. Osiąga wysokość niemal 20 metrów (portaltatra.sk).