Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Lietavský hrad

skala
Hits: 3181

Lietavský hrad z roku 1241 leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny. Historické názvy hradu: Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva (Wikipedia). Je druhou najväčšou zrúcaninou na Slovensku (Peter Opalka). Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Vyzbrojený bol 43 delami. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom. Mal aj vlastnú studňu, hlbokú 104 metrov (aktuality.sk). V 13. storočí ho dal postaviť pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Začiatkom 14. storočia zabral hrad Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1641 majetkové spory o hrad spôsobili jeho následné chátranie. V roku 1698 už nebol obývaný. Slúžil ako archív do roku 1770 (Wikipedia). Meno Lietavy sa odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady) (Letopis Matice slovenskej, 1867, p. 50. – Slovenské pohľady 1884, p. 440). Je to však sporné. Mená, názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok. Jediný väčší tok v tejto oblasti je Rajčianka (hradlietava.sk). O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva (Ladislav Kavecký). V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký Svetový pamiatkový fond (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Hrad je národná kultúrna pamiatka. Ročne na Lietavský hrad navštívi okolo 30-tisíc ľudí (Ladislav Kavecký).

Lietava Castle, dating back to 1241, is situated at an elevation of 635 meters above sea level, approximately 10 km from Žilina. The historical names of the castle include Litova, Letava, Lethawa, and Zsolnalitva (Wikipedia). It is the second-largest ruin in Slovakia (Peter Opalka). According to historical records, the castle originally had around 90 rooms and was armed with 43 cannons. The lord’s residential chambers were furnished with great luxury, and the castle even had its own well, reaching a depth of 104 meters (aktuality.sk). It is believed that someone from the Balašovci family likely built the castle in the 13th century. In the early 14th century, Matúš Čák Trenčiansky took control of the castle. Property disputes in 1641 led to the subsequent deterioration of the castle. By 1698, it was uninhabited, serving as an archive until 1770 (Wikipedia). The name „Lietava“ is derived from the Slavic goddess Lietvy (Lady), although this is disputed. Names ending in „ava“ or „va“ typically signify flowing water, a river, or a larger stream. The only significant watercourse in the area is Rajčianka (hradlietava.sk). An association has been attempting partial restoration and conservation since 2008 when it acquired ownership of the castle (Ladislav Kavecký). In 2009, it was listed among the most endangered monuments in the world for 2010 by the World Monuments Fund (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Lietava Castle is a national cultural monument, drawing around 30,000 visitors annually (Ladislav Kavecký).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Hričovský hrad

skala
Hits: 2653

Hričovský hrad sa nachádza nad Hričovským Podhradím v nadmorskej výške 507 metrov nad morom. (Wikipedia). Na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov (slovenskehrady.sk).  okolie hradu osídlili v 9. storočí. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo v srbochorvátčine. Zem Hričov sa prvýkrát spomína v roku 1208 (hradhricov.sk). Názvy Hričovského hradu: Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, Hrichou. Patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako drevené hradisko. Začiatkom 2. polovice 13. storočia ho prestavali na kamenný hrad (slovenskehrady.sk).

Hričov Castle is located above Hričovské Podhradie at an elevation of 507 meters above sea level (Wikipedia). Positioned on the northernmost edge of the Súľov Mountains (slovenskehrady.sk), the area around the castle was settled by the Slavs in the 9th century. The name Hričov is derived from the word Grič, meaning rock or rocky, with a similar meaning in Serbo-Croatian. The land of Hričov is first mentioned in 1208 (hradhricov.sk). The various names for Hričov Castle include Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, and Hrichou. In terms of area, it is one of the smallest castles in Slovakia. Originally built shortly after the Tatar invasion as a wooden fortification, it was reconstructed into a stone castle in the early second half of the 13th century (slovenskehrady.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Umenie, Stavby, Fotografie

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 5375

Pajštún je hrad nad obcou Borinka vo výške 486 metrov nad morom. Vedie k nemu viacero turistických ciest, napr. aj z neďalekej Stupavy. Uhorský kráľ Ladislav IV. sa dostal do sporu s veľmožským rodom Kösegiovcov, v ktorom po boku kráľa bojoval Rugerius z Tallesbrunnu. Za vojenské zásluhy získal Rugerius majetky. Na jednom z nich dal postaviť hrad Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Podľa hradu sa do roku 1948 volala aj dedina Borinka Pajštún. V polovici 18. storočia hrad vyhorel. V júni 1809 napoleonské vojsko vyhodilo Pajštún do povetria (Informačná tabuľa). Prvá zmienka o hrade Perostyan je z roku 1349. Pomenovanie pochádza z nemeckého „Paullenstein“ – Skala Pavlínov. Zrejme podľa rehoľného rádu Pavlínov z neďalekej Marianky (castrum.ic.cz)

V časoch vojen slúžil Pajštún aj ako útočisko pre mníchov a pre posvätné predmety ako napr. pre vzácnu sošku Panny Márie. Spomínaný bol aj ako Stupavský hrad. V 17. storočí Pálfiovci hrad prestavať. Maskaróny na Pajštúnskom hrade sa nápadne podobajú s tými na Bojnickom zámku. Zhodné sú aj kamenárske značky na oboch hradoch – svedčia o rovnakých stavebných majstroch a činnosti Pavla Pálfyho (bolo na borinka.sk).

Ku hradu patrí prírodná rezervácia Pod Pajštúnom, kde sa nachádzajú dubovo-hrabové, bukové a lipovo-javorové lesné spoločenstvá, lesostepné xerotermné spoločenstvá. Početné sú tu viac ako 300 ročné duby. Okrem iného tu môžeme nájsť rásť Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenim trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. Zo živočíchov: Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Informačná tabuľa). Rezervácia o rozlohe 148 hektárov bola vyhlásená v roku 1984 (stupava.sk).

Pajštún is a castle situated above the village of Borinka at an elevation of 486 meters above sea level. Several hiking trails lead to the castle, including one from the nearby Stupava. Hungarian King Ladislaus IV found himself in a dispute with the noble family Kösegiovcov, in which Rugerius of Tallesbrunn fought alongside the king. In recognition of his military merits, Rugerius acquired properties, and on one of them, he built the castle Peilenstein (Pelystan – Pajštún). Until 1948, the village of Borinka was also called Pajštún, named after the castle. In the mid-18th century, the castle was destroyed by fire. In June 1809, during the Napoleonic Wars, Pajštún was blown up by the French army (Information Board). The first mention of the castle Perostyan dates back to 1349. The name comes from the German „Paullenstein“ – Rock of Paulines, likely referring to the Pauline monks from the nearby Marianka (castrum.ic.cz).

During times of war, Pajštún served as a refuge for monks and sacred objects, such as the precious statue of the Virgin Mary. It was also referred to as Stupava Castle. In the 17th century, the Pálfy family reconstructed the castle. The mascarons on Pajštún Castle bear a striking resemblance to those at Bojnice Castle. Stone markers on both castles are identical, indicating the involvement of the same master builders, notably Pavel Pálfy (source: borinka.sk).

The castle is surrounded by the natural reserve Pod Pajštúnom, home to oak-hornbeam, beech, and lime-maple forest communities, as well as forest-steppe xerothermic communities. The area boasts over 300-year-old oak trees. Flora includes species such as Lathyrus niger, Melittis melisophyllum, Asperula odorata, Dentaria bulbifera, Vincetoxicum hirundinaria, Campanula rapunculoides, Asplenium trichomanes, Teucrium montanum, T. chamaedrys, Parietaria officinalis. features Lucanus cervus, Cerambyx cerdo, Zamenis longissimus, Parnassius mnemosyne (Information Board). The reserve, covering an area of 148 hectares, was declared in 1984 (stupava.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Hrady, Umenie, Stavby, Fotografie

Čachtický hrad

skala
Hits: 5062

Hradný vrch bol obývaný už v prehistorickej dobe, o čom svedčia archeologické nálezy. Je veľmi pravdepodobné, že tu bolo hradisko (Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave). Zrejme v 8-9 storočí (Hanuš). Historicky hrad niesol aj tieto pomenovania: Chekche, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čachtice a Višňové v Čachtickom krase v nadmorskej výške 375 metrov (hrady-zamky.org).

Čachtický hrad je spomínaný v roku 1276. Postavený bol pravdepodobne po roku 1260 a pripisuje sa Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov (Informačná tabuľa). Vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska (odklinaniehradov.sk). Patril medzi prvé , ktoré zabezpečovali túto hranicu (Wikipedia.sk). Vo svojej histórii. ako jeden z mála odolal vojskám Přemysla Otakara II (Informačná tabuľa), ktorý ho však v rok 1273 silne poškodil (Hanuš). Ubránili ho Kazimírovi synovia Peter a Pongrác (Wikipedia.sk). Hrad je známy najmä vďaka Alžbete Báthoriovej. V roku 1392 získal hrad Stibor zo Stiboríc od kráľa Žigmunda. Po roku 1434 kráľ daroval hrad Orságovcom, ktorí ho vlastnili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. Od nej panstvo získal František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený vojskami Františka Rákocziho II. Neskôr v 18. storočí slúžil ako väznica. Odvtedy hrad pustne. Hrad je súčasťou chránenej prírodnej rezervácie Čachtický hradný vrch (Informačná tabuľa). Nikdy neslúžil ako reprezentačné sídlo svojich majiteľov, bol vždy budovaný a udržiavaný ako vojenská pevnosť. Majitelia hradu si svoje sídla stavali v obci (Hanuš).

Z najstarších častí hradu je zachované okrem iného torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 metrov. V roku 1992 bolo vykonané statické zabezpečenie najohrozenejších častí. Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk druhého predhradia. Neskôr aktivity pokračovali odstraňovaním náletových drevín, zabezpečovacími a konzervačnými prácami, minimálne do roku 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický hradný vrch je významnou lokalitou teplomilnej vápencovej flóry. Rastie tu jarabina slovenská Sorbus slovenica, jarabina Kmeťova Sorbus kmetiana, klinček Lumnitzerov Dianthus lumnitzeri, senovka tesálska Trigonella monspeliaca, kavyle (Stipa spp.). Viaceré orchideje ako hmyzovník Holubyho Ophrys holoserica ssp. Holubyana, hmyzovník včelovitý Ophrys apifera, kruštík Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine (piestany.sk). Hradný vrch so svojim najbližším okolím je od roku 1964 prírodnou rezerváciou (Hanuš).

Castle Hill was inhabited in prehistoric times, as evidenced by archaeological finds. It is very likely that there was a hillfort here (Vladimír Ammer: Čachtice, Publishing Center of ZsKNV at the Regional Pedagogical Institute in ). Probably in the 8th-9th centuries (Hanuš). Historically, the castle had various names, such as Chekche, Chehte, Csejte. It is located between the villages of Čachtice and Višňové in the Čachtice Karst at an altitude of 375 meters (hrady-zamky.org).

Čachtice Castle is mentioned in 1276. It was probably built after 1260 and is attributed to Kazimír from the Hunt-Poznanovci family (Information board). It was established as an important fortress forming part of the defense of the western border of Hungary (odklinaniehradov.sk). It belonged to the first castles that secured this border (Wikipedia.sk). In its history, it was one of the few that resisted the armies of Přemysl Otakar II (Information board), who, however, severely damaged it in 1273 (Hanuš). It was defended by Kazimír’s sons Peter and Pongrác (Wikipedia.sk). The castle is known mainly due to Elizabeth Báthory. In 1392, Stibor from Stiborice acquired the castle from King Sigismund. After 1434, the king donated the castle to the Orság family, who owned it until 1567. From them, the castle passed into the hands of Ursula Kanižajová, the widow of Tomáš Nádašdy. From her, the estate was acquired by František Nádašdy, the husband of Elizabeth Báthory. In 1708, it was conquered and burned by the forces of Francis II Rákóczi. Later, in the 18th century, it served as a prison. Since then, the castle has fallen into ruin. The castle is part of the Čachtický Castle Hill protected nature reserve (Information board). It has never served as a representative residence for its owners; it was always built and maintained as a military fortress. The owners of the castle built their residences in the village (Hanuš).

Among the oldest parts of the castle, the remnants of a five-lobed tower with a dominant southwest wall, reaching a height of about 15 meters, are preserved. In 1992, static securing of the most endangered parts was carried out. At the beginning of the 21st century, the arch of the gate of the second bailey was bricked up. Later activities included the removal of overgrown trees, security, and conservation work, at least until 2010 (Aleš Hoferek).

Čachtický Castle Hill is a significant site for thermophilic limestone flora. The Slovak rowan Sorbus slovenica, Kmeť’s rowan Sorbus kmetiana, Lumnitzer’s carnation Dianthus lumnitzeri, clover Trigonella monspeliaca, and feather grass (Stipa spp.) grow here. Several orchids, such as Holuby’s Ophrys holoserica ssp. Holubyana, bee orchid Ophrys apifera, helleborine Epipactis muelleri, E. placentina, E. helleborine, thrive in the area (piestany.sk). The Castle Hill and its immediate surroundings have been a nature reserve since 1964 (Hanuš).

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Spiš, Umenie, Stavby, Fotografie

Spišský hrad – pýcha Slovenska

skala
Hits: 4529

Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie rady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí tu po sebe zanechali dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).

V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. 

Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví . Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).

Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).

Spiš Castle is captivating, there’s no denying that. It is the most visited castle in Slovakia.

Names of Spiš Castle – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Spiš Castle (zamky.sk). It is located 634 meters above sea level, making it one of the largest castle complexes in Europe (spisskyhrad.com). With an area of 4.15 hectares, Spiš Castle is considered the largest castle in Central Europe (spisskyhrad.sk). Beneath Spiš Castle, there is a system of caves (snm.sk). It is a national cultural monument (spisskyhrad.sk), and in 1993, Spiš Castle and its surrounding monuments were added to the UNESCO World Heritage List (spisskyhrad.com). This part of Spiš was once inhabited by Neanderthals, as evidenced by the discovery of a human skull in a quarry on neighboring Dreveník in 1938 (spissky-hrad.szm.com). Neolithic people also left traces here, dating back almost 7,000 years (spisskyhrad.com). The prehistoric settlement is dated to the 5th millennium BC (spisskyhrad.com). One of the first known settlements is from the Neolithic period when people of the so-called Bukovohorská culture settled here. In the late first half of the 4th millennium BC, they were replaced by people of the Bodrogkeresztúr culture, bringing a new, more sophisticated material—copper. In the second half of the 3rd millennium BC, people of the Baden culture—people with corded ware pottery—settled, building an extensive hilltop settlement on the castle acropolis and its slopes, as well as the adjacent Dreveník (wikipedia.sk).

In the first two centuries AD, a massive, well-fortified Celtic settlement existed on the site of Spiš Castle. Celts likely minted coins here, including Spiš-type whorls (cestaunesco.sk). Its elite was the Celtic tribe of Kotíni. A unique find from this period includes skeletal remains of a man and leather pouches with Roman coins discovered in a cave beneath the castle (spisskyhrad.com). This was the most extensive and intensive Early Historic settlement on the castle hill. The sophistication of this ethnicity is evident from numerous archaeological artifacts, such as silver coins of the so-called Spiš type, probably from the 1st century BC. However, at the end of the 2nd century, the fortress was suddenly abandoned, and for more than nine hundred years, the hill, once pulsating with life, fell silent.

Around the turn of the 5th and 6th centuries, the first Slavs began to appear in the wider area. The subsequent Slavic settlement was localized on the adjacent plain of elevated Dreveník in the form of an extensive fortified settlement (wikipedia.sk). In 1241, the castle resisted the Mongol invasion (Information board). Despite this, additional construction work further fortified it. Italian stonemasons from the North were involved in the construction work in the 13th century, who later also worked on the construction of Spiš Chapter and Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).

The most extensive renovations were carried out by Ján Jiskra of Brandýs in the mid-15th century, creating the largest lower courtyard. Throughout its history, the castle belonged to the Zápoľskýs, Turzovci, and Čákyovci. Ján Zápoľský, who became the King of Hungary, was born at Spiš Castle. In 1780, a fire destroyed the castle, which was already abandoned by then. The castle complex includes the Romanesque Palace, the Chapel of St. Elizabeth, Zápoľský Palaces, Castle Tower, Romanesque Forecastle, Csáky Palaces, Barbican, and Jiskra’s Fortress (Information board).

Zamek Spiš jest fascynujący, nie ma wątpliwości. To najczęściej odwiedzany zamek na Słowacji.

Nazwy Zamku Spiš – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Zamek Spiš (zamky.sk). Znajduje się na wysokości 634 metrów nad poziomem morza, co czyni go jednym z największych kompleksów zamkowych w Europie (spisskyhrad.com). Ze swoją powierzchnią wynoszącą 4,15 hektara Zamek Spiš jest uważany za największy zamek w Europie Środkowej (spisskyhrad.sk). Pod Zamkiem Spiš znajduje się system jaskiń (snm.sk). Jest narodowym zabytkiem kultury (spisskyhrad.sk), a w 1993 roku Zamek Spiš i okoliczne zabytki zostały dodane do Światowego Dziedzictwa UNESCO (spisskyhrad.com). Ta część Spiša była kiedyś zamieszkiwana przez neandertalczyków, o czym świadczy odkrycie czaszki ludzkiej w kamieniołomie na sąsiednim Dreveník w 1938 roku (spissky-hrad.szm.com). Ludzie neolitu także zostawili tu ślady, datowane na prawie 7 tysięcy lat (spisskyhrad.com). Osada prehistoryczna datowana jest na V tysiąclecie p.n.e. (spisskyhrad.com). Jedno z pierwszych znanych osiedli pochodzi z neolitu, gdy ludzie tzw. kultury bukowohorskiej osiedlili się tu. Pod koniec pierwszej połowy IV tysiąclecia p.n.e. zastąpili ich ludzie z kultury bodrogkeresztúrskiej, którzy przynieśli nowy, bardziej zaawansowany materiał – miedź. W drugiej połowie III tysiąclecia p.n.e. osiedlili się ludzie z kultury badenskiej – ludzie z ceramiką kanalikową, którzy nie tylko zajęli akropole zamku, ale także jego zbocza i sąsiedni Dreveník, na którym zbudowali rozległe osiedle na wzniesieniu (wikipedia.sk).

W pierwszych dwóch wiekach naszej ery na miejscu zamku istniało masywne, dobrze ufortyfikowane celtyckie osiedle. Celtowie prawdopodobnie biły monety tutaj,

w tym biateki spišskiego typu (cestaunesco.sk). Jego elitę stanowił celtycki ród Kotínów. Unikatowym znaleziskiem z tego okresu są szczątki szkieletowe mężczyzny i skórzane torby z rzymskimi monetami znalezione w jaskini pod zamkiem (spisskyhrad.com). To było najbardziej rozległe i intensywne osiedle z wczesnej historii na wzgórzu zamkowym. Złożoność tej grupy etnicznej dowodzi wielu artefaktów archeologicznych, takich jak srebrne monety tzw. spišskiego typu, pochodzące prawdopodobnie z I wieku p.n.e. Jednak pod koniec II wieku fortyfikacja została nagłę opuszczona, a przez ponad dziewięćset lat wzniesienie, kiedyś tętniące życiem, zamilkło.

Okoliczności zamku zaczęły się zmieniać na przełomie V i VI wieku, kiedy to zaczęli się pojawiać pierwsi Słowianie w szerszym regionie. Następne osadnictwo słowiańskie skoncentrowało się na sąsiedniej równinie Dreveník w postaci rozległej obronnej (wikipedia.sk). W 1241 roku zamek odpierał najazd Mongołów (Tablica informacyjna). Pomimo tego dodatkowe prace budowlane dodały mu dalszej fortelacji. Włoscy kamieniarze z Północy uczestniczyli w pracach budowlanych w XIII wieku, którzy później pracowali również przy budowie Spišskiej Kapituły i Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).

Największe prace renowacyjne przeprowadził Ján Jiskra z Brandýsa w połowie XV wieku, tworząc największy dolny dziedziniec. Przez całą swoją historię zamek należał do Zápoľských, Turzovców i Čákyovców. Ján Zápoľský, który został królem Węgier, urodził się na zamku Spiš. W 1780 roku pożar zniszczył zamek, który wtedy był już opuszczony. Kompleks zamkowy obejmuje Pałac Romański, Kaplicę św. Elżbiety, Pałace Zápoľských, Wieżę Zamkową, Romańskie Przedzamcze, Pałace Csákyovców, Barbakan i Fortecę Jiskry (Tablica informacyjna).

Die Zipser Burg ist faszinierend, das muss man zugeben. Sie ist die meistbesuchte Burg in der Slowakei.

Namen der Zipser Burg – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Burg Zipser (zamky.sk). Sie liegt auf 634 Metern über dem Meeresspiegel und zählt zu den größten Burganlagen Europas (spisskyhrad.com). Mit einer Fläche von 4,15 Hektar gilt die Zipser Burg als die größte Burg in Mitteleuropa (spisskyhrad.sk). Unterhalb der Zipser Burg befindet sich ein Höhlensystem (snm.sk). Sie ist ein nationales Kulturdenkmal (spisskyhrad.sk), und im Jahr 1993 wurde die Zipser Burg und die Umgebung in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen (spisskyhrad.com). In dieser Region der Zipser Burg bewegte sich einst auch der Neandertaler, und das Gebiet war wahrscheinlich noch früher besiedelt. Und dafür haben wir einen klaren Beweis. In einem Steinbruch im benachbarten Dreveník wurde 1938 ein menschlicher Schädel in Travertin gefunden (spissky-hrad.szm.com). Auch die Menschen aus der Jungsteinzeit haben hier ihre Spuren hinterlassen, die heute fast 7.000 Jahre alt sind (spisskyhrad.com). Das prähistorische Siedlungsgebiet ist auf das 5. Jahrtausend v. Chr. datiert (spisskyhrad.com). Eine der ersten bekannten Besiedlungen stammt aus der Jungsteinzeit, als sich hier Menschen der sogenannten Buchenwaldkultur niederließen. Am Ende der ersten Hälfte des 4. Jahrtausends v. Chr. wurde sie von Menschen der sogenannten Bodrogkeresztúr-Kultur abgelöst, die ein neues, fortschrittlicheres Material einführten – Kupfer. In der zweiten Hälfte des 3. Jahrtausends v. Chr. siedelte sich die Bevölkerung der Badener Kultur an – Menschen mit Rillenkeramik, die nicht nur die Burgakropolis, sondern auch ihre Hänge und das angrenzende Dreveník besiedelten, auf dem sie ein ausgedehntes Höhendorf errichteten (wikipedia.sk).

In den ersten beiden Jahrhunderten unserer Zeitrechnung befand sich an dieser Stelle eine massive, gut befestigte keltische Siedlung. Die Kelten prägten hier wahrscheinlich auch Münzen, sogenannte Spiš-Typen (cestaunesco.sk). Ihre Elite bestand aus dem keltischen Stamm der Kotínov. Aus dieser Zeit stammt der einzigartige Fund von Skelettresten eines Mannes und Ledersäcken mit römischen Münzen aus der Höhle unter der Burg (spisskyhrad.com). Es war die umfangreichste und intensivste frühgeschichtliche Besiedlung des Burgbergs. Die Vielzahl von archäologischen Artefakten, wie Silbermünzen des sogenannten Spiš-Typs, die wahrscheinlich aus der Zeit um 1. Jahrhundert v. Chr. stammen, zeugt von der Entwicklung dieses Volkes. Ende des 2. Jahrhunderts wurde die Burg jedoch plötzlich aufgegeben. In den nächsten mehr als neunhundert Jahren verwaiste der einst pulsierende Hügel.

Um die Wende vom 5. – 6. Jahrhundert begannen die ersten Slawen in der weiteren Umgebung aufzutauchen. Die darauf folgende slawische Besiedlung konzentrierte sich auf die benachbarte Hochebene des erhöhten Dreveník in Form einer ausgedehnten befestigten Burg (wikipedia.sk). Im Jahr 1241 widerstand die Burg dem Tatarenangriff (Informačná tabuľa). Trotzdem verstärkten weitere Bauarbeiten ihre Befestigungen. Bei den Bauarbeiten im 13. Jahrhundert waren norditalienische Steinmetzmeister beteiligt, die später auch am Bau der Zipser Kapitels und in Spišský Štvrtok arbeiteten (wikipedia.sk).

Die umfangreichsten Bauarbeiten wurden von Ján Jiskra von Brandýs in der Mitte des 15. Jahrhunderts durchgeführt, als der größte untere Hof entstand. In seiner Geschichte gehörte die Burg den Zápoľskýs, Turzovci und Čákyovci. Ján Zápoľský, der zum ungarischen König wurde, wurde auf der Zipser Burg geboren. Im Jahr 1780 zerstörte ein Brand die Burg, zu diesem Zeitpunkt war sie bereits verlassen. Der Burgkomplex enthält den romanischen Palast, die Kapelle der heiligen Elisabeth, die Paläste der Zápoľskýs, den Burgturm, das romanische Vorburg, die Csáky-Paläste, den Barbakan und Jiskras Festung (Informačná tabuľa).

A Szepesi vár lenyűgöző, ezt be kell vallani. Ez a leglátogatottabb vár Szlovákiában.

A Szepesi vár nevei – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, vár Szepes (zamky.sk). 634 méteres tengerszint feletti magasságban található, és Európa legnagyobb várai közé tartozik területe alapján (spisskyhrad.com). 4,15 hektáros területével a Szepesi vár a Közép-Európa legnagyobb váraként számon tartott (spisskyhrad.sk). A Szepesi vár alatt barlangrendszer található (snm.sk). Nemzeti kulturális emlék (spisskyhrad.sk), 1993-ban a Szepesi vár és környékének emlékei felkerültek az UNESCO világörökség listájára (spisskyhrad.com). Ennek a Szepesi résznek egykor a neandervölgyi ember is megfordult, és a terület valószínűleg még korábban is lakott volt. Erre egyértelmű bizonyítékunk van. A szomszédos Dreveníkon található kőbányában 1938-ban egy emberi koponyát fedeztek fel travertinben (spissky-hrad.szm.com). A neolitikum emberei is hagytak itt maguk után nyomokat, amelyek ma már majdnem 7 ezer évesek (spisskyhrad.com). Az őskori település a Kr. e. 5. évezredre datálódik (spisskyhrad.com). Az egyik első ismert település a neolitikum idején keletkezett, amikor itt letelepedett a bukovohorska embere. A Kr. e. 4. évezred első felének végén a bodrogkeresztúri kultúra embere váltotta fel őket, aki új, tökéletesebb anyagot hozott – rezet. A Kr. e. 3. évezred második felében a badeni kultúra emberei – azok, akik a kanelált kerámiával rendelkeztek – nemcsak a vár akropoliszát, hanem lejtőit és a Dreveník-hegy szomszédos területét is benépesítették, ahol kiterjedt magaslati települést alakítottak ki (wikipedia.sk).

Az időszámításunk első két századában egy masszív, jól beépített kelta település helyezkedett el itt. A kelták valószínűleg pénzeket is vertek itt, a Szepesi típusú fehérjekék (cestaunesco.sk). Az elitjüket a kelta Kotínov törzs alkotta. Ebből az időből származik egyedi leletek, például egy férfi csontvázának és a vár alatt lévő barlangból származó római pénzekkel teli bőrtáskák (spisskyhrad.com). Ez volt a várbérc legnagyobb és legintenzívebb kora történeti települése. Ennek a népnek a fejlettségét számos régészeti lelet, például a Spiš típusú ezüstpénzek tanúsítják, amelyek valószínűleg a Kr. e. 1. századból származnak. A 2. század végén azonban a várat hirtelen elhagyták. Az azt követő több mint kilencszáz évben a korábban pulzáló hegy elnéptelenedett.

Az 5. és 6. század fordulóján kezdtek megjelenni a környékén az első szlávok. A következő szláv település a környező magas Dreveník-hegy domborzatának kiterjedt erődített városként történt (wikipedia.sk). A vár 1241-ben ellenállt a tatár támadásnak (Informačná tabuľa). Ennek ellenére további építési munkákkal megerősítették a várat. A 13. századi építési munkáknál északi olasz kőfaragómesterek is részt vettek, akik később a Szepesi Kapitula és a Spišský Štvrtok építésén is dolgoztak (wikipedia.sk).

A legnagyobb építési munkákat Ján Jiskra z Brandýs végezte el a 15. század közepén, amikor a legnagyobb alsó udvar jött létre. Történetében a vár a Zápoľskýs, Turzovci és Čákyovci családoké volt. Ján Zápoľský, aki Magyarország királyává vált, a Szepesi várban született. 1780-ban tűzvész elpusztította a várat, ekkorra már elhagyatott volt. A várkomplexum magában foglalja a román palotát, Szent Erzsébet kápolnáját, a Zápoľský palotákat, a várkört, a román elővárost, a Csáky palotákat, a barbakánt és a Jiskra erődöt (Informačná tabuľa).

TOP

Všetky

,