Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Zámky, Česko, Južná Morava, Stavby, Fotografie

Rájec nad Svitavou

Hits: 245

Zámok Rájec nad Svitavou je neskorobarokový zámok nachádzajúci sa v meste Rájec-Jestřebí. Bol postavený v rokoch 1763 až 1769 pravdepodobne podľa návrhu viedenského architekta Isidora Amanda Marcela Canevala. Zámok je výnimočný svojou klasicistickou architektúrou francúzskeho typu, ktorá je na Morave ojedinelá (kudyznudy.cz). zámku sú bohato zdobené a obsahujú cenné umelecké zbierky, vrátane obrazov západoeurópskych, holandských a flámskych majstrov zo zbierok Salmov. Zámok tiež disponuje rozsiahlymi zbierkami orientálneho porcelánu a jednou z najväčších zámockých knižníc s viac ako 60 000 zväzkami, vrátane rukopisov zo 14. storočia a prvotlačí z 15. storočia (zamek-rajec.cz). Okolie zámku tvorí anglický park založený v roku 1767, ktorý bol v prvej štvrtine 19. storočia upravený do prírodno-krajinárskeho štýlu. Park obsahuje vzácne , vodopád a systém troch rybníčkov. Súčasťou areálu je aj záhradníctvo, známe svojou ojedinelou zbierkou kamélií, ktorá bola v roku 1973 prevezená z Průhonic. Každoročne koncom februára sa tu koná tradičná výstava týchto rastlín a kvetinových aranžmánov (kudyznudy.cz). 

Na území Rájca nad Jestřebí boli už v stredoveku dve gotické , ktoré boli zničené koncom 14. storočia. V 15. storočí bola jedna z týchto pevností obnovená a v roku 1570 prestavaná na renesančný zámok. Ten ale bohužiaľ v roku 1757 vyhorel a miesto neho bol postavený zámok nový, ktorý je syntézou neskorého baroka a francúzskeho klasicizmu. Dnes je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (zamek-rajec.cz).


Rájec nad Svitavou Castle is a late Baroque castle located in the town of Rájec-Jestřebí. It was built between 1763 and 1769, most likely based on a design by the Viennese architect Isidor Amand Marcel Canevale. The castle is exceptional for its French-style classical architecture, which is unique in Moravia (kudyznudy.cz). The castle’s interiors are richly decorated and house valuable art collections, including paintings by Western European, Dutch, and Flemish masters from the Salm family collection. The castle also boasts extensive collections of oriental porcelain and one of the largest castle libraries, with over 60,000 volumes, including manuscripts from the 14th century and incunabula from the 15th century (zamek-rajec.cz).

The castle’s surroundings include an English park, established in 1767, which was redesigned in the early 19th century into a naturalistic landscape style. The park contains rare trees, a waterfall, and a system of three ponds. The estate also features a horticultural garden known for its unique collection of camellias, which was relocated from Průhonice in 1973. Every year at the end of February, a traditional exhibition of these plants and floral arrangements is held here (kudyznudy.cz).

In the territory of Rájec nad Jestřebí, there were two Gothic fortresses in the Middle Ages, which were destroyed at the end of the 14th century. In the 15th century, one of these fortresses was restored and rebuilt into a Renaissance castle in 1570. Unfortunately, this castle burned down in 1757, and a new castle was built in its place, combining late Baroque and French classicism. Today, the castle is a national cultural monument (zamek-rajec.cz).


Zámek Rájec nad Svitavou je pozdně barokní zámek nacházející se ve městě Rájec-Jestřebí. Byl postaven v letech 1763 až 1769, pravděpodobně podle návrhu vídeňského architekta Isidora Amanda Marcela Canevala. Zámek je výjimečný svou klasicistní architekturou francouzského typu, která je na Moravě ojedinělá (kudyznudy.cz). Interiéry zámku jsou bohatě zdobené a obsahují cenné umělecké sbírky, včetně obrazů západoevropských, holandských a vlámských mistrů ze sbírek rodiny Salmů. Zámek také disponuje rozsáhlými sbírkami orientálního porcelánu a jednou z největších zámeckých knihoven s více než 60 000 svazky, včetně rukopisů ze 14. století a prvotisků z 15. století (zamek-rajec.cz).

Okolí zámku tvoří anglický park založený v roce 1767, který byl v první čtvrtině 19. století upraven do přírodně-krajinářského stylu. Park obsahuje vzácné dřeviny, vodopád a systém tří rybníků. Součástí areálu je také zahradnictví, známé svou ojedinělou sbírkou kamélií, která byla v roce 1973 převezena z Průhonic. Každoročně koncem února se zde koná tradiční výstava těchto rostlin a květinových aranžmá (kudyznudy.cz).

Na území Rájce nad Jestřebí byly již ve středověku dvě gotické pevnosti, které byly zničeny koncem 14. století. V 15. století byla jedna z těchto pevností obnovena a v roce 1570 přestavěna na renesanční zámek. Ten však bohužel v roce 1757 vyhořel a místo něj byl postaven nový zámek, který je syntézou pozdního baroka a francouzského klasicismu. Dnes je zámek národní kulturní památkou (zamek-rajec.cz).


 

Príroda, Živočíchy, TOP, Organizmy, Fotografie, Cicavce

Mačky

Hits: 11420

Mačky sú úžasné a nezávislé tvory, ktoré sú spoločníkmi ľudí na celkom svete. Ich graciózna elegancia a zvedavý pohľad oslovujú takmer každého. Samozrejme, jej divoká forma žije v prírode. Domestifikované boli ako jedno z prvých zvierat. Datuje sa tento proces do staroveku. Ako už bolo naznačené, majú vysokú mieru rozhodovať o vlastných aktivitách samé. Existuje nepreberné množstvo plemien, ktoré majú rozličné vlastnosti. Od elegantných perzských mačiek po hravé bengálske. Sú prirodzenými lovcami. Majú sklon dlho spať, až 15 hodín denne, tým si udržiavajú energiu. Doroumievajú sa zvukmi, mňaukajú, brumkajú, syčia … Takýmto spôsobom komunikujú aj s ľuďmi. Majú výrazné oči a podľa nich poznáme náladu. Zúžené zrenice znamenajú radosť, hravú náladu, rozšírené sú znakom strachu a vzrušenia. Lízaním srsti sa čistia a odstraňujú nepríjemné vône. 

Ich tlapky sú mimoriadne flexibilné, umožňujú im pohybovať sa ticho. Zuby sú adaptované na lovecký životný štýl. Sú vybavené ostrými rezacími zubami na odtrhávanie mäsa, špicaté špičiaky slúžia na chytenie koristi. Oči majú veľké zrenice, ktoré sa vedia rýchlo prispôsobiť intenzite svetla. Ich pohyby uší môžu odhaliť ich náladu, resp. odhaliť predmet ich záujmu. V ich zadnej časti sa nachádza výnimočný orgán – vestibulárny aparát, ktorý im udržiava rovnováhu a vďaka nemu vykonávajú veľmi presné pohyby. Ich sluch je vynikajúci, je schopný zachytávať vysokofrekvenčné zvuky. Aj ich čuch je veľmi citlivý, rozpozná aj feromóny iných mačiek. Pri prítomnosti svojich majiteľov, resp. iných mačiek prehlbujú svoj hlas – pradú – tým vyjadrujú svoju radosť, resp. náklonnosť. Telesná mačiek je 38 – 39 °C. Táto teplota im umožňuje byť efektívnymi lovcami a udržiavať si teplo v chladnejšom prostredí.

Mačky boli domestifikované približne pred 9 500 rokmi na Blízkom východe, kde sa zblížili s ľuďmi vďaka svojej schopnosti kontrolovať populáciu hlodavcov v uskladnených zásobách obilia (Wikipédia). Tento vzťah sa postupne prehĺbil a mačky sa stali neoddeliteľnou súčasťou mnohých kultúr. V starovekom Egypte boli mačky uctievané a považované za posvätné zvieratá. Bohyňa Bastet, zobrazovaná s hlavou mačky, symbolizovala ochranu, plodnosť a . Zabitie mačky bolo v Egypte považované za ťažký zločin. V stredovekej Európe však mačky čelili prenasledovaniu kvôli poverám spojeným s čarodejníctvom, čo viedlo k ich masovému vyhubeniu v niektorých oblastiach. Dnes sú mačky jednými z najobľúbenejších domácich miláčikov na svete. Ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam, od mestských bytov po vidiecke farmy, z nich robí ideálnych spoločníkov pre rôzne typy ľudí. Okrem toho sú známe svojou čistotnosťou a schopnosťou používať mačaciu toaletu bez potreby špeciálneho výcviku. Mačky majú tiež významný vplyv na . Ako predátori pomáhajú regulovať populácie malých hlodavcov a vtákov. Avšak v niektorých oblastiach, najmä na ostrovoch, kde pôvodné druhy nemajú prirodzených predátorov, môžu mačky predstavovať hrozbu pre biodiverzitu. Preto je dôležité kontrolovať populáciu túlavých mačiek a zabezpečiť, aby domáce mačky neohrozovali miestnu faunu. V súčasnosti prebieha množstvo výskumov zameraných na behaviorálne a genetické aspekty mačiek. Tieto štúdie nám pomáhajú lepšie porozumieť ich správaniu, zdravotným potrebám a vzťahu s ľuďmi. Napríklad výskum komunikácie medzi mačkami a ľuďmi odhaľuje, ako mačky dokážu prispôsobiť svoje vokalizácie na získanie pozornosti alebo potravy (UnitedLife).


Cats are amazing and independent creatures that are companions to humans all around the world. Their graceful elegance and curious gaze appeal to almost everyone. Of course, their wild form still exists in nature. They were domesticated as one of the first animals, a process dating back to ancient times. As indicated earlier, they have a high degree of autonomy in deciding their own activities. There is an endless variety of breeds with diverse characteristics, from elegant Persian cats to playful Bengals. They are natural hunters, and they have a tendency to sleep for long periods, up to 15 hours a day, to conserve energy. They communicate with humans through sounds like meowing, purring, and hissing. They have expressive eyes, and their mood can be deduced from them. Narrowed pupils indicate joy and a playful mood, while dilated ones are a sign of fear and excitement. By licking their fur, they clean themselves and remove unpleasant odors.

Their paws are extremely flexible, allowing them to move silently. Their teeth are adapted to a hunting lifestyle, with sharp cutting teeth for tearing meat and pointed canines for catching prey. Their eyes have large pupils that can quickly adapt to light intensity. Movements of their ears can reveal their mood or indicate the object of their interest. In the back of their ears, there is an exceptional organ – the vestibular apparatus – which helps them maintain balance and perform very precise movements. Their hearing is excellent, capable of capturing high-frequency sounds. Their sense of smell is also very sensitive, capable of recognizing the pheromones of other cats. In the presence of their owners or other cats, they deepen their voice – purring – expressing joy or affection. The body temperature of cats is 38-39 °C, allowing them to be efficient hunters and maintain warmth in colder environments.

Cats were domesticated approximately 9,500 years ago in the Middle East, where they formed a bond with humans thanks to their ability to control rodent populations in stored grain supplies (Wikipedia). This relationship gradually deepened, and cats became an integral part of many cultures. In ancient Egypt, cats were venerated and considered sacred animals. The goddess Bastet, depicted with a cat’s head, symbolized protection, fertility, and home. Killing a cat in Egypt was regarded as a severe crime. In medieval Europe, however, cats faced persecution due to superstitions associated with witchcraft, leading to their mass eradication in some regions. Today, cats are among the most popular pets in the world. Their ability to adapt to various environments, from urban apartments to rural farms, makes them ideal companions for different types of people. Additionally, they are known for their cleanliness and ability to use a litter box without special training. Cats also have a significant impact on ecosystems. As predators, they help regulate populations of small rodents and birds. However, in some areas, particularly on islands where native species lack natural predators, cats can pose a threat to biodiversity. Therefore, it is crucial to control the population of stray cats and ensure that domestic cats do not endanger local wildlife. Currently, numerous studies focus on the behavioral and genetic aspects of cats. These studies help us better understand their behavior, health needs, and relationship with humans. For instance, research on communication between cats and humans reveals how cats can adjust their vocalizations to gain attention or food (UnitedLife).


TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Záhorie, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kopčiansky kostolík svätej Margity Antiochijskej

Hits: 480

Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Slovenska, predstavujúcou vzácny príklad predrománskej sakrálnej architektúry s možným pôvodom v období Veľkej Moravy. Nachádza pri obci Kopčany neďaleko od Holíča, na ľavom brehu Moravy, v blízkosti českej hranice (lexikon.sk). Stojí na miernej terénnej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy v Kopčanoch (Andrej Botek). Je situovaný približne 2 km od významného veľkomoravského hradiska Mikulčice-Valy. Stavba je jednoloďovým kostolom s pravouhlým uzáverom , typickým pre malé sakrálne v strednej a západnej Európe v 8. až 11. storočí. Pôvodné bočné múry sú zachované takmer po korunnú rímsu. V 13. storočí došlo k gotickým úpravám, vrátane zamurovania pôvodných okien na severnej strane a pridania nového úzkeho okna vo východnej stene presbytéria (lexikon.sk). V rámci tejto prestavby bol tiež celý interiér vyzdobený freskami. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Tieto úpravy zrejme súviseli s vojnovými stretmi medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, kedy slúžil ako oporný bod neďaleko hraníc (apsida.sk).

V 17. storočí, v období baroka, boli upravené a pravdepodobne došlo k ďalším menším stavebným zásahom. Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí. Dendrochronologické a rádiokarbónové analýzy dreva z muriva kostola však naznačujú jeho vznik v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951. Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu. V súčasnosti je kostol národnou kultúrnou pamiatkou a slúži na príležitostné bohoslužby a púte, pripomínajúc bohatú históriu a duchovné dedičstvo regiónu (lexikon.sk). Vrchná vrstva v odhalila fragment ženskej tváre so svätožiarou datovaný od polovice 16. storočia. Takmer s istotou ide o svätú Margitu Antiochijskú (Andrej Botek). V blízkom okolí sa našli nálezy – strážnej z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok svätého Cyrila a Metoda. Vyše 200-ročná lipa pri kostolíku sa v roku 2019 stala finalistom Európsky strom roka (apsida.sk).


The Church of Saint Margaret of Antioch in Kopčany is one of the most significant historical monuments in Slovakia, representing a rare example of pre-Romanesque sacred architecture, possibly originating from the era of Great Moravia. It is located near the village of Kopčany, not far from Holíč, on the left bank of the River, close to the Slovak-Czech border (lexikon.sk). The church stands on a slight elevation in the middle of fields near the Morava River in Kopčany (Andrej Botek). It is situated approximately 2 km from the important Great Moravian hillfort of Mikulčice-Valy. The structure is a single-nave church with a rectangular apse, typical of small sacred buildings in Central and Western Europe from the 8th to the 11th centuries. The original side walls are preserved almost to the cornice level. In the 13th century, Gothic modifications were made, including the bricking up of original windows on the northern side and the addition of a new narrow window in the eastern wall of the presbytery (lexikon.sk). During this renovation, the entire interior was also decorated with frescoes. In the second half of the 15th century, the church was fortified and surrounded by a moat. These modifications likely corresponded to wartime conflicts between the Kingdom of Hungary and the Kingdom of Bohemia when it served as a defensive outpost near the border (apsida.sk).

In the 17th century, during the Baroque period, windows were modified, and further minor construction works likely took place. The first archaeological research of the church and its surroundings began in 1964, and in 2004, three graves with jewelry typical of the Great Moravian period were discovered near the church, suggesting that it could have been built as early as the 9th century. However, dendrochronological and radiocarbon analyses of the wood in the church masonry indicate its construction in the second half of the 10th century, specifically around 951. The Church of Saint Margaret of Antioch has preserved many original elements and architectural details, such as original window openings, wall surface treatments, and the barrel vault in the presbytery. Today, the church is a national cultural monument and is used for occasional services and pilgrimages, commemorating the rich history and spiritual heritage of the region (lexikon.sk). The upper layer of the interior revealed a fragment of a female face with a halo dated to the mid-16th century. It is almost certainly Saint Margaret of Antioch (Andrej Botek). Nearby, remnants of a settlement – a guard settlement from the Great Moravian period – were discovered. The western facade of the church points directly toward the Mikulčice hillfort, whose main gate was oriented toward Kopčany. A few dozen meters south of the church lies the site of a fortified noble court, likely from the Great Moravian era. In 2021, an extensive restoration of the church was completed, including the exterior plastering. In recent years, a celebration has been held here on the feast of Saints Cyril and Methodius. The more than 200-year-old linden tree near the church became a finalist in the European Tree of the Year competition in 2019 (apsida.sk).


Kostel svaté Markéty Antiochijské v Kopčanech je jednou z nejvýznamnějších historických památek Slovenska, představující vzácný příklad předrománské sakrální architektury s možným původem z období Velké Moravy. Nachází se poblíž Kopčany nedaleko Holíče, na levém břehu řeky Moravy, blízko slovensko-české hranice (lexikon.sk). Kostel stojí na mírném terénním vyvýšení uprostřed polí poblíž řeky Moravy v Kopčanech (Andrej Botek). Je situován přibližně 2 km od významného velkomoravského hradiště Mikulčice-Valy. Stavba je jednolodní kostel s pravoúhlým závěrem lodi, typickým pro malé sakrální stavby ve střední a západní Evropě v 8. až 11. století. Původní boční zdi jsou zachovány téměř po korunovou římsu. Ve 13. století došlo k gotickým úpravám, včetně zazdění původních oken na severní straně a přidání nového úzkého okna ve východní stěně presbytáře (lexikon.sk). Během této přestavby byl také celý interiér vyzdoben freskami. V druhé polovině 15. století byl kostel opevněn a obklopen příkopem. Tyto úpravy pravděpodobně souvisely s válečnými střety mezi Uherskem a Českým královstvím, kdy sloužil jako opěrný bod nedaleko hranic (apsida.sk).

V 17. století, v období baroka, byla upravena okna a pravděpodobně došlo k dalším drobným stavebním zásahům. První archeologický výzkum kostela a jeho okolí začal v roce 1964 a v roce 2004 byly v okolí kostela objeveny tři hroby se šperky typickými pro velkomoravské období, což naznačuje, že kostel mohl být postaven již v 9. století. Dendrochronologické a radiokarbonové analýzy dřeva ve zdivu kostela však naznačují jeho vznik ve druhé polovině 10. století, konkrétně kolem roku 951. Kostel svaté Markéty Antiochijské si zachoval mnoho původních prvků a architektonických detailů, jako jsou původní okenní otvory, povrchová úprava zdí a valená klenba v presbytáři. V současnosti je kostel národní kulturní památkou a slouží k příležitostným bohoslužbám a poutím, připomínajícím bohatou historii a duchovní dědictví regionu (lexikon.sk). Vrchní vrstva v interiéru odhalila fragment ženské tváře se svatozáří datovaný do poloviny 16. století. Téměř jistě jde o svatou Markétu Antiochijskou (Andrej Botek). V blízkém okolí byly nalezeny zbytky osídlení – strážní osady z období Velké Moravy. Západní průčelí kostelíka směřuje přímo na mikulčické hradiště, jehož hlavní brána byla orientována směrem na Kopčany. Pár desítek metrů jižně od kostela se nachází areál opevněného pravděpodobně velmožského dvorce datovaného do období Velké Moravy. V roce 2021 byla dokončena rozsáhlá obnova objektu spojená s omítnutím exteriéru. V posledních letech se zde pořádá slavnost k svátku svatých Cyrila a Metoděje. Více než 200letá lípa u kostelíka se v roce 2019 stala finalistou soutěže Evropský strom roku (apsida.sk).


Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Obce, Česko, Stavby, Fotografie, České obce, Južné Čechy

Holašovice

Hits: 280

Holašovice sa nachádzajú približne 16 kilometrov západne od Českých Budějovíc. Sú súčasťou Jankov a je známa svojou zachovanou architektúrou v štýle tzv. „sedliaceho baroka“ (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Holašoviciach pochádza z roku 1263. V roku 1292 daroval kráľ Václav II. dedinu cisterciánskemu kláštoru vo Vyššom Brode, v ktorého vlastníctve zostala až do roku 1848. Medzi rokmi 1520 a 1525 zasiahla obec morová epidémia, ktorá zanechala nažive len dvoch obyvateľov. Na pamiatku tejto udalosti bol na severnom okraji postavený morový stĺp. Kláštor následne osídlil obec novými osadníkmi z Bavorska a Rakúska. Po druhej svetovej vojne došlo k odsunu nemeckých obyvateľov, od roku 1990 prešla obec rozsiahlymi rekonštrukciami a bola opäť osídlená. Holašovice sú považované za vzor juhočeského vidieckeho sídla oblasti Hlubocká Blata. Dedina pozostáva z 23 murovaných hospodárskych dvorov obsahujúcich celkovo 120 budov, vrátane rybníka, kováčskej dielne a . Sú postavené v štýle juhočeského ľudového baroka, usporiadané do tvaru „U“ s dvorom uprostred a s priečeliami orientovanými smerom k centrálnej širokej návsi. pochádzajú z 18. až 20. storočia, pričom väčšina bola postavená v druhej polovici 19. storočia. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1755 (Wikipedia). Vďaka svojej jedinečnej architektúre a zachovanému stredovekému urbanistickému usporiadaniu boli Holašovice v roku 1995 vyhlásené za dedinskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Dnes obec žije bežným životom, pričom väčšina budov je v súkromnom vlastníctve a slúži na trvalé bývanie (Wikipedia). V obci sa tiež konajú rôzne ľudové a , ktoré pripomínajú tradičný vidiecky život. Zaujímavosťou je aj neďaleký megalitický kruh, prezývaný „juhočeské Stonehenge“ (kudyznudy.cz).


Holašovice is located approximately 16 kilometers west of České Budějovice. It is part of the municipality of Jankov and is known for its well-preserved architecture in the so-called „Rural Baroque“ style (Wikipedia). The first written mention of Holašovice dates back to 1263. In 1292, King Wenceslaus II donated the village to the Cistercian monastery in Vyšší Brod, where it remained until 1848. Between 1520 and 1525, the village was struck by a plague epidemic that left only two inhabitants alive. To commemorate this event, a plague column was erected on the northern edge of the village. The monastery subsequently resettled the village with new settlers from Bavaria and Austria. After World War II, the German inhabitants were expelled, and since 1990, the village has undergone extensive renovations and has been resettled again. Holašovice is considered a model South Bohemian rural settlement of the Hlubocká Blata area. The village consists of 23 brick farmsteads with a total of 120 buildings, including a pond, a blacksmith’s workshop, and a chapel. These buildings are constructed in the South Bohemian folk baroque style, arranged in a „U“ shape around a courtyard, with facades facing the wide central village green. The buildings date from the 18th to the 20th centuries, with most built in the second half of the 19th century. The Chapel of St. John of Nepomuk was built in 1755 (Wikipedia). Thanks to its unique architecture and preserved medieval urban layout, Holašovice was declared a village conservation area in 1995 and added to the UNESCO World Heritage List in 1998. Today, the village is inhabited and most buildings are privately owned and used for permanent residence (Wikipedia). The village also hosts various folk festivals and events celebrating traditional rural life. A nearby megalithic circle, nicknamed the „South Bohemian Stonehenge,“ is also of interest (kudyznudy.cz).


Holašovice liegt etwa 16 Kilometer westlich von České Budějovice. Es ist Teil der Gemeinde Jankov und bekannt für seine gut erhaltene Architektur im sogenannten „Bäuerlichen Barock“ (Wikipedia). Die erste schriftliche Erwähnung von Holašovice stammt aus dem Jahr 1263. Im Jahr 1292 schenkte König Wenzel II. das Dorf dem Zisterzienserkloster in Vyšší Brod, in dessen Besitz es bis 1848 blieb. Zwischen 1520 und 1525 wurde das Dorf von einer Pestepidemie heimgesucht, die nur zwei Einwohner am Leben ließ. Zur Erinnerung an dieses Ereignis wurde am nördlichen Dorfrand eine Pestsäule errichtet. Das Kloster besiedelte das Dorf anschließend mit neuen Siedlern aus Bayern und Österreich. Nach dem Zweiten Weltkrieg wurden die deutschen Einwohner vertrieben, und seit 1990 wurde das Dorf umfangreich renoviert und neu besiedelt. Holašovice gilt als ein Modell eines südböhmischen ländlichen Dorfes in der Region Hlubocká Blata. Das Dorf besteht aus 23 gemauerten Gehöften mit insgesamt 120 Gebäuden, darunter ein Teich, eine Schmiede und eine Kapelle. Die Gebäude sind im südböhmischen Volksbarockstil gebaut, in einer „U“-Form um einen Hof angeordnet und mit den Fassaden zum zentralen, breiten Dorfplatz ausgerichtet. Die Gebäude stammen aus dem 18. bis 20. Jahrhundert, wobei die meisten in der zweiten Hälfte des 19. Jahrhunderts errichtet wurden. Die Kapelle des Heiligen Johannes von Nepomuk wurde 1755 erbaut (Wikipedia). Dank seiner einzigartigen Architektur und der erhaltenen mittelalterlichen städtebaulichen Struktur wurde Holašovice 1995 zum Dorfdenkmalreservat erklärt und 1998 in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen. Heute wird das Dorf bewohnt, und die meisten Gebäude befinden sich in Privatbesitz und dienen als Dauerwohnsitz (Wikipedia). Das Dorf veranstaltet auch verschiedene Volksfeste und Veranstaltungen, die das traditionelle Landleben feiern. Ein nahegelegener megalithischer Kreis, der als „Südböhmisches Stonehenge“ bezeichnet wird, ist ebenfalls eine Attraktion (kudyznudy.cz).


Holašovice se nacházejí přibližně 16 kilometrů západně od Českých Budějovic. Jsou součástí obce Jankov a jsou známé svou zachovalou architekturou ve stylu tzv. „selské baroko“ (Wikipedia). První písemná zmínka o Holašovicích pochází z roku 1263. V roce 1292 daroval král Václav II. vesnici cisterciáckému klášteru ve Vyšším Brodě, v jehož vlastnictví zůstala až do roku 1848. Mezi lety 1520 a 1525 zasáhla obec morová epidemie, která nechala naživu jen dva obyvatele. Na památku této události byl na severním okraji vesnice postaven morový sloup. Klášter následně osídlil vesnici novými osadníky z Bavorska a Rakouska. Po druhé světové válce došlo k odsunu německých obyvatel, od roku 1990 prošla obec rozsáhlými rekonstrukcemi a byla znovu osídlena. Holašovice jsou považovány za vzor jihočeského venkovského sídla oblasti Hlubocká Blata. Vesnice se skládá z 23 zděných hospodářských dvorů obsahujících celkem 120 budov, včetně rybníka, kovárny a kaple. Jsou postaveny ve stylu jihočeského lidového baroka, uspořádány do tvaru „U“ s dvorem uprostřed a s průčelími orientovanými směrem k centrální široké návsi. Budovy pocházejí z 18. až 20. století, přičemž většina byla postavena v druhé polovině 19. století. Kaple svatého Jana Nepomuckého byla postavena v roce 1755 (Wikipedia). Díky své jedinečné architektuře a zachovanému středověkému urbanistickému uspořádání byly Holašovice v roce 1995 vyhlášeny vesnickou památkovou rezervací a v roce 1998 zapsány na seznam světového dědictví UNESCO. Dnes vesnice žije běžným životem, přičemž většina budov je v soukromém vlastnictví a slouží k trvalému bydlení (Wikipedia). Ve vesnici se také konají různé lidové slavnosti a akce, které připomínají tradiční venkovský život. Zajímavostí je i nedaleký megalitický kruh, přezdívaný „jihočeské Stonehenge“ (kudyznudy.cz).


Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Hory, Česko, Severná Morava, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Vresovisko Bílová

Hits: 348

Vresovisko Bílová je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Hostýnskych vrchoch na Morave, v blízkosti Bílová, približne 1,9 km východne od Rajnochovice (kudyznudy.cz). Táto lokalita bola vyhlásená za chránené územie 1. októbra 1982 a rozkladá sa na ploche 3 ha (mapy.cz). Je situovaná na miernom, prevažne juhovýchodnom svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vresovisko Bílová predstavuje jediné súvislé vresovisko s bohatým výskytom jalovca obyčajného (Juniperus communis) a vresu obyčajného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnskych vrchoch. Tento biotop je v Karpatskej fytogeografickej oblasti Českej republiky veľmi vzácny. Okrem dominantných druhov tu rastú aj smilka tuhá (Nardus stricta), plavúň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), materina dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), púpava bezbyľová (Carlina acaulis), fialka lesná (Viola reichenbachiana), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), (Stellaria graminea), nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) a mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias). Pôvodne bola lokalita využívaná ako podhorská pastvina. Po ukončení pasenia oviec však došlo k ohrozeniu vresoviska zarastaním náletovými drevinami, predovšetkým smrekom a brezou. V posledných rokoch je lúka cielene kosená ako náhrada pasenia a sú odstraňované náletové . Časť lokality je však, vďaka nedostatočnej starostlivosti v minulosti, ako unikátny biotop už stratená (Jana Humpolíčková).

Táto lokalita je významná nielen z botanického hľadiska, ale aj ako ukážka tradičného hospodárenia v podhorských oblastiach. Udržiavanie vresoviska je kľúčové pre zachovanie biodiverzity a ochranu vzácnych druhov rastlín. Vresovisko Bílová je prístupné po červeno značenom turistickom chodníku medzi Rajnochovicami a osadou Lázy. Návštevníci by mali rešpektovať pravidlá ochrany prírody a pohybovať sa len po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškodeniu citlivého ekosystému vresoviska (turistika.cz).


The Bílová Heathland is a natural monument located in the Hostýn Hills in Moravia, near the Bílová settlement, approximately 1.9 km east of the village of Rajnochovice (kudyznudy.cz). This area was declared a protected site on October 1, 1982, and covers an area of 3 hectares (mapy.cz). It is situated on a gentle, predominantly southeastern slope of the Klínec hill (kudyznudy.cz). The Bílová Heathland represents the only continuous heathland with a rich presence of common juniper (Juniperus communis) and common heather (Calluna vulgaris) in the entire Hostýn Hills. This habitat is very rare in the Carpathian phytogeographic region of the Czech Republic.

In addition to the dominant species, other plants found here include mat grass (Nardus stricta), stag’s-horn clubmoss (Lycopodium clavatum), bilberry (Vaccinium myrtillus), broad-leaved thyme (Thymus pulegioides), upright cinquefoil (Potentilla erecta), dwarf carline thistle (Carlina acaulis), early dog-violet (Viola reichenbachiana), spotted dead-nettle (Lamium maculatum), lesser stitchwort (Stellaria graminea), wood forget-me-not (Myosotis sylvatica), and cypress spurge (Euphorbia cyparissias).

Originally, the site was used as a submontane pasture. However, after grazing ceased, the heathland became threatened by the encroachment of pioneer trees, especially spruce and birch. In recent years, the meadow has been intentionally mown as a substitute for grazing, and invasive tree growth is being removed. Nevertheless, due to insufficient care in the past, part of this unique habitat has already been lost (Jana Humpolíčková).

This location is significant not only from a botanical perspective but also as an example of traditional farming practices in submontane areas. Maintaining the heathland is crucial for preserving biodiversity and protecting rare plant species. The Bílová Heathland is accessible via the red-marked hiking trail between Rajnochovice and the Lázy settlement. Visitors should respect nature conservation rules and stick to designated paths to avoid damaging the sensitive heathland ecosystem (.cz).


Vřesoviště Bílová je přírodní památka nacházející se v Hostýnských vrších na Moravě, poblíž osady Bílová, přibližně 1,9 km východně od obce Rajnochovice (kudyznudy.cz). Tato lokalita byla vyhlášena chráněným územím 1. října 1982 a rozkládá se na ploše 3 hektarů (mapy.cz). Nachází se na mírném, převážně jihovýchodním svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vřesoviště Bílová představuje jediné souvislé vřesoviště s bohatým výskytem jalovce obecného (Juniperus communis) a vřesu obecného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnských vrších. Tento biotop je v karpatské fytogeografické oblasti České republiky velmi vzácný.

Kromě dominantních druhů zde rostou také smilka tuhá (Nardus stricta), plavuň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnice borůvka (Vaccinium myrtillus), mateřídouška vejčitá (Thymus pulegioides), mochna přímá (Potentilla erecta), pupava bezlodyžná (Carlina acaulis), violka lesní (Viola reichenbachiana), hluchavka skvrnitá (Lamium maculatum), ptačinec trávovitý (Stellaria graminea), pomněnka lesní (Myosotis sylvatica) a pryšec chvojka (Euphorbia cyparissias).

Původně byla lokalita využívána jako podhorská pastvina. Po ukončení pastvy ovcí však došlo k ohrožení vřesoviště zarůstáním náletovými dřevinami, zejména smrkem a břízou. V posledních letech je louka cíleně kosená jako náhrada pastvy a jsou odstraňovány náletové dřeviny. Část lokality však, díky nedostatečné péči v minulosti, jako unikátní biotop již nenávratně zanikla (Jana Humpolíčková).

Tato lokalita je významná nejen z botanického hlediska, ale i jako ukázka tradičního hospodaření v podhorských oblastech. Udržování vřesoviště je klíčové pro zachování biodiverzity a ochranu vzácných druhů rostlin. Vřesoviště Bílová je přístupné po červeně značené turistické stezce mezi Rajnochovicemi a osadou Lázy. Návštěvníci by měli respektovat pravidla ochrany přírody a pohybovat se pouze po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškození citlivého ekosystému vřesoviště (turistika.cz).