Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Gerlachovský štít

skala
Hits: 350

Gerlachovský štít – Gerlach, je najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska a celého karpatského oblúka. Dosahuje nadmorskú výšku 2 654,4 metra (​en.wikipedia.org). Nachádza v južnej časti hlavného hrebeňa, na juhovýchodnom výbežku. Na západ od Gerlachu sa rozprestiera Batizovská dolina a na východ Velická dolina (de.wikipedia.org). Masív Gerlachu má charakteristický pyramídový tvar, zvýraznený veľkým karom, známym ako Gerlachovský kotol (de.wikipedia.org). Z geologického hľadiska patrí Gerlachovský štít k najstarším tatranským masívom. Je budovaný prevažne žulou (granitom), ktorá tvorí pevné jadro Vysokých Tatier​. Celý masív vznikol počas alpínskeho vrásnenia počas treťohôr (sk.wikipedia.org). Strmé steny spadajú do susedných dolín, na západe do Batizovskej a na východe do Velickej doliny, kde ležia morény a vytvorené ustupujúcimi ľadovcami​ (sk.wikipedia.org).

Klíma na Gerlachovskom štíte je prísne vysokohorská. Teploty sú nízke počas celého roka (old.gymzv.sk). Väčšinu roka pokrýva vrcholový masív snehová pokrývka a aj v lete sa môže objaviť sneženie či ľadová námraza. Letné dni bývajú chladné, počas najteplejších popoludní v júli dosahuje okolo 5 °C​ (en.wikipedia.org).  Vrcholové partie Gerlachovského štítu sú skalnaté a chudobné na vegetáciu – vo veľkých nadmorských výškach prežívajú už len lišajníky a niekoľko odolných druhov rastlín v štrbinách skál. Nižšie, na úbočiach a v priľahlých dolinách, však nájdeme pestré vysokohorské spoločenstvá. Hranica lesa siaha približne do 1500 m nad morom, nad ňou nasleduje pásmo kosodreviny a alpínskych tráv. Typické sú husté porasty kosodreviny (borovica horská) a medzi kvetenou vzácny plesnivec alpínsky či rôzne horce a lomikameň​. V skalách a sutiach pod Gerlachom rastie napríklad endemický horec tatranský – Gentiana altaica subsp. tatrae a starček tatranský. Zo živočíchov žijú v tejto oblasti kamzík vrchovský tatranský a kolónie svišťov tatranských. V lesnatých častiach podhoria možno natrafiť aj na medveďa hnedého či rysa ostrovida. Z vtákov tu hniezdi orol skalný a pravidelne sa vyskytuje aj sokol sťahovavý či vysokohorské druhy ako vrchárka smreková a labuť veľká​ (sk.wikipedia.org). Gerlachovský štít sa nachádza v srdci Tatranského národného parku – TANAP-u. Ide o územie s najvyšším stupňom ochrany prírody – vrcholové oblasti do bezzásahovej zóny, kde sa zachovávajú prírodné procesy bez priameho zásahu človeka. Celé územie TANAP-u (vrátane Gerlachovského štítu) je zároveň od roku 1993 súčasťou Biosférickej rezervácie UNESCO ​ (sk.wikipedia.org).

Názov „Gerlachovský štít“ je odvodený od neďalekej Gerlachov. Historické názvy: Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. V roku 1959 bol vrchu navrátený pôvodný názov Gerlachovský štít, ktorý sa používa dodnes (​en.wikipedia.org). V 18. a na začiatku 19. storočia nebol Gerlachovský štít považovaný za najvyšší vrchol Tatier. Tento titul bol pripisovaný vrcholom ako Kriváň, Lomnický štít alebo Ľadový štít. Až v roku 1838 lesník Ľudovít Greiner určil Gerlachovský štít ako najvyšší vrchol Tatier, čo bolo potvrdené rakúskou armádou v roku 1868 ​(it.wikipedia.org). Prvý doložený výstup na vrchol uskutočnil v roku 1834 Ján Still z obce Nová Lesná (​en.wikipedia.org).

Dnes nie je výstup na Gerlachovský štít značený turistickým chodníkom a je povolený len v sprievode certifikovaného horského vodcu. Najčastejšia výstupová trasa vedie od horského hotela Sliezsky dom cez Velickú próbu na vrchol a zostupuje sa cez Batizovskú próbu do Batizovskej doliny. Obe trasy majú obťažnosť I podľa UIAA. Alternatívne, náročnejšie trasy zahŕňajú Tatarkovu próbu a Martinský hrebeň (Martinka), s obťažnosťou II–III podľa UIAA (de.wikipedia.org).

Gerlachovský štít (Gerlach Peak) is the highest peak of the High Tatras, Slovakia, and the entire Carpathian mountain range, reaching an elevation of 2,654.4 meters above sea level. Geographically, it is situated within the High Tatras massif in northeastern Slovakia, on the territory of the Tatra National Park (TANAP). The peak lies between two significant valleys: Batizovská dolina to the west and Velická dolina to the east. Gerlachovský štít features a distinctive pyramid shape, accentuated by a large cirque known as Gerlachovský kotol. Geologically, Gerlach is among the oldest massifs in the Tatras, predominantly composed of granite, shaped during the Alpine orogeny period. Its steep walls descend dramatically into adjacent valleys, where moraines and glacial lakes formed by retreating glaciers can still be seen today.

The climate at Gerlachovský štít is strictly alpine, characterized by low temperatures year-round. Even summer days can be cold, with peak afternoon temperatures around 5 °C in July. Snowfall and ice formation can occur at any time of year. Vegetation near the summit is sparse and rocky, limited primarily to lichens. However, diverse alpine communities flourish at lower altitudes, including dense growths of dwarf pine (mountain pine), alpine grasses, and endemic species such as the Tatra gentian (Gentiana altaica subsp. tatrae) and Tatra groundsel. Wildlife typical for this region includes the endemic Tatra chamois and colonies of alpine marmots. In lower forested regions, brown bears, lynxes, golden eagles, peregrine falcons, and alpine bird species are found. Gerlachovský štít lies at the heart of the Tatra National Park (TANAP), an area under the strictest level of environmental protection, designated as a no-intervention zone. Since 1993, this region has also been part of the UNESCO Biosphere Reserve Tatry.

The mountain’s name derives from the nearby village of Gerlachov. Historically, it has held various names such as Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Legionnaires‘ Peak, and Stalin’s Peak. Until the mid-19th century, Gerlachovský štít was not recognized as the highest peak in the Tatras; this title was mistakenly attributed to peaks such as Kriváň, , or Ľadový štít. In 1838, forester Ludwig Greiner definitively established Gerlachovský štít as the highest Tatra summit. The first confirmed ascent was made in 1834 by Ján Still from Nová Lesná.

Today, Gerlachovský štít does not have marked hiking trails and can only be ascended with a certified mountain guide. The most common ascent route starts from Sliezsky dom mountain hotel through Velická próba. More challenging climbing routes include Tatarkova próba and Ridge (Martinka), rated II–III by UIAA standards.

Gerlach (słow. Gerlachovský štít) jest najwyższym szczytem Tatr Wysokich, Słowacji oraz całych Karpat. Jego wysokość wynosi 2654,4 m n.p.m. Położony jest w południowej części głównej grani Tatr, pomiędzy dwiema ważnymi dolinami: Doliną Batyżowiecką na zachodzie i Doliną Wielicką na wschodzie, w granicach Tatrzańskiego Parku Narodowego (TANAP). Gerlach ma charakterystyczny kształt piramidy, uwydatniony przez duży kocioł lodowcowy, znany jako Kocioł Gerlachowski. Geologicznie masyw Gerlachu należy do najstarszych masywów tatrzańskich, zbudowany jest głównie z granitu, tworzącego twarde jądro Tatr Wysokich. Jego kształt powstał podczas alpejskich ruchów górotwórczych w trzeciorzędzie. Strome ściany opadają ku sąsiednim dolinom, gdzie znajdują się moreny i jeziora polodowcowe.

Klimat na Gerlachu jest typowo alpejski, z niskimi temperaturami przez cały rok. Nawet latem dni są chłodne – w lipcu temperatury w najcieplejsze popołudnia osiągają około 5°C. Śnieg i oblodzenie mogą wystąpić o każdej porze roku. Wierzchołek Gerlachu jest skalisty, ubogi w roślinność, ograniczoną głównie do porostów i kilku odpornych gatunków roślin w szczelinach skalnych. Na niższych zboczach i w sąsiednich dolinach występują bogate zbiorowiska wysokogórskie. Granica lasu sięga około 1500 m n.p.m., powyżej rośnie kosodrzewina oraz trawy alpejskie. Charakterystyczna jest kosodrzewina (sosna górska), a także rzadki szarotka alpejska oraz różne gatunki goryczek i skalnic. W okolicznych skałach rośnie endemiczny goryczka tatrzańska oraz starzec tatrzański. Z fauny spotkać można kozicę tatrzańską i kolonie świstaków tatrzańskich. W niższych partiach leśnych żyją niedźwiedź brunatny, ryś euroazjatycki, orzeł przedni, sokół wędrowny oraz wysokogórskie gatunki ptaków.

Gerlach znajduje się w sercu Tatrzańskiego Parku Narodowego, w strefie ochrony ścisłej, gdzie obowiązuje zakaz ingerencji człowieka. Teren ten objęty jest ochroną jako Rezerwat Biosfery UNESCO. Historycznie szczyt nosił różne nazwy, takie jak Kösselberg, Franz-Joseph-Spitze, Štít legionárov, Stalinov štít. Do połowy XIX wieku nie uznawano go za najwyższy szczyt Tatr, przypisując to miano szczytom takim jak Krywań, Łomnica czy Lodowy Szczyt. Dopiero w roku 1838 leśnik Ľudovít Greiner wykazał, że najwyższym szczytem jest Gerlach, co potwierdzono w 1868 roku.

Obecnie Gerlach nie posiada oznakowanych szlaków turystycznych, a wejście na szczyt możliwe jest wyłącznie w towarzystwie licencjonowanego przewodnika. Najczęściej używana trasa prowadzi od hotelu górskiego Śląski Dom przez Wielicką Próbę. Trudniejsze drogi wspinaczkowe, takie jak Próba Tatarki lub Grzbiet Martina (Martinka), mają trudność od II do III w skali UIAA.

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Jablonové

skala
Hits: 330

Jablonové sa nachádza približne 30 kilometrov od Bratislavy, je súčasťou regiónu Záhorie a leží na západnom úpätí Malých Karpát, v nadmorskej výške okolo 230 metrov (Wikipedia). V obci žije približne 1 400 obyvateľov (obecjablonove.sk). Prvá písomná zmienka o obci Jablonové pochádza z roku 1206 ​(e-obce.sk). Spomína sa pod názvom Jablam Terra, a v roku 1231 je uvádzaná ako Hablan Villa (sk.wikipedia.org). V minulosti obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, neskôr panstvu hradu Bratislava. Od 16. storočia bola v majetku Serédy a následne Pálffyovcov. Obec prežila rôzne historické udalosti, vrátane plienenia osmanskými vojskami v roku 1683 a vypálenia cisárskymi vojskami v roku 1708 ​(e-obce.sk). Názov pravdepodobne súvisí s výskytom jabloní (zahoracka.tv). Dominantou obce je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela, postavený v roku 1679 (facebook.com).

V minulosti sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom a domáckou výrobou – v okolí s piesčitou a kyslou pôdou pestovali plodiny s obmedzenou úrodou a popri tom vyrábali drevené náradie či predmety, napríklad ručne vyrezávané piesty na pranie, varechy, maľovaný nábytok (zahoracka.tv). Už v 17. storočí existovala pri obci sklárska huta (zahoracka.tv). V 19. storočí sa nad Jablonovým začala ťažiť mangánová ruda – dodnes sú dôkazom staré banské haldy a štôlne v lokalitách Skala, Lipníky či vrch Lipy​ (turistika.cz). Ťažba mangánu a pyritu prebiehala najmä krátko počas prvej svetovej a zanikla po roku 1918​ (montanistika.sk). V obci sa každoročne konajú tradičné hodové na sviatok svätého Michala archanjela. Jablonové sa zapája do Jablkové hodovanie – tematický jesenný festival zameraný na jablká a produkty z nich (zahoracka.tv). V Jablonovom má dlhú tradíciu. Organizovaný šport sa datuje od roku 1953, keď vznikla telovýchovná jednota pod názvom Sokol. V súčasnosti v obci funguje futbalový klub ŠK Jablonové, ktorý má družstvá v rôznych vekových kategóriách (sk.wikipedia.org). V obci sa nachádza historický židovský cintorín, na ktorom sa zachovalo niekoľko starých náhrobných kameňov s hebrejskými nápismi (turistika.cz).

Jablonové is located approximately 30 kilometers from , is part of the region, and lies on the western foothills of the Little Carpathians, at an altitude of around 230 meters (Wikipedia). The village has approximately 1,400 inhabitants (obecjablonove.sk). The first written mention of Jablonové dates back to 1206 (e-obce.sk). It was referred to as Jablam Terra, and in 1231, it was recorded as Hablan Villa (sk.wikipedia.org). In the past, the village belonged to the counts of Svätý Jur and Pezinok, and later to the Bratislava Castle estate. From the 16th century, it was owned by the Serédy family and later by the Pálffy family. The village witnessed various historical events, including plundering by Ottoman troops in 1683 and burning by imperial troops in 1708 (e-obce.sk). The name of the village is likely related to the presence of apple trees (zahoracka.tv). The dominant landmark of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1679 (facebook.com).

In the past, most of the inhabitants made a living from agriculture and handicrafts – due to the sandy and acidic soil, they cultivated crops with limited yields and also produced wooden tools and items, such as hand-carved washing plungers, wooden spoons, and painted furniture (zahoracka.tv). A glassworks existed near the village as early as the 17th century (zahoracka.tv). In the 19th century, manganese ore mining began near Jablonové – evidence of this activity can still be seen in the form of old mining heaps and tunnels in the areas of Skala, Lipníky, and Lipy Hill (.cz). The mining of manganese and pyrite was particularly active during World War I but ceased after 1918 (montanistika.sk). The village hosts traditional annual fair celebrations on the feast of St. Michael the Archangel. Jablonové also participates in the Apple Festival (Jablkové hodovanie), a seasonal autumn event focusing on apples and apple products (zahoracka.tv). Sports have a long tradition in Jablonové. Organized sports activities date back to 1953, when the Sokol physical education association was established. Today, the village is home to ŠK Jablonové, a football club with teams in various age categories (sk.wikipedia.org). Jablonové also has a historical Jewish cemetery, where several old tombstones with Hebrew inscriptions have been preserved (turistika.cz).

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch

skala
Hits: 10510

Každoročne sa v Piešťanoch otvára kúpeľná sezóna v prvý júnový víkend. Organizátori vždy pripravia spoločenský a kultúrny program.

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch je podujatie, ktoré symbolizuje začiatok letnej turistickej sezóny v Piešťanoch. Táto slávnosť je považovaná za najvýznamnejšiu udalosť roka v regióne. Tradícia otvárania letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch siaha až do začiatku 19. storočia, keď sa miestne kúpele začali tešiť medzinárodnej popularite. Oficiálne oslavy, ako ich poznáme dnes, sa však začali organizovať od roku 1992. Cieľom je nielen privítať návštevníkov, ale aj vzdať vďaku za liečivé , ktoré mestu priniesli slávu a prosperitu. Hlavný program podujatia prebieha v sobotu a zahŕňa rôzne kultúrne a spoločenské aktivity. Neodmysliteľnou súčasťou je slávnostné požehnanie prameňov na Kúpeľnom ostrove, po ktorom nasleduje sprievod mestom (Pic Piešťany). Okrem hlavného programu sú pre návštevníkov pripravené aj rôzne sprievodné podujatia, ako sú , s remeselnými výrobkami, gastronomické a športové aktivity. Pre sú organizované špeciálne programy, vrátane hier, tvorivých dielní a divadelných predstavení (piestany.sk). Podujatie každoročne priláka tisíce návštevníkov z domova i zo zahraničia, podujatie posilňuje komunitného ducha a poskytuje platformu pre prezentáciu miestnej kultúry, tradícií a talentov (ttkraj.sk).

Rok 2012 – Súčasťou podujatia boli aj preteky dračích lodí medzi mostami. Starým a Kolonádnym mostom.

Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júnový víkend konali voľby do európskeho parlamentu, preto sa tentokrát Otvorenie konalo týždeň predtým ako obvykle.

Every year, the spa season in opens on the first weekend of June. The organizers always prepare a social and cultural program.

The opening of the summer spa season in Piešťany is an event that symbolizes the beginning of the summer tourist season in Piešťany. This celebration is considered the most significant event of the year in the region. The tradition of opening the summer spa season in Piešťany dates back to the early 19th century when the local spa gained international popularity. However, official celebrations, as we know them today, have been organized since 1992. The aim of the event is not only to welcome visitors but also to express gratitude for the healing springs that have brought fame and prosperity to the town.

The main program of the event takes place on Saturday and includes various cultural and social activities. An integral part is the ceremonial blessing of the springs on the Spa Island, followed by a procession through the town (Pic Piešťany). In addition to the main program, various accompanying events are prepared for visitors, such as exhibitions, craft markets, gastronomic festivals, and sports activities. Special programs are organized for children, including games, creative workshops, and theater performances (piestany.sk).

The event attracts thousands of visitors from home and abroad every year. It strengthens the community spirit and provides a platform for showcasing local culture, traditions, and talents (ttkraj.sk).

Year 2012 – Part of the event was also dragon boat races between the bridges – the Old Bridge and the Colonnade Bridge.

Year 2009 – In 2009, the European Parliament elections were held on the first weekend of June, so the opening was held a week earlier than usual.

Jedes Jahr wird die Badesaison in Piešťany am ersten Juniwochenende eröffnet. Die Organisatoren bereiten immer ein gesellschaftliches und kulturelles Programm vor.

Die Eröffnung der Sommer-Badesaison in Piešťany ist eine Veranstaltung, die den Beginn der sommerlichen Tourismussaison in Piešťany symbolisiert. Diese Feier gilt als das bedeutendste Ereignis des Jahres in der Region. Die Tradition der Eröffnung der Sommer-Badesaison in Piešťany reicht bis ins frühe 19. Jahrhundert zurück, als das örtliche Bad internationale Popularität erlangte. Offizielle Feierlichkeiten, wie wir sie heute kennen, werden jedoch erst seit 1992 organisiert. Ziel der Veranstaltung ist es nicht nur, Besucher willkommen zu heißen, sondern auch Dankbarkeit für die heilenden Quellen auszudrücken, die der Stadt Ruhm und Wohlstand gebracht haben.

Das Hauptprogramm der Veranstaltung findet am Samstag statt und umfasst verschiedene kulturelle und gesellschaftliche Aktivitäten. Ein wesentlicher Bestandteil ist die feierliche Segnung der Quellen auf der Kurinsel, gefolgt von einem Umzug durch die Stadt (Pic Piešťany). Neben dem Hauptprogramm gibt es für die Besucher zahlreiche Begleitveranstaltungen wie Ausstellungen, Handwerksmärkte, gastronomische Festivals und Sportaktivitäten. Für Kinder werden spezielle Programme organisiert, darunter Spiele, kreative Workshops und Theateraufführungen (piestany.sk).

Die Veranstaltung zieht jedes Jahr Tausende von Besuchern aus dem In- und Ausland an. Sie stärkt den Gemeinschaftsgeist und bietet eine Plattform zur Präsentation der lokalen Kultur, Traditionen und Talente (ttkraj.sk).

Jahr 2012 – Ein Teil der Veranstaltung waren auch Drachenbootrennen zwischen den Brücken – der Alten Brücke und der Kolonnadenbrücke.

Jahr 2009 – Im Jahr 2009 fanden am ersten Juniwochenende die Wahlen zum Europäischen Parlament statt, daher wurde die Eröffnung eine Woche früher als üblich abgehalten.

TOP

Mažoretky

Veterány

Dračie

Sprievod

Ostatné

, , , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Polia, Fotografie

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 4761

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali , zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom v jednom rade v smere západ-východ, pričom mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne , a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of . The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls‘ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Hradec Králové – salón Republiky

skala
Hits: 6045

(nemecky Königgrätz) Kleží na sútoku Labe a Orlice. Žije tu asi 100 000 obyvateľov. V roku 995 sa stalo sídlom kniežaťa za vlády Přemyslovcov. Spolu s neďalekými Pardubicami tvorí metropolitnú oblasť s približne 340 000 obyvateľmi (wikipedia.cz). Prvá písomná zmienka o Hradci Králové pochádza z roku 1225. V stredoveku bolo mesto známe ako „kráľovské veno“, pretože slúžilo ako majetok českých kráľovien. Počas husitských vojen zohralo mesto významnú úlohu a v 18. storočí sa stalo dôležitou pevnosťou (en.wikipedia.org). V 2. polovici 13. storočia mesto kolonizovali (Wirth, Tichý). V 13. storočí sa stal slobodným kráľovským mestom. V roku 1567 tu bolo 780 . V roku 1864 tu vznikla svetoznáma továreň na piana Antonín Petrof. V 80-tych rokoch 19. storočia bolo postavené Klicperove  (wikipedia.cz).

Hradec Králové sa nachádza na severovýchode Česka, približne 100 kilometrov východne od Prahy. Je významným mestským centrom. Veľmi výraznou črtou je . Mesto je domovom viacerých gotických a barokových stavieb, napr. Katedrála svätého Ducha a aj historickej radnice (wikipedia.cz). 

Hradec Králové je známe svojou kombináciou gotickej, renesančnej, barokovej a modernej architektúry. Medzi najvýznamnejšie patrí Biela veža (Bílá věž), ktorá je najvyššou dominantou mesta. Z jej galérií je jedinečný výhľad na mesto a priľahlé vrchy Krkonôš a Orlických hôr. Veža ukrýva tretí najväčší a najťažší zvon v Českej republike – zvon Augustín (en.wikipedia.org). Námestie Velké náměstí pôsobí ako srdce mesta. Hradec Králové je aj kultúrnym centrom, koná sa tu Letná filmová škola a Medzinárodný festival bábkového divadla (wikipedia.cz), festival Rock for People. Nachádzajú sa tu krásne a , napr. park Zahrada na Valech, park Letní lázně (wikipedia.cz). Hradec Králové je tiež významným vzdelávacím centrom s niekoľkými univerzitami a vysokými školami. Univerzita Hradec Králové a Lekárska fakulta Univerzity Karlovej medzi najprestížnejšie vzdelávacie inštitúcie v krajine (en.wikipedia.org).

Hradec Králové (German: Königgrätz) lies at the confluence of the Elbe and Orlice rivers. The city has approximately 100,000 inhabitants. In 995, it became the seat of a prince during the rule of the Přemyslid dynasty. Together with nearby Pardubice, it forms a metropolitan area with approximately 340,000 residents (wikipedia.cz).

The first written mention of Hradec Králové dates back to 1225. In the Middle Ages, the city was known as the „royal dowry“ because it served as the property of Czech queens. During the Hussite Wars, the city played a significant role, and in the 18th century, it became an important fortress (en.wikipedia.org). In the second half of the 13th century, the city was colonized by Germans (Wirth, Tichý). During the 13th century, it became a free royal city. In 1567, there were 780 houses in the city. In 1864, the world-famous Antonín Petrof piano factory was established here. In the 1880s, the Klicpera Theatre was built (wikipedia.cz).

Hradec Králové is located in the northeastern part of the Czech Republic, approximately 100 kilometers east of Prague. It is an important urban center. One of its most distinctive features is its architecture. The city is home to several Gothic and Baroque buildings, such as the Cathedral of the Holy Spirit and the historic town hall (wikipedia.cz).

Hradec Králové is known for its combination of Gothic, Renaissance, Baroque, and modern architecture. One of the most significant landmarks is the White Tower (Bílá věž), the tallest structure in the city. From its gallery, visitors can enjoy a unique view of the city and the surrounding mountains of the Krkonoše and Orlické ranges. The tower houses the third-largest and heaviest bell in the Czech Republic – the Augustin bell (en.wikipedia.org). Velké náměstí (Great Square) serves as the heart of the city.

Hradec Králové is also a cultural hub, hosting events such as the Summer Film School, the International Puppet Theatre Festival (wikipedia.cz), and the Rock for People festival. The city is adorned with beautiful parks and gardens, such as the Zahrada na Valech park and Letní lázně park (wikipedia.cz).

Hradec Králové is also a significant educational center, with several universities and higher education institutions. The University of Hradec Králové and the Faculty of Medicine of Charles University are among the most prestigious educational institutions in the country (en.wikipedia.org).

Hradec Králové (deutsch: Königgrätz) liegt am Zusammenfluss der Flüsse Elbe und Orlice. Die Stadt hat etwa 100.000 Einwohner. Im Jahr 995 wurde sie während der Herrschaft der Přemysliden zur Fürstenresidenz. Zusammen mit dem nahegelegenen Pardubice bildet sie eine Metropolregion mit etwa 340.000 Einwohnern (wikipedia.cz).

Die erste schriftliche Erwähnung von Hradec Králové stammt aus dem Jahr 1225. Im Mittelalter war die Stadt als „königliches Heiratsgut“ bekannt, da sie im Besitz der böhmischen Königinnen war. Während der Hussitenkriege spielte die Stadt eine bedeutende Rolle, und im 18. Jahrhundert wurde sie zu einer wichtigen Festung (en.wikipedia.org). In der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts wurde die Stadt von Deutschen kolonisiert (Wirth, Tichý). Im 13. Jahrhundert wurde sie zur freien königlichen Stadt. Im Jahr 1567 gab es hier 780 Häuser. 1864 wurde in der Stadt die weltberühmte Klavierfabrik Antonín Petrof gegründet. In den 1880er Jahren wurde das Klicpera-Theater erbaut (wikipedia.cz).

Hradec Králové liegt im Nordosten Tschechiens, etwa 100 Kilometer östlich von Prag. Die Stadt ist ein wichtiges urbanes Zentrum. Besonders auffällig ist die Architektur. Sie beherbergt zahlreiche gotische und barocke Bauwerke, darunter die Kathedrale des Heiligen Geistes und das historische Rathaus (wikipedia.cz).

Hradec Králové ist bekannt für seine Kombination aus gotischer, Renaissance-, barocker und moderner Architektur. Zu den wichtigsten Sehenswürdigkeiten gehört der Weiße Turm (Bílá věž), das höchste Wahrzeichen der Stadt. Von seiner Galerie aus hat man einen einzigartigen Blick auf die Stadt und die umliegenden Gebirgszüge des Riesengebirges und des Adlergebirges. Der Turm beherbergt die drittgrößte und schwerste Glocke Tschechiens – die Augustin-Glocke (en.wikipedia.org). Der Velké náměstí (Große Platz) bildet das Herz der Stadt.

Hradec Králové ist auch ein kulturelles Zentrum, in dem Veranstaltungen wie die Sommerfilmschule, das Internationale Puppentheaterfestival (wikipedia.cz) und das Festival Rock for People stattfinden. Die Stadt ist zudem von wunderschönen Parks und Gärten umgeben, darunter der Zahrada na Valech-Park und der Letní lázně-Park (wikipedia.cz).

Hradec Králové ist auch ein bedeutendes Bildungszentrum mit mehreren Universitäten und Hochschulen. Die Universität Hradec Králové und die Medizinische Fakultät der Karls-Universität gehören zu den renommiertesten Bildungseinrichtungen des Landes (en.wikipedia.org).

Hradec Králové (niemiecki: Königgrätz) leży u zbiegu rzek Łaba i Orlica. Miasto liczy około 100 000 mieszkańców. W 995 roku stało się siedzibą księcia za panowania dynastii Przemyślidów. Wraz z pobliskimi Pardubicami tworzy obszar metropolitalny zamieszkiwany przez około 340 000 osób (wikipedia.cz).

Pierwsza pisemna wzmianka o Hradcu Králové pochodzi z 1225 roku. W średniowieczu miasto było znane jako „królewski posag”, ponieważ należało do czeskich królowych. W czasie wojen husyckich odegrało znaczącą rolę, a w XVIII wieku stało się ważną twierdzą (en.wikipedia.org). W drugiej połowie XIII wieku miasto zostało skolonizowane przez Niemców (Wirth, Tichý). W XIII wieku uzyskało status wolnego miasta królewskiego. W 1567 roku znajdowało się tutaj 780 domów. W 1864 roku powstała tu światowej sławy fabryka fortepianów Antonína Petrofa. W latach 80. XIX wieku zbudowano Teatr Klicpery (wikipedia.cz).

Hradec Králové znajduje się w północno-wschodnich Czechach, około 100 kilometrów na wschód od Pragi. Jest ważnym ośrodkiem miejskim. Charakterystyczną cechą miasta jest jego architektura. Można tu znaleźć wiele gotyckich i barokowych budowli, takich jak Katedra Świętego Ducha czy historyczny ratusz (wikipedia.cz).

Hradec Králové jest znane z połączenia gotyckiej, renesansowej, barokowej i nowoczesnej architektury. Jednym z najważniejszych zabytków jest Biała Wieża (Bílá věž), najwyższa budowla miasta. Z jej galerii roztacza się wyjątkowy widok na miasto oraz okoliczne pasma górskie – Karkonosze i Góry Orlickie. Wieża skrywa trzeci największy i najcięższy dzwon w Czechach – dzwon Augustin (en.wikipedia.org). Plac Velké náměstí (Wielki Rynek) stanowi serce miasta.

Hradec Králové to także ważne centrum kulturalne, gdzie odbywają się wydarzenia takie jak Letnia Szkoła Filmowa, Międzynarodowy Festiwal Teatrów Lalkowych (wikipedia.cz) oraz festiwal Rock for People. W mieście znajdują się piękne parki i ogrody, m.in. Zahrada na Valech oraz park Letní lázně (wikipedia.cz).

Hradec Králové jest również istotnym ośrodkiem edukacyjnym, z kilkoma uniwersytetami i szkołami wyższymi. Uniwersytet w Hradcu Králové oraz Wydział Lekarski Uniwersytetu Karola należą do najbardziej prestiżowych instytucji edukacyjnych w kraju (en.wikipedia.org).

Hradec Králové (německy Königgrätz) leží na soutoku řek Labe a Orlice. Žije zde přibližně 100 000 obyvatel. V roce 995 se stal sídlem knížete za vlády Přemyslovců. Spolu s nedalekými Pardubicemi tvoří metropolitní oblast s přibližně 340 000 obyvateli (wikipedia.cz).

První písemná zmínka o Hradci Králové pochází z roku 1225. Ve středověku bylo město známé jako „královské věno“, protože patřilo českým královnám. Během husitských válek sehrálo významnou roli a v 18. století se stalo důležitou pevností (en.wikipedia.org). Ve druhé polovině 13. století bylo město kolonizováno Němci (Wirth, Tichý). Ve 13. století se stalo svobodným královským městem. V roce 1567 zde bylo 780 domů. V roce 1864 zde byla založena světoznámá továrna na piana Antonína Petrofa. V 80. letech 19. století bylo postaveno Klicperovo divadlo (wikipedia.cz).

Hradec Králové se nachází v severovýchodní části Česka, přibližně 100 kilometrů východně od Prahy. Je významným městským centrem. Velmi výraznou charakteristikou města je jeho architektura. Nachází se zde mnoho gotických a barokních staveb, například Katedrála svatého Ducha a historická radnice (wikipedia.cz).

Hradec Králové je známý svou kombinací gotické, renesanční, barokní a moderní architektury. Mezi nejvýznamnější památky patří Bílá věž, nejvyšší dominanta města. Z její galerie je jedinečný výhled na město a přilehlé vrchy Krkonoš a Orlických hor. Věž ukrývá třetí největší a nejtěžší zvon v České republice – zvon Augustin (en.wikipedia.org). Velké náměstí je srdcem města.

Hradec Králové je také kulturním centrem, kde se konají akce jako Letní filmová škola, Mezinárodní festival loutkového divadla (wikipedia.cz) a festival Rock for People. Ve městě se nachází krásné parky a zahrady, například Zahrada na Valech a park Letní lázně (wikipedia.cz).

Hradec Králové je také významným vzdělávacím centrem s několika univerzitami a vysokými školami. Univerzita Hradec Králové a Lékařská fakulta Univerzity Karlovy patří mezi nejprestižnější vzdělávací instituce v zemi (en.wikipedia.org).

TOP

Všetky

,