Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Micropoecilia bifurca

skala
Hits: 8630

Micropoecilia bifurca je drobný živorodý druh zo Surinamu, ktorý je v chove pomerne vzácny. Samičky sú omnoho väčšie než pestrofarební samci, ktorí sú výrazne ozdobní a neustále sa snažia upútať pozornosť samičiek. Patrí do čeľade Poeciliidae a je endemický pre Strednej Ameriky, najmä Nikaraguy a Kostariky. Uprednostňuje pomaly tečúce alebo stojaté , ako sú močiare, bažiny a nížinné rieky. Tento druh sa prispôsobuje rôznym vodným podmienkam, no uprednostňuje mierne kyslé až neutrálne pH a teploty medzi 22-28 °C.

Je známy svojimi osobitými morfologickými a ekologickými vlastnosťami. Druh Micropoecilia bifurca bol prvýkrát opísaný v roku 1907 ichtyológom Carlom H. Eigenmannom. Dospelé jedince dosahujú dĺžku 4-5 cm. Samci sú zvyčajne menší a majú živšie sfarbenie v porovnaní so samicami. Telo je štíhle s rozdeleným chvostom a chrbtová plutva je vysoká a špicatá. môžu variovať, no často obsahujú odtiene zelenej, žltej a hnedej, často s jemnými irizujúcimi škvrnami. Názov „bifurca“ pochádza z latinského slova pre „rozdvojený“, čo odkazuje na charakteristickú rozdelenú chvostovú plutvu.

Micropoecilia bifurca je mierumilovná a spoločenská ryba, ktorá sa často vyskytuje v malých až stredne veľkých skupinách. Strava sa skladá prevažne z malých bezstavovcov, rias a detritu. V zajatí sa dobre prispôsobuje rôznym druhom potravy, vrátane vločiek a granúl. Tento druh je živorodý, pričom samice nosia embryá vo svojich telách približne 4-6 týždňov. Micropoecilia bifurca je obľúbená medzi akvaristami vďaka svojej malej veľkosti a živému sfarbeniu. Hoci v súčasnosti nie je zaradená medzi ohrozené druhy, jej prirodzené prostredie čelí environmentálnym zmenám a znečisteniu.

Micropoecilia bifurca is a small live-bearing species from Suriname, which is relatively rare in captivity. The females are much larger than the colorful males, who are notably ornamental and constantly seek the attention of the females. It belongs to the family Poeciliidae and is endemic to rivers in Central America, particularly in Nicaragua and Costa Rica. It prefers slow-flowing or stagnant waters, such as swamps, marshes, and lowland rivers. This species adapts to various water conditions but prefers slightly acidic to neutral pH levels and temperatures between 22-28 °C.

It is known for its distinct morphological and ecological characteristics. The species Micropoecilia bifurca was first described in 1907 by ichthyologist Carl H. Eigenmann. Adult specimens reach a length of 4-5 cm. Males are usually smaller and have more vibrant coloration compared to females. The body is slender with a bifurcated tail, and the dorsal fin is typically tall and pointed. The colors can vary but commonly include shades of green, yellow, and brown, often with subtle iridescent spots. The species name „bifurca“ comes from the Latin word for „forked,“ referring to the characteristic split caudal fin.

Micropoecilia bifurca is a peaceful and social fish, often found in small to medium-sized groups. Its diet consists mainly of small invertebrates, algae, and detritus. In captivity, it readily adapts to a variety of foods, including flakes and pellets. This species is live-bearing, with females carrying developing embryos in their bodies for about 4-6 weeks. Micropoecilia bifurca is popular among aquarists due to its small size and vibrant coloration. Although it is not currently listed as an endangered species, its natural habitat faces environmental changes and pollution.

Micropoecilia bifurca ist eine kleine lebendgebärende Art aus Surinam, die in der Haltung relativ selten ist. Die Weibchen sind viel größer als die farbenfrohen Männchen, die auffällig dekorativ sind und ständig die Aufmerksamkeit der Weibchen suchen. Sie gehört zur Familie der Poeciliidae und ist in den Flüssen Mittelamerikas, insbesondere in Nicaragua und Costa Rica, endemisch. Sie bevorzugt langsam fließende oder stehende Gewässer wie Sümpfe, Marschen und Tieflandflüsse. Diese Art passt sich an verschiedene Wasserbedingungen an, bevorzugt jedoch leicht saure bis neutrale pH-Werte und Temperaturen zwischen 22-28 °C.

Sie ist bekannt für ihre ausgeprägten morphologischen und ökologischen Merkmale. Die Art Micropoecilia bifurca wurde erstmals 1907 vom Ichthyologen Carl H. Eigenmann beschrieben. Erwachsene Exemplare erreichen eine Länge von 4-5 cm. Die Männchen sind in der Regel kleiner und haben eine lebhaftere Färbung im Vergleich zu den Weibchen. Der Körper ist schlank mit einer gespaltenen Schwanzflosse, und die Rückenflosse ist typischerweise hoch und spitz. Die Farben können variieren, umfassen jedoch häufig Grüntöne, Gelb und Braun, oft mit subtilen irisierenden Flecken. Der Artname „bifurca“ stammt vom lateinischen Wort für „gespalten“ und bezieht sich auf die charakteristische geteilte Schwanzflosse.

Micropoecilia bifurca ist ein friedlicher und geselliger Fisch, der oft in kleinen bis mittelgroßen Gruppen vorkommt. Seine Ernährung besteht hauptsächlich aus kleinen Wirbellosen, Algen und Detritus. In Gefangenschaft passt sie sich leicht an verschiedene Nahrungsmittel an, einschließlich Flockenfutter und Pellets. Diese Art ist lebendgebärend, wobei die Weibchen die sich entwickelnden Embryonen etwa 4-6 Wochen lang in ihrem Körper tragen. Micropoecilia bifurca ist bei Aquarianern aufgrund ihrer geringen Größe und lebhaften Färbung beliebt. Obwohl sie derzeit nicht als gefährdete Art gilt, ist ihr natürlicher Lebensraum Umweltveränderungen und Verschmutzung ausgesetzt.

Micropoecilia bifurca es una pequeña especie vivípara de Surinam, relativamente rara en cautiverio. Las hembras son mucho más grandes que los coloridos machos, que son muy decorativos y siempre están tratando de atraer la atención de las hembras. Pertenece a la familia de los Poeciliidae y es endémica de los ríos de América Central, especialmente de Nicaragua y Costa Rica. Prefiere aguas lentas o estancadas, como pantanos, marismas y ríos de tierras bajas. Esta especie se adapta a diferentes condiciones de agua, pero prefiere un pH ligeramente ácido a neutro y temperaturas entre 22-28 °C.

Es conocida por sus características morfológicas y ecológicas distintivas. La especie Micropoecilia bifurca fue descrita por primera vez en 1907 por el ictiólogo Carl H. Eigenmann. Los ejemplares adultos alcanzan una longitud de 4-5 cm. Los machos son generalmente más pequeños y tienen una coloración más brillante en comparación con las hembras. El cuerpo es delgado con una cola bifurcada, y la aleta dorsal suele ser alta y puntiaguda. Los colores pueden variar, pero generalmente incluyen tonos de verde, amarillo y marrón, a menudo con manchas iridiscentes sutiles. El nombre de la especie „bifurca“ proviene del latín para „bifurcado“, refiriéndose a la característica aleta caudal dividida.

Micropoecilia bifurca es un pez pacífico y sociable, que a menudo se encuentra en grupos pequeños a medianos. Su dieta consiste principalmente en pequeños invertebrados, algas y detritos. En cautiverio, se adapta bien a diferentes alimentos, incluidos los alimentos en escamas y pellets. Esta especie es vivípara, con las hembras llevando los embriones en desarrollo en sus cuerpos durante aproximadamente 4-6 semanas. Micropoecilia bifurca es popular entre los acuaristas debido a su pequeño tamaño y coloración vibrante. Aunque actualmente no está catalogada como una especie en peligro de extinción, su hábitat natural está siendo afectado por cambios ambientales y contaminación.

 

,

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Africké cichlidy, Organizmy, Fotografie

Astatotilapia latifasciata

skala
Hits: 8591

Cichlida z jazera Victoria, ktorá patrí do Haplochromini, čo je tzv. zberná skupina viacerých rodov a druhov, ktorá čaká na bližšie určenie. Ide o geneticky a morfologicky pomerne príbuzné taxóny. Aj tento druh, aj iné druhy patriace do tejto skupiny sú často premenovávané a preklasifikované. Pochopiteľne potom často dochádza ku zmätkom, ku nedorozumeniam. Synonymá A. latifasciata: Haplochromis obliquidens zebra, Haplochromis latifasciata Pod označením Haplochromis obliquidens zebra som ich videl napríklad v Tropikáriu v Budapešti. Tento druh je pomerne dravý a pažravý. Samec dosahuje väčších rozmerov, maximum je zrejme medzi 15 a 20 cm. Počet ikier, ktoré dokáže samička udržať v papuľke je obdivuhodný, odhadoval by som to na100 – 200 kusov. Nemal som tieto dlho, ale raz som samičke napočítal skoro 90 mladých. Samček má červenú škvrnu za žiabrovými viečkami a žltá farba ho sprevádza po tejto škvrne až po chvost. Samička je sfarbená len základnou šedobielou farbou, na ktorej je 5-6 priečnych pruhov. Tieto pruhy smerujú viacmenej kolmo. Iný druh rodu Astatotilapia má tieto pruhy šikmejšie položené. Druh by som označil ako zdatný, schopný poradiť si s nástrahami, iných afrických cichlíd. Mal som z nich taký pocit, že do druhých sa nestarajú a pritom prirodzený rešpekt majú. Registrujem jednu formu: albino.

A cichlid from Lake Victoria belonging to the Haplochromini group, which is a so-called catch-all group of several genera and species awaiting further determination. They are genetically and morphologically closely related taxa. Both this species and other species belonging to this group are often renamed and reclassified, leading to confusion and misunderstandings. Synonyms for A. latifasciata: Haplochromis obliquidens zebra, Haplochromis latifasciata. I saw them under the name Haplochromis obliquidens zebra, for example, at the Tropicarium in Budapest. This species is quite predatory and voracious. The male reaches larger sizes, with a maximum likely between 15 and 20 cm. The number of eggs a female can hold in her mouth is remarkable; I would estimate it at 100 – 200 pieces. I didn’t have these cichlids for long, but once I counted almost 90 fry from one female. The male has a red spot behind the gill covers, and yellow color accompanies him from this spot to the tail. The female is colored only with a basic grayish-white color, with 5-6 transverse stripes. These stripes are more or less perpendicular. Another species of the genus Astatotilapia has these stripes more diagonally oriented. I would characterize this species as resilient, capable of dealing with the challenges of other African cichlids. I had the impression that they don’t bother others and yet command natural respect. I register one form: albino.

Ein Buntbarsch aus dem Viktoriasee, der zur Gruppe Haplochromini gehört, die eine sogenannte Sammelgruppe mehrerer Gattungen und Arten ist, die auf weitere Bestimmung warten. Sie sind genetisch und morphologisch eng verwandte Taxa. Sowohl diese Art als auch andere Arten dieser Gruppe werden oft umbenannt und neu klassifiziert, was zu Verwirrung und Missverständnissen führt. Synonyme für A. latifasciata: Haplochromis obliquidens zebra, Haplochromis latifasciata. Ich habe sie unter dem Namen Haplochromis obliquidens zebra zum Beispiel im Tropicarium in Budapest gesehen. Diese Art ist ziemlich räuberisch und gefräßig. Das Männchen erreicht größere Größen, mit einem Maximum wahrscheinlich zwischen 15 und 20 cm. Die Anzahl der Eier, die ein Weibchen im Maul halten kann, ist bemerkenswert; Ich würde sie auf 100 – 200 Stück schätzen. Ich hatte diese Buntbarsche nicht lange, aber einmal habe ich fast 90 Jungfische von einem Weibchen gezählt. Das Männchen hat einen roten Fleck hinter den Kiemenklappen, und gelbe Farbe begleitet ihn von diesem Fleck bis zum Schwanz. Das Weibchen ist nur mit einer grundlegenden grauweißen Farbe gefärbt, mit 5-6 Querstreifen. Diese Streifen sind mehr oder weniger senkrecht. Eine andere Art der Gattung Astatotilapia hat diese Streifen mehr diagonal ausgerichtet. Ich würde diese Art als widerstandsfähig, fähig, mit den Herausforderungen anderer afrikanischer Buntbarsche umzugehen, bezeichnen. Ich hatte den Eindruck, dass sie andere nicht stören und dennoch natürlichen Respekt verdienen. Ich registriere eine Form: Albino.

Cichlid kutoka Ziwa Viktoria inayohusiana na kikundi cha Haplochromini, ambacho ni kikundi cha kuvuna kinachohusisha majenasi na spishi kadhaa zinazosubiri kufafanuliwa zaidi. Wao ni taksoni wanaofanana kwa jenetiki na kwa sura. Spishi hii na spishi zingine zinazohusiana na kikundi hiki mara nyingi hupewa majina tofauti na kurekebishwa, kusababisha mkanganyiko na kutokuelewana. Visawe kwa A. latifasciata: Haplochromis obliquidens zebra, Haplochromis latifasciata. Niliona yao chini ya jina Haplochromis obliquidens zebra, kwa mfano, katika Tropicarium huko Budapest. Spishi hii ni ya kujaribu na inayokula mawindo. Jike hufikia ukubwa mkubwa, na kiwango cha juu kinaweza kuwa kati ya 15 na 20 cm. Idadi ya mayai ambayo jike anaweza kushikilia kinywani ni ya kuvutia; Ningependekeza kuwa ni kati ya 100 – 200 vipande. Sikuwa na cichlid hizi kwa muda mrefu, lakini mara moja nilihesabu karibu watoto 90 kutoka kwa jike mmoja. Dume lina doa jekundu nyuma ya vifuniko vya mapezi, na rangi ya manjano inamfuata kutoka doa hilo hadi mkia. Jike lina rangi tu ya kijivu-nyeupe ya msingi, na mstari 5-6 wa mstari wa msalaba. Mistari hizi ni zaidi au chini ya wima. Spishi nyingine ya jenasi Astatotilapia ina mistari hizi zilizoelekezwa kwa pembe. Ningewataja spishi hii kama imara, uwezo wa kushughulikia changamoto za cichlids wengine wa Kiafrika. Nilikuwa na hisia kwamba hawawasumbui wengine na bado wanastahili heshima ya asili. Ninaandika fomu moja: Albino.

 

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Organizmy, Fotografie

Girardinus falcatus – divoká živorodka s veľkým gonopódiom

skala
Hits: 8283

Girardinus falcatus (Eigenmann, 1903) je divoký druh živorodky malého vzrastu. Patrí do čeľade Poeciliidae. Pôvod má v Kube. Farebne nie je komerčne zaujímavá, poskytuje len základné . Čo však robí túto živorodku krajšou sú jej veľké oči. Okrem toho samci majú k pomeru tela veľmi veľké gonopódium. Niektoré falcaty z prírody majú až medovú farbu tela. Dosahuje dĺžku približne 4 – 6 cm. Samce sú spravidla menšie a majú pretiahnutú análnu plutvu – gonopódium, ktorá slúži na oplodnenie samičiek. Samce sú tiež výraznejšie sfarbené, často s nádychom zlatej farby a čiernymi škvrnami na bokoch, zatiaľ čo samičky sú o niečo väčšie a menej nápadne sfarbené. Typický je pre nich štíhly, mierne predĺžený tvar tela, ktorý im umožňuje byť veľmi obratnými v hustej vegetácii ich prirodzeného prostredia.

Žije v pomaly tečúcich vodách, potokoch, jazerách a zaplavených oblastiach s bohatou vegetáciou. Preferujú čisté, mäkké až stredne tvrdé s neutrálnym až mierne alkalickým pH 7,0 – 8,0 a teplotou okolo 22 – 26 °C. Ich prirodzené prostredie je plné vodných rastlín. Je mierumilovná a spoločenská ryba, ktorá sa cíti najlepšie v skupinách. V akváriu by mali byť chované v skupinách s aspoň šiestimi jedincami. Samce môžu byť medzi sebou mierne súťaživé, najmä v období párenia, preto je dobré mať viac samíc než samcov. Pre Girardinus falcatus je vhodné akvárium s objemom minimálne 50 litrov, s dostatkom rastlín a otvorenými priestormi na plávanie. Substrát môže byť tvorený jemným pieskom alebo jemným štrkom. Dôležité je udržiavať stabilné podmienky vody, pretože tieto sú citlivé na náhle zmeny teploty a kvality vody. Filtrácia by mala byť mierna, aby sa neporušil ich pokojný prirodzený vo vode.

Girardinus falcatus je všežravec, ktorý prijíma rôznorodú stravu. V prírode sa živí drobným hmyzom, larvami, riasami a rastlinným materiálom. Samice môžu rodiť približne každých 4 – 6 týždňov, pričom počet mláďat sa pohybuje od 10 do 30. Mláďatá sú hneď po narodení schopné samostatne plávať a prijímať potravu. Pre úspešné je dobré v akváriu zabezpečiť dostatok úkrytov pre mláďatá, aby sa predišlo ich zožratiu dospelými rybami.

Girardinus falcatus (Eigenmann, 1903) is a wild-type small livebearer species belonging to the family Poeciliidae. It originates from Cuba. While it may not be commercially attractive due to its basic coloration, this livebearer is notable for its large eyes. Additionally, males have a disproportionately large gonopodium relative to their body size. Some wild specimens have a honey-colored body. The species reaches a length of approximately 4 – 6 cm. Males are generally smaller and have an elongated anal fin, the gonopodium, which is used to fertilize females. Males also tend to have more vivid coloration, often with a golden hue and black spots on their sides, whereas females are slightly larger and less conspicuously colored. They have a slender, slightly elongated body shape, which allows them to be very agile in the dense vegetation of their natural habitat.

They inhabit slow-flowing waters, streams, lakes, and flooded areas with abundant vegetation. They prefer clean, soft to moderately hard water with a neutral to slightly alkaline pH of 7.0 – 8.0 and a temperature of around 22 – 26 °C. Their natural environment is rich in aquatic plants. Girardinus falcatus is a peaceful and social fish that thrives best in groups. In an aquarium, they should be kept in groups of at least six individuals. Males can be slightly competitive, especially during the breeding season, so it is advisable to have more females than males. A suitable aquarium for Girardinus falcatus should be at least 50 liters in volume, with plenty of plants and open swimming spaces. The substrate can be made of fine sand or gravel. It is important to maintain stable water conditions, as these fish are sensitive to sudden changes in temperature and water quality. Filtration should be moderate to preserve their natural calm movement in the water.

Girardinus falcatus is omnivorous, feeding on a variety of foods. In the wild, they consume small insects, larvae, algae, and plant material. Females can give birth approximately every 4 – 6 weeks, with a brood size ranging from 10 to 30 fry. The fry are capable of swimming and feeding independently immediately after birth. For successful breeding, it is advisable to provide plenty of hiding places in the aquarium to prevent the fry from being eaten by adult fish.

Girardinus falcatus (Eigenmann, 1903) ist eine wild lebende, kleine Lebendgebärende Art, die zur Familie Poeciliidae gehört. Sie stammt aus Kuba. Obwohl sie kommerziell aufgrund ihrer einfachen Färbung nicht besonders attraktiv ist, zeichnet sich diese Art durch ihre großen Augen aus. Außerdem haben die Männchen im Verhältnis zu ihrer Körpergröße ein ungewöhnlich großes Gonopodium. Einige wildlebende Exemplare haben eine honigfarbene Körperfarbe. Die Art erreicht eine Länge von etwa 4 – 6 cm. Die Männchen sind in der Regel kleiner und haben eine verlängerte Afterflosse, das Gonopodium, das zur Befruchtung der Weibchen dient. Männchen sind auch in der Regel lebhafter gefärbt, oft mit einem goldenen Schimmer und schwarzen Flecken an den Seiten, während die Weibchen etwas größer und weniger auffällig gefärbt sind. Typisch ist für sie eine schlanke, leicht verlängerte Körperform, die ihnen erlaubt, sich in dichter Vegetation ihres natürlichen Lebensraums sehr wendig zu bewegen.

Sie leben in langsam fließenden Gewässern, Bächen, Seen und überschwemmten Gebieten mit reichlich Vegetation. Sie bevorzugen sauberes, weiches bis mäßig hartes Wasser mit einem neutralen bis leicht alkalischen pH-Wert von 7,0 – 8,0 und einer Temperatur von etwa 22 – 26 °C. Ihr natürlicher Lebensraum ist reich an Wasserpflanzen. Girardinus falcatus ist ein friedlicher und geselliger Fisch, der sich in Gruppen am wohlsten fühlt. Im Aquarium sollten sie in Gruppen von mindestens sechs Individuen gehalten werden. Die Männchen können untereinander leicht konkurrieren, insbesondere während der Fortpflanzungszeit, daher ist es ratsam, mehr Weibchen als Männchen zu halten. Ein geeignetes Aquarium für Girardinus falcatus sollte mindestens 50 Liter umfassen, mit vielen Pflanzen und offenen Schwimmbereichen. Das Substrat kann aus feinem Sand oder Kies bestehen. Es ist wichtig, stabile Wasserbedingungen aufrechtzuerhalten, da diese Fische empfindlich auf plötzliche Veränderungen der Temperatur und Wasserqualität reagieren. Die Filtration sollte moderat sein, um ihre natürliche ruhige Bewegung im Wasser nicht zu stören.

Girardinus falcatus ist ein Allesfresser und nimmt eine vielfältige Ernährung zu sich. In der Natur ernähren sie sich von kleinen Insekten, Larven, Algen und Pflanzenmaterial. Weibchen können etwa alle 4 – 6 Wochen gebären, wobei die Anzahl der Jungfische zwischen 10 und 30 liegen kann. Die Jungfische sind sofort nach der Geburt in der Lage, selbstständig zu schwimmen und Nahrung aufzunehmen. Für eine erfolgreiche Zucht ist es ratsam, im Aquarium ausreichend Versteckmöglichkeiten zu schaffen, um zu verhindern, dass die Jungfische von den erwachsenen Fischen gefressen werden.

Girardinus falcatus (Eigenmann, 1903) es una especie de pez vivíparo de pequeño tamaño que pertenece a la familia Poeciliidae. Es originario de Cuba. Aunque no es comercialmente atractivo debido a su coloración básica, este pez se destaca por sus grandes ojos. Además, los machos tienen un gonopodio desproporcionadamente grande en relación con su tamaño corporal. Algunos ejemplares salvajes presentan un color corporal similar a la miel. La especie alcanza una longitud de aproximadamente 4 – 6 cm. Los machos son generalmente más pequeños y tienen una aleta anal alargada, el gonopodio, que se utiliza para fertilizar a las hembras. Los machos también tienden a tener una coloración más intensa, a menudo con un tono dorado y manchas negras en los costados, mientras que las hembras son un poco más grandes y de colores menos llamativos. Tienen una forma delgada y ligeramente alargada, lo que les permite moverse con agilidad en la densa vegetación de su hábitat natural.

Habitan en aguas de flujo lento, arroyos, lagos y áreas inundadas con abundante vegetación. Prefieren aguas limpias, de blandas a medianamente duras, con un pH neutral a ligeramente alcalino de 7,0 – 8,0 y una temperatura de alrededor de 22 – 26 °C. Su entorno natural está lleno de plantas acuáticas. Girardinus falcatus es un pez pacífico y social que prospera mejor en grupos. En un acuario, deben mantenerse en grupos de al menos seis individuos. Los machos pueden ser ligeramente competitivos entre sí, especialmente durante la temporada de apareamiento, por lo que es recomendable tener más hembras que machos. Un acuario adecuado para Girardinus falcatus debe tener al menos 50 litros de capacidad, con muchas plantas y espacios abiertos para nadar. El sustrato puede estar compuesto de arena fina o grava fina. Es importante mantener condiciones estables en el agua, ya que estos peces son sensibles a los cambios bruscos de temperatura y calidad del agua. La filtración debe ser moderada para no alterar su movimiento natural y tranquilo en el agua.

Girardinus falcatus es omnívoro y se alimenta de una variedad de alimentos. En la naturaleza, consume insectos pequeños, larvas, algas y material vegetal. Las hembras pueden dar a luz aproximadamente cada 4 – 6 semanas, con un número de crías que varía entre 10 y 30. Las crías son capaces de nadar y alimentarse por sí mismas inmediatamente después de nacer. Para una reproducción exitosa, es aconsejable proporcionar suficientes escondites en el acuario para evitar que las crías sean devoradas por los peces adultos.

,

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Africké cichlidy, Organizmy, Fotografie

Neolamprologus buescheri – vzácna, divoká africká krása

skala
Hits: 8231

Neolamprologus buescheri pochádza z jazera Tanganiky. Ide o vzácnejšie sa vyskytujúci druh v nádržiach akvaristov. Jedince sú voči sebe v nedostatočnom priestore veľmi agresívne. V takom prípade dochádza k neustálym kúsancom. Že sú tieto kúsance riadne som sa pri chove sám presvedčil. Doslova dokážu vytrhnúť kus tela zo svojho soka. Útočia zväčša na plutvy, na chvost, zadnú časť tela. Potrebujú aspoň 200 litrovú nádrž, sú nevyhnutné. Bušerákov existuje viacero foriem, a aj jedna forma dokáže chovateľovi poskytnúť rôzne sfarbenie. Sfarbenie závisí od rôznych faktorov: nálady, kondície, sociálnej aktivity. Registrujem tieto formy: cape chaitika, cape kachese, gombi, chituta, isanga, kamakonde, kantalamba, maliro, samizo, Zaire Gold.

Neolamprologus buescheri is native to Lake Tanganyika. It is a rarer species found in aquariums of enthusiasts. Individuals are very aggressive towards each other in inadequate space. In such cases, constant biting occurs. I have personally witnessed these bites while breeding. They can literally tear a piece of flesh from their opponent. They usually attack the fins, tail, and rear part of the body. They require at least a 200-liter tank, and shelters are necessary. There are several forms of Büscheri, and even one form can provide the breeder with various colorations. The coloring depends on various factors: mood, condition, social activity. I register these forms: cape chaitika, cape kachese, gombi, chituta, isanga, kamakonde, kantalamba, maliro, samizo, Zaire Gold.

Neolamprologus buescheri stammt aus dem Tanganjikasee. Es handelt sich um eine seltener vorkommende Art in den Aquarien von Enthusiasten. Individuen sind in unzureichendem Platz sehr aggressiv zueinander. In solchen Fällen kommt es zu ständigem Beißen. Ich habe diese Bisse persönlich beim Züchten erlebt. Sie können buchstäblich ein Stück Fleisch von ihrem Gegner herausreißen. Sie greifen in der Regel die Flossen, den Schwanz und den hinteren Teil des Körpers an. Sie benötigen mindestens ein 200-Liter-Becken, und Verstecke sind notwendig. Es gibt mehrere Formen von Büscheri, und selbst eine Form kann dem Züchter verschiedene Färbungen bieten. Die Färbung hängt von verschiedenen Faktoren ab: Stimmung, Zustand, soziale Aktivität. Ich melde diese Formen: Kap Chaitika, Kap Kachese, Gombi, Chituta, Isanga, Kamakonde, Kantalamba, Maliro, Samizo, Zaire Gold.

Neolamprologus buescheri yanatokea Ziwa Tanganyika. Ni spishi nadra zaidi inayopatikana katika mabwawa ya wapenzi wa cichlid. Watu binafsi wanaweza kuwa wagumu sana kuelekea kila mmoja katika nafasi isiyo ya kutosha. Katika kesi kama hizo, kuumwa kwa mara kwa mara hufanyika. Nimeona kuumwa hizi binafsi nilipokuwa nikazalisha. Wanaweza kwa kweli kuvunja kipande cha nyama kutoka kwa mpinzani wao. Kawaida hushambulia mapezi, mkia, na sehemu ya nyuma ya mwili. Wanahitaji angalau lita 200 za bwawa, na maoteo ni muhimu. Kuna aina kadhaa za Büscheri, na hata aina moja inaweza kumpa mfugaji rangi tofauti. Rangi hutegemea sababu mbalimbali: hali ya hewa, hali, na shughuli za kijamii. Ninaorodhesha aina hizi: cape chaitika, cape kachese, gombi, chituta, isanga, kamakonde, kantalamba, maliro, samizo, Zaire Gold.

Neolamprologus buescheri

Neolamprologus buescheri

Neolamprologus buescheri

Príroda, Živočíchy, Ryby, Akvaristika, Cichlidy, Africké cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Fotografie

Johanky Melanochromis johannii

skala
Hits: 9043

Johanky sú veľmi rozšírené chovateľov afrických cichlíd. Samček Melanochromis johannii (Eccles, 1973) je fakt parádny, hrá tmavomodrou a bledomodrou. Samička je žltohnedá. Dosahuje 15 cm. Samček je podobný druhu Melanochromis cyaneorhabdos. Obe pohlavia sú podobne sfarbené ako Pseudotropheus saulosi a Melanochromis interruptus. Prefarbuje sa podobne ako iné druhy. Mlaď je žltooranžová až hnedooranžová. Johanky medzi kľudnejšie druhy Malawi, nie sú to také bijce ako Maylandie a Pseudotropheusy. Johanky aj voči sebe sú ohľaduplnejšie aj ako Melanochromis auratus. Johanky sa ochotne trú, samičky obyčajne na seba nežiarlia. Registrujem tieto formy: black white, black white khuyu, chilucha reef, chisumulu, masinje, metangula.cape ngombo. makanjila point.

Johanni cichlids are very common fish among African cichlid enthusiasts. The male Melanochromis johannii (Eccles, 1973) is truly stunning, displaying dark blue and light blue colors. The female is yellow-brown. They can reach up to 15 cm in size. The male resembles the species Melanochromis cyaneorhabdos. Both genders are similarly colored to Pseudotropheus saulosi and Melanochromis interruptus. They undergo color changes similar to other Malawi species. Juveniles are yellow-orange to brownish-orange. Johanni cichlids are among the more peaceful Malawi species, not as aggressive as Maylandia and Pseudotropheus. They are also more considerate towards each other compared to Melanochromis auratus. Johanni cichlids readily breed, and females typically do not show jealousy towards each other. I register these forms: black white, black white khuyu, chilucha reef, chisumulu, masinje, metangula.cape ngombo, makanjila point.

Johanni-Buntbarsche sind bei afrikanischen Buntbarsch-Enthusiasten sehr verbreitet. Das Männchen Melanochromis johannii (Eccles, 1973) ist wirklich beeindruckend und zeigt dunkelblaue und hellblaue Farben. Das Weibchen ist gelb-braun. Sie können bis zu 15 cm groß werden. Das Männchen ähnelt der Art Melanochromis cyaneorhabdos. Beide Geschlechter sind ähnlich gefärbt wie Pseudotropheus saulosi und Melanochromis interruptus. Sie unterziehen sich ähnlichen Farbveränderungen wie andere Malawi-Arten. Jungtiere sind gelb-orange bis braun-orange. Johanni-Buntbarsche gehören zu den friedlicheren Malawi-Arten, nicht so aggressiv wie Maylandia und Pseudotropheus. Sie sind auch rücksichtsvoller gegenüber anderen als Melanochromis auratus. Johanni-Buntbarsche züchten leicht, und Weibchen zeigen normalerweise keine Eifersucht gegeneinander. Ich melde diese Formen: schwarz-weiß, schwarz-weiß khuyu, chilucha reef, chisumulu, masinje, metangula.cape ngombo, makanjila point.

Johanni cichlids ni samaki wa kawaida sana kati ya wapenzi wa cichlid wa Kiafrika. Jike Melanochromis johannii (Eccles, 1973) ni wa kipekee sana, ukionyesha rangi ya buluu nyeusi na buluu ya nuru. Jike ni manjano-kahawia. Wanaweza kufikia hadi cm 15 kwa ukubwa. Dume linakaribiana na spishi Melanochromis cyaneorhabdos. Majinsia yote mawili yanafanana kwa rangi na Pseudotropheus saulosi na Melanochromis interruptus. Wanapitia mabadiliko ya rangi kama spishi zingine za Malawi. Vijana ni manjano-rangi ya machungwa hadi kahawia-njano. Johanni cichlids ni kati ya spishi za Malawi zenye amani zaidi, si wenye ukatili kama Maylandia na Pseudotropheus. Pia ni wastaarabu zaidi kuelekea kila mmoja ikilinganishwa na Melanochromis auratus. Johanni cichlids wanazalisha kwa urahisi, na kwa kawaida jike hawana wivu kati yao. Ninarekodi hizi aina: nyeusi nyeupe, nyeusi nyeupe khuyu, chilucha reef, chisumulu, masinje, metangula.cape ngombo, makanjila point.